83. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, debatujeme už možno viac ako dve hodiny, treba si však položiť otázku, či chceme týmto návrhom zákona pomôcť rodinám v dobe rastúcej inflácie a zvyšujúcich sa cien energiám alebo nechceme. Zmena, ktorá bola prednesená, by sa mala týkať nielen opätovného zavedenia dotácií, ale aj jej zvýšenia. Pôvodná suma dotácie na obed bola vo výške 1,3 eura a teraz by sa mala zvýšiť na 2,3.
Kolega Gyimesi, správne si povedal, že nikto nikdy nezvýšil podporu rodinám s deťmi tak ako my. Dohoda, samozrejme, aj o tomto návrhu nie je ideálna. Kompromis je však umenie možného v situácii, v akej sa nachádzame. Správne bolo potvrdené, že v rovnakej výške budú prijaté nové zdroje do rozpočtu, z ktorých sa obedy zaplatia. Toto opatrenie pomôže nielen rodinám, ale aj jedálňam a deti budú môcť mať jedlo zadarmo alebo teda prístupné pre seba. Takže tento návrh zákona podporím.

Ďakujem velice pekne. Teraz vystúpi pán poslanec Gyimesi.

Ja zareagujem len na dve veci, a to na údajné extrémne zadlženie. Treba povedať aj bé, keď sme povedali á. To zadlženie nepochádza z komerčných úverov, ale pochádza z peňazí, ktoré si táto krajina požičala na nulový úrok. A myslím si, že sa jednalo o desať alebo dvanásť miliárd eur, prosím, opravte ma, ak, ak hovorím zle. To sú peniaze, ktoré ak by sme si požičali teraz, tak len na úrokoch vrátime možno o štyri, päť miliárd eur viac. To je po prvé.
Po druhé, tieto peniaze nejdú na, spriateleným kamarátom a spriateleným firmám do vrecka, ale tieto peniaze idú na krytie multikríz, ktoré tu máme od roku 2020, od covidu až po vojnu a migračnú krízu, a to spôsobil napríklad aj to, a tu chcem verejne pochváliť pána ministra už po niekoľkýkrát, tieto peniaze pomohli spôsobiť aj to, že máme nezamestnanosť po týchto multikrízach zhruba na úrovni predkrízového roku 2019 alebo možno aj o trošku nižšiu, pán minister vie to číslo celkom presne. Čiže je rozdiel si požičiavať na to, aby sme to prejedli a je rozdiel si požičiavať na to, aby sme ochránili, ochránili ľudí a firmy pred krízami. To je po prvé.
A po druhé, čo chcem povedať, že áno, pán predseda, nepovedal som to v rozprave, predložím pozmeňujúci návrh, ktorým zaviažeme banky platiť a sanovať aj tento príspevok obedov zadarmo, čiže budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi Erik Tomáš. Prepadá. Teraz vystúpi Igor Matovič. Tiež tu nie je v sále, prepadá. Pán Viskupič Marián, nech sa páči. Pán predseda, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k prerokovanému návrhu zákona. Začnem k samotnému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Začnem pochvalou pre pána ministra. Verím, že bude počúvať. Skutočne je to dobrý zákon, je to zákon potrebný. Je to zákon, kde pán minister počúval pripomienky všetkých, počúval pripomienky aj naše, sú zapracované aj naše pripomienky. Ešte proste nebol, nebol alebo nie je dôvod ho... (Reakcia ministra.) Jasné. Každopádne, každopádne v tomto skutočne pochvala. Ten zákon je dobrý, má pomáhať tam, kde pomáha. Prináša spresnenie, sprecizovanie, presné, cielené, no presne adresnosť, presne to, čo my vlastne stále hovoríme. Až teda do určitého momentu, keď ráno teda bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý ale zasa teda prináša obedy zadarmo a už je po cielenosti, už je po presnosti, už je to zasa plošne, už je to zasa pre každého a už to zasa rozbíja tú, tú vôbec tú ideu, s ktorou pán minister prišiel. Vo svete, v angličtine existuje príslovie "no lunch for free" - "žiadny obed nie je zadarmo". Platí to, samozrejme, všeobecne o populizme, platí to presne o tom, že politici veľmi radi prezentujú služby pre občanov zadarmo. V dnešnej rozprave to platí aj úplneže presne, lebo sa bavíme o obedoch, ale treba fakt vnímať to, že aj tu, najviac tu zaznieva slovo zadarmo. No nie. Malo by znieť, že teda sú to obedy, za ktoré priamo neplatia rodičia.
Za druhé sú to obedy, ktoré zaplatí štát z verejných zdrojov. Pretože nie sú zadarmo, zaplatí ich štát. A po tretie obedy, ktoré ale v konečnom dôsledku aj tak zaplatia ľudia zo svojich daní a odvodov. Pretože verejné zdroje, verejné financie pochádzajú generálne z dvoch základných zdrojov. Jedna vec sú dane, odvody, ktoré platia priamo ľudia a, samozrejme, to, čo chýba, to sa požičiava a to jedného dňa zaplatia znova ľudia, či už my, alebo naše deti, alebo naši vnukovia. Takže toto, toto si treba povedať. No a zároveň k tomu treba povedať aj ďalšiu vec. Tých financií je skutočne konečné množstvo. Deficit tohtoročného štátneho rozpočtu bude cca šesť a pol percenta hrubého domáceho produktu. Je to asi 8,3 mld. eur a v tom relatívnom vyjadrení to percento toho deficitu máme najvyššie z celej Európskej únie. No a nie je, nie je cesta, samozrejme, padlo to tu a budem sa pýtať, ale najprv poviem, že nie je cesta zvyšovať dane, odvody, proste zvyšovať ten výber, lebo už dnes je vysoký. To všetko má dosah na ekonomiku. A ešte raz, aj tak to platia ľudia.
Zvyšovanie zadlženia ako ďalšia možnosť je proste tiež problém. Zoberme si, že áno, rozprával tu pán Gyimesi pred chvíľkou, že boli časy, boli, keď si štát dokázal požičať za nulový úrok. Dokonca boli momenty, keď štát si požičal miliardu a stačilo vrátiť, čo ja viem, 700, 975 mil. Tie časy sú preč. Dnes si štát požičiava v tomto momente v rozmedzí medzi tromi a štyrmi percentami ročne. Aj tento rok potrebujeme už v danom stave prefinancovať, požičať si na finančných trhoch okolo 12 mld. eur, 12 mld. eur pri takýchto úrokoch. A vôbec je otázka, či teda budú mať finančné trhy záujem o takéto množstvo dlhopisov štátnych.
No ale čo to znamená? Tak toto zadlžovanie spôsobuje, v ´21 štát zaplatil asi 635 mil. za splátky dlhov, to znamená za dlhovú službu, za splátky úrokov. V tomto roku to bude cca 1,4 mld., 1,4 mld., hej. Rozprávame tu o obedoch, ale proste takéto peniaze odchádzajú vlastne len za splátky dlhov.
No ale teda poďme, poďme naspäť k tým obedom, ktoré teda, vlastne v tomto momente poviem, že pokazili ten dobrý návrh zákona proste. Malo to ísť, okej, možno ako špeciálne samotné. Bavme sa o tom či je to prílepok, asi je, ale hlavne to kazí tú celú tú myšlienku a ideu. A zároveň treba povedať, že dnes vlastne deti v ťažkej životnej situácii v hmotnej núdzi majú tie obedy zadarmo. A keď už sa teda aj bavíme o ich zrušení tuto, tak sa rozpráva, že a SaS-ka alebo kto zrušil obedy zadarmo. Ale veď to tak nebolo. To pán minister potvrdí. Veď oni boli nahradené tým pôvodným zvýšením, zvýšením daňového bonusu pre rodičov alebo na dieťa. To znamená, takto boli nahradené pre tých, ktorí o nich prišli a potom, samozrejme, deti v hmotnej núdzi no napríklad rodičov, ktorí nepracujú, tí ich majú zadarmo. To tam zostalo. Takže zasa proste ten, ten populizmus sa tu dostal na takúto, takúto úroveň.
No trošku, ja neviem, aj teraz sa možno obrátim na kolegov z OĽANO. A nevadí vám, že ja viem, voľby sa blížia, ale že stále viac a viac zákonov sa vlastne hlasuje úplneže v spojenectve so SMER-om. Ako to tiež je určitý, určitý argument, ktorý teda. No každopádne bé je to, že teda padá tu, bolo to povedané z úst pána predsedu, že teda tieto zdroje 110 mil., ktoré budú stáť obedy, sa teda nájdu na ne ďalšie zdroje. Už len, už len to je zaujímavé, že dnes ani o tom že vôbec nevieme, ani ako, ako čo teraz to pán predseda spomenul, že to teda bude kryté zvýšením, dobre hovorím, pravdepodobne o mimoriadnom odvode z regulovaných odvetví alebo niečo také, čo som zachytil. Ale zasa, keď si aj zoberieme, tak dobre, zdaníte banky znova. Tak áno, majú, majú nejaký zisk, áno, by som povedal že vcelku slušný. Ale zasa, pozrime sa na to. Veď a tie banky s kým pracujú? S ľuďmi pracujú. Od koho majú zisk? Od ľudí. A teraz akože, ja neviem, my pri našich príjmoch máme väčšinou tie účty zadarmo. Ale keď si zobereme toho človeka s bežným príjmom, tak ten platí aj za účet, lebo však aj my ho máme, teda môj účet je taký, že mi pošlú teda, že platím, ja neviem, 11 euro za vedenie účtu a potom mi ich pošlú naspäť, lebo človek splnil nejaké podmienky a vlastne má ten účet zadarmo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, už je dvanásť hodín.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minúty, pán predseda.

Kollár Boris, predseda NR SR
Aha, keď máte, tak potom áno. Nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Takže toto, toto sú tie veci, že zasa všetky takéto zvýšenia vo finále zaplatia ľudia, ľudia, ľudia. A ja väčšinou, bohužiaľ, viac práve, práve tí chudobnejší. Čiže toto, toto som chcel ešte raz akoby zopakovať, že možno dať na zváženie, či v prospech toho, aby skutočne bez problémov prešiel fakt dobrý zákon z dielne pána ministra, že či fakt je potrebné vlastne to tam dávať tieto obedy zadarmo, ktoré teda proste rozdeľujú to.
A ešte raz to poviem. Deti v hmotnej núdzi majú i dnes obedy zadarmo a deti, ktorým teda tie obedy skončili, to bolo kompenzované ich rodičom pôvodným zvýšením daňového bonusu.
A skončím úplne už tým, skutočne žiadny obed nie je zadarmo. Všetko, všetko, čo niekto dostane zadarmo, sa niekde musí zaplatiť. Platí to štát a štátu to platia aj tak občania. Ďakujem pekne za pozornosť. Možno stihneme faktické, či?

Budeme pokračovať až... Iba dve a bude do 12.15 h. O štrnástej pokračujeme.

(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 83. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 1296.
Prosím pána ministra práce sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Už sa stalo. A spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
S faktickými poznámkami pokračujeme pánom poslancom Eduardom Kočišom. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1296.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega predrečník vo svojej rozprave sa snažil poukázať na to, že adekvátna výška vynaložených finančných prostriedkov na toto sociálne opatrenie vo výške 110 mil. eur by mala byť zohľadnená minimálne podľa výšky príjmu daného rodiča, ktorý si bude uplatňovať príspevok na stravu pre svoje dieťa buď v materskej škole, alebo v stravovacom zariadení na škole základnej. Tu sa dá súhlasiť iba z časti, pretože áno, aj ja som toho názoru, že sú skupiny obyvateľstva na Slovensku, medzi ktorých patria nielen poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj mnohí ľudia, ktorí zarábajú viac ako štandardne alebo nadštandardne a títo ozaj nepotrebujú, aby sa ich týkalo takéto opatrenie, ale zároveň na druhej strane, keď sa už chceme baviť o plošnom opatrení a nesegregovať alebo nevyčleňovať určité skupiny obyvateľstva alebo určité skupiny detí z tohto procesu, tak sa na to treba pozerať z dvoch strán. Možno aj to dieťa, ktoré je naozaj z viac alebo silnejšieho podnetného sociálneho prostredia, sa bude cítiť príjemnejšie, ak bude mať toho svojho kolegu, toho svojho spolužiaka, spolužiačku na tom obede vedľa seba a tá vzájomná interakcia bude možno na nejakých iných chvíľach alebo na nejakých iných intenciách nastavená.
Čiže je to stále ten pohľad tej typickej SaS-ky, ten pohľad na tie ekonomické záležitosti, ale ja ako človek, ktorý naozaj celý život pracoval v sociálnych službách a vychádzam z tohto sociálneho prostredia a z týchto sociálnych podnetov a vnemov, tak vnímam tento pozmeňujúci návrh zákona o vrátení pôvodného stavu ako dobrý a naozaj dúfam, že nájdeme pri tomto pozmeňováku nejakú zhodu a tento pozmeňovák prejde.

Pán poslanec Peter Pollák.