7. schôdza

Ďakujem všetkým kolegom za vecné reakcie, niektorých z nich by som rád upozornil, že ja som ani slovo nepovedal o vytvorení nového ministerstva, čiže pokiaľ mali potrebu k tomu diskutovať, môžu sa tu ešte teraz prihlásiť do rozpravy ústne. Nereagovali, nereagovali na to, čo som ja hovoril.
Ja teda som rád, že taká, takú zhodu mám s poslancami SMER-u, že toľkí z nich mi dali za pravdu (povedané so smiechom), až sa červenám pod tým rúškom, len by som teda chcel povedať, že keď som pred štyrmi rokmi hovoril toto isté, možno trošku ráznejšie ako teraz, o návrhu novely kompetenčného zákona, s ktorým prišla tretia Ficova vláda do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, no poslanci SMER-u mi vtedy nedali za pravdu a hlasovali za to skrátené legislatívne konanie.
Ja ten náznak zmeniť tvorbu legislatívy vidím v tom, že, nielen ja som na toto upozorňoval, možno, možno nie verejne, ale, ale ja som, hovorím, napríklad nehlasoval som za skrátenie legislatívneho konania, ale viete, že napríklad kolega Milan Vetrák, predseda ústavnoprávneho výboru, veľmi mal problém so skracovaním legislatívneho konania, hovoril o tom úplne otvorene na zasadnutí ústavnoprávneho výboru a kritizoval to, čiže ja pevne verím, že to, čo, to, čo teraz ešte dobiehame, a, a tak keď prestaneme žiť tie mimoriadne časy, že, že tvorba legislatívy sa naozaj skvalitní a verím tomu, že, že, že tomu pomôže aj pôsobenie pána podpredsedu vlády.
Toto je konkrétna vec, kde mám iný názor a kde by som bol rád, keby sme ešte sa pokúsili vyriešiť ten problém, kým, kým to nebude celé, celé uzatvorené.
A na viac mi asi už neostane čas.

Ďakujem veľmi pekne, zas s budem veľmi, veľmi krátka, ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý prijímame v procese veľmi rýchlom, ale rozumiem ju, i keď tiež nie veľmi som osobne stotožnená s tým procesom, ale viem, že potrebujeme naštartovať a robiť tie, tie všetky zmeny, a pevne dôverujem najmä, že aj tá legislatívna tvorba bude, bude veľmi kvalitná do budúcna.
Avšak na rôzny ako, boli tu rôzne diskusie, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tomto návrhu zákona zajtra o 17.00 hod.
Je to v podstate preddiskutované s lídra..., s niektorými lídrami koaličnej rady, takže dávam tento návrh, aby sa hlasovalo zajtra o 17.00 (Reakcie z pléna.) Zajtra je piatok. Aha? Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Zajtra budeme hlasovať len o 11.00 hod.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
... tak zajtra o 11.00 hod. tým pádom. (Hovorené súbežne s predsedajúcim.) Ďakujem pekne za upozornenie. Áno.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda vlády, môj prí..., príspevok cieli k podpore vzniku ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Na Slovensku riešime dlhodobo nefunkčnosť eurofondov, korekcie, pochybné prideľovanie a zdĺhavý proces. Môžme sa pozrieť, že vo všetkých bodoch, ktoré som spomenul, sme kdesi na konci tabuľky Európskej únie. To znamená, že sme, patríme medzi najhoršie štáty, ktoré tento proces nejakým spôsobom nevieme zvládnuť. To je jeden z dôvodov, prečo vzniká nové ministerstvo.
Druhý problém, ktorý má to nové ministerstvo riešiť, je regionálny rozvoj, lebo koncentrovane ho nevykonáva žiadny rezort. Pokiaľ mi niekto tvrdí, že úrad podpredsedu koordinoval regionálny rozvoj, tak ja sa ho spýtam, kto z toho tucta pracovníkov, ktorí sú tam a ktorí, ktorí vlastne tvoria pokladničku rozdávania peňazí, ktoré sa rozdávali buď cez výjazdové zasadnutia vlády, alebo cez projekt zníženia, cez projekt znevýhodnených okresov.
Tretia oblasť je informatizácia. Čo sa týka informatizácie, preinvestovala sa miliarda eur, výsledok sú elektronické služby pre občanov takmer žiadne, čím sa doterajší podpredseda vlády pre informatizáciu chváli, je, že odstránil pár papierových výpisov po viac ako trinástich rokoch, kedy čerpáme fondy na informatizáciu a minuli sme 1 mld. euro. To je výsledok.
Ale ja by som sa chcel venovať v tomto príspevku hlavne regionálnemu rozvoju. Regionálny rozvoj bol doteraz doslova porozhadzovaný po jednotlivých ministerstvách a bol akýmsi nechceným dieťaťom, ktorému sa ministri venovali len čiastočne. Eurofondy sa pre najmenej rozvinuté regióny rozdeľovali tak, že stále patria k jedným z najzaostalejších v Európskej únii. Región Bratislava patrí medzi desať najlepších a väčšina regiónov Slovenska patrí kdesi na chvost. A nikto, naozaj nikto za tie roky sa vážne týmto problémom nezaoberal. Zamyslime sa, prečo obdobné ministerstvá má väčšina štátov Európskej únie. Okolité štáty - Česko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko - majú ministerstvá, ktoré sa zaoberajú obdobnými problémami. My sme tento problém nepostavili na piedestál ministerstva a ja si myslím, že si ho zaslúži. Ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch a musia dochádzať za prácou do Rakúska, tisíce žien, tisíce ľudí musí chodiť do sveta, dokonca ešte aj Rómovia odchádzajú za prácou, ktorí si, ktorú si tuná nemôžu získať, a v zahraničí si ju získajú oveľa ľahšie.
Na Slovensku v minulosti existovalo ministerstvo s kompetenciou regionálneho rozvoja. V roku 1999 bolo vytvorené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale z dôvodu netransparentného riadenia eurofondov s korupčným škandálom nástenkového tendra ho vláda v roku 2010 zrušila a jeho agenda bola rozdelená medzi ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky. O ďalšie štyri mesiace, 1. novembra agendu znova spojila pod Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Následne agenda regionálneho rozvoja prešla od 1. 1. 2017 na Úrad vlády Slovenskej republiky a po dvoch rokoch od 1. 1. 2019 z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.
Tuná si spomínam, keď vznikali znevýhodnené okresy a bol som ako expert pozvaný do pracovnej skupiny, ktorá, ktorá to pripravovala, tak najprv sme boli na ministerstve financií, po pár mesiacoch nás prehodili na ministerstvo dopravy, to nás moc nechcelo a po pár mesiacoch sme prešli na úrad vlády. Potom to prešlo. To je, keď niečo chcem robiť, si to naplánujem, robím to koncepčne, potom môžu byť aj výsledky. Pokiaľ sa to len tak prevaľuje z jednej strany na druhú, tak nehovorme, že to robíme koncepčne a že nám na tejto veci záleží, lebo spôsob, akým to vznikalo, hovorí o tom, že nám na tejto veci nezáleží.
Čo je potrebné urobiť na novom ministerstve? Koncentrovať a koordinovať a konečne po dlhých rokoch realizovať rozvíjanie sa regiónov, lokalít a komunít. Zrušilo sa ministerstvo regionálneho rozvoja a téma rozvoja sa neurčito rozbila do mnohých rezortov, inštitúcií, ktoré spolu nespolupracujú. Takto sa rozvoj robiť nedá koncepčne. S tým súvisí zlá koncentrovanosť a manažment finančných zdrojov do rozvoja. Chýba vízia, jasná spoločná stratégia, vlastne sme nevedeli, ako sa chceme rozvíjať, kam chceme rozvoj smerovať. Z krajiny sme urobili montážnu halu a regióny mimo Bratislavy, Trnavy, Nitry nám začali zaostávať a vyľudňovať sa, a čo je najhoršie, vymierať. Keď sa tomu problému nezačneme včas venovať, už nebude pre koho robiť.
Po druhé prevziať rezortné politiky v záujme zvýšenia dynamiky rozvoja regiónov.
Po tretie vytvoriť chýbajúce nevyhnutné kapacity pre regionálny rozvoj. Máme množstvo úradníkov, rozvojových inštitúcií, štátnych organizácií, operačných programov, národných projektov, oblastí podpory, ale chýbajú odborné a kompetentné personálne kapacity pre manažment rozvoja územia. Odborníci, ktorých máme, sú zahltení samoúčelnou úradníckou agendou. Prostredníctvom ministerstva potrebujeme vytvoriť a posilniť odborné personálne kapacity schopné tvoriť a manažovať, a nie úradníčiť a komplikovať a dávať prekážky ľuďom, ktorí sa v danom území rozvoju chcú venovať.
Reálna podpora najmenej rozvinutých a marginalizovaných komunít a regiónov. Zaostalé komunity vrátane rómskych sú súčasťou rozvoja, a nie prekážkou. Stále ich berieme ako čosi nevlastné, nechcené. O ich rozvoji hovoríme oddelene od rozvoja ako takého. Je to nevyužitý potenciál, ktorý v súčasnosti potrebujeme. Samozrejme, musíme tieto komunity najprv zveľadiť, pozdvihnúť, pripraviť a začleniť. Tak nám budú tieto komunity prinášať výsledky. Podpora a rozvíjanie lokálnych zdrojov, motivovanie reálnych aktérov rozvoja samosprávy ku generovaniu a zhodnocovaniu zdrojov. Podporovať systémy lokálnej ekonomiky, vytvoriť funkčný systém podpory lokálnej produkcie a lokálneho predaja. Nastaviť motivačné nástroje pre samosprávy, aby generovali a zhodnocovali zdroje prostredníctvom rozvoja sociálnej ekonomiky. Poradenstvo, otvorenosť, know-how pre tých, čo inovovanie chcú robiť.
Po ďalšie. Vytvoriť systém zostaň vo svojom regióne a vráť sa do svojho regiónu. Príď do regiónu, ktorý bude tvoj. Dlhodobo, alarmujúco, bez povšimnutia sa regióny vyľudňujú, pomáhame týmto príspevkami na cestovanie za prácou, či dokonca vyháňaním pracovnej sily, dokonca výnimočných mozgov do zahraničia. Výrazne to treba zmeniť.
A keďže mi dochádza čas, tak by som prešiel ku takým konkrétnym projektom, na ktoré, o ktorých viem alebo ktoré som teda naďabil. Mali sme výjazd do obce Trenč, ktorá žiadala podporu z málorozvinutých regiónov. Starosta chcel kúpiť traktor. Má tam 600 ľudí, z toho 500 Rómov a vytvoriť nejaké pracovné miesta. Projekt mu bol schválený s podmienkou, že vytvorí 7 pracovných miest za nejakých 50-60 tisíc, ktoré žiadal. Dlho zvažoval, nakoniec ten projekt nepodpísal a v iných regiónoch dávali desaťtisíce zdrojov súkromným podnikateľským subjektom, ktoré nemuseli vytvoriť žiadne pracovné miesto. To je príklad, prečo v tomto treba urobiť poriadok.
A druhý príklad je príklad požiarnického auta a obec, ktorá má 150 obyvateľov, dostala požiarnické auto, má, za dva roky má tam najazdených 100 km na tom požiarnickom aute a najväčšia investícia v tejto obci za posledných 30 rokov bola výstavba garáže pre to požiarnické auto. To hovorí o tom, že sa treba tomuto problému venovať koncepčne.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Ledeckému. Čiže predstavil takú jasnú víziu toho, ako by mohol regionálny rozvoj fungovať, a vítam, že bude teda utvorené toto ministerstvo, kde to bude na jednom mieste, aj keď niektoré veci ešte ostanú aj inde. A vnímam ešte popri tých veciach, ktoré tu boli zmienené, že je potrebné dať dôraz a pokúsiť sa aj o zmenu územno-správneho členenia, lebo obávam sa, že existujúca územná štruktúra samosprávy a štátnej správy, ako ste to uviedli aj na konkrétnych prípadoch, môže byť prekážkou pre tieto pekné plány regionálneho rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Ledecký, my sme sa prvýkrát stretli, pokiaľ si pamätám, u vás v Spišskom Hrhove, kde ste, kde ste boli starostom dlhé roky a kde ste úspešne, úspešne pôsobili, a tak by som si dovolil takú jednu trošku pochybovačnú myšlienku povedať, že, že nesporne je pozitívny krok zriadenie ministerstva pre regionálny rozvoj a je lepšie, keď sa tieto veci budú riešiť systémovo, trvale, a nie tým ad hoc spôsobom, že výjazdové zasadnutia vlády a rozdáme, rozdáme peniaze spriazneným starostom. Je to krok správnym smerom. Ale po tomto prvom kroku by mal nasledovať ďalší krok, ktorý bude znamenať, že oveľa silnejší vplyv na regionálny rozvoj ako doteraz získajú územné samosprávy, či už samosprávy obcí, miest alebo, alebo aj, aj regionálna, regionálna samospráva, lebo samosprávy sú tým skutočným hráčom v území, a vy ste to, vy ste to vo vašej obci za roky starostovania presvedčivo ukázal, ako môže fungovať dobrá samospráva a ako môže riešiť problémy, ktoré inde sa zdajú, že sú neriešiteľné, sú fatálne, a potom z toho vytĺkajú problémy, problémy extrémisti.
Čiže ja by som bol rád, keby, či už toto ministerstvo, alebo, alebo celá vláda, to, to asi aj, aj potom na pána podpredsedu vlády, ktorý, ktorý má zodpovedať za stratégie, veľmi intenzívnu pozornosť venovali reforme verejnej správy a tomu, čo, čo treba urobiť. Kedysi existovala rada vlády pre verejnú správu alebo pre reformu verejnej správy a myslím si, že mali by sme sa tým seriózne zaoberať, lebo regionálny rozvoj je v regionálnej samospráve.

Snaha o zvýšenú pozornosť regiónom je jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla vstúpiť do politiky a prečo tu aj sedím a o čo sa chcem intenzívne usilovať aj naďalej, a som veľmi vďačná, že už v prvých mesiacoch novej vlády sa táto pozornosť regiónom, zvýšená pozornosť inštitucionalizuje a má to moju plnú podporu, ale verím, že, že tam neskončíme, pretože naše regióny doslova zachraňujeme v hodine dvanástej.
Desiatky rokov sme ignorovali mnohé miesta, mestá, dediny na Slovensku, ktoré naozaj potrebujeme pozdvihnúť, a ja sledujem desaťtisíce mojich rovesníkov, ako odchádzajú z miesta, kde sa narodili, kde by možno radi žili, ale chýbajú tam príležitosti. A to je možno aj o tom inom prístupe štátu, ktorý, ku ktorému by som chcela vyzvať, pretože aj ja som mladý človek, ktorý sa chce vrátiť do regiónu. A vďakabohu som z obce, kde sa mi podarilo založiť krajčírsku dielňu, nájsť na ňu napríklad aj priestor. Ale vidím schátrané štátne budovy v rôznych okolitých obciach a mestách, ktoré sa aj mladí ľudia, aj domáci podnikatelia, aj neziskové organizácie snažia získať naozaj na užívanie, na dobré, pekné projekty a odovzva štátu pri využívaní týchto priestorov je veľmi nízka.
Takže ja naozaj chcem aj vyzvať túto novú vládu, aby sa zamýšľala nad týmito možnosťami a hľadala príležitosti, kde vieme rozšíriť možnosti, aby tam ľudia ostali a zveľaďovali tam, čo tam máme.
Ďakujem.

Ja ďakujem za podporné stanoviská a, pán Dostál, stopercentne sa s vami stotožňujem.
Je to presun, je to aj o presune kompetencií aj o to, že vytvoriť nástroje tým obciam, motivačné nástroje, aby naozaj začali uvažovať, že aby tie miestne zdroje využívali, lebo ja si myslím, že každá jedna obec alebo mesto sa chváli so svojou históriou. Tie obce máme tu niekoľko storočí, 700-800-900 rokov od prvej písomnej zmienky, a keď toľko rokov, toľko rokov žili tí ľudia tam, to znamená, že tie zdroje tam sú. Dneska tí ľudia odchádzajú preč, odchádzajú do Anglicka, odchádzajú do Rakúska a pozeráme na polia, pozeráme na lesy, ako, ako sa pľundrujú, a vlastne tie efekty v tom, v tom regióne neostá..., neostávajú. Takže áno, jedna z vecí je vytvárať podmienky na to, žeby tá samospráva bola motivovaná, a aby vedela ako a aby bola podporovaná, že naozaj tí, čo chcú naučiť ich, aby to vedeli a aby to nakoniec robili.
Možno príklad. Nerád používam príklad našej obce, ani ju nepoužijem, ale motivácia, motivácia, viete, ja som ako starosta obce nerozdával peniaze, lebo nemal som tú možnosť, ale chodili k nám a motivoval, motivoval som rôznych iných starostov a primátorov miest. A dneska tak s vďakou pozerám, keď chodíme po tých regiónoch a v každom jednom okrese mi povedia, že ďakujeme ti veľmi pekne, že sme sa mohli tebou inšpirovať, a naozaj inšpirovali sa tie obce a mestá, ktoré nemali prístup k zdrojom nejakým externým, ale vlastne aby z toho mála, čo mali, aby z toho mála mohli niečo, niečo upliesť.
Takže ja si myslím, že keď to budeme systematicky podporovať, ten úspech bude výrazne väčší.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslancovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto debate niekoľkými mojimi postrehmi, poznámkami, myšlienkami.
Keďže po viacročnej kariére v súkromnom sektore v oblasti IT som sa rozhodol, že prídem do Národnej rady, prídem do politiky, a chcem teda využiť svoje skúsenosti aj niečo zmeniť, tak ja, ja by som naozaj rád sa, teda rád by som pomohol v tom, čo naozaj viem, a je to informatizácia, ktorej sa venujem celý život. A keďže pomáham na ministerstve, mám teda niekoľko takýchto postrehov.
Žijeme v informačnej dobe, kde vytváranie, používanie, distribúcia informácií je významnou časťou, súčasťou nášho života. A sme presýtení týmito informáciami, 90% ľudí na planéte je pripojených nejakým spôsobom na internet a vytvára alebo prijíma nejaké dáta. Tých dát je naozaj strašne veľa, a pretože ich je tak veľa, kĺžeme po povrchu a tie informácie nedokážeme naozaj konzumovať rozumieť im, tak v novinách čítame titulky, a keď sa pozrieme na graf, tak zapamätáme si akurát nejakú farbu a nepoužívame ich na to, na čo naozaj sú. Je tých informácií strašne veľa. Na to, aby sme ich vedeli spravovať, používame informačné systémy, na začiatku na veľmi jednoduché úlohy, ale dnes už informačné systémy vedia pomocou umelej inteligencie aj robiť rozhodnutia, podporovať rozhodnutia.
Ja vám poviem taký jednoduchý príklad. Keď som nastúpil ako mladý inžinier ešte do VSŽ, tak v tom čase informačný systém sa..., slúžil na to, aby sa evidovala výroba. Na každom agregáte sa napísalo, koľko ton sa vyvalcovalo, v akej kvalite. Bolo to iba zaznamenanie toho, čo sa vyrobilo. Počas 10-15 rokov budovania sa pomocou informačných technológií podarilo zdvojnásobiť kapacitu výrobu, výroby fabriky. Dnes sa zadá typ objednávky a všetky agregáty sa automaticky nastavia.
V IT biznise sa používa také hodnotenie vyspelosti informačných systémov od 1 do 5, to je taká škála. Jednotka je naozaj veľmi jednoduchý systém. Päť je systém, ktorý vám pomáha analyzovať a na základe dát vy viete robiť rozhodnutia, aby ste svoju činnosť optimalizovali, aby ste použili dáta, ktoré vám povedia, tu musíš pridať pár ľudí, tu musíš ubrať pár ľudí a veci budú fungovať lepšie a efektívnejšie.
Ja keď sa dívam na to, čo máme v štátnom IT, tak to tak vidím na 1 mínus. A keďže je tých informácií tak veľa, tak vytvárame si mýty. A ja by som zopár mýtov chcel spomenúť a vyvrátiť.
Ten prvý mýtus je o tom, ako kompetentné alebo nekompetentné vedenie tohto ministerstva je alebo bude. Chcel som to smerovať do ľavého dolného rohu, ktoré nie je až tak veľmi zastúpené, ale chcel by som napriek tomu povedať, že keď hovoríte o Veronike Remišovej, že či je na to pripravená, tak sa chcem opýtať, či ste počuli o takom niečom, že parížska univerzita Sorbonne. A kto, kto z nás na takejto univerzite dokázal študovať? Len obrovská túžba a pracovitosť dokáže to, že jednoduché dievča sa dostane na takúto univerzitu a tam naozaj aj tú univerzitu ukončí. Alebo Cambridge. Alebo univerzita CERIS v Bruseli. No chcem tým povedať, že je to, je to mýtus, ktorý tu niekto rozširuje, a možno preto, lebo to nedokáže pochopiť, čo toto znamená, študovať na takýchto univerzitách, pretože preňho je najväčším úspechom to, že sa mu podarilo zmaturovať, lebo odpisoval od spolužiaka.
Počúvame často o tom, ako štátne IT funguje, ako nám významne pomáha, ako je to skvelé. Minuli sme naozaj veľmi veľa peňazí, veľa hardvéru a softvéru a veľmi drahých poradcov sme si kúpili. Problém je, že tie systémy nefungujú. Každý rezort si vytvoril systém svoj a tie systémy navzájom nekomunikujú, nefungujú.
Vytvorili sme úrad pre informatizáciu v predchádzajúcom, v predchádzajúcich obdobiach, čo bol dobrý úmysel, aby sa riadenie týchto systémov nejakým spôsobom spojilo a centralizovalo, ale stalo sa iba to, že bolo to centrálne riadenie nákupu eurofondov pre informačné technológie. To naozaj nestačí. A keď si pamätáme, že sa tých peňazí minulo veľa, tak napriek tomu, že sa ich minulo veľa, stav je napríklad taký, že v Sociálnej poisťovni existuje mainframe so systémom COBOL, ktorý bol cool tak v 70. rokoch minulého storočia. A strašne veľa operácií a dôchodkov sa ráta ručne aj dnes.
Štát nemá vlastných ítečkárov, štát si dôležité veci nakupuje od externých zdrojov, a teda to, čo by, čo tí, ktorí tomu naozaj rozumejú, nie sú, nie sú štátni zamestnanci, sú zamestnanci dodávateľov. Je to veľké riziko a to nám bráni, aby sme naozaj tieto systémy budovali efektívnejšie.
Máme zopár registrov, ktoré by mali byť centrálne a fungovali všetkým. Nefungujú. Ja som sa pred piatimi rokmi presťahoval a dostal som predpis na platenie daní a tam nie je moja adresa. Keď som sa ale presťahoval, tak som zavolal do jednej súkromnej zdravotnej poisťovne a hovorím, presťahoval som sa, tu je moja nová adresa a oni hovoria, my vieme. A keď som zavolal do Sociálnej poisťovne, tak mi povedali, tam je PDF-ko, tak si ho vytlačte a čosi s ním urobte. Tak funguje náš systém. Je to len ilúzia, že tie systémy fungujú.
A ďalší mýtus je, a to tu už dnes zaznelo, obmedzujeme byrokraciu a urobili sme strašne veľa pre obmedzovanie byrokracie. A bol tu, bola tu otázka, že čo s treťou vlnou obmedzovania byrokracie. Tak ja vám niečo poviem o tom obmedzovaní byrokracie. Mám dnes 17 dokumentov, ktoré si úradníci môžu vytlačiť sami. Nemusíme ich my ako občania niesť na ten úrad, ale úradník si ho vie vytlačiť sám. Je to úspora, že občan nemusí cestovať na ten úrad. Ale zas na tej druhej strane tej priehradky ten úradník si ten doklad musí vytlačiť, zasunúť do toho fascikla alebo ho poslať poštou. Čiže my sme, áno, ušetrili cestu na úrad, ale prácu štátnym úradníkom sme zväčšili. Tak kde je vlastne tá úspora? Koľkých tých úradníkov sme ušetrili? Koľko tej byrokracie na tej strane tých úradníkov sme naozaj ušetrili?
Ďalší mýtus: minuli sme na IT 1 mld. Tak vám poviem tajomstvo. Pravdou je, že od roku 2011 sme minuli 1 mld. z európskych fondov na informatizáciu, ale ďalšie stovky miliónov sme minuli zo štátneho rozpočtu. A podľa tohto dokumentu, ktorý v týchto dňoch bude prerokovaný na vláde, je to dokument Informatizácia: 0, revízia výdavkov, sme od roku 2011 do dnes minuli 4,5 mld. eur na obstarávanie alebo prevádzku informačných systémov. Je to tento dokument. (Rečník zobral do rúk dokument, ukazujúc ho plén.) Netrestaj ma, ukazujem. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Pozrite si ho, je to veľmi zaujímavé. Štyri a pol miliardy eur! A tento istý dokument hovorí, že ak by sme to riadili efektívne, tak by sme vedeli ušetriť 30 až 70 mil. eur ročne. Ja si myslím, že je to veľmi konzervatívny odhad a že tých, tých úspor môže byť oveľa, oveľa viac.
A to ja očakávam od nového ministerstva. Čaká nás veľa práce, čaká nás, ale máme plán, čaká nás to, aby sme naozaj začali mnohé z týchto opatrení, ktoré aj v tomto, aj v iných dokumentoch sú, aby sme ich zavádzali do praxe, aby tie systémy naozaj začali fungovať a začali slúžiť občanom, podnikateľom aj štátnym úradníkom, aby sme ich nepoužívali iba na evidovanie dokladov, ale na skutočné riadenie štátu a rozhodovanie podľa dát.
Ďakujem.