88. schôdza

Ďakujem.

A konštatujem, že Národná rada nezvolila za člena Rady rozhlasu a televízie Slovenska za oblasť ekonómie nikoho z navrhovaných kandidátov a bude sa táto voľba opakovať.

Ďakujem pánovi poslancovi Dobešovi a môžeme pokračovať v prerušenom rokovaní vystúpením pána poslanca Mazureka k návrhu poslanca Národnej rady Miroslava Kollára, je to parlamentná tlač 1238 a je to zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek, máte slovo.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1238.]

Už to tu z tohto miesta muselo zaznieť, a preto som ten, ktorý to tu povie. Slovenské mienkotvorné médiá sú obyčajná žumpa. Ľudia, ktorí tam pracujú, sú poväčšine bezcharakterní niktoši, ktorí nepristupujú k politickému dianiu objektívne, ale ani s maličkou snahou o objektivitu, ale, naopak, neinformujú, ale vytvárajú a robia politiku. Favorizujú konkrétne politické strany a iné úplne cenzurujú.
Je šialené, nemysliteľné a úplne uletené a možno aj signifikantné pre túto tzv. stranu Demokrati, že tu navrhuje zákon, podľa ktorého ktorýkoľvek prevádzkovateľ webového informačného portálu bude môcť poslancom Národnej rady písať otázky, a v prípade, že poslanec Národnej rady neodpovie na tieto otázky, alebo to ten novinár vyhodnotí ako neúplnú či neopravdivú informáciu, tak ten ho bude môcť udávať na priestupkové konanie a poslanci Národnej rady budú môcť byť pokutovaní za to, že neodpovedia nejakému novinárovi, alebo, prízvukujem, neodpovedia úplne. Bez ohľadu na to, že každý z nás si môže pravdu vykladať akýmkoľvek spôsobom, a úplnosť ani nevraviac.
Čo je úplná informácia? Každá informácia môže byť podľa Ivety považovaná za neúplnú, lebo vždy sa dá niečo subjektívneho dodať. Ale najpodstatnejší fakt je, že niekto takúto úbohosť, takúto perlu ducha s plnou vážnosťou do Národnej rady priniesol. A nie je to len tak hocikto, je to premiérska strana, ktorá zastupuje niekoľko ministrov. Strana, ktorá mala doteraz 0,2, alebo 0,1 % v prieskumoch, ktorá neexistovala, tretíkrát sa premenovala a dnes sa hrá na hrdých Demokratov. Strana, ktorá nám hovorí, že novinári majú byť nadľudia a budú mať kompetenciu a právo šikanovať ktoréhokoľvek politika, ako sa im zachce.
Ak by takýto šialený a uletený návrh zákona prešiel a dostali ho do rúk slovenské mainstreamové žumpy, tak by ktorýkoľvek pikolík v Denníku N mohol začať šikanovať hocakého politika, ktorého nemá rád. Od rána do večera by mu posielal otázky ku každému zákonu, ku každej téme. A keby mu náhodou poslanec neodpovedal, dostane pokutu. Nič iné by nerobili poslanci Národnej rady, ktorí nie sú favorizovaní médiami, lenže by od rána do večera sedeli za počítačom a snažili sa vyhnúť pokute. Úplne by zlikvidovali činnosť takéhoto poslanca.
Ale keďže pán predkladateľ je očividne jednoduchý človek, tak nedomyslel skutočnosť, že aj on by musel odpovedať napríklad Hlavným správam alebo InfoVojne, alebo Kulturblogu, alebo iným alternatívnym médiám. A čo by robil? Kľudne, ktorýkoľvek z vás si môžete založiť médium a začať ho využívať proti svojej politickej konkurencii tak, že budete šikanovať vašich politických oponentov nekonečným radom otázok, na ktoré on bude musieť odpovedať, a jeho politická práca skončila. Možno ho zruinujete tak, že dostane toľko pokút, že nebude robiť nič, len chodiť na nejaké priestupkové konania a neustále ich vysvetľovať. Toto je duševný úlet. Toto je intelektuálny úpadok v priamom prenose. Toto je výsmech pravde, právu a spravodlivosti. Je to výsmech mandátu poslanca, je to výsmech voličom a je to ukážka, aká úbohá je tzv. strana Demokrati. Boľševici, fanatici, totalitní blázni, tak sa mohli kľudne nazvať. To by lepšie vystihovalo podstatu veci.
Mi povedzte, akú úctu ja mám mať k slovenským novinárom. Môžete urobiť 300 tlačových konferencií, ak ste v hnutí REPUBLIKA aj ste právoplatne zvolený poslanec Národnej rady, neprídu, nič nezverejnia, nič neodvysielajú. Akékoľvek mainstreamové médium vás nepozve do svojich debát, rešpektujem, sú súkromné médiá, sú mi ukradnuté, nechcú ma tam pozvať. Ale rovnako žiadam, aby mne mohli byť ukradnuté ony. Tak ak ma celé roky nepozývajú to televíznych debát, nepozývajú ma do internetových debát, nedávajú mi priestor vo svojich článkoch, z akého dôvodu ja mám byť povinný týmto šašom odpovedať? Z akého? Veď keď oni ignorujú mňa, ja mám právo ignorovať ich.
Príde vám to férové, pán Kollár, páni Demokrati? Alebo popierate, čo hovorím ja? Vystupujem na SME-čku, na Denníku N, na Aktualitách, v PLUS JEDEN DEŇ, v Markíze, v JOJ-ke, v STV-čke? Povedzte mi kde. Nikde, úplná ignorácia. Jasné, vám to vyhovuje. My sme politická konkurencia. Dobre, čert vás vem, mne je to jedno. Ale keď ma oni ignorujú, z jakého dôvodu ja mám mať povinnosť im odpovedať jako pikolík, ako nejaký sluha? Zbláznili ste sa? Veď sa dajte do poriadku.
Rozumiete, je nemysliteľné, aby niekto, kto totálnym spôsobom cenzuruje informačné pole, tvári sa, že jedna politická strana v opozícii neexistuje, nikam ju nepozýva, vo vašom vlastnom prieskume, vo Focuse, to je tuším agentúra, ktorú založil bývalý Kiskov poradca, sme mali 9,6 %. Aj napriek tomu neexistujeme. Vy, ktorí reálne neexistujete politicky, tam ale ste, v tých médiách, pán Kollár! Máme viac ako OĽANO a Demokrati dokopy. Aj tak v tých debatách nie sme, a vy tam ste. Chápete ten rozdiel?
A povedzte mi jeden dôvod, pre ktorý my máme mať voči médiám úctu. Jediný dôvod, jediný objektívny, férový moment, kedy k nám pristupovali objektívne a férovo. A znovu prízvukujem, ja to rešpektujem, sú súkromné médiá a čert ich vem. Je mi úplne jedno, ako si budú vydávať svoje spravodajstvo, ak majú dostatok čitateľov na to, aby túto subjektívnu znôžku lží dokázali čítať, aby tieto manipulácie brali natoľko vážne, že za nich sú ochotní platiť, nech si robia, čo chcú. Ale nebude ma žiadny klaun, ktorý sa nazýva Demokrat, nútiť, aby ja som povinne odpovedal týmto úbožiakom, ktorí ma úplne ignorujú. Nebude tu nikto dávať nástroj novinárom, aby likvidovali konkrétnych politikov.
A to sa môže voči vám obrátiť ako bumerang. Vy ste úplne nedomysleli, čo ste navrhli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čakal som, kedy sa nadýchnete, ale nedarilo sa mi (povedané so smiechom), lebo sa naplnila 19.00 hod., a neviem, koľko ešte máte vo svojom vystúpení

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Tak minútu. Môžem ešte minútku?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Myslím si že áno. A ak by bol súhlas, mohli by sme vybaviť aj faktické poznámky a uzavrieť tento bod. (Súhlasná reakcia pléna.) Ak áno, fajn, ďakujem.
Pán poslanec, nech sa páči.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Ja chcem uzavrieť svoju rozpravu tým, že tu vidíte ideálnu sondu do duše, do sveta tých tzv. Demokratov. Zruinovať normálne demokraciu ako takú už len tým, že proste niekto bude môcť zasypávať poslancov nielen Národnej rady, ale vyšších územných celkov, miest nekonečným množstvom otázok a tí nebudú robiť nič iné, len odpovedať.
A znovu prízvukujem, ja voči novinárom nemám žiadnu úctu. Tu v Národnej rade robíme tlačovú konferenciu v miestnosti a oni sedia na gaučoch a vysmievajú sa, škeria sa, že tam nemusia ísť. Veď dobre, tak nech sa aj nabodnú na kôl, mne sú ukradnutí. Ale žiadam právo, aby mi boli ukradnutí aj naďalej. Tak mi nenavrhujte, že kým mňa môže nejaký ničomný úbožiak z Markízy alebo z JOJ-ky ignorovať, tak ja nemôžem ignorovať jeho.
Resetnite sa, vy boľševici!

Štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Suja ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Poviem jeden príklad, novinára jedného nemenovaného časopisu PLUS 7 dní, keď sa ho čašníčka v jednej reštaurácie v okrese Detva pýtala, prečo píše klamstvá, tak on je s chladnou tvárou odpovedal, že aj on má rodinu a musí ju nejako živiť.
Tak sa nečudujte, že ten postoj, aký máme k novinárom, keď oni nemajú problém verejne povedať, že jedno, čo napíšu, lebo potrebujú napísať to, čo niekto od nich vyžaduje. A je zaujímavé, že keď Demokrati na tlačovke, tri metre od seba Heger, tuto šéf predkladateľa, povie, že nemá právnu analýzu k MiG-om, a druhý Naď, o dva a pol metra čo stojí vedľa, povie, že má, ale hu nedá. A vy máte tu drzosť prísť takýmto návrhom?!
Vy ste fakt riadni Demokrati.

Pán poslanec Kočiš s faktickou poznámkou.

Tento návrh zákona, tak ako povedal kolega Milan Mazurek vo svojej rozprave, to je taká jedna stoka. To je naozaj žumpa a to je taký vrcholný chliev, ktorým by sme dali novinárskym hyenám, ktorých je na Slovensku nie desať, nie dvadsať, nie sto, to sú tisíce, tisíce bláznov a polobláznov, ktorí sa správajú rovnako. Správajú sa rovnako, pretože nenávidia niekoho až tak, že sú ochotní mu zničiť, ja neviem, prítomnosť, minulosť, budúcnosť, kariéru, rodinu, čokoľvek len preto, že hľadajú nejakú senzáciu, alebo to robia na objednávku. A takýto človek má mať práve na odpoveď? Bude to rečnícka otázka teraz z mojej strany alebo to je nejaká možnosť ponuky na nejakú odpoveď do budúcna. Nie, nemajú, pretože títo novinári, ak by zastávali základné princípy novinárskej etiky, novinárskej cti, tak budú robiť jednu jedinú zásadnú vec, ktorá vyplýva z ich povolania, byť objektívny. Ale slovo objektivita títo novinári nepoznajú. Sú zaslepení nenávisťou, sú zaslepení zášťou, sú zaslepení všetkým iným, len nie objektivitou.
A pokiaľ sa tento syndróm objektivity nevráti do slovenských mienkotvorných médií, ktorým tak všetci po mojej ľavici idete po ruke, tak jednoducho nebude nikdy dostatočný priestor na argumentáciu, na názor aj iný, ako mienkotvorné médium chce alebo požaduje. Čiže z toho vyplýva ďalšia otázka, má vôbec niekto právo dostávať odpoveď, ak nie... o jeho záujem, o neho prácu nie je? Toto si treba vysvetliť. Jednoducho zničiť niekomu život, jeho prácu len preto, že nedá odpoveď niekomu, no to mi príde naozaj uletené, ujeté.
A, pán predkladateľ, naozaj s Progresívnym Slovenskom a ich zákonmi si treba podať ruku.

Zaslepený objektivitou to znie ako oxymorom.
Pán poslanec Baránik.

Pán poslanec Mazurek, samozrejme, na, tento návrh zákona je možné mať rôzne názory a myslím, že je aj veľmi kultivovaným a fundovaným spôsobom to už bolo vyjadrené. Avšak vy vo vašom vystúpení ste ukázali, čo je dôvodom toho, že vás novinári nie sú ochotní rešpektovať.
Čiže nie je to len to, že ste sa do parlamentu dostali na neofašistickej kandidátke a teraz sa hráte akože na stredovú stranu a oblbujete ľudí ešte viac ako predtým v podstate. Vy sa chováte ako neonacista. Ste útočný, hovoríte urážlivé veci na ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemusia prácu vykonávať ideálne, o tom sa dá hovoriť veľa, ale vy sa chováte ako neonacista. Predstavte si, že keby ste sa dostali k moci, že čo by sa tu stalo. (Reakcia z pléna.) No to sa stane, presne tak. Čiže podobne ako váš vzor alebo rôzne vzory, ktorý, ktorý, ktoré máte, sa usilujú o to, aby urobili, ako vy to nazývate, poriadok, to ste nám tu teraz predviedli, tak to je ten dôvod prečo vás médiá, po ktorých tak veľmi túžite, aby vás rešpektovali, práve preto vás ignorujú, lebo tým, že ich budete volať, že sú šašovia a že sú neviem čo, tak tým tú nejakú ich náklonnosť nezískate.
A vy to ani neviete, ani to nechcete, pretože si myslíte, že urobíte podobný poriadok v tejto krajine, ako to urobili vaše vzory, ktoré zodpovedajú tomu, že ste neonacisti.

Teraz už je pripravený pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou.

Tri veci. Chcem sa ospravedlniť pánovi poslancovi Mazurekovi, že keď som v predchádzajúcom vyjadrení hovoril o tých, ktorí útočia na médiá, tak som spomenul Kočnera, Fica a Matoviča a zabudol som na neho a jeho kolegov z hnutia REPUBLIKA, tak dúfam, že prijíma to ospravedlnenie.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že aj ja som kritizoval ten návrh zákona, a teda pomerne, pomerne obsiahlo. Ale myslím si, že je rozdiel, keď sa vedie normálna, vecná diskusia bez osobných útokov, bez útokov na novinárov. Ja som aj uznal, že, že rozumiem tomu zámeru, a dokonca ho schvaľujem, len tá forma sa mi nepozdáva. A keď sa tu proste vykrikuje, útočí, uráža, pľuje a... áno, každý si môže, môže urobiť, urobiť svoj, svoj obraz o tom, ako má alebo nemá vyzerať parlamentná diskusia.
Tretia vec. Na základe toho, čo pán poslanec Mazurek hovoril, dal by som pánovi predkladateľovi do pozornosti, že v prípade, že by sa parlamentná väčšina stotožnila s tým návrhom a posunula ho do druhého čítania a bola vôľa zachovať tam aj to zahrnutie verejných funkcionárov, aby sa tam nejakým pozmeňujúcim návrhom doplnilo, že táto povinnosť sa nevzťahuje na fašistických poslancov, myslím si, že novinári s tým problém mať nebudú.