83. schôdza

Ďakujem pekne. Je to bod 37, je to môj školský zákon. Ďakujem.

Je všeobecný súhlas, prosím? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne. Uvedené sme presunuli na koniec tejto schôdze.
A rovnako aj ja dávam procedurálny návrh, aby sme návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka na vydanie zákona (Trestný zákon), je to tlač 1400, tiež posunuli hlasovanie na koniec tejto schôdze. Je, prosím, všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Uvedené sme tiež presunuli a budeme teraz pokračovať v hlasovaní.
Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o, pardon, ešte s procedurálnym pán poslanec Sulík. Nech sa páči. Nevšimol som si ho.

Chcem sa spýtať plénum, či by som so všeobecným súhlasom mohol dostať ešte jednu minútu času. (Súhlasná reakcia pléna.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Áno.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Malých obchodníkov to nezničí, na to sme, samozrejme, na to sme mysleli. Tam sú, boli tiež pripravené mechanizmy, ako ich ochrániť. Po druhé, v plnom rozsahu to nabehne až do dvoch rokov a po tretie, to nie je žiadna smrť tie povinné zásoby. Prvý november je najkritickejší deň v roku a vtedy musia mať na sklade 25 % toho, čo za predošlý rok predali. Je to úplne korektné pravidlo, kto tu chce zarábať s plynom, tak jednoducho nech drží tieto zásoby. Ďakujem pekne, že som mohol rozprávať navyše.

Ďakujem, pán predseda. Nechcem... (Ruch v sále.) Môžem? Pán poslanec Vážny, budete vykrikovať, alebo môžem niečo povedať? Dobre. Aby sme sa tu nenaťahovali, navrhujem ako kompromisné riešenie preložiť hlasovanie o tomto zákone na koniec schôdze. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý predkladám spolu s ďalšími predkladateľmi, ktorých mená aj prečítam, sú to poslanci Národnej rady v poradí Richard Vašečka, Martin Čepček, Anna Záborská, Radovan Marcinčin, Ján Szőllős, Milan Vetrák, Anna Andrejuvová, Lucia Drábiková, Marcel Mihalik, Peter Kremský, Marek Šefčík, Peter Liba, Richard Nemec, Jozef Lukáč, Katarína Hatráková a Milan Kuriak. Je to novelizácia zákon, Zákonníka práce, čiže zákona č. 311/2001 Z. z.
Tento návrh zákona má niekoľko prívlastkov, môžete si vybrať, ktorý z vás, ktorý z nich je pre vás najbližším. Môžme ho nazvať sociálnym návrhom zákona, môžme ho nazvať prorodinným návrhom zákona, takisto je ekologický, je európsky, je ekonomický. Ale mohli by sme dodať aj prívlastok, že je korektný a takisto že je kompromisný.
Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšiť kvalitu života pre pracujúcich ľudí. Možno jeden z takých najcharakteristickejších prvkov je, že tento zákon nezavádza v zásade nič nového. Rešpektuje normálnosť, rešpektuje prirodzený beh vecí. Môžeme mať rôzne, rôzne predstavy o tom, že prečo máme sedemdňový týždeň, ale fakt je, že máme sedemdňový týždeň. Boli v dejinách všelijaké pokusy zmeniť to. Viete, že boli nejaké dekády až po Veľkej francúzskej revolúcii boli všelijaké pokusy zmeniť kalendár, ale zdá sa, že minimálne v dlhom časovom období pred nami aj vrátane súčasnosti je ten sedemdňový týždeň takým zaužívaným spôsobom. A sme naňho zvyknutí, je pre nás prirodzený. Tých sedem dní asi nemusím menovať, vieme ich vymenovať, ale vieme, že je to tak trocha delené. Že taký, začnem takým možno fórikom, že, že čo je horšie ako piatok trinásteho? Pondelok šestnásteho. Lebo pondelky majú ľudia menej radi ako piatky ešte, pretože v pondelok už skončil víkend. Je po víkende, ideme znova do práce na päť dní, pondelok až piatok. A v piatok večer je to fajn, aj keď je trinásteho, lebo máme pred sebou víkend.
A víkend teda tvoria hlavne tie dva dni. Sobota a nedeľa. Nebolo to až tak dávno, keď bol šesť hodín, šesťdňový pracovný týždeň a keď ľudia pracovali pondelok až sobotu a mali teda voľno len v nedeľu. Dnes máme v podstate tak štandardne päťdňový pracovný týždeň a máme, máme, máme dva voľné dni, z ktorých nedeľa je vyslovene zadefinovaná v zákonoch aj v Zákonníku práce, ale aj napríklad v zákone o, hneď vám to poviem presne, zákone o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, že všetky nedeľa, nedele sú dňami pracovného pokoja. Zákonník práce z toho vyvodzuje, že preto naozaj, len keď sú to, na to nevyhnutné dôvody, tak má byť pracovníkom buď nariadená, alebo dohodnutá s nimi práca.
Teraz sa skúsim pristaviť pri tých jednotlivých prívlastkoch. Prečo je tento zákon sociálny? No ide o podmienky práce, podmienky v spoločnosti. Podľa viacerých prieskumov, môžme sa k nim dostať v rozprave, ak bude záujem, zamestnanci v maloobchode majú záujem, aby nedeľa nebola pre nich pracovným dňom. Podľa istého prieskumu, z ktorého budem citovať, je to až 88 % a takisto aj odborári už aj vo vyjadrení na tento súčasný návrh zákona reagovali tým, že podporujú tento návrh, pretože z hľadiska tých, ktorí zastupujú práva zamestnancov, a o tých nám ide, tak toto podporujú, lebo je to sociálne opatrenie. Treba povedať, že v maloobchode, o ktorom hovorím v tomto návrhu zákona, pracujú štatisticky vo výraznejšej miere ženy. Takže je to opatrenie, ktoré sa dotýka, je v prospech žien. Veľmi často v prospech matiek, ktoré ak je teda nedeľa pracovným dňom pre nich, aj keď je v skutočnosti dňom pracovného pokoja, tak sú oddelené od svojej rodiny.
A to je teda, tým prechádzam k tomu druhému bodu, že je to návrh prorodinný, pretože rodiny môžu byť spolu. Je asi normálne, však to poznáte, že deti chodia tak štandardne do školy v pondelok až piatok. Že tá sobota, nedeľa sú dňami, keď, keď môžu byť spolu doma. Ja osobne som veľmi rád, keď nemusím cez víkend mať nejaké povinnosti mimo domu. Samozrejme, veľmi často sa tomu nevyhnem, ako aj mnohí z vás, ale snažím sa to tak chrániť si pre rodinu, pre manželku a pre deti.
Nakoniec tento návrh je ekologický. Viete, že je veľký rozdiel, a zvlášť v dnešnej dobe, keď nejaký, nejaká budova je vykurovaná, osvetlená, je v nej nejaká prevádzka počas šiestich dní alebo siedmich dní. Proste ten, ten jeden deň robí v tom rozdiel a spotrebáva menej energie, vyrábame menej emisií. Je to ekologické. S tým sa pojí aj to, že je to ekologické, keď niekde nemusíte vysvecovať celý veľký obchodný dom. Povedzme, predstavte si takúto veľkú miestnosť, pravdepodobne ešte väčšiu, či v nej svietite alebo nie, tak je to rozdiel a odrazí sa to, zvlášť pri vysokých cenách energií, veľmi pozitívne na tej bilancii ekonomickej aj ekologickej.
Nazval som tento zákon aj európskym. Chcel by som vám prečítať, ktoré krajiny v Európe majú zakázaný alebo obmedzený nedeľný predaj: Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko či Poľsko. Sú to krajiny, ktoré majú toto opatrenie zavedené veľmi dlhodobo, a myslím, že väčšinu z nich by sme označili za vyspelé a mnohé z nich za ekonomicky oveľa silnejšie ako Slovensko. Slovensko v prieskumoch Eurostatu z roku 2014, ukazovalo sa, že má najväčší podiel nedeľnej práce. Myslím si, že to nie je známka nejakej prosperity alebo úspechu, ale naopak, že je škoda, že to takto je. Že Slováci robia alebo musia robiť aj v nedeľu.
Čo sa týka korektnosti tohto zákona, tak korektne politicky, možno ste prekvapení, že v čom, že my sme, samozrejme, mali v Národnej rade viaceré návrhy zákonov. Aj pán poslanec Čepček predkladal návrh zákona, aj ďalší kolegovia, myslím, že pán poslanec Podmanický počas tohto volebného obdobia, ktoré sa týkali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Tabák.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
... obmedzenia nedeľnej práce, a my z poslaneckého klubu OĽANO aj konkrétne zo strany Kresťanská únia sme korektne, politicky korektne nehlasovali za tieto návrhy, ktoré boli opozičné, pretože to vetovala strana SaS, s ktorou sme boli v koalícii. Pamätám si tuto som stál pri týchto dverách s pánom predsedom Sulíkom a bavili sme sa o tom, keď sa tak obával, že napriek tomu, že je to v rámci koalície, neni, nie je to dohodnuté, že budeme hlasovať za. My sme sa zdržali, nehlasovali sme za. Naši voliči nám to vyčítali, ale my sme boli korektní. Pretože to bola dohoda. My dohody držíme. SaS sa, bohužiaľ, v septembri alebo ešte koncom augusta porúčala z koalície a v súčasnosti tento návrh zákona v koalícii nikto nevetoval, tak sme ho predložili.
Dokonca sme boli natoľko korektní, že hoci sme ho predložili vlastne na septembrovú schôdzu, tak sme ho posúvali, pokiaľ sa dohodnú dôležité veci, ako napríklad rozpočet. Pretože nám nejde o to, aby sme si pretláčali nejakú agendu alebo za každú cenu to tam dali, zahlasovali hlava-nehlava. Ide nám naozaj o dobro Slovenska, o dobro občanov. Rozpočet bol veľmi dôležitý. Dokázali sme ustúpiť. A teraz sme tu s tým návrhom v prvom čítaní, nech sa ukáže, keď môžme korektne tento návrh zákona predložiť, môžme zaňho hlasovať, ako páni poslanci, panie poslankyne sa rozhodnú, ako budú, ako budú hlasovať, ako vyjadria vôľu svojich voličov.
Podľa prieskumov, ja viem, že prieskumy sú ošemetné, ale podľa prieskumov väčšia časť buď jasne podporuje, alebo si to vie predstaviť, že obchody budú otvorené v pondelok až sobotu a že v nedeľu teda bude naozaj deň pracovnej poho... pokoja pre tých zamestnancov.
Ešte jednu vec, ktorú by som povedal k tomu je, že, ktorú som spomínal, že tento návrh je kompromisný, že nejde o také jednoduché a absolútne uzatvorenie obchodov, respektíve o nemožnosť zamestnávať zamestnancov. Je, sú tam výnimky. Tie výnimky sú tam preto, lebo sme sa o tom bavili aj v rámci koalície, napríklad komunikoval som aj s pánom ministrom Krajniakom, ktorý je minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozprávali sme sa s ďalšími partnermi z koalície, sú aj niektorí spolupredkladatelia tohto návrhu zákona, napríklad zo SME RODINA pán poslanec Lukáč. A dohodli sme sa, že už priamo do prvého čítania dáme do návrhu, že nedeľa teda bude dňom pracovného pokoja v maloobchode, ale tri nedele pred Vianocami, teda tak klasicky zlatá, strieborná, bronzová bude môcť byť obchod otvorený a bude môcť zamestná... dohodnúť zamestnanie s tými zamestnancami. A takisto na základe príkladu napríklad z Nemecka alebo iných krajín, že aj posledná nedeľa v auguste, teda pred začiatkom školského roka, keď sa ľudia vrátia z dovoleniek, vracajú z dovoleniek, tak bude tiež možnosť mať otvorené.
Pretože pamätáme na potreby obyvateľstva, na výnimočné situácie, ktoré sú odôvodnené. Nakoniec nie je to príkaz, že musí byť otvorené, ale môže, môže byť, môžu byť zamest... môžu vykonávať zamestnanie títo, títo zamestnanci. Možno sme si, ste si všimli, že som nejakým spôsobom neuvádzal to, čo nám niekedy tak pripisujú, že vy chcete zavrieť obchody, aby ľudia, ľudia chodili do kostola.
Ja vám poviem jednu vec, že ja si ani neviem predstaviť, že mi taká, taká myšlienka skrsla v hlave. Skutočne, ja osobne pre seba ako veriaci človek, veriaci kresťan a katolík, ja tento zákon nepotrebujem. Obchody sú otvorené, v poriadku. Pre mňa to nemá žiadnu spojitosť s tým, či ja budem chodiť do kostola, alebo nebudem chodiť do kostola. Je fakt, že ak niekto celú nedeľu v nedeľu pracuje, aj keď nemyslím si, že má šestnástku asi pravdepodobne, tak môže mať problém s tým, ale to sa dá vyriešiť, samozrejme. Čiže tento dôvod tam nie je.
Niekto povie, no dobre, ale prečo je to nedeľa? Neviem, či by sme obviňovali komunistov, boli tu rôzne debaty za posledné dni o tom, že komunisti boli nejakí nábožensky založení, že to boli nejakí oddaní kresťania. Ak si dobre pamätáte, väčšina z nás, tak vás tu vidím vekovo, si to pamätá ešte celkom dobre, ponáhľali sme sa, aby sme v sobotu do jedenástej, do dvanástej stihli ešte nakúpiť v obchode, ak sme niečo chceli, lebo zatvoria a otvorilo sa až v pondelok ráno. Sobotu popoludní a v nedeľu bolo zatvorené. A viete prečo? Nebolo to, samozrejme, náboženské. Veď komunistický režim bol v podstate ateistický. A bolo to sociálne, bolo to socialistické. Proste nie je to potrebné. Pretože viete, ak obmedzíte výrobu napríklad v automobilke, kde bežia nejaké procesy a niečo sa nahrieva a tak ďalej, tak ak vyrábajú v určitom objeme sedem dní, tak je to viac ako šesť dní. Ale ak predávate v obchode, ak máte ponuku, tak ľudia si ten tovar kúpia za šesť dní, ktorí by si kúpili za sedem dní.
Samozrejme, niekto povie, vždy keď človek ide do obchodu navyše, tak vzniká nadspotreba, nadspotreba poháňa, poháňa ekonomiku. Spotreba je dobrá. Spotreba poháňa ekonomiku, na druhej strane nie je nevyhnutné za cenu ľudí, ktorí nemôžu byť so svojimi rodinami, tlačiť ich do niečoho, čo je konzum. Viete, keby naozaj nebola ešte voľná sobota, že by si ľudia nemohli aj mimo pracovnej doby nakúpiť, tak by som bral niektoré argumenty, že ale ja pracujem tvrdo celý týždeň, nemám si kedy nakúpiť. Našťastie víkend je aj sobota, aj nedeľa.
Ja by som vás chcel poprosiť, aby sme sa nad týmto zákonom zamysleli a porozmýšľali, ako pomôcť ľuďom. Ak máte nejaké otázky alebo návrhy, teraz je prvé čítanie, môžte povedať. A do druhého čítania, o ktoré vás žiadam, aby ste ho posunuli, tak si môžme sadnúť a porozprávať sa. My máme konkrétne dohodnuté s pánom poslancom Kremským, ktorý je predsedom hospodárskeho výboru, ktorý je aj spolupredkladateľom, dohodnuté stretnutie s obchodníkmi, kde by sme chceli do druhého, do prípadného druhého čítania zapracovať ešte ak by tam boli nejaké, nejaké pripomienky. Takisto budem veľmi pozorne počúvať rozpravu.
Ešte by som chcel zdôrazniť, pán poslanec Čepček, ktorý mal vlastný návrh, návrh zákona, tak sme sa dohodli a on ten svoj posunul a my sme podali potom spoločný. Takže bola tu taká spolupráca, za ktorú som vďačný a vážim si to. A bolo to práve z toho dôvodu, aby tento návrh v prospech ľudí, aby mohol prejsť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1349. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1411 z 11. januára 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v rozprave a predstavil vám zopár argumentov. No najprv skúsim tak trochu osobne ku kolegom z koalície. Dúfam, že sa nikoho nedotknem, ale musím to povedať alebo chcem to povedať. Je mi ľúto, že to musím povedať, ale iba pravda nás oslobodí.
V roku 2020, keď nás, respektíve vás žiadali zväz obchodu a služieb a iné inštitúcie, ktoré podporovali nedeľný predaj, vtedy, vtedy ste to odmietli. Vtedy ste povedali, že máte iné starosť, starosti, no keď si uvedomíme, čo všetko sa medzičasom udialo, vtedy bola na to ideálna príležitosť. Bola taká ideálna príležitosť ako keď sa rozdeľovalo Československo. Že keby sa to nebolo stalo v tom čase, tak by sa v podstate nikdy asi nebolo rozdelilo. Takže vtedy bola ideálna príležitosť na to, aby tento zákon bol prijatý. Napriek tomu ste ho nepredložili.
Ja som napriek tomu za všetky tieto návrhy zákona, ktoré boli v parlamente predložené o voľnej nedeli, hlasoval. Napriek tomu, že ste si na mňa zavolali taký malý klub a neskôr ste na mňa zavolali pána premiéra, aby mi to vysvetlil, že nemám za to hlasovať. Takže bolo 52 plus iní ľudia proti mne samému. No prežil som to, hlasoval som ako jediný z koalície vtedy za voľnú nedeľu, hoci to predkladali poslanci opozície. Moje odôvodnenie znelo, sľúbili sme to občanom, že za každý dobrý návrh zákona budeme hlasovať, či to bude opozičný alebo koaličný, a ja som túto požiadavku chcel dodržať.
Takže iba taká malá výčitka, že v tom čase, keďže sme mali sanitárne dni, kedy boli obchody zatvorené a bol by tento zákon prijatý, ľudia by si po dvoch rokoch alebo dva a pol roku ani nevšimli, že je nedeľa zatvorená, iba by pokračovali v tom, čo už boli nastavení. Takže nebudem hovoriť o morálke, to sa nepatrí, každý si musí spytovať svedomie sám, že či mohol spraviť viac alebo nie. Chápem aj tie pohnútky pána poslanca, že teda bola nejaká koaličná dohoda. Ale napriek tomu, že bola koaličná dohoda, tak strana SaS si predkladala zákony a robila si s vami v podstate počas, zo začiatku volebného obdobia čo chcela, robí si to doteraz.
No a teraz pár argumentov k tej voľnej nedeli. Je to nedeľa bez práce alebo inak povedané, nedeľa pre rodinu. V mojom okolí pandémia naučila plánovať nákupy a organizovať si život tak, že sa v nedeľu nenakupovalo. A keďže bývam v obci, v obci sú obchody zatvorené. Vo väčšine obcí sú obchody zatvorené. Takže koho sa týka voľná nedeľa? Týka sa to veľkých reťazcov, ktoré v mestách majú obchody otvorené.
Voľná nedeľa posilní rodinný život. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že keď som bol riaditeľom, ja som trval na tom, že budem robiť podujatia práve v nedeľu, aby čo najmenej ľudí chodilo do obchodu a, ale, ale aby trávili svoj voľný čas v centre voľného času s rodinou. Hoci šlo o vnútorné voľno, teda vynútené voľno opatrením hlavného hygienika, obyvateľstvo to nakoniec muselo prijať. Napriek tomu ľudia nereptali, že si v nedeľu nemohli nakúpiť teplé rožky či košeľu. Ľudia sa naučili uspokojovať svoje konzumné návyky v iné dni ako v nedeľu, to znamená, že sa predzásobili alebo dozásobili.
A chcem povedať, že tento návrh zákona môže aj tým malým reťazcom a hlavne tým malým reťazcom, keďže ľudia sa väčšinou predzásobujú alebo dozásobujú v obci alebo v blízkom obchode najbližšie k bydlisku. Ukázalo ša, ukázalo sa, že nedeľa bola jediným dňom, kedy mohla mať celá rodina voľno. Deti od školy a aj rodičia od práce. Pýtam sa preto, prečo nemať aj život po covide nedeľu ako jediný deň pre seba a svoju rodinu, blízkych. Dokonca aj klimatológovia ukázali, že si príroda počas korony, koronakrízy oddýchla. Preto prečo nedožičiť aj prírode nedeľu. Klimatologické štúdie z krajín s voľnou nedeľou ukazujú, že sa v jeden deň v týždni upokojuje doprava, oddýchne si aj životné prostredie a ľudia s ním. Hladina spoločenského stresu v nedeľu klesne.
Prečo je voľná nedeľa dôležitá z pohľadu zdravotného a psychologického? Napríklad preto, že nedeľa udáva takt, tempo týždňa. Je medzníkom medzi týždňami, bez toho taktu si človek neoddýchne, čo spôsobuje choroby a stres. Človek nežije len z práce, ale aj z oddychu. Aby následne bol pripravený plniť si svoje pracovné povinnosti. Jedine v nedeľu alebo v sobotu popoludní sa dajú plánovať stretnutia s priateľmi. Ak si človek nemôže plánovať v sobotu večer a v nedeľu voľný čas, hrozí, že pravidelným vynechávaním osláv, stretnutí či grilovačiek sa človek pracujúci v nedeľu stane outsider. Stráca spoločenské návyky a je odkázaný maximálne na virtuálny kontakt. Nedeľa je jediný deň v týždni, keď je človek sám sebe pánom, nikto iný človeku neudáva priebeh dňa, len on sám. Nedeľa garantuje aj právo na realizovanie ústavného práva na vierovyznanie. Väčšina cirkví a náboženských spoločností Slovenska realizuje práve v nedeľu. Psychológovia sa zhodujú v tom, že v nedeľu je najlepšia prevencia pred tzv. syndrómom vyhorenia. U našich rakúskych susedov, kde je zákaz predaja potravín v nedeľu, kriminalistické štatistiky ukazujú, že sa znižuje počet činov rušenia verejného poriadku aj výtržníctva.
Argument o tom, ako zamestnancom poklesnú príjmy, nie je opodstatnený. Štúdie v krajinách s voľnou nedeľou ukázali, že zamestnávatelia nemajú motiváciu vydierať zamestnancov lojalitou. Zamestnávatelia nemôžu hroziť zamestnancom výpoveďou či racionalizačnými opatreniami, keďže ani jeden zamestnanec nebude v nedeľu robiť. Stratí sa tak nezdravý konkurenčný boj medzi zamestnancami, ako sa zapáčiť šéfovi. V Zákonníku práce bude ustanovenie, ktoré znie: „V nedeľu nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu." Toto znamená, že zamestnanec sa nemôže vzdať svojich práv a ísť pracovať v nedeľu, ani keby chcel, ani keby podpisoval desaťkrát súhlas. Zákonník práce chráni jeho postavenie a robí všetky záväzky zamestnanca neplatnými.
Záverom mi dovoľte ešte pár faktov, ktoré zistil v Nemecku Spolkový úrad pre ochranu práce a pracovnú medicínu. Predlžovanie pracovnej doby a práca v nedeľu u všetkých kategórií zamestnancov ukazuje zvýšené riziko spoločenského a zdravotného znevýhodnenia, teda poškodenia. Zdravotné riziká, ak je pracovný čas dlhší ako 60 hodín týždenne, stúpa riziko infarktu myokardu dvojnásobne, zvýšený výskyt porúch rytmu srdca. Práca nadčas desať hodín týždenne spôsobuje zvýšenú potrebu užívať lieky na gastrochoroby o 23 %. Skrátenie a nepravidelnosť spánku zvyšuje riziko obezity a oslabenia imunity. Osobitne dôležité je prízvukovať v čase koronapandémie. Zamestnanec siaha vo zvýšenej miere po alkohole a cigaretách a nezdravému stravovaniu. Pri práci v noci a v nedeľu je preukázaný aj zvýšený výskyt pracovných úrazov. Celoeurópsky prieskum medzi zamestnancami vyhodnocuje psychovegetatívne následky, 40 % všeobecné vyčerpanie, 30 až 38 % bolesti hlavy, 28 % nervozita, 20 % poruchy spánku. Únava spôsobená nepredelením pracovného týždňa nedeľou spôsobuje vyčerpanie a následne depresiu.
Takže apelujem na vás, kolegovia, keďže ako pán poslanec povedal, ja som predkladal tieto návrhy zákona niekoľkokrát. Napriek tomu som chcel, aby sme predložili jeden spoločný návrh, ktorý má šancu a pomôže občanom Slovenska, aby nemuseli v nedeľu pracovať. Sľúbili sme občanom Slovenska, že budeme hájiť záujmy obyčajných ľudí. Nesľúbili sme nadnárodným koncertom (koncernom, pozn. red.), že budeme hájiť ich záujmy, ale sľúbili sme to obyčajným ľuďom. Preto nevidím dôvod nepodporiť akýkoľvek zákon, ktorý zakáže nedeľný predaj.
Takže ešte raz prosím všetkých kolegov o podporu.
Ďakujem.