90. schôdza

Ľubko, vydrž, aj ty prídeš na rad.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonná úprava režimu nútenej správy obcí je obsiahnutá v ustanoveniach § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celá úprava ozdravného režimu a nútenej správy obcí je obsiahnutá v jednom paragrafe zákona, pričom sa skôr zameriava na podmienky zavedenia ozdravného režimu a nútenej správy, samotný výkon nútenej správy, postavením núteného správcu a podmienkami ukončenia nútenej správy. V podmienkach Slovenskej republiky však úplne absentuje právna úprava stavu, keď nútená správa neplní svoj účel. Pre takúto situáciu máme právne vákuum.
Je nevyhnutné, aby štát dôsledne upravil všetky aspekty režimu, ktorý zákon zavádza. Nedostatočná, respektíve nedôsledná právna úprava môže viesť k dlhodobému stavu, kedy nútená správa vedie len k nekončiacemu zadlžovaniu bez možnosti ho reálne v budúcnosti ukončiť. To vyvoláva neefektívne, nehospodárne a za daných podmienok nikdy sa nekončiace ďalšie zadlžovanie. Pre budúcnosť to vytvára základ pre nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov, prípadne možné špekulatívne správanie podnikateľského prostredia.
Príkladom je mestská časť Bratislava-Devín, ktorá sa extrémne zadlžila ešte v 90. rokoch minulého storočia, teda v časoch iného legislatívneho prostredia, kedy môžeme pozorovať absolútne zlyhanie kontrolných mechanizmov, pričom jedným z dôvodov extrémneho zadlženia bolo viacnásobné vydávanie zmeniek. Za dnes platnej legislatívy a nastavených kontrolných mechanizmov už nie je možné, aby sa rovnaká situácia zopakovala. Ťarcha minulosti však nad obcou visí aj naďalej celých 18 rokov. Nútená správa nad touto obcou bola zavedená s účinnosťou od apríla v roku 2005, teda za úplne iných pomerov a zákonných úprav. Pokiaľ by bol stav danej obce pri zavádzaní nútenej správy podrobený aspoň základnej analýze, bolo by už vtedy, teda pred osemnástimi rokmi, zrejmé, že k ozdraveniu obce týmto režimom prísť nemôže, nakoľko obec došla o podstatnú časť speňažiteľného majetku, ktorý tvoril zábezpeku pre časť zmeniek zabezpečených veriteľov. Obec bola totiž vo vzťahu k výške svojho rozpočtu extrémne predlžená, pričom s ohľadom na výšku úrokov z omeškania dohodnutých v 90. rokoch minulého storočia – upozorňujem, že niektoré dosahujú výšku až takmer 40 % – bolo zrejmé, že dlh obce bude v režime nútenej správy naďalej len virtuálne narastať a v zásade sa nikdy neskončí. Štát vytvoril také legislatívne prostredie, že z pôvodnej výšky dlhu 3,5 milióna eur pri výške ročného rozpočtu 260-tisíc eur v danom roku sa dlh obce v režime nútenej správy vyšplhal na takmer 12 miliónov eur. Zo správy INEKO z roku 2014 vyplýva, že celkové dlhodobé záväzky po lehote splatnosti boli v danom čase vo výške 3 380 % skutočných bežných príjmov.
Vo vzťahu k verejným financiám sa javí podnikateľské správanie, ktorého výsledkom je extrémne neprimerané predlženie, ako možné špekulatívne. Po dobu nútenej správy miesto toho, aby dlh klesal, naopak, narastal do obludných rozmerov a dnes predstavuje 12 ročných rozpočtov tejto mestskej časti. Bez zmeny pravidiel režimu nútenej správy, respektíve legislatívnej úpravy aj takej situácie, kedy nútená správa neplní svoj účel, sa bude daná obec v zmysle zákonných pravidiel zadlžovať takmer 40-percentným úročením dlhu v zásade donekonečna. To má za následok možné nehospodárne a neefektívne nakladanie s verejnými financiami.
Dnes platný zákon nedáva obci veľa možností získať finančné prostriedky pre navýšenie príjmov za účelom splatenia dlhu. Takýmito možnosťami zvýšenia príjmov na splácanie záväzkov je povinnosť obce zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní. V prípade obce, ktorou je mestská časť, však správu miestnej dane z nehnuteľností spravuje mesto, pričom práve táto miestna daň je najnevy... najvýnosnejšia. Objektívne inú možnosť navyšovania príjmu zákona, zákonov v režime nútenej správy nepripúšťa. Nedostatočnou legislatívnou úpravou v čase zavedenia nútenej správy, nedostatočnou analýzou dlhu pri zavádzaní nútenej správy, zlyhaním kontrolných mechanizmov mesta a štátu v príkladnej obci nastala skutočnosť, že obec, ktorá je súčasťou hlavného mesta Slovenskej republiky, už osemnásť rokov nemôže investovať, teda vôbec nič budovať, nevie riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o obecnom zriadení a zároveň nemá bez legislatívnej zmeny žiadnu reálnu možnosť sa z tejto situácie dostať. Skoro 50 % územia mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky je neodkanalizovaná. V obci sa nachádza len zopár chodníkov, absentuje verejné osvetlenie, mestská časť nevie pri uvalených opatreniach vybudovať ani len prechod pre chodcov a mnohé ďalšie dopady, ktoré reálne znášajú občania.
Predkladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak táto neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré v príkladnej obci dobrovoľne vstupovali do obchodného vzťahu s obcou, vedeli, respektíve mali možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu tejto obce, teda sa dá tvrdiť, že k svojej podnikateľskej činnosti mali pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne 15-ročné obmedzenie trvania nútenej správy by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia.
V príkladnej obci nútenú správu do roku 2014 vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a od roku 2014 Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Uvedené subjekty sú dostatočným garantom toho, že keby sa v obci vedeli nájsť, respektíve v čase získať dodatočné finančné prostriedky na úhradu jej záväzkov, už by sa tak s istotou dialo. Ako už ale bolo spomínané, pri zavedení nútenej správy už bola obec tak vysoko nad svoj rozpočet predlžená, že v spojení s extrémne vysokými úrokmi bolo už vtedy zrejmé, že záväzok nielenže nebude splatený, ale bude na úrokoch aj naďalej narastať. Dnes je situácia taká, že v zákonom nastavenom režime nútenej správy sa dlh obce ročne zvyšuje takmer o tretinu jej rozpočtu, ročne o jednu tretinu rozpočtu sa navyšuje dlh. Osemnásť rokov je tak enormne dlhé obdobie, že keby obec mala reálnu možnosť svoj záväzok znižovať, tak by sa tak dialo. Výsledkom dnešného legislatívneho prostredia je nárast záväzku z 3,5 milióna eur na 12 miliónov eur. Bez vôle parlamentu zareagovať na túto situáciu, ktorá tu objektívne je, sa bude aj dlh aj naďalej nezmyselne navyšovať asi až dokedy? Ďalších päťdesiat, ďalších sto rokov?
Je potrebné si uvedomiť, že tu konečne ide o verejné financie, s ktorými sa pod rúškom nedostatočnej legislatívnej úpravy nakladá nehospodárne a neefektívne. Paralelne aj v súkromnom sektore máme legislatívu, legislatívnu úpravu bankrotu obchodných spoločností a oddlženia fyzických osôb, preto je dôležité si uvedomiť, že podnikanie podnikatelia vykonávajú na vlastnú zodpovednosť a dobrovoľne. Nie je objektívne správne povyšovať postavenie podnikateľských subjektov nad subjekty samosprávy, pričom v danom konkrétnom prípade došlo vydaním zmenky k podozrivo extrémne vysokému predlženiu obce vo vzťahu k jej rozpočtu. Zabezpečení veritelia boli buď v plnej miere, alebo aspoň sčasti uspokojení realizovaním záruk, ktoré však nepostačovali na uspokojenie záväzkov voči ostatným nezabezpečeným veriteľom. Skutočnosťou, ktorá navyše svedčí o vtedy zlom nastavení legislatívnych pravidiel, je aj fakt, že v danej kauze nebolo v minulosti vznesené ani len obvinenie osobe alebo osobám, ktoré tento stav spôsobili. Teda ich konanie bolo vyhodnotené ako konanie v rozpore so zákonom.
Predkladaným návrhom zákona sa ponúka riešenie, ktoré značne predlženým obciam, mestám a mestským častiam umožní, aby sa po uplynutí v zákonom, v zákone predpokladanej lehoty zbavili svojich dlhov. Podmienkou zbavenia sa dlhu je, že počas 15 rokov v nútenej správe, na ktorú dohliada nútený správca, obec spláca toľko, koľko jej umožňuje jej rozpočet či predaj disponibilného majetku. Po uplynutí uvedenej lehoty sa vo zvyšnej časti stávajú dlhy nevymáhateľné. V prípadoch už zavedenej nútenej správy lehota 15 rokov na uspokojenie pohľadávok neuplynie skôr ako jeden rok odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ďakujem, vážení kolegovia, vážené kolegyne, a pevne verím, že zahlasujete a pomôžete našim obciam, mestám, mestským častiam. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, my v SaS-ke nemáme veľmi radi, keď sa šijú zákony na konkrétnu jednu udalosť alebo teda pre niekoho konkrétne, a toto už by tam len bolo treba napísať, že zákon pre Devín, ale toto je absolútne že výnimočný prípad, kedy ja osobne schvaľujem tento zákon, lebo je tam napísané napríklad aj to, že musí byť obec 15 rokov v nútenej správe, čo teda už, pevne dúfam, že sa nikdy viac nikomu nepodarí naplniť túto podmienku. A to, čo je tá situácia, to je v Devíne naozaj že bizarná, takže ja teda dúfam, že prejde do druhého čítania tento zákon, a predpokladám, že tam si budeme musieť niektoré veci povedať, napríklad že ako boli tí veritelia jednotliví uspokojení, lebo ak by tam bol niekto, kto úplne, kto nebol vôbec uspokojený, tak to môže mať potom ďalšie následky, ak by sme takto zákon povedali, že ten dlh jednoducho už neexistuje. Takže to, tam som veľmi zvedavý na všetky tie právne konotácie, ktoré tam potom k tomu budú.

Ďakujem pekne za slovo.
No, už tu povedala kolegyňa predo mnou, s ktorou sme tento návrh zákona spoločne predložili. Ja by som upriamil pozornosť zo začiatku, že v podmienkach Slovenskej republiky absentuje absolútne právna úprava stavu, kedy nútená správa neplní svoj účel. Je nevyhnutné, aby sme prijali zákon, aby štát upravil, dôsledne upravil všetky aspekty režimu, ktorý zákon zavádza. Nedôsledná právna úprava môže viesť k dlhodobému stavu, nekončiacemu sa zadlžovaniu bez možnosti ho v reálnej budúcnosti ukončiť. Nakoľko som Bratislavčan, tak ako príklad spomeniem mnohým známe – nielen v Bratislave, ale aj na Slovensku – mnohým známy prípad Devína, ktorý je už 18 rokov v nútenej správe. Do tejto nútenej správy sa Devín dostal ešte v 90. rokoch, samozrejme, keď bol ešte iný legislatívny proces u nás, v akom sa nachádzame dnes, a z toho prípadu alebo resp. z toho prostredia sa naozaj v minulosti veľmi extrémne zadlžil. Zadlžil sa takým spôsobom, že v Devíne sa vtedy poslanci spolu so starostom a s vedením obce rozhodli, že založia stavebnú firmu a budú budovať jednu obytnú zónu. Na tento zámer pôvodne chceli získavať finančné prostriedky emisiou komunálnych obligácií. Nakoľko časom od toho upustili, tak sa rozhodli vydávať zmenky. Samozrejme, neskôr nenakupovali pozemky tak výhodne, ako predpokladali. Nakupovali ich veľmi predražene a postupne takýmto spôsobom dostali Devín do dlhov vo výške až 735 miliónov korún. V minulosti za tento prípad ani k dnešnému dňu nebolo vyvedené žiadne ani trestné oznámenie, ani žiadne obvinenie. To svedčí, žiaľbohu, aj o tom, že ich konanie nebolo vyhodnotené v rozpore so zákonom.
Žiaľbohu ale to, čo sa udialo v minulosti, dnes sa tých 18 rokov stále vlečie s touto obcou. V deväťdesiatom šiestom, kedy začal tento podnikateľský plán, v dvetisícštvrtom išla táto obec do nútenej správy a k dnešnému dňu 18 rokov máme túto obec v nútenej správe. Z 3,5 milióna euro, ktorý bol dlh v prepočte, sa to vyšplhalo k dnešnému dňu na 12,5 milióna euro. Táto obec 18 rokov nemôže investovať do ničoho, čo je viac ako 1 700 euro. To znamená, nemôžu rekonštruovať chodníky, nemôžu plniť služby občanov, nevedia byť konkurencieschopní, čo sa týka v škôlkach. Odchádzajú im v jednom kuse učiteľky, samozrejme, lebo nevedia im dávať žiadne ani odmeny, nevedia čerpať žiadne dotácie, ktoré dáva štát. Dokonca paradoxné je, paradoxom je, že ministerstvo vnútra nariadilo mestským častiam ubytovať ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Devín to splnil, ale, žiaľbohu, nebolo mu to možné preplatiť, nakoľko to bolo formou dotácie. 50 % napríklad územia tejto mestskej časti nie je k dnešnému dňu v roku 2023 vôbec ani len odkanalizovaná. Žiaľbohu, táto mestská časť do toho investovať nemôže.
Do roku 2014 nútenú správu vykonávalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, od roku 2014 ju vykonávalo hlavné mesto. Z posledných troch primátorov jediný, kto s týmto stavom sa snažil niečo robiť, to bol nebohý pán bývalý primátor Milan Ftáčnik, ktorý z rozpočtu hlavného mesta aspoň sčasti sa snažil oddlžiť a pomôcť tejto mestskej časti ako dobrý hospodár a vyplatil aspoň všetky fyzické osoby. Dnes dlh, ktorý je tých 12,5 milióna euro, sú už právnické osoby.
Ja by som vás chcel, kolegovia, kolegyne, kolegovia, naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, nakoľko si myslím, že všetkým je absolútne jasné, že po osemnástich rokoch, keď nútená správa neplní svoj účel a stále sa len prehlbuje ten dlh, ktorú naozaj mestská časť bez pomoci nemá šancu ho dobehnúť, každoročne sa im to navýši niekde o 350-tisíc ešte viac to, čo zaplatia, si myslím, že by sme mohli nazvať exekučnú amnestiu tejto obce, podporiť ho a zbaviť ju týchto dlhov, nakoľko Devín je aj významné pútnické miesto a všetky návštevy, ktoré sem prichádzajú, delegácie väčšinou vždy privedieme do tohto, do tejto mestskej časti.
Ďakujem za podporu.

Skutočne mestská časť Bratislava-Devín je v situácii, ktorú nevieme inak vyriešiť ako prijatím zákona a takýmito mimoriadnymi opatreniami. Je to situácia, ktorá je ojedinelá a vznikla tak, ako sa stalo. Žiaľ, právoplatné sú tam aj tie rozhodnutia, ale naozaj treba pomôcť. Nevyrieši to ani samotné mesto Bratislava, keď by sa aj došlo k nejakým iným organizačným zmenám, je potrebné tejto rozvíjajúcej sa mestskej časti pomôcť dostať ju zo situácie, v ktorej je. Takže náš poslanecký klub tento návrh zákona podporí a praje, dúfam teda, že sa to dostane aj do druhého čítania, v druhom čítaní následne to bude schválené, a dúfam, že budú to nové, sľubné začiatky pre mestskú časť Devín.

Ja len chcem povedať, že v podstate to je riešené tak, a tým odpovedám pánovi poslancovi Cmorejovi, je to riešené tak, že, v zákone, že obec splatí istinu a odpustia sa jej dlhy. Veriteľ si bude môcť odpísať, odpísať svoj dlh z daní. Takže takto je to riešené.
A týmto chcem aj poďakovať ministerstvu spravodlivosti, že nám pomohlo s tým zákonom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim tak, aby som to teda stihol do hlasovania.
No, už tu bolo vcelku dosť povedané. Áno, riešime zákon, ktorý sa fakticky vzťahuje na jednu jedinú obec, resp. mestskú časť a aj keď áno, vo všeobecnosti platí, že nie je dobré robiť, robiť zákony pre jednu konkrétnu vec, toto je, prípad Devína je fakt tak mimoriadny a tak dlhodobo, 18 rokov neriešiteľný, že fakt nie je iná cesta, ako toto vyriešiť takýmto zákonom, ktorý síce teda dnes je pre Devín, ale, samozrejme, je písaný všeobecne a poviem tak, že verím, že by sa už akoby nikdy nemala žiadna obec dostať do takejto situácie, aby tento zákon musel byť použitý. Našťastie, nie je to možné už ani tým, lebo tie zákony sa medzičasom zmenili.
Ako to teda funguje? Keď si to zobereme všeobecne, slovenský právny systém vlastne v zákone o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a taktiež upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Čiže v bežnej ekonomike toto je riešiteľné. Tento zákon sa však nevzťahuje na obce, ktoré teda boli vlastne z neho explicitne vyňaté, lebo sa v tom zákone aj všeobecne v právnom systéme našom predpokladalo, že ochranu pred veriteľmi a postupné znižovanie záväzkov poskytne obciam zavedenie tzv. ozdravného plánu a nútenej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Dnes vidíme, že teda tento príklad sa nevyriešil a ani to nijak nesmeruje k riešeniu. Už to tu kolegovia spomínali, že jednoducho výška tých dlhov sa len zvyšuje a vlastne ten problém, 18-ročný problém Devína sa len a len zväčšuje bez akejkoľvek šance vyriešiť to inak.
No, momentálne teda zákon o rozpočtových pravidlách neupravuje riešenie situácie, kedy teda nútená správa obce ani po viacročnom úsilí nevedie k želanému výsledku, teda k zníženiu záväzkov obce a uspokojeniu veriteľov, či už z dôvodu nadmerne vysokého zdedeného dlhu, na ktorý sa nabaľujú úroky, alebo teda z dôvodu absencie aktív, ktorými obec ešte disponuje a ktoré by mohla speňažiť, aby uspokojila časť záväzkov voči veriteľom. Za normálnych okolností teda by to bolo prirodzene riešiteľné konkurzom, reštrukturalizáciou alebo teda oddlžením, ako je tomu v prípade fyzických osôb. Obce majú teda zabezpečenú ochranu pred veriteľmi prostredníctvom zavedenia nútenej správy, ktorá im má poskytnúť priestor na ozdravenie svojho hospodárenia v súčinnosti so správcom, napríklad teda predajom majetku. Pokiaľ obec za účelom uspokojenia veriteľov už speňažila viac-menej celý majetok a nútená správa už ďalej nevedie k znižovaniu záväzkov, ale, naopak, k ich rastu z dôvodu nárastu príslušenstva, treba zreálniť hodnotu pohľadávok a pristúpiť k odpisu dlhu ukončením nútenej správy. No a presne toto momentálne prijímaný zákon umožní a umožní tak vlastne Devínu ukončiť jednu dlhú a smutnú kapitolu svojej existencie a dať aj tejto miestnej, alebo mestskej časti šancu na taký nový nádych a na nové, nové fungovanie.
Takže myslím si, že predkladatelia sme skutočne z celého spektra politických strán a všetci toto podporujeme, a som presvedčený a dúfam a chcem vás, kolegovia, poprosiť, toto nie je politický zákon, toto je zákon, ktorý môže pomôcť jednej miestnej časti sa teda dostať z problémov, takže vás aj ja chcem poprosiť o podporu.
Veľmi pekne ďakujem.

Vážené kolegyne a vážení kolegovia, naozaj vás chcem ešte raz poprosiť o zahlasovanie za tento zákon, aby sme konečne pomohli Devínu, aby konečne mohli svietiť, aby konečne mohli stavať chodníky, aby konečne mohli zaplatiť učiteľky niekde na škole a niekde v škôlke, pretože doteraz, doteraz to možné nebolo. Napriek tomu, že sa neustále snažili splácať dlhy spred 18 rokov, dostali sa do špirály a možné to nebolo.
Takže ešte raz ďakujem za pochopenie, za porozumenie a pevne verím, že za tento náš zákon zahlasujete.

Vážený pán predseda, dávam týmto procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tlači 1558, to je vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, presunulo na budúcu stredu 17. mája o 17.00 h. Odôvodnenie je, že jedná sa o vládny návrh, prebiehajú k tomu politické rokovania a mám za to, že o tomto vládnom návrhu zákona, ako aj s ohľadom na aktuálnu situáciu politickú je vhodnejší budúci týždeň a to budúca streda, keďže možno predpokladať, že bude aj vymenovaná nová vláda, takže navrhujem presun tohto hlasovania na budúcu stredu. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja sa chcem spýtať, či nie je možné hlasovanie preložiť na 11.30 h a 17.30 h, lebo aj tak skoro nezačíname skôr. Máme 250 bodov, mohli sme prejsť desiatky bodov ďalších za tieto tri týždne, ešte sme ani raz nezačali hlasovať načas. Alebo skúsiť nejako tú disciplínu dodržať. Pozrime si spätne, koľko hlasovaní má byť o piatej, o jedenástej a koľko v skutočnosti bolo do desať minút od tohto dátumu či termínu. Ani jeden. Koľko bodov mohlo byť prejdených. Ja neviem, ak vieme, že nevieme prísť načas, tak to posuňme o pol hodinu. Alebo potom nerozumiem, prečo nezačíname hlasovať o piatej. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Vážení kolegovia, prosím, ukľudnime sa.

Budaj, Ján, dočasne poverený minister životného prostredia SR
...dovoľte, aby som otvoril rozpravu, pretože sú nutné určité úpravy v zákone.