88. schôdza

Pán poslanec Kučera, v rámci nového štátneho vzdelávacieho programu, to, čo ste rozprávali, nie je pravda, pretože aj keď tam budú navyše disponibilné hodiny a zavedie sa to od 1. septembra tohto roku, tak to bude iba 30 škôl, takže tých všetkých ostatných 2 170 škôl sa bude musieť prispôsobiť tejto povinnej a bude musieť urobiť tie veci, ktoré sa dejú.
Pani poslankyňa Šofranko, ja apelujem na teba preto, lebo viem, že si zo školstva, pretože ti dôverujem, pretože poznám tvoje názory a pretože vieš, že toto je škodlivý návrh zákona a škodlivý návrh zákona sa nedá upravovať, lebo z niečoho škodlivého nevieš ani pozmeňujúcim návrhom urobiť niečo, čo bude dobré.
Pán poslanec Kuriak, áno, záležalo mi na cirkevnom, cirkevných školách, pretože tie tlaky, ktoré som musel zniesť kvôli tomu, aby si ostatné školy nemuseli vyberať medzi etickou a náboženskou výchovou, ale všetci chceli, aby tá náboženská výchova sa zrušila, tak tri roky som to ustál. Tri roky som ten tlak ustál, pretože som povedal, že treba profiláciu škôl a treba mať aj cirkevné školy a treba nechať cirkevné školy, aby robili tú hodnotovú úlohu, ktorú aj robia, preto obraňujem teraz cirkevné školy.
Pán poslanec Kašper, idete dávať taký návrh, že niečo idete prikázať, ale teraz ste si uvedomili, že vlastne to bude problém, tak znova idete z toho niečo vyňať, len aby ste vlastne vyhoveli, ani neviem v podstate čomu, lebo nikto niečo takéto nechce.
A čo sa týka, pán poslanec Pročko, ani ja by som nebol s tebou v nejakej firme, ale čo sa týka telocviční, tak to je reálny fakt, pretože tak ako ste nepodporili návrh zákona pani Marcinkovej len kvôli tomu, aby v nemocniciach sa nemohla priložiť jedna stolička, čo je absolútne minimum, tak teraz idete pretláčať to, že nie sú telocvične, neviete tie telocvične vybudovať, aj napriek tomu to idete urobiť. Tak tu si porovnávajme jedno myslenie a tu si porovnávajme druhé myslenie, a to je to falošné.

Ďakujem za slovo. Priznám sa, že po včerajšej debate aj dnešnej debate, čo tu počúvam, tak už som normálne troška z toho aj tak psychicky rozhodený.
Začnem tým, že ja som pedagóg, som vyštudoval telesnú výchovu, učil som a neustále pracujem, dá sa povedať, na tom, aby ľudia mali ten zdravý pohyb, keďže kým som nebol poslanec Národnej rady, tak som podnikal v oblasti fitnes, bude to už 32 rokov, čo sa venujeme tejto činnosti, takže športu, pohybu a zdraviu ľudí naozaj určite rozumiem.
Chcem sa poďakovať, Karol tu momentálne nie je, ale za to, že nás rozpohyboval k tejto veci, pretože 15 rokov vraj je odvtedy, čo sme zrušili a znížili počet hodín telesnej výchovy a počas tých pätnástich rokov tu bolo niekoľko vlád, niekoľko parlamentov a nikto s tým nič neurobil.
Kolegyňa včera Eva Horváthová, ktorá tu bola nie minulé, ale predminulé obdobie, povedala, že toto už naozaj treba konečne rozpohybovať a to i za cenu, že riaditelia, že ministerstvo školstva s tým budú mať určité problémy a starosti, kým to nastavia, ale ja verím, že sú natoľko šikovní, že to dokážu a ten dôvod, že prečo to treba spraviť, veď ten je jasný. Hovoríme tu o tom, že aby sa neubrali hodiny slovenčiny, matematiky, fyziky atď. Určite, samozrejmé, že to je dôležité. Ale keď sa vás opýtam ako, ako rodičov, ako možno normálne ľudsky, že čo je prednejšie: tá múdrosť, alebo to zdravie? Áno, ja chcem, aby boli, každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo múdre, aby bolo úspešné, a to dokáže len cez to vzdelávanie, ale musí byť zdravé. Čo robíme všetci, keď, keď proste ide o zdravie nášho dieťaťa alebo nášho príbuzného? No robíme všetko možné, všetko ide nabok, hej? Takže pre budúcnosť. Lebo my teraz hovoríme o deťoch, ale pozrite sa na tú generáciu tridsať, 40-ročných. Naozaj nie sú v dobrom stave. Nie sú v dobrom zdravotnom stave. My sa, my sa rozprávame, my, čo ja už som dôchodca, že tá doba príde taká, že táto generácia staršia sa bude musieť starať o vlastné deti. Pretože tie sú tak fyzicky na tom zle, že to dopadne tak, že sa bude starať, starať otec o svojho syna, otec bude mať 70 rokov, syn bude mať 40 a bude mať problémy. Veď to je obrovská zodpovednosť.
A tuto kolegovia zo SaS, ja viem, že ako oni kalkulujú, aké dôležité sú financie atď., ale to zdravie a tá kondícia, veď to súvisí s tým. Zdravie. Lieky. Poisťovne to musia všetko preplácať. Bolo tu spomenuté ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra. Veď my nebudeme mať fyzicky zdatných vojakov, my nebudeme mať policajtov fyzicky zdatných. Ďalšia vec, čo tu spomenul kolega Kašper, ale aj mnohí ďalší, že demografická krivka klesá, hej? Máme menej detí, rozmýšľame, kto bude na nás robiť v dôchodku, hej, a napriek tomu tie deti, ktoré máme ich menej, my sa nedokážeme, my nedokážeme presadiť, aby sa zlepšil ich fyzický zdravotný stav. Boli tu spomenuté tie určité pohybové schopnosti. Ja som bol učiteľ telesnej výchovy a robil som všetko tak, ako v tej metodike bolo. Gymnastika, atletika, športové hry. No dneska sa, viete, ako učí na školách? Že čo deti chcú, čo dokážu. Ten florbal, to zahrajú aj v rifliach. My sme mali, pamätáte sa, červené trenky, biele tričko, biele ponožky a cvičilo sa a išlo to.
Takže treba to po tých pätnástich rokoch zmeniť i za cenu, že to troška bude, že určití ľudia budú škrípať zubami. Zo štatistík, tie ste tu spomenuli, 600-tisíc ľudí na Slovensku trpí obezitou a dva milióny nadváhou. Kde to začína? No začína to s tým, že, že sa čoraz menej hýbeme a poznáte to známe, aj včera som to spomenul, ´ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko´. To znamená, že naozaj, aj ste to včera alebo dneska pospomínali, že v tých škôlkach sa tie deti ešte hýbu. Potom prídu na tie základné školy, je to čoraz horšie. Super je, čo sa podarilo, že tým pedagógom, teda učiteľkám a učiteľom na tom prvom stupni môžu už teraz pomáhať telocvikári z druhého stupňa, že tam môžu prísť tí tréneri, to sú plusové veci, takže už sa to rozpohybovalo. A čo sa týka vybavenia a telocviční, tak to už nebudem ani hovoriť, pretože povedal to tuná aj Kašper, že bolo trikrát, štyrikrát viac detí a dokázali sme to utiahnuť. Dneska zlučujeme školy, čo nemáme deti na nich, hej, a, a, a verím, že proste sa ten spôsob nájde.
Ešte jedna vec, keď to tuná kolega ešte Galis spomínal, chceme, aby sme mali úspešnú športovú reprezentáciu v rôznych športoch. Sami viete, aké to je. Kedysi boli proste výber, výber, dneska je nábor, nábor. Proste deti nemajú tie pohybové schopnosti. Myslíte, že ja keby som bol v tejto dobe telocvikár, že budem robiť šplh na lane alebo na tyči? Veď to je "na basu". A kotrmelce? No tak to tu bolo spomenuté. Povylamujú si krky pri tom. Žiaľbohu, lebo sa to nerobí systematicky od malička. Tá telesná výchova jednoducho chýba. My sme cvičili na dedine na chodbe, v triedach a išlo to. A každý z nás to dokázal. Možno bol vždycky jeden žiak, ktorý proste to nedokázal.
Dneska preskok cez kozu alebo koňa? No dovidenia, tie kozy už niekde odložené vzadu v telocvični, pretože máloktorý by to dokázal preskočiť, hej? Ale veď to sú pohybové schopnosti, ktoré ten človek do života určite potrebuje. Takže ja osobne cítim, že väčšina tohto pléna sa zhoduje v tom, napriek tomu, že či sme opozícia alebo koalícia, že ten pohyb bude a možno tu je malá skupina ľudí, ktorá nejakým spôsobom, nepochopiteľným, to nechápe a nechce sa do toho nejakým spôsobom zapojiť a podporiť to.
Takže verím, že to podporíme a po tých pätnástich rokoch to pôjde.
Karol, tebe ďakujeme, že si nás zalarmoval, aj nás kolegov, a dúfam, že aj toto plénum to podporí a ministerstvo školstva a riaditelia to zvládnu.
Ďakujem.

Ďakujem. No mňa mrzí, že pán bývalý minister tu nie je, pretože aj včera našiel len problémy, len problémy, len problémy, ako sa to nedá, ako sa to nedá a odišiel. Dnes to isté. Prišiel, ako sa to nedá, len problémy, len problémy, len problémy a je preč. Naozaj musím na teba reagovať, že presne je to o tom, že, že nájsť to riešenie je veľmi jednoduché. Tridsať rokov, tridsať rokov sa to tu nerieši a naozaj naša mládež je v takom stave, v akom je. Tak kedy to spravíme, keď nie teraz? Kedy, keď nie teraz? A ten, ten naozaj faktor toho, že tie deti, ktoré teraz nešportujú, tak nemajú žiadne uplatnenie. Veď to dieťa, keď nemá, keď nemá tie pohybové návyky, tak stráca naozaj nielen zdravotne. A ten športový a reprezentačný faktor je veľmi dôležitý. Maďari majú päť hodín telesnej výchovy a viete, kde sú pred nami v športoch? Doháňajú nás, už v hokeji nás doháňajú. Prečo? Pretože majú päť hodín telesnej výchovy. A my hľadáme stále, príde Gröhlig, ako sa to nedá, ako sa to nedá, ako sa to nedá a ako sa to nedá.

Veľmi dobre si to povedal, pán kolega. Škoda, že ťa naozaj nepočúva pán Gröhlig, ktorý je taký samozvaný najväčší odborník na školstvo, lebo on je práve ten, ktorý vo všetkom hľadal vždy problém. A napadla mi taká jedna z minulého roku, možno si pamätáte, keď sa organizoval v Banskej Bystrici Európsky olympijský festival mládeže EOYF, ktorý bol najväčším športovým podujatím, kde bolo tritisíc mladých športovcov, a paradoxne aj vtedy, kedy mali byť prví na tých barikádach, tak oni boli, oni boli proti tomu. Takže ak na takýchto ľudí budeme "dávať a spoliehať sa", tak čakám, že už od nich príde za chvíľku návrh, aby neboli dve hodiny, tri, ale aby bola len jedna hodina telesnej výchovy. Ale poďme ešte pozitívne trochu.
Čo sa týka napríklad detí tých štatistik, tak všetci sú za túto zmenu. Sú deti, rodičia, samosprávy, s ktorými som sa ja rozprával, športové zväzy, olympijský výbor, najväčšie federácie, či sú to futbal a hokejová a mnoho, mnoho ďalších, a zväzy, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra. Čiže naozaj všetci tí, ktorí, dovolím si povedať, majú do toho čo povedať, tak sú za to. Samozrejmé, že nájdeme možno pár škôl, pár učiteľov, ktorí sa budú s tým musieť vysporiadať, ale opakujem, nič nie je viac ako život a zdravie našich detí. Takže verím, že spoločnými silami to naozaj všetci dotiahneme. A týmto chcem aj vyzvať všetkých, či už koaličných, alebo aj opozičných, ktorí si myslím, že na výbore a na našich stretnutiach bojovali spolu s nami za to, aby sme dokázali, že niečo nás vie naozaj spojiť. A myslím si, že šport je naozaj fenomén, ktorý dokáže spájať, a keď je to ešte spojenie aj s našimi deťmi, tak si myslím, že to môže naozaj dopadnúť veľmi dobre.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Už v predchádzajúcej diskusii sme o tom hovorili, že práve rodičia sú v prvom rade zodpovední za zdravie svojich detí a práve rodičia sú to tí, ktorí vybavujú oslobodenie z hodín telesnej výchovy pre deti. A namiesto dvoch hodín budú sedieť na lavičkách deti tri hodiny z rôznych dôvodov, možno objektívnych, možno, možno neobjektívnych. A myslím si, že toto by nemalo byť, tá tretia hodina navyše oproti, a tak ako bolo vysvetlené pánom poslancom Gröhlingom, že na úkor nejakej inej hodiny výchovnovzdelávacieho procesu, tak nechať to naozaj na tretiu hodinu voľnú, kde je možnosť pre riaditeľa, pre vedenie školy si po dohode s rodičmi túto tretiu hodinu určiť podľa toho, aké tá škola má preferencie.
Telesná výchova, pobyt v prírode sa dá realizovať aj počas iných hodín výuky, počas biológie, počas dejepisu, a je to ozaj o nastavení princípov a prioritách tej-ktorej školy, aj podľa potom, podľa tej konkurencie, kde si potom rodič vyberie, že má záujem, aby dieťa malo viacej športu, alebo že tá škola je prírodnejšie zaradená. Ale tieto argumenty, ktoré my tu hovoríme a oháňame sa zdravím detí, to každopádne všetci chceme, aby naše deti boli zdravé. Ale za zdravie detí v prvom rade zodpovedá rodič a zodpovedný prístup k ich zdraviu. Samozrejme, patrí k tomu aj zodpovedná výuka na školách, aj, samozrejme, aj telesná výchova, ale taká, kde deti nebudú sedieť na lavičkách, kde tá hodina telesnej výchovy bude atraktívna pre všetkých, aj pre obéznych, aj pre štíhlych, možno aj pre deti s pokrivenou chrbticou a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zdravá mládež a zdravé deti sú takým krásnym prísľubom do budúcnosti. A v tomto ja naozaj budem zastávať len jeden názor, a to, že tretia hodina telesnej výchovy neublíži žiadnemu dieťaťu. Práve naopak, každému dieťaťu tretia hodina telesnej výchovy len pomôže.
V krátkosti to vysvetlím na jednoduchých príkladoch. Častokrát tu zaznieva taká, taká floskula, že rodičia ospravedlnia svoje dieťatko z hodín telesnej výchovy preto, že si myslia, že si tam nejakým spôsobom ublíži. Ak rodič prostredníctvom pediatra bráni dieťaťu v pohybe a v telesnej zdatnosti v rámci hodín telesnej výchovy, tak mu vlastne vedome ubližuje. Jeden taký príklad nedávno, že mamička ospravedlnila svoje dieťa na hodine telesnej výchovy, a to s takým krásnym odôvodnením, aby ho pani učiteľka ospravedlnila, pretože Janko, keď cvičí, tak sa potí. To je taká istá sprostosť, ako keď bolo tuná obhajované to, že nemáme telocvične, tak deťúrence nemôžu mať tretiu hodinu telesnej výchovy. Cvičiť sa dá aj na chodbe. Cvičiť sa dá aj vonku. Nie je potrebná k tomu telocvičňa. Ale je potrebné to, aby dieťa, ktoré je naozaj, a sú na tieto deti naše kladené dosť silné a dosť ťažké nároky v rámci toho psychického pôsobenia v škole a kadejakého memorovania vedomostí, tak je potrebné, aby si to dieťatko aj takto fyzicky oddýchlo. A jednoducho ten mozog pracuje úplne inak. Ak je trocha viac zaťažený, tak aj tie informácie a tie vedomosti sa mu dokážu do toho detského mozgu trošku viacej a rýchlejšie skĺbiť. Čiže naozaj nehľadajme v tomto prípade možnosti, akým spôsobom by sme to nevedeli urobiť, ale práve naozaj možnosť, ako to urobiť vieme a vieme to spraviť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj tebe, pán poslanec Vons, že si vystúpil v rozprave. S tebou absolútne súhlasím a tiež som zástancom toho, aby telesná a športová výchova bol povinný predmet v rozsahu minimálne troch hodín týždenne. A zaujala ma aj tá časť rozpravy, keď si spomínal, že aj napríklad v silových zložkách je problém. Áno, s tým plne súhlasím, lebo ja aj keď sa bavím s ľuďmi, ktorí pôsobia buď v policajnom zbore alebo v ozbrojených silách, v armáde, tak mi hovoria, že keď naberajú nových ľudí, tak majú zásadný problém s tým, aby vôbec prešli cez nejaké limity a majú problém s tým, aby vôbec nabrali tie kapacity nových mladých ľudí, ktorí by pracovali v silových zložkách. A toto je zásadný problém aj do budúcna.
Ja osobne, aj čo sa týka tej argumentácie SaS-ky, že to bude mať nejaký zásadný vplyv na verejné financie, no tak tu absolútne postrádame nejakú logiku, pretože na druhej strane, keď nebudeme mať zdravé deti a, samozrejme, pôjde to do tej obezity, pretože si spomínal, že dva milióny ľudí na Slovensku trpí obezitou, tak potom vieme si predstaviť, aké sú náklady na verejné zdravotníctvo, keď tu máme vysokú mieru rakoviny, vysokú mieru kardiovaskulárnych ochorení, pretože sme na vrchole, čo sa týka týchto ochorení v Európe. A myslím si, že práveže zavedenie aj tretej hodiny, to také malé zrniečko do tejto celej skladačky určite pomôže tomuto, tomuto problému.
Takže ja osobne si myslím, že hľadajme spôsob na to, ako zaviesť tretiu hodinu. Možno aj do budúcna nejak ďalší, väčší počet týchto hodín telesnej výchovy. A ja som osobne za. A čo sa týka aj tej podpory. Rozprával som s viacerými aj s riaditeľmi škôl, rozprával som s učiteľmi, oni určite vítajú tento návrh zákona. A rozprával som aj s rodičmi. A rodičia sami hovoria, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Kolega Peťo, z tvojej rozpravy bolo cítiť, že si športovec telom aj srdcom a je to na tebe vidieť aj teraz, aj napriek tvojmu veku, ktorý nejdem spomínať, lebo by málokto uveril, že koľko máš rokov a ako športovo, zdravo vyzeráš. Tak naozaj ty si takým príkladom, že šport, pohyb je veľmi prospešný a určite môžeš byť motiváciou pre mnohých ľudí. Aj pre mňa si, no len akosi to neviem v sebe prekonať a nie a nie ísť cvičiť s tebou a hýbať sa tak, ako ty. Ale možno sa mi to podarí.
Tvojimi slovami si mi ešte viac priblížil spomienky z môjho detstva na hodiny telesnej výchovy, za mojich študentských čias, že naozaj tie telesné výchovy boli plné adrenalínu, takého dobrého zdravého, plné pohybu, srandy, že naozaj bolo, bolo to krásne obdobie. Rád na to spomínam. Vtedy, vtedy som naozaj inak vyzeral ako teraz. A to preto, lebo pohyb bol denno-dennou súčasťou môjho života. A verím tomu, že sa k tomu vrátim.
Okrem iného som rád, že si sa ako, ako bývalý športovec a človek, ktorý, ktorý naozaj vidí, že pohyb prispieva k zdraviu, veľmi si u teba aj cením, že si privítal moju iniciatívu, čo sa týka tiež zdravia našich, hlavne našich detí, keď som inicioval aktivitu ohľadom obmedzenia predaja, hlavne čo sa týka veku, u energetických nápojov. Túto iniciatívu už mám pripravenú, už, už iba čakám na priestor, kde predložiť, aby, aby sme obmedzili predaj energetických nápojov pre deti. Ja som za to, aby to bolo až do osemnásť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)