83. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely Trestného poriadku, s ktorou prichádza pán poslanec Baránik a pri ktorej som spolupredkladateľ, nie preto, že by som sa podieľal na príprave, ale preto, že som stotožnený s tým návrhom.
Považujem ho za užitočný nápad, ktorý, nerobím si ilúzie, že by mal veľké šance pri tomto zložení parlamentu a v tomto volebnom období, období prejsť, ale považujem za dôležité, že s touto témou prichádzame, otvárame ju, a napokon nie je to niečo, čo by sa vyboč... čo by vybočovalo z toho, čo chcela dosiahnuť vládna koalícia pri svojom, pri svojom nástupe.
Zacitoval by som, ako to s obľubou robia kolegovia z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa tiež zmieňovalo o téme, o ktorej dnes hovoríme. Konkrétne: „Vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie inštitútu obžaloby vo verejnom záujme v prípadoch domáceho násilia, tak aby vec mohol prerokovať súd aj bez ingerencie orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky následne v súčinnosti s parlamentom zváži zavedenie inštitútu súkromnej obžaloby v trestnom konaní aj bez ingerencie orgánov činných v trestnom konaní, v ktorom bolo, budú posudzované vybrané trestné činy týkajúce sa sféry poškodeného podľa vzoru nemeckej právnej úpravy. Vláda Slovenskej republiky zároveň podľa vzoru americkej právnej úpravy zváži v súčinnosti s parlamentom zavedenie obžaloby vo verejnom záujme (actio popularis) v situáciách, keď je prokuratúra nečinná a štátu vznikla škoda, najmä v dôsledku korupcie alebo klientelizmu vrátane odmenenia osôb, ktoré takúto žalobu podajú, ak bude úspešná.“
Čiže keby som chcel argumentovať podobne, ako minulý týždeň tu argumentovali kolegovia poslanci z OĽANO, no tak by som teraz hovoril, že však mali by ste za to hlasovať, lebo veď je to v programovom vyhlásení, za ktoré ste, za ktoré ste všetci hlasovali. Ja si to, ja si to odpustím, ale neodpustil som si pripomenutie toho, že tá téma, ktorú prináša návrh novely Trestného poriadku, s ktorou, s ktorým prichádzame, tu je od začiatku, bola v programovom vyhlásení vlády, bola teda naformulovaná jej potreba v čase, keď sme netušili, kto bude zvolený za generálneho prokurátora a akým spôsobom bude svoju funkciu vykonávať. Čiže nie je to účelové, nie je to reakcia na Žilinku, je to, je to reakcia na potrebu, ktorú časť koalície pociťovala úplne na začiatku a ktorú si v tej podobe, uznávam, že nie úplne záväznej, osvojila celá vládna koalícia a vláda do svojho programového vyhlásenia.
Ako už pán poslanec Baránik hovoril, nie je to nič neobvyklé, ja som tiež neporozumel tomu, čo pán poslanec Kočiš myslel tým, že takéto niečo je, teraz neviem, aké slová použil, naopak, tento inštitút (reakcia z pléna), neprípustné, tento inštitút v rôznej forme je používaný vo viacerých vyspelých demokratických európskych krajinách. Na našom území sa uplatňoval v Rakúsko-Uhorsku od, myslím, roku 1873 a v Československu v prvej republike, resp. až do roku 1950, kde bol zrušený s prechodom na komunistické trestné právo, ktoré nepovažovalo za potrebné nejako zásadnejším spôsobom chrániť práva poškodených a práva, teda práva súkromné.
Súkromná žaloba alebo subsidiárna žaloba, alebo v iných podobách vedľajšia či podporná žaloba sú inštitúty, ktoré poznajú rôzne právne poriadky aj dávno v minulosti, historicky dokonca sa niekedy rozlišovalo, ktoré delikty alebo trestné činy boli stíhané súkromnou žalobou, ktoré boli stíhané verejnou žalobou, je, je, je to stíhanie, stíhanie väčšinou v prípadoch, ktoré, ktoré, v prípadoch trestných činov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú záujmov poškodeného, čo je vyjadrené napríklad v tom návrhu tým, že ide o trestné činy, kde je pre trestné stíhanie potrebný, potrebný súhlas poškodeného, ale teda majú podobnú právnu úpravu, nevravím, že rovnakú, v každej krajine to má vlastné špecifiká, tak ako majú tie trestné systémy špecifiká, ale teda okrem už tu spomenutých okolitých krajín ako Nemecko, Rakúsko, Poľsko či Maďarsko, takéto inštitúty alebo podobné majú aj v Bulharsku, Fínsku, Španielsku, Švédsku, Dánsku, Belgicku a Chorvátsku.
Je to nový návrh, lebo od roku 1950 sme nič také nemali, ale v zásade by sme to mohli považovať za rozšírenie práv poškodeného, ktoré už dnes sú súčasťou trestného konania, sú zakotvené v trestných kódexoch, lebo poškodení majú právo obhajovať svoje záujmy a svoje, svoje práva aj podľa súčasného znenia Trestného poriadku, a toto je niečo, čo im k tomu dávame navyše, aby mohli uplatňovať svoje práva a aby mohli zabezpečiť, že trestné stíhanie bude pokračovať aj v prípade, že sa orgány činné v trestnom konaní, teda prokuratúra v tomto prípade rozhodne, že nebude pokračovať v trestnom stíhaní.
Čiže nie je to tak, že by ktokoľvek mohol miesto prokuratúry trestne stíhať trestné činy alebo vymedzený okruh trestných činov, je to tak, že v prípade, že sa prokuratúra rozhodne, že nebude pokračovať v trestnom stíhaní, aby poškodený mohol podať sťažnosť, a v príp... až v prípade, že tej sťažnosti nie je vyhovené, tak môže uplatniť právo súkromného trestného, trestného žalobcu. Čiže nejde tu o nahradenie toho systému, ktorý tu dnes máme, ale o jeho doplnenie o účinnejšiu obranu práv poškodeného.
A potom je tam ten druhý rozmer, ktorý sa týka korupčných trestných činov predovšetkým alebo trestných činov, ktoré sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Špeciálnej, Špeciálnej prokuratúry, tak tam tú súkromnú trestnú žalobu by podľa návrhu mohlo vykonávať ministerstvo spravodlivosti, čo opäť, ako spomenul pán poslanec Baránik, nie je nič neobvyklé v krajinách, kde majú, nemajú ten náš zo sovietskych časov zdedený systém monokratickej generálnej prokuratúry, ale kde majú systémy, systémy štátneho zastupiteľstva.
A v zásade by podobnému účelu ako navrhovaná právna úprava, pokiaľ ide o právo ministerstva spravodlivosti stať sa súkromným trestným žalobcom, mohol slúžiť aj ten často diskutovaný § 363. Ale iba v prípade, že by sa § 363 využíval tým spôsobom, akým bol myslený, keď sa stal súčasťou Trestného poriadku, teda ako opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok proti nezákonným rozhodnutiam, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, nie ktorým bolo začaté trestné stíhanie alebo ktorým sa vykonali nejaké úkony v trestnom stíhaní, ale voči tým meritórnym rozhodnutiam, ktoré znamenajú de facto skončenie trestného stíhania, lebo takto bol naformulovaný § 363, keď sa ocitol v novom Trestnom poriadku, a takýmto spôsobom mal byť používaný nie tak, ako je dnes využívaný a zneužívaný generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
V takom prípade, ak by Špeciálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie, tak generálny prokurátor by mal možnosť, by mal možnosť rozhodnúť, zrušiť takéto rozhodnutie cez § 363 a rozhodnúť o tom, že sa v trestnom stíhaní bude pokračovať.
Realita je však u nás úplne opačná, preto je na mieste uvažovať aj o takýchto riešeniach, ktoré obsahuje návrh novely Trestného poriadku, o ktorom práve rokujeme.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som teda ešte po rozprave trochu reflektoval v tom zmysle, že je úplne jasné, že akokoľvek to vezmeme, tak tento návrh je nejakým počiatočným návrhom v tomto smere a je jasné, že táto snemovňa môže väčšinovo minimálne mať rôzne predstavy o tom, že ako by sa táto problematika mala riešiť. A to všetko sa môže odohrať v druhom čítaní alebo medzi prvým a druhým čítaním, ak ale teda tie protikorupčné sily, ktoré sa za, za také vyhlasovali pred voľbami a krátko po voľbách, sa rozhodnú, že naozaj chcú debatovať o tomto veľmi prospešnom návrhu, návrhu, ktorý je prospešný nielen pre všetkých poškodených, ale ktorý je prospešný pre právny štát na Slovensku, a preto odmietnuť tento návrh bez možnosti, že by sa jeho určite viaceré nedokonalosti a neúplnosti mali nejak doplniť, opraviť, by bola chyba.
Bola by to chyba z hľadiska tých kolegov, ktorí sa vyhlasujú za protikorupčné hnutia a strany, takže prosím vás, milí kolegovia, kolegyne, aby ste dali váš hlas za to, aby sa táto debata viedla ďalej, viedla na parlamentnej úrovni a aby sa dostala viacej do povedomia spoločnosti, aby sa do povedomia spoločnosti dostala myšlienka, že nie len generálny prokurátor rozhoduje o tom, že či niekto pôjde, alebo nepôjde pred súd. To je kardinálna myšlienka, ktorú si podľa mňa každý demokrat musí osvojiť. A je mi tu jasné, že viacerí tu majú s týmto problém, pretože tak to máme teraz vymyslené, že sústredíme v podstate obrovskú moc do rúk jednej osoby, tú jednu osobu potom si nejako spracujeme a potom už sa len vyhovárame, že prečo to nie je možné a prečo sa to neposúva a tak ďalej.
Takže ja si myslím, že v dnešnej spoločenskej situácii je tento návrh maximálne namieste, a tí, ktorí za ňu nezahlasujú v prvom čítaní, potom nech si to politicky zodpovedia, že ako to vlastne mysleli a že na ktorej, na čej strane sú, keď s takýmto návrhom nesúhlasia.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti predstaviť novelu zákona, ktorú spoločne predkladáme s kolegom Jaromírom Šíblom, ktorá sa týka CITES. Ja iba v krátkosti poviem, že v súčasnosti ak cestujete mimo krajín Európskej únie s nejakým zvieraťom, ktoré patrí pod kategóriu CITES, alebo s nejakým hudobným nástrojom, ktorý je vyrobený z nejakých rastlín alebo z dreva, ktoré patria pod CITES, musíte si vybaviť rôzne povolenia na úrovni Slovenska a na úrovni zahraničia do krajiny, do ktorej cestujete. Napríklad také povolenie iba na úrovni Slovenska stoja v súčasnosti 40 eur a musíte ich, týchto povolení, oveľa viac dostať, povolenie od Inšpekcie životného prostredia, potom vedeckých orgánov, konzultácií a tak ďalej a tak ďalej.
A my to vlastne zjednocujeme, aby vám stačilo len jedno povolenie, ktoré vám vydá ministerstvo životného prostredia, a znižujeme ten poplatok. V súčasnosti je tento poplatok 40 eur a poplatok sa zníži na 20 eur, teda ušetríme ľuďom, ktorí cestujú mimo krajín Európskej únii, finančné prostriedky.
V súčasnosti je tento poplatok platný teda na tú jednu návštevu zahraničia a my to povolenie predlžujeme na tri roky. Teda daňovým poplatníkom aj občanom ušetríme finančné prostriedky. Zároveň takýmto spôsobom pomáhame aj sokoliarom, ktorí chodia na rôzne výstavy do zahraničia, aby dokázali svoje finančné prostriedky týmto ušetriť, pretože oni tiež musia, ak idú mimo Európskej únie, si vybavovať to množstvo povolení. A my to tiež zjednodušíme.
A takto v krátkosti ešte, spracoval som si do štyroch bodov také hlavné témy, komu každému pomôžeme týmto zákonom napríklad. Tak vám ich rád predstavím.
Znížime v týchto prípadoch poplatkovú záťaž občanov Slovenskej republiky o polovicu. Umožníme zjednodušene vycestovať hudobníkom a vedcom, pretože nebudú potrebovať toľko povolení, ako ich potrebujú v súčasnosti. Prakticky umožníme všetkým dovolenkárom, ktorí chodia, napríklad keď majú nejakého papagája alebo iné zviera, ktoré je v kategórii CITES, vycestovať do zahraničia a zjednodušíme proces vývozu a dovozu exemplárov CITES a sokoliarov za účelom rôznych výstav.
V krátkosti toľko. Ak budete mať nejaké faktické poznámky alebo vystúpite v rozprave, tak na nich budem reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1394). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel návrhovej... navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa náradná... Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nechcel som naťahovať čas, chcel som zareagovať faktickou, ale na úvodné slovo sa nedalo.
Ja by som sa chcel spýtať len predkladateľa, ako štátu sa ušetrí týmto finančné prostriedky, keď v úvodnom slove povedal, že sa štátu ušetria finančné prostriedky. Koľko sa ušetrí finančných prostriedkov a ako k týmto číslam prišiel?
A spýtam sa, druhá otázka. Vzťahuje sa to aj na hady, napríklad čo som aj s kolegom Stančíkom, hej, áno, že môžte teraz voľne cestovať, aj hady do toho spadajú, hej? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, ďakujem.
Takže na tieto dve otázky keď mi odpoviete, budem rád.

Ďakujem za slovo. K tým dvom otázkam kolegu Suju by som pridal aj svoju otázku a otázku všetkých občanov Slovenskej republiky.
Načo riešiť takéto sprostosti, keď štát je v troskách a na kolenách? To už naozaj takéto sprostosti musíme riešiť v súčasnej situácii?
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Začnem od konca. Pán Mizík, teda vlastne ja nemôžem reagovať na faktickú poznámku pána Mizíka, ospravedlňujem sa, tak vystúpim v záverečnom slove.
Ale na pána Suju, začnem od konca. Tak pokiaľ tí hadi spadajú pod reguláciu CITES, tak áno, bude sa to vzťahovať aj na nich. Ja som žiadneho hada, ktorý spadal pod kategóriu CITES (povedané so smiechom), nechoval, takže na mňa sa to vzťahovať nebude.
A tá prvá otázka bola, áno, som sa, ospravedlňujem sa, pomýlil som. Ušetrí to finančné prostriedky občanom Slovenskej republiky a tuším aj v dôvodovej správe tam v stanovisku je vyčíslené, ak sa, ak sa nemýlim, ak nie, tak vám to potom dodám.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel potom spýtať ešte, v záverečnom slove nech mi odpovie, že keď to neušetrí štátu finančné prostriedky, že sa pomýlil predkladateľ, aký to má dopad na štátny rozpočet, o koľko financií štát príde alebo štátna správa vzhľadom na to.
A na ďalšieho kolegu, áno, podľa mňa je to sprostosť, súhlasím s ním.

Ďakujem za slovo. To, či je to sprostosť, alebo nie, to už nech posúdia občania, ale napríklad Zväz sokoliarov to určite nepovažuje za sprostosť, pretože v súčasnosti má množstvo problémov, ak ide cestovať, a my práve nim uľahčujeme tú možnosť, aby mohli vycestovať. A podobnú legislatívu napríklad prijali v Česku, Rakúsku, Nemecku, ktorú rovnako vlastne chceme aj my v slovenskom parlamente. Teda my pomáhame tým sokoliarom, ale budem tvrdo na exotickú dovolenku. Veď nie je to nejaký mega ťažký zákon alebo nejaký náročný. Pomáhame občanom, ktorí chcú vycestovať, pomáhame hudobníkom, ale pomáhame aj našim vedcom, ktorí chodia do zahraničia. Ja neviem, čo je na tom sprostosť, keď ideme pomôcť niekomu, pán kolega. Takže toľko v krátkosti.
A, pán kolega Suja, skúsim vám túto informáciu dohľadať a hneď vám túto informáciu posuniem, aby ste ho do najbližšieho hlasovania, ktoré bude o sedemnástej, mali, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem to veľmi naťahovať. Predstavím len tak z krátkosti tento návrh zákona.
Tento návrh zákona sa dotýka v podstate aj platov nás poslancov. Je to v podstate zmrazenie platov poslancov, aby sa nám od toho marca, resp. odkedy sa budú zvyšovať platy, nezvyšovali alebo ostali na tej úrovni, ako sú. A má to pozitívny dopad na štátny rozpočet, lebo každý sa tu oháňa štátnym rozpočtom, koľko to bude stáť a tak ďalej. Jednoduchý návrh zákona. To znamená, prosím o podporu.
Ďakujem.