7. schôdza

Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja jednak sa chcem ospravedlniť pani komisárke, že to na štyri razy musí, musí absolvovať túto, túto správu a vypočutie, ale tak to proste vyšlo a vošlo do toho aj to skrátené konanie a snáď už na budúce budeme, budeme pri podobných správach môcť postupovať kontinuitne.
Ja sa tiež chcem vyjadriť k tomu podnetu, ktorý prišiel z nadácie Zastavme korupciu, o ktorom vo svojom úvodnom vstupe hovorila aj pani komisárka, o ktorom hovorila pani podpredsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Marcinková, o ktorom sme hovorili na výbore a ku ktorému sa pani komisárka vyjadrila, vyjadrila aj v stanovisku, ktoré je zverejnené na webovej stránke jej úradu.
Chcem sa dotknúť konkrétne tej veci odporúčania advokáta, teda vopred hovorím, že nechcem ísť do merita celého prípadu, ktorý aj mňa sa sprostredkovane týka, keďže sa to dotýka nejakých mojich rodinných príslušníkov, ale myslím si, že to nie je téma, nie je téma, o čo tam ide. Tá pochybnosť alebo kritika, ktorá bola vznesená zo strany nadácie Zastavme korupciu, je, že pani komisárka Tomanová odporúčala matke maloletého dieťaťa konkrétneho bratislavského advokáta. Pán poslanec Baránik sa dožadoval včera vyšetrovania, že o akého advokáta ide, no tak to je zrejmé už z toho podnetu, ktorý je verejný a o ktorom sa hovorilo. Ide o pána advokáta Garu. A to, na čo sme boli, na čo sme boli upozornení ako členovia výboru pre ľudské práva, je nahrávka, na ktorej pani komisárka hovorí: "Pán doktor Gara vzhľadom na všetky tie vzťahy povedal, že zajtra mu mám ráno zavolať, že on ju zoberie. Ja viem, že Gara je aj drahý, aj všetko, ale v tomto prípade ona sa už nepohne bez dobrého advokáta a bez človeka, ktorý je skúsený. Ja hovorím o Garovi aj preto, lebo Gara má kontakty aj na Ústavný súd a má kontakty aj na Európsky súd pre ľudské práva a má s tým aj skúsenosti.".
My sme, my sme teda na výbore pre ľudské práva konfrontovali pani komisárku s touto otázkou. Pani komisárka tvrdila, že neodporúčala konkrétneho advokáta. Keď sme sa jej pýtali, teda že či odporúčala pána Garu, respektíve s ním komunikovala, tak jedna z tých odpovedí bola, že vlastne ani si nespomína presne, o aký prípad ide. Zároveň nám ale ako porozprávala, porozprávala všetky detaily o tom, o tom prípade a mala k tomu, mala k tomu aj písomnú dokumentáciu a potom ale v tom písomnom stanovisku, ktoré ste potom následne, následne zverejnili, sa hovorí už niečo celkom, nie celkom, trochu iné teda, lebo tie vyjadrenia na výbore, a je to aj verejne dohľadateľné, sú také, že ste nekomunikovali s pánom Garom, že ste v nejakom inom prípade komunikovali s pánom Garom, telefonovali, keď som ja vám opäť, som prečítal to, to, čo bolo v tej nahrávke, kde hovoríte, že pán doktor Gara povedal, že zajtra mu mám ráno zavolať, že on ju zoberie, čo teda vyznieva ako, že komunikujete s tým konkrétnym advokátom a viete mu, viete mu dohodiť alebo teda odporučiť nejakého klienta, klienta tomuto advokátovi a zariadiť dokonca, aby ho zobral, tak tam ste na to, na to vtedy neodpovedali a potom v tom vyjadrení ste, v písomnom teraz, že, hovoríte, že ste si medzitým spomenula, ale nie, takto, že so zreteľom, aby som to nie, neskreslil. So zreteľom na nedostatočnú orientáciu matky v právnych predpisoch, ale najmä na okolnosť, že ak by prichádzalo do úvahy podanie dovolania na Najvyšší súd, bolo by nevyhnutné zastupovanie advokátom, som medzi iným spomenula dôveryhodnej osobe aj to, že by bolo potrebné, aby matka vyhľadala advokáta. Advokát matke náležite vysvetlí aj právne následky marenia súdneho rozhodnutia, na požiadanie som odporučila možnosť osloviť advokáta XY. Čiže nie je to celkom tak, ako ste hovorili na ústavnoprávnom výbore, tak zrejme ste jej toho advokáta odporučili, to už je, či to bolo na jej požiadanie alebo nie, tak to z toho nevieme, nevieme preukázať, ale bolo tam odporúčanie nejakého, nejakého konkrétneho advokáta.
To, čo je na tej formulácii, ktorú som čítal, alebo na tých vašich slovách ešte zaujímavé a čo tiež teda myslím, že vyvolalo včera pozornosť kolegu Baránika, je tá formulácia, zacitujem: "ja hovorím o Garovi aj preto, lebo Gara má kontakty aj na Ústavný súd a má kontakty aj na Európsky súd pre ľudské práva a má s tým aj skúsenosti", čo naozaj vyvoláva dojem, že kontakty sú nejaké kontakty naozaj to, čo sa tými slovami myslí a že dokáže veci, veci zariadiť. Pani komisárka nám to na výbore vysvetľovala tak, že tým myslí, že má skúsenosť s týmito inštitúciami, aj s Ústavným súdom, aj s Európskym súdom pre ľudské práva, ak sa mýlim, tak ma môže, samozrejme, opraviť, ale takto si to pamätám, že nám to hovorila.
A druhá vec, ktorá sa týkala tohto istého prípadu, je, a teraz opäť zacitujem z nadácie, teda z toho listu, ktorým sa nadácia Zastavme korupciu obrátila na výbor pre ľudské práva, je, že zároveň, tvrdí sa tam: "zároveň na rovnakej nahrávke, ktorú má nadácia k dispozícii, komisárka matku nabáda, aby nerešpektovala rozhodnutie súdu a nevrátila maloletú otcovi, ktorému bola súdom dočasne zverená". Tu pani komisárka argumentovala tým, že práve naopak, že ju upozorňovala na to, že musí vrátiť a musí rešpektovať rozhodnutie súdu, čiže to máme tvrdenie, tvrdenie proti tvrdeniu, a teda argumentovala tým, že matka podpísala to, podpísala, že bola poučená o tom, že je povinná rešpektovať rozhodnutie súdu, na čo som ja vtedy a aj teraz hovorím, že môže byť niečo iné, čo zaznie, zaznie v komunikácii a čo sa nakoniec podpíše, lebo keby teoreticky, teoreticky pani komisárka ju nabádala na nerešpektovanie rozhodnutia súdu, tak predpokladám, že by určite to nedala do písomného, písomného zápisu. Čiže, ale tu by som zopakoval tú otázku, že či, či naozaj je to tak, lebo či ste sa nevyjadrovali spôsobom, ktorý by matke hovoril, že sa nemá obávať, že sudkyňa pokiaľ bude, mala odmietať vrátiť sa k otcovi, tak jej ju nemôže zobrať, hej, že či ste sa nevyjadrovali spôsobom, ktorý by takým spôsobom mohol byť pochopený, že v podstate ju ubezpečujete, že nemusí s tým mať problém, lebo, lebo teda v takejto situácii nie je potrebné rešpektovať rozhodnutie súdu, lebo ten súd teda neurobí výkon rozhodnutia v situácii, v akej sa, v akej sa nachádza.
A teraz ešte raz, nemyslím si, že je vhodné ísť do merita veci, lebo vy ste aj v tom písomnom stanovisku obsiahlo popísali ten prípad, ale to z hľadiska vášho konania, alebo teda pochybnosti o vašom konaní, si myslím, že nie je relevantné. Relevantné je to, čo bolo vyslovené podozrenie, že či ste odporúčali konkrétneho advokáta, teraz sme sa dostali k tomu, že odporúčali na požiadanie. A druhá otázka je, že či ste, či ste sa vyjadrovali spôsobom, ktorý mohol byť vnímaný ako nabádanie matky na nerešpektovanie rozhodnutia súdu. To sú, to sú dve otázky, ktoré podľa mňa sú asi podstatné z celej, z celej tej veci, lebo my ako parlament nemôžeme riešiť konkrétnu kauzu, my môžeme riešiť, či, alebo pochybnosti o tom, že či ste sa správali tak, ako sa predpokladá, že osoba vo vašej funkcii, ktorá má dbať na najlepší záujem dieťaťa, sa správa.
Záverom by som chcel pani, pani spravodajkyni, teda pani spravodajkyňu požiadať, aby sme o bodoch uznesenia A a B hlasovali samostatne, najprv o jednom a potom bez ohľadu na výsledok hlasovania o druhom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, oceňujem, že ste povedali, že ste v tomto prípade nejakým spôsobom osobne zainteresovaný, a preto si dovolím povedať, že aj vaše vystúpenie vnímam ako subjektívne vnímanie reality. Veľa vecí, ktoré ste uviedli vo svojom vystúpení, bolo predložené v podobe špekulácií a sám ste povedali, že mnohé výroky sú nie úplne jasné a že obe procesné strany hovoria svoju pravdu alebo svoje videnie pravdy a v zásade ide vždy o vyjadrovanie tvrdenia proti tvrdeniu. To znamená na základe týchto, týchto skutočností, ktoré ste sám povedal vo svojom vystúpení, si myslím, že tie otázky a tie závery, ktoré sa snažíte predkladať, nie sú reálne. Ak by som zobral stanovisko pani komisárky, tak zacitujem, kde uvádza: "Vyhlasujem, že som v danom prípade s cieľom obhájiť najlepší záujem dieťaťa a rešpektujúc rozhodnutie súdu a platný právny stav vykonala všetky úkony, ktoré mi umožňujú právne predpisy.". To znamená, postupovala tak, ako postupovala.
Druhé vyjadrenie z tohto listu: "Nie je pravda, že som nabádala matku, aby nerešpektovala súdne rozhodnutie, naopak, ja ako aj zamestnanci úradu sme opakovane upozorňovali matku, že svojím konaním môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia a že týmto konaním si matka môže spôsobiť problémy.". Pokiaľ ide o to, či sa v rozhovore spomenulo nejaké meno advokáta alebo nespomenulo meno advokáta, keby som chcel byť veľmi ironický, tak poviem, že ak by aj pani komisárka takto konala, tak koná v duchu zásad tejto vládnej koalície. Veď vy odporúčate svojich rodinných príslušníkov na rôzne ministerstvá, keď nie na vlastné, tak aspoň na cudzie. Veď vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pripomínam, že ako to citoval kolega Dostál, jednalo sa o tvrdenie pani komisárky, že má nielen skúsenosti, ale má aj kontakty. To znamená, že tu sa nejednalo o to, že dotyčný advokát má skúsenosti, vie, ako sa píše podanie Ústavnému súdu alebo na Európsky súd pre ľudské práva, ale hovorila o tom, že prostredníctvom kontaktov vie zariadiť, aby také podanie na Ústavný súd bolo úspešné. To je to, čo je podstatou toho, čo si myslím, že by malo byť vyšetrované políciou, a to čo najskôr. Pretože, samozrejme, pani komisárka má aj nejakú históriu. To nie je nepopísaný list. Predtým ako bola komisárkou, tak bola niečím iným, a tam to, čo bolo opísané v tomto rozhovore, bol modus operandi a nie je to o tom, že si preferovala svojho advokáta, alebo čo mimochodom je tiež minimálne neetické aj z hľadiska toho advokáta, to je tiež niečo, čo keby sme mali riadnu advokátsku komoru, tak by sa aj advokátska komora musela o to zaujímať, že na základe čoho takto postupovala pani komisárka, ale ide tu o to, že tu sa jednalo zjavne o návod na korupčné jednanie. A toto je niečo, čím sa musí polícia zaoberať.

No takže ja myslím, že je tu čas, kedy okolky bokom, pán kolega, pretože píšeme už rok 2020, máme tu vymazaných rodičov, ligu pre, ligu matiek, ligu otcov, radu pre práva a kadejaké iné organizácie a máme tu hlavne systém, ktorý umelo vytvára klientov, aby jednak živil sám seba a vo svojej podstate asi najviac živil advokátov, toho spomínaného zrejme úplne najviac, a ešte nejakých spriatelených veľmi podobne, pretože to sú tí, ktorí vymysleli vzorec, ako v tejto krajine za osemnásť mesiacov pokojne prídete o dieťa a môže to byť ktokoľvek z nás, len ho treba použiť a mať dostatok peňazí.
Takže ja myslím, že stačí rečí a bolo by dobré sa možno pozrieť na spisy, ktoré má na stole pani komisárka, že keď si ich pozriete jeden za druhým, tak spoznáte vzorec, spoznáte advokátske kancelárie, s ktorými sa nadštandardne komunikuje a myslím, že tu je ten základný problém. Takže áno, Slovenská advokátska komora, ministerstvo spravodlivosti, UPSVAR, ministerstvo sociálnych vecí, to všetko sú orgány, to všetko sú inštitúcie, ktoré by mali zabrať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa opäť k tomu vyjadrím tak trošku iným spôsobom, ako to vníma človek, ktorý touto problematikou nežije a iba počúva a má pred ňou veľkú úctu, preto lebo skutočne nezávidím ani pani komisárke, že musí tieto veci riešiť, ktoré naozaj sú niekedy neriešiteľné, ale nezávidím ani tým, ktorí sa s touto problematikou stretávajú z tej druhej strany a ktorí čakajú tie najlepšie riešenia preto, lebo v mnohých prípadoch, sami to dobre viete vy, vy viete, že akékoľvek rozhodnutie nie je dobré. Vy v podstate robíte rozhodnutie len zlé alebo ešte horšie. A to sa niekedy stáva, no len viete, ako v tejto chvíli tieto veci riešiť s krvavými očami asi by nebolo dobré. Nehovorím tuná o pánovi Dostálovi, ktorý jednoznačne hovoril isté skúsenosti, ale hovorím to všeobecne, že pred touto problematikou treba mať asi veľkú úctu z hľadiska toho, čo sa vlastne v rámci tejto problematiky na Slovensku deje a čo sa nedeje rok, dva roky, ale ix desiatok rokov dozadu, preto lebo tento problém a tieto problémy nevznikli ani včera, ani predvčerom. Je tu istý vývoj, ako vo všetkom, no a viete, to sa dá riešiť, ale určite nie s krvavými očami. Preto ešte raz veľká úcta a ja len hovorím, môžem apelovať na tolerantnosť u všetkých, ktorí s touto problematikou prichádzajú do kontaktu.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, na úvod tiež poviem, že sa nepovažujem za odborníka na túto problematiku, ale všetkým nám je jasné, že táto problematika je veľmi zložitá. Na sociálnych sieťach koluje video, v ktorom je pani komisárka terčom útokov. Ja si spomínam, že pani komisárka pre deti vysvetlila, že vo videu bola len časť jej slov, kde vôbec nebolo uvedené, a podľa mňa úmyselne to nebolo uvedené, že ten spomínaný advokát zastupuje menej solventných klientov bezplatne. A tak si tiež dobre spomínam, že pani komisárka sa v úvodnom slove svojím spôsobom aj ospravedlnila za jej slová, pretože pri toľkých prípadoch, ktoré ona dostáva, s ktorými sa stretáva vo svojej pozícii a rieši ich, si nie vždy musí spomenúť na všetky detaily.
Ďalšia vec je, že pani komisárka Tomanová upozornila matku za nerešpektovanie súdu, a to je tiež veľmi dôležité a podľa všetkého tam boli prítomní aj zamestnanci tohto úradu. A ak je nejaké pochybenie, tak nech sa naozaj tým zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, ale odmietam, tak ako v minulosti, keď sa silou mocou angažovali do tejto problematiky či už pani poslankyňa Blahová alebo pani Nicholsonová, aby sme to naozaj neriešili politicky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Spomínam si, že ambíciou vzniku úradu detského ombudsmana v roku 2015 bolo aj to, aby sme sa vyhli takým tragickým prípadom, ako bol už dávnejšie medializovaný prípad utýranej Lucky. Mnohí z nás si vtedy predstavovali, že na pozícii ochrancu práv detí bude človek s vysokými odbornými a morálnymi kvalitami, empatický, ktorý bude mať v prvom rade na srdci dodržiavanie práv dieťaťa. Napokon sa ňou stala pani Tomanová, ktorá krátko po zvolení povedala, že si dá záležať na tom, aby bol na prvom mieste vypočutý hlas detí. Avšak každú z jej predkladaných správ podrobujú poslanci v parlamente kritike, napríklad v súvislosti s nahrávkami a odporúčaním na advokáta, o ktorých pred chvíľou detailne informoval pán poslanec Dostál, alebo kontaktmi pani ombudsmanky na Ústavný súd či medializovanou kauzou "Čistý deň" a ďalšími. Tieto, ale aj ostatné prípady naznačujú, že dôvera v tento úrad je silne naštrbená a ja začínam pochybovať o tom, či činnosť v prospech detí v našej spoločnosti je v rukách tej správnej osoby. Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom za vecné reakcie. Pán poslanec Petrák, no áno, mnohé z vecí, keď sa niečo tvrdí, je to subjektívne vnímanie reality, je to tvrdenie proti tvrdeniu. Lenže v tomto prípade to nie je tvrdenie proti tvrdeniu, je to, je to tvrdenie, ktoré je doložené nahrávkou vyjadrenia pani komisárky, hej, to o tom odporúčaní, odporúčaní advokáta Garu, alebo teda, že volala dokonca s advokátom Garom, ako to je preukázané, to je fakt, to nie je, že niekto tvrdí, že to spravila, to si môžme, môžme vypočuť. A nie je to len v takej polohe, že niekto sa spýta, že kto by mohol, tak dá mu zoznam advokátov, ktorí sa venujú rodinnému právu. Ale je to v polohe, že pani Tomanová hovorí, že dokonca volala s Garom a dohodla, že prijme tú klientku, čiže evidentne tam, tam nejaký kontakt, ak dokonca nejaká aktivita je.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Baránik, že upozornil, že hovorí, že má aj skúsenosti, má aj kontakty, tak jedna tá z tých interpretácií, ku ktorej sa asi prikláňa aj kolega Baránik, je, že prostredníctvom tých kontaktov vie zariadiť, aby také podanie mohlo byť úspešné, lebo to je bežný spôsob, ako by som aj ja pochopil, keď mi niekto povie, že mám kontakt na ministerstve, že mi naznačuje, že keď mám kontakt, tak viem tam niečo vybaviť. Ale je, samozrejme, možná, možná aj druhá možnosť, že tými kontaktmi sa myslia iba skúsenosti, aj keď tie skúsenosti sú tam explicitne pomenované ako dve veci, alebo sa kontaktmi myslí, že má adresu, že kde sídli Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva a teda vie, kde má poslať tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, milá pani Tomanová, prihlásil som sa do tejto rozpravy, pretože toto sa mňa naozaj dotýka. Od roku 2002 som riaditeľom neziskovej organizácie, ktorej meno nepoviem, ale je tam v názve "deťom".
Už sme tu počuli dnes aj včera o tom, naozaj o Kočnerovi sme počuli, počuli sme o klientelistických veciach, počuli sme o švagrovi, počuli sme o tom, že pani ministerka naozaj má, vystupuje na nahrávke, vystupuje. Ale nepočuli sme napríklad o tom, že pani ministerka letela do Lisabonu, šoféra si poslala autom, potom šoféra vymenovala za riaditeľa odboru. Nepočuli sme o tom, že poslala peniaze neziskovke, ktorej bola šéfkou a tá neziskovka mala 17 mil. Sk dlh. Nepočuli sme o tom, že jej dcéra šéfuje domovu, ktorý mal obrovské problémy. A nepočuli sme o mnohých, mnohých veciach. Ale ja som tu preto, lebo v roku 2015, keď pani Tomanovú navrhovali a navrhovali mnohých iných, tak som chodil a prosil ako riaditeľ neziskovej organizácie, ktorá len za minulý rok urobila vyše 60 akcií, ja vám nebudem hovoriť, koľko sme ich urobili od toho roku 2012, ale každý rok máme obrovské problémy, nie obrovské problémy, riešime obrovské problémy týraných detí, riešime obrovské problémy sociálne slabých rodín. A ja som chcel, aby na tom poste bol človek, ktorý dlhé roky robí s deťmi, ktorý má naozaj skúsenosti. Tak som chodil a prosil.
Viete, koho zvolili? Pani Tomanovú. A čo myslíte, prečo ju zvolili? Pretože má obrovské skúsenosti s prácou s deťmi? Nie. Preto, lebo SMER sa tak rozhodol. A v roku 2015, keď zvolili pani Tomanovú, tak Výbor OSN pre práva detí vyjadril znepokojenie nad vaším zvolením s konštatovaním, že komisár by mal byť apolitický.
Ja vašu správu som si pozorne prečítal. Je tam naozaj kopec chýb, sú tam chyby, ale zoberiem ju na vedomie. Zoberiem na vedomie túto správu tak, že sa zdržím hlasovania, tak ako som sa zdržal pri pani Patakyovej. Zobral som jej správu na vedomie tým, že som sa zdržal. Ale som tu preto, aby som vás poprosil, milí kolegovia, aby sme naozaj pri výbere týchto kandidátov naozaj rozhodovali apoliticky. Nech sú na funkcie ochrankyni práv detí, komisárky pre práva detí a ochrankyni ľudských práv ľudia, ktorí tam majú byť, a nie je to politická funkcia. Aj pani Patakyová, ktorú nominoval MOST - HÍD, aj pani Tomanová, ktorú nominoval SMER a dosadili si ich tam, tam nepatria. Ja vás naozaj prosím, či už prázdnu sálu opozície, alebo vás, aby sa to dialo. A len taká malá poznámočka, pozrite sa na ľavej strane, ako vystupovali poslanci ĽSNS, keď tu bola pani Patakyová, ako sa hlásili, ako rozprávali, ako tu rečnili. Teraz tu nie je nikto. No lebo z tohoto sa nedajú vytĺcť politické body, aj už ich nezaujímajú deti, ktoré fungujú, deti, ktoré už sú. Nie, z tohoto sa nedajú vytĺcť politické body a ja rozumiem pánom poslancom zo SMER-u, že budú pani Tomanovú obhajovať, samozrejme.
Ale ja na záver ešte raz, tieto dve funkcie majú byť apolitické. A preto som sa zdržal aj pri jednom, aj pri druhom hlasovaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Pročko poukazoval na chyby, ja by som chcela poukázať na nesprávnu informáciu, ktorá je uvádzaná v závere podnetu č. 21. Predmetom podnetu bolo presunutie detí z uvedenej materskej školy na Tomášikovej ulici do inej materskej školy z dôvodu pripravovaného zrušenia materskej školy na uvedenej adrese. Do tejto škôlky chodili aj deti so zdravotným znevýhodnením a poruchami správania. V závere sa uvádza okrem iného aj to, že časť detí, ktoré ostali v integrácii s intaktnou populáciou, sa presťahovali do inej budovy. To je správne. A deti s diagnostikovaným autizmom ostali v pôvodnej budove aj s pedagógmi. Táto časť nie je správna a pravdou je to, že jeden pedagóg a štyri deti s diagnostikovaným autizmom sú v inej budove. A budova materskej školy, o ktorej je reč v tomto podnete, je zatvorená a nič sa tam nedeje. Čaká teda na svoj osud. Nikto zo zamestnancov neprišiel o svoju prácu a podľa slov pani učiteľky sú deti v nových priestoroch spokojné a šťastné. Toľko pre upresnenie informácií, keďže pochádzam z tohto mesta. Ďakujem.