90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Je to návrh, alebo návrh o zavedení hmotnej zodpovednosti je jeden z takých kľúčových návrhov, ktoré by hnutie OĽANO chcelo presadiť. Ideálne ešte v tomto volebnom období. Ale v každom prípade sa budeme o to snažiť aj v ďalších volebných obdobiach, keď budeme mať zastúpenie v parlamente. Nakoniec, ak by sa to podarilo, tak nebudeme prví, lebo všetci tí, ktorí svojho času hlasovali za novelu zákona o verejnom obstarávaní, mám pocit, že to bolo rok dozadu, ktorá bola v gescii podpredsedu vlády pre legislatívu Štefana Holého, tak si pamätáte, že tam sme už istú formu hmotnej zodpovednosti zaviedli. Tam vo verejnom obstarávaní sú, zákon priniesol teda inštitút takých expertov, ktorých štátne úrady si musia najímať na verejné obstarávanie, ja to budem zjednodušovať. A títo experti, pokiaľ spravia chybu a sú zamestnaní na základe alebo ako externá spolupráca, externisti, ak ju spravia opakovane, tak aj hmotne zodpovedajú za svoje pochybenia. Čiže my už istú formu hmotnej zodpovednosti v slovenskom právnom poriadku zavedenú máte. Tak ak by teda niekto začal tvrdiť, že, že to je úplná hlúposť a to nikde neexistuje, tak áno, už to existuje. Dokonca v slovenskom právnom poriadku to existuje. A existuje to aj v iných právnych poriadkoch. Takže neboli by sme, nebol by to prvý prípad, keby sa nám to podarilo, ale toto by bol prvý prípad, kedy by sa to podarilo zaviesť všeobecne a v takom rozsahu, v akom to navrhujeme.
My sme už toto volebné obdobie sa pokúšali zaviesť hmotnú zodpovednosť v takej forme zjednodušeného návrhu, ktorý predložil naposledy pán poslanec Pročko. A som rád, že sa prihlásil do diskusie, pretože naozaj sa tejto téme venoval počas celého volebného obdobia, robil všetko preto, najmä na úrovni tých rokovaní, lebo my sme tak troška naivne verili, že keď budeme rokovať, rokovať a ešte raz rokovať a potom zase rokovať a dolaďovať to a snažiť sa dohodnúť, tak nakoniec nám to tí poslanci aj podporia. Ale uvidíme, či to bude aj pravda, či nám podporia ten návrh, hoci sme ho upravili spôsobom, ktorý, ktorý zohľadňuje aj ich pripomienky. No a preto to tak aj dlho trvalo, že je to až ku koncu volebného obdobia, bolo to aj pred šiestimi mesiacmi. Teda aký bol rozdiel medzi tým, čo priniesol pán poslanec Pročko pred šiestimi mesiacmi, a medzi týmto návrhom.
Ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Pročko, bol návrh, ktorý svojho času predkladalo či už OĽANO alebo aj, myslím, že vtedy to bolo strana SIEŤ a Rado Procházka, čiže nie celkom som rozumel tomu, by som povedal, takému znevažovaniu toho návrhu, ktorý predkladal Jožo Pročko, lebo to bol návrh, ktorý v zásade bol vypracovaný ústavnými právnikmi. To bol návrh, ktorý by obstál aj vo svojej podobe s nejakými vylepšeniami a mohol byť podporený už aj ten. Čiže to nebol návrh, ktorý si Jozef napísal niekde na kolene. To bol návrh, ktorý tuná bol opakovane v parlamente predkladaný. Bol, samozrejme, aktualizovaný, a ktorý teda upravoval výlučne len hmotnú zodpovednosť. Lebo to, čo my dnes upravujeme, je nielen hmotná zodpovednosť, ale je aj to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, že zavedieme žalobu vo verejnom záujme po vzore, po vzore, ktorý existuje už dnes v Spojených štátoch amerických. Je to tá tzv. antikorupčná žaloba actio popularis alebo qui tam. Je to podrobnejšie uvedené v dôvodovej správe.
Čiže tento návrh rieši dve veci. Jednak hmotnú zodpovednosť a jednak antikorupčnú žalobu, ktorú môže podať človek, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nie sú aktívne alebo vyhodnotí napríklad prokuratúra, že určitý prípad s nejakým množstvom dôkazov jej nestojí za to, aby išla vymáhať škodu, ktorá bola spôsobená štátu. A keď si človek povie, že ale ja si myslím, že ten prípad môže byť úspešný, tak budem môcť na základe tohto návrhu podať žalobu v civilnom konaní s tým, že ak vymôže pre štát nejaké peniaze a bude úspešný, tak dostane aj podielovú odmenu z tých peňazí, ktoré sa navrátia štátu. To nie je výmysel, ktorý neexistuje nikde na Slovensku. Je to urobené podľa vzoru, ktorý funguje dlhé roky v Spojených štátoch a na základe ktoré sa do rozpočtu Spojených štátov amerických každoročne prinášajú milióny eur na základe toho, že títo ľudia sú úspešní pri žalobách, hoci si na to netrúfla ani teda americká prokuratúra alebo teda obdobný orgán, ktorý zodpovedá prokuratúre na Slovensku.
Pokiaľ ide o tie výhrady, ktoré boli doteraz vznesené voči návrhom týkajúcim sa hmotnej zodpovednosti, tak by som rád teraz ešte prezentoval spôsob, akým sme sa s nimi vysporiadali. Pamätám si, že napríklad pán poslanec Baránik hovoril, že pokiaľ pôjde o úmyselné trestné činy, tak veľakrát tie konania budú aj tak predmetom trestného konania, pretože pôjde o trestné činy. A s tým sa skutočne dá súhlasiť, preto aj v § 14 ods. 4 tohto zákona hovoríme, že ustanovenia tohto zákona o hmotnej zodpovednosti sa nepoužijú, ak je voči verejnému činiteľovi vedené v súvislosti so škodou spôsobenou štátu konanie podľa Trestného poriadku. Iným spôsobom sme akceptovali aj tú pripomienku pána poslanca Baránika, že dobre, keď je vedené trestné konanie, tak bude vedené trestné konanie, ale keď nie je, tak sa bude postupovať podľa tohto zákona. Lebo už v tom trestnom konaní sa bude riešiť aj tá zodpovednosť toho verejného funkcionára. Bude mu môcť byť uložená pokuta prepadnutia veci, prepadnutia majetku, aj nejaké finančná pokuta a tak ďalej. Čiže toto je prvá z pripomienok, ktorú sme akceptovali.
Potom by sa mohol niekto spýtať, no dobre, ale však keď vylúčite úmysel a pôjde všetko cez trestné konanie, tak čo vlastne chce riešiť týmto zákonom. No bude sa riešiť primárne hrubá nedbanlivosť. Lebo tento zákon bude, za porušenie bude verejný funkcionár zodpovedný nielen vtedy, ak úmyselne niečo spraví, ale ak niečo spraví aj teda spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. A my tu aj definujeme presne, čo sa pod hrubou nedbanlivosťou myslí. To je rozdiel oproti tomu, čo bolo v návrhu pána poslanca Pročka. Tam sme to týmto spôsobom nedefinovali. A pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak by sme sa ešte viacej, ako sa povie, hrali s tou definíciou pojmu hrubej nedbanlivosti, pretože medzitým s hrubou nedbanlivosť prišiel aj minister spravodlivosti Karas v novele Trestného zákona. Pretože minister spravodlivosti s tým musel prísť, keďže na európskej úrovni, znova to ide cez oblasť životného prostredia, sa zavádza zodpovednosť za hrubú nedbanlivosť. Je to svojím spôsobom novinka. Ale keby sme aj nezavádzali zákon alebo nechceli presadiť zákon o hmotnej zodpovednosti, tak aj tak už hrubú nedbanlivosť musíme vniesť do právneho poriadku najmä kvôli európskej legislatíve. A preto sme otvorení v druhom čítaní, samozrejme, doriešiť ešte definíciu hrubej nedbanlivosti tak, že nejakým spôsobom sa budeme snažiť ju upraviť buď rovnako alebo veľmi podobne ako je v návrhu Trestného zákona alebo v novele Trestného zákona, ktorý, ktorý predložil pán minister Karas. Pretože bolo by, samozrejme, lepšie, keby sme tú hrubú nedbanlivosť mali v celkom právnom poriadku zadefinovanú rovnakým spôsobom, aby ten pojem sa aj zaviedol dobre do praxe, aby, aby aj mohli orgány, ktoré aplikujú právo, tieto veci uplatňovať jednotne a neboli medzi nimi nejaké zásadné rozdiely. Čiže to je druhá vec, ktorá bola vytýkaná a odstránili sme ju. Je tu definovaná hrubá nedbanlivosť.
Ďalšia vec, ktorá nám bola vytýkaná, veď dajte nejaké výnimky. Nikto nebude chcieť robiť verejného funkcionára proste, keď to takto zavediete, ako to sme zavádzali naozaj tou zjednodušenou formou ešte v tom návrhu, ktorý gestoroval Jožo Pročko. A keď sme sa pýtali, tak a ktoré to majú byť výnimky, tak tí ľudia, ktorí hovorili, že dajte výnimky, tak nám nevedeli povedať poriadne, že ktoré výnimky. Tak my sme tu zatiaľ dali dve výnimky, ale nebránime sa tomu, aby sa ten počet výnimiek rozšíril, pokiaľ by to, by tento návrh prešiel do druhého čítania.
Čiže prvá výnimka je, že ak verejný činiteľ sa, teda verejný činiteľ sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, tej hmotnej zodpovednosti, ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými, verejným majetkom a prostriedkami verejnými, v súvislosti s ktorým vznikla škoda štátu, všeobecne záväzným predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej štátu a tak ďalej. To znamená, že jednoducho ak naozaj on postupuje v zmysle zákona a napriek tomu dôjde ku škode na strane štátu, lebo to sa môže takisto stať, a niektorí ste to možno už zažili v praxi, hlavne tí, čo ste robili v exekutíve. A tam je to a tam je to to najťažšie, lebo my poslanci v zásade, nám sa tu ľahko rozpráva, lebo my svojím podpisom jednoducho za nič neručíme, čiže nás ohľadne hmotnej zodpovednosti možno len ťažko naháňať. Možno, neviem, možno predsedu parlamentu maximálne. Ale mám pocit, že asi všetko kancelár podpisuje. Takže tiež to nebude až také, by som povedal, rizikové povolanie. Ale je to výnimka, ktorú treba zohľadniť, lebo sa to môže stať, že konáte v súlade so zákonom, aj tak vznikne škoda štátu. Tak to by bolo naozaj nefér, že voči verejnému funkcionárovi takýmto spôsobom aj za takéto prípady vyvodzovať hmotnú zodpovednosť.
No a potom tu máme druhú výnimku, že verejný činiteľ sa zodpovednosti zbaví tiež vtedy, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere podľa poskytnutého odborného podkladu. A to je to, čo sme dlhšie hovorili, že pokiaľ máte nejaký reťazec, napríklad ste na čele ministerstva, na čele štátneho úradu a máte nejaký reťazec pod sebou nejakých úradníkov, ktorý jeden dá poklad, podpis, druhý dá poklad, podpis, tretí dá poklad, podpis, neviem, vedúci oddelenia, riaditeľ odboru, šéf sekcie a potom to príde k vám na podpis. A pokiaľ vy sa neodchýlite od toho, čo vám v tých odborných podkladoch radia tí ľudia, tak tiež nebudete zodpovedný, lebo by sa nám to nezdalo fér. Lebo jednoducho objektívne, človek, ktorý, ktorý je na čele nejakého veľkého rezortu alebo na čele teda nejakého štátneho úradu, tak nemáte šancu pri stovkách, tisícoch zamestnancov všetko podrobne čítať. To by sa bál každý niečo podpísať. To je podľa mňa tiež rozumná výnimka. A nebránime sa ďalším. Lebo niekto hovoril, teda myslím, že to bol tiež poslanec Baránik alebo pán poslanec Dostál, že mali by byť potom aj také špeciálne výnimky, že, povedzme, keď zasadá vláda, tak by členovia vlády nemali byť zodpovední, okrem toho jedného, za to, že čo tá vláda prijme ako kolektívny orgán. Však áno, rozprávame sa o tom. Vieme si aj takéto výnimky predstaviť. Len čakali sme teda, že tí, ktorí budú hovoriť výnimky, nám ich nejakým spôsobom pomôžu dodefinovať alebo nám poskytnú teda tie výnimky a my ich zapracujeme, ale neposkytli. Ale v druhom čítaní je určite na toto priestor.
Ja ešte uvediem k tomuto jednu vec. Len my to neupravujeme v tomto návrhu zákona, a to je, že teda keď niekto iný má poskytovať odborný podklad, teda ak ten úradník má poskytovať odborný podklad verejnému funkcionárovi, tak prečo tu nemáme novelu zákona o štátnej službe, novelu zákona o výkone prác vo verejnom záujme. Jednoducho preto, že som sledoval legislatívny proces a vedel som, že na túto schôdzu parlamentu má prísť do prvého čítania aj novela zákona o štátnej službe. A nemalo zmysel robiť tuná novelu zákona o štátnej službe, keď ju viem spraviť v druhom čítaní pozmeňovákom potom k tej novele zákona o štátnej službe, ktorá prišla z úrovne vlády. Čiže v prípade, že by tento zákon prešiel do druhého čítania, tak určite by sme tú zodpovednosť štátnych funkcionárov riešili aj v novele zákona o štátnej službe. A poviem aj spôsob, lebo to nebudeme vymýšľať za pochodu. My sme mali o tom dlhé diskusie. Jednoducho už dnes máme u úradníkov zodpovednosť za úmysel a máme tam nejaké regresné náhrady. A jednoducho by sme zaviedli aj do týchto statusových zákonov, či už pri štátnych zamestnancoch alebo zamestnancoch, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme, by sme zaviedli aj niekoľko, aj pokutu vo výške niekoľkonásobku ich mesačného zárobku v prípade, že by sa dopustili hrubej nedbanlivosti. Dneska oni majú už pokutu vo výške niekoľkomesačného zárobku, ak úmyselne sa dopustia určitého konania a potom sa to od nich regresne vymáha. Čiže nič iné by sa v zásade do týchto statusových zamestnaneckých zákonov nezaviedlo iba to, že by sa o niečo navýšila tá pokuta pri úmysle. A niekde pod ten úmysel by sa dala hrubá nedbanlivosť a bola by to tiež nejaká, nejaký násobok výšky toho platu.
No a potom, samozrejme, by ste sa mohli pýtať, no však dobre a teraz to bude asi tak, keď to takto zavedieme, že ten verejný funkcionár donúti toho úradníka, aby, aby proste to zobral na seba, lebo on nebude musieť platiť teda celú hmotnú zodpovednosť a ten úradník bude platiť ten niekoľkonásobný mesačný plat. No tak áno, tomuto už úplne nevieme zabrániť, lebo ten systém štátnej správy je postavený na nejakej podriadenosti, nadriadenosti. Čiže áno, toto sa potenciálne môže stať. Ale pokiaľ je štátna služba budovaná na základe nezávislosti, odbornosti, lojality a tak ďalej, tak jednoducho by sa to stávať nemalo a ten úradník by mal odmietnuť upravovať svoje podklady pre, pre teda toho verejného funkcionára spôsobom, akým, aby to, aby to nebolo odborné, hej, že jednoducho to ten úradník musí zvládnuť, lebo potom asi nemá robiť úradníka, keď nevie povedať nie a na všetko hovorí áno. A to vždy závisí čiastočne od samotných ľudí, ako vykonávajú svoju funkciu, či sú to úradníci alebo verejní funkcionári.
Čiže áno, v tomto systéme nezabránime tomu, aby boli vyvíjané nejaké tlaky, ak by sa to tak presadilo na tých úradníkov, ale zase si myslíme, že nie je možné preniesť celú zodpovednosť na verejného funkcionára, pretože on nemá objektívne možnosť kontrolovať všetko, čo podpisuje. To sa jednoducho nedá a potom by sme jednoducho nevedeli dostať aj do verejných funkcií kvalitných ľudí, lebo by sa báli ísť do verejných funkcií, lebo by museli niesť hmotnú zodpovednosť.
Ja ešte k takým určitým špecifikám, aha, a ešte k tým úradníkom dopoviem, že pokiaľ by sme išli touto cestou, pokiaľ by sme išli touto cestou, tak by sme museli naozaj zrušiť to, čo sme tu zaviedli asi dva roky dozadu, že sme, že sa umožnilo, že sa umožnilo odvolávanie tých úradníkov bez udania dôvodu. To ak budem, ak by sme sa dostali do druhého čítania s týmto návrhom a zaviedli aj pre úradníkov hmotnú zodpovednosť, tak musíme zrušiť ich odvolávanie bez udania dôvodu, lebo to jednoducho by nefungovalo dokopy. Čiže k tomu by sme sa museli vrátiť a tam potom, samozrejme, je otvorená dohoda, že po akú úroveň to budú úradníci, môžu byť odvolávaní, či generálni riaditelia sekcií budú tí, ktorí ešte môžu byť napríklad na ministerstvách, alebo nikto. Čiže k tomuto by sme sa museli takisto vrátiť a museli sme to nejakým spôsobom v tej novele zákona o štátnej službe upraviť.
Navyše, keď som si zisťoval na rade pre štátu službu, aké majú štatistiky ohľadne uplatňovania tohto zákona, ktorý bol teda mohutne kritizovaný, keď sme ho zavádzali pred dvomi rokmi, že odvolanie bez udania dôvodu, tak prvý rok, keď to platilo, tak tam bolo, tuším, nejakých päť prípadov v celej štátnej správe, kde sú desiatky tisíc zamestnancov a mám pocit, že za posledný rok to bolo v nejakých päťdesiatich prípadoch, že je to strašné minimum, čiže v zásade ten zákon, ako sme ho zaviedli, aj tak neplní svoj účel, pretože nedochádza k nejakým čistkám ani k nejakému mohutnému vyhadzovu, že máme v štátnej správe nejakých 45-tisíc zamestnancov a pokiaľ zo 45-tisíc zamestnancov je nejakých päť odvolaných kvôli neodbornosti, nekompetentnosti, lebo takto sú také väčšinou prípady a povedzme sa to ustálilo na nejakých 50, tak to aj tak nedáva veľmi zmysel, čiže treba, bolo by to treba preskúmať aj bez toho, aby sme, aby sme zavádzali hmotnú zodpovednosť, či to, či teda sa v praxi ukázalo, že tá zmena bola alebo je využiteľná, lebo síce boli požiadavky zo strany úradov na takúto zmenu zákona o štátnej službe, ktorú sme spravili, ale v praxi sa ukazuje, že tie očakávania alebo tie požiadavky boli podľa všetkého nereálne.
A ešte k jednej veci, ktorá je tu upravená, lebo takisto k nej bola výhrada, že prečo zapracúvame do tohto návrhu zákona aj nejaký systém teda poistenia sa toho verejného funkcionára. Ak by, teda aby sa poistil predtým, že ak by bol hmotne zodpovedný, teda aby to vedela, ako sa povie, zatiahnuť poisťovňa. No zavádzame to preto, že ten model sa javí ako vhodný pre prípady najmä tej hrubej nedbanlivosti, lebo podľa všetkého nevedeli by sme asi, a rokovali sme o tom aj s kanceláriou poisťovateľov, nevedeli by sme asi zaviesť produkt, ktorý by, ktorý by, teda taký poistný produkt, ktorý pokrýval aj úmyselné konanie, pretože tuná ide o, mnohokrát o veľmi vysoké sumy, za ktoré by bol ten verejný funkcionár zodpovedný, ale táto otázka je otvorená pri hrubej nedbanlivosti.
Čiže vo vzťahu k tomu ustanoveniu o poistení, ak by sa tento zákon dostal do druhého čítania, tak ešte sa jedenkrát stretneme s kanceláriou poisťovateľov a rozprávali sme sa v zásade, alebo dohodli by sme sa podľa toho, ako by sme sa dohodli. Pokiaľ by vedeli oni vymyslieť na to poistný produkt, tak by toto ustanovenie zostalo v zákone. Pokiaľ nebudú vedieť vymyslieť poistný produkt, tak to nemá zmysel, lebo to zostane takým prázdnym ustanovením.
Ja len poviem jeden príklad takisto z minulosti a týka sa to toho verejného obstarávania. Keď sa zavádzalo verejné, keď sme presadili alebo keď sa schválila novela verejného obstarávania a bola tam tá hmotná zodpovednosť pri tých externých expertoch na verejné obstarávanie, tak nám kancelária poisťovateľov hovorila, že vtedy s nimi o tom nikto nerokoval. Napriek tomu sa to do zákona dalo, ale ony nemajú na to produkt. Čiže jednoducho nemá zmysel presadzovať také zákony, ktoré v praxi potom nenájdu uplatnenie, lebo jednoducho keď tie poisťovne nebudú vedieť si ufinancovať ten poistný produkt, tak ony ho nebudú ponúkať. Čiže preto nemá zmysel, aby sme aj my potom nechali toto ustanovenie v tomto zákone, hoci je podľa môjho názoru vhodné, ale asi ho potom v druhom čítaní vypustíme a podľa toho, ako sa dohodneme s kanceláriou poisťovateľov, lebo u tých verejných funkcionárov to bude veľmi problematické, lebo tam pôjde o astronomické sumy, častokrát miliardové, napríklad pri diaľniciach, ale myslím si, že pri tých štátnych úradníkoch, kde pôjde len o niekoľkonásobok mesačného platu, povedzme trojnásobok, tak tam si myslím, že sa vie spraviť poistný produkt, aby vedeli byť títo štátni zamestnanci krytí, ak by, ak by teda niekedy sa v budúcnosti dopustili chyby hrubej nedbanlivosti, za ktorú by mali niesť hmotnú zodpovednosť, pretože verejný funkcionár, ak postupoval v zmysle ich podkladu, odborného, a ten odborný podklad sa ukáže, že bol spracovaný spôsobom, ktorý je možné označiť za hrubú nedbanlivosť. Čiže v takom prípade by ten verejný funkcionár zodpovedný nebol, to je tá výnimka, čo sme hovorili, ale bol by zodpovedný ten úradník v podobe niekoľkomesačného platu, a to si myslím, že je poistiteľné, to by sa dalo poistiť, ale, samozrejme, by si to jednoducho museli tí zamestnanci platiť sami, lebo to už by nedávalo žiadny zmysel, aby úrad za nich platil poistné.
Čiže tieto veci, ktoré, a tak to zhrniem, že všetky výhrady, ktoré sme tu počuli za posledné roky a mesiace najmä zo strany koaličných partnerov, sme zapracovali do tohto návrhu zákona. Navyše sme pridali aj tú actio popularis, tú antikorupčnú žalobu po vzore ako funguje v Spojených štátoch amerických, ale, samozrejme, prispôsobenú na slovenské právo. A je to, samotný návrh zákona považujeme za dosť významný príspevok aj k boju proti korupcii, minimálne pokiaľ ide o tú antikorupčnú žalobu, ale určite aj pokiaľ ide o hmotnú zodpovednosť.
A teda už si vás len na záver tohto môjho vstupu dovoľujem požiadať, aby ste sa zamysleli nad tým všetkým, čo som povedal, osobitne stranu SaS, pretože jej pripomienky sme takmer v plnej miere akceptovali a dajú sa prípadne ešte doladiť v druhom čítaní, a uvediem ako príklad, že my dolaďujeme zákony v druhom čítaní. Zoberme si súkromnoprávnu žalobu pána poslanca Baránika, ktorú takisto dolaďujeme v druhom čítaní. Čiže to nie je niečo, že musíme mať perfektný zákon hneď v prvom čítaní. Takže by som apeloval na mená kolegov zo strany SaS, ale aj na všetkých ostatných, že snažili sme sa urobiť maximum aj v duchu vašich pripomienok a teda ukáže sa aj pri hlasovaní v prvom čítaní o tomto návrhu zákona, kto to myslí s hmotnou zodpovednosťou a jej zavedením na Slovensku vážne. To bude naozaj hlasovanie o tom, kto chce zaviesť na Slovensku hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, poťažmo aj tých úradníkov, a kto o tom len rozpráva a naozaj to nechce.
Takže o tom bude hlasovanie, o tomto návrhu zákona v prvom čítaní, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona aj týmto spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Milan Vetrák, no, čím dlhšie vás počúvam alebo čím dlhšie ťa počúvam, tým som presvedčenejší, že tento zákon, si myslím, že nič nevyrieši, že je to len taká predvolebná agenda. Zároveň však si myslím, že keď nás alebo ťa počúval bežný človek, že nemal aleže vôbec šancu rozumieť tomu, tomu, čo si hovoril.
A ja skúsim mať len jednu takú úplne základnú otázku z pohľadu bežného človeka. Bežný zamestnanec pozná hmotnú zodpovednosť, všetci skladníci, všetci zamestnanci, proste v rôznych odvetviach, ako trojnásobok svojho platu. To znamená, keď spôsobí škodu zamestnávateľovi, tak je mu možné ju zosobniť do výšky trojnásobku platu a, prosím, že pre jednoduchého človeka toto nejak skús vysvetliť, že ako tento zákon by mal fungovať. Takto nejak, že teda ten zodpovedný proste do výšky trojnásobku platu zodpovedá kľudne za nejakú mnohomiliónovú škodu alebo ako to teda bude? Fakt tak úplne že jednoducho, čo by si z toho vedel zobrať bežný, bežný človek.
Ďakujem.

Takže budem reagovať na kolegu Vetráka, ale aj na teba, Marián, vlastne tým pádom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Na kolegu Vetráka.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
... áno, ale, ale tým pádom odpoviem aj na to. V podstate zodpovednosť verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami je obsiahnutá v množstve tých právnych predpisov, kde je sankcia ukladaná zväčša subjektu, v ktorom došlo k tomu porušeniu zákonnej povinnosti, ale nie osobe, ktorá má priamu rozhodovaciu právomoc v tomto smere. Tak ako hovoril Milan pri novele zákona o verejnom obstarávaní, sme čiastočne zaviedli tú hmotnú zodpovednosť a ďalej to je ešte v zákone o štátnom podniku, sto jedenástke, sto deväťdesiatke. Tam je ešte tiež čiastočná. Teraz ide o to, že aj SaS presadzuje súkromnú obžalobu a my v tejto hmotnej, hmotnej zodpovednosti tiež dávame tento princíp actio popularis, čo je súkromná žaloba. Je to de facto skoro to isté, len jedno je trestné konanie a jedno súkromné. Súkromná žaloba a súkromná obžaloba. Tam ide o to, že podstata je v tom, že v súkromnej, možnosť súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, kde štátu zjavne vznikla táto škoda. Samozrejme by bolo potrebné upraviť ešte aj CSP-čko v deväťdesiatke, v deväťdesiat trojke. Som rád, že sa tam zavádza tá hrubá nedbanlivosť, lebo aj v návrhu novely Trestného zákona je nedbanlivosť evidovaná, teda predkladaná ako hrubá nedbanlivosť, takže o podrobnostiach sa môžme potom baviť. Zrejme viacej ti povie Milan, lebo už mi končí faktická. Áno, ako si povedal, to je na zverených veciach, pokiaľ je tá hmotná zodpovednosť zamestnancovi tie tri platy, tak áno, podľa Zákonníka práce takáto, takáto sankcia tam je. Ale toto je naozaj o úplne inom. Tak ako sa trestajú podniky za škodu spôsobenú na verejných financiách, tak takto isto tá zodpovednosť by mala byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Neviem, prečo dávate do pozície, že kto tento zákon podporí, je za to, aby bola hmotná zodpovednosť a kto nepodporí, nie je za to. Zaznelo tu pár informácií a rada by som sa opýtala teda ako bližšie.
V § 3 sa hovorí o rozsahu zodpovednosti verejného činiteľa. Mňa by zaujímalo, v prvom odseku a vo štvrtom odseku, ako je to myslené. Verejný činiteľ je povinný pri nakladaní s verejným majetkom chrániť verejný záujem a postupovať s odbornou starostlivosťou. Ako je vnímaná alebo zadefinovaná v nejakých právnych aktoch alebo či bude to niekde zadefinované, čo to znamená. Veď aj teraz, keď je prijímaný zamestnanec, tak má mať nejaké odborné predpoklady na výkon tej funkcie.
Potom v odseku 4, aj sám ste povedali, že ako sa ten vedúci, ten najvyšší zbaví zodpovednosti, hej, lebo dostane nejaký odborný podklad a teraz ten na tom najnižšom stupni bude mať dajme tomu to poistenie. Čiže ja ako minister sa dohodnem s tým na najnižšom stupni, urob mi takýto odborný, však ty budeš chránený ako nejakým poistením a ja sa týmto zbavím celej zodpovednosti. Čiže nevidím tu zmysel v takto zadefinovanom zákone.
Áno, som za hmotnú zodpovednosť, ale nie takto definovaným zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán kolega Milan Vetrák, aj všetci predkladatelia, ja úplne súhlasím s tým, že, ako si povedal v úvode, je to prvé čítanie, poďme doprecizovať a vyšpecifikovať takisto tie priame dopady aj všetky tie priame súvislosti v druhom čítaní.
Ja poviem z vlastnej skúsenosti, že skutočne je ľahko niekoho obviniť, pretože má politické záujmy, potom aj kolegovia si na tom prihrejú polievočku, lebo zákerným spôsobom môžu povedať o ľuďoch, že proste konali tak napriek tomu, že nezaznel ešte verdikt, a to ma veľmi mrzí. Ale toto, táto úprava tohto zákona je o tom, že v podstate aby sa nediali tie nekalosti, aby tí ľudia, ktorí idú do verejných funkcií, vedeli, že budú priamo hmotne zodpovední. A myslím si, že celé toto plénum je za to, aby boli verejní funkcionári nejakým spôsobom zodpovední. Môžeme sa na tom podieľať spoločne a doprecizovať tento zákon, ale nemôžeme sa vyhovárať, že nepodporím ho, pretože mne sa nepáči paragrafové znenie. Tak buď to chcem, aby boli verejní funkcionári hmotne zodpovední, alebo nechcem. Akože v tomto určite by sme si mali ujasniť veci a nevyhovárať sa, pretože ja mám naozaj veľmi negatívnu skúsenosť z toho, ako ľahko sa dá človek obviniť práve preto, že je poslanec Národnej rady a politicky zneužiť takéto, takéto proste nakladanie pri hmotnej zodpovednosti a napriek tomu, že žiadna škoda nevznikla. Ale tu keď naozaj vzniká škoda, tak má byť za to niekto zodpovedný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Toto je posledná šanca v tomto volebnom období zaviesť hmotnú zodpovednosť a, Milan, z tvojej rozpravy, v ktorej si podrobne rozobral nielen ideu zákona, ale aj jeho detaily, je jasné, že v OĽANO sme spravili všetko preto, aby sme tento predvolebný sľub presadili. Celé tri roky hlavný predkladateľ Milan Vetrák, ale aj napríklad Jozef Pročko a ďalší, ktorí sa tento, tejto téme venovali hlbšie, by mohli hovoriť o tom, ako narážali často na stenu ministerstva spravodlivosti na čele s ministerkou Máriou Kolíkovou. Stále sme počúvali výhovorky, ktoré nemajú doteraz konca kraja. Lenže my ten boj nevzdáme, počúvame pripomienky aj strany SaS a snažíme sa ich zapracovať do zákona, ako tu povedal Milan Vetrák.
Ty si, Milan, povedal, že to bude hlasovanie o tom, kto naozaj chce hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, a kto o tom len hovorí, ale v skutočnosti ju nechce. Ďakujem ešte raz za tvoju prácu, za tvoju snahu a tiež ostatným kolegom, ktorí sa tejto téme počas celých troch rokov venovali. Ja chcem ešte na záver poďakovať všetkým, ktorí zahlasujú za. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ono tie vysvetlenia, ktoré požaduje pani poslankyňa Vorobelová aj teda ďalší, sa nedajú obsiahnuť vo faktickej poznámke, čiže ja potom ešte raz vystúpim. Ja, no je to dôležitý zákon a treba to poriadne vysvetliť, lebo potom sa tu len možno hráme na nejaké otázky alebo ich myslíme vážne. Ja som aj povedal na začiatku, že mohol som tú rozpravu viesť politicky, ale viedol som ju odborne a teda je jasné, že keď vedieme odborne na právne témy otázky, že bude istý okruh ľudí, ktorí, ktorým to možno nebude úplne zrozumiteľné, to je pochopiteľné, to je tak, to je odpoveď pre Mariána Viskupiča, že áno, ja som sa rozhodol viesť tú debatu odborne, lebo verím, že to pozerajú aj odborníci. Aj keď chodím do médií, tak sa to odborne rozoberá potom k tejto téme, aj keď to právnici sledujú, tak chcú vedieť, akým spôsobom je to navrhnuté, lebo je to pomerne komplikovaná téma. Ale ja v tom svojom druhom vstupe teda naozaj tak po lopate vysvetlím, že ako je to zavedené.
No a pokiaľ ide o to, že či to chceme zaviesť iba voči verejným funkcionárom alebo chceme do toho zatiahnuť aj úradníkov, ktorí, ktorí chystajú odborné podklady, no tak veď mali sme tu aj návrh, práve ktorý predkladal Jozef Pročko, kde to bolo postavené výlučne na úradníkoch, a vtedy nám tu bolo hovorené, že aké je to neodborné a zlé a to musíme a nikto nebude chcieť robiť takto, tak to ešte rozšírte a tamto dajte tú výnimku a hentam to spravte, no tak teraz je to tu. No tak tí, ktorí to chceli podporovať iba na, na verejných funkcionárov, tak mohli zahlasovať už za návrh Joža Pročka, a tí, ktorí to chcú teda urobiť trocha inak, no tak budú môcť zahlasovať za tento návrh. Čiže my vieme veľmi presne, kto ako hlasoval a kto chce podporiť hmotnú zodpovednosť a kto nechce. Čiže aj to je odpoveď na to. (Potlesk.)

Musím, pán poslanec Viskupič, len k tebe jednu vec, že nechal si si to vysvetliť a potom si hore telefonoval, tak si to ešte raz potom nechaj vysvetliť, prosím ťa, dobre? Aby si to pochopil, lebo si telefonoval a pýtal si sa a telefonoval si. Ale on ti to vysvetlí, neboj sa.
Milé kolegyne, milí kolegovia, hmotná zodpovednosť, ja nepoznám na Slovensku jediného jedného, a to som zvedavý, koľkí poslanci ma budú teraz počúvať, tí, čo sú na mobilných telefónoch, jediného jedného Slováka, čestného a spravodlivého, ktorý by nechcel hmotnú zodpovednosť politikov, nepoznám jedného. Náš návrh, ktorý prišiel, ktorý som podával ja, tak bol naozaj veľmi špeciálne prilepený pre mojich kolegov zo SaS. Nepoznám v OĽANO jediného jedného človeka, a myslím si, že OĽANO je jediné zoskupenie ľudí, ktoré chce tú hmotnú zodpovednosť, tak sme to urobili spôsobom, keďže pán Baránik a ostatní hlasovali v roku 2016 za hmotnú zodpovednosť, tak sme to urobili spôsobom, že sme dali zákon, za ktorý pán Baránik a ostatní zo SaS hlasovali v 2016. Vtedy boli za hmotnú zodpovednosť, pán Baránik si určite pamätá to jeho videjko, ktoré potom vyšlo, keď habkal a nevedel odpovedať na to. To bolo úžasné. A od ostatných kolegov, nebudem ich menovať, počúvam, že hmotnú zodpovednosť nechcú, a teraz počúvajte prečo, lebo funkcionári sa budú báť ísť do funkcií.
Ešte raz to zopakujem, hmotnú zodpovednosť nezaveďme, lebo funkcionári sa budú báť ísť do funkcií. A čo je lepšie? Hmotná zodpovednosť a zlodeji a kšeftári nepôjdu do funkcií. A zase zopakujem, nepoznám jediného slušného Slováka, ktorý by nechcel, aby politik nemal hmotnú zodpovednosť. Chcú, aby politik mal hmotnú zodpovednosť. Moji kolegovia zo SaS, keď som sa stretol s Kolíkovou, tak tá mi povedala, pani Kolíkovou, ospravedlňujem sa, tá mi povedala, že no budeme to riešiť, budeme to rokovať, budeme to riešiť, budeme to rokovať, budeme to riešiť, budeme to rokovať a stále rokovať a riešiť, rokovať a riešiť. A stále sme rokovali a riešili a nič nebolo. Tak potom sme s kolegom Vetrákom a s kolegom Kyselicom vymysleli princíp, že dajme teraz tú hmotnú zodpovednosť z roku 2016, veď možno ten pán Baránik, čestný človek, spravodlivý, jedinečný, zahlasuje tak ako v roku 2016. A pán Baránik nezahlasoval. A celá SaS nezahlasovala. Nikto zo SaS nezahlasoval za hmotnú zodpovednosť. A prichádza tiež ďalší čestný človek, o ktorom si ja myslím, že je čestný človek, ktorý by mal priniesť bič na politikov, ktorý bojuje proti fašistom, proti nespravodlivosti, nie tá spravodlivá SaS, ktorá má vo svojom názve spravodlivosť, a ja verím, že, milí kolegovia, že za to teraz zahlasujete, že prinesiete bič na politikov. A ja verím, že aj kolega Pčolinský presvedčí SME RODINA a povie, to je dobrá vec, politici by mali mať zodpovednosť za svoje činy. Lebo viete, čo spraví taký dobrý minister? No hodí to na nejakého úradníčka, ten úradníček to podpíše, 40 miliónov ide do vrecka a nikto, všetci sú zahojení a vo funkciách máme politikov, ktorí sú kšeftári a zlodeji.
Hmotnú zodpovednosť som poprosil teda v našom hnutí, aby som si zobral ja na starosť, ale nie ako legislatívne, že to napíšem, ale bol som ten, ktorý to organizoval, prosil a Lukáš Kyselica, Vetrák a ďalší, Janko Kerekréti tam bol, ja, Garstková a tak ďalej, prepáčte, koho som zabudol. Naozaj od prvej chvíle sme išli po tom, lebo to je veľmi dôležité, aby politik bol hmotne zodpovedný. A ja som presvedčený, že táto pani poslankyňa, milá a príjemná, bude hlasovať za, lebo ona je z tej strany, ktorí sú za to, aby svine politici neboli, aby boli polici spravodliví. Pani poslankyňu oslovím, Svetlana, Světlana že? Slavěna, prepáčte, ospravedlňujem sa, Slavěna, lebo vy máte nádherné meno, nádherné Slavěna, tak slávme spolu slávne slávnu slávu slávnych politikov a nie, nie zlodejov. Vy ste povedali, že chcete podporiť hmotnú zodpovednosť, ale nie v takomto zákone. Ale veď dajte to do druhého čítania, dajte pozmeňovák, podporte to. Ja si tiež myslím, že nie ste za to, aby, aby v politike boli, nechcem povedať špatné slovo, aby tam boli nečestní ľudia. O tomto, o tomto nám ide, o nič iné a ja sa opäť vrátim k mojim kolegom zo SaS, ja tomu nerozumiem, nech mi to vysvetlia, prečo v 2016 hlasovali za hmotnú zodpovednosť, za to isté, aké sme priniesli teraz my. Ten istý zákon, ktorý v 2016 mi kolegovia zo SaS, spravodliví, nehlasovali za tento zákon. Ja tomu fakt nerozumiem. Nič sa nezmenilo, to isté, detto od A po Z. Tak reku prejde to. Veď ja pani Zemanovú tiež ako naozaj ja považujem za veľmi čestného človeka, tak, pani Zemanová, vy ste nehlasovali za tú čestnú vec, za ktorú ste hlasovali v 2016? Čo sa stalo? Čo sa stalo? O nás rozprávajú, že my sme hlasovacie automaty. No tak tuto táto prvá rada, tí hlasujú jak im takto lusknú, druhá rada to isté, SMEROHLAS ani nehovorím. Ja verím, pani Zemanová, že budete hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a nebudete hlasovať tak, ako vám niekto luskne. To som hlboko presvedčený.
Hmotná zodpovednosť nie je výmysel OĽANO, ale je to naozaj občianska požiadavka už dlhé roky, už dlhé roky. Samozrejme, keď sa politici, politici dostanú k moci a to ne... teraz neberte SaS ako osobne, ale môžu rozdeľovať v štátnej správe štátne fleky v štátnych firmách, no tak tam sa dá nejakým spôsobom trošku sem tam bokom niečo. Tak keď si dosadím svojho nominanta, tak ten by nemal byť hmotne zodpovedný, opak je pravdou. Keď si dosadím svojho nominanta do nejakej štátnej firmy, tak, kurník šopa, nech má tú hmotnú zodpovednosť, nech tam nekradne. A vy ste mali hospodárstvo, vy ste, vy by ste mali byť prví. Vy by ste mali byť prví, kolegovia SaS-kári, ktorí povedia, toto chceme, toto chceme, aby sme si mohli aj takto kontrolovať, aby sa naši nominanti báli kšeftovať. Hmotná zodpovednosť je naozaj požiadavka občanov a my sme tu každý jeden z nás, čo sme sa sem dostali, sme sa dostali preto, lebo si nás zvolili občania, tak splňme našim občanom to, čo chcú, a dajme im, aby hmotná zodpovednosť na politikov bola bič na zlých a skorumpovaných politikov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vrátila, ďakujem veľmi pekne za slovo, určite som sa nevrátila do OĽANO, ja mám výborných spolusediacich... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vizuálne.

Tabák, Romana, poslankyňa NR SR
My politici by sme sa nemali báť hmotnej zodpovednosti, ja sa jej určite nebojím, keď som bola v klube SME RODINA, tak ako jediná poslankyňa som hlasovala za tento zákon, aspoň aby som ho posunula do druhého čítania, takže, Jožko Pročko, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie a teraz aj ako nezaradená poslankyňa tento návrh zákona podporím, lebo myslím si, že je to dôležité a občania Slovenskej republiky to od nás očakávajú, aby my politici sme boli hmotne zodpovední.
Ďakujem.

Jožko, to, čo si hovoril, tak je naozaj pravda. Ty si nás chodil, pucoval si nás, cepoval, naháňal, aby sme to už konečne predložili, my sme sedeli s tímom právnikov, takže naozaj v tomto máš pravdu.
Pokiaľ budú nejaké otázky, radi vám na ne odpovieme, sadneme si, vyriešime. Tiež sme mali dilemy nad rôznymi drobnosťami, či použiť pojem verejný činiteľ, verejný funkcionár a takéto drobnosti, čo vyzerajú ako drobnosti, ale to môžu byť podstatné veci. Alebo keď sa niekto pýtal hlavne na tú hrubú nedbanlivosť. Čo to znamená tá hrubá nedbanlivosť, lebo vy viete spraviť z pohľadu ministra nejaké rozhodnutie, ktoré sa vám v danej chvíli, danom čase, v danom momente javí ako najlepšie, ale o pol roka zistíte, že nebolo to najlepšie riešenie. Takže na takéto veci by sa tá hrubá nedbanlivosť nevzťahovala. Aj podľa judikatúry ESĽP je, ide, musí ísť o vážne porušenie zákona vyplývajúce z neospravedlniteľnej nedbanlivosti alebo tvrdenie skutočnosti, ktorej existenciu nespochybniteľne preukazujú doklady v spise, alebo prijatie opatrenia týkajúce sa osobnej slobody v prípadoch neuvedených v zákone alebo bez odôvodnenia. Takže toto je tá hrubá nedbanlivosť aj podľa európskej judikatúry.
Vďaka.