88. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh školského zákona, poslanecký návrh, ktorý, ktorým, ktorého cieľom je naplnenie rezolúcie Európskeho parlamentu z roku 2007, ktorá v 10. bode svojej, svojich, svojej rezolúcie vlastne vyzýva všetky krajiny, členské krajiny Európskej únie, aby zaviedli povinnú telesnú a športovú výchovu na základných a stredných školách a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy môžu v rámci vyučovacích možností toto stanovené minimum prekročiť.
Rezolúcia ďalej vyzýva, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy. Zdôrazňuje význam športového vzdelávania detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosť mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou, aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži a podobne. Rezolúcia ďalej hovorí aj o tom, že telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie.
Tento návrh tak isto pomáha napĺňať cieľ koncepcie športu 2022 - 2026 schválený vládou z 9. marca 2022, ešte teda za exministra pána Gröhlinga, kde v bode hneď prvom je definovaný cieľ nasledovne: "Skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania v rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorý žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy, s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne". V návrhu zákona sa stanovuje teda zaradenie predmetu telesná a športová výchova ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a stanovuje sa časová dotácia predmetu telesná a športová výchova na základnej škole na povinné tri vyučovacie hodiny týždenne a na strednej škole na dve povinné vyučovacie hodiny týždenne. Preto aj vnímame tento návrh ako možno najviac citlivý z pohľadu toho, že tá rezolúcia naozaj vyzýva už od roku 2007, teda z decembra 2007 na prijatie viacej hodín telesnej a športovej výchovy.
Za posledných 15 rokov naozaj väčšina štátov Európskej únie pristúpila k naplneniu tejto výzvy a Slovenská republika je, žiaľ, jedinou krajinou z členských štátov teda Európskej únie, ktorá rok hneď po výzve vlastne tejto rezolúcie pristúpila naopak k zníženiu tejto časovej dotácie pre predmet športová, telesná a športová výchova z troch hodín na dve. Ani ďalšie reformy následne od roku 2008, reformy štátneho vzdelávacieho programu, nepriniesli naplnenie tejto výzvy, nehovoriac o prekročení teda povinnej časovej dotácie troch hodín, na ktoré rezolúcia vyzýva. Nehovoríme teda ani o štyroch, ani o piatich hodinách, ako v niektorých krajinách EÚ k tomu pristúpili.
Takže, vážení kolegovia, ako chceme teda napĺňať výzvy a nariadenia Európskeho parlamentu v iných oblastiach, ako napríklad výzvu, ktorá nás čaká, zveľadením našej prírody, zanechanie uhlíkovej stopy, prejsť na zelenú Európu, teda prejsť k lepšej inklúzii a množstvo ďalších, ak nevieme už 15 rokov naplniť jednoduchú rezolúciu Európskeho parlamentu, a to, aby sme mali pre predmet telesná a športová výchova minimálne povinne teda tri hodiny, čo by prispelo, samozrejme, k zlepšeniu teda fyzickému aj duševnému zdraviu detí, nehovoriac o ďalších benefitoch, ktoré možno si tu v rozpravách povieme, ale najmä teda k zlepšeniu ich základnej biologickej potreby, a to je pohyb.
Teší ma teda, že pod návrh sa podpísalo až 14 spolupredkladateľov, takže nie je to naozaj žiadna nejaká iniciatíva jedného poslanca. Sú jasné stanoviská odborníkov. Robili sme dve medzinárodné konferencie na túto tému. Naozaj máme stanoviská rezortov a podobne. Takže prosím teda kolegov aj ďalších, či už opozičných, alebo koaličných, na podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1491. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, keďže máme za sebou veľmi dlhú históriu o, na túto tému aj s pánom splnomocnencom Kučerom, myslím si, že tá diskusia začala už niekedy v apríli ´21, odkedy sme sa snažili vyriešiť tento problém, ktorý sme pociťovali aj my na ministerstve školstva, aby mladí ľudia omnoho viacej športovali. Viete, že po covide a po všetkých problémoch, ktoré sme mali, tak sme sa chceli postarať aj o túto oblasť a chceli sme riešiť aj podporu športu.
Mne je ale veľmi ľúto, že tým, že sa voľby nejakým spôsobom blížia, tak sa tu v rámci poslaneckého fóra začínajú tak zneužívať poslanecké návrhy zákonov cez legislatívnu prácu a robí sa nejakým spôsobom kampaň. Robí sa tá kampaň ale naozaj veľmi zlým spôsobom, pretože sa nepredkladajú návrhy zákonov, ktoré by mali pomôcť školám, žiakom, riaditeľom, rodičom a všetkým ostatným, ktorí sú v školskom procese, ale sa predkladajú zákony, ktoré ubližujú školám, ubližujú riaditeľom a aj ubližujú takýmto spôsobom žiakom.
Celý tento návrh, o ktorom sa budeme teraz rozprávať, nechcú školy, nechcú ju ani riaditelia, iba poviem, že práve teraz Štátna školská inšpekcia, myslím si, že predvčerom alebo včera zverejnila prieskum, kde sa pýtala jednotlivých škôl, že či majú vybavenie na to, aby mohli zaviesť tretiu hodinu telesnej výchovy, že či majú zamestnancov, resp. pedagogických zamestnancov, ľudí, ktorí by to mohli vyučovať, čo pán poslanec aj v jednom návrhu rieši a ak vyrieši aj pozmeňujúci návrh, ja veľmi rád ho podporím. Ale napríklad sa pýtala aj na vybavenie telocviční a pýtala sa na všetky ostatné veci. Pozrite si, prosím vás, ten prieskum, pretože viac ako 60 % riaditeľov škôl hovorí, že nemajú telocvične a nevedeli by vyriešiť to, o čom tu budeme teraz rozprávať.
Ja nerozumiem tomu, že keď sme sa rozprávali od apríla v roku 2021 a vysvetľoval som, či už aj ja, alebo aj kolegovia na jednotlivých sekciách, že ako prebieha celý ten proces tvorby predmetov a štátneho vzdelávacieho programu, ako aj rámcového programu, že takýmto spôsobom sa do toho zasahuje, pretože kvôli tomuto návrhu zákona budú musieť školy žiakom nejakú hodinu zobrať, reálne zobrať nejakú hodinu, pretože ostáva stanovený ten istý počet hodín v jednotlivých ročníkoch, čo znamená, že takto budú žiaci absolvovať napríklad o jednu hodinu menej jazykov alebo o jednu hodinu menej informatiky alebo prírodovedných vied alebo matematiky alebo ostatných predmetov, pretože ten, ten rámec tých jednotlivých hodín v jednotlivých ročníkoch ostáva stále rovnaký. Pretože to sa tiež nedá meniť a ani sa to nemení. Takže bude sa musieť rozhodnúť, že ktorý z tých predmetov vlastne bude ten predmet odobratý.
Viete, mňa veľmi hnevá to, že, alebo ja vnímam to, že potrebujeme podporiť šport, vnímam to, že mladí ľudia málo športujú a že musíme investovať viacej energie a viacej finančných prostriedkov do toho, aby naozaj Slovensko po tých dvoch rokoch v školách sa rozhýbalo. Mňa ale hnevá to, že či už páni poslanci, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom zákona, ak si ho prečítali, alebo pán poslanec Kučera, sa nepozerajú aj na iné výsledky. Hovorí mi tu o nejakej rezolúcii z roku 2007, ale pozrite si, ako sme dopadli v medzinárodných meraniach napríklad za matematiku, že kde sme v PISA, kde sme v jednotlivých krajinách a ako sa hýbeme, aké majú naše, naši žiaci vedomosti, čo sa týka matematiky. Pozrite si, aké máme výsledky v TEAMS-e, kde sa hýbu žiaci, čo sa týka ostatných oblastí, napríklad oblastí IT, oblasti humanitárnych a iných, ktoré sa merajú v rámci medzinárodných meraní, že kde sa hýbeme.
Hovoríme tu o naplnení rezolúcie 2007 roku, o ktorej sme sa my aj rozprávali, ktorá naozaj hovorí o tom, že by sa malo pozerať na telesnú výchovu a šport v jednotlivých krajinách v rámci školstva a kde sa naozaj hovorí aj o tretej hodine telesnej výchovy, ale tam sa hovorí aj o podpore infraštruktúry. A vy keď ste spomínali, že jednotlivé krajiny to už zaviedli, tak oni predtým urobili infraštruktúru, tie školy reálne majú kde cvičiť, oni majú telocvične, oni ich majú vybavené, oni majú tam dobrých trénerov a ľudí, ktorí môžu vyučovať mladých ľudí v rámci, v rámci športu. My tu rozprávame o tom, že sme jediná krajina, ktorá to nezaviedla, ale tak si pozrime, ako máme digitalizované školstvo. A ja som veľmi rád, že ľudia, ktorí sa venujú IT problematike a digitalizácii, tak si povedali, že áno, je to problém, ale najskôr vybavíme školy počítačmi, najskôr vybavíme internetom a potom budeme riešiť to, že by sme zaviedli nejakým spôsobom niečo povinne.
Čo sa týka finančnej gramotnosti. To je to isté, môžme si tu my povedať zo školského prostredia, že koľko je projektov, čo sa týka finančnej gramotnosti, koľko bánk investuje do finančnej gramotnosti a vytvára projekty, ktoré školy ani neplatia. Ale neprišli s tým, že chceme o jednu hodinu matematiky navyše. Lebo toto nie je riešenie. Nie je riešene, že vy prikážete, že musí byť o jednu hodinu telesnej výchovy navyše a žiaci nemajú kde cvičiť, cvičia v triede alebo na chodbách, alebo keď bude pršať, tak budú cvičiť doma, alebo akým spôsobom budú vlastne fungovať? A k tomu sa môžeme ešte pozrieť, pretože sú na to urobené aj prieskumy, aj hodnotenia, ktoré sa robili aj na ministerstve školstva, ktoré ste robili aj vy, pán splnomocnenec, určite asi budete ešte o nich rozprávať.
Poďme si povedať podrobnejšie, že čo tento návrh zákona reálne spraví. Existuje taký dokument, tomu dokumentu sa hovorí, že rámcový učebný plán, tento dokument hovorí v každom ročníku, že koľko hodín sa majú žiaci učiť, koľko hodín sa majú učiť slovenčiny, koľko sa majú učiť matematiky, cudzích jazykov, ostatných predmetov. Okrem týchto konkrétnych predmetov, ktoré máte dané v rámci tohto rámcového učebného plánu a ktoré musia byť v danom týždni, resp. v danom ročníku odučené a musia byť absolvované, sú tam aj hodiny, o ktorých sa hovorí, že disponibilné hodiny. To v jednotlivých ročníkoch na to je normálne rámcový učebný plán, ktorý je stanovený, v jednotlivých ročníkoch máte vždy stanovený nejaký počet, napríklad v 1. ročníku je 22 hodín, ktoré sú povinné, a dve hodiny máte tzv. disponibilné. V 2. ročníku to máte 20 hodín a tri hodiny disponibilné, a to sa robilo preto, pretože Slovensko máte veľmi rozdielne v rámci jednotlivých regiónov. A nemohlo sa povedať, že na celom Slovensku sa matematika bude učiť iba toľko a toľko hodín a nič viac, ale povedalo sa, že bude sa učiť toľkoto hodín matematiky, toľkoto hodín dejepisu, toľkoto hodín slovenčiny, toľkoto hodín cudzích jazykov a vždy navyše sa dali tieto disponibilné hodiny, dve, jedna, tri, aby si daná škola na základe toho, akých má žiakov, v akom prostredí a ako sa pedagogická rada a rodičia rozhodnú, tak pridelí ďalšie predmety. Takže niekde v rámci týchto voľných hodín, ktoré sú stanovené, sa rozhodlo po debate s rodičmi, že sa tam bude učiť matematika, tak pridali z tých 3 hodín voľných, ktoré sú, pridali jednu hodinu matematiky, jednu hodinu možno cudzích jazykov a jednu hodinu možno telesnej. Reálne sa to tak deje. Pretože škola sa rozhodne, že kam sa chce profilovať, že či chce byť škola, kde budú chodiť deti, ktoré sa vyučuje, lepšie sa im učí s matematikou, alebo deti, ktoré chcú byť jazykovo vzdelané, tak sa rodičia rozhodnú a takto sa profilujú jednotlivé školy. A toto je veľmi dobre nastavené.
Teraz pán poslanec navrhuje, že z týchto hodín, ktoré sú tieto voľné, kde sa rodičia, rada školy, žiaci a všetci rozhodli, že sa bude učiť napríklad cudzí jazyk, tak teraz sa nebudú môcť učiť cudzí jazyk, pretože sem príde návrh zákona, ktorý povie, že tam bude telesná výchova. Ja vám poviem, že napríklad v 4. ročníku je iba jedna hodina takáto voľná, jedna hodina. A túto jednu hodinu im idete zobrať. Vy poviete žiakom v 4. ročníku, poviete učiteľom, poviete riaditeľom, poviete rodičom, že nie, nie, rodičia, vy sa nerozhodnete, že čo vaše deti v tom 4. ročníku sa budú učiť, že či to bude o jednu hodinu matematiky viacej alebo o jednu hodinu jazykov viacej. Pán poslanec Kučera s ďalšími 14 poslancami rozhodli, že tam budete mať telesnú. Nikto sa nepýta, že či máte telocvičňu, nikto sa nepýta, ako ju máte vybavenú, nikto sa nepýta nič iné, my sme tu rozhodli, že tam budete mať proste telocvičňu, telesnú.
Poviem vám jeden príklad, v Stupave, to je najväčšia škola na Slovensku, kde je 1 300 žiakov. Tisíc tristo žiakov majú jednu telocvičňu, jednu telocvičňu. A vy im idete povedať, týmto 1 300 žiakom, že budete mať o jednu telesnej navyše. Ja keď som to prerátaval, je tam 55 tried, 55 tried, a každá jedna trieda z tých päťdesiatich piatich bude mať tri hodiny telesnej, to máte 165 hodín telesnej. Ak to rozdelíte do 7 vyučovacích dní, tak v rámci tej telesnej, pretože delíte aj skupiny - dievčatá a chlapci - by potrebovali, ja neviem, tri tie telocvične. Takže čo sa týka, čo sa týka toho 1. septembra, kedy sa to má zaviesť, tak neviem, že či im postavíme tú ďalšiu telocvičňu v tej Stupave, alebo my si tu tak povieme, že však nech to pani riaditeľka vyrieši, je to jej problém, my sme rozhodli, že tam bude proste tá telesná výchova, že sa to bude učiť a mňa to absolútne nezaujíma a nech si to ona vysporiada.
Ja vám môžem povedať ešte taký príklad, čo sa týka, čo sa týka covidu, keď nemohli žiaci sa stretávať v jedálni a pani riaditeľka vtedy, keďže má teraz veľmi silný prvý ročník a prijímala viac ako 300 žiakov, tak mala 1 100 žiakov. Tie deti chodili na obedy 10.45 h a končili o pol druhej. Aby sa mohli naobedovať, mali 20 minút na to, aby sa najedli, aby si zobrali jedlo. Nikoho to nezaujímalo, keď som sa rozprával s Úradom verejného zdravotníctva s pánom Mikasom, že nemôžme urobiť tú vyhlášku takýmto spôsobom na školy, pretože nebudú mať ako tie deti jesť. A teraz sa robí presne to isté. Vôbec vás nezaujíma, že akým spôsobom tie školy fungujú, aké majú vybavenia, my sa tu proste, alebo vy sa tu proste rozhodnete, že tam bude telesná výchova.
Ak sa spýtate, lebo to som, keď sme debatovali s pánom splnomocnencom od augusta minulého roku, teda predchádzajúceho roku ´21, že ako by sme to zaviedli, akým spôsobom by sme to robili, tak pán splnomocnenec mi hovoril, že viete, keď sa spýtam športových trénerov, tak tí povedia, že je to úplne super, choďte sa spýtať športovcov, oni povedia, že musíme športovať. No však, samozrejme, ale tiež sa pýtam, že títo ľudia vedia, ako funguje školský proces, že či vedia, akým spôsobom sú školy vybavené, že či vedia, že na základe tohto rozhodnutia prídu deti o jednu hodinu cudzích jazykov, o jednu hodinu slovenčiny, o jednu hodinu matematiky alebo iných predmetov.
Je veľmi zaujímavé, že keď prídete na stretnutie Asociácie dejepisárov, tak prvá vec, ktorú začnú s vami riešiť, je, že prosím vás, to sa vždy dialo, prosím vás, pán minister, nemôžete urobiť úpravu, aby bolo o jednu hodinu dejepisu viacej? Tie deti ani nevedia, kedy bol založené Slovensko, ako vzniklo, že kedy je aký dátum, prosím vás, dajte o jednu hodinu telesnej navyše, dejepisu. Od dva dni som prišiel na IT konferenciu, kde to bola prvá téma. Počúvajte, musíte urobiť prierezovú tému na informatiku, na IT, na vzdelávanie, na digitálne gramotnosti, prosím vás, dajte to do toho vzdelávacieho procesu. Keď sa tvorilo kurikulum, ktoré začalo v roku´21, množstvo z vás sme mali tie stretnutia a každý jeden ste prišli, že musí tam byť environmentalistika, musí tam byť sexuálna výchova, musí tam byť matematika, musí tam byť finančná gramotnosť a každému jednému z vás som to vysvetľoval, že akým spôsobom je to zostavené. A každý jeden z vás to aj pochopil, že to budú ako prierezové témy a že sa musíme pozerať na to, ako sú vybavené jednotlivé školy.
Mňa toto hrozne evokuje, títo, tí, ktorí ste tu boli v predchá... mne to hrozne evokuje, tí, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom období, pána predsedu Národnej rady pána Danka. Ak si pamätáte, on vtedy urobil to, že povedal: á história sa musí učiť omnoho viacej, musí sa učiť o tom, ako Slovensko kedy bolo založené, aké máme regióny a povedal a bude sa učiť o jednu hodinu dejepisu navyše. Aj to presadil, ale presadil to takým spôsobom, že minister školstva to podpísal, ktorý má tú právomoc zmeniť štátny vzdelávací program, nie takto na hulváta, ako sa to robí tu, že sa to rozhodne v Národnej rade. A viete, čo sa potom dialo v školách? Znova museli zobrať takýmto spôsobom nejakú hodinu a v rámci tohto ani nepovedali, že čo sa tam majú vlastne učiť, že čo majú vlastne robiť. Neurobili sa ani učebnice, neurobila sa žiadna podpora a toto je presne to isté. Vy znova rozhodnete o jednej hodine navyše telesnej výchovy, ale vôbec sa nebudeme pozerať na to, že či majú vybavenie, že či majú dobrú telocvičňu, že majú nejakým spôsobom prostredie na to, aby to vôbec vedeli učiť.
Je veľmi dôležité, a znova to budem opakovať, aby sme prebudili záujem o pohyb. Je veľmi dôležité, aby sme mali k dispozícii rôzne druhy záujmu o pohyb. Je veľmi dôležité, aby sme mali informácie o vybavení, je dôležité, aby sme túto tému riešili v iných predmetoch, aby sme riešili aj v prírodných vedách alebo v biológii, ale ak pridáme jednu hodinu bez absolútneho rozmyslu, neudeje sa nič dobré a skôr to ublíži celému školstvu, ale možno niekto sa bude môcť chváliť tým, že som takéto niečo presadil. Keďže stále som bol v tom, že chceme podporiť telesnú výchovu, tak sme s celým tímom na ministerstve školstva vymýšľali, že akým spôsobom to urobiť, lebo aj som chcel vyhovieť pánovi splnomocnencovi a aj som si myslel, že to je dobré opatrenie. Tak sme povedali, že nechajme štátny vzdelávací program a rámcové plány tak, ako sú, a keďže nevieme dobudovať infraštruktúru, tak sme predpripravili program u nás v rámci, v rámci systémov zberu dát, aby tí, ktorí chcú mať o jednu hodinu telesnej navyše, lebo majú telocvičňu, lebo si to vedia zariadiť, aby ju mali a my ako ministerstvo školstva a štát im ju zaplatíme. Nebudeme kritiz... nebudeme im prikazovať nejakým spôsobom, že musíte, ale tí, ktorí sú a chcú a majú vybavenie, aby si to urobili.
Toto bol reálne návrh, ktorý sme si aj vzájomne odsúhlasili, aj vy ste s tým súhlasili, aby sme to urobili takýmto spôsobom a na základe toho, že pán splnomocnenec bol na ministerstve financií a dohodli sa, ja som dostal informáciu, že áno, môžme do toho ísť od septembra, tieto finančné prostriedky nám prídu, bolo to vyčíslené odhadom, my sme iba odhadovali na základe toho, že koľko škôl má vybavenie v rámci telocviční, že koľko škôl by mohlo mať o to záujem a stálo by to v rámci jedného školského roku dvanásť miliónov eur, ktoré by sme dali. To sú tie peniaze, ktoré sa budú musieť zaplatiť tým učiteľom telesnej výchovy, hej? Tak sme urobili rozpočtové opatrenie, toto rozpočtové opatrenie sme poslali na ministerstvo financií a tam v priebehu dvoch týždňov nám prišlo zamietavé stanovisko, že peniaze na tento projekt, na navýšenie tej jednej hodiny telesnej mimo tých disponibilných hodín, že nedostaneme a tým to bolo ukončené. A ja viem, že vás to určite mrzí, že to takto dopadlo, pretože už sme dávno mohli mať o jednu hodinu telesnej výchovy navyše. Dávno sme ju už mohli mať, ale že to stroskotalo proste opäť a znova na financiách, ktoré sme mohli dostať.
Povedzme si ešte... Prosím? Povedzme si znova ešte zopár, zopár dát, ktoré budú aj dnes prezentované. Štyridsať percent základných škôl nemá telocvične. Štyridsať percent základných škôl nemá telocvične, hej? Pätnásť percent žiakov navštevuje školy bez úplnej telocvične, hej, že ich nemajú v rámci ani nejakého najbližšieho miesta, pretože v praxi sa deje to, že keď máte dve školy, je jedna telocvičňa, tak títo dvaja riaditelia sa reálne dohodnú, že ako budú využívať tú telocvičňu, že kedy tam budú chodiť, ktoré párne dni, ktoré nepárne dni, kedy dopoludnia, kedy popoludní a takýmto spôsobom, pretože nemáme vyriešené, vyriešenú infraštruktúru.
V tomto návrhu zákona ale máte napísané, že nebude platiť pre malotriedky. To sú, to sú školy alebo triedy, kde naozaj je málo žiakov, hej? Takže tam to nikoho netrápi. My sa iba rozprávame, že chceme tú tretiu hodinu a tam, kde proste vôbec nemajú tú telocvičňu, tak tam nemusia oni cvičiť? Na nich budeme kašlať? Však tam to zdravie detí a tá pohybová aktivita to nás netrápi, tam to nebudeme riešiť. Ja to chcem riešiť tam, kde majú tie telocvične a tam im to chcem prikázať, lebo tam to bude reálne. A veľmi dobre viete, že týmto zákonom sa výsledky žiakov ešte zhoršia, pretože nebudú mať tú hodinu matematiky, pretože nebudú mať tú hodinu jazykovej zdatnosti, iných cudzích jazykov.
Ak už pri ešte, ešte som chcel jednu vec. Mi príde, že tento návrh zákona je tak úplne odtrhnutý od reality, od tých dát, ktoré sú nám poskytnuté aj cez Štátnu školskú inšpekciu, ktorá porovnávala tieto dáta aj s reálnym zberom dát na ministerstve školstva, kde opätovne hovorili o tom, že z prieskumu, ktorý robili, a oslovovali riaditeľov základných škôl, polovica škôl, 60 % reálne by neuvítala to, že by sa im znížili tie disponibilné hodiny. Šesťdesiat percent riaditeľov škôl hovorí, prosím vás, neberte nám tú jednu hodinu, kde my môžme mať aj tú telesnú, ale máme tam aj matematiku, ale máme tam aj cudzí jazyk, máme tam aj čokoľvek iné. Šesťdesiat percent, prepáčte, 50 % škôl, tak ako som spomínal, vlastnú telocvičňu nemá a využíva telocvične práve iných škôl, pokiaľ je to možné. Toto sú reálne dáta, ktoré robila Štátna školská inšpekcia. Robila ju kvôli tomu, že sme stále riešili, ako vyhovieť pánovi splnomocnencovi a vyhovieť aj všetkým športovcom, a aj sami sme si uvedomovali, že šport je dôležitý. Preto sme zadali robiť všetky tieto prieskumy, aby sme vedeli, kde sú telocvične, aké sú telocvične, ako sú vybavené, akým spôsobom by sa mohlo prispieť k tomu, aby sme mali o jednu hodinu navyše. Nie aby sme odoberali jednu hodinu, ale aby sme mali o jednu hodinu navyše.
Disponibilné hodiny na posilnenie telesnej výchovy v súčasnosti využilo v prvom aj na druhom stupni viac ako 22 % škôl. Takže 22 % škôl sa sami na základe svojho rozhodnutia a rozhodnutia rodičov si povedalo, že z tých troch hodín v tom jednom ročníku, z tých dvoch hodín v tom druhom ročníku my budeme mať tú jednu hodinu telesnej, hej, budeme ju tam mať, lebo máme aj dobrých telocvikárov, lebo venujeme sa športu, lebo máme dobrú telocvičňu, lebo máme dobré vybavenie. Sami sa rozhodli, sami sa rozhodli. Nikto im to neprikazoval, tak ako to chcete urobiť teraz, a to je ten hlavný point, že sa snažíte stále iba niečo prikazovať, rozkazovať, nepozeráme sa na dôsledky a nepozeráme sa ani na ostatné veci, že či to mladým ľuďom pomôže, alebo to mladým ľuďom nepomôže v rámci športu.
Toto, čo sa prijme v rámci návrhu zákona, ak by to, nebodaj, prišlo, čo dúfam teda, že sa neudeje, iba ublíži slovenskému školstvu a iba ublíži športu. Ublíži športu, pretože mladí ľudia budú s väčším odporom športovať, keď nebudú mať kde, keď budú v zlej telocvični, keď nebudú mať vybavenia, keď budú musieť niekde cestovať alebo, nebodaj, budú hovoriť, že no tak teraz vonku prší, tak budeme tu na chodbe alebo budeme v triede, alebo budeme kdekoľvek inde.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán emeritný minister školstva a kolega poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, pán Gröhling, v značnej časti sa dá súhlasiť s tým, čo bolo v rozprave uvedené, najmä čo sa týka dopadov na prostredie a infraštruktúru. Naozaj môže tento návrh sa javiť pri takom prvom čítaní ako problém. Problém z hľadiska toho, kde samotnú hodinu telesnej výchovy, ktorá má byť zaradená naviac, je možné odučiť.
Na druhej strane však pohyb, zdravie, zdravý životný štýl, šport sú po covidovej dobe a v súčasnej dobe aj v rozvíjajúcej sa informačnej spoločnosti atribúty, ktoré možnože sú potláčané do úzadia a sú veľmi dôležité a možnože aj dôležitejšie, ako tomu bolo možno desať alebo pätnásť alebo dvadsať rokov naspäť. Ja si myslím, že čo sa týka samotného počtu hodín, že možnože, áno, tá dikcia toho návrhu § 15a ods. 4, o nej môžeme ešte viesť diskusiu, preto si myslím, že snáď by možno bolo rozumné dať tomuto návrhu šancu v prvom čítaní a poďme v rámci výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a možnože aj iných fór diskutovať o tom, že či ten text, ktorý je naformulovaný v tom návrhu, by mal byť aj tým textom finálnym. Prečo tak, uvediem potom neskôr v rozprave, ale myslím si, že sú tu aj iné aspekty, ako aspekty prostredia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán bývalý minister školstva, no ja budem, pôjdem do rozpravy určite. Ja som učil telesnú výchovu dva roky. To, čo si tu porozprával, bolo jedno neskutočné vystúpenie bývalého ministra školstva, ktorý rozprával, ako sa to nedá, ako to nemôžeme, lebo máme všetko podložené faktami. Budem v rozprave, ale toto musím povedať. Keď si povedal o tom, že ako žiaci nebudú chcieť športovať a ako žiaci budú na základe toho, že im toto spravíme, nebudú chcieť mať vzťah ku športu, tak toto, keď si povedal, milý pán Gröhling, tak ti poviem, Braňo, mi je ľúto, že ty si bol minister školstva, keď si povedal, ako ty vieš, že žiaci budú odmietať športovať a budú mať nechuť k telesnej výchove, lebo my zaradíme tretiu telesnú výchovu.
Braňo, máš veľký potlesk a spýtam sa ťa, koľko si ty odučil hodín? Kde si ty učil, Braňo?
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec Gröhling, za vaše vystúpenie. Ja som mala možnosť s pánom Kučerom, ktorý je hlavným predkladateľom tohto návrhu, hovoriť o tomto zákone, aj sledovať jeho kroky. Takisto ako aj vy viete, on sa tri roky intenzívne snaží túto tému, tejto téme sa venovať a nie hocijako. Venuje sa jej systematicky, opakovane, organizoval rôzne stretnutia odborníkov, kde všade všetci potvrdili od lekárov či verejných zdravotníkov aj špecialistov, ktorí sa venujú, učiteľov telesnej výchovy a podobne, všetci sme sa zhodli na tom, že áno, je potrebné sa systematicky venovať aj výchove k zdraviu, aj pohybu detí, a to, čo v škole tie deti sa naučia, nadobudnú, tak to ich potom sprevádza celý život.
Ja už keď som tu bola pred desiatimi rokmi v opozícii, tak už vtedy sme mali tému zdravotnej výchovy na školách a vyššieho počtu telesnej výchovy a, žiaľ, musím skonštatovať, že za desať rokov sme sa absolútne, ale absolútne nikam neposunuli. Darmo to my budeme profesori prednášať na vysokých školách študentom. Áno, musíme začať už v škôlke, potom na základnej škole, viesť systematicky deti k tomu, aby sa viacej hýbali. Naše deti terajšie už úplne inak fungujú, ako sme my fungovali. My sme prišli zo školy, hodili sme tašku, išli sme sa hýbať. Teraz to tak jednoducho nie je. Keď neodveziete dieťa na tréning, tak sa nehýbe, sadne si za mobil alebo za počítač.
Ja teda chcem oceniť to, že vy ste nejakú aktivitu vyvinuli, aj ste sa snažili nejako, nejakým spôsobom to uchopiť, ja som ale presvedčená o tom, že to musíme urobiť systematicky a ja chápem tento krok pána poslanca Kučeru a preto som ho aj podporila, ako taký výkrik zúfalstva z toho, že môžte robiť čokoľvek v tomto systéme a každý vám povie, ako sa to nedá. Ja som tiež z toho zúfalá a jednoducho si myslím, že keď sa to nebude dať urobiť takto, pretože ani terajší minister, žiaľ, neni naklonený tomuto postupu, tak niekto sa musí postaviť a povedať: stačilo a musíme ísť do toho takto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Gröhling, ja mám veľmi reálny pohľad na tento zákon a mám v pláne aj podať pozmeňujúci návrh zákona, Karol Kučera o tom vie. A vy ste vraveli, že sú školy, že riaditelia a školy to nechcú. Chcela by som povedať aj moju skúsenosť. Rozprávala som sa s mnohými, mnohými riaditeľmi aj učiteľmi a sú ale aj takí, ktorí to veľmi vítajú, brali do úvahy covid, duševné zdravie, oslabené zdravie detí a iné, iné, iné veci. Takže sú aj takí, ktorí to vítajú, teda nemajú všetci len to negatívne stanovisko. Chcela by som povedať, že pre mňa je dôležité mať dostatok pedagógov telesnej výchovy, mať vybudovanú infraštruktúru a nechať možnosť školám vybrať si svoju špecializáciu. Ale chcem oceniť snahu Karola Kučeru, chcem ho pochváliť za jeho prácu a zároveň ho prosím o nájdenie nejakého spoločného kompromisu.
Ďakujem.

Pán Gröhling, vy ste tu plakali dvadsať minút, ako keby ste neboli nikdy ministrom školstva. Čo ste tam robili tri roky? Plačete tuná, že 40 % škôl nemá telocvične. Vybudovali ste aspoň jednu? Jednu. Tak ste sa mohli pochváliť, môžte sa ešte pochváliť. Prosím vás pekne, to je ostuda jedného ministra, takto, ktorý tuná takto vyplakáva.
Ako vy ste zorientovaný v dnešnej situácii? Dnešné deti nemajú prirodzený pohyb, oni potrebujú ten pohyb. Tuná hovoríte, lebo bude menej matematiky, menej sa budú učiť cudzie jazyky, ale spomenuli ste tu aj tú sexuálnu výchovu. Nech nemajú sexuálnu výchovu v školách, tie bludy, toto, čo tam ste zavádzali ako do tých škôl, ale nech cvičia, nech športujú. Ten prirodzený pohyb našim deťom dnes chýba.
Môžte sa smiať, koľko chcete, pán Gröhling, ale môžte sa smiať predovšetkým z vašej hlúposti. Tu plačete, že riaditeľka jak sa vám sťažovala počas covidu, lebo detičky museli 10.40 h nastúpiť na obed a do druhej obedovali. Ale veď vy ste boli ten a jeden z tých, ktorí prijímali tieto opatrenia nezmyselné a tak ste šikanovali a terorizovali nielen naše obyvateľstvo, ale aj naše deti v školách. S náhubkami malé deti museli v školách sedieť. Prosím vás pekne, to vy sa nehanbíte takto tuná rozprávať, ako keby ste ani tým ministrom vôbec ani neboli. Ale, chvalabohu, že už ním nie ste a dúfam, že ani nikdy nebudete. Ale tie deti dnešné, ktoré sú, sú rozhýčkaní maznanci a oni potrebujú trošku aj toho pohybu, aj otužovať to telo. Tak ako to tuná spomenuli aj lekári, ktorí sú tuná. Tak ako sa hovorí ´v zdravom tele, zdravý duch´. Ak ty máš mľandravé telo, ty nemáš ani zdravého ducha. Ale vy takých mľandravcov potrebujete, aby ste nimi mohli manipulovať a podstŕkať im potom sexuálnu výchovu a tieto vaše bludy, ktoré ste tu podstrkávali.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Gröhling, ja čo mám informácie, tak ste neboli nejak naklonený aktivite a iniciatíve hlavne od hlavného predkladateľa Karola Kučera, Kučeru, čo sa týka tretej hodiny telesnej výchovy. Keby tomu tak nebolo, tak by už niekoľko mesiacov naše deti mohli v školách viac cvičiť, viac sa pohybovať, čo akútne potrebujú. Pre desiatky percent detí je pohyb v školách aj doterajšie dve hodiny jediným, jedinou možnosťou pohybu, kde sa deti vôbec pohybujú. Lebo ako tu bolo spomenuté aj od kolegyne Evky Horváthovej, tak naozaj deti prídu zo školy a venujú sa, keď rodičia sú v práci, tak venujú sa mobilom, počítačom, tabletom a rôznym iným vymoženostiam tejto doby. Ja osobne, keď som doma na Orave, mám ešte tri neplnoleté deti, tak, samozrejme, od týchto aktivít sa ich snažím čo najčastejšie, čo najčastejšie presmerovať na iné aktivity. A je s tým obrovský problém, lebo často, často so mnou bojujú, že žiadnym rodičom toto nevadí, ale mojim áno. Ja veľmi, veľmi vítam túto iniciatívu práve aj na základe toho, že mám skúsenosť s vlastnými deťmi.
A čo sa týka riaditeľov, nestihol som osloviť veľa riaditeľov, ale s troma, čo som sa rozprával, oni vôbec nevidia až taký problém k navýšeniu tretej hodiny telesnej výchovy. A naozaj mňa veľmi mrzí, že boli ste na ministerstve viac ako dva roky a nevidel som žiadnu iniciatívu z vašej strany... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja rovnako ako tu kolega Jožko, Jozef Pročko, tak ja som učil deväť rokov a 31 rokov alebo 32 rokov prevádzkujem, teraz, samozrejme, nie, ale moja rodina fitnescentrum. To znamená, máme taký veľmi dobrý obraz o tom, ako to momentálne s deťmi a mládežou je. Tie časy, keď som ja ešte učil, samozrejme, boli iné a nehovoriac o tom, že tu vlastne v minulosti ste mali tie tri hodiny telesnej výchovy, dokonca na niektorých školách aj viacej, napríklad na stredných školách, a nejakým zázračným spôsobom sa to niekde stratilo. A teraz sa nevieme vrátiť k tomu, čo tu bolo dobré.
Viete, aj, samozrejme, tú infraštruktúru, my to vnímame. Ja som rovnako ako v Martine bol ako v rade školy v základných školách dvanásť rokov, tak som videl a viem tiež od riaditeľov, že chcú, aby sa proste tie deti viacej hýbali a, samozrejme, treba im pomôcť s tou infraštruktúrou. Ale si zoberte, že ako to vlastne celé vždycky v živote behalo, na dedine napríklad. Najskôr sa hralo na ulici, potom sa hralo na lúke a až potom zistili ľudia, že ich to baví, tak spravili telocvične, postavili ihrisko. Čiže čo teraz? Postavíme telocvične a potom budeme čakať, že či tam tie deti pôjdu alebo čo? To znamená jednoducho, tu už teraz, tak ako povedala pani Horváthová, čas ubehol a už sa nedá nič robiť. Jednoducho Národná rada, verím, že podporí tento návrh a dostanú to tí ľudia na tom ministerstve, aj tí riaditelia škôl. A ja verím, že si s tým poradia, hej? A teraz proste ja hovorím to, že nebudeme tu predsa robiť to, čo chce ministerstvo alebo ľudia, ale my chceme robiť to, čo potrebujú naše deti, aj keď možno ešte nedobrovoľne niektoré, ale my ich musíme donútiť rozhýbať sa. Pretože tá situácia je taká, že viac ako 30 % je obéznych detí. A to bude len horšie a horšie. Takže ja verím, že to bude schválené. A ešte by som chcel vedieť, že ako často trénujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)