88. schôdza

Pohyb detí má, samozrejme, oveľa lepší vplyv na študijné výsledky. To nikto nemôže spochybniť a preto je to dôležité zaviesť. Kedy inokedy zaviesť tie tri hodiny telesnej výchovy ako v tejto dobe, v pocovidovej dobe, kedy každé jedno dieťa malo nejakým spôsobom obmedzený prístup možno k pohybu. A najkrajšie na tomto celom zákone je to, že napríklad, keby sme tie tri hodiny telesnej výchovy zaviedli napríklad z disponibilných hodín, tak toto opatrenie nestojí štát ani jedno jediné euro. Opakujem, ani jedno jediné euro, a môžeme pomôcť životu a zdraviu detí. Tak ja nepochopím a bude mi to veľkou záhadou, kto si "nedovolí" tento zákon podporiť, lebo ak ho nepodporí, tak či sa mu to páči, alebo nie, ide proti zdraviu našich detí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Ja napríklad športujem od malička a ja verím tomu, že aj iné deti sú vedené k tomu, aby následne viedli zdravý životný štýl, aby sa tým športom a pohybom vyvíjali správne, či už po telesnej, alebo duševnej stránke. Ale šport zároveň alebo celkovo pohyb zároveň pomáha aj rozvíjať tie spoločenské hodnoty, akými sú čestnosť, sebadisciplína, tímový duch, ale aj dodržiavanie pravidiel. To, že sú deti ospravedlnené z telesnej výchovy, áno, to sa stávalo aj za našich čias. A toto asi my nevieme ovplyvniť, iba ak by pani kolegyňa Zemanová mala nejaký návrh, akým spôsobom sa to dá ovplyvniť. Ale podľa mňa to nie je možné. To záleží už len na rodičoch a lekároch, ako sa k tomuto stavajú.
Takže ja vás chcem, kolegovia, ešte raz veľmi pekne všetkých poprosiť, aby ste nám pomohli podporiť tento návrh zákona, ktorý je skutočne dôležitý, a naozaj tá telesná výchova je pre mnohé deti jediným pohybom, ktorý majú počas celého dňa.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľovi vystúpiť k predloženej novele školského zákona. Ako tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, hlavným cieľom tejto legislatívnej úpravy je, aby sa prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny. Keby bolo na mne, tak ja by som pridal minimálne ešte štvrtú, ale veľmi budem spokojný, keď prejde aj táto tretia hodina, čo naozaj bude prínosom pre naše deti.
Dôvodom, prečo som sa pod takýto návrh zákona podpísal, je hlavne zdravotný stav našich detí a predovšetkým nárast obezity u detí na celom Slovensku. Aj včera v správach boli informácie na túto tému a naozaj bol som zarazený, keď som to počúval. Podľa, podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v marci minulého roka na vzorke 907 rodičov detí, vyplynulo, že každé piate dieťa na Slovensku trpí nadváhou. Nadváhou trpí viac než 20 % detí na Slovensku, čo je o dve percentá viac ako v roku 2019. Ja si myslím, že už len toto by kolegom a kolegyniam poslankyniam malo stačiť na to, aby takýto zákon, čo sa týka navýšenia jednej hodiny telesnej výchovy, tak by mali s tým súhlasiť. Myslím hlavne na kolegyne a kolegov zo strany SaS, ktorí zásadne, keď ide o dobré veci, a hlavne keď ide o, práve o tie najzraniteľnejšie deti, tak vždy akosi majú, majú problém a neviem, možno sa mýlim, ale niekedy sa mi zdá, že viac pozornosti venujete zvieratkám. Čo som aj ja za to, naozaj ja som veľký ochranca zvierat, len všetko musí mať svoje hranice a hlavne priority musíme si správne poukladať, a tým sú práve spomínané naše deti. A musíme robiť maximum, aby, aby sa viac hýbali.
Čo sa týka spomínanej obezity, bolo tu už spomenuté, čo všetko môže u detí spôsobovať. Naozaj je to množstvo zdravotných komplikácií, ako srdcovocievne ochorenia, tráviace ťažkosti, depresie a mnoho ďalších. Ono hlavne treba sa zamyslieť aj nad týmto rizikom, čo sa týka depresie, lebo naozaj deti súčasnej doby, mne ich je veľmi ľúto, niekedy keď, keď vidím, aké omnoho horšie a ťažšie detstvo, a môžem povedať aj menej radostnejšie, majú ako my. Ja keď sa vrátim do mojich školských čias, tak to, budem sa držať témy pohybu. Čo sa týka pohybu, to bolo naozaj nádherné. To bol život, nie ako teraz, že deti vysedávajú pri tabletoch, mobiloch, počítačoch.
Ja pochádzam z deviatich detí, takže u nás neustále niekto klopal, keď potrebovali niekoho do partie, do nejakého kolektívneho športu, či do dievčenského, chlapčenského, tak v našej rodine vždy našli ľudí do tímu. Takže my sme, my sme naozaj neustále, kedy bola možnosť, tak sme sa venovali pohybu, športu. Ja sám som okrem omnoho viacerých hodín telesnej výchovy, pamätám si ako žiak, myslím, že ešte aj na strednej škole, že sme mali dokonca aj dve hodiny, aj dve hodiny po sebe telesnej výchovy. Na strednej škole sme mali takú prísnu pani učiteľku, čo bolo prínosom. Mnohí ľudia, ktorí mali problém sa hýbať, ktorí mali aj nadváhu, ale táto pani učiteľka, už možno v niektorých veciach išla do extrémov, ale dala nám neskutočne zabrať a po skončení strednej školy práve mnohí, ktorí mali problém s pohybom, tak tejto pani učiteľke boli, boli vďační. Bola tak prísna, že dokonca, keď niekto nesplnil nejaké limity, samozrejme, že brala ohľad na tých obéznejších, že tam mala trošku menej prísne kritériá, ale ona dokázala byť učiteľka asi, no, ja poznám jedinú takú, ktorá dokázala dať aj žiaka prepadnúť. Nikdy nikto neprepadol, ale tá hrozba tu bola, že keď nesplní limity. Dokonca ešte aj športové správy sme museli na telesnú výchovu, každý námatkovo vyvolal niekoho. A to bolo tiež dobré, lebo sme mali informácie aj o tom, čo sa deje v športe. Lebo keby tohto nebolo, tak určite by som sa vtedy v tom veku nevenoval, nevenoval športovým správam. Práve skôr som dával prednosť pohybu, takže okrem telesnej výchovy som aj aktívne bol v krúžkoch, či v stolnotenisovom, či vo futbalovom. Viem, akú ujmu som mal ako žiak na strednej škole, aké to bolo pre mňa ťažké, keď ortopéd mi zakázal, vystrašil moju mamu, že môžem mať problémy s chrbticou, tak zakázali mi lekári hrávať futbal. Takže ja by som bol rád, aby takéto problémy deti súčasnej doby riešili a nie vysedávanie pri počítačoch.
Rovnako netreba zabudnúť na nedávnu pandémiu covidu, ktorá deťom ešte, ešte viac znemožnila pohyb, a to už bolo ako úplne. Tie deti boli zatvorené, nechodili do školy, bol zákaz vychádzania vonku, takže teraz je práve, si myslím, že správny čas, aby sme tie naše deti rozhýbali a aspoň sčasti ich vrátili do tých čias, ktoré som ja tu spomínal, že naozaj ten pohyb je veľmi dôležitý. A keď budú tie deti k tomu nútené, tak oni si aj na to zvyknú a budú ho vyhľadávať.
Takže po tom ťažkom covidovom období, po dištančnom vzdelávaní, keď naozaj toho pohybu nebolo, tak o to viac je táto iniciatíva vítaná a veľmi pekne ďakujem hlavne Karolovi Kučerovi, ktorý naozaj, no môžem povedať, že celé tri roky, lebo ako to vnímam, tak takmer od samého začiatku si, Karol, venoval tejto iniciatíve naozaj spústu času. Mňa samého si motivoval, aby som sa prihlásil aj do tej tvojej skupiny, ktorú si vytvoril práve vďaka aj tejto téme, aj téme Tréneri v školách, čo sa mi tento projekt naozaj veľmi páči. Aj to sledujem a teším sa, že naozaj, že to niekde nezostalo v šuflíku. Takže naozaj ti ďakujem za všetky deti na Slovensku a že si nás, aj nás ďalších poslancov do toho tak nejak vtiahol a naozaj ja sa teším, že môžem byť spolupredkladateľom jedného z ďalších veľmi dobrých návrhov zákona v tomto pléne.
Ešte, jaj, včera v správach ma ešte potešila informácia, neviem, či od dneska alebo od včera už začalo platiť nariadenie ministerstva zdravotníctva alebo hlavného hygienika, už neviem presne, ale to je jedno, však to sú spojené nádoby, ale že sa aj upravuje predaj, predaj potravín v školských bufetoch. Takže tie rôzne škodlivé veci, ktoré boli na viditeľných miestach na pultíkoch školských bufetov, kde deti mali najlepší dosah a prvý očný kontakt na tie, myslím si, že z veľkej časti najmenej zdravé maškrty, tak toto sa obmedzí a bude povinnosťou školských bufetov viac ovocia, zeleniny a zdravších, zdravších potravín, čo bude tiež veľkým prínosom a určite to výrazne popri telesnej výchove aj zníži práve tú nebezpečnú obezitu.
A mňa veľmi mrzí, že práve vy, pani kolegyňa, no a, však ostatné vaše kolegyne tu nie sú, ale že naozaj aj dneska ste vo faktickej ukázali, že ja, ako veď každý máme právo sa vyjadrovať, ale vy naozaj k týmto veciam takým, môžem aj toto pokladať ako hodnotovú vec, že možno by bolo lepšie, keby ste sa nevyjadrili. Mne to tak príde, že sa zbytočne strápňujete, lebo naozaj vy ste, vy ste proti všetkým dobrým veciam, vy ste proti všetkým dobrým veciam. Už aspoň kvôli tomu, že váš súčasný kolega poslanec pán Gröhling, bývalý exminister, ktorý zlyhal v tejto tretej hodine telesnej výchovy, ktorej nevenoval dostatok času, možno len tak naoko akože, aby to nevyznelo, že nerobí nič, ale naozaj reálne neurobil pre túto tému, môžem povedať, že absolútne nič. Skôr sa venoval témam sexuálnej výchovy. Veď ako včera tu zaznelo (povedané so smiechom), čo kolega Marek Šefčík zachytil rozhovor medzi vašimi dvoma kolegami a dvoma exministrami, že sex je šport. Ako, veď, ako tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, pán kolega, myslím si, že u vás platí, že mlčať by bolo zlato, lebo hlavne týmto vaším záverom, tak to je naozaj ako niečo, čo, asi žijete naozaj úplne v inom svete. O tom hovorí aj to, čo ste povedali, že vám je ľúto týchto detí našich, súčasnej generácie, lebo oni nemajú šťastné detstvo, lebo šťastné detstvo ste mali vy a váš pohľad na svet, že áno, to bolo vtedy to pekné, to bolo to šťastné, to bolo to milé, zdravé a tak. Tak vy ako naozaj žijete v nejakej svojej bublinke niekde, ale to nie je pravda. Naše deti sú rovnako šťastné, ako sme boli my. Majú iné príležitosti, ako sme mali my, ale nie je to oprávnené si myslieť, že naše deti, súčasná generácia detí je menej šťastná za to, že žijú v inej dobe, ako sme žili my, keď sme boli deti, a že to, čo sme prežívali my ako deti, bolo krásne a romantické a šťastné a zdravé a teraz naše deti to nemajú. To nie je pravda.
Dnes majú oveľa viacej možností, deti, deti sa pohybujú, majú možnosti aj v prírode a závisí to naozaj od rodičov a od vzťahu toho, ako my rodičia, ktorí vychovávame svoje deti, keď sme v takom zdravom detstve žili, tak mali by sme ich k tomu športu, športu viesť.
No a tak ten váš záver, tak myslím si, že mali by ste v prvom rade pozrieť na seba, o tom, čo vy tu niekedy dávate s vašimi kolegami v tejto Národnej rade, kde vy považujete iný názor za svetonázor a za niečo, čo teda je neprípustné si myslieť niečo alebo povedať niečo iné, ako si myslíte vy, lebo to je niečo ako nepredstaviteľné vo vašom svete.
Tak trošičku viacej tolerancie by sa zišlo z každej strany, z vašej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne vítam túto iniciatívu a som rád, že konečne sme prišli na to, že deti potrebujú pohyb. Ale ak chceme deti motivovať k väčšiemu pohybu a nejak k väčšej láske k športu, tak si myslím, že potrebujú, aby ich vychovali ľudia, ktorí niečo dokázali v športe, aby sa nestalo to, čo koľko razy ja vidím v niektorých mestách, že učiteľ telocviku stojí na ihrisku v obleku, díva sa na deti a tie sa tam hrajú. Proste bolo by dobré, keby sa zapájali do tých výchovných procesov povedzme bývalí športovci, ktorí niečo dokázali a ktorí sú určite vzorom pre tie deti. Pretože je úplne niečo iné, keď ma bude tenis učiť nejaký športovec, ktorý ho nehrával, alebo Karol, ktorý mi môže ukázať, či robím dobré veci alebo zlé veci. Čiže zapojiť viacej bývalých športovcov a myslím si, že aj médiá by sa mali viacej tomu venovať.
Pretože ak porovnáme, koľko máme rôznych politických relácií v televízii a keď porovnávam, koľko máme detských, tak je to neporovnateľné v prospech politiky. Čiže tie deti, si myslím, že určitým spôsobom sú aj znechutené a to, čo sa týka aj tej obezity, no tak, samozrejme, keď nemáte pohyb, tak dneska, najpopulárnejší šport je dneska pre deti telefón. Proste pozerať do telefónov a hľadať veci, ktoré by niekedy ani nemali pozerať. Takže zapojiť jednoznačne športovcov. O to by sa mali zaslúžiť zväzy, zaplatiť ich a určite, som hlboko o tom presvedčený, že tie deti by mali absolútne iný záujem na to, aby chodili športovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený kolega, ďakujem za tvoju rozpravu, za to, čo si povedal, a dovolím si na jednu vec reagovať. Nechcem, aby z tejto rozpravy o navýšení hodín telesnej výchovy, nech už to je takým alebo onakým spôsobom, vzišlo to, že my sme nejak proti pokroku a že mobily, tablety a takéto veci, že nám to prekáža. Ty si vo svojej rozprave povedal, že lepšie bolo, keď sme behali po vonku, keď, ako oproti tomuto času, keď deti sa hrajú s mobilmi, s tabletmi, pokrok nezastavíme. Len my musíme možno aj prinavrátením väčšieho počtu hodín telesnej výchovy ukázať tým deťom, že všetko musí byť vyvážené. Všetko má mieru a ak už som pri tej miere a pri tom, že aj s mierou sa treba povedzme aj hrať s tými mobilmi, tak potom, keď máme vo vyučovacom procese iba dve hodiny telesnej výchovy, tak tam určite chýba tá miera. Stratili sme mieru, dve hodiny telesnej výchovy je podľa mňa málo.
Čiže znova pokrok nezastavíme, ale všetko robme s mierou.

Ja by som chcel nadviazať na tvoje príbehy, Milan, čo si tu spomínal, a ja poviem krátky môj príbeh. Keď ja som bol prvák na základnej škole, tak som bol 1.N. Ešte bola 1.O a 1.P. Mali sme 16 prvých tried na základnej škole, takmer 500 prvákov a mohli sme mať tri hodiny telesnej výchovy a dalo sa to. A keď bola telocvičňa plná, tak sme šli buď hrať futbal alebo sme išli na prechádzku alebo v zime na korčule. Tak nech mi nikto nerozpráva, že v tejto dobe sa to nedá, pretože na to nemáme vytvorené podmienky, lebo to je všetko len o ľuďoch a o tom riaditeľovi, o tom telocvikárovi a o tých ľudí, ktorí sú tam v tej škole. Tak neprijímam žiadny argument typu, že sa to nedá, že nemáme vytvorené podmienky, že nemáme telocvičňu, že máme málo detí, či veľa detí, pardon. Lebo v tej dobe, keď som bol aj ja prvák, tak nás bolo 2 až 3-krát menej detí, ako je dnes na tých základných školách. Takže tento argument absolútne neberiem.
A ešte jedna taká drobnosť, a to som aj ja veľkým zástancom toho, keď tento zákon prijmeme a verím, že prijmeme, tak také moje alebo naše odporučenie, aby tie tri hodiny telesnej výchovy, pokiaľ sa to dá, aby sme nedávali povedzme v pondelok, v stredu a v piatok, ale aby bola jedna z toho dvojhodinovka, tak ako sme to mali niekedy, lebo keď to takýmto spôsobom urobia školy, pán bývalý minister sa už smeje, čo je veľmi smutné a hanbím sa za, lebo on by mal byť prvý na tých barikádach, keď bol on minister školstva, že by mal za to bojovať, za život a zdravie detí, ktoré nestojí štát ani jedno jediné euro a teraz sa tu smeje, to je na tom najsmutnejšie. Takže keď to spravíme tak, že by sme spravili jednu dvojhodinovku, tak zdvojnásobíme počet minút telesnej a športovej výchovy na školách oproti súčasnému stavu a opakujem, bez toho, aby to štát stálo jedno jediné euro, keby sme to dali povedzme z disponibilných hodín.
Takže my sme to, je to naša povinnosť to urobiť a je to paradox, že musíme ísť s takouto iniciatívou, keďže ministerstvo nenašlo v tomto zhodu.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem zareagovať na časť debaty, ktorá nejakým spôsobom podľa mňa úplne idealizuje ten pohľad do minulosti. Nemyslím si, že treba sa pozerať do minulosti len na niečo, čo bolo v ten moment, ktorý sa má opakovať. Treba byť kritický aj pri pohľade do budúcnosti, aj na prítomnosť, aj na minulosť.
A ešte chcem zareagovať aj k tomu, že, Milan, ty dokazuješ každým tým svojím príspevkom, že nie je téma, ktorá sa nedá obrátiť na hodnotovú tému. Tentokrát je hodnotovou témou tretia hodina telesnej výchovy. A teraz k tej idealizácii minulosti, a to nehovorím preto, že teda to obdobie nebolo pekné alebo nemalo svoje pozitíva, ale teda ja som z generácie, ktorá vyrastala v komunizme. Narodil som sa v 80. a potom som zažil aj prevrat a príchod tej novej slobodnej generácie a aj nám hovorili, aj mne teda osobne konkrétne hovorili, že strašne veľa času trávim za počítačom, že budem mať pokrivenú chrbticu, že sa nebudem vedieť pohybovať, že ohluchnem, lebo počúvam wolkmen príliš nahlas. Dneska tu sedím, nie som hluchý, pohybujem sa, ako som sa pohyboval zamladi. To znamená, že nerobme z tej minulosti niečo, nejaký ideál a z tej prítomnosti niečo, čo je zlé. Mne tak isto moja stará mama hovorila, že chodím len po vonku miesto toho, aby som viac času trávil v prírode, dojením kráv a podobne a tak isto si spomínam z tej svojej generácie na tú drezúru, ktorú sme mali na telesnej výchove. Úplne zbytočnú drezúru, kedy nás nútili robiť cvičenia, ktoré nám nevyhovovali, kedy sme behali dvanásťminútovky v telocvični, lebo vonku bolo škaredé počasie, či... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tebou, že pohyb je dôležitý, veď nakoniec hlavným cieľom telesnej a športovej výchovy je potreba celoživotnej pohybovej aktivity a s tým spojená prevencia zdravia celej populácie. Je známe, že jedno euro investované na športové aktivity ušetrí minimálne tri eurá v budúcnosti na zdravotnom a sociálnom aspekte. Spomienky na našu mladosť, na to, ako sme kedysi cvičili, je pekné a milé, ale doba sa zmenila. Doba sa výrazne zmenila a my musíme brať do úvahy súčasný a skutočný stav. Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem. Prepáčte, ja som sa pozabudol, lebo robil som si poznámky.
Pani Zemanová máte pravdu, že deti súčasnej doby majú viacej možností na pohyb v prírode, ale aj iné možnosti, len čo je na tom smutné, že to nevyužívajú. Je to, je to daň súčasnej uponáhľanej doby, že aj mnohí rodičia nemajú čas, aby, aby deti mali tak pod kontrolou, ako to bolo, ako to bolo za našich čias. A ešte naviac, keď už hovoríte o pohybe v prírode, viete, mňa zaráža, teraz práve aktuálne riešim, že práve aj vďaka reforme národných parkov, nechcem tu pliesť iný zákon, ale zamedzili pohybu a práve aj veľa detí na tej trati bežkovalo v zime. Tak ochranári od stola, čo naozaj nedá mi to nespomenúť, lebo ja takýchto ľudí nepovažujem za ochranárov, keď si nájdu zámienku kvôli ochrane životného prostredia, že roky udržiavaná bežecká trať na bežkové lyžovanie sa zrazu stane ohrozením pre ochranu životného prostredia a po rokoch prvýkrát bola táto zimná sezóna bez úpravy lyžiarskej trate. Práve vďaka ochranárom, námietka ochranárov od stola. Je to zarážajúce a verím tomu, že už sa to nikdy nebude opakovať. Akurát robím kroky, aby k takémuto niečomu nehoráznemu nedošlo a práve má to súvislosť, som to spomenul preto, lebo táto absurdita, nejde mi to do hlavy, že takéto niečo sú schopní ľudia, hej, že oberať ľudí o pohyb na čerstvom vzduchu.
Pán Galis, máte pravdu, že vo veľkom záleží na učiteľoch telesnej výchovy, že ako sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)