88. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:39 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. A chcem sa naozaj poďakovať za to, že celá táto debata zatiaľ prebieha veľmi kultivovaným spôsobom, nekonfrontačným, napriek tomu, že tá diskusia predtým možno bola trošku pre mňa prekvapujúca. Keďže naozaj si myslím, že keď nám ide o deti a o žiakov, tak by sme mali hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. Teším sa každému zlepšeniu tohto zákona. Pokiaľ ide o tú segregáciu, tú definíciu. Ja som pochopila tak, že vlastne túto definíciu budeme dávať do antidiskriminačného zákona, keďže segregácia sa netýka len školstva. Ale opäť môžme sa o tom baviť. Pretože myslím si, že každému z nás záleží na to, aby naozaj na školách nedochádzalo k segregácii.
Takže ešte raz veľká vďaka. Dúfam, že v takomto tóne budeme pokračovať aj v ďalších rokovaniach, aj teda v tom druhom čítaní tento zákon prijmeme. A ja vystúpim ešte v rozprave potom obsiahlejšie.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:28
Vystúpenie 18:28
Mária ŠofrankoVážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1467. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií...
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1467. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh, vládny návrh zákona v druhom čítaní výbor prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1467. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh, vládny návrh zákona v druhom čítaní výbor prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:30
Vystúpenie v rozprave 18:30
Branislav GröhlingMomentálne prišiel na radu návrh školského zákona. Tento návrh školského zákona sme v rámci plánu obnovy pripravovali aj my, ešte keď sme boli na rezorte školstva minulý rok cez leto v auguste, kde sme zapracovávali jednotlivé veci, ktoré sa týkali plánu obnovy. Tento návrh zákona, ktorý sme pripravovali my, prinášal povinné financovanie asistentov, školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, jednotlivých odborníkov, kde bolo naplánované postupné financovanie platov ľudí. Každým rokom sa preklápala z európskych peňazí do štátneho rozpočtu, lebo toto bola jedna z požiadaviek Európskej komisie. Nastavovali sme ten návrh tak, aby každý asistent, každý školský psychológ, každý pedagóg naozaj mohol ostať na škole, aby odborníkov bolo dokonca viac. To boli tie medializované správy, že vyčíslenie tohto dopadu bolo cez 370 mil. a viac ako 18-tisíc pozícií, ktoré mali prísť do škôl.
Ďalej sa v tomto návrhu písalo o podporných opatreniach, ktoré malo dieťa dostať, resp. na ktoré malo nárok. To boli rôzne preventívne programy v rámci rizikového správania, krízová intervencia, aby každé dieťa malo nárok na pomoc bez ohľadu na to, či má nejakú diagnózu alebo nemá nejakú diagnózu. A to bola tá filozofia ministerstva školstva. Tieto opatrenia mali byť na každej jednej škole. Nielen na určitých školách alebo vybraných školách, keďže na každej škole kam by sme prišli, by bol postupne zavádzaný personál, ktorý žiakovi pomôže, ak by mal nejaké ťažkosti, aby asistenti boli prideľovaní automaticky podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením v jednotlivých triedach. Alebo školskí psychológovia, odborníci, aby boli prideľovaní na základe veľkosti školy alebo ostatných kritérií. A tak by každá jedna škola mala personál. Vytvárali sme nový systém, kto za všetky tieto aktivity zodpovedná, pretože momentálne nemáme presne zadefinované, že kto je zodpovedný za tieto aktivity, že kto ich môže napĺňať.
Posledná vec, ktorá bola výrazne sporná, viedli sme o tom naozaj veľmi dlhé diskusie v rámci ministerstva školstva, v rámci tímu, aj v rámci legislatívy, bola segregácia. Definícia segregácie. Ja viem, že to nie je veľmi milá ani príjemní téma. Ale máme už potvrdené rozhodnutia zo súdov, že segregácia je na viacerých školách. My ju musíme zadefinovať, aby sme ju následne vedeli riešiť, pretože sme predpripravovali aj rôzne opatrenia, ktoré sa už zavádzali v rámci školstva. Potrebovali sme túto definíciu a táto definícia je naviazaná aj na plán obnovy, aj keď je to v tretej, štvrtej žopke, tak aj tak to splnenie musí byť v III. kvartáli tohto roku.
Keď prišiel návrh zákona, resp. novely na vládu bol to úplne iný návrh, ktorý sme sledovali, ktoré pripravilo súčasné vedenie ministerstva školstva. A prišiel na vládu naozaj bez vecí, ktoré sú prepojené v rámci plánu obnovy. Nebola tam napríklad definícia segregácie, ku ktorej sme sa zaviazali. Nehovorilo sa v tomto návrhu o pomoci pre všetky deti, nehovorilo sa o prerozdelení tejto pomoci, tak ako je to zadefinované v pláne obnovy a nehovorilo sa o prevencii, o prevencii napríklad k duševnému zdraviu alebo k extrémizmu. Bolo tam výrazne vsunuté veci v rámci diagnostiky, proti ktorej sme nejakým spôsobom sa ohradzovali. A taktiež ten návrh, ktorý prišiel na vládu, nemal povinné financovanie asistentov, ani psychológov. Ja som veľmi rád, že táto povinnosť sa dostala na základe pripomienky na vláde, pripomienky už neviem koho, to je jedno. Je dôležité, že ju tam máme a že návrh zákona aj s touto pripomienkou povinného financovania od roku 2026 prišiel sem do pléna Národnej rady.
My sme avizovali nejaké naše názory na to, že niektoré veci nie sú naozaj v rámci plánu obnovy zadefinované tak, ako by mali byť. Že ak by bol tento návrh tak prijatý a postupoval do ďalšieho čítania, že by nemusel splniť jednotlivé kritériá v rámci plánu obnovy. Ja som veľmi rád, že ministerstva školstva, aj premiér vnímali tieto pripomienky, že tento návrh predložili na koniec schôdze a že sa vyvolalo stretnutie. My sme mali niekoľko stretnutí, aj telefonátov s pánom ministrom. Tiež môžem potvrdiť, že tento návrh budeme podporovať teraz v prvom čítaní. Pretože sa, sme rokovali o obsahových a vecných pripomienkach. Aj sme sa dohodli o zapracovaní týchto pripomienok tak, aby tento zákon bol zákon na pomoc deťom, aby školy dostávali podporu, aby tam bol ten podporný mechanizmus, aby sme nepodporovali možno nejakú falošnú diagnostiku. Pre mňa je veľmi tiež dôležité, že po prvýkrát dostaneme podporu duševného zdravia ako samostatného podporného opatrenia. Predtým tam vôbec nebolo a vieme, že podpora, resp. prevencia duševného zdravia a krízovej intervencie je veľmi dôležitá, lebo zažívame na školách množstvo vecí. Možno takéto najvýraznejšie, čo sme zažívali, bola taká tá sekera v školách, kde naozaj školskí psychológovia a celá podpora a podporných tímov môže pomôcť deťom. Možno nie už po týchto udalostiach, ale môže zachytiť takéto udalosti ešte aj predtým.
Ja som veľmi rád, že na všetkých týchto veciach sme sa dohodli a že máme vzájomnú garanciu, že spoločne, aj keď už je predpripravený určitým spôsobom pozmeňujúci návrh, tak že ho ešte dopiľujeme. Urobili sme kompromisy aj na jednej strane, aj na druhej strane. A tento návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh bude predložený. Ja som ešte zachytil od pána ministra, aj v mediálnych diskusiách, že bude aj návrh na definíciu segregácie. Táto je napísaná. Je napísaná a bola daná do medzirezortného pripomienkového konania už v auguste minulého roku. Stačí ju iba zobrať. Veľmi radi ju predložíme či už na školskom výbore v rámci celého školského výboru. Môžu sa všetci pod to podpísať. Ja budem veľmi rád. A následne potom v pléne môže tento návrh zákona už prejsť.
Ďakujem veľmi pekne za to. Tým sa potvrdil tú našu dohodu v rámci podpory prvého čítania. Ja verím, že všetko, čo sme si rozprávali, že naozaj bude tá realita a že zažijeme aj návrh definície segregácie. A že ju budeme vedieť aj vyargumentovať aj na školskom výbore, aj v rámci legislatívy na ministerstve školstva.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.3.2023 o 18:30 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto novele návrhu zákona. Myslím si, že nadchádzajúce alebo predchádzajúce dni, resp. týždne sme viedli diskusiu o tomto návrhu zákona. Tento návrh zákona je naviazaný na plán obnovy, pretože keď sa písal plán obnovy, tak to boli všetko návrhy na reformy, lebo tak to bolo poukázané zo strany Európskej komisie, aby sme priniesli reformy a tieto reformy, aby sme vedeli zafinancovať. Preto plán obnovy je napísaný naozaj veľmi výrazne, hutne a sú tam všetky opatrenia na to, aby sme vyriešili tie dlhé roky nejakého dlhu a nejakého deficitu, ktoré slovenské školstvo malo. Tak ako sme sa vždy postavili ako strana SaS k jednotlivým reformám, tak sme podporovali reformy národných parkov, stratifikácie nemocníc, krajinského plánovania, konkurznej mafy a tak ďalej.
Momentálne prišiel na radu návrh školského zákona. Tento návrh školského zákona sme v rámci plánu obnovy pripravovali aj my, ešte keď sme boli na rezorte školstva minulý rok cez leto v auguste, kde sme zapracovávali jednotlivé veci, ktoré sa týkali plánu obnovy. Tento návrh zákona, ktorý sme pripravovali my, prinášal povinné financovanie asistentov, školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, jednotlivých odborníkov, kde bolo naplánované postupné financovanie platov ľudí. Každým rokom sa preklápala z európskych peňazí do štátneho rozpočtu, lebo toto bola jedna z požiadaviek Európskej komisie. Nastavovali sme ten návrh tak, aby každý asistent, každý školský psychológ, každý pedagóg naozaj mohol ostať na škole, aby odborníkov bolo dokonca viac. To boli tie medializované správy, že vyčíslenie tohto dopadu bolo cez 370 mil. a viac ako 18-tisíc pozícií, ktoré mali prísť do škôl.
Ďalej sa v tomto návrhu písalo o podporných opatreniach, ktoré malo dieťa dostať, resp. na ktoré malo nárok. To boli rôzne preventívne programy v rámci rizikového správania, krízová intervencia, aby každé dieťa malo nárok na pomoc bez ohľadu na to, či má nejakú diagnózu alebo nemá nejakú diagnózu. A to bola tá filozofia ministerstva školstva. Tieto opatrenia mali byť na každej jednej škole. Nielen na určitých školách alebo vybraných školách, keďže na každej škole kam by sme prišli, by bol postupne zavádzaný personál, ktorý žiakovi pomôže, ak by mal nejaké ťažkosti, aby asistenti boli prideľovaní automaticky podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením v jednotlivých triedach. Alebo školskí psychológovia, odborníci, aby boli prideľovaní na základe veľkosti školy alebo ostatných kritérií. A tak by každá jedna škola mala personál. Vytvárali sme nový systém, kto za všetky tieto aktivity zodpovedná, pretože momentálne nemáme presne zadefinované, že kto je zodpovedný za tieto aktivity, že kto ich môže napĺňať.
Posledná vec, ktorá bola výrazne sporná, viedli sme o tom naozaj veľmi dlhé diskusie v rámci ministerstva školstva, v rámci tímu, aj v rámci legislatívy, bola segregácia. Definícia segregácie. Ja viem, že to nie je veľmi milá ani príjemní téma. Ale máme už potvrdené rozhodnutia zo súdov, že segregácia je na viacerých školách. My ju musíme zadefinovať, aby sme ju následne vedeli riešiť, pretože sme predpripravovali aj rôzne opatrenia, ktoré sa už zavádzali v rámci školstva. Potrebovali sme túto definíciu a táto definícia je naviazaná aj na plán obnovy, aj keď je to v tretej, štvrtej žopke, tak aj tak to splnenie musí byť v III. kvartáli tohto roku.
Keď prišiel návrh zákona, resp. novely na vládu bol to úplne iný návrh, ktorý sme sledovali, ktoré pripravilo súčasné vedenie ministerstva školstva. A prišiel na vládu naozaj bez vecí, ktoré sú prepojené v rámci plánu obnovy. Nebola tam napríklad definícia segregácie, ku ktorej sme sa zaviazali. Nehovorilo sa v tomto návrhu o pomoci pre všetky deti, nehovorilo sa o prerozdelení tejto pomoci, tak ako je to zadefinované v pláne obnovy a nehovorilo sa o prevencii, o prevencii napríklad k duševnému zdraviu alebo k extrémizmu. Bolo tam výrazne vsunuté veci v rámci diagnostiky, proti ktorej sme nejakým spôsobom sa ohradzovali. A taktiež ten návrh, ktorý prišiel na vládu, nemal povinné financovanie asistentov, ani psychológov. Ja som veľmi rád, že táto povinnosť sa dostala na základe pripomienky na vláde, pripomienky už neviem koho, to je jedno. Je dôležité, že ju tam máme a že návrh zákona aj s touto pripomienkou povinného financovania od roku 2026 prišiel sem do pléna Národnej rady.
My sme avizovali nejaké naše názory na to, že niektoré veci nie sú naozaj v rámci plánu obnovy zadefinované tak, ako by mali byť. Že ak by bol tento návrh tak prijatý a postupoval do ďalšieho čítania, že by nemusel splniť jednotlivé kritériá v rámci plánu obnovy. Ja som veľmi rád, že ministerstva školstva, aj premiér vnímali tieto pripomienky, že tento návrh predložili na koniec schôdze a že sa vyvolalo stretnutie. My sme mali niekoľko stretnutí, aj telefonátov s pánom ministrom. Tiež môžem potvrdiť, že tento návrh budeme podporovať teraz v prvom čítaní. Pretože sa, sme rokovali o obsahových a vecných pripomienkach. Aj sme sa dohodli o zapracovaní týchto pripomienok tak, aby tento zákon bol zákon na pomoc deťom, aby školy dostávali podporu, aby tam bol ten podporný mechanizmus, aby sme nepodporovali možno nejakú falošnú diagnostiku. Pre mňa je veľmi tiež dôležité, že po prvýkrát dostaneme podporu duševného zdravia ako samostatného podporného opatrenia. Predtým tam vôbec nebolo a vieme, že podpora, resp. prevencia duševného zdravia a krízovej intervencie je veľmi dôležitá, lebo zažívame na školách množstvo vecí. Možno takéto najvýraznejšie, čo sme zažívali, bola taká tá sekera v školách, kde naozaj školskí psychológovia a celá podpora a podporných tímov môže pomôcť deťom. Možno nie už po týchto udalostiach, ale môže zachytiť takéto udalosti ešte aj predtým.
Ja som veľmi rád, že na všetkých týchto veciach sme sa dohodli a že máme vzájomnú garanciu, že spoločne, aj keď už je predpripravený určitým spôsobom pozmeňujúci návrh, tak že ho ešte dopiľujeme. Urobili sme kompromisy aj na jednej strane, aj na druhej strane. A tento návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh bude predložený. Ja som ešte zachytil od pána ministra, aj v mediálnych diskusiách, že bude aj návrh na definíciu segregácie. Táto je napísaná. Je napísaná a bola daná do medzirezortného pripomienkového konania už v auguste minulého roku. Stačí ju iba zobrať. Veľmi radi ju predložíme či už na školskom výbore v rámci celého školského výboru. Môžu sa všetci pod to podpísať. Ja budem veľmi rád. A následne potom v pléne môže tento návrh zákona už prejsť.
Ďakujem veľmi pekne za to. Tým sa potvrdil tú našu dohodu v rámci podpory prvého čítania. Ja verím, že všetko, čo sme si rozprávali, že naozaj bude tá realita a že zažijeme aj návrh definície segregácie. A že ju budeme vedieť aj vyargumentovať aj na školskom výbore, aj v rámci legislatívy na ministerstve školstva.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
18:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38
Karol KučeraPán poslanec Gröhling, ty si vypichol teraz pár minút dozadu to duševné zdravie, že tam je, tak ja by som ťa doplnil. Lebo naozaj tu vidím v tých základných pojmoch konečne aj, že cieľom je rozvíjať osobnosť po stránke telesnej a duševnej. Čiže nielen to duševno stále, ale aj tú telesnú schránku. Tak sa tomu teším. Takže ďakujem, zatiaľ toľko za mňa.
Pán poslanec Gröhling, ty si vypichol teraz pár minút dozadu to duševné zdravie, že tam je, tak ja by som ťa doplnil. Lebo naozaj tu vidím v tých základných pojmoch konečne aj, že cieľom je rozvíjať osobnosť po stránke telesnej a duševnej. Čiže nielen to duševno stále, ale aj tú telesnú schránku. Tak sa tomu teším. Takže ďakujem, zatiaľ toľko za mňa.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:38 hod.
Karol Kučera
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Pán poslanec Gröhling, ty si vypichol teraz pár minút dozadu to duševné zdravie, že tam je, tak ja by som ťa doplnil. Lebo naozaj tu vidím v tých základných pojmoch konečne aj, že cieľom je rozvíjať osobnosť po stránke telesnej a duševnej. Čiže nielen to duševno stále, ale aj tú telesnú schránku. Tak sa tomu teším. Takže ďakujem, zatiaľ toľko za mňa.
Rozpracované
18:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38
Mária ŠofrankoVystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:38 hod.
PaedDr.
Mária Šofranko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Bývalý pán minister školstva, ja sa chcem teba, aj súčasnému pánovi ministrovi školstva poďakovať za vašu spoločnú správu, za to, že sa viete dohodnúť, že si viete vyrozprávať sporné body. A tým podporíte stanovisko 7 asociácii školstva. Pretože si myslím, že tak je to správne. A naše školstvo si reformu po veľmi dlhých rokoch zaslúži. Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:39
Jana ŽitňanskáTakže ešte raz veľká vďaka. Dúfam, že v takomto tóne budeme pokračovať aj v ďalších rokovaniach, aj teda v tom druhom čítaní tento zákon prijmeme. A ja vystúpim ešte v rozprave potom obsiahlejšie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:39 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. A chcem sa naozaj poďakovať za to, že celá táto debata zatiaľ prebieha veľmi kultivovaným spôsobom, nekonfrontačným, napriek tomu, že tá diskusia predtým možno bola trošku pre mňa prekvapujúca. Keďže naozaj si myslím, že keď nám ide o deti a o žiakov, tak by sme mali hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. Teším sa každému zlepšeniu tohto zákona. Pokiaľ ide o tú segregáciu, tú definíciu. Ja som pochopila tak, že vlastne túto definíciu budeme dávať do antidiskriminačného zákona, keďže segregácia sa netýka len školstva. Ale opäť môžme sa o tom baviť. Pretože myslím si, že každému z nás záleží na to, aby naozaj na školách nedochádzalo k segregácii.
Takže ešte raz veľká vďaka. Dúfam, že v takomto tóne budeme pokračovať aj v ďalších rokovaniach, aj teda v tom druhom čítaní tento zákon prijmeme. A ja vystúpim ešte v rozprave potom obsiahlejšie.
Ďakujem.
Rozpracované
18:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:40
Eduard KočišPán kolega, čo sa týka školských podporných a odborných tímov, tak to je veľká neznáma. Pretože v dnešnej dobe mnohé školy, mnohé školské zariadenia fungujú čiste profiktívne. Vykazujú, že majú na škole na polovičný úväzok školského psychológa. Vykazujú, že majú na polovičný úväzok špeciálneho pedagóga. Vykazujú, že majú na pár hodín mesačne sociálneho pedagóga alebo sociálneho psychológa....
Pán kolega, čo sa týka školských podporných a odborných tímov, tak to je veľká neznáma. Pretože v dnešnej dobe mnohé školy, mnohé školské zariadenia fungujú čiste profiktívne. Vykazujú, že majú na škole na polovičný úväzok školského psychológa. Vykazujú, že majú na polovičný úväzok špeciálneho pedagóga. Vykazujú, že majú na pár hodín mesačne sociálneho pedagóga alebo sociálneho psychológa. Jednoducho tieto školy a k tomu sa treba naozaj prepracovať a dopracovať veľmi pozorne, zneužívajú tieto školské odborné a podporné tímy, len na to, aby diagnostika žiakov prechádzala úplne hladučko a títo žiaci môžu mať nejaké hraničné ADHD alebo nejaké fyzické, alebo mentálne znevýhodnenie, ale jednoducho oni na základe tejto svojej diagnostiky, ktorá nie je dobrá, nie je kvalitná a nie je precizovaná, jednoducho majú žiaci úľavy počas celého vyučovacieho procesu, počas celého štvor-, trojročného štúdia a majú úľavy pri maturitných skúškach.
Častokrát sú tieto odborné a podporné tímy založené iba na dvoch veciach. Aby škola profitovala, pretože každý jeden žiak so znevýhodnením, to je vyšší normatív a na druhej strane zavalí týchto pracovníkov školských podporných tímov neuveriteľnou byrokraciou a títo podporní členovia tímov nemajú absolútne čas na žiaka, čo by malo byť gro. Čo by malo byť alfou a omegou celej problematiky školských podporných tímov. Čiže keď neodstránime v tomto zákone explicitne tieto nedostatky, dovolím si povedať hrubé nedostatky, školské podporné tímy sú nám na dve veci. Na figu a na nič.
V prvom rade musí byť na prvom mieste žiak, nie žiadne papiere, pretože papier znesie veľa. Papier znesie oveľa viac.
Čiže, pán minister, školské podporné tímy, poďme sa o tom baviť, pretože je to brutálna problematika.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:40 hod.
PhDr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, čo sa týka školských podporných a odborných tímov, tak to je veľká neznáma. Pretože v dnešnej dobe mnohé školy, mnohé školské zariadenia fungujú čiste profiktívne. Vykazujú, že majú na škole na polovičný úväzok školského psychológa. Vykazujú, že majú na polovičný úväzok špeciálneho pedagóga. Vykazujú, že majú na pár hodín mesačne sociálneho pedagóga alebo sociálneho psychológa. Jednoducho tieto školy a k tomu sa treba naozaj prepracovať a dopracovať veľmi pozorne, zneužívajú tieto školské odborné a podporné tímy, len na to, aby diagnostika žiakov prechádzala úplne hladučko a títo žiaci môžu mať nejaké hraničné ADHD alebo nejaké fyzické, alebo mentálne znevýhodnenie, ale jednoducho oni na základe tejto svojej diagnostiky, ktorá nie je dobrá, nie je kvalitná a nie je precizovaná, jednoducho majú žiaci úľavy počas celého vyučovacieho procesu, počas celého štvor-, trojročného štúdia a majú úľavy pri maturitných skúškach.
Častokrát sú tieto odborné a podporné tímy založené iba na dvoch veciach. Aby škola profitovala, pretože každý jeden žiak so znevýhodnením, to je vyšší normatív a na druhej strane zavalí týchto pracovníkov školských podporných tímov neuveriteľnou byrokraciou a títo podporní členovia tímov nemajú absolútne čas na žiaka, čo by malo byť gro. Čo by malo byť alfou a omegou celej problematiky školských podporných tímov. Čiže keď neodstránime v tomto zákone explicitne tieto nedostatky, dovolím si povedať hrubé nedostatky, školské podporné tímy sú nám na dve veci. Na figu a na nič.
V prvom rade musí byť na prvom mieste žiak, nie žiadne papiere, pretože papier znesie veľa. Papier znesie oveľa viac.
Čiže, pán minister, školské podporné tímy, poďme sa o tom baviť, pretože je to brutálna problematika.
Rozpracované
18:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:42
Branislav GröhlingTakže poďme vyriešiť najskôr iba ten jeden v rámci školského. Poďme to zadefinovať a potom, keď ostatní páni ministri nemajú ambíciu alebo pán minister spravodlivosti má ambíciu, aby priniesol takýto návrh v rámci antidiskriminačného zákona. My nemôžme čakať, pretože na to budú doplácať v prvom rade deti. Takže verím, že tento návrh príde v rámci druhého čítania do tohto školského zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 18:42 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja sa iba vyjadrím k segregácii, teda k tebe pani kolegyňa Žitňanská. Európska komisia v 2015 urobila infringement, sme dostali teda infringement na konanie, na porušenie rovnakého prístupu v rámci vzdelávania a ten je vedený proti neúmernému umiestňovaniu detí, rómskych detí do špeciálnych škôl a táto oblasť sa rieši v rámci školstva. Máme potvrdené rozsudky súdov a znova sa to rieši iba ohľadom školstva. Preto ja stále nerozumiem, prečo hovoríme o antidiskriminačnom návrhu zákona, ten som ani nezachytil, že by sa mal otvoriť teraz najbližšie. Nezachytil som, že by bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Neviem, ako to chceme urobiť, pretože v rámci tohto návrhu zákona by sa to dotýkalo všetkých oblastí, ktoré, pod ktoré spadajú antidiskriminačný návrh zákona.
Takže poďme vyriešiť najskôr iba ten jeden v rámci školského. Poďme to zadefinovať a potom, keď ostatní páni ministri nemajú ambíciu alebo pán minister spravodlivosti má ambíciu, aby priniesol takýto návrh v rámci antidiskriminačného zákona. My nemôžme čakať, pretože na to budú doplácať v prvom rade deti. Takže verím, že tento návrh príde v rámci druhého čítania do tohto školského zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
18:44
Vystúpenie v rozprave 18:44
Jozef HabánikJa vo svojom vystúpení začnem tým, čím som chcel pôvodne končiť, pretože keď som si robil poznámky do rozpravy, predpokladal som, že bude minulý týždeň a medzitým sa udialo ešte strašne veľa vecí aj...
Ja vo svojom vystúpení začnem tým, čím som chcel pôvodne končiť, pretože keď som si robil poznámky do rozpravy, predpokladal som, že bude minulý týždeň a medzitým sa udialo ešte strašne veľa vecí aj rokovaní aj rozhovorov a mal aj ja rozhovor s pánom ministrom minulý týždeň vo štvrtok popoludní pomerne dlhý. A napriek našim rozdielnym názorom musím oceniť, že bol vecný a kultivovaný. Povedali sme si nejaké základné pravidlá, že v čom nám spoločne v školstve ide a že sa na túto tému naozaj nebudeme pozerať cez prizmu politiky, ale cez niečo, čo je ďaleko hlbšie a čo je ďaleko širšie, a to je kvalita vzdelávania a vzdelanostná úroveň našich detí, žiakov a študentov a že chceme mať v školstve nielen kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu, ale chceme mať aj spokojných žiakov, spokojných hodnotených učiteľov aj spokojných rodičov. A že toto je náš nejakým spôsobom spoločný cieľ.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slove, že v školstve sa pohybuje cirka 35 rokov na rôznych teda pozíciách, úrovniach, či už učiteľských, ale aj manažérskych z hľadiska stupňov riadenia. To znamená, že je to človek, ktorý vie, čo predkladá a čo v materiáli sa nachádza. Ja za seba môžem povedať, že som v školstve o niečo menej, cirka 25 rokov, tiež som niečím prešiel, to znamená, že sme svoj život zasvätili tomuto poslaniu a chceme tak robiť aj naďalej, aj po septembri tohto roku, takže nám všetkým by malo spoločne záležať na tom, aby sme naozaj školstvo dostávali kontinuálne dlhodobo na vyššiu, na vyššiu úroveň. S týmto sa, myslím, že sa vieme zhodnúť. Naviac môžem predložiť aj, aj, aj za seba, ale aj za svojich kolegov viacero takých podporných argumentov, že takto sa snažíme k jednotlivým zákonom, ale aj reformám pristupovať.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto pléne aj opozícia počas tohto obdobia, že podporila viacero vládnych aj poslaneckých návrhov zákona. Môžem spomenúť zákon o odborných a pedagogických zamestnancov, zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, potom tu boli poslanecké návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali podporných činností a podporných služieb v školách a školských zariadeniach. Áno, nepodporili sme novelu zákona o vysokých školách ako opozícia, nepodporili sme zákon o výchove a vzdelávaní, k tomu sa ešte dostanem neskôr že prečo. Ale myslím si, že z hľadiska tých diskusií, ktoré sme doteraz za tie tri roky viedli a ku ktorým som sa aj ja snažil prispieť, že tie diskusie boli vecné a napriek rozdielnostiam a rozdielnym názorom sme sa snažili vždy do poslednej chvíle rokovať. Aj čo sa týka pozmeňovacích návrhov alebo čo sa týka niektorých aj obsahových zmien a častokrát sme našli zhodu a aj podstatná časť, či už vládnych, alebo poslaneckých zákonov v tomto pléne prešla väčšou ako nadpolovičnou väčšinou prítomných pani poslankýň a pánov poslancov.
K čomu sa chcem vyjadriť v rámci tohto zákona o výchove a vzdelávaní je, že podľa môjho názoru príliš veľa v rámci prípravy tejto novely podliehame mílnikom a opatreniam v pláne obnovy a odolnosti. Že častokrát sa nám stáva, že sa skrývame za to, že povieme: Ale musíme to prijať, lebo je na to naviazaný plán obnovy, nemôžeme čerpať zdroje a tak ďalej. A s týmto sa ja osobne stretávam aj vo svojej inštitucionálnej praxi a stretávam sa aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aj v rozhovoroch, ktoré navzájom, navzájom máme. Áno, plán obnovy a odolnosti, čo sa týka školskej problematiky je naozaj vysoko ambiciózny, ale nedarí sa, nedarí sa nám to premietať do konkrétnych realizačných projektov, pretože viaceré tie opatrenia, ktoré sú v pláne obnovy a odolnosti a teraz sa mám na mysli len školstvo, nemám na mysli niektoré iné oblasti, ktoré sú tam uvedené. Hovorím len o školstve. Musím povedať, že sa z hľadiska času veľmi "tlačí" na pílu. Menej sa diskutuje a viac sa tlačí na ten časový exkurz tohto plánu obnovy a odolnosti, aj keď si uvedomujem nejaký jeho časový limit do roku 2026. Chýba mi tu také širšie rokovanie s jednotlivými aktérmi, či už školy, zriaďovatelia, univerzity, Slovenská akadémie vied, ďalšie vzdelávacie inštitúcie, aby sme dokázali tieto jedinečné zdroje a jedinečné peniaze využiť na modernizáciu nášho školstva.
Častokrát mám pocit, že podliehame tlaku a možno aj neprimeranému tlaku úradníkov, ktorí nemajú odučenú ani jednu hodinu v školstve. Nemajú za sebou ani jeden maličký projekt, ani jednu žiadosť. Nemajú za sebou skúsenosti z procesov verejného obstarávania, projektovej dokumentácie, stavebných povolení, ničoho, ničoho, čo vyžaduje to, aby sme mohli úspešne implementovať tieto peniažky z plánu obnovy. Toto, tieto výhovorky teda u mňa neobstoja a myslím si, že sa budeme musieť nad týmto faktorom zamyslieť a urobiť tu istú inventúru. Áno, to, čo asi sa zhodneme, že školstvo potrebuje modernú infraštruktúru, potrebuje kvalitnú legislatívu, potrebuje spokojných a hodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe, prosím, potrebuje aj širokú odbornú diskusiu a potrebuje aj implementáciu zdravého rozumu. Toto ja osobne považujem za veľmi kľúčovú vec a myslím si, že nie je tu nič také prekvapivé, čo by, čo by spochybňovalo tieto veci, o ktorých tu teraz, teraz hovorím.
Na druhej strane, aj keď budem uvádzať niektoré výhrady ku konkrétnostiam, ktoré sú k tým jednotlivým novelizačným bodom, chcem povedať, že aj keď s niektorými novelizačnými bodmi nesúhlasím a máme iný názor, iný postoj alebo chceli by sme ich implementovať iným spôsobom, vážim si ľudí, odborníkov z praxe, ktorí sa podieľali a podieľajú na tých kurikulárnych zmenách. Ja im ďakujem za obetavú prácu.
Viem, že oni to vykonávajú s dobrým srdcom, s dobrým úmyslom. Je tam, je tam ten úmysel poctivý, ale naozaj myslím si, že veľkú časť novelizačných bodov v prípade tohto zákona nemám ešte dostatočne oddiskutovanú v širšej pedagogickej verejnosti.
Pán minister, áno, ja súhlasím a dostal som aj ja tie podporné stanoviská, ktoré tu boli v rámci rozpravy uvádzané, ale máme aj iné stanoviská, ďalších profesných a stavovských organizácii, ktoré pôsobia v školstve. Či už ide o Slovenskú komoru učiteľov, sekciu materských škôl, či už ide o Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Či už ide o sekciu špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia na pedagogických fakultách našich univerzít a vysokých škôl. Tak sú tu aj ďalšie stavovské organizácie, ktoré uvádzajú, že im táto diskusia chýba a majú aj celý rad ďalších pripomienok, ktoré zrejme neboli zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Hovoríme o tom, že po 35 rokoch sa školstvo akože stalo našou prioritou. Stalo sa našou prioritou v diskusiách. Ale nestalo sa našou prioritou vo finančnom vyjadrení. Áno? Ja som to už uvádzal, aj keď sme prerokovali návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tento rok s výhľadom na nasledujúce dva roky, že len pre tento rok v základnom balíku chýba školstvo, školstvu viac ako 170 mil. eur, aby sme vedeli mimo zdrojov z plánu obnovy a možno aj iných zdrojov z operačného programu Slovensko, pokryť to, čo všetko dávame do legislatívy v jednotlivých zákonoch. A teraz nemám na mysli len samotný zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj ďalšie legislatívne normy, ktoré tu prijímame aj vrátane poslaneckých, poslaneckých návrhov. A to nároky na normatívne financovanie - 47 mil., 38 mil. - nepokrytie výrazného nárastu cien energií, 47 mil. - náklady na asistentov učiteľov. Úradom regionálnej školskej správy chýba cirka 1 mil. eur, dofinancovanie okresných a krajských škôl v súťaži žiakov viac ako 1 mil. eur. Toto sú nie čísla, ktoré by som si tu ja teraz nejakým spôsobom vymýšľal, toto sú čísla, ktoré sú uvádzané v dôvodovej správe pri prerokovaní rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na rok 2023. Áno, preto o tom hovorím, aby sme si uvedomili, že na jednej strane chceme mať nejakú modernú legislatívu a na druhej strane, ak ju nepodporíme výrazne finančným krytím, tak vlastne tieto reformy zostanú v tom legislatívnom procese, zostanú v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach nejakých smerniciach. Ale jednoducho zriaďovatelia, samotní riaditelia škôl, pedagógovia, učitelia ich nebudú môcť alebo nebudú ich naplno vedieť realizovať v samotnej, v samotnej praxi. Môžme sa pozrieť do niektorých zákonov, kde slovíčka, ako musí alebo má, nahrádzame častokrát slovíčkom môže, to znamená a vtedy sa vytráca tá priama aplikácia v rámci výchovnovzdelávacieho, výchovnovzdelávacieho procesu.
A teraz by, ak mi dovolíte ešte k tým obsahovým rozdielom, pretože toto bol možno taký všeobecný úvod, ale my chceme prispieť v rámci druhého čítania aj jednotlivými pozmeňovacími návrhmi, konkrétnosťami pri tých novelizačných, novelizačných bodoch. Ako prvé, dovoľte, aby som sa vyjadril k vzdelávacím cyklom. Toto bol jeden dôvod, prečo sme a výrazný dôvod, prečo sme nepodporili tú predchádzajúcu novelu zákona o výchove a vzdelávaní. Aj keď sa tam dostal istú ústupok, ktorý sa urobil v rámci, v rámci druhého čítania a v zákone máme dnes napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Touto novelou zákona a na ňu nadväzujúcimi vyhláškami, ale túto možnosť zabíjame, ničíme ju. Budeme musieť mať vzdelávacie cykly naplno a vo všetkých, vo všetkých úrovniach. Pri tej novele zákona o výchove a vzdelávania, že sme, že sa tam dostal to slovíčko môže, tak sme vychádzali z toho, že škola sa rozhodne, ktorou cestou pôjde. To znamená, ako keby sme mali kvázi dva štátne vzdelávacie programy. Jeden vzdelávací program, ktorý by hovoril, že budeme to deliť na ročníky a predmety a jeden na vzdelávacie cykly, to znamená na oblasti, oblasti vzdelávania, pretože máme, a to treba otvorene povedať, že sú školy, ktoré chcejú ísť tou cestou vzdelávacích cyklov a dobre, tak je to v poriadku, legislatíva by nemala brániť ísť touto cestou. Ale ja dnes poznám aj desiatky, stovky škôl, ktorí chcejú ísť, ktorí chcú ísť tou cestou ako doteraz. Ročník, predmet s tým, že vlastne štátny vzdelávací program určí metódy, formy práce a určí aj ten to, ten samotný obsah toho vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Kdežto pri tých cykloch a oblastiach bude viac práce na jednotlivých pedagógov, na školách, že si budú oveľa viac formovať obsah toho vzdelávania, a tomu budú prispôsobovať príslušné metódy a formu.
Čo sa týka samotného pojmu školská segregácia, už to tu bolo dnes diskutované. Je to vec, ktorá sa najmä, ale nie výlučne dotýka školstva. To znamená, že z môjho pohľadu by to bolo lepšie riešiť v antidiskriminačnom zákone komplexne možnože s nejakou odvolávkou na zákon o výchove a vzdelávaní, kde naozaj tie rozhodnutia už, už dnes sú a dotýka sa teda možno najmä zaraďovania detí do výchovnovzdelávacieho procesu.
Ďalším takým prvkom je zavedenie úvodných ročníkov. Neviem, pán minister, či je to úplne opodstatnené, pretože máme dnes povinnú predškolskú dochádzku. Áno, ten posledný ročník materskej školy je povinný a ten sa zavádza ako povinný pre to, aby sme vlastne uľahčili prechod detí z toho predprimárneho vzdelávania do povinnej školskej dochádzky.
Dobre, môžeme uvažovať aj o nejakom takom tom ešte podpornom nástroji, ale ten sa nebude započítavať do povinnej školskej dochádzky, to znamená, nebude súčasťou normatívneho financovania a musíme vyriešiť spôsobom z hľadiska originálnych kompetencií alebo normatívneho financovania, kto takéto úvodné ročníky zaplatí. Či to bude zriaďovateľ bez ohľadu na to, či tým zriaďovateľom je územná samospráva, alebo nejaký neštátny, neštátny subjekt, alebo to túto kompetenciu na seba zoberie štát a bude tento úvodný ročník vlastne financovať tak, ako financuje povinnú školskú dochádzku.
Veľa diskusií je aj z hľadiska opakovania ročníka a jeho započítania, resp. nezapočítania do počtu trvania povinnej školskej dochádzky z hľadiska straty motivácie zvládnuť predpísané učivo a minimálne štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu napriek tomu, že sa počíta s tým, že žiak postúpi do vyššieho ročníka. Trošku som to povedal zložitejšie, ale my, čo sme v učiteľskej a pedagogickej praxi, vieme, o čom hovorím. Ak niekoho klasifikujem stupňom nedostatočný a on napriek tomu mi pokročí do, postúpi teda do vyššieho ročníka, tak vlastne ten žiak automaticky stratí, už dopredu stratí tú motiváciu nejakým spôsobom si toto hodnotenie opraviť.
Čo sa týka ešte vzdelávacích cyklov, vrátim sa k tomu, pretože argumentom bude určite, že však ide nakoniec v prvej fáze o pilotné, pilotné testovanie. Myslím, že sa prihlásilo niečo cez 90 škôl, ministerstvo z nich vyberie 30, urobí určité, určitý výber tak, aby to zohľadňovalo štruktúru, veľkosť školy, či má škola prvý alebo aj druhý stupeň, aj nejaký, nejaký regionálny rozptyl a tak ďalej. Ale chcem povedať, že bez toho, aby sme overili výstupy tohto trojročného pilotného programu, ktorý bude asi na jednom percente škôl, už od školského roka 2026 - 2027 zavádzame ako povinnosť týchto cyklov pre, pre všetky školy, aj keď na to stretnutí, ktoré sme mali spoločne pán minister, sme hovorili o rozptýlení na dlhšie časové obdobie, tak možnože už medzitým vlastne tí tvorcovia, kurikulárnej reformy počítajú s nejakým dlhším, dlhším časovým, časovým obdobím.
Ďalej tu máme, parlament schválil v súčasnosti viacero poslaneckých noviel zákonov o výchove a vzdelávaní, ktoré nie sú úplne v súlade s touto predkladanou novelou a bude ich treba vyriešiť, aby sa nám nestalo, že zákon, ktorý začne platiť v rovnakom alebo približne v rovnakom časovom horizonte, ak sa tam neurobia nejaké iné prechodné opatrenia a ustanovenia, aby sa nám nestalo, že bude v praxi neaplikovateľný, pretože niektoré ustanovenia si budú navzájom rozporovať. Áno, teraz mám na mysli jednu hodinu telesnej výchovy naviac. Mám na mysli návrh toho rodičovského príspevku, ak dieťa sa neumiestni do materskej školy, pretože nie sú na to v danej obci, lokalite, meste jednotlivé kapacity. A toto všetko nás čaká, aby sme sa vysporiadali s týmto v rámci druhého čítania a niektorých pozmeňovacích, pozmeňovacích návrhov. Upozorňujem na to, že je to úloha, ktorá si vyžaduje, aby vládny návrh zákona a poslanecké návrhy zákonov, aby predkladatelia, ktorí sú, aby ich dokázali nejakým spôsobom tieto veci zladiť tak, aby bol zachovaný jednoznačný výklad pravidiel od septembra, od septembra tohoto, tohoto roku.
Možno ešte jeden posledný bod, ktorý by som chcel uviesť je, a to sa vrátim k tomu plánu obnovy a odolnosti a možnože... Mám ešte desať minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, ešte máte desať minút. Za klub 30 minút, čiže ešte desať minút máte.
Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Bol som za klub prihlásený. Ďakujem.
K plánu obnovy a odolnosti a použijem teraz príklady z vysokoškolského prostredia, k čomu sme dospeli, že prečo som na začiatku hovoril o tom, že tie opatrenia, míľniky, že sú časovo nepripravené na implementáciu. Áno? My sme v tom vysokoškolskom prostredí spravili verifikáciu tvorivej a publikačnej činnosti za obdobie roku 2014 - 2019, vychádzali sme z britského modelu, sa to vyhodnotili, teraz sa to má zavádzať do praxe a niektoré opatrenia môžu byť z hľadiska aj doktorandských škôl napríklad financované z plánu obnovy. Viete, čo sa, pán minister, stalo? Že sme si až po tom hodnotení, nie predtým, potom sme si povedali, ktoré, na základe akých kritérií a povedali sme si, že len ministerstvo povedalo alebo úradníci niektorí na ministerstve povedali, tak my vyberieme tieto publikácie z tejto, z tejto kvality, tam pridelíme doktorandské štipendiá alebo pridelíme doktorandské štipendiá na školy, ktoré sú výborné z hľadiska získavania zahraničných grantov napríklad z programu horizont, lebo tím dosahuje excelentnú úroveň, ale toto sme urobili len pre štátne a súkromné vysoké školy. Nie je to diskriminačné? Je. Integrácia vysokých škôl, dve chyby vo výzve veľmi kľúčové, a to v akom čase má k integrácii dôjsť a financie na rekonštrukciu meter štvorcový finančný, finančný limit prišli sme o 70 000 000. Ak budeme postupovať ďalej, v súčasnej dobe prídeme o ďalších 72 000 000 eur.
Výkonnostné zmluvy, výkonnostné zmluvy, ktoré mali byť pôvodne ako financovanie vysokých škôl, ktoré plnia isto cele a míľniky dohodnuté s ministerstvom školstva z hľadiska dlhodobého zámeru rozvoja, financované z plánu obnovy nad limit dotácie, ktoré je vysokým školám poskytovaná. Dneska zisťujeme, že z plánu obnovy nula a budú sa viazať prostriedky desať percent z hľadiska rozpisu, rozpisu dotácie. A toto sú také príklady, ktoré možno sa dajú premietnuť aj do toho, do tej úrovne nižšie, to znamená do toho, do tej realizácie primárneho sekundárneho vzdelávania v rámci zákona o výchove a vzdelávaní. Hovorím o tom preto, pretože sa mi zdá, že niektoré informácie k vám idú veľmi filtrované a naozaj aj z vlastných skúseností viem, že úradníci, a teraz nehovorím o úradníkoch ministerstva školstva, ale hovorím aj o úradníkoch, ktorí majú na starosti plán obnovy, ako keby nárokovali a uzurpovali si povedať ministerstvu školstva ako ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré je geštné z hľadiska vzdelávacej politiky, čo je pre toto ministerstvo dobré a čo má toto ministerstvo nariaďovať organizáciám, nie v zriaďovateľskej pôsobnosti, ale organizáciám v pôsobnosti samotného ministerstva školstva a dostávame sa do bodu, kedy strašne veľa výskumníkov, pedagógov, ľudí, odborných zamestnancov a ďalších vlastne začínajú toto kritizovať a nevidia zmysel vo financovaní jednotlivých projektov prostredníctvom plánu obnovy. Veľmi by som bol nerád, aby sa tieto negatívne príklady z toho vysokoškolského prostredia nám pretavovali ďalej, hlbšie aj do predprimárneho vzdelávania alebo primárneho vzdelávania. Treba si naozaj k tomu sadnúť, urobiť nejakú diskusiu, ja by som bol rád, keby sme urobili aj jeden mimoriadny výbor školský k tomuto, aby sme si zavolali pani Laššákovú z plánu obnovy, aby prišla, aby sme jej aj my povedali, aké máme informácie zdola od jednotlivých škôl, učiteľov, zriaďovateľov, čo sa týka financovania opatrení a vyhlasovania samotných výziev a textácie tých výziev v pláne obnovy. Nestačí nám povedať, mne to určite nestačí ako poslancovi, keď mi niekto napíše a povie, toto ak neschválite, Slovensko príde o tieto a tieto peniaze z plánu, z plánu obnovy, toto nie je pre mňa argument.
Vyzývam aj odtiaľto, pani Laššáková, aby prišla na výbor kľudne, keď budeme prerokúvať túto novelu alebo ak nás podporia aj kolegovia z koalície a dajú nám hlasy, aby sme teda mohli zvolať mimoriadny výbor vecne, odborne, aby sme takýto výbor zvolali a povedali si, akým spôsobom majú byť vyhlasované a s akým obsahom jednotlivé výzvy, aby sme začali tieto peniažky čerpať, aby sa nám nestalo to, že my si urobíme fajočku, že legislatívu sme schválili, lebo sme dostali súpis k prílohe legislatívy, ktorú je potrebné schváliť. Ale na druhej strane nebudeme čerpať tieto prostriedky, pretože tie výzvy budú napísané tak, že nebude záujem, nebude dopyt po tých jednotlivých, jednotlivých výzvach.
Na záver teda, aby bolo jasné stanovisko poslaneckého klubu SMER - slovenská sociálna demokracia my v prvom čítaní nepodporíme túto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ale teda uvidíme, aká bude diskusia v rámci druhého čítania a či pozmeňovacie návrhy, s ktorými prídeme a ktoré sa budú dotýkať aj tých kľúčových tém a s tým treba počítať v tých vzdelávacích cykloch, či bude ochota vlastne viesť diskusiu k týmto veciam.
Ak áno, môžeme viesť rokovania ďalej. Ak nie, tak tento náš postoj potom zotrvá aj v rámci ďalších čítaní.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.3.2023 o 18:44 hod.
doc. Ing. PhD.
Jozef Habánik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predmetnej novele zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú teda poznáme pod skratkou školský zákon.
Ja vo svojom vystúpení začnem tým, čím som chcel pôvodne končiť, pretože keď som si robil poznámky do rozpravy, predpokladal som, že bude minulý týždeň a medzitým sa udialo ešte strašne veľa vecí aj rokovaní aj rozhovorov a mal aj ja rozhovor s pánom ministrom minulý týždeň vo štvrtok popoludní pomerne dlhý. A napriek našim rozdielnym názorom musím oceniť, že bol vecný a kultivovaný. Povedali sme si nejaké základné pravidlá, že v čom nám spoločne v školstve ide a že sa na túto tému naozaj nebudeme pozerať cez prizmu politiky, ale cez niečo, čo je ďaleko hlbšie a čo je ďaleko širšie, a to je kvalita vzdelávania a vzdelanostná úroveň našich detí, žiakov a študentov a že chceme mať v školstve nielen kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu, ale chceme mať aj spokojných žiakov, spokojných hodnotených učiteľov aj spokojných rodičov. A že toto je náš nejakým spôsobom spoločný cieľ.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slove, že v školstve sa pohybuje cirka 35 rokov na rôznych teda pozíciách, úrovniach, či už učiteľských, ale aj manažérskych z hľadiska stupňov riadenia. To znamená, že je to človek, ktorý vie, čo predkladá a čo v materiáli sa nachádza. Ja za seba môžem povedať, že som v školstve o niečo menej, cirka 25 rokov, tiež som niečím prešiel, to znamená, že sme svoj život zasvätili tomuto poslaniu a chceme tak robiť aj naďalej, aj po septembri tohto roku, takže nám všetkým by malo spoločne záležať na tom, aby sme naozaj školstvo dostávali kontinuálne dlhodobo na vyššiu, na vyššiu úroveň. S týmto sa, myslím, že sa vieme zhodnúť. Naviac môžem predložiť aj, aj, aj za seba, ale aj za svojich kolegov viacero takých podporných argumentov, že takto sa snažíme k jednotlivým zákonom, ale aj reformám pristupovať.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto pléne aj opozícia počas tohto obdobia, že podporila viacero vládnych aj poslaneckých návrhov zákona. Môžem spomenúť zákon o odborných a pedagogických zamestnancov, zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, potom tu boli poslanecké návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali podporných činností a podporných služieb v školách a školských zariadeniach. Áno, nepodporili sme novelu zákona o vysokých školách ako opozícia, nepodporili sme zákon o výchove a vzdelávaní, k tomu sa ešte dostanem neskôr že prečo. Ale myslím si, že z hľadiska tých diskusií, ktoré sme doteraz za tie tri roky viedli a ku ktorým som sa aj ja snažil prispieť, že tie diskusie boli vecné a napriek rozdielnostiam a rozdielnym názorom sme sa snažili vždy do poslednej chvíle rokovať. Aj čo sa týka pozmeňovacích návrhov alebo čo sa týka niektorých aj obsahových zmien a častokrát sme našli zhodu a aj podstatná časť, či už vládnych, alebo poslaneckých zákonov v tomto pléne prešla väčšou ako nadpolovičnou väčšinou prítomných pani poslankýň a pánov poslancov.
K čomu sa chcem vyjadriť v rámci tohto zákona o výchove a vzdelávaní je, že podľa môjho názoru príliš veľa v rámci prípravy tejto novely podliehame mílnikom a opatreniam v pláne obnovy a odolnosti. Že častokrát sa nám stáva, že sa skrývame za to, že povieme: Ale musíme to prijať, lebo je na to naviazaný plán obnovy, nemôžeme čerpať zdroje a tak ďalej. A s týmto sa ja osobne stretávam aj vo svojej inštitucionálnej praxi a stretávam sa aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aj v rozhovoroch, ktoré navzájom, navzájom máme. Áno, plán obnovy a odolnosti, čo sa týka školskej problematiky je naozaj vysoko ambiciózny, ale nedarí sa, nedarí sa nám to premietať do konkrétnych realizačných projektov, pretože viaceré tie opatrenia, ktoré sú v pláne obnovy a odolnosti a teraz sa mám na mysli len školstvo, nemám na mysli niektoré iné oblasti, ktoré sú tam uvedené. Hovorím len o školstve. Musím povedať, že sa z hľadiska času veľmi "tlačí" na pílu. Menej sa diskutuje a viac sa tlačí na ten časový exkurz tohto plánu obnovy a odolnosti, aj keď si uvedomujem nejaký jeho časový limit do roku 2026. Chýba mi tu také širšie rokovanie s jednotlivými aktérmi, či už školy, zriaďovatelia, univerzity, Slovenská akadémie vied, ďalšie vzdelávacie inštitúcie, aby sme dokázali tieto jedinečné zdroje a jedinečné peniaze využiť na modernizáciu nášho školstva.
Častokrát mám pocit, že podliehame tlaku a možno aj neprimeranému tlaku úradníkov, ktorí nemajú odučenú ani jednu hodinu v školstve. Nemajú za sebou ani jeden maličký projekt, ani jednu žiadosť. Nemajú za sebou skúsenosti z procesov verejného obstarávania, projektovej dokumentácie, stavebných povolení, ničoho, ničoho, čo vyžaduje to, aby sme mohli úspešne implementovať tieto peniažky z plánu obnovy. Toto, tieto výhovorky teda u mňa neobstoja a myslím si, že sa budeme musieť nad týmto faktorom zamyslieť a urobiť tu istú inventúru. Áno, to, čo asi sa zhodneme, že školstvo potrebuje modernú infraštruktúru, potrebuje kvalitnú legislatívu, potrebuje spokojných a hodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe, prosím, potrebuje aj širokú odbornú diskusiu a potrebuje aj implementáciu zdravého rozumu. Toto ja osobne považujem za veľmi kľúčovú vec a myslím si, že nie je tu nič také prekvapivé, čo by, čo by spochybňovalo tieto veci, o ktorých tu teraz, teraz hovorím.
Na druhej strane, aj keď budem uvádzať niektoré výhrady ku konkrétnostiam, ktoré sú k tým jednotlivým novelizačným bodom, chcem povedať, že aj keď s niektorými novelizačnými bodmi nesúhlasím a máme iný názor, iný postoj alebo chceli by sme ich implementovať iným spôsobom, vážim si ľudí, odborníkov z praxe, ktorí sa podieľali a podieľajú na tých kurikulárnych zmenách. Ja im ďakujem za obetavú prácu.
Viem, že oni to vykonávajú s dobrým srdcom, s dobrým úmyslom. Je tam, je tam ten úmysel poctivý, ale naozaj myslím si, že veľkú časť novelizačných bodov v prípade tohto zákona nemám ešte dostatočne oddiskutovanú v širšej pedagogickej verejnosti.
Pán minister, áno, ja súhlasím a dostal som aj ja tie podporné stanoviská, ktoré tu boli v rámci rozpravy uvádzané, ale máme aj iné stanoviská, ďalších profesných a stavovských organizácii, ktoré pôsobia v školstve. Či už ide o Slovenskú komoru učiteľov, sekciu materských škôl, či už ide o Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Či už ide o sekciu špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia na pedagogických fakultách našich univerzít a vysokých škôl. Tak sú tu aj ďalšie stavovské organizácie, ktoré uvádzajú, že im táto diskusia chýba a majú aj celý rad ďalších pripomienok, ktoré zrejme neboli zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Hovoríme o tom, že po 35 rokoch sa školstvo akože stalo našou prioritou. Stalo sa našou prioritou v diskusiách. Ale nestalo sa našou prioritou vo finančnom vyjadrení. Áno? Ja som to už uvádzal, aj keď sme prerokovali návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tento rok s výhľadom na nasledujúce dva roky, že len pre tento rok v základnom balíku chýba školstvo, školstvu viac ako 170 mil. eur, aby sme vedeli mimo zdrojov z plánu obnovy a možno aj iných zdrojov z operačného programu Slovensko, pokryť to, čo všetko dávame do legislatívy v jednotlivých zákonoch. A teraz nemám na mysli len samotný zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj ďalšie legislatívne normy, ktoré tu prijímame aj vrátane poslaneckých, poslaneckých návrhov. A to nároky na normatívne financovanie - 47 mil., 38 mil. - nepokrytie výrazného nárastu cien energií, 47 mil. - náklady na asistentov učiteľov. Úradom regionálnej školskej správy chýba cirka 1 mil. eur, dofinancovanie okresných a krajských škôl v súťaži žiakov viac ako 1 mil. eur. Toto sú nie čísla, ktoré by som si tu ja teraz nejakým spôsobom vymýšľal, toto sú čísla, ktoré sú uvádzané v dôvodovej správe pri prerokovaní rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na rok 2023. Áno, preto o tom hovorím, aby sme si uvedomili, že na jednej strane chceme mať nejakú modernú legislatívu a na druhej strane, ak ju nepodporíme výrazne finančným krytím, tak vlastne tieto reformy zostanú v tom legislatívnom procese, zostanú v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach nejakých smerniciach. Ale jednoducho zriaďovatelia, samotní riaditelia škôl, pedagógovia, učitelia ich nebudú môcť alebo nebudú ich naplno vedieť realizovať v samotnej, v samotnej praxi. Môžme sa pozrieť do niektorých zákonov, kde slovíčka, ako musí alebo má, nahrádzame častokrát slovíčkom môže, to znamená a vtedy sa vytráca tá priama aplikácia v rámci výchovnovzdelávacieho, výchovnovzdelávacieho procesu.
A teraz by, ak mi dovolíte ešte k tým obsahovým rozdielom, pretože toto bol možno taký všeobecný úvod, ale my chceme prispieť v rámci druhého čítania aj jednotlivými pozmeňovacími návrhmi, konkrétnosťami pri tých novelizačných, novelizačných bodoch. Ako prvé, dovoľte, aby som sa vyjadril k vzdelávacím cyklom. Toto bol jeden dôvod, prečo sme a výrazný dôvod, prečo sme nepodporili tú predchádzajúcu novelu zákona o výchove a vzdelávaní. Aj keď sa tam dostal istú ústupok, ktorý sa urobil v rámci, v rámci druhého čítania a v zákone máme dnes napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Touto novelou zákona a na ňu nadväzujúcimi vyhláškami, ale túto možnosť zabíjame, ničíme ju. Budeme musieť mať vzdelávacie cykly naplno a vo všetkých, vo všetkých úrovniach. Pri tej novele zákona o výchove a vzdelávania, že sme, že sa tam dostal to slovíčko môže, tak sme vychádzali z toho, že škola sa rozhodne, ktorou cestou pôjde. To znamená, ako keby sme mali kvázi dva štátne vzdelávacie programy. Jeden vzdelávací program, ktorý by hovoril, že budeme to deliť na ročníky a predmety a jeden na vzdelávacie cykly, to znamená na oblasti, oblasti vzdelávania, pretože máme, a to treba otvorene povedať, že sú školy, ktoré chcejú ísť tou cestou vzdelávacích cyklov a dobre, tak je to v poriadku, legislatíva by nemala brániť ísť touto cestou. Ale ja dnes poznám aj desiatky, stovky škôl, ktorí chcejú ísť, ktorí chcú ísť tou cestou ako doteraz. Ročník, predmet s tým, že vlastne štátny vzdelávací program určí metódy, formy práce a určí aj ten to, ten samotný obsah toho vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Kdežto pri tých cykloch a oblastiach bude viac práce na jednotlivých pedagógov, na školách, že si budú oveľa viac formovať obsah toho vzdelávania, a tomu budú prispôsobovať príslušné metódy a formu.
Čo sa týka samotného pojmu školská segregácia, už to tu bolo dnes diskutované. Je to vec, ktorá sa najmä, ale nie výlučne dotýka školstva. To znamená, že z môjho pohľadu by to bolo lepšie riešiť v antidiskriminačnom zákone komplexne možnože s nejakou odvolávkou na zákon o výchove a vzdelávaní, kde naozaj tie rozhodnutia už, už dnes sú a dotýka sa teda možno najmä zaraďovania detí do výchovnovzdelávacieho procesu.
Ďalším takým prvkom je zavedenie úvodných ročníkov. Neviem, pán minister, či je to úplne opodstatnené, pretože máme dnes povinnú predškolskú dochádzku. Áno, ten posledný ročník materskej školy je povinný a ten sa zavádza ako povinný pre to, aby sme vlastne uľahčili prechod detí z toho predprimárneho vzdelávania do povinnej školskej dochádzky.
Dobre, môžeme uvažovať aj o nejakom takom tom ešte podpornom nástroji, ale ten sa nebude započítavať do povinnej školskej dochádzky, to znamená, nebude súčasťou normatívneho financovania a musíme vyriešiť spôsobom z hľadiska originálnych kompetencií alebo normatívneho financovania, kto takéto úvodné ročníky zaplatí. Či to bude zriaďovateľ bez ohľadu na to, či tým zriaďovateľom je územná samospráva, alebo nejaký neštátny, neštátny subjekt, alebo to túto kompetenciu na seba zoberie štát a bude tento úvodný ročník vlastne financovať tak, ako financuje povinnú školskú dochádzku.
Veľa diskusií je aj z hľadiska opakovania ročníka a jeho započítania, resp. nezapočítania do počtu trvania povinnej školskej dochádzky z hľadiska straty motivácie zvládnuť predpísané učivo a minimálne štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu napriek tomu, že sa počíta s tým, že žiak postúpi do vyššieho ročníka. Trošku som to povedal zložitejšie, ale my, čo sme v učiteľskej a pedagogickej praxi, vieme, o čom hovorím. Ak niekoho klasifikujem stupňom nedostatočný a on napriek tomu mi pokročí do, postúpi teda do vyššieho ročníka, tak vlastne ten žiak automaticky stratí, už dopredu stratí tú motiváciu nejakým spôsobom si toto hodnotenie opraviť.
Čo sa týka ešte vzdelávacích cyklov, vrátim sa k tomu, pretože argumentom bude určite, že však ide nakoniec v prvej fáze o pilotné, pilotné testovanie. Myslím, že sa prihlásilo niečo cez 90 škôl, ministerstvo z nich vyberie 30, urobí určité, určitý výber tak, aby to zohľadňovalo štruktúru, veľkosť školy, či má škola prvý alebo aj druhý stupeň, aj nejaký, nejaký regionálny rozptyl a tak ďalej. Ale chcem povedať, že bez toho, aby sme overili výstupy tohto trojročného pilotného programu, ktorý bude asi na jednom percente škôl, už od školského roka 2026 - 2027 zavádzame ako povinnosť týchto cyklov pre, pre všetky školy, aj keď na to stretnutí, ktoré sme mali spoločne pán minister, sme hovorili o rozptýlení na dlhšie časové obdobie, tak možnože už medzitým vlastne tí tvorcovia, kurikulárnej reformy počítajú s nejakým dlhším, dlhším časovým, časovým obdobím.
Ďalej tu máme, parlament schválil v súčasnosti viacero poslaneckých noviel zákonov o výchove a vzdelávaní, ktoré nie sú úplne v súlade s touto predkladanou novelou a bude ich treba vyriešiť, aby sa nám nestalo, že zákon, ktorý začne platiť v rovnakom alebo približne v rovnakom časovom horizonte, ak sa tam neurobia nejaké iné prechodné opatrenia a ustanovenia, aby sa nám nestalo, že bude v praxi neaplikovateľný, pretože niektoré ustanovenia si budú navzájom rozporovať. Áno, teraz mám na mysli jednu hodinu telesnej výchovy naviac. Mám na mysli návrh toho rodičovského príspevku, ak dieťa sa neumiestni do materskej školy, pretože nie sú na to v danej obci, lokalite, meste jednotlivé kapacity. A toto všetko nás čaká, aby sme sa vysporiadali s týmto v rámci druhého čítania a niektorých pozmeňovacích, pozmeňovacích návrhov. Upozorňujem na to, že je to úloha, ktorá si vyžaduje, aby vládny návrh zákona a poslanecké návrhy zákonov, aby predkladatelia, ktorí sú, aby ich dokázali nejakým spôsobom tieto veci zladiť tak, aby bol zachovaný jednoznačný výklad pravidiel od septembra, od septembra tohoto, tohoto roku.
Možno ešte jeden posledný bod, ktorý by som chcel uviesť je, a to sa vrátim k tomu plánu obnovy a odolnosti a možnože... Mám ešte desať minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, ešte máte desať minút. Za klub 30 minút, čiže ešte desať minút máte.
Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Bol som za klub prihlásený. Ďakujem.
K plánu obnovy a odolnosti a použijem teraz príklady z vysokoškolského prostredia, k čomu sme dospeli, že prečo som na začiatku hovoril o tom, že tie opatrenia, míľniky, že sú časovo nepripravené na implementáciu. Áno? My sme v tom vysokoškolskom prostredí spravili verifikáciu tvorivej a publikačnej činnosti za obdobie roku 2014 - 2019, vychádzali sme z britského modelu, sa to vyhodnotili, teraz sa to má zavádzať do praxe a niektoré opatrenia môžu byť z hľadiska aj doktorandských škôl napríklad financované z plánu obnovy. Viete, čo sa, pán minister, stalo? Že sme si až po tom hodnotení, nie predtým, potom sme si povedali, ktoré, na základe akých kritérií a povedali sme si, že len ministerstvo povedalo alebo úradníci niektorí na ministerstve povedali, tak my vyberieme tieto publikácie z tejto, z tejto kvality, tam pridelíme doktorandské štipendiá alebo pridelíme doktorandské štipendiá na školy, ktoré sú výborné z hľadiska získavania zahraničných grantov napríklad z programu horizont, lebo tím dosahuje excelentnú úroveň, ale toto sme urobili len pre štátne a súkromné vysoké školy. Nie je to diskriminačné? Je. Integrácia vysokých škôl, dve chyby vo výzve veľmi kľúčové, a to v akom čase má k integrácii dôjsť a financie na rekonštrukciu meter štvorcový finančný, finančný limit prišli sme o 70 000 000. Ak budeme postupovať ďalej, v súčasnej dobe prídeme o ďalších 72 000 000 eur.
Výkonnostné zmluvy, výkonnostné zmluvy, ktoré mali byť pôvodne ako financovanie vysokých škôl, ktoré plnia isto cele a míľniky dohodnuté s ministerstvom školstva z hľadiska dlhodobého zámeru rozvoja, financované z plánu obnovy nad limit dotácie, ktoré je vysokým školám poskytovaná. Dneska zisťujeme, že z plánu obnovy nula a budú sa viazať prostriedky desať percent z hľadiska rozpisu, rozpisu dotácie. A toto sú také príklady, ktoré možno sa dajú premietnuť aj do toho, do tej úrovne nižšie, to znamená do toho, do tej realizácie primárneho sekundárneho vzdelávania v rámci zákona o výchove a vzdelávaní. Hovorím o tom preto, pretože sa mi zdá, že niektoré informácie k vám idú veľmi filtrované a naozaj aj z vlastných skúseností viem, že úradníci, a teraz nehovorím o úradníkoch ministerstva školstva, ale hovorím aj o úradníkoch, ktorí majú na starosti plán obnovy, ako keby nárokovali a uzurpovali si povedať ministerstvu školstva ako ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré je geštné z hľadiska vzdelávacej politiky, čo je pre toto ministerstvo dobré a čo má toto ministerstvo nariaďovať organizáciám, nie v zriaďovateľskej pôsobnosti, ale organizáciám v pôsobnosti samotného ministerstva školstva a dostávame sa do bodu, kedy strašne veľa výskumníkov, pedagógov, ľudí, odborných zamestnancov a ďalších vlastne začínajú toto kritizovať a nevidia zmysel vo financovaní jednotlivých projektov prostredníctvom plánu obnovy. Veľmi by som bol nerád, aby sa tieto negatívne príklady z toho vysokoškolského prostredia nám pretavovali ďalej, hlbšie aj do predprimárneho vzdelávania alebo primárneho vzdelávania. Treba si naozaj k tomu sadnúť, urobiť nejakú diskusiu, ja by som bol rád, keby sme urobili aj jeden mimoriadny výbor školský k tomuto, aby sme si zavolali pani Laššákovú z plánu obnovy, aby prišla, aby sme jej aj my povedali, aké máme informácie zdola od jednotlivých škôl, učiteľov, zriaďovateľov, čo sa týka financovania opatrení a vyhlasovania samotných výziev a textácie tých výziev v pláne obnovy. Nestačí nám povedať, mne to určite nestačí ako poslancovi, keď mi niekto napíše a povie, toto ak neschválite, Slovensko príde o tieto a tieto peniaze z plánu, z plánu obnovy, toto nie je pre mňa argument.
Vyzývam aj odtiaľto, pani Laššáková, aby prišla na výbor kľudne, keď budeme prerokúvať túto novelu alebo ak nás podporia aj kolegovia z koalície a dajú nám hlasy, aby sme teda mohli zvolať mimoriadny výbor vecne, odborne, aby sme takýto výbor zvolali a povedali si, akým spôsobom majú byť vyhlasované a s akým obsahom jednotlivé výzvy, aby sme začali tieto peniažky čerpať, aby sa nám nestalo to, že my si urobíme fajočku, že legislatívu sme schválili, lebo sme dostali súpis k prílohe legislatívy, ktorú je potrebné schváliť. Ale na druhej strane nebudeme čerpať tieto prostriedky, pretože tie výzvy budú napísané tak, že nebude záujem, nebude dopyt po tých jednotlivých, jednotlivých výzvach.
Na záver teda, aby bolo jasné stanovisko poslaneckého klubu SMER - slovenská sociálna demokracia my v prvom čítaní nepodporíme túto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ale teda uvidíme, aká bude diskusia v rámci druhého čítania a či pozmeňovacie návrhy, s ktorými prídeme a ktoré sa budú dotýkať aj tých kľúčových tém a s tým treba počítať v tých vzdelávacích cykloch, či bude ochota vlastne viesť diskusiu k týmto veciam.
Ak áno, môžeme viesť rokovania ďalej. Ak nie, tak tento náš postoj potom zotrvá aj v rámci ďalších čítaní.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
19:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:10
Jozef PročkoJa chcem povedať, že vy ste povedali na záver, že chcete zvolávať teraz výbor, teraz to chcete zvolávať, ja neviem, ja si myslím, že dosť bolo času predtým, aj SMER mal dosť, dosť času a chcem, aby ste mi aj odpovedali na to, že či ste sa aj vy zapojili teda do prípravy a či ste boli aktívny alebo len teraz ste vystúpili s tým, že počkáme si na druhé čítanie, my to nepodporíme, a v druhom čítaní možno to podporíme. No tak to podporte v prvom čítaní a potom uvidíte, že či v druhom čítaní to podporíte alebo nie. Pretože to mi príde trošku také, také alibistické.
Ja som vás pozorne počúval a opakujem ešte raz, že fakt som si musel niekedy aj fúknuť do nosa, aby som nezaspal. Ja mám pocit taký, že naozaj že je čo zlepšovať. A hovorili ste k niektorým veciam aj k veci.
Ale ešte raz, to, čo ste rozprávali k veci, či ste aj konzultovali s tým ministerstvom. Či len teraz ste prišli s tým, že zrazu toto, toto, toto, toto, toto, toto treba, toto treba. Či ste povedali tomu ministerstvu, toto treba zlepšiť, toto treba zlepšiť, poďme s týmto.
Ja neverím, že by vás aj Gröhling alebo teraz terajší minister boli, poslali preč, tomu neverím. Takže toto chcem vedieť, či ste sa aj vy aktívne zapojili do prípravy.
Ďakujem. A ospravedlňujem sa teda, to len tak naozaj, že mal som takého učiteľa, pri ktorom som zaspal.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 19:10 hod.
Mgr.
Jozef Pročko
Videokanál poslanca
Pán Habánik, ja som učil len dva roky, nie ako vy tých dvadsať, ale musím povedať, že ja, vy ste, chcem, aby ste mi odpovedali, vy ste učili nejaký predmet tiež? (Reakcia z pléna.) Potom? Áno, alebo niečo? Lebo ste lektor, takže, ale asi áno, lebo... (Kýchnutie v sále.) Je pravda, na zdravie, neurazte sa, ale ja som sa musel tak, nejaký taký dar, ako niektorí moji kolegovia, takí tí učitelia, ktorí, no vy ste tu, vy ste tu uspali všetkých, ale to berte len, to vám nechcem, nechcem vás uraziť, to bolo také trošku monotónne, ale to len naozaj len tak na margo.
Ja chcem povedať, že vy ste povedali na záver, že chcete zvolávať teraz výbor, teraz to chcete zvolávať, ja neviem, ja si myslím, že dosť bolo času predtým, aj SMER mal dosť, dosť času a chcem, aby ste mi aj odpovedali na to, že či ste sa aj vy zapojili teda do prípravy a či ste boli aktívny alebo len teraz ste vystúpili s tým, že počkáme si na druhé čítanie, my to nepodporíme, a v druhom čítaní možno to podporíme. No tak to podporte v prvom čítaní a potom uvidíte, že či v druhom čítaní to podporíte alebo nie. Pretože to mi príde trošku také, také alibistické.
Ja som vás pozorne počúval a opakujem ešte raz, že fakt som si musel niekedy aj fúknuť do nosa, aby som nezaspal. Ja mám pocit taký, že naozaj že je čo zlepšovať. A hovorili ste k niektorým veciam aj k veci.
Ale ešte raz, to, čo ste rozprávali k veci, či ste aj konzultovali s tým ministerstvom. Či len teraz ste prišli s tým, že zrazu toto, toto, toto, toto, toto, toto treba, toto treba. Či ste povedali tomu ministerstvu, toto treba zlepšiť, toto treba zlepšiť, poďme s týmto.
Ja neverím, že by vás aj Gröhling alebo teraz terajší minister boli, poslali preč, tomu neverím. Takže toto chcem vedieť, či ste sa aj vy aktívne zapojili do prípravy.
Ďakujem. A ospravedlňujem sa teda, to len tak naozaj, že mal som takého učiteľa, pri ktorom som zaspal.
Rozpracované
19:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:12
Branislav GröhlingPoslednú vec. V rámci segregácie, stále tu rozprávame o antidiskriminačnom zákone. Pán kolega, aj vy viete, že nie je žiaden návrh zo strany ministerstva spravodlivosti, viete, že nie je nič v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Viete, že nálezy a rozhodnutia súdov sú iba v školstve a v rámci oblasti školstva a viete, že to máme vydokladované, máme tieto skúsenosti aj reálne z praxe, preto nerozumiem, prečo chceme odpinknúť túto vec a tváriť sa, že ju prijmeme, neviem kedy, v rámci tohto volebného obdobia už asi nie, takže v rámci budúceho volebného obdobia segregácia ako taká a infringement, ktorý sme dostali v 2015, je naviazaný na školstvo, nie na iné segmenty alebo iné oblasti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.3.2023 o 19:12 hod.
Mgr.
Branislav Gröhling
Videokanál poslanca
Pán kolega Habánik, áno, máte pravdu, že keď sme prinášali novelu školského zákona, tak v rámci cyklov tam bolo napísané, že môže, pretože sme chceli vyslať školám signál, aj všetkým odborníkom, aby sa začali naozaj pozerať na kurikulárnu reformu, aby sa zapájali do všetkých aktivít, do všetkých pripomienkových konaní a tak ďalej, ale aj naším plánom bolo, aby sme priniesli v nasledujúcej novele v rámci tohto volebného obdobia ešte aj stanovenú povinnosť v rámci plnenia rokov. Cykly, ktoré ste spomínali, sú veľmi dôležitým prostriedkom pre žiakov, pre deti, pre učiteľov, pretože im má poskytnúť omnoho takú väčšiu variabilitu v rámci hlavne toho prvého cyklu, pretože v rámci toho prvého cyklu má žiak omnoho väčší priestor na to, aby si upevnil jednotlivé potrebné vedomosti. Minimálne v rámci učebných výstupov sú absolútnou novinkou a budú pre všetky deti pre, pre, pre všetky deti bez výnimky vrátane aj detí s postihnutím a eliminácia a tzv. opakovanie ročníkov v tejto novele nie sú. To sme tam dávali v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Poslednú vec. V rámci segregácie, stále tu rozprávame o antidiskriminačnom zákone. Pán kolega, aj vy viete, že nie je žiaden návrh zo strany ministerstva spravodlivosti, viete, že nie je nič v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Viete, že nálezy a rozhodnutia súdov sú iba v školstve a v rámci oblasti školstva a viete, že to máme vydokladované, máme tieto skúsenosti aj reálne z praxe, preto nerozumiem, prečo chceme odpinknúť túto vec a tváriť sa, že ju prijmeme, neviem kedy, v rámci tohto volebného obdobia už asi nie, takže v rámci budúceho volebného obdobia segregácia ako taká a infringement, ktorý sme dostali v 2015, je naviazaný na školstvo, nie na iné segmenty alebo iné oblasti.
Rozpracované