88. schôdza

Už to tu z tohto miesta muselo zaznieť, a preto som ten, ktorý to tu povie. Slovenské mienkotvorné médiá sú obyčajná žumpa. Ľudia, ktorí tam pracujú, sú poväčšine bezcharakterní niktoši, ktorí nepristupujú k politickému dianiu objektívne, ale ani s maličkou snahou o objektivitu, ale, naopak, neinformujú, ale vytvárajú a robia politiku. Favorizujú konkrétne politické strany a iné úplne cenzurujú.
Je šialené, nemysliteľné a úplne uletené a možno aj signifikantné pre túto tzv. stranu Demokrati, že tu navrhuje zákon, podľa ktorého ktorýkoľvek prevádzkovateľ webového informačného portálu bude môcť poslancom Národnej rady písať otázky, a v prípade, že poslanec Národnej rady neodpovie na tieto otázky, alebo to ten novinár vyhodnotí ako neúplnú či neopravdivú informáciu, tak ten ho bude môcť udávať na priestupkové konanie a poslanci Národnej rady budú môcť byť pokutovaní za to, že neodpovedia nejakému novinárovi, alebo, prízvukujem, neodpovedia úplne. Bez ohľadu na to, že každý z nás si môže pravdu vykladať akýmkoľvek spôsobom, a úplnosť ani nevraviac.
Čo je úplná informácia? Každá informácia môže byť podľa Ivety považovaná za neúplnú, lebo vždy sa dá niečo subjektívneho dodať. Ale najpodstatnejší fakt je, že niekto takúto úbohosť, takúto perlu ducha s plnou vážnosťou do Národnej rady priniesol. A nie je to len tak hocikto, je to premiérska strana, ktorá zastupuje niekoľko ministrov. Strana, ktorá mala doteraz 0,2, alebo 0,1 % v prieskumoch, ktorá neexistovala, tretíkrát sa premenovala a dnes sa hrá na hrdých Demokratov. Strana, ktorá nám hovorí, že novinári majú byť nadľudia a budú mať kompetenciu a právo šikanovať ktoréhokoľvek politika, ako sa im zachce.
Ak by takýto šialený a uletený návrh zákona prešiel a dostali ho do rúk slovenské mainstreamové žumpy, tak by ktorýkoľvek pikolík v Denníku N mohol začať šikanovať hocakého politika, ktorého nemá rád. Od rána do večera by mu posielal otázky ku každému zákonu, ku každej téme. A keby mu náhodou poslanec neodpovedal, dostane pokutu. Nič iné by nerobili poslanci Národnej rady, ktorí nie sú favorizovaní médiami, lenže by od rána do večera sedeli za počítačom a snažili sa vyhnúť pokute. Úplne by zlikvidovali činnosť takéhoto poslanca.
Ale keďže pán predkladateľ je očividne jednoduchý človek, tak nedomyslel skutočnosť, že aj on by musel odpovedať napríklad Hlavným správam alebo InfoVojne, alebo Kulturblogu, alebo iným alternatívnym médiám. A čo by robil? Kľudne, ktorýkoľvek z vás si môžete založiť médium a začať ho využívať proti svojej politickej konkurencii tak, že budete šikanovať vašich politických oponentov nekonečným radom otázok, na ktoré on bude musieť odpovedať, a jeho politická práca skončila. Možno ho zruinujete tak, že dostane toľko pokút, že nebude robiť nič, len chodiť na nejaké priestupkové konania a neustále ich vysvetľovať. Toto je duševný úlet. Toto je intelektuálny úpadok v priamom prenose. Toto je výsmech pravde, právu a spravodlivosti. Je to výsmech mandátu poslanca, je to výsmech voličom a je to ukážka, aká úbohá je tzv. strana Demokrati. Boľševici, fanatici, totalitní blázni, tak sa mohli kľudne nazvať. To by lepšie vystihovalo podstatu veci.
Mi povedzte, akú úctu ja mám mať k slovenským novinárom. Môžete urobiť 300 tlačových konferencií, ak ste v hnutí REPUBLIKA aj ste právoplatne zvolený poslanec Národnej rady, neprídu, nič nezverejnia, nič neodvysielajú. Akékoľvek mainstreamové médium vás nepozve do svojich debát, rešpektujem, sú súkromné médiá, sú mi ukradnuté, nechcú ma tam pozvať. Ale rovnako žiadam, aby mne mohli byť ukradnuté ony. Tak ak ma celé roky nepozývajú to televíznych debát, nepozývajú ma do internetových debát, nedávajú mi priestor vo svojich článkoch, z akého dôvodu ja mám byť povinný týmto šašom odpovedať? Z akého? Veď keď oni ignorujú mňa, ja mám právo ignorovať ich.
Príde vám to férové, pán Kollár, páni Demokrati? Alebo popierate, čo hovorím ja? Vystupujem na SME-čku, na Denníku N, na Aktualitách, v PLUS JEDEN DEŇ, v Markíze, v JOJ-ke, v STV-čke? Povedzte mi kde. Nikde, úplná ignorácia. Jasné, vám to vyhovuje. My sme politická konkurencia. Dobre, čert vás vem, mne je to jedno. Ale keď ma oni ignorujú, z jakého dôvodu ja mám mať povinnosť im odpovedať jako pikolík, ako nejaký sluha? Zbláznili ste sa? Veď sa dajte do poriadku.
Rozumiete, je nemysliteľné, aby niekto, kto totálnym spôsobom cenzuruje informačné pole, tvári sa, že jedna politická strana v opozícii neexistuje, nikam ju nepozýva, vo vašom vlastnom prieskume, vo Focuse, to je tuším agentúra, ktorú založil bývalý Kiskov poradca, sme mali 9,6 %. Aj napriek tomu neexistujeme. Vy, ktorí reálne neexistujete politicky, tam ale ste, v tých médiách, pán Kollár! Máme viac ako OĽANO a Demokrati dokopy. Aj tak v tých debatách nie sme, a vy tam ste. Chápete ten rozdiel?
A povedzte mi jeden dôvod, pre ktorý my máme mať voči médiám úctu. Jediný dôvod, jediný objektívny, férový moment, kedy k nám pristupovali objektívne a férovo. A znovu prízvukujem, ja to rešpektujem, sú súkromné médiá a čert ich vem. Je mi úplne jedno, ako si budú vydávať svoje spravodajstvo, ak majú dostatok čitateľov na to, aby túto subjektívnu znôžku lží dokázali čítať, aby tieto manipulácie brali natoľko vážne, že za nich sú ochotní platiť, nech si robia, čo chcú. Ale nebude ma žiadny klaun, ktorý sa nazýva Demokrat, nútiť, aby ja som povinne odpovedal týmto úbožiakom, ktorí ma úplne ignorujú. Nebude tu nikto dávať nástroj novinárom, aby likvidovali konkrétnych politikov.
A to sa môže voči vám obrátiť ako bumerang. Vy ste úplne nedomysleli, čo ste navrhli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, čakal som, kedy sa nadýchnete, ale nedarilo sa mi (povedané so smiechom), lebo sa naplnila 19.00 hod., a neviem, koľko ešte máte vo svojom vystúpení

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Tak minútu. Môžem ešte minútku?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Myslím si že áno. A ak by bol súhlas, mohli by sme vybaviť aj faktické poznámky a uzavrieť tento bod. (Súhlasná reakcia pléna.) Ak áno, fajn, ďakujem.
Pán poslanec, nech sa páči.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
Ja chcem uzavrieť svoju rozpravu tým, že tu vidíte ideálnu sondu do duše, do sveta tých tzv. Demokratov. Zruinovať normálne demokraciu ako takú už len tým, že proste niekto bude môcť zasypávať poslancov nielen Národnej rady, ale vyšších územných celkov, miest nekonečným množstvom otázok a tí nebudú robiť nič iné, len odpovedať.
A znovu prízvukujem, ja voči novinárom nemám žiadnu úctu. Tu v Národnej rade robíme tlačovú konferenciu v miestnosti a oni sedia na gaučoch a vysmievajú sa, škeria sa, že tam nemusia ísť. Veď dobre, tak nech sa aj nabodnú na kôl, mne sú ukradnutí. Ale žiadam právo, aby mi boli ukradnutí aj naďalej. Tak mi nenavrhujte, že kým mňa môže nejaký ničomný úbožiak z Markízy alebo z JOJ-ky ignorovať, tak ja nemôžem ignorovať jeho.
Resetnite sa, vy boľševici!

Ďakujem za slovo.
Poviem jeden príklad, novinára jedného nemenovaného časopisu PLUS 7 dní, keď sa ho čašníčka v jednej reštaurácie v okrese Detva pýtala, prečo píše klamstvá, tak on je s chladnou tvárou odpovedal, že aj on má rodinu a musí ju nejako živiť.
Tak sa nečudujte, že ten postoj, aký máme k novinárom, keď oni nemajú problém verejne povedať, že jedno, čo napíšu, lebo potrebujú napísať to, čo niekto od nich vyžaduje. A je zaujímavé, že keď Demokrati na tlačovke, tri metre od seba Heger, tuto šéf predkladateľa, povie, že nemá právnu analýzu k MiG-om, a druhý Naď, o dva a pol metra čo stojí vedľa, povie, že má, ale hu nedá. A vy máte tu drzosť prísť takýmto návrhom?!
Vy ste fakt riadni Demokrati.

Tento návrh zákona, tak ako povedal kolega Milan Mazurek vo svojej rozprave, to je taká jedna stoka. To je naozaj žumpa a to je taký vrcholný chliev, ktorým by sme dali novinárskym hyenám, ktorých je na Slovensku nie desať, nie dvadsať, nie sto, to sú tisíce, tisíce bláznov a polobláznov, ktorí sa správajú rovnako. Správajú sa rovnako, pretože nenávidia niekoho až tak, že sú ochotní mu zničiť, ja neviem, prítomnosť, minulosť, budúcnosť, kariéru, rodinu, čokoľvek len preto, že hľadajú nejakú senzáciu, alebo to robia na objednávku. A takýto človek má mať práve na odpoveď? Bude to rečnícka otázka teraz z mojej strany alebo to je nejaká možnosť ponuky na nejakú odpoveď do budúcna. Nie, nemajú, pretože títo novinári, ak by zastávali základné princípy novinárskej etiky, novinárskej cti, tak budú robiť jednu jedinú zásadnú vec, ktorá vyplýva z ich povolania, byť objektívny. Ale slovo objektivita títo novinári nepoznajú. Sú zaslepení nenávisťou, sú zaslepení zášťou, sú zaslepení všetkým iným, len nie objektivitou.
A pokiaľ sa tento syndróm objektivity nevráti do slovenských mienkotvorných médií, ktorým tak všetci po mojej ľavici idete po ruke, tak jednoducho nebude nikdy dostatočný priestor na argumentáciu, na názor aj iný, ako mienkotvorné médium chce alebo požaduje. Čiže z toho vyplýva ďalšia otázka, má vôbec niekto právo dostávať odpoveď, ak nie... o jeho záujem, o neho prácu nie je? Toto si treba vysvetliť. Jednoducho zničiť niekomu život, jeho prácu len preto, že nedá odpoveď niekomu, no to mi príde naozaj uletené, ujeté.
A, pán predkladateľ, naozaj s Progresívnym Slovenskom a ich zákonmi si treba podať ruku.

Pán poslanec Mazurek, samozrejme, na, tento návrh zákona je možné mať rôzne názory a myslím, že je aj veľmi kultivovaným a fundovaným spôsobom to už bolo vyjadrené. Avšak vy vo vašom vystúpení ste ukázali, čo je dôvodom toho, že vás novinári nie sú ochotní rešpektovať.
Čiže nie je to len to, že ste sa do parlamentu dostali na neofašistickej kandidátke a teraz sa hráte akože na stredovú stranu a oblbujete ľudí ešte viac ako predtým v podstate. Vy sa chováte ako neonacista. Ste útočný, hovoríte urážlivé veci na ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nemusia prácu vykonávať ideálne, o tom sa dá hovoriť veľa, ale vy sa chováte ako neonacista. Predstavte si, že keby ste sa dostali k moci, že čo by sa tu stalo. (Reakcia z pléna.) No to sa stane, presne tak. Čiže podobne ako váš vzor alebo rôzne vzory, ktorý, ktorý, ktoré máte, sa usilujú o to, aby urobili, ako vy to nazývate, poriadok, to ste nám tu teraz predviedli, tak to je ten dôvod prečo vás médiá, po ktorých tak veľmi túžite, aby vás rešpektovali, práve preto vás ignorujú, lebo tým, že ich budete volať, že sú šašovia a že sú neviem čo, tak tým tú nejakú ich náklonnosť nezískate.
A vy to ani neviete, ani to nechcete, pretože si myslíte, že urobíte podobný poriadok v tejto krajine, ako to urobili vaše vzory, ktoré zodpovedajú tomu, že ste neonacisti.

Tri veci. Chcem sa ospravedlniť pánovi poslancovi Mazurekovi, že keď som v predchádzajúcom vyjadrení hovoril o tých, ktorí útočia na médiá, tak som spomenul Kočnera, Fica a Matoviča a zabudol som na neho a jeho kolegov z hnutia REPUBLIKA, tak dúfam, že prijíma to ospravedlnenie.
A druhú vec, ktorú chcem povedať, je, že aj ja som kritizoval ten návrh zákona, a teda pomerne, pomerne obsiahlo. Ale myslím si, že je rozdiel, keď sa vedie normálna, vecná diskusia bez osobných útokov, bez útokov na novinárov. Ja som aj uznal, že, že rozumiem tomu zámeru, a dokonca ho schvaľujem, len tá forma sa mi nepozdáva. A keď sa tu proste vykrikuje, útočí, uráža, pľuje a... áno, každý si môže, môže urobiť, urobiť svoj, svoj obraz o tom, ako má alebo nemá vyzerať parlamentná diskusia.
Tretia vec. Na základe toho, čo pán poslanec Mazurek hovoril, dal by som pánovi predkladateľovi do pozornosti, že v prípade, že by sa parlamentná väčšina stotožnila s tým návrhom a posunula ho do druhého čítania a bola vôľa zachovať tam aj to zahrnutie verejných funkcionárov, aby sa tam nejakým pozmeňujúcim návrhom doplnilo, že táto povinnosť sa nevzťahuje na fašistických poslancov, myslím si, že novinári s tým problém mať nebudú.

Pán Dostál, odhliadnuc od úbohej poznámky na záver, ktorá dokonale vystihuje, kto vy ste, to znamená fašista, chcem povedal jednu podstatnú vec. Vy žiadate slušnú, inteligentnú debatu s médiami. Žiadate, aby sa nenálepkovalo, nenadávalo, neurážalo. Každý jeden z boha deň si v médiách o sebe prečítam niečo negatívne, zlé, urážlivé, nálepkujúce. A viete, čo majú všetky tieto mainstreamové stoky spoločné? Ani jedno z nich mi nedá možnosť sa vyjadriť.
Takže odo mňa nežiadajte, aby ja som ku nim bol zmierlivý, úctivý, slušný. Ja som k nim taký istý, ako sú ony ku mne. To je proste reciprocita, nič viac. To, čo som tu predviedol, je ešte nič voči tomu, čo ja sa častokrát o sebe dočítam v týchto médiách. Vám je to jedno, ja to rešpektujem. A to je aj odpoveď pre vášho kolegu. Ja nežiadam aby ma mali radi, ja ani nežiadam, aby ma niekde pozývali, ja hovorím, že mne sú ukradnuté, lebo viem, kto za nimi stojí, viem, aké ideológie zaznávajú, a viem, že nás nenávidia. Majú na to plné právo, sú súkromné médiá, nech nás nepozývajú.
Ja len žiadam, aby mi nejaký šašo nenavrhoval, aby ja som im povinne musel pod hrozbou pokuty odpovedať. Veď nebláznite. Aké je to spravodlivé, keď mňa niekto môže za sedem rokov, čo som poslanec, nepozvať ani jeden jedinýkrát do diskusie, ale ja som povinný mu odpovedať na všetko. To čo je za spravodlivosť? To je spravodlivosť ako od Pol Pota alebo Stalina. Veď rozmýšľajte trochu, však o tom tu tu celý čas hovorím. Tento návrh je úlet, úplný úlet. A navyše - a to dokonale opäť zobrazuje, kto sú títo ľudia - on ide od ľudí, ktorí ako vláda odmietajú ľuďom zverejniť, na základe akej právnej analýzy od... odovzdali naše stíhačky. Bez ohľadu na to, či niekto súhlasí alebo nesúhlasí s tým odovzdaním, oni to nezverejnia.
Ale tí istí ľudia, ktorí odmietajú ľuďom odpovedať na ich otázky, nanucujú nám, aby my sme odpovedali na otázky novinárov, ktorí nás cenzurujú.

Ďakujem.
Nebudem už zdržiavať veľmi, keďže je pokročilá doba. Pán Mazurek už aj odchádza. Keďže ako sám povedal, ešte si nezaložil médium a tento zákon sme ešte neschválili, tak či tak by som využil tú možnosť a nebol by som mu odpovedal. Keď si ho založí a zákon prejde, potom budem musieť.
Ale spomeniem len zopár vecí, ktoré spomenul on a jeho kolegovia, ako dôvod, prečo vlastne predkladám tento aj ten nasledujúci zákona - mienkotvorné médiá sú obyčajná žumpa, novinári sú bezcharakterní niktoši, novinárske hyeny, tisíce bláznov a polobláznov. Práve pre takýchto poslancov potrebujeme zlepšiť podmienky na prácu novinárov a zvýšiť ich ochranu.
Ďakujem, Ondrej Dostál, za tie pripomienky a za kultivovaný spôsob, akým si ich predniesol. Ja im aj rozumiem a ponúkam tento zákon ako priestor v prípadnom druhom, treťom čítaní sa baviť o... o zlepšení a prepracovaní najmä preto, že sme čakali teda dlho, či príde s nejakými úpravami ministerstvo kultúry. Zdá sa, že už v tomto volebnom období nie, a vnímam to ako poslednú šancu ešte do konca volebného obdobia v tomto niečo urobiť.
Čiže ešte raz vám ďakujem za pripomienky a napriek tomu, že im rozumiem, tak chcem podporiť poslancov, ktorých... zajtra vás tu bude viac, o posunutie zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem, dobré ráno.
Kolegyne, kolegovia, na Slovensku posledné roky zažívame atmosféru zvýšeného tlaku a atakov na novinárov. Sme jednou z mála krajín Európskej únie, kde sme zažili smrť novinára a jeho snúbenice a vzhľadom na to, že sa zase blíži ďalšie predvolebné obdobie, zosilňujú sa verbálne ataky politikov na novinárov. Stačí si spomenúť špinavé protislovenské prostitútky Roberta Fica alebo pomerne nedávne prirovnávanie slovenských novinárov k Hitlerovým novinárom zo strany Igora Matoviča. Preto som presvedčený, že je v tejto chvíli čas a priestor na zvýšenie ochrany novinárov pri výkone ich povolania, a preto predkladám tento návrh zákona, ktorého cieľom je zaradiť novinárov do kategórie chránených osôb v Trestnom zákone, aby boli prípadné útoky na nich posudzované prísnejšie. Pojem novinár nebude zahŕňať iba redaktorov printových či v elektronických médiách, v televízii alebo v rozhlase, ale napríklad aj investigatívnych blogerov. Prijíma sa tak odporúčanie uznávaných mimovládnych organizácii, ktorou je napríklad organizácia Article 19, ktorá hovorí, že už nie je vhodné definovať žurnalistiku a žurnalistov odkazom na určitý uznávaný orgán odbornej prípravy alebo na pridruženie ku konkrétnej spravodajskej jednotke či profesnému orgánu. Na definíciu žurnalistiky je potrebné nazerať z funkčného hľadiska, to znamená žurnalistiku ako aktivitu, ktorá môže byť vykonávaná bez prekážok. Napokon za strážnych psov demokracie považuje blogerov, ak sa ich činnosť týka vecí verejného záujmu, čo je dôležitý aspekt nášho návrhu, popri novinároch aj Európsky súd pre ľudské práva. Nebudem teraz citovať konkrétne rozhodnutie. To znamená, postavenie novinára ako chránenej osoby možno demonštrovať na príklade konkrétneho trestného činu, a to nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona: "Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok." Pri spáchaní tohto trestného činu na chránenej osobe je už trestná sadzba najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky.
Práve preto navrhujeme zaradiť medzi chránené osoby aj novinárov s tým, že navrhujeme potom v konkrétnych ustanoveniach vymedziť znaky novinára ako chránenej osoby. Prvým je opakované rozširovanie ideí alebo informácií slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. A druhý dôležitý znak sa týka obsahu takýchto ideí alebo informácií. Musí ísť o dôležitú otázku verejného záujmu. Prostredníctvom týchto znakov tak nebude rozhodujúci napríklad zamestnanecký vzťah k vydavateľovi periodickej tlače alebo vysielateľovi, ale reálny obsah práce danej osoby.
Pokiaľ ide o to, čo možno považovať za dôležitú otázku verejného záujmu, nepochybne možno za ňu považovať napríklad informácie o hospodárení s verenými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu, obcí, samosprávnych krajov či verejnoprávnych inštitúcií alebo o prepojeniach vplyvných osôb na verejných činiteľov. V konečnom dôsledku, samozrejme, bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby takéto nové vymedzenie chránenej osoby aplikovali v kontexte konkrétneho prípadu.
Ďakujem.