78. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja sa ti chcem tiež veľmi pekne poďakovať za tvoju rozpravu, ktorá mala naozaj pri tomto predkladanom návrhu zákona veľký zmysel, pretože obmedzovať názor, obmedzovať zmýšľanie, obmedzovať hodnoty a obmedzovať samostatné myslenie človeka ako nielen tvora spoločenského, ale najmä tvora samostatne zmýšľajúceho je veľmi nebezpečné. Autoritárske, autokratické a zvlášť nebezpečné režimy sa k tejto pohnútke alebo k tejto do slova a do písmena už ideológii prikláňajú veľmi často. Ale ak sa Slovenská republika radí alebo riadi medzi demokratické krajiny a medzi vyspelé krajiny sveta, tak takýto zákon naozaj nemá v našej judikatúre alebo v našom právnom systéme čo robiť.
To, čo sa mnohokrát zdalo ako hoax, šírenie nepravdy, polopravdy, lži, konšpirácie alebo podobného niečoho, sa do troch týždňoch stalo realitou alebo pravdou. Častokrát ľudia, ktorí znevažovali alternatívne média, znevažovali informácie, ktoré sa nešíria v hlavnom prúde a v mainstreame, potom pozerali na realitu, ktorá sa udiala ozaj veľmi zvláštnym spôsobom. Čiže ak sa chceme opäť nejakých spôsobom uistiť, že to, že človek si môže nielen svoj názor slobodne povedať, môže si svoj názor slobodne aj myslieť, ale svoj názor slobodne aj interpretovať, tak takýmto zákonom túto slobodu prejavu, slobodu myslenia, slobodu zmýšľania značným spôsobom budeme obmedzovať alebo možno ju úplne potláčať.
Čiže toto je veľmi zvláštny taký, by som povedal, veľmi kritický precedens, ktorý sa môže v našej spoločnosti odvíjať a odohrať.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Pán Viskupič, sloboda slova na Slovensku je minulosť. Dávna minulosť. Médiá, mainstreamové vlasia, vlastnia oligarchovia, alternatíva je tiež pod vplyvom lobistických skupín. Nezakrývajme si oči, že je nejaká alternatíva. Jasne to vidno podľa obsahu. Väčšinu tam majú priestor stále tí istí politici či analytici.
Čo sa týka doby covidovej, ktorú ste spomínali, už sa zmenilo všetko. To, čo bolo predkladané ako pravda a vynucovala sa represiou, je teraz odhaľované ako lož. A to, čo bolo vtedy označované ako hoax, sa stáva pravdou. Myslím si, že na Slovensku je už dávno terorizovanie skutočnosťou. A kto to robí? Tu je taká šablóna. Sú to mimovládky prerastené do štruktúr štátu. Prerastali tam za všetkých minulých režimov. Politici hlavného prúdu, prokurátori, sudcovia a toto je systém, ktorý sa takto tuná u nás deje.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Pán kolega, tento návrh je bezpochyby nebezpečný a zlý. Nepoužíval by som ale na obhajobu demokratických zásad a hodnôt citáty od Tomáša Masaryka, pretože práve počas prvého Československa existoval rovnaký úrad, ktorý cenzuroval vydania, ktorý Andrejovi Hlinkovi zakázal vydať množstvo kníh, ktorý mu cenzuroval jeho časopis na pravidelnej báze. Čiže vtedy sa ešte o nejakej vyspelej demokracii nemôžme baviť. Bola to klasická cenzúra. Úplne rovnako ako navrhujú predkladatelia tu a teraz.
Súhlasím s vami, ale v tom, že obmedzovanie slobodného myslenia a slobodného šírenia názorov, ktoré, samozrejme, vo svojej podstate nevedú k nejakému násiliu alebo nevyzývajú k vraždám, terorizmu, násiliu, to logicky má riešiť Trestný zákon, tak takéto šírenie názorov je vždy len a len dobré. A to z jedného zásadného dôvodu, pravda sa nebojí skúmania. Akákoľvek pravda sa nebojí akýchkoľvek otázok. Ak pred teba niekto príde a začne spochybňovať demo... demokraciu, začne spochybňovať gravitáciu, zoberieš pero, pustíš ho, spadne na zem, ukážeš mu existenciu gravitačnej sily. Nepotrebuješ zakázať toho človeka, ktorý tvrdí, že gravitačná sila neexistuje. Sám zo seba robí hlupáka pred celou spoločnosťou.
Tu ale prišla vláda a hovorí nám, že musí zakázať niektoré webové stránky, lebo vraj radikalizujú politickú diskusiu. No tak to musí zakázať v prvom rade stránku Igora Matoviča.
Ak to vezmem zo svojho pohľadu, lebo to je tak široký pojem, ak si na niektorých dňoch, týždňoch vypočujem newsfilter Denníka N, tam je voči mojim, mojej osobe toľko nenávisti, že ak to zoberiem z hľadiska radikalizácie politickej diskusie, tak v budúcej vláde môžme na základe tohto zákona kľudne vypnúť Denník N. Ja nehovorím, že to chcem urobiť, lebo ja si vážim slobodu slova, ale tu nám dávate nástroj. Veď to je nemysliteľné takýmto širokým spôsobom pristupovať k likvidácii slobody slova. A myslíš si, že si prehovoril do duše týmto ľuďom? Či im bude stačiť zase prst hore alebo prst dole.

Ďakujem. Moju podporu to nemá. Pán poslanec Kuffa. Nech sa páči.

Žiaľ, musím konštatovať aj ja, že sloboda slova sa posledné roky postupne z našej republiky slovenskej vytráca. Slovo jednak bolo za posledné roky, desiatky rokov mimoriadne degradované.
Marián, ty si spomenul ten úrad deväťdesiatych rokov, ktorý tu bol na cenzúru tlače, a si povedal, že už dnešní štyridsiatnici si to nepamätajú. Máš pravdu. Dnešní štyridsiatnici, prepáčte, česť výnimkám, ale veľakrát sa správajú ako puberťáci a nemajú pamäť. Nič si neni sú ani ochotní naštudovať. Kto je ten, kto bude hovoriť, čo je pravda? Pravda je tá, ktorá sa obháji sama. Nepotrebuje nejaké obhajoby. Kto sa toho bojí, že bude určovať, čo je pravdivé, čo je nepravdivé.
Dnes za slovo cenzúra, to čo si spomenul v tom svojom prejave, sa vymenilo za slovíčko hoax. A dneska je polícia tá, ktorá bude určovať, čo je pravdivé, čo nie je nepravdivé. Najnovšie prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, tá je to, tá sa uzurpuje, že tá je, ktorá bude určovať, že čo je pravda, čo je, čo nie je pravda. Čo je dobro, čo je zlo.
Prosím vás pekne, to v akej krajine ako žijeme? My máme byť tolerantní aj voči nepravdivým veciam a kto si bludu ako verí, má na to právo. V demokratickom systéme je to tak. Ty mu nebudeš vnucovať svoje názory silou, silou zákona. Môžeš silou argumentu. A tu, keď vymeníme zákon za silu argumentu, no tak my môžeme zabaliť to aj tuná v parlamente, pretože jednoducho prestane tu akákoľvek diskusia. My nemôžeme ľuďom a vôbec vo všeobecnosti nanucovať to, čo je ako pravdivé. Ja mám právo veriť aj bludom. A mám právo hľadať pravdu. A to je tá skutočná sloboda.

Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické.

Ďakujem pekne za všetky reakcie.
No, ja sa väčšinou zvyknem vyjadrovať, samozrejme, k financiám, k ekonomike, ale ono to je celé prepojené. Ak zoberieme ľuďom slobodu, ak nebude štát slobodný politicky, môžeme zabudnúť, že bude slobodná ekonomika. Toto je všetko prepojené.
A keď sa pozrieme na, na celý svet, tak práve aj slobodné krajiny politicky, ekonomicky, občiansky, to sú tie najúspešnejšie krajiny sveta. Takže aj toto je dôvod, prečo, prečo by sme mali si tú slobodu zachovať a rozvíjať. Samozrejme, práve slobodný človek je schopný a ochotný a nútený vlastne v tom svete uvažovať a práve teda posudzovať tie informácie, hodnotiť ich kriticky, a teda vážiť ich pravdivosť alebo nepravdivosť. No a tu, samozrejme, je dôležité vzdelávanie. To slovo tu ešte nepadlo. To, to je, samozrejme, kľúčové, aby sme zajedno viedli naše deti k slobode, za druhé ich viedli k tomu, aby, aby vedeli rozmýšľať a aby, aby vôbec teda boli schopní byť, prevziať si zodpovednosť za svoj život. Lebo tá sloboda je vždy spojená so zodpovednosťou. A práve toto je to. Ak budú občania zodpovední a slobodní, aj krajina bude fungovať.
No len jedno upozornenie. Hovoril som o cenzúre vlastne tej, čo bola počas komunizmu. Čiže ona v deväťdesiatom končila. V deväťdesiatych rokov práve teda už nebola, aby, aby to len teda padlo presne.
No a poslednú vec teda, ktorú chcem povedať, že viete, hovorí sa, že kto si nepamätá a nepoučí sa z minulosti, je odsúdený ju zopakovať. Toto, prosím, majme všetci na pamäti. A fakt prehováram, ešte raz teda ďakujem za pripomienky, ale prehováram ku kolegom, ktorí tu nesedia, o slobodu sa veľmi ľahko prichádza práve aj nezáujmom. Toto ma veľmi mrzí, že je nás tu, ešte stále nás tu nie je ani desať.
Ďakujem pekne.

Teraz by v rozprave mal nasledovať pán poslanec Juraj Gyimesi, ale nakoľko nie je v sále, poradie mu prepadáva. Čiže pán poslanec Mazurek, nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec Gyimesi, ak do konca vášho vystúpenia nepríde, tak ukončím rozpravu.