90. schôdza

Takisto chcem poďakovať pánu Takáčovi za vystúpenie, ktoré bolo dosť detailné, a som rád, že teda sme sa zaoberali touto problematikou. Za mňa chcem povedať, že aj vzhľadom na vzniknutú situáciu vôbec politickú, ktorú, ktorú máme na Slovensku, si myslím, že je veľmi dôležité, aby čím skôr prišla nová vláda, nakoľko, samozrejme, my z pozície opozície vieme dávať takéto návrhy, ale je dôležité, aby aj vláda vytvárala tlak na to, aby, aby sa zavádzali niektoré veci do praxe, a vláda vie veľmi, veľmi znepríjemniť niektorým, niektorým podnikateľom, ktorí si z toho urobili eldorádo, život.
Ja chcem poukázať na jednu vec a upozorňujú na to už aj medzinárodné inštitúcie, že to zdražovanie mnohí využili na zvyšovanie, neodôvodnené zvyšovanie cien. Profity korporácií stúpajú a absolútne sa nesprávajú tak, že budeme solidárni s ľuďmi, ktorí toto zdražovanie zaplatia.
Za mňa môžem povedať, tých 1,6 miliardy, ktoré vláda vybrala naviac na rôznych daniach, a hovoria to všetci ekonómovia, mali sa vrátiť tieto peniaze ľuďom a pomôcť im zvládať túto situáciu, ktorá tu je. Ja si myslím, že predčasné voľby 30. septembra, to je veľmi nešťastný a neskorý termín, a myslím si, že vláda by sa mala, mala by prísť čo najskôr, a teda budeme robiť všetko pre to, aby sa tak aj stalo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, k tej prvej časti, fakt je mi ľúto, že to, čo sa zrušila byrokracia, tie cenové kalkulácie, cenové evidencie v kilečku, to chcete znova zaviesť. (Reakcia z pléna.) No, všetci s tým súhlasia, čo im zostáva? Čiže jednoducho je to, je to ďalšia byrokracia. V podstate to sami vidíte, lebo zároveň hneď teda v ďalšom článku to teda pre mikroúčtovné jednotky dávate preč alebo teda tam, kde celkový majetok nepresahuje nejakú sumu alebo... čiže zároveň teda robia sa z toho výnimky. Ja len teda, že to je presne to potvrdenie, že ono je to zbytočné pre všetkých, tak jak že to dva roky nemuseli používať. To je jedna vec.
Ale druhá vec, to samotné je, ja si len dovolím tiež odcitovať kúsok z dôvodovej správy, no, je to cenová regulácia, hej, "účelom navrhnutej právnej úpravy je na prechodné obdobie stanoviť povinnosť cenovému regulačnému orgánu určiť opatrenia na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja" a tak ďalej a tak ďalej, čiže jednoducho proste určiť cenu. Toto nikdy veci nevyrieši. Buď to spôsobí nedostatok, alebo, alebo to jednoducho spôsobí to, že sa tomu prispôsobia nejak. A ja potom poviem v rozprave bližšie, fakt akože toto skutočne nie je cesta. Toto bojuje proti trhovému princípu, proti trhovej ekonomike a vo finále to, bohužiaľ, a to je na tom to najsmutnejšie, že to nepomôže. Tak ako to nepomohlo v tom Maďarsku, nepomôže to ani tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Určite je potrebné, aby sme s rapídne zvýšenými cenami potravín na Slovensku niečo robili. V porovnaní s okolitými štátmi ich máme v priemere určite najvyššie. Akurát rozdiely, čo sú iba v niektorých druhov, druhoch potravín. Ja môžem porovnať situáciu s Poľskom. Bývam v tesnej blízkosti s Poľskou republikou a mnohí ľudia z môjho okolia chodia pravidelne na nákupy do Poľska a kupujú tam, samozrejme, v prvom rade potraviny, ale okrem potravín stavebný materiál, oblečenie, či pre seba, pre deti, drogériu a mnohé iné druhy tovarov a naozaj pri takom priemernom nákupe ušetria desiatky, desiatky eur a popritom si ešte aj natankujú do nádrží svojich áut pohonné hmoty, čo je výrazný úbytok, ja si myslím, že aj na spotrebných daniach a na iných, že naša krajina minimálne v blízkosti hraníc stráca obrovské, obrovské príjmy, lebo už sa stala bežnou nákupná turistika ľudí, ktorí bývajú v blízkosti hraníc. Čo viem, tak napríklad do Poľska chodia, keď aj vidím značky, lebo všetky autá prechádzajúce cez naše mesto, tak aj z okruhu 100 km sa niektorým ľuďom oplatí, aby chodili na nákupy do Poľska. Ja bývam v mestečku Tvrdošín, kde máme, má necelých 9-tisíc obyvateľov a máme päť obcho... veľkých obchodných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, no, ja si myslím, že na základe toho stretnutia, ktoré bolo, ten okrúhly stôl, kde vzniklo a vzišlo teda to, že treba zaviesť túto evidenciu, tak, samozrejme, my sa dotýkame hlavne veľkých obchodných reťazcov, ktoré musím povedať, že nemali s tým žiaden problém. Práveže povedali, že úplne, je to úplne v poriadku, a práveže povedali, že ony tú evidenciu aj majú a dodržujú aj niekoľko rokov, samozrejme, že ony to robia, len samozrejme, že teraz štátna obchodná inšpekcia pri prípadne nejakej kontrole nemôže požadovať tieto dokumenty, lebo môže povedať obchodný reťazec, ja nemám zo zákona povinnosť to zachovávať, túto evidenciu, tým pádom to nebude mať. Samozrejme to, že budeme zachovávať túto evidenciu tri roky, je veľmi dobrý, pozitívny krok hlavne pri tých reťazcoch, však ja som to rozprával aj vo svojej rozprave, ktoré mali napríklad jeden za rok 2021 8,9-percentný čistý zisk. Proste to sú enormné zisky a ja si myslím, že úloha silného štátu je v týchto ťažkých situáciách pri tak vysokej inflácii potravinovej 30 % určitým spôsobom vstúpiť do toho. Samozrejme, je to ale na základe tohto zákona pri vytvorení analýzy a na základe zákona navrhnúť rôzne riešenia. To riešenie nemusí byť stropovanie predajných cien, toto nemusí byť toto riešenie, nikto o ňom ani nehovorí, možnože sú niektorí, ktorí hovoria, my o tom nehovoríme.
A na druhej strane ešte pán Kuriak, ktorý začal, teda povedal tiež svoju faktickú, pochopil som to tak, že teda, pán Kuriak, hovoríte, že áno, je tu vysoké ceny, sú tu vysoké ceny, treba to riešiť, tak pevne verím, že teda výsledok bude ten, že zahlasujete za tieto zákony.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja budem viac, by som povedal, taký technický pri tomto návrhu ako, ako politický a pokúsim sa nejakým spôsobom zhrnúť a vysvetliť, že čo je vlastne, vlastne účelom tohto zákona samotného.
V dôsledku nadmernej inflácie v oblasti cien potravín, ako sme už teda doteraz počuli, tieto v ostatnom období neúmerne prudko vzrástli, medziročne v priemere asi o 30 %, ale pri niektorých základných potravinách až o 50 až 75 %. A napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky ani príslušné cenové orgány v zmysle zákona o cenách, v tomto prípade teda ministerstvo financií, nijako nekonajú, nereagujú na vznik mimoriadnej trhovej situácie, ktorý má priamy vplyv na ceny tovarov na tuzemskom trhu a ktoré ohrozujú cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov, a to napriek tomu, že máme už dnes v platnom a účinnom právnom poriadku práve na takúto situáciu, keď zlyhá trh, v tomto prípade trh s potravinami, resp. cenami potravín, máme na to nástroje, ktoré umožňujú cenovému regulačnému orgánu na takúto situáciu zareagovať.
V stručnosti si dovolím odcitovať, resp. poukázať na niektoré ustanovenia zo zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších právnych predpisov, aké sú teda tie regulačné nástroje a kedy má cenový regulačný orgán možnosť zasiahnuť, ak nefungujú klasické trhové mechanizmy, trhová ekonomika tak, ako ju spomínal pán poslanec Viskupič vo svojom vystúpení, a kedy teda by cenový regulačný orgán mal zasiahnuť s prostriedkami, ktoré mu tento zákon dáva, a to je najmä teda cenová regulácia.
Inými slovami opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa zákona o cenách môžu byť buď regulácia cien, alebo zákaz dohodnúť neprimeranú cenu. Pričom regulácia cien je určenie samotnej ceny alebo určenie záväzného spôsobu vytvorenia ceny tovaru a podmienok regulácie cien cenovými orgánmi, teda v tomto prípade ministerstvo financií, pričom cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru podľa § 4a ods. 2 písm. a), ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu, ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov. Teda presne tá situácia, ktorá na trhu s potravinami nastala.
No a spôsoby regulácie cien sú rôzne, ktoré cenový regulačný orgán má. Môže prísť buď k úradnému určeniu cien, vecnému usmerňovaniu cien, alebo kombináciu týchto spôsobov, prípadne určeniu maximálnych cien alebo pevných cien, alebo vecnému usmerňovaniu cien, čo môže byť maximálny rozsah prípustného zvýšenia cien vo vymedzenom období, alebo záväzný postup pri tvorbe ceny. To znamená napríklad stropovanie obchodných prirážok alebo iné takéto opatrenia. Pretože cenový regulačný orgán nekoná napriek tomu, že nastali podmienky podľa zákona o cenách, ktoré umožňujú cenovému regulačnému orgánu konať, ale tento nekoná, tak vznikla legislatívna potreba určiť povinnosť cenovému orgánu konať tak, aby na dočasnú dobu, upozorňujem dočasnú dobu, vykonal cenovú reguláciu.
Po diskusii na odbornom fóre so zainteresovanými subjektami, ako hovoril pán predkladateľ, v oblasti potravín sme sa zhodli na tom, že skôr ako sa vykoná samotná regulácia, to znamená, ako sa určí samotný spôsob a forma regulácie, je potrebné vykonať analýzu cenového vývoja na trhu, až na základe toho vykonať samotnú reguláciu. Preto ambíciou tohto návrhu zákona nie je priamo nastaviť alebo zaviesť cenovú reguláciu či už na obchodné prirážky, alebo maximálne ceny, alebo podobne, ale stanoviť povinnosť príslušnému cenovému orgánu, teda v tomto prípade ministerstvu financií, vykonať reguláciu, samozrejme, po predchádzajúcej analýze cenového vývoja. Preto aj účinnosť tohto zákona je nastavená mesiac pred povinnosťou zavedenia vykonať samotnú reguláciu cien na vybrané druhy potravín, ktoré sú stanovené v prílohe tohto návrhu zákona. Samozrejme, o tej prílohe, kde sú, kde je stanovených, myslím, 40 základných alebo 30 základných potravín, je možné o tom diskutovať v druhom čítaní a je možné, môžme to upravovať, prípadne úplne vypustiť, to je, to je na tom, ako bude prebiehať, prebiehať diskusia, diskusia v druhom čítaní, prípadne ešte odborná diskusia s príslušnými subjektami na potravinárskych trhoch, pričom dátum účinnosti návrhu je zatiaľ nastavený na 1. 6. práve z toho dôvodu, že chceme alebo sme mali ten zámer požiadať, čo bolo aj súčasťou tej mimoriadnej schôdze, požiadať vládu Slovenskej republiky o skrátené legislatívne konanie a zavedenie samotnej regulácie od 1. 7., aby bol časový priestor na to, aby cenový regulačný orgán mohol vykonať takúto analýzu. Samozrejme, pokiaľ by návrh na skrátené legislatívne konanie neprešiel, tak v druhom čítaní budeme musieť účinnosť aj samotný začiatok regulácie upraviť a posunúť.
Keď som povedal, že ambíciou nie je zaviesť samotnú reguláciu, vychádza to z toho, že my nemáme nástroje na to, Národná rada ani poslanci Národnej rady, aby sme vedeli takúto analýzu cenového vývoja na trhu s potravinami urobiť. Naopak, cenový regulačný orgán, ktorým je ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, má na to tak odborné, ako aj personálne zázemie a vybavenie, aby túto analýzu vedeli urobiť a už ju dávno mali urobiť, aby na základe tejto analýzy cenového vývoja vedeli stanoviť príslušnú cenovú reguláciu. V návrhu zákona my nehovoríme, akú cenovú reguláciu majú vykonať, či majú stanoviť maximálne ceny koncové, či majú stanoviť obmedzenie obchodných prirážok, alebo majú stanoviť povinnosť nejakým spôsobom sa dohodnúť pri tvorbe ceny.
My v tomto návrhu zákona nastavujeme tú povinnosť vykonať cenovú reguláciu v celom rozsahu, ktorý zákon o cenách umožňuje cenovému orgánu. Čiže nechávame na cenový regulačný orgán, ministerstvo financií, aby si vybralo po uskutočnení analýzy cenového vývoja, ktorý z nástrojov cenovej regulácie bude najefektívnejší, a ten aby cenový regulačný orgán použil. Čiže tuná nechávame úplne voľnú ruku ministerstvu financií, ak vykoná analýzu po tejto a z výsledkov tej analýzy, aký najefektívnejší nástroj vyjde, tak taký aby použil, ale na obmedzené obdobie jeden z tých nástrojov si musí vybrať a musí ho použiť tak, aby to malo vplyv na koncové ceny potravín.
Druhá vec, ktorú tento návrh zákona rieši a ktorú spomínal aj pán poslanec Viskupič vo svojej faktickej poznámke pred chvíľkou, je to, že zákonom č. 198/2000 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutými opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, v tzv. kilečku, ktorý s cieľom znížiť administratívnu záťaž predávajúcim, čo teda je, samozrejme, pozitívne, ale zrušil povinnosť viesť evidenciu o cenách vrátane kalkulácie nákladov a zisku pre takéto subjekty. Realizáciou tohto návrhu tohto zákona už platného prišli o dôležitú možnosť zabezpečiť relevantné podklady pre realizáciu tak výkonu kontroly príslušné štátne orgány, ako aj pre sledovanie a evidenciu cenového vývoja na trhu s potravinami, čo je jediný možný a efektívny nástroj na to, ako zabezpečiť v prípade, že trh zlyhá, nejakým spôsobom kontrolu a či už konkurencieschopnosť, alebo dostupnosť tovarov a služieb na príslušnom trhu. Preto po konzultácii či už so Slovenskou obchodnou inšpekciou, alebo aj všetkými zainteresovaný... a, všetkými subjektami, ktoré zastupujú potravinárov na slovenskom trhu, sme sa zhodli na tom – a nebol, nebola k tomu žiadna námietka zo strany žiadneho zo zväzu potravinárov ani samotných prvovýrobcov – zaviesť opätovne v takom istom rozsahu, ako bolo do roku 2020 povinnosť evidencie cenového vývoja. Táto povinnosť bola od vzniku vôbec zákona o cenách v zákone zavedená, nikto s tým nemal žiaden problém. V kilečku sa to zrušilo a vyvolalo to naozaj veľmi negatívne skutočnosti na trhu, pretože dnes príslušné či už cenové regulačné orgány, alebo kontrolné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad trhom, to znamená Slovenská obchodná inšpekcia, nemajú možnosť skontrolovať tieto otázky, pretože nemajú žiadnu evidenciu cenového vývoja, na ktorú by sa, o ktorú by sa mohli oprieť. A preto po dohode všetkých zainteresovaných zavádzame alebo teda navrhujeme zaviesť túto evidenciu opätovne do zákona, čo nespôsobí podnikateľskému prostrediu žiadne problémy, pretože všetci ju tak či tak vedú, akurát dnes nemajú povinnosť tieto výsledky poskytnúť štátnym orgánom za účelom vykonávania dohľadu.
Čiže zhrniem to úplne na záver, účelom teda navrhovanej právnej úpravy je stanoviť povinnosť cenovému regulačnému orgánu určiť opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja na vybraný okruh potravín na časovo obmedzenú dobu podľa výberu samotného cenového regulačného orgánu a obnoviť právny rámec pred novelizáciou zákona č. 198/2000, ktorý s modifikáciami trval prakticky po celú dobu účinnosti zákona o cenách a nevytváral žiadne negatívne dôsledky pre podnikateľské prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa teraz chcel vyjadriť k cenám, k cenám, ktoré sú, alebo k regulácii, alebo k možnosti zásahu do cenotvorby v rámci Slovenskej republiky.
V prvom rade na úvod chcem, chcem oceniť to, že, že sa táto schôdza vôbec otvorila, resp. tieto body že sa otvorili, pretože asi prvýkrát sa bavíme o potravinách na inej úrovni ako často bezduché tlačové konferencie o poschodie nižšie. Tá debata má byť tu v tejto miestnosti, my sme zákonodarci a my o tom máme rozprávať a následne prijímať nejaké zákony alebo opatrenia. Takže to som vyložene rád, že potraviny sa stali konečne témou. Je nás tu stále menej a menej.
Čo sa týka, čo sa týka cien potravín, nerieši, nejdeme riešiť niečo, čo je nejakou veľkou novinkou, pretože ceny potravín boli vždycky na Slovensku vysoké akurát tým, že sme sa dostali trošku do takej nepríjemnej situácie z hľadiska spoločnosti, tak ľudia si začali viac všímať. My sme, čo sa týka cien potravín a podiel nákladov na potraviny v rámci domácností, mali vysoké dlhodobo. V roku 2020 to bolo 20 %, to mala Únia ten priemer nejakých 12 % alebo 10 %, my sme mali 20 %. Čiže tie podiely nákladov na potraviny sme mali stále vysoké s tým, že, s tým, že postupne ako, ako prišla tá covidová pandémia, vojna a celková nervozita spoločnosti a podiel potravín na Slovensku stúpol na neuveriteľných 25 %, tak, samozrejme, sa to stalo dôležitou témou a myslím si, že aj politicky asi je to téma č. 1, a preto si táto téma zaslužuje pozornosť, zaslúži pozornosť, a preto by sme sa jej mali aj na úrovni Národnej rady venovať.
Čo sa týka celkovej, celkovej inflácie, tak Slovensko z hľadiska V4 je práve v celkovej inflácii najlepšie zo štátov V4, pretože máme podstatne nižšiu infláciu ako okolité štáty, okolité štáty a inflácia za mesiac marec bola 14,8 %, kým v Maďarsku 25, Poľsku 16, Česku 15 a je celkom očakávaný trend, že inflácia nám bude padať dole, do konca roka snáď sa ustáli niekde okolo desiatich percent.
Druhá vec je otázka inflácie cien potravín. Tá je u nás vysoká a jedna z najvyšších v Európskej únii a tá dosahuje 29 % a tú infláciu ťahajú práve tie výrobky, tie výrobky, ktoré sú produktami bežnej spotreby, to znamená mäso 30,5 %, čiže takmer 31 mäso, obilie 27, mlieko, syr a vajcia 36, zelenina 32 %. To sú tie rozhodujúce články a, bohužiaľ, sú to články, ktoré sú základnými potravinami na každodennú výživu obyvateľov Slovenskej republiky.
Tých opatrení bolo viac, ja som sám navrhoval minulý rok v januári znížiť DPH na koaličnej rade z, na výbore a následne aj na koaličnej rade z 10 na 5 %. Vtedy toto opatrenie bolo podporené aj tým, že som si robil nejakú vlastnú analýzu a došiel som k sume, že pokiaľ znížime z 10 na 5 % potraviny v tej vybranej skupine, potraviny so zníženou DPH na pol roka, tak štát to bude stáť 60 miliónov. Vtedy mi to bolo povedané, že je to strašne veľa, a o dva mesiace nato to minister, vtedajší minister financií Matovič potvrdil, že na ročnom vyjadrení by to bolo okolo 120 alebo 130 miliónov.
Ja som tento návrh odôvodňoval ani nie tak nárastom cien, ale tým, že o tie peniaze prídeme tak či tak. Pred chvíľočkou pán poslanec Kuriak o tom rozprával a to je aj ešte dodnes bežná prax, že tých 60 miliónov sme vo výsledku stratili v šedej ekonomike vývozom peňazí hlavne do Poľska a do Maďarska. Už teraz do Maďarska asi menej, ale predtým hlavne do Poľska, kde okrem potravín ľudia si nakupovali aj pohonné hmoty, čím sme prichádzali nielen o príjmy z predaja potravín, prichádzali sme o DPH, prichádzali sme o významnú čiastku zo spotrebnej dane. Osobne si myslím, že keby sme boli vtedy toto opatrenie urobili na pol roka, už by sme mali za sebou to obdobie po pol roku navrátenia tejto DPH naspäť na 10 %, plus mali sme pol roka na to, aby sme upratali tie nezmysly, ktoré sa urobili v minulej vláde a to je to, že tie hranice DPH na úroveň 10 % sa robili asi z večera do rána podľa toho, kto ako mal na čo chuť alebo čo mu momentálne v rámci výživy chýbalo, pretože nie je normálne, aby petržlen mal 10 % a mrkva 20 %, aby marhuľa mala 20 % a broskyňa 10 %. Proste úplne chaoticky a nezmyselne pripravený, pripravená novela zákona o DPH.
A druhá vec, čo by som určite navrhoval a budem, pokiaľ budem mať tú možnosť, budem navrhovať upratať aj DPH, upratať, hovorím preto upratať, pretože to, že my máme dnes 20-percentné DPH na mliečne a mäsové náhražky, vlastne znamená to, že si nevážime a znevažujeme ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, dvakrát, prvýkrát tým, že majú intoleranciu, a druhýkrát tým, že ešte majú vyššie ceny ako zdraví ľudia. To by sme takisto mali dať dohromady a tú DPH znížiť. V takomto prípade, bežne je, takto, bežne je DPH ekonomickým nástrojom. Pokiaľ by sme upravili DPH u náhražok mliečnych a mäsových, už by to malo aj ten sociálny rozmer a dnes to percento intolerantných je strašne vysoké a určite každý z vás pozná nejakého človeka, čo má nejakú intoleranciu, a viete, že majú obrovský problém, obrovský problém zvládnuť nákup potravín, pretože normálne potraviny nemôžu, asi nie je príjemné sa pozerať na človeka v kŕčoch, ktorý pol dňa presedí buď na vécku, alebo niekde v spálni a je vlastne spoločensky úplne odpísaný. Takže to je trošku k minulosti.
Čo sa týka cien potravín, keď sme sa dohodli, že sa budeme baviť odborne a nie politicky, tak sa bavme odborne. Ten dopad cien potravín nie je otázkou iba posledných mesiacov, týždňov alebo jedného-dvoch rokov, je to dedičstvo minulosti, pretože tým, že potraviny, potraviny a poľnohospodárstvo bolo rezortom druhej a tretej kategórie, je dodnes finančne poddimenzované a ten výsledok je ten, že sme stále viac závislí na dovoze, stále máme menej potravín. Pokiaľ mi niekto bude vyvracať, tak potom nech mi vysvetlí, prečo nám saldo zahraničného obchodu rastie kontinuálne z roka na rok a za minulý rok to bola 2,1 miliardy eur. V roku 2016 to bola 1,096 miliardy eur. Čiže keď sa chceme baviť o znížení ceny potravín, tak by sme sa museli baviť so všetkými tými, ktorí potraviny produkujú, vrátane tých 60 % potravín z dovozu, kde asi veľký vplyv na cenotvorbu nemáme.
Takže v podstate máme, máme niekoľko možností. Prvá možnosť je tá, že znížime DPH. Dnes asi by, asi by jednostranné zníženie DPH až taký efekt nemalo, ako to bolo pred rokom, preto by sme to mali podporiť niečím, čo vlastne podporí aj tú našu produkciu, domácu produkciu potravín, pretože tá cenotvorba v tých maloobchodoch – a to nie iba v zahraničných reťazcoch, ale aj v domácich obchodoch – je riešená asi takto, že každý, každý jeden predajca má záujem a je doslova tlačený do toho, aby predával maximálne množstvo slovenských potravín. Tým, že slovenské potraviny vplyvom toho investičného deficitu z minulosti sú drahšie od 15 až do 30 %, tak súčasne sa tie dodávky tovaru, a tých potravín je málo, tak ten tovar sa vykrýva dovozom a pokiaľ by boli rovnaké marže alebo obchodná prirážka aj na domáce, aj na zahraničné potraviny, tak tie zahraničné potraviny by boli výrazne lacnejšie ako slovenské. Preto tí obchodníci majú vyššiu maržu na zahraničné obchody a nižšiu maržu na slovenské obchody. Akonáhle by sme mali lacnejšie slovenské potraviny, tým pádom tá marža aj na tie zahraničné obchody by bola nižšia a tak by sme vlastne stlačili prirodzene tú cenu potravín na predaji.
Čo sa týka potravín, predaja potravín v maloobchodnej sieti, tam to až také jednoduché nebude. A teraz sa dotknem toho, toho zákona, ktorý, ktorý teraz riešime a my sme to riešili na tom okrúhlom stole, musíme dávať pozor, komu pomôžeme a komu ublížime. V prípade, že by sme znížili zákonom obchodné prirážky a stanovili by sme maximálny limit, dostaneme sa do rizika takého, že odkryjeme cenotvorbu predajcov, čo by asi pre rozhodujúcich potravinárov nebolo moc príjemné, keby každý videl, asi za aké ceny sa predáva. Na druhej strane pokiaľ znížime maržu základných potravín, a tu je to podstatné, tak možno by sme, určite by sme pomohli bežným občanom tým, že by tie ceny mohli byť nižšie, a na druhej strane musíme si uvedomiť, že zahraničné reťazce majú tú výhodu, že ten sortiment je ďaleko širší. To znamená od bežných potravín až po obuv, kvety a neviem, čo všetko majú v týchto obchodoch, a oblečenie, kým také slovenské, ako napríklad je Jednota, je orientovaná hlavne na predaj slovenských potravín, tým by sme spôsobili vážne ekonomické škody, pretože ony žijú hlavne z predaja domácich potravín a boli by asi nekonkurencieschopné. Takže reakcia Jednoty na takéto opatrenie bola taká, že reálne by mohlo hroziť, že zatvoria aj niekoľko stoviek predajní, čo asi by sme nechceli, pretože ony majú ten najvyšší predaj domácich potravín na úrovni niekde okolo 60 %.
Ak chceme robiť nejaké opatrenia, mali by sme ich robiť na základe nejakých dát a informácií. Preto nesúhlasím, kolega Viskupič je tu, Maroš, nesúhlasím s tebou, že, že zavedenie naspäť tej povinnosti cenovej evidencie je byrokratický nezmysel. Dáva to aj, podobné stanovisko dáva aj ministerstvo financií, ktoré mám pred sebou, to je to ďalšie stanovisko, že, že je to administratívne náročné, ale potvrdzujem slová pána poslanca Takáča, bol som pri tom, keď všetci veľkí obchodníci, ktorí tvoria zhruba, bola tam aj CBA-čka, nejakých 90 % určite, potvrdili, že oni to robia aj dnes. Čiže v podstate oni vôbec nemajú s tým problém, to, čo je dnes v rámci ich nejakej iniciatívy a bolo by to obligatórne zavedené, vôbec s tým nemajú problém, práve naopak, práve naopak, vedeli by preukázať často aj tie útoky, ktoré zažívajú, že nie sú opodstatnené, lebo takto by vedeli to preukázať. Dnes je to zverejňovanie ich interných dokumentov, čo oni nie sú povinní, ani to robiť nebudú. Keby to bolo v zákone, tak by to robili. Čiže toho sa oni vôbec neboja, neboja sa a ja som za to, aby sa to vrátilo naspäť.
A už keď sa bavíme o nejakej odbornosti, tak pokiaľ chceme odborne niečo posudzovať, musíme mať dáta. Ja si neviem predstaviť, že by som riešil niečo bez nejakých dát. Že nemám podklady, nemám informácie, kalkulácie, analýzy a budem emotívne na základe nejakých vnútorných pocitov prijímať riešenia. To asi je to najhoršie, čo môže byť. Takto fungujú nejaké aristokracie, kde kráľ sa zle vyspí a ráno prijme štyri rozhodnutia a ľudia to musia počúvať, či sa im to páči, alebo nie. Takže toto je v poriadku.
Čo sa týka regulácie, tam je to trošku iné, ale na druhej strane myslím, že to bolo tiež všeobecne, všeobecne to bolo prijaté, že pokiaľ štát, a na to má oprávnenie štát v zákone o cenách, tak musí mať k tomu urobenú tú analýzu. A tam sme sa viac-menej dohodli, že pokiaľ chceme robiť nejaké rozhodnutia, tak dajme do zákona nie možnosť, ako je to dnes, ale povinnosť, aby ministerstvo financií tú analýzu robilo. Argument, ktorý dalo ministerstvo financií, že by to zvýšilo, že by to malo, vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky na spracovanie prevádzky informačného systému, si myslím, že sú neopodstatnené, a ja si myslím, že takýto argument v ústrednom orgáne štátnej správy, ktorý je hlavný cenový regulátor Slovenskej republiky, asi neobstoja. Tam tých pár tisíc by sa určite malo nájsť.
Takže som za to, aby tam bola povinná analýza a na základe výsledkov analýzy už vie ministerstvo financií prijať a presne tak, ako sa píše v ďalšom stanovisku ministerstva pôdohospodárstva, v prípade mimoriadnych situácií, vojnového stavu, proste v krízových obdobiach aby ministerstvo financií povedalo: Haló, je tu niečo zlé, ideme regulovať.
Ale teraz čo budeme regulovať? Ak budeme regulovať obchodné reťazce, tak sa dostaneme okamžite do rozporu s právom Európskej únie, kde sme všetci alebo tí, čo boli pred nami, súhlasili s pravidlami, že naše záko... zákony európske sú nad našimi zákonmi, tak takto by sme sa dostali asi pod paľbu Súdneho dvoru. A ja si myslím, že aj dnes Orbán, premiér Orbán v Maďarsku asi čaká každý deň, keď Európsky súdny dvor rozhodne, že koná v rozpore so zákonom, aby mohol tie svoje regulácie odstrániť alebo zrušiť, pretože keby to urobil svojvoľne, tak má vážny politický problém, pokiaľ to urobí Európska únia, tak to bude zlá Európa a on je z obliga a vlastne vie sa vyviniť pred svojimi občanmi, pretože tá inflácia je ozaj v Maďarsku šialene vysoká.
Ale pokiaľ by sme chceli regulovať potraviny, tak musíme si uvedomiť skutočnosť, že museli by sme regulovať celý potravinový reťazec. A keď sme sa o tom bavili na tom okrúhlom stole, tak zrazu bol problém už u tých prvovýrobcov. A prečo nás? Prečo nie len, len zahraničné obchody? A Jednota, a my to nechceme. No takto to asi fungovať nemôže. Čiže áno, v krízových situáciách ministerstvo financií mohlo by robiť regulátora, je, je, je oprávneným cenovým regulátorom, avšak za celý potravinový reťazec. Od produkcie až po predaj. A to každé jedno percento, ktoré sa ušetrí, a na to možností je ozaj viac, nie je to iba striktné rezanie cien, sú aj iné možnosti, vo výsledku by mohlo priniesť tých očakávaných 10 %, 15 %, možno 20 % zníženie cien, čo pri inflácii 29 %, pokiaľ by sme znížili o 20 %, sme 5 % dole a sme tam, kde sme boli pred niekoľkými rokmi, ešte pred obdobím, keď bola vojna. Takže toto vidím ako reálne, ale muselo by to byť veľmi zodpovedne uvedené v zákone.
Chcem upozorniť na jednu vec, na ktorú upozorňuje aj ministerstvo pôdohospodárstva. Kolegovia, my budeme mať na tejto schôdzi, budeme prerokovať tlač 1647 o, dobre hovorím(?), 1647, áno, 1647, to je návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene niektorých doplnkov, tlač 1584, to sú dva predpisy, kde, kde ministerstvo pôdohospodárstva na základe tohto zákona, nerozumiem kvôli čomu, ale nepochopiteľne bolo vyňaté z oblasti cien, vykonávajúci cenové predpisy. Čiže keď tento zákon schválime alebo túto novelu schválime, tak pôsobnosť v oblasti cien budú môcť robiť ministerstvo financií, zdravotníctva, iný orgán štátnej správy, ktorý je v osobitnom predpise, vyšší územný celok, obec, finančná kontrola, Slovenská obchodná inšpekcia, vláda, avšak nie ministerstvo pôdohospodárstva. Čiže tieto snahy, o ktoré teraz sa, o ktorých sa tu bavíme, vlastne sa dostanú úplne mimo zákon. Takže upozorňujem na, upozorňujem na túto tlač, ktorá, ktorá bude predmetom asi najbližších dní, je to vládny návrh zákona, aby sme, aby sme nedovolili túto kompetenciu ministerstva schváliť.
Toto predsa, to predsa asi ani nemôže byť normálne, aby ministerstvu zobrali to, čo vlastne ľudia dávajú 25 % na potraviny, bez potravín neprežijú, hej, a budeme regulovať možno ceny cestovných lístkov alebo poplatkov za odpad, ale nebudeme regulovať – a hlavne v krízových situáciách – potraviny.
Čo sa týka ešte k tomu stanovisku, lebo to je dôležité, ministerstvo pôdohospodárstva nemá problém a súhlasí s opätovným zavedením povinnosti viesť evidenciu o cenách. Čiže toto ministerstvo pôdohospodárstva potvrdilo, vôbec s tým nemajú problém. V oblasti zasahovania do cien upozorňujú, že toto im vypadne. A ak chceme, aby ministerstvo bolo nejakým cenovým regulátorom alebo malo kompetencie v oblasti v zákone o cenách, tento zákon nemôžme, nemôžme schváliť, pre túto úpravu, kde sa vylučuje ministerstvo, by sme nemohli schváliť. Ináč, ináč ministerstvo pôdohospodárstva nejaký zásadný problém nemá, akurát upozorňuje na to, že, že oblasť cenových kalkulácií a nejakých, nejakých obligatórných zásahov do cien asi nebude možné, skôr bude to orientačné. Ale od toho máme ministerstvo financií, aby vydalo usmernenie, ako tie ceny sa majú sledovať. Ja si myslím, že tam nejaký problém by nemal byť.
Ešte, ešte tu som, tu, čo som tu mal. Čiže k tým, ja na záver úplne, úplne k týmto cenám. My sme sa aj rozprávali pri tom okrúhlom stole, že budeme sa baviť o nejakých zásahoch do cien na rok 2023. Čiže od 1. júla do konca roka. Aj hocijaký zásah sa spraví, určite to nezmení život na budúci rok. My keď chceme, aby sme, aby sme nemuseli riešiť takto ceny v bežných, bežných životných situáciách, aby sme skutočne dostali sa v cenách potravín na úroveň priemeru Európskej únie, to je niekde okolo tých 13 – 15 % výdajov domácností na potraviny, nesmieme opakovať chyby tie, ktoré sme urobili v minulosti. To znamená, ozaj musíme maximálne zodpovedne využiť prostriedky, ktoré nám poskytuje, sú nám poskytované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. My máme teraz na päť rokov štyri miliardy a nesmie sa už stať to, že tie peniaze pôjdu inde, ako mali ísť, a to do poľnohospodárstva a potravinárstva.
Mne osobne je veľmi ľúto, tým, že som prešiel, asi aj celý život som na cestách, a keď som chodil po tých družstvách – a som ich ozaj tisíce prešiel – a poľnohospodárskych podnikoch a všade som videl vybudované z prostriedkov programu rozvoja vidieka 2007 – 2013, že tieto tabule chýbajú. Vieme, je to minulosť. Nemá význam sa k tomu vracať, ale neurobme tú istú chybu a ozaj využime tie možnosti, ktoré nám otvorene trh dáva, pretože nie Únia, ale my sami sme si spôsobili problémy, sami prijímame goldplating, zákony nad rámec a sami zneužívame prostriedky. Keby to takto nebolo, tak by sme sa mali na vidieku trošku ináč.
Ďakujem pekne.