7. schôdza

Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán Stanislav Mizík. Rovnako chcem pánovi Kuffovi poďakovať, že sa ospravedlnil pani poslankyni. A ja si to osobne vážim, ďakujem. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani Patakyová, s úžasom som si prečítal vašu správu. Toľko klišé, fráz a plošných vyjadrení a hodnotení skvelo konkuruje programovému vyhláseniu vlády, tzv. programovému vyhláseniu vlády. Aj keď musím uznať, že sú v tom aj konkrétne fakty, aj keď s nimi a ich prezentáciou ja osobne nesúhlasím.
Keďže som učiteľ, moja mama bola učiteľka v pomocnej škole, otec bol riaditeľ špeciálneho odborného učilišťa, asi sa orientujem v školstve, zvlášť keď som niekoľko desaťročí učil v škole s tzv. marginalizovanou menšinou, ktorá je už teraz väčšina. Preto sa zamerám hlavne na túto tému.
Veľmi ma zarazilo plošné konštatovanie na strane 80, druhý odsek zhora. V tomto odseku je hrubo urazená činnosť a práca pedagogicko-psychologických poradní či štátnych centier. Prieskumy vašej Kancelárie VOP a tiež výsledky práce viacerých tzv. mimovládok vraj opakovane poukazujú na nesprávne zaraďovanie rómskych detí do škôl a tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a tiež aj na nezákonnú prax zriaďovania etnicky homogénnych tried či vytváranie etnicky homogénnych škôl.
Tak si to rozmeníme na dve mince. Keďže ja všetko si k dačomu prirovnám alebo slovný zvrat vymyslím, tak prvú mincu by som nazval plošná dehonestácia. Druhú mincu nazvem povedzme hlboká neznalosť a plošná dehonestácia.
Tak teda prejdeme ku prvej minci, pani ombudsmanka. To si myslíte, že sa môže len tak dať žiak do nejakej špeciálnej triedy či školy? Myslíte si, že pedagogicko-psychologické poradne nerobia nič? Že len tak od buka uvidia desať, dvadsať chlapcov určitého etnika a šup, šup do špeciálky? To aké mimovládky vám to našepkali? To aké prieskumy realizovala vaša kancelária? A je tu pani Zemanová, ona sa o takúto vec raz starala. To na mizivom počte omylom či nebodaj ojedinelého podvodu to dávate takto plošne v tejto vašej správe, lebo to je tam plošne na všetkých dané. Pedagogicko-psychologické poradne tvrdo a na základe štandardizovaných postupov a až po niekoľkonásobnom opakovanom vyšetrení rozhodnú.
Teraz prídem k druhej minci. Tá druhá minca, to sa rovná hlboká neznalosť a tiež plošnosť. Etnicky homogénne školy. No keď je murovaná škola či novopostavená kontajnerová škola v osade alebo v blízkosti osady, alebo v časti mestskej štvrti, kde býva táto menšina, tak si vy alebo nejaká mimovládka budete myslieť, že tam zapíšu rodičia iného etnika svoje deti? Choďte sa pozrieť do Sečoviec, do Veľkej Idy sa môžte pozrieť, pozrite sa aj do kontajnerovej školy v Muránskej Dlhej Lúke. No to deti budú chodiť z dediny do kontajnerovej školy do osady? Preto je tam tá etnicky homogénna škola.
Viaceré etnicky homogénne školy vznikli prirodzene totižto. Prirodzeným vývojom. A tak keď sa z minority stane majorita, ako je to v mnohých regiónoch, čo sa stane, aká škola vznikne? No etnicky homogénna škola vznikne. V mnohých regiónoch je to úplne nezvratný a nevratný fakt. Žiaci, ktorí boli majoritou a stali sa absolútnou menšinou, cestujú do základnej školy, poznám také prípady, aj 30 kilometrov tam a 30 kilometrov späť. Je to jednoducho tak.
Čo to má znamenať, že taký odsek tam je, že porušovaním práva na vzdelanie bez diskriminácie a segregácie uzatvárame celé generácie detí z rómskych komunít do bludného kruhu chudoby? To čo má znamenať, pani Patakyová? To ja som ako učiteľ na vine, že som sa vlastne staral o svojich žiakov ako o poklady nebeské? A naozaj to tak bolo. To učitelia a pracovníci pedagogických centier majú za nich študovať alebo majú dokonca za nich neotehotnieť, alebo držať celibát? Toto mi nie je jasné.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadne faktické poznámky. Jedna faktická ešte. Pán poslanec Kuffa, no, dobre, nech sa páči, ako jediný.
Nech sa páči.

Sa ospravedlňujem, pán predsedajúci, ale ďakujem, že ste mi udelili slovo.
K tomu vzdelávaniu aj na Slovensku dovolím si sa vyjadriť. Je to naozaj veľmi citlivá téma. Uvedomujem si aj to, čím vyššie vzdelanie dosiahnu naše deti, tým majú oveľa lepšie uplatnenie potom vo svojom budúcom, teda aj profesnom živote.
Čo sa týka tých materských škôl a materských škôlok. Viete, to bude, to je môj pohľad na škôlky, keď ja si myslím, že naozaj by to malo byť na dobrovoľnej báze, že kedy rodičia sa rozhodnú to dieťa dať do tej predškolskej výchovy alebo ho nedajú.
A to, čo tu aj zaznelo v pléne Národnej rady, ja si uvedomujem inú vec a iný rozmer, že naozaj tu chýba a absentuje výchova a možno aj to vzdelávanie, lebo výchova so vzdelávaním ide ruka v ruke a práve v rodinách. Nám tu zlyhávajú matky, nám tu zlyhávajú otcovia. Otcovia sú tí, ktorí sú celý deň od rána do večera, sú v práci, drú jak také kone v zahraničí, kde čo všetko, dnes aj matky takisto idú do zahraničia. Ale rodina, milujúca rodina, otec, mama, ktorá sa stará o svoje deti, tak len nevychováva a formuje toho budúceho jedinca a osobnosť človeka, ale zároveň vzdeláva. A do tohto vzdelávania veľmi vstupovali kedysi, a to boli viacgeneračné rodiny, ktoré nám tuná chýbajú, a to boli práve starí rodičia, ktorí vlastne mali, boli boháčmi alebo bohatí na čas a ten čas, ktorý mali, tak venovali svojim vnukom a vnúčatám. A takto spoločne naozaj, myslím si, že o nič sme neprišli generácia, ktorá sme išli od šiestich, od siedmich rokov do škôl a nemáme horšie to uplatnenie. Tie choroby a problémy, ktoré v tých škôlkach sú, tiež nie je jednoduché zvládnuť.

Ďakujem pekne.
Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sedem poslancov, posledná je pani poslankyňa Zemanová.
Ako prvý pán poslanec Dostál. Ale tu nie je. (Reakcia poslanca Dostála: "Ale som tu, som tu.") Jej, pardon, nevidím vás, kde? Aha tu, prepáčte. (Smiech v sále.) Som štandardne vás hľadal na vašom mieste, ospravedlňujem sa.
Pán poslanec, nech sa páči.

Pani poslankyňa Záborská, no ja si dovolím upresniť ten prípad partnera z Nového Zélandu. Jednak nesmeroval k tomu, že by sa malo, mali uznať ten vzťah na účely rovnocenného vzťahu povedzme manželstva párov rovnakého pohlavia aj, aj v Slovenskej republike. Tam išlo iba o udeľovanie pobytu a samozrejme, že to mohlo byť riešené možno aj v rámci daného právneho stavu alebo zmenou právneho stavu, napríklad zmenou zákona o pobyte cudzincov alebo zmenou zákona o matrikách bez toho, aby sa zaviedol do slovenského právneho poriadku, ja neviem, buď manželstva párov rovnakého pohlavia alebo, alebo registrované partnerstvá. To je normálne reálny problém, s ktorým sa niektoré páry stretávajú, že nemajú ho, pokiaľ ten druhý, druhý je z krajiny Európskej únie, ale pokiaľ, pokiaľ je z krajiny mimo Európskej únie, tak má problém. Dokonca keby to bol občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý u nás žije a má partnera z Nového Zélandu, tak nemá ten problém. U nás, u nás ten problém má.
Čiže to je anomália, na ktorú upozornila pani verejná ochrankyňa, ochrankyňa práv. My sme navrhli aj zákon, ktorý bol veľmi zdržanlivý. Samozrejme, že neprešiel. Takže ja si myslím, že je úlohou verejnej ochrankyne práv poukazovať na prípady, keď dochádza k porušovaniu základných práv aj v situácii, keď uplatňovaniu tých práv bráni legislatíva, a v tej správe je niekoľko odporúčaní, ako zmeniť legislatívu, čo môžme urobiť my, aby k tomu porušovaniu práv nedochádzalo.

Pán poslanec Kotleba.

Pani poslankyňa Záborská, ja sa vám len chcem poďakovať za váš kultivovaný a vecný prejav, ktorý ste možno trošku takým zložitejším jazykom, ale myslím, že dostatočne zrozumiteľným hlavne pani verejnej ochrankyni práv jasne pomenovali slabé stránky tejto správy, s ktorými sa nedá celkom stotožniť a ktoré si zaslúžia ten priestor, ten časopriestor tu v Národnej rade, aby boli jasne pomenované a skritizované.
Takže tí, čo chceli počuť, tak počuli a si myslím, že to bolo veľmi dobré.
Ďakujem pekne.