83. schôdza

Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, možno v tejto rozprave, ktorá už trvá viac ako dve hodiny... (Rečníčke nefunguje mikrofón. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, debatujeme už možno viac ako dve hodiny, treba si však položiť otázku, či chceme týmto návrhom zákona pomôcť rodinám v dobe rastúcej inflácie a zvyšujúcich sa cien energiám alebo nechceme. Zmena, ktorá bola prednesená, by sa mala týkať nielen opätovného zavedenia dotácií, ale aj jej zvýšenia. Pôvodná suma dotácie na obed bola vo výške 1,3 eura a teraz by sa mala zvýšiť na 2,3.
Kolega Gyimesi, správne si povedal, že nikto nikdy nezvýšil podporu rodinám s deťmi tak ako my. Dohoda, samozrejme, aj o tomto návrhu nie je ideálna. Kompromis je však umenie možného v situácii, v akej sa nachádzame. Správne bolo potvrdené, že v rovnakej výške budú prijaté nové zdroje do rozpočtu, z ktorých sa obedy zaplatia. Toto opatrenie pomôže nielen rodinám, ale aj jedálňam a deti budú môcť mať jedlo zadarmo alebo teda prístupné pre seba. Takže tento návrh zákona podporím.

Ja zareagujem len na dve veci, a to na údajné extrémne zadlženie. Treba povedať aj bé, keď sme povedali á. To zadlženie nepochádza z komerčných úverov, ale pochádza z peňazí, ktoré si táto krajina požičala na nulový úrok. A myslím si, že sa jednalo o desať alebo dvanásť miliárd eur, prosím, opravte ma, ak, ak hovorím zle. To sú peniaze, ktoré ak by sme si požičali teraz, tak len na úrokoch vrátime možno o štyri, päť miliárd eur viac. To je po prvé.
Po druhé, tieto peniaze nejdú na, spriateleným kamarátom a spriateleným firmám do vrecka, ale tieto peniaze idú na krytie multikríz, ktoré tu máme od roku 2020, od covidu až po vojnu a migračnú krízu, a to spôsobil napríklad aj to, a tu chcem verejne pochváliť pána ministra už po niekoľkýkrát, tieto peniaze pomohli spôsobiť aj to, že máme nezamestnanosť po týchto multikrízach zhruba na úrovni predkrízového roku 2019 alebo možno aj o trošku nižšiu, pán minister vie to číslo celkom presne. Čiže je rozdiel si požičiavať na to, aby sme to prejedli a je rozdiel si požičiavať na to, aby sme ochránili, ochránili ľudí a firmy pred krízami. To je po prvé.
A po druhé, čo chcem povedať, že áno, pán predseda, nepovedal som to v rozprave, predložím pozmeňujúci návrh, ktorým zaviažeme banky platiť a sanovať aj tento príspevok obedov zadarmo, čiže budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k prerokovanému návrhu zákona. Začnem k samotnému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Začnem pochvalou pre pána ministra. Verím, že bude počúvať. Skutočne je to dobrý zákon, je to zákon potrebný. Je to zákon, kde pán minister počúval pripomienky všetkých, počúval pripomienky aj naše, sú zapracované aj naše pripomienky. Ešte proste nebol, nebol alebo nie je dôvod ho... (Reakcia ministra.) Jasné. Každopádne, každopádne v tomto skutočne pochvala. Ten zákon je dobrý, má pomáhať tam, kde pomáha. Prináša spresnenie, sprecizovanie, presné, cielené, no presne adresnosť, presne to, čo my vlastne stále hovoríme. Až teda do určitého momentu, keď ráno teda bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý ale zasa teda prináša obedy zadarmo a už je po cielenosti, už je po presnosti, už je to zasa plošne, už je to zasa pre každého a už to zasa rozbíja tú, tú vôbec tú ideu, s ktorou pán minister prišiel. Vo svete, v angličtine existuje príslovie "no lunch for free" - "žiadny obed nie je zadarmo". Platí to, samozrejme, všeobecne o populizme, platí to presne o tom, že politici veľmi radi prezentujú služby pre občanov zadarmo. V dnešnej rozprave to platí aj úplneže presne, lebo sa bavíme o obedoch, ale treba fakt vnímať to, že aj tu, najviac tu zaznieva slovo zadarmo. No nie. Malo by znieť, že teda sú to obedy, za ktoré priamo neplatia rodičia.
Za druhé sú to obedy, ktoré zaplatí štát z verejných zdrojov. Pretože nie sú zadarmo, zaplatí ich štát. A po tretie obedy, ktoré ale v konečnom dôsledku aj tak zaplatia ľudia zo svojich daní a odvodov. Pretože verejné zdroje, verejné financie pochádzajú generálne z dvoch základných zdrojov. Jedna vec sú dane, odvody, ktoré platia priamo ľudia a, samozrejme, to, čo chýba, to sa požičiava a to jedného dňa zaplatia znova ľudia, či už my, alebo naše deti, alebo naši vnukovia. Takže toto, toto si treba povedať. No a zároveň k tomu treba povedať aj ďalšiu vec. Tých financií je skutočne konečné množstvo. Deficit tohtoročného štátneho rozpočtu bude cca šesť a pol percenta hrubého domáceho produktu. Je to asi 8,3 mld. eur a v tom relatívnom vyjadrení to percento toho deficitu máme najvyššie z celej Európskej únie. No a nie je, nie je cesta, samozrejme, padlo to tu a budem sa pýtať, ale najprv poviem, že nie je cesta zvyšovať dane, odvody, proste zvyšovať ten výber, lebo už dnes je vysoký. To všetko má dosah na ekonomiku. A ešte raz, aj tak to platia ľudia.
Zvyšovanie zadlženia ako ďalšia možnosť je proste tiež problém. Zoberme si, že áno, rozprával tu pán Gyimesi pred chvíľkou, že boli časy, boli, keď si štát dokázal požičať za nulový úrok. Dokonca boli momenty, keď štát si požičal miliardu a stačilo vrátiť, čo ja viem, 700, 975 mil. Tie časy sú preč. Dnes si štát požičiava v tomto momente v rozmedzí medzi tromi a štyrmi percentami ročne. Aj tento rok potrebujeme už v danom stave prefinancovať, požičať si na finančných trhoch okolo 12 mld. eur, 12 mld. eur pri takýchto úrokoch. A vôbec je otázka, či teda budú mať finančné trhy záujem o takéto množstvo dlhopisov štátnych.
No ale čo to znamená? Tak toto zadlžovanie spôsobuje, v ´21 štát zaplatil asi 635 mil. za splátky dlhov, to znamená za dlhovú službu, za splátky úrokov. V tomto roku to bude cca 1,4 mld., 1,4 mld., hej. Rozprávame tu o obedoch, ale proste takéto peniaze odchádzajú vlastne len za splátky dlhov.
No ale teda poďme, poďme naspäť k tým obedom, ktoré teda, vlastne v tomto momente poviem, že pokazili ten dobrý návrh zákona proste. Malo to ísť, okej, možno ako špeciálne samotné. Bavme sa o tom či je to prílepok, asi je, ale hlavne to kazí tú celú tú myšlienku a ideu. A zároveň treba povedať, že dnes vlastne deti v ťažkej životnej situácii v hmotnej núdzi majú tie obedy zadarmo. A keď už sa teda aj bavíme o ich zrušení tuto, tak sa rozpráva, že a SaS-ka alebo kto zrušil obedy zadarmo. Ale veď to tak nebolo. To pán minister potvrdí. Veď oni boli nahradené tým pôvodným zvýšením, zvýšením daňového bonusu pre rodičov alebo na dieťa. To znamená, takto boli nahradené pre tých, ktorí o nich prišli a potom, samozrejme, deti v hmotnej núdzi no napríklad rodičov, ktorí nepracujú, tí ich majú zadarmo. To tam zostalo. Takže zasa proste ten, ten populizmus sa tu dostal na takúto, takúto úroveň.
No trošku, ja neviem, aj teraz sa možno obrátim na kolegov z OĽANO. A nevadí vám, že ja viem, voľby sa blížia, ale že stále viac a viac zákonov sa vlastne hlasuje úplneže v spojenectve so SMER-om. Ako to tiež je určitý, určitý argument, ktorý teda. No každopádne bé je to, že teda padá tu, bolo to povedané z úst pána predsedu, že teda tieto zdroje 110 mil., ktoré budú stáť obedy, sa teda nájdu na ne ďalšie zdroje. Už len, už len to je zaujímavé, že dnes ani o tom že vôbec nevieme, ani ako, ako čo teraz to pán predseda spomenul, že to teda bude kryté zvýšením, dobre hovorím, pravdepodobne o mimoriadnom odvode z regulovaných odvetví alebo niečo také, čo som zachytil. Ale zasa, keď si aj zoberieme, tak dobre, zdaníte banky znova. Tak áno, majú, majú nejaký zisk, áno, by som povedal že vcelku slušný. Ale zasa, pozrime sa na to. Veď a tie banky s kým pracujú? S ľuďmi pracujú. Od koho majú zisk? Od ľudí. A teraz akože, ja neviem, my pri našich príjmoch máme väčšinou tie účty zadarmo. Ale keď si zobereme toho človeka s bežným príjmom, tak ten platí aj za účet, lebo však aj my ho máme, teda môj účet je taký, že mi pošlú teda, že platím, ja neviem, 11 euro za vedenie účtu a potom mi ich pošlú naspäť, lebo človek splnil nejaké podmienky a vlastne má ten účet zadarmo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Pán kolega, prepáčte, už je dvanásť hodín.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minúty, pán predseda.

Kollár Boris, predseda NR SR
Aha, keď máte, tak potom áno. Nech sa páči.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Takže toto, toto sú tie veci, že zasa všetky takéto zvýšenia vo finále zaplatia ľudia, ľudia, ľudia. A ja väčšinou, bohužiaľ, viac práve, práve tí chudobnejší. Čiže toto, toto som chcel ešte raz akoby zopakovať, že možno dať na zváženie, či v prospech toho, aby skutočne bez problémov prešiel fakt dobrý zákon z dielne pána ministra, že či fakt je potrebné vlastne to tam dávať tieto obedy zadarmo, ktoré teda proste rozdeľujú to.
A ešte raz to poviem. Deti v hmotnej núdzi majú i dnes obedy zadarmo a deti, ktorým teda tie obedy skončili, to bolo kompenzované ich rodičom pôvodným zvýšením daňového bonusu.
A skončím úplne už tým, skutočne žiadny obed nie je zadarmo. Všetko, všetko, čo niekto dostane zadarmo, sa niekde musí zaplatiť. Platí to štát a štátu to platia aj tak občania. Ďakujem pekne za pozornosť. Možno stihneme faktické, či?

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega predrečník vo svojej rozprave sa snažil poukázať na to, že adekvátna výška vynaložených finančných prostriedkov na toto sociálne opatrenie vo výške 110 mil. eur by mala byť zohľadnená minimálne podľa výšky príjmu daného rodiča, ktorý si bude uplatňovať príspevok na stravu pre svoje dieťa buď v materskej škole, alebo v stravovacom zariadení na škole základnej. Tu sa dá súhlasiť iba z časti, pretože áno, aj ja som toho názoru, že sú skupiny obyvateľstva na Slovensku, medzi ktorých patria nielen poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj mnohí ľudia, ktorí zarábajú viac ako štandardne alebo nadštandardne a títo ozaj nepotrebujú, aby sa ich týkalo takéto opatrenie, ale zároveň na druhej strane, keď sa už chceme baviť o plošnom opatrení a nesegregovať alebo nevyčleňovať určité skupiny obyvateľstva alebo určité skupiny detí z tohto procesu, tak sa na to treba pozerať z dvoch strán. Možno aj to dieťa, ktoré je naozaj z viac alebo silnejšieho podnetného sociálneho prostredia, sa bude cítiť príjemnejšie, ak bude mať toho svojho kolegu, toho svojho spolužiaka, spolužiačku na tom obede vedľa seba a tá vzájomná interakcia bude možno na nejakých iných chvíľach alebo na nejakých iných intenciách nastavená.
Čiže je to stále ten pohľad tej typickej SaS-ky, ten pohľad na tie ekonomické záležitosti, ale ja ako človek, ktorý naozaj celý život pracoval v sociálnych službách a vychádzam z tohto sociálneho prostredia a z týchto sociálnych podnetov a vnemov, tak vnímam tento pozmeňujúci návrh zákona o vrátení pôvodného stavu ako dobrý a naozaj dúfam, že nájdeme pri tomto pozmeňováku nejakú zhodu a tento pozmeňovák prejde.

Ďakujem pekne.
Keďže tu rečník vlastne z uplynulej rozpravy nie je, tak chcem vlastne povedať pánovi ministrovi, že z jeho kritiky nech si nerobí nič a chcem vysvetliť aj pánovi ministrovi, že filozofia SaS-ky je založená na takých dvoch platformách. Jedna platforma je tá, že hovoria, že nechať to tak, jednoducho to sa poddá. Silný prežije, slabý pokape.
A tá druhá platforma je o tom, že ešte skôr, než by mali oni prichádzať s nejakými návrhmi, tak pre nich je jednoduchšie to kritizovať. Návrhy, s ktorými ste napríklad prišli aj vy, pán minister, a je naozaj jednoduché kritizovať. Jednoducho na každého psa sa palica nájde a v tom sú naozaj akože excelentní. Nič za dva a pol roka, kedy boli súčasťou vlády, pre ľudí nepriniesli. Naopak, vlastne pohoršili ešte občanom Slovenskej republiky tým, že napríklad aj pán Viskupič prišiel s návrhom, ktorý zavádza registračné poplatky za autá, a tak ako som spomínal v predchádzajúcej faktickej, že za obyčajnú Felíciu ten človek zaplatí oveľa viac, ako to auto stojí. Čiže namiesto toho, aby prichádzali oni s návrhmi ešte predtým, ako to má naozaj vyzerať, ako si to oni predstavujú, tak oni budú kritizovať vaše návrhy, naše návrhy a budú stále do nich špárať ako hodinári. Oni nie sú hodinári, oni sú poslanci Národnej rady a oni by mali predkladať návrhy, tak ako si oni predstavujú. Nielen kritizovať to, za čo sa nájde nejaká väčšina v parlamente a čo bude schválené. Toto je obraz toho a ja chcem, aby aj občania Slovenskej republiky videli, kto naozaj za občanmi Slovenskej republiky stojí a, naopak, kto im poškodzuje.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dovoľte aj mne zareagovať na predrečníka. Pán poslanec, je veľmi zvláštne, aj keď tu nie si, že ty už vieš, kto s kým a ako bude hlasovať, ja to teda neviem, ale ja viem, že sa zamestnanec poverený školským stravovaním ospravedlnil za zlyhanie ministerstva školstva v čase, keď vy ste tam mali svojho ministra. Zo zlyhania sa však nenajeme. Nový pán minister Horecký bol vo svojej funkcii 50 hodín, keď som ho kontaktovala s tým, že potrebujeme navýšiť finančné pásma na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií. Vzrástla totižto inflácia, vzrástli ceny potravín a výrazne sa tým znížila kvalita a úroveň školského stravovania. Prebehlo zopár stretnutí a nový minister ihneď zmenil pásma z 1. 9. 2019. Z troch pásiem vzniklo päť finančných pásiem a na to zareagovala, na túto zmenu zareagovala pani poslankyňa Krištúfková, keďže je to jej téma. Takže ja len toľko na doplnenie a ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja naozaj sledujem celú tú rozpravu a ja mám pocit, že celá tá rozprava je k zákonu o obedoch zadarmo, ale nie je to tak. Je to zákon o životnom minime, ale asi politicky sa tie obedy zadarmo dajú predať a ten zákon o životnom minime až tak moc nie. A s obdivom sledujem bývajú koalíciu, ktorá vlastne presadila zrušenie obedov zadarmo s tým, že tie peniaze, samozrejme, išli pre rodičov. Argument bol taký, že ten rodič vie posúdiť, čo to jeho dieťa najlepšie potrebuje. Takže si tie obedy môže zaplatiť alebo nemusí, keď má na to nejaký dôvod.
A teraz počúvam opačnú rozpravu, tak akože nie celkom som s tým stotožnený, ale keďže si myslím, že v tom zákone je veľa zaujímavých vecí, ktoré tu nikto nespomenul a ktoré je potrebné spomenúť, tak minimálne jednej by som sa chcel chytiť a spomenúť a hlavne kvôli tomu, lebo dneska všetci poslanci, ktorí sú vo výbore sociálnom, tak vlastne sme dostali včera od verejného ochrancu práv list, čo sa týka tohto zákona, tak snáď tým, že pán verejný ochranca práv na to reagoval, tak k tomu reagoval na inštitút osobitného príjemcu.
Celý zákon je o hmotnej núdzi a jedna časť v tom zákone je ako posilnenie alebo podporenie alebo motivácia k inštitútu osobitného príjemcu. Čo je osobitný príjemca? Osobitný príjemca je to, že keď tá rodina tie peniaze neužíva a v súlade s kostolným poriadkom, to znamená, že je na ňu napojený úžerník alebo deti chodia do školy nepatrične oblečené alebo nemajú stravu, alebo má nejaký iný sociálny problém, alebo sociálnu haváriu, tak požiada obec alebo niekto iný a rozhodnutím sa určí ako osobitný príjemca a tie peniaze, peniaze vydeľuje.
Ako to, ako to funguje? Väčšinou to funguje tak, že tá obec v tom mieste bydliska, kde má tie obchody, pošle tých sociálne odkázaných, dohodne sa s tým obchodníkom a vlastne každý deň si tam môže kúpiť tie, tie základné potraviny. Je, samozrejme, zabezpečené, aby, aby sa tie peniaze neminuli na cigarety, alkohol a podobné záležitosti.
Moja osobná skúsenosť je taká, že keď som chcel začať využívať ten inštitút osobitného príjemcu narazil som na to, že tá pracovníčka na úrade, na úrade práce ma presviedčala, aby som to nerobil naraz pre, pre celú tú skupinu problémových ľudí, lebo na každého jedného musí vydať rozhodnutie a proste ten objem to množstvo práce, to množstvo práce nie je, nie je možné zvládnuť v tak krátkom čase, tak sme sa dohodli, sme to rozložili na niekoľko mesiacov. Tu chcem povedať, že v tomto zákone sa zvyšuje finančný príspevok pre tie obce, ktorý, ktoré vlastne budú mať toho osobitného príjemcu, podľa toho, koľko tých ľudí bude mať.
Ale je veľmi dôležité, vlastne chcem apelovať na pána ministra, že aj personálne to posiliť na tých úradoch, aby tie úrady to, to stíhali, aby, aby tie rozhodnutia vydávali, lebo naozaj, keď chceme, aby sa tie peniaze na sociálne dávky a sociálne príspevky míňali efektívne, tak toto je inštitút, kde, kde problém s neefektívnym míňaním týchto peňazí je, aby sa to riešilo.
Ďalšiu vec, ktoré je potrebné k tomuto inštitútu povedať, že, samozrejme, riešenie na obcí sociálni pracovníci, komunitní pracovníci, ktorí sú tam, sú to väčšinou ľudia, ktorí pracujú z európskych projektov a spravidla riešime problém, že máme tých ľudí zamestnaných 2 - 3 roky a keď už ten človek je naozaj, že už tú prácu zvláda kvalitne všetko, príde výzva nová, ktorá nevypĺňa automatické pokračovanie, ale vytvára sa tam nejaká medzera 2 - 3 mesiace a tí kvalitnejší ľudia, samozrejme, nevedia počkať alebo vydržať na úrade práce a zamestnajú niekde inde a zase nám prídu noví ľudia. A kým ti noví ľudia pochopia, o čom tá práca je tak, tak veľmi sa znekvalitní tá práca.
Čiže keď hovoríme o inštitúte osobitného príjemcu je veľmi dôležité, aby tí pracovníci, ktorí tam sú na tých jednotlivých úradoch, boli kvalitní. Niekedy na ministerstvách to fungovalo tak, že keď vyšle nejaký súbor zákonov, tak tie okresné úrady práce alebo okresné úrady robili také ako keby školenia hlavne pre tie obce, ako, ako ten zákon zapĺňať, ako sa k tomu správať. Od toho sa upustilo a práve toto je možno priestor, že my schválime zákon a automaticky očakávame, že, že sa bude napĺňať. No nie, naozaj tým starostom, ktorí riešia tieto problémy a hlavne sociálnym pracovníkom, ktorých majú zamestnaných, naozaj ten zákon treba veľmi, veľmi priblížiť.
Teraz k tomu, troška k tomu listu verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv reagoval na podnikateľku, ktorá sa sťažovala z obce, to, že starosta alebo obecné zastupiteľstvo vybralo inú predajňu potravín a jej predajňu potravín, potravín zamietlo, čo sa týka v predaji, v predaji potravín pre týchto príjemcov sociálne pomoci. Ja som si veľmi vážil prácu verejných ochrancov práv v predchádzajúcom období, pretože akákoľvek zmena, ktorá prišla, bola urobená veľmi komplexne, urobili si prieskum v teréne, naozaj ten problém, ten problém poňali zo všetkých hľadísk a práve tento príspevok verejného ochrancu práv je na základe nejakého jedného podnetu. A navyše dneska máme zákon v druhom čítaní a príspevok od pána verejného ochrancu práv, lebo list prišiel včera, to znamená, že ja si, ja si nemyslím, že je správne takto v poslednej chvíli dávať nejaké návrhy poslancov a upozorňovať na veci na poslednú chvíľu, ja si myslím, že je dôležité každý dokument mať čas na preštudovanie a naozaj, aby sa vyjadrili k tomu, aby sa vyjadrili k tomu čo najviac inštitúcií a keď niečo prijímame, aby to bolo veľmi kvalitné.
Na záver snáď už len, vrátim sa späť k tým obedom zadarmo, že to isté, to isté si myslím o tom pozmeňovacom návrhu obedov zadarmo, on prišiel dneska, dneska o deviatej, keď sa začala rozprava a ani ako predseda sociálneho výboru som nemal možnosť sa k nemu skôr dostať, takže si myslím, že v takých závažných pozmeňujúcich návrhoch, kde sa jedná o veľký obnos finančných prostriedkov, naozaj ten priestor na to prerokovanie by sa mal dostatočne vytvoriť, aby tie návrhy boli kvalitné, aj keď pevne verím, že keďže to bolo prerokované s ministrom sociálnych vecí a na ministerstve sociálnych vecí, že to bude v poriadku ale ´chybička se môže vloudiť´, keď sa veci robia, keď sa veci robia narýchlo a nepozerá na to množstvo očí.
Takže z môjho pohľadu takto a ja pevne verím, že napriek tomu, že SaS nemá veľký záujem podporiť, podporiť obedy zadarmo, napriek tomu si myslím, že celý zákon, celý zákon o hmotnej núdzi, ktorý vytvára priestor, aby tým naozaj najbiednejším, najchudobnejším ľuďom sa zdvihlo to, tie ich sociálne dávky sa podporia, oni nebudú mať menší príjem, že, že sa nevieme dohodnúť alebo sa možno nedohodneme na tých obedoch zadarmo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Áno, pán kolega, máte pravdu, tento zákon je naozaj zákon o zmenách v rámci zákona o hmotnej núdzi 417/2003, ale tento pozmeňujúci návrh zákona, ktorý sa týka "obedov zadarmo" je len jeho časťou.
Spomenuli ste vo svojej rozpravy inštitút osobitného príjemcu, áno, tento veľmi dobrý a veľmi pozitívny inštitút poznajú najmä tí predstavitelia samosprávy, ktorí sa naozaj zaoberali samosprávou v tej svojej prapodstate. To znamená, ak mám sociálne vyčlenenú alebo marginalizovanú komunitu v meste, v obci a táto komunita mi býva v sociálnych alebo mestských nájomných bytoch, je úplne ideálne, ak starosta, starostka, primátor, primátorka vytvorí v spoluprácu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny samotný odbor alebo nejaké vyčlenenie nejakého pracovníka, ak na to má personálne kapacity a hlavne finančné možnosti, a tento pracovník rieši iba inštitút osobitného príjemcu. Je to skvelý inštitút, pretože po odsúhlasení samotným poberateľom dáva v hmotnej núdzi, môže tento osobitný inštitút preberať kompletnú dávku, ktorú mu vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tejto dávky sa zaplatí všetko, čo sa zaplatiť má, to znamená, nájomné, zaplatí sa elektrina, plyn, zaplatí sa vodné stočné, zaplatia sa veci pre deti do školy, do škôlky a ten zvyšok sa dotyčnému poberateľovi dávky v hmotnej núdzi vypláca na jeho účet. Čiže, obec nestráda, mesto neprichádza o žiadne peniaze a aj tento inštitút vlastne vychováva tohto človeka k tomu a k nejakej povedzme až finančnej gramotnosti, to znamená, že viem, koľko peňazí mám, viem, čo je moja povinnosť a viem, čo mi nakoniec zostane a s tým zostatkom potom viem nejakým spôsobom gazdovať, čiže je to veľmi dobrý inštitút a som rád, že je súčasťou tohto zákona.

Ja ďakujem, že sa v tejto otázke zhodneme, ale dôležité je uvedomiť si aj to, ako tí chudobní ľudia fungujú, že oni si nakúpia tie základné potraviny, keď príde tá dávka, nakúpia si zemiaky, nakúpia si cestoviny, nakúpia si oleje a všetko, aby, aby prežili, čo potrebujú k životu a potom naozaj tie, tú dennodenné peniaze používajú len na, na chlieb, rožky a veci okolo toho. Čiže, čiže je veľmi dôležité aj kto organizuje, ako som už spomínal pred tým, kto organizuje tú, tú, ten inštitút osobitného príjemcu, aby bol zdatný, aby, aby nenarobil viacej škody ako osohu.
A snáď ešte jednu vec, čo som nespomenul, je, že mení sa vzorec na zvýšenie životného minima, mení sa nie na najbližšie obdobie, ale mení sa dlhodobo na, na ďalšie obdobia, takže predpokladám, keďže ten vzorec sa mení tým, že tí sociálne odkázaní budú mať väčší príjem, tak si myslím, že to je najpozitívnejšia zmena, ktorá v tomto zákone je, a tie obedy zadarmo nie sú až také dôležité ako, ako toto, lebo tie obedy zadarmo nie sú pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, tí doteraz tie obedy zadarmo dostávali.