88. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1486). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milí kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení odôvodnila návrh novely zákona a odpovedala na základné tri otázky súvisiace s prerokovanou novelou zákona o rodnom čísle. Sú to tri otázky, ktoré súvisia: čo je rodné číslo, prečo potrebujeme spresnenie platného zákona a či znemožní predložená novela tranzíciu. Poďme pekne po poriadku.
Čiže ešte pred mesiacom by som neverila, že bude potrebné v parlamente hovoriť o tom, čo vlastne rodné číslo je. Zdá sa však, že niektoré kolegyne a kolegovia, niektoré aktivistky a aktivisti nielenže zákon o rodnom čísle nečítali, ale obávam sa, že nad dôvodom existencie rodného čísla sa ani nezamysleli. Dovoľte mi teda ako právničke stručný úvod do histórie rodného čísla.
Na území bývalého Československa sa história rodného čísla začala písať v roku 1924, a to schválením zákona 221/1924 Zb. o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a starnutia so zavedením čísla dôchodkovej poistky. Základom čísla dôchodkovej poistky, teda predchodcu dnešného rodného čísla, bol dátum narodenia poistenca a už vtedy sa v ňom rozlišovalo pohlavie poistenca. Viete prečo? Pretože ženy chodili do dôchodku skôr. Mimochodom, ženy dnes chodia do dôchodku skôr.
Rodné čísla sú súčasťou... so súčasnou štvormiestnou koncovkou za lomkou sa začali na Slovensku prideľovať v roku 1953. V roku 1985 sa pri určovaní rodných čísiel prešlo k centrálnemu generovaniu pomocou počítača a ich vyplňovaniu priamo matrikami. Toľko stručný úvod.
A ponúkam ešte jeden zaujímavý fakt na záver úvodu. Rodné čísla sú na území dnešného Česka a Slovenska ľahko zapamätateľné. Stačí totiž, ak si každý zapamätáme posledné štvorčíslie. Prvých šesť čísiel si ľahko odvodíme od svojho dátumu narodenia. Dnešné konštruovanie rodných čísiel je teda v najlepšom zmysle user friendly, alebo ak veľmi chcete, priateľské pre užívateľov.
Vráťme sa teraz k otázke, čo je vlastne rodné číslo. Rodné číslo je v zmysle platného zákona 301/1995 Z. z. o rodnom čísle trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Využíva sa napríklad na jednoznačnú identifikáciu osôb v zdravotníctve, v systéme sociálneho poistenia, v pracovnoprávnych vzťahoch a podobne.
Teraz si zodpovieme, prečo potrebujeme spresnenie platného zákona. Pretože v aplikačnej praxi došlo k nejednoznačnému výkladu pojmu pohlavie v súvislosti s prerokovaným zákonom. Podľa § 8 platného zákona o rodnom čísle totiž ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla na základe bližšie nešpecifikovaného lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby. Považujem za historickú pikantériu, že zákon, ktorý v druhom paragrafe hovorí o zabezpečení jednoznačnosti v informačných systémoch, v ôsmom paragrafe nejednoznačne pracuje s termínom pohlavie. Tento návrh prešiel za vlády Vladimíra Mečiara, ministra Hudeka ako ministra vnútra a predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča.
Vráťme sa teda k pojmu pohlavie. Dovoľte mi zacitovať z príručky uplatňovania rovnosti príležitostí v projektoch spolufinancovania EÚ, ktorú spracovala Oľga Pietruchová. Citujem: "Pohlavie, anglicky sex, je biologická danosť človeka, čiže skutočnosť, či je z anatomického hľadiska ženou alebo mužom. Je identifikovateľné na základe základných pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov." Na strane 19: "Pojem pohlavie je teda nespochybniteľnou biologickou skutočnosťou, ktorá okrem iného súvisí s genetikou."
Pri tranzíciách nedochádza k zmene chromozomálnej a hormonálnej výbavy, a teda nedochádza ani k zmene biologického pohlavia. Spresnenie platného zákona teda potrebujeme preto, aby sme jednoznačne povedali, že ak v rodnom čísle a v registri je uvádzané pohlavie človeka, myslíme tým biologické pohlavie. A zároveň ponechávame možnosť administratívnej zmeny rodného čísla a tiež zmeny mena a priezviska v prípadoch nesprávne určeného pohlavia. Podmienkou ostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje, ktorý poukazuje na... ktorý sa preukazuje na základe genetických testov, že došlo v minulosti k nesprávnemu určeniu pohlavia. S ohľadom na funkcie a potreby štátu a spoločnosti je rozhodujúca a smerodajná evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodným zamýšľaným zámerom zákonov.
A po tretie, znemožní predložená novela tranzíciu? Nie, neznemožní. Záujemcovia budú môcť tranzíciu naďalej podstupovať. Čo sa jednoznačne upraví, je, že ich rodné číslo bude naďalej odrážať ich biologické pohlavie.
A úplne na záver mi dovoľte krátko. Rodné číslo má byť v zmysle platného zákona trvalým identifikačným osobným údajom, ktorý zabezpečuje jednoznačnosť konkrétnej osoby vo verejných informačných systémoch. Rodné číslo nevyjadruje pocity, ale fakty. S ohľadom na funkcie a potreby verejných a súkromných inštitúcií je rozhodujúca evidencia skutočnej biologickej reality pohlavia, aby bolo možné aplikovať právny poriadok v súlade s pôvodne zamýšľaným zámerom zákonov.
Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, a ďakujem aj pani kolegyni Andrejuvovej za veľmi dôkladné vysvetlenie.
Ja chcem len podčiarknuť, že zmena rodného čísla sama osebe nezmení pohlavie ani dátum narodenia. Tým, že štát v rodnom čísle určitým spôsobom zachytáva informáciu o pohlaví jednotlivca, nijako neodráža, ako sa tento jednotlivec subjektívne vníma. Štát v rodnom čísle zaznamenáva objektívnu informáciu o pohlaví nositeľa, nie to, či nositeľ rodného čísla vníma túto skutočnosť ako rozporuplnú s vlastnými pocitmi. Čiže akékoľvek obviňovanie predkladaného zákona z toho, že berieme niekomu slobodnú vôľu alebo že, ako povedala pani predkladateľka, znemožňuje to tranzíciu, nie je pravda. Tu ide len o to, aby bol poriadok v štátnej registrácii.
Ďakujem pekne.

Ja iba krátko. Ďakujem za doplnenie.

Ďakujem za veľmi rýchlu a slušnú diskusiu k tomuto bodu.
Chcem vás, pani kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Pán predsedajúci, prosím hlasovať o tomto bode programu dnes o jedenástej hodine.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dobrý deň prajem, dovoľte mi teda predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktoré teda predkladáme na rokovanie Národnej rady Ján Oravec a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15-tisíc eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu, alebo o právnickú osobu. V súčasnosti právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc eur pre právnické osoby a tiež fyzické osoby podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 15-tisíc eur pre fyzické osoby nepodnikateľov.
Čo sa týka zákona, tak nebude mať, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie a rovnako ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať ďalej vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je tak isto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bližšie, samozrejme, vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Pán predsedajúci, takže ďakujem pekne ešte raz za slovo. Dovolím si teda trošku bližšie kolegyne a kolegov alebo teda skôr asi len kolegov oboznámiť s návrhom, s návrhom tohto zákona.
Čiže najprv si povedzme ešte raz, aká je realita. Dnes môže z hľadiska tohto zákona fyzická osoba platiť platby do 15-tisíc euro v hotovosti, ďalej teda potom už len bankovým prevodom, respektíve teda bezhotovostne. Čo sa týka právnickej osoby alebo teda tak isto aj fyzickej osoby podnikateľa, tí majú túto limitáciu iba do výšky 5-tisíc euro. To prináša, samozrejme, rôzne problémy a treba tiež povedať, že tento zákon vlastne vznikol v roku 2012 a odvtedy sa tieto sumy nemenili. Ani tých teda 5-tisíc, ani tých 15-tisíc. Odvtedy, samozrejme, máme tu nejakú infláciu, doba sa niekam posunula. To je teda jeden pohľad na aktuálne, aktuálne platný legislatívny stav, čo sa týka zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
Zároveň treba povedať, že čo sa týka aktuálne, ešte stále aktuálnej mimoriadnej situácie v súvislosti s covidom, ale takisto máme ešte jednu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, tak tento zákon je vypnutý. To znamená, tie limity dnes neplatia žiadne, dá sa platiť hotovosťou do akejkoľvek výšky. Dôvod je ten, že teda mimoriadna situácia alebo teda zákonná úprava, ktorá rieši mimoriadnu situáciu, zároveň vypína vlastne tento zákon. Či je to správne, alebo nesprávne, o tom sa dá, samozrejme, diskutovať. Realita ukázala, že obe tieto mimoriadne situácie nemajú žiadny vplyv na funkčnosť bankového sektora, na funkčnosť všetkých bezhotovostných systémov platieb, to znamená, nie je tam toto prepojenie potrebné.
Ak si spomínate, takéto niečo sme tu relatívne nedávno aj mali, ale ten zákon neprešiel, ktorý by teda rozpojil tú väzbu medzi mimoriadnou situáciou a blokovaním alebo teda zastavením platnosti tohto zákona. No, neprešlo to, ja si osobne myslím, že jeden z dôvodov je ten, že skutočne tých 5-tisíc euro ako limit hotovosti pre firmu je aj teda s tým plynúcim časom extrémne nízky a jednoducho myslím si, že nastal čas, aby sme toto zvýšili. To znamená, ten samotný návrh zákona hovorí o tom, že právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ bude môcť platiť hotovostne do výšky 15-tisíc eur. To znamená zvýšenie z 5-tisíc eur na 15-tisíc a zároveň sa tým vlastne zjednocuje suma, tak ako môže teda platiť fyzická osoba, s právnickou osobou. Osobne si myslím, že nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by právnická osoba mala mať nižší limit platby hotovosťou ako fyzická osoba, takže aj toto je ten dôvod, že to posúvame.
Ja by som povedal možno pár takých tých príkladov, kde je naprosto jasné, že to dáva zmysel za a) zvýšiť a za b) ale teda hlavne urobiť tú sumu rovnakú, ako platí pre fyzické osoby. Zoberme si klasicky, návšteva servisu, dnes je, ani sa nemusíme baviť o oprave vozidla po nehode, po poškodení, kde sú to častokrát desaťtisícové sumy opráv, ale dnes už bežná väčšia oprava proste, nejaký repas vozidla bez problémov stojí ďaleko viacej ako 5-tisíc euro. Bavme sa o opravách motorov, o opravách prevodoviek, čomkoľvek, no a teraz si zoberte, že to je síce pekné, že teda fyzická osoba, ktorá si dá do servisu opraviť vozidlo, môže zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, keď chce, veď je to okej, je to jej právo, no ale právnická osoba to zobrať nemôže, pretože oni môžu iba do 5-tisíc. A už tam nastávajú tie komplikácie, no tak človek musí ísť do banky, buď to dať priamy vklad na účet, na účet teda tej, toho servisu, tej spoločnosti, alebo, samozrejme, tak isto to môže poslať bezhotovostne. Čo, samozrejme, nejaký čas trvá, zároveň potom ešte keď sú to servisy, ktoré sú teda v nejakých sieťach, alebo takto, ony majú, samozrejme, rôzne limity, komu umožňujú bezhotovostnú platbu, komu nie, proste sú to zbytočné komplikácie. Takže tá hlavná úloha alebo teda dôvod, prečo tento, prečo tento návrh zákona, prečo táto zmena je, že jednoducho zjednoduší to podnikateľské prostredie, zjednoduší to túto situáciu, toto pomedzie, keď teda človek môže zaplatiť do 15-tisíc, ale firma to zobrať nemôže, lebo len do 5-tisíc, proste myslím si, že aj vzhľadom ku dnešnej komplikovanej ekonomickej situácii, aj vzhľadom ku nízkemu rastu európskej ekonomiky, tak isto aj slovenskej ekonomiky a všetkým tým vyhliadkam, ktoré môžu dopadnúť aj horšie, ako to momentálne predikcie hovoria, je fajn, aby sme v každom našom rozhodnutí, v každej našej zmene, ktorú tuná predkladáme, mali myslieť aj na to, alebo hlavne na to, aby sme zjednodušili situáciu či už teda podnikateľom, celej ekonomike, alebo zároveň aj, aj občanom. Takže toto je, toto je jeden z dôvodov.
Áno, môžu to byť, tu byť otázky, že či teda toto nie je akoby voda na mlyn nejakým, nejakému praniu špinavých peňazí alebo takéto niečo; som presvedčený, že nie. Jednoducho tých 5-tisíc euro pred desiatimi-jedenástimi rokmi nie je tých istých 5-tisíc euro dnes. To je jedna vec, proste keby sme posčítali infláciu, tak už tým by sa to o niečo zvýšilo, zároveň, ešte raz, celkový limit sa nemení, pretože fyzická osoba tak či tak mala 15, takže len to dorovnávame a... takže toto je, toto je úplne v poriadku.
A zároveň treba, samozrejme, tiež povedať, že doba jednoducho smeruje vlastne ku elektronizácii, digitalizácii, čiže keď sa pozrú nejaké štatistiky, tak sa zvyšuje podiel bezhotovostných platieb. Čiže ja hovorím, že o to viac, keďže tento podiel bezhotovostných platieb sa zvyšuje, tak sa tento limit bez problémov môže zvýšiť.
Ďalšia vec, prečo teda to nie je, nie je problém, je, že áno, keď sa prijímal tento zákon, a ja si za chvíľočku dovolím odcitovať vlastne vôbec to, čo bolo vtedy v dôvodovej správe, ono to nie je tak jednoduché, že si teda štát povedal, že a, my tu zavedieme limit na hotovostnú platbu, a tým automaticky skončí čierna ekonomika, skončí pranie špinavých peňazí a vlastne sa všetky, všetky podvody nebudú diať. Ono by bolo super, keby to takto, samozrejme, bolo, ale takto jednoduché to nie je, a teda ja si dovolím vlastne prečítať, že ako to teda, ten zákon, vlastne bol odôvodnený v tej dobe. Takže... hovorím, bolo to v roku 2012.
V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu, na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú, alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur, fikcia zaplatenia, pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Čiže teda predkladateľ mal vtedy za to, že týmto, týmto zákonom sa teda podarí, podarí veci vyriešiť. Samozrejme, niečo to určite pomohlo, ale zároveň, ak sa pozrieme na tú históriu, čo teda potom v 2012. nastalo, tak, bohužiaľ, nie je to takto jednoduché, nedokázalo to zabrániť ani, ani karuselovým podvodom, dokonca opačne, tie podvody proste bujneli a bujneli a dnes vidíme rôzne mená, či pán Makó, pani Wittenbergerová, alebo, alebo aj pán Imrecze ako teda bývalí činovníci vo finančnej správe, ktorí teda sú obvinení z rôznych takýchto, takýchto podvodov. Čiže jednoducho ten účel, samozrejme, sa splniť nepodarilo, on ten svet sa vyvíja, samozrejme, aj podvod sa vyvíja, takže nie je to, nie je to takto jednoduché, a preto si myslím, že to nazeranie na každého podnikateľa, že á, ty chceš zaplatiť 10-tisíc v hotovosti, ty si automaticky podvodník alebo čo, nie je správne. Treba vždy povedať, že ja som prvý, kto bude vždy hovoriť, aby sa proste, samozrejme, naháňali podvodníci, naháňali mafiáni, aby sa tieto veci riešili, ale na to máme, veď máme na to rôzne silové zložky tohto štátu, máme orgány činné v trestnom konaní, ale to vnímanie, že ty si podnikateľ, ty si automaticky potenciálny podvodník, toto, toto, prosím, nie je správne. Hej, takže aj preto si myslím, že to zvýšenie je zmysluplné.
No a takisto teda verím, že keď sa nám podarí toto zvýšenie prijať, tak možno o to väčšia bude vôľa už zrušiť aj mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom, dúfajme, a takisto aj teda prípadne už s konfliktom na Ukrajine, aby teda vlastne zákon reálne mohol platiť. Pretože treba povedať, že aj keď teda my by sme toto finálne schválili, stále tam zostáva ten fakt, že v tomto momente ten zákon je blokovaný, nie je, nie je účinný, a teda čaká na ten moment, kedy bude môcť byť znovu uplatňovaný. Takže toľkoto.
Záverom len zhrniem, je to drobná zmena, je to vlastne jednoriadková novela zákona, ktorá v tomto prípade pomôže hlavne, hlavne podnikateľom, zjednotí ten, ten stav, teda 15-tisíc ako fyzická a právnická osoba, tým pádom to pomôže aj bežným ľuďom, ktorí teda mali tú možnosť zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, ale u akejkoľvek teda firmy, ktorá mala limit 5-tisíc euro, to urobiť nemohli, takže myslím si, že toto zjednoduší, zjednoduší život občanom tejto krajiny.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.

Marián, tu sa pod skrývaním za pojmy, ako je obchodovanie s nejakým nelegálnym tovarom, s drogami, pranie špinavých peňazí, boj proti terorizmu, zavádzajú tie najhoršie možné zásahy do občianskych, ľudských a podnikateľských práv, aké si vieme predstaviť. Obmedzovanie práva na nosenie a vlastnenie zbrane alebo napríklad obmedzovanie práva cestovať, prípadne obmedzenie práva používať hotovosť.
Vo výsledku, keď to zhrnieme, čo sa týka toho, čo si povedal o tom návrhu zákona, ja by som nemal problém to podporiť, naozaj zvýšiť podnikateľom tú možnosť platiť z 5-tisíc až na 15-tisíc v hotovosti, ale bojím sa teda toho záveru, o ktorom ty hovoríš, že dúfaš, že skončí tá mimoriadna situácia a rýchlo sa vrátime k nejakým tým limitom, lebo neviem čo, a pritom sám si to spochybnil, že nejaké pranie špinavých peňazí a tieto veci v týchto sumách to ani nie je nejaká reálna problematika. Preto na jednej strane áno, podporujeme to a zrejme za to zahlasujeme, pretože nám to príde ako správne v tejto chvíli, aj tak ten zákon, ako hovoríš, nemá žiaden zmysel a keby aj tá mimoriadna situácia nebola, je určite lepšie, aby podnikatelia, či už živnostníci, alebo eseročky a ktokoľvek iný mal možnosť platiť až 15-tisíc v hotovosti, čo je úplne normálne, legitímne. Malo by to byť ľudské právo, štát by do toho nemal ľuďom zasahovať. Ale ide mi to do rozporu s tým, čo ste ako SaS-ka predvádzali naposledy, keď teda neprešiel ten Matovičov zákon, aby sa tie platby v tom prípade do 5-tisíc zahrnuli ako povinné teda, pretože chcel zrušiť to naviazanie mimoriadnej situácie na obmedzovanie, alebo teda na neplatnosť tohto zákona. A bojím sa teda, že s čím prídete potom, hej, dúfam, že na šesť mesiacov je to zablokované, lebo môj osobný taký ten slobodný pohľad je, nech sa štát do toho nestará, hej, ale to je môj osobný pohľad. Vy to môžete vidieť trochu inak, len vo výsledku by som bol čo najradšej a chcem prijať čo najlepšie rozhodnutie v tom zmysle, aby ľudia mali čo najväčšie možné právo platiť v hotovosti za každých možných okolností.