88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Krúpa, absolútne s vami súhlasím, presne. Aj ja som tiež využil túto možnosť a komunikoval som s niektorými historikmi a tiež mi potvrdili, že v tomto období ísť s takýmto návrhom, jednoducho je to popieranie histórie. A presne ako, ja tiež súhlasím s tvojou argumentáciou, absolútne nemám problém s tým, aby sme si čoraz viac uctili aj obete pamiatky holokaustu, obetí holokaustu, veď na Slovensku už niekoľko rokov máme aj 9. september, kedy je oficiálne pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, čo je, si myslím, že dôstojná spomienka na tieto nevinné obete druhej svetovej vojny. A zároveň na Slovensku, však určite mnohí viete, že každoročne aj Slovensko sa pridáva k piete 27. januára, na kedy pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, dátum bol zvolený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov a súvisí s dňom, keď bol oslobodený nacistický koncentračný tábor v Auschwitzi.
Poukázať treba aj na podobný slovenský postoj k 2. augustu, kedy Európsky parlament vybral za pamätný deň rómskeho holokaustu v noci z 2. na 3. augusta v ´44 v Auschwitzi, v tzv. cigánskom tábore nacisti zavraždili až takmer 2 900 Rómov. A tuto nezabúdajme ani na skutočnosť, že odsun Maďarov sa odohral s požehnaním víťazných mocností. A nemenej si spomeňme aj na súvislosti niekoľko rokov pred 12. aprílom 1947 vo vzťahu k Maďarsku. Jednoducho bolo obeťou Československo a agresorom južný sused za Dunajom. Preto aj súhlasím absolútne s historikmi, pretože predložený návrh novely je preto jednoznačne tým, že vyznieva ako pokus o revíziu histórie.
Čiže súhlasím s tým, že určite by sme si mali čo najviac uctiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Faktická poznámka, reakcia na faktickú, pán poslanec Krúpa.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem, pán kolega Svrček, za váš komentár, čo v podstate aj potvrdzuje to, čo som vyčítal aj tomuto návrhu, že mu chýba konzultácia s expertmi alebo teda s historikmi. Ja som presvedčený, že kolegovia keby toto konzultovali s historikmi a boli by upozornení práve na zhodu týchto dátumov, možno by zvážili preformulovať tento návrh alebo ho aspoň nejakým spôsobom upraviť alebo navrhnúť možno iný dátum, pretože je zarážajúce, že tento dátum vyhosťovania zo Slovenska koreluje s dátumom, kedy vstúpila do platnosti teda tá dohoda Československa s Maďarskou republikou o výmene obyvateľstva. Takže môžete tu hovoriť a so všetkým súhlasím, čo sa týka rómskeho holokaustu, čo sa týka židovského holokaustu, čo sa týka zavlečenia NKVD, všetko, všetko máte pravdu. Len jedna vec, a pozor, to je podkopávanie aj dohôd a vôbec ustanovení právnych, ktoré v podstate nadväzujú na Benešove dekréty. A chcete ísť touto cestou? Ja sa vás pýtam, či to chcete naozaj riskovať.
Takže prosím vás pekne, zvážte znova, či nestiahnete tento návrh, že by ste si to prerobili alebo aspoň upravili dátum, nejakým spôsobom sa nad tým zamyslieť a skonzultovali to s historikmi a potom sa s tým vrátili. Lebo ja nemám voči tomu návrhu ako takému žiadny, žiadne výhrady, jednoducho len si dávajte pozor na detaily, ktoré sa vám tam vpašovali.
Ďakujem veľmi pekne.

O slovo požiadal navrhovateľ, nech sa páči.

Je fajn táto diskusia v pléne Národnej rady, lebo sme sa dozvedeli, že vlastne ak tu je nejaký problém, tak ten problém je jedine s Maďarmi. Dovoľte mi povedať vám niekoľko faktov.
Ja som sa s historikmi nebavil. Jednak túto problematiku mám, si myslím, že dostatočne naštudovanú, ale ja som sa bavil s pamätníkmi. S ľuďmi, ktorí to, čo vy nazývate dohodou dvoch krajín, áno, k tej reálne došlo, nie je ju možné poprieť, tak na základe tejto dohody boli ľudia určení, to znamená, že sa na nich ukázalo prstom, že na základe dohody, ktorú podpísali dve vlády a ratifikovali parlamenty, ste práve vy boli určení. To nebolo dobrovoľné, že prihláste sa tí, ktorí chcete odtiaľ odísť, tak môžte, lebo, ja neviem, v Nyíregyháze alebo v Debrecíne máte trojhektárový pozemok s malým domčekom, tak choďte tam žiť. Toto takto neprebiehalo.
A dôkaz toho, historický dôkaz toho som vám ukazoval na tlačovej konferencii. Môj dedo bol takto určený na deportáciu s mojím otcom, s jeho bratom a s jeho mamou. Toto nebolo o tom, že oni chceli odísť z Kráľovského Chlmca. Na nich sa ukázalo prstom, že v ste tí, ktorí ste určení, aby ste odišli.
A toto je len jedna časť, lebo pán poslanec Krúpa sa dotkol len, len obdobia po roku 1947. Ale my vieme, že 70-tisíc Maďarov bolo odvlečených na Sudety ešte v roku 1946, čo nemalo spoločné vôbec nič so žiadnymi dohodami. Sudetských Nemcov vyhodili a na ich miesta odlifrovali Maďarov zo Slovenska. Čiže toto sú historické konotácie, o ktorých tu nikto nerozpráva. A nikdy nikto tu nerozprával, ale oni si zatvárali oči.
A keď hovoríš, pán poslanec o tom, že prečo sme ich všetkých dali dokopy, tak preto, pretože si myslím, že neexistuje rozdiel medzi odvlečeným a odsťahovaným Rómom, Židom, Maďarom, Nemcom alebo Slovákom, ktorý bol odsunutý v rámci, v rámci ´málenkeho robotu´. Preto sme ich všetkých dali dokopy. A pokiaľ, viete, mne ide o účel a nie o stavanie pomníkov. Mne nejde tu o žiadne revízie. A preto som ochotný bez akýchkoľvek problémov zmeniť tento dátum. Keď je dátum problém, ja s tým problém nemám. Ja hovorím to a chcem to, aby ľudia, ktorých vlastná krajina vyhodila, zbavila ich občianskych práv a mnohokrát aj života, mali svoj pamätný deň, kedy si na nich vieme spomenúť. A či to bude 12. apríla alebo 15. júna, nech sa páči. Ak je vôľa na 15. júni, nech to bude 15. jún. Ale si na nich spomeňme.
Áno, v tom si mal pravdu. Slovenská národná rada v roku 1990 uznesením Národnej rady povedala ´prepáčte´ Židom, v roku 1991 to urobila vo vzťahu k Nemcom. Vo vzťahu k Židom, samozrejme, išli aj ruka v ruke s tým aj finančné kompenzácie, do toho zasahovať nechcem. Ale opakujem, ja nevidím rozdiel medzi Maďarom, Židom, Nemcom, Slovákom. Neexistuje. Preto sme ich všetkých dali dokopy, a preto chcem, aby sme si na nich pamätali niektorý deň v roku. A prečo 12. apríl? Dvanásty apríl len kvôli tomu, že ten najväčší odsun, teda počtom najväčší odsun, počtom najväčší, ľudí, bol alebo začal práve 12. apríla.
Opakujem tretíkrát. Ak je problém konkrétny deň, som ochotný sa bez akýchkoľvek problémov baviť o ňom, pretože mne ide v tomto smere o účel, aby sme si na týchto ľudí pamätali a nemusí to byť tu konkrétny 12. apríl. (Hlasy v sále.)

Dve faktické poznámky.
S prvou pán poslanec Krúpa.

Ďakujem veľmi pekne. Prvé, už len zámer spraviť z toho teda tento dátum ako pamätný deň jasne evokuje, aký bol zámer.
Po druhé, dávať dokopy ľudí, ktorých, ktorí boli posielaní do koncentračných táborov a vraždení, s ľuďmi, ktorí boli presídľovaní, ako teda napríklad ľudia z juhu Slovenska do Maďarska a Slováci z Maďarska na Slovensko, ktorí neboli vraždení, tak to sú akože dve rôzne kategórie. Prepáčte. Áno, je to možno nespravodlivé, ale keď, ako prepáčte, nedáte trest smrti jednému alebo obom kriminálnikom, jednému za vraždu a druhému za zlodejinu, hej? Čiže preto aj akože miešať tieto dve veci dokopy nedávajú úplne zmysel. Prepáčte a nenechajte, dávajte si pozor, dávajte si pozor pri týchto veciach. Dávajte si naozaj pozor, aby sme sa nedostali, že tu ako, ako, jak by som povedal, takú mozaiku postupne budeme rozoberať niektoré veci a budeme podrývať niektoré dôležité uznesenia alebo zákony, ktoré majú zásadný štátotvorný význam pre Slovenskú republiku, prosím vás pekne, dávajte si na to pozor. Ďakujem veľ mi pekne.

Pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem pekne. Možno nám sa hovorí jednoducho, lebo nepoznáme možno život tých ľudí, ktorí to prežili a boli odvlečení. Ja som mala možnosť žiť alebo byť dcérou takého človeka, ktorý nevinne, nevinne desať rokov strávil v gulagoch a teraz sa zamýšľať nad tým, či ten taký deň, onaký deň a kedy týmto ľuďom dokážeme povedať ´prepáč´, to sa mi zdá také hľadanie tých, takých, ja neviem, dôvodov, lebo keď niekto chce, tak nájde riešenia, kto nechce, tak hľadá dôvody. Možno tak ako povedal György, tak zmeňme dátum, môže to byť 13. jún, vtedy som sa narodila, lebo keby sa otec nebol vrátil, tak by som nebola dneska tu. Takže myslím si, že netreba hľadať dôvody, ako sa to nedá, ale treba hľadať spoločné riešenie. A otec nebol ani odškodnený, lebo bol vlastne maďarskej národnosti, jeho rovesníci, ktorí boli ako v gulagoch, dostali odškodnenie, on nedostal len preto, že bol maďarskej národnosti, ale žijúci na Slovensku, teda v Československu vtedy.
Takže trošku mi je tak smutno a myslím si, že si to títo ľudia nezaslúžia.

Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sulanová.