90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milí kolegovia, začnem takou povestnou rétorikou jednej vašej kolegyne. Kolegovia, neblbnime, neblbnime, to fakt nechcete podporiť zákon, ktorý by bol bič na politikov? Veď to vyzerá, že si idete obhajovať svojho šéfa. Neblbnime, prosím vás! Fakt neblbnime! To by sme mali my všetci, ktorí sme išli do politiky ako protikorupční, a hlavne vy, aj keď síce meníte hru, ja neviem, či to je názov tej zmeny alebo tej hry, alebo čoho, ale, prosím vás, neblbnime!
A teraz vecne. Tak ako povedal pán kolega Vetrák, skutočne sú tam aj tí prípravcovia tých jedných, jednotlivých procesov toho správneho konania, rôznych iných vecí, napríklad pri stavebných úkonoch, kde máme pracovníčky, ktoré vedome za možno aj nejakú protihodnotu urobia to, že vám dajú aj tomu verejnému činiteľovi napríklad podpísať úplnú nejakú nezmyselnosť alebo protizákonnosť. A tam by to malo byť aj taká výstraha pre tých jednotlivých pracovníkov, či už je to na ministerstvách, na obecných úradoch, na okresných úradoch, že v podstate tým svojím konaním za nejakú úplatu, za korupciu a v prospech pre toho, pre svoj prospech a zároveň protizákonný ako keby čin teda pre občana, aby umožnila, uľahčila alebo proste za podvodom spôsobila prospech, tak aby boli aj títo pracovníci trestaní. Malo by to byť spravodlivé aj pre verejného činiteľa, ale aj pre tých jednotlivých pracovníkov a zároveň to bude možno aj také memento, že aby sme my urobili tú dôveru v ten štát a tých pracovníkov.
Ďakujem.

Ďakujem. Tak vyzval si, že teda, že máme na to upozorniť, tak dajte si, stačí, keď si dáte do gúglu: Suja predal stroje. A hneď prvý článok denníka Pluska, pozrite si aké stroje predal na jedno euro, pozrite si, čo predal. Samozrejme, že takíto politici, politici, úvodzovky hore aj dole, vám nebudú súhlasiť, aby mali hmotnú zodpovednosť. Takíto ľudia, ktorí predávajú svojim kamarátom, ktorí dohadzujú kšefty svojim kamarátom, nebudú chcieť, aby mali hmotnú zodpovednosť. Je smutné, naozaj je smutné, že sedíme v pléne, kde politici idú s tým, rozprávajú svojim voličom, že my budeme čestní, my sa čestne správame. No tak čoho sa bojíme? Čoho sa bojíme? Dajme si tú hmotnú zodpovednosť.
Rozprával si, prihovoril si sa k pánovi Baránikovi, no jednoducho ani ja nechápem, prečo v tom 2016 on za to hlasoval, teraz sa usmieva, ale on za to hlasoval, asi zabudol na to. On v 2016 za to hlasoval, za identický zákon, ako sme predkladali, a potom už nehlasoval. A teraz som počul ako povedal, že vlastne on to nemôže podporiť, lebo to, ja tomu nerozumiem. Keď o niečom, keď som si v 2016, mal som svoj, svoju predstavu o spravodlivosti, svoju predstavu o zákonoch a hlasoval som za tento zákon a za identický zákon som v 2016 nehlasoval, tak ja tomuto vôbec nerozumiem. Naozaj toto je pre mňa veľmi otázne. Takže takto to je. Nečestní politici nebudú chcieť, aby hmotná zodpovednosť bola.
No a ešte sa, ešte mám krátko, ja sa pripájam k pánovi Kučerovi a toto je výborná naozaj, to by bol taký pekný bonus, čo si povedal, pán Vetrák, že, že naozaj aby ten politik nemohol byť v politike. To je výborné. Takýto pozmeňovák určite pripravíme. To bude, to bude bomba, ak to prejde, a verím, že to prejde, pani poslankyňa s najkrajším menom.

Ďakujem veľmi pekne.
Milan, ďakujem za tie prípady, príklady, ktoré si vysvetľoval, ako by sa to riešilo v prípade žúrky, ktorú si organizoval Richard Sulík v Dubaji za štátne peniaze a podľa všetkého, podľa predbežných odhadov za viac ako milióna eur minul na súkromné účely, na účely strany SaS bez toho, aby vydokladovali tieto výdavky, bez toho, aby boli k tomu akékoľvek objednávky, faktúry. Presne takto takýto zločinci skorumpovaní by týmto zákonom boli postihnutí. A čo je vlastne dôležité, nielenže by boli postihovaní, ale že by to odstrašovalo od toho, aby takýto skorumpovaní zlodeji do politiky vôbec išli. Lebo by zistili, že v tej politike sa nevedia obohatiť. A presne to isté aj v prípade toho Suju. Človek, ktorý sa tu chváli s tým, že trénoval Černákových vrahov, keď dostal moc spravovať, byť pravou rukou Kotlebu na banskobystrickom VÚC, tak zrazu 112 stavebných strojov, môžeš sa vyhovárať koľkokoľvek v tom odkaze, čo Jožo Pročko povedal, vidíte rovno tie fotografie, že naozaj sú to ťažké stavebné mechanizmy, podotýkam, z ktorých mnohé dodnes fungujú, ktoré sa dodnes používajú. A keď si dáte iba tak veľmi skromne 9 ton v priemere na jeden takýto stavebný stroj krát 112 strojov, máte milión kíl ocele alebo milión kíl železa. Už len to keď si predstavíme, že politik sa má správať v takej pozícii, Suja, ako dobrý hospodár. Kto z nás by bol taký hlupák, ak by doma mal milión kíl železa, že by ho predal kamarátovi za euro? Kto z nás by bol taký hlupák, že by funkčné stavebné stroje predal kamarátovi za euro? Suja to dokázal. A práve na takýchto ľudí ten zákon má byť.

Áno, tieto polemiky už niekoľko rokov sa tu, tuná vedú o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, ale aj štátnych úradníkov. Stále tento parlament to nedokázal prelomiť. Ale, tak ako to tu zaznelo, aj ja sa som sa nad tým zamyslel, ale tú hmotnú zodpovednosť mať, a teda tých verejných činiteľov a tých ďalších ako úradníkov nižších, ale aj vo vzťahu k občanovi. A veľakrát sa to deje. A veľakrát občania práve, a keď tu hovoríme, že sa ozývajú občania, ktorí chcú, aby tá hmotná zodpovednosť verejných činiteľov tu bola zavedená. Áno, ale nech je zavedená aj vo vzťahu k občanovi. Ja vám poviem príklad konkrétny. Trošku to tu tak zaznelo, a to sú napríklad, ja mám takú veľmi zlú a negatívnu skúsenosť so stavebnými úradmi. Myslíte si, že pre tých úradníkov nejaké lehoty tam platia? Správny zákon vám hovorí, že má rozhodnúť úradník do 30 dní, ak sú komplikované veci má ďalších 30 dní, je to 60 dní. Ale keď ten úradník má aj 90 dní, aj 120 dní, aj rok, aj dva, on vám nevydá jednoducho rozhodnutie. Ale že vám spôsobí škodu tým svojím postojom, ako je postihnuteľný? To nie je len tak, viete, no a ľudia majú takú predstavu, že hmotná zodpovednosť poslancov Národnej rady. No tak už ja neviem si celkom predstaviť, že akú škodu by mohol spôsobiť poslanec Národnej rady. Možno že by sa tuná kdesi potkol a čosi zachytil, nejaký mikrofón, a ho rozbil alebo čosi také neúmyselné. Ale naozaj v tejto chvíli ma nič nenapadá. Ale práve aj tí nižší úradníci, ktorí sú na nižších stupňoch, oni tak vyzerajú tak nenápadne a sú tak pozašívaní po tých úradoch, ale to sú tí, ktorí spôsobujú škody nielen štátu, ale aj občanom Slovenskej republiky. Takže tá hmotná zodpovednosť, aby ju niesli nielen vo vzťahu k štátu, ale aj k občanom Slovenskej republiky, to je veľmi dôležité.

Ďakujem pekne. Sľubujem, že nebudem osobný, lebo už na mňa nemôžete reagovať, nebolo by to fér. Ale budem reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli, a tak súhrnne.
No jeden veľký problém, na ktorý poukazuje najmä tuto pán poslanec Baránik, je ten, že nefungujú niektoré inštitúty, procesy a hlavne asi ľudia, ktorí sú zodpovední za trestné konanie. Teda tak som ťa pochopil. Viem, že ty to, túto tézu, alebo teda to poznanie, asi poznanie skôr, hovoríš dlhodobo. Len teraz naozaj že úprimne si to toto môžme celé obrátiť aj na tú súkromnoprávnu žalobu v trestnom konaní. Lebo aj tam keby tie trestné, orgány činné v trestnom konaní robili to ideálne, ako ty to očakávaš pri hmotnej zodpovednosti, tak by sme nepotrebovali takú súkromnoprávnu žalobu. A navyše, však ty dobre vieš, že máš ešte tam na konci toho návrhu ustanovenie, ktoré umožňuje nahradiť Generálnu prokuratúru ministerstvom spravodlivosti, čo už úplne že dokazuje, že to hlavne robíš preto, že niečo nefunguje v tom trestnom konaní. Ale ja zase viem, že ty nemáš až taký problém s hmotnou zodpovednosťou, teda už som nechcel byť osobný, ale toto jediné asi, čo budem osobný. Ale si v nejakom klube a musíš presvedčiť väčšinu. Ja tomu rozumiem, ale asi by malo byť fér aj toto povedať, hej, že aby sme sa nenavážali do niekoho, kto v zásade až nie je taký bojovník proti tej hmotnej zodpovednosti, no. Ale buďme potom fér voči všetkému. Tak nemôžeme presadzovať súkromnoprávnu žalobu, lebo niečo nefunguje a potom kritizovať hmotnú zodpovednosť, lebo to isté nefunguje, no podľa mňa neni úplne že ten argument, ktorý by tu mal zaznieť.
Druhá vec je, ja som mal pocit aj snažil som sa, pani poslankyňa Vorobelová, že ja som išiel do pomerne dosť veľkých detailov, že ja si nemyslím, že tento zákona už potrebuje nejaké veľké dorábky. Tento zákon, tu sa môžme baviť o tom, či ešte chceme viacej výnimiek ako je tam teraz, napríklad ako SaS-ka hovorila vždy o tej vláde, že mal by byť zodpovedný len ten jeden člen vlády, nie všetci, lebo však aj tak tam tí ostatní nečítajú tie materiály toho jedného, tak som to pochopil na vláde. A môžeme sa baviť aj o ďalších výnimkách. Môžme sa baviť aj o tom, ako je tu, ako je tu nadefinovaná hrubá nedbanlivosť. A hovorím to aj preto, že vy ste spomínali, že však sa to bude prešetrovať a nakoniec všetko bude podľa papierov. No tak to dopadne dnes. Ale keby bol tento zákon, tak tá Generálna prokuratúra alebo prokuratúra, ktorá to prešetruje, to musí už, musí už brať ohľad aj na tú hrubú nedbanlivosť. Hrubá nedbanlivosť dneska u úradníkov neexistuje. A keby, a tá hrubá nedbanlivosť znamená, že si nemôže vymyslieť akýkoľvek podklad a označiť ho za odborný. Jednoducho to niekto bude skúmať, či naozaj musí ísť na zahraničnú pracovnú cestu namiesto troch ľudí desať, že tam musela byť aj tá recepcia. A pokiaľ jednoducho tá hrubá nedbanlivosť nie je úmysel. Dneska častokrát skončia tie veci preto aj u tých úradníkov, lebo oni sú zodpovední len za úmysel. Ale my tu zavádzame hrubú nedbanlivosť a nie sme prví, veď minister Karas tu došiel s Trestným zákonom, kde má tiež hrubú nedbanlivosť, lebo na to tlačia smernice Európskej únie z oblasti životného prostredia. Čiže my sa dostávame do nejakej novej etapy aj v trestnom práve, to je celkom za málo vec, že to ide ako keby súbežne, kde už bude treba a kde sa ľahšie budú trestať ľudia za to, nieže sa im bude musieť dokázať úmysel, ale bude sa im musieť dokázať hrubá nedbanlivosť.
Čo by sa tu dalo ešte vylepšiť je to, že, a myslím že to pán Baránik hovoril, tá odborná nedbanlivosť, na ktorú ste sa aj vy pýtali, že áno, možnože by bolo šťastnejšie, keby sme ju priamo z toho Obchodného zákonníka preniesli aj do tohto zákona, nech je zadefinovaná priamo. Aby potom neboli spory, že, že ten minister nemá vlastne zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a teda nemôže konať s odbornou starostlivosť. Ak ste na toto narážali, tak áno, to by mohlo byť to vylepšenie. Lebo napríklad sú verejní funkcionári, veď viete, v mestských podnikoch, štátnych podnikoch, ktorí majú manažérske zmluvy a tie idú podľa Obchodného zákonníka. Čiže na ne platí odborná zodpovednosť aj keby sme ju tu nedefinovali. Ale potom sú tu tí rôzni, naozaj tí verejní funkcionári toho, tí politicky volení a podobne, ktorí, ktorí nemajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Čiže asi by bolo šťastnejšie v druhom čítaní tu dodefinovať to.
Určite aj pán poslanec Kučera, len ono by to asi nešlo priamo do tohto zákona. Bolo by sa treba zamyslieť, či by to bol nejaký nový druh trestu v trestnom konaní alebo v nejakom inom konaní. Ale západoeurópske štáty, niektoré, poznajú zákaz vykonávania verejnej funkcie. Tam možno troška budeme narážať na to, že bolo by treba sa troška zaoberať aj tým, že ako je to pri tých volených funkciách, ale pri tých bežných verejných funkciách to určite je. A mne sa zdá, že aj pri tých volených v niektorých štátoch, ale to tiež nie je až taký problém, lebo nebudeme prví, ktorí to budem zavádzať. Iste aj o toto sa dá ten návrh zákona vylepšiť.
Potom ďalšie veci, ktoré tu zaznievali, a tie mali najmä páni Kuffa aj mladší, aj starší. Myslím si, že, takto, nevyriešime vždy jedným zákonom úplne všetku nespravodlivosť na svete. To poviem ako iný príklad, že vždy keď ideme so zákonom na ochranu verejného záujmu, tak sa dostaneme k diskusii, že prečo nefunguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Lebo bežní ľudia, bežní ľudia to tak spájajú, ale to sú dva odlišné zákony. A tuná sa dostaneme k tomu istému, že dnes sú zákony, aj sú mechanizmy, ako by sa to dalo riešiť, len podľa mňa ľudia na Slovensku častokrát nie sú, a teraz a to neni ani kritika na nich, ale celkove že právne povedomie na Slovensku, nemyslím si že je nejaké také, že to je úplne bežná záležitosť. Je to podľa mňa troška pozostatok aj so socializmu ešte, že štát sa teda mal tendenciu o všetko starať, o všetkých starať a nie sme tu veľmi tak naučení povedzme ako v Amerike, v Kanade, že niekde sa šmyknem, zlomím si nohu, hneď dám žalobu a vysúdim si peniaze, hej, že som to veľmi zjednodušil, že mali sme tu troška iný prístup vôbec ku všetkému.
Ale keď hovoríte, že poďme riešiť teda aj tú škodu, ktorá vznikne občanom. No veď dneska je zákon, ten takzvaný Lubyho zákon, zákon o zodpovednosti štátu za, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tak to zjednoduším, ktorý znamená, že keď sa vám stane škoda a keď mu spôsobí štátny úrad, tak vy dostanete odškodné, o tom je ten zákon. Ten zákon existuje. Ak je v niečom nedokonalý, poďme sa o ňom baviť. Len neviem, či by to nebol prílepok k tomuto zákonu. Ale jasne, dá sa aj ten zákon vylepšovať.
Pokiaľ sú tam také situácie, ktoré hovoríte, že nejaký orgán nekoná dlho. Tak teraz by sme museli asi rozmýšľať, že či hovoríme o pandémii, kedy sme tu prijali množstvo zákon, ktoré, okej, nehovoríme o pandémii, lebo počas pandémie sme tu prijali zákony, kde sa všetky lehoty akože nulovali, čiže tí úradníci nemali počas pandémie žiadne lehoty. A mám tu inak v prvom čítaní zákon, kde konečne už tieto výnimky im rušíme, čiže to potom sa o tom budeme baviť. Lebo naozaj počas pandémie neboli lehoty. Mnohé úrady nemali žiadne lehoty. Tie, podľa správneho predpisu sa nepostupovalo. A vy myslíte asi mimo pandémie teda, tak som pochopil, no tak, viete, tak máte tam vždy inštitút, že viete dať podnet na prokuratúru, ktorá má preskúmať, že či sa postupuje zákonne. To môže dať každý. Ak toto nefunguje, dneska je inštitút žaloby pre nečinnosť, tak dá sa dať žaloba pre nečinnosť toho úradu. To existuje, to funguje. Áno, tak áno, ale keď ukazujete na peniaze, tak potom sa zase musíme zamyslieť, že či tie, či to je človek, ktorý je nemajetný a vie využiť zákon o právnej pomoci. A tam napríklad by som s vami súhlasil, ale neviem, či si to tiež myslíte, ale bolo v programovom vyhlásení vlády, škoda, že žiaden z ministrov spravodlivosti sa toho nechytil, že asi by bolo dobré uľahčiť prístup väčšiemu množstvu ľudí podľa toho zákona o právnej pomoci. Lebo ja si myslím že nie je dneska dobre nastavený. A pokiaľ nejde o nemajetného človeka, no tak asi neni správne, aby sme majetným ľuďom pomáhali s právnou pomocou, ak nejde o trestné právo. No a tam si to teda naozaj musí zaplatiť. Ale tie inštitúty tu sú.
A zase aby sme tu neboli nejaký extrém voči iným krajinám. Podľa mňa v iných krajinách nie sú nejaké špeciálne inštitúty okrem tých, ktoré som spomínal, že dokonca v mnohých krajinách prokuratúra vôbec do civilného procesu ani nezasahuje. Ale je tam minimálne tá žaloba na nečinnosť, a tá funguje aj tu. Čiže my tu máme všetky tie prostriedky, ktoré, ktorými sa to dá dosiahnuť. Len súhlasím s vami, že jednak právne povedomie je nízke, jednak tá vymáhateľnosť práva je tu nízka a aj tie orgány činné v trestnom konaní a aj všetko, čo s tým súvisí, nekonajú tak, ako by mali. Čiže, ale kľudne bavme, pokojne sa bavme aj o týchto veciach. Len nedá sa všetko liečiť v tomto jednom zákone, lebo to sú samostatné iné zákony a obávam sa, že ak by sme to išli otvárať a novelizovať a dávali to sem, tak by nám to pani prezidentka vrátila ako prílepok. Ale inak s vami súhlasím, že ak tam niečo nefunguje, poďme sa o tom baviť, poďme to vylepšovať. Ja si myslím, že tieto veci mali hlavne ministri spravodlivosti vylepšovať, už ktokoľvek to bol, ktorí, ktorí to majú v agende. A až toľko sa tomu, podľa môjho názoru, nevenoval žiadny z nich, ktorí tu doteraz boli.
No a na záver ešte poviem, že ja som sa snažil naozaj že nebyť osobný, ani nejako nikoho tuná nekritizovať za to, že uvažuje nad tým, že, že by to nepodporil, ale po tom všetkom, čo sme si tu absolvovali a mali sme tu pomerne dlhú diskusiu, ja som nevedel, že budeme toľko diskutovať, dokonca som ani nestihol ísť do TA3, som mal ísť vystúpiť, tak tuším pán Viskupič bol namiesto mňa, ako som počul. Ale považoval som túto tému za veľmi dôležitú, aby sme si to vysvetlili. Pretože som sa vás snažil presvedčiť, že urobili sme maximum a že je to hodné, aby ste to postúpili aspoň do druhého čítania. Keď v druhom čítaní tam stále zostanú veci, ktoré sa vám nepozdávajú, lebo počul som aj, že prečo tam musí byť popri hmotnej zodpovednosti antikorupčná žaloba. Však rozprávame sa o tom. Ak, ak môže tam zostať iba hmotná zodpovednosť. Akože aj to je riešenie, ak, ak, ak to je iba priechodné cez hmotnú zodpovednosť, tak budeme riešiť a dolaďovať len hmotnú zodpovednosť, tak porozmýšľajte nad tým aj v tomto smere, že to druhé čítanie nám predsa len istý priestor vytvára. A ja si myslím, že tak v duchu sa každý z vás zamyslí nad tou hmotnou zodpovednosťou, že by to bolo asi dobré. Len uvažujeme, že či je toto to najlepšie, alebo ešte troška to inak spraviť.
A že keď uvažujete nad tým a viete o tom, že hmotná zodpovednosť, jej zavedenie, by bolo dobré, a tento návrh už netreba naozaj nejak veľmi dolaďovať z hľadiska hmotnej zodpovednosti, tak dáte tomu šancu a potom, keď v druhom čítaní tam stále budú veci, ktoré nám vadia, tak to už oveľa aj my ľahšie pochopíme ako by sme, ako teraz to oprávnene kritizujeme, že nechcete ani ten zámer niektorí z vás pustiť do druhého čítania.
Čiže toľko za mňa, ja vám všetkým veľmi pekne ďakujem, bola tu konštruktívna diskusia, si myslím, že v drvivej, prevažnej miere určite a vidím, že viacerí sa o to zaujímate a nad tým rozmýšľate a to, že už máme málo času, už to je vlastne posledná šanca, ako to tu tuším Jožo Pročko, aby sme tú hmotnú zodpovednosť zaviedli, tak aj nad tým sa treba zamyslieť, že my už nebudeme mať ďalšiu schôdzu a ďalšiu schôdzu. My už máme v tomto volebnom období len túto schôdzu a v inom volebnom období sa v tomto zložení už takto nestretneme, určite nie stopäťdesiati tí istí poslanci a nevieme, kto sem príde, a možno tí ďalší ľudia už nebudú mať taký vzťah k zavedeniu hmotnej zodpovednosti. Čiže netreba niečo odkladať, treba už naozaj sa k tomu postaviť čelom a, samozrejme, každý podľa vedomia a svedomia aj v tom duchu, ako sme sa o tom dneska rozprávali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

V utorok o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne. No tak symbolicky mám hovoriť o zákone, ktorý uvádzam, ale ono v podstate veľmi súvisí aj s tým predošlým zákonom, lebo keď si pozreme na tých 30 rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky alebo existencie, alebo 33 rokov po revolúcii z novembra ´89, tak veľmi zjednodušene by sme mohli to tak hodnotiť, že bolo to obdobie, kedy do politiky kandidovali ľudia, ktorí s cieľom, aby keď sa do nej dostanú, aby okrádali svojich vlastných voličov a kvôli tomu nakoniec tí vlastní voliči trpeli. A, bohužiaľ, musím konštatovať, keď sa pozerám priebežne na prieskumy preferencií, že akoby tým voličom niektorých politických strán to robilo v podstate dobre, že oni oceňujú to, že ich politici okrádajú a tým pádom vzhľadom na to, že sú zrejme s tým spokojní, mne to trošku pripadá jako ten známy štokholmský syndróm, tak potom, kedy tyran, týraný má rád svojho trýzniteľa, tak potom následne týchto ľudí volia. A teraz vieme, že mafiánske strany, ktoré vo veľkom Slovensko rozkrádali ako SMER a HLAS, ktoré rozkradli 30 mld. eur za 12 rokov, čo na Slovensku bačovali, tak teraz zrazu majú dokopy pomaly 35 % preferencií.
No a teda ako to súvisí? Súvisí to s tým, že tí, ktorí trpeli tie posledné roky alebo desiatky rokov kvôli tomu, že politici kradli, sú práve ten alebo ten pospolitý ľud a v tomto prípade v tomto návrhu zákona budeme hovoriť, budeme rozprávať, ale budem hovoriť o mamách alebo ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, a takisto potom o mladých ľuďoch, ale teda pôjdem tak dopostupna.
Návrh zákona, ktorý predkladám, rieši tri otázky. Prvá otázka je, že dlhé roky, dlhé roky tu politici, desiatky rokov, v Deň matiek hovoria, ako veľmi im na nich záleží a Deň matiek máme zhodou okolností teraz v nedeľu. Aj by som tak povedal, že pánbožko má rád tie, tie matky, lebo takto krásne naprogramovať tento návrh zákona, že dnes sa o ňom bude hovoriť, v nedeľu bude Deň matiek a v utorok sa o návrhu, o ktorom dnes budeme hovoriť, bude hlasovať, tak to je úplne ideálna, ideálne nadstavený, nechcem povedať, marketing, ale súhra náhod alebo teda vyššia vôľa.
Takže o čo ide v návrhu, ktorý predkladáme, pôjdem teda do radu. Vieme, že každá spoločnosť bez žien, ktoré sa rozhodnú byť matkami, je odsúdená na zánik. Je to možno otázka pár desiatok rokov a je koniec. Možno poznáte taký experiment, volá sa to myší raj, ak nepoznáte, odporúčam dať si to do gúglu, je to krásny experiment o tom, kedy v tisíc deväťsto, myslím, štyridsiatom siedmom roku istý vedec vytvoril ideálne prostredie pre spoločnosť, kde, pre spoločnosť myší, kde mali dostatok priestoru, kde mali dostatok jedla, kde mohli rozvíjať tú svoju spoločnosť a naozaj pre tie myši to bol raj. A keď sa tam tie myši teda pár hodín na začiatku dostali, tak veľmi sa im tam páčilo. Snažili sa, mali sa radi, množili sa, papkali a postupne tá spoločnosť exponenciálnym rastom alebo rýchlosťou rástla a ten priestor bol k dispozícii približne pre päťtisíc myší. Len potom postupne začal ten vedec pozorovať veľmi zvláštne správanie sa toho spoločenstva, ktoré tam postupne vznikalo, a zrazu už chlapi prestávali mať záujem o ženy, omnoho väčší záujem mali o svoje kožúšky alebo o iných chlapov a postupne tá spoločnosť vlastne dosiahla maximálny počet asi tritisíc myší a následne, keď teda chlapi nemali záujem o ženy, ženy nemali záujem o chlapov a tie teda ženy, v tomto prípade myši, sa rozhodli nebyť matkami, tak nakoniec to bola otázka, myslím, jeden a pol roka, celá tá spoločnosť vyhynula. My, našťastie, nie sme myši, hoci niekedy mám pocit, že takisto z roztopaše rôzni chlapi sa viacej starajú o svoj kožúšok a inklinujú k rôznym iným objektom ako, ako k ženám. A ma to mrzí, lebo myslím si, že mali by sme podporovať zdravý rozvoj našej spoločnosti.
No ale aby som išiel k veci, tento návrh zákona rieši dlhoročnú krivdu, ktorú politici v Deň matiek veľmi často a s obľubou spomínajú, ale čuduj sa svete, nikto neprichádza alebo neprišiel dodnes s riešením, ako krivdu, že ženy matky zarábajú približne o 20 % menej ako ich rovesníci chlapi, ako túto krivdu odstrániť. My sme ako hnutie si povedali, že takým základným naším cieľom v politike je klepnúť, veľmi zjednodušene, klepnúť zlodejom po prstoch a ušetrené prostriedky investovať do rozvoja prorodinného štátu. Preto jeden z prvých návrhov, ktorý, ktorý sme v koalícii aj riešili, bolo odstránenie krivdy voči matkám, ktoré sa narodili v ročníkoch ´57 – ´63, bola to vtedy aj taká najmä iniciatíva hnutia SME RODINA, aby som bol spravodlivý, ktorú sme veľmi radi podporili. Stálo to dokopy 450 mil. eur. Bola to krivda, ktorú spáchal Pellegrini s Ficom voči teda týmto matkám v ročníkoch 1957, ´8, ´9, ´60, ´61, ´62, ´63, to bolo približne 500-tisíc matiek, ktoré zrazu nemali byť zvýhodnené za to, že mali deti, nemali mať možnosť odísť do skoršieho dôchodku. My sme napriek tomu, že sme tu mali ťažkú krízu covidu, túto krivdu riešili, vyriešili a tieto matky sme dostali na roveň tých ostatných, ktoré to zvýhodnenie majú.
Potom sme prišli, alebo schválili sme riešenie, ktoré odpúšťa doplatky pri deťoch do šesť rokov, doplatky za lieky. Takisto to neurobili tí sociálni demokrati, či už z HLAS-u alebo SMER-u, alebo HLASOSMER-u, alebo ako im hovoríte, ale urobili sme to my, naša vláda, a myslím si, že môžeme byť na to hrdí.
Ďalší návrh, ktorý my sme mali aj v našom Rozhodni to! alebo ankete, ktorú sme robili pred voľbami, bol návrh o tom, že zavedieme od štvrtého mesiaca tehotenstva tzv. tehotenský príspevok. Sľubovali sme 200 eur, na konci sme urobili také riešenie, ktoré je dnes vo výške 240 – 370 eur mesačne, a tým pádom výrazne viac ako sme aj pred voľbami sľúbili, čo je trošku unikátne, lebo zvyčajne politici neplnia to, čo pred voľbami sľúbia a nie že plnia ešte viac jako, jako sľúbia. A tým pádom dnes každá tehotná mamička od štvrtého mesiaca až do dňa pôrodu, čiže zvyčajne šesť mesiacov, môže čerpať tehotenský príspevok v priemernej výške viac ako 300 eur, čiže šesť krát viac ako 300 eur je približne 2 000 eur. Áno, každá, ale pardon, každá, ktorá predtým spĺňa podmienky na materskú, to znamená, že predtým bola zamestnaná, myslím, že počas dvoch rokov aspoň 270 dní. Čiže opäť ústretová ruka voči matkám, voči, alebo tá ďalšia prorodinná politika, ktorú sme schválili a kde sme unikátni a ja som hrdý na túto Matovičovu atómovku, keď ju tak teda aj niekto nazýva, lebo keď touto Matovičovou atómovkou sme sa stali unikátni v celej Európe, že žiadna iná krajina nepodporuje tehotné matky po finančnej stránke v Európe len Slovensko, tak si myslím, že môžme byť právom na čo hrdí.
Takisto z iniciatívy, myslím, že nášho poslanca Milana Kuriaka? Je tu vedľa mňa, tak mi to potvrdí, už si to presne nepamätám, sme presadili to, že aj príspevok pri narodení dieťaťa bude nielen do troch detí, ale aj na štvrté dieťa. (Reakcia spravodajcu.) Neviem, neviem, neviem, čia presne iniciatíva to ľudí z nášho klubu bola, Anka? Anka Záborská? Takže Anky Záborskej, tak Milan tam asi teda iba hlasne to pripomínal, takže možno som si ho viacej s tým identifikoval, každopádne zase poslanec nášho poslaneckého klubu, alebo v tomto prípade poslankyňa. Takže zase môžme byť právom na to hrdí, a keď v máji sme teda chodili aj po debatách po Orave a pri tých, na tie debaty, a myslím si, že to je taký aj trošku magnet na matky také mnohodetné, lebo asi aj zrejme najviac pocítili podporu cez 200 eur na dieťa, tak teda najmä ale na tej Orave tých matiek, ktoré majú štyri a viac detí a poctivo ich vychovávajú a tie deti chodia do školy, chodia do práce, tak veľmi veľa tých matiek to určite ocenilo alebo ocení aj do budúcna, túto politiku. Čiže to bolo ďalšie prorodinné opatrenie.
No a úplne prelomové prorodinné opatrenia, a teda to zase môžem potvrdiť, že chodíme po Slovensku, za päť týždňov sme mali 31 diskusií v okresných mestách, tak to je téma číslo jedna. Keď nikto pred rokom alebo dvomi rokmi, keď som to ako minister, čerstvý minister financií predstavil, tak nie že nikto, ale veľmi málo ľudí mi verilo, že to dokážeme spraviť. Že dokážeme presadiť opatrenie, kedy zvýšime podporu na dieťa o viac, alebo teda o 320 %. Podotýkam 320 %. Viac jak na štvornásobok toho, čo podporoval, podporovali deti Fico s Pellegrinim, tak na začiatku veľmi málo ľudí tomu verilo, potom to mnohí zosmiešňovali, proti tomu potom nakoniec bojovali, to vieme, to si tu pamätáme tie, naozaj to boli doslova zápasy v júni minulého roku, kde tu SaS poslanci išli normálne tak bezcitne vykrvácať v boji proti podpore 200 eur na rodiny.
Na konci ma mrzí, že teda aj pani prezidentka, keď už aj parlamentom ten návrh prešiel, tak pani prezidentka ten návrh dala na Ústavný súd, čo som dodnes nepochopil. Lebo keď rok predtým s dôvodom to dala, lebo teda že sme to dali v skrátenom legislatívnom konaní a že tým sme porušili legislatívne pravidlá, a keď som videl, že rok predtým, keď SaS dala návrh cez skrátené legislatívne konanie, že aby pes mohol chodiť do reštaurácie, tak som naozaj dodnes nepochopil konanie pani prezidentky, kde veľmi zjednodušene a populisticky, by sa dalo povedať, že pes v reštaurácii jej bol viacej cenný ako, ako podpora dieťaťa v rodine, čo ma teda veľmi mrzí. Ale nakoniec v podstate nedokázala ani ona zahatať spustenie unikátneho projektu opäť v Európe, kde dnes Slovensko je krajina, ktorá najviac podporuje dieťa v rodine po finančnej stránke, keďže teda v pomere k priemernej mzde. Áno, sú krajiny, pár teda krajín, ktoré majú extrémne vyššie priemerné mzdy na Slovensku a ktoré dávajú aj jemne viac na dieťa, ale v tej krajine to je pár drobných. U nás 200 eur v porovnaní s priemernou mzdou alebo priemernou čistou mzdou je naozaj veľmi citlivá, alebo teda citeľná podpora, ktorú rodina zásadným spôsobom cíti. Čiže ďalšie prorodinné opatrenie z našej alebo počas našej vlády.
A keď si teda porovnáme, že koľko by museli sa dožiť deti za Fica, Pellegriniho tým „tempom", ako im oni zvyšovali pomoc na dieťa, kde to bolo naozaj že, tuším, rodinný prídavok o dvadsať centov v priemere ročne, daňový bonus o dvadsaťjedna centov v priemere ročne alebo dvadsaťtri centov, tak tie deti by sa museli dožiť 380 rokov, aby sa dožili pri tom „budovaní" Ficoveho a Pellegriniho sociálneho štátu podpory 200 eur na dieťa. Takže máme byť naozaj na čo hrdí, že sme ten boj či so saskármi, ktorí v podstate kvôli tomu povalili vládu a v podstate dnešným dňom ten ich zásadný boj je dokonaný, takže sme vyhrali tento boj aj voči antisociálnym saskárom, ktorí sa nehanbia mať v názve solidarita, ale aj voči tým, ktorí sa tu dlhé roky hrdia a skrývajú za názov sociálna demokracia, či už teda od Fica alebo od Pellegriniho, ktorí všetci alebo nikto z nich tento návrh nepodporil. Takisto sme porazili alebo vyhrali boj tuto s tými, čo si hovoria že REPUBLIKA, ako im na nej záleží, ako rodina je základná bunka našej republiky, ale keď mali podporiť tie základné bunky našej republiky, tak hlasovali proti, lebo im to sponzori od Fica prikázali a bez hanby hlasovali proti rodinám. Takže nebojme sa nazývať ľudí, ktorí sú antisociálni, protirodinní, že sú antisociálni, protirodinní a takisto sme ale teda porazili na konci aj pani prezidentku, ktorá táto, túto pomoc napadla na Ústavnom súde.
Takže vymenoval som viacero prorodinných opatrení, ktoré sme od volieb spoločne presadili, hovorím, že aj napriek rôznym polenám a áno, aj za cenu, že kvôli tomu padla vláda alebo ja som skončil byť minister financií. Sme na konci, si môžme povedať, že nikdy v histórii Slovenskej republiky nebola vláda, ktorá by presadila také množstvo prorodinných opatrení a ktorá by tým pádom zadosťučinili svojim slovám, alebo zadosťučinila svojim slovám, že jej na rodinách s deťmi záleží. My sme to naozaj do bodky splnili, a podotýkam, čerešničku na torte, že síce krivdu odstrániť, krivku voči matkám ročníky ´57 – ´63, áno, sľuboval Boris pred voľbami. Lieky pre deti, áno, sľubovali takisto. To sú sľuby spred volieb. Tehotenský sme sľúbili my, splnili sme ho ešte vo väčšej miere a v priemere až o 60 % sa dnes vypláca vo vyššej výške, ako sme ho sľúbili pred voľbami v našom Rozhodni to! Príspevok na ďalšie dieťa, myslím, že sme ho nemali ani v programe, že takisto to bol bod, ktorý sme sa rozhodli, teda príspevok pri narodení, urobiť až dodatočne. Čiže ani to nebolo splnenie predvolebného sľubu, čo sa cení. A tá najväčšia bomba alebo atómovka 200 eur na dieťa, nenájdete ju v našom programe, nenájdete ju v našom Rozhodni to!, nenájdete nikoho, kto z nášho hnutia také niečo pred voľbami sľuboval, ale keď sme zistili v polovičke nášho vládnutia, keď som dostal ja ako minister financií na stôl štatistiku z európskeho štatistického úradu z Eurostatu, že ako teda tu dobačoval Fico, Pellegrini slovenské rodiny s deťmi a z tej štatistiky vyšlo, že sú najviac, že ich urobili títo dvaja páni Fico s Pellegrinim, že ich urobili najviac ohrozené chudobou, tak som si povedal, že tento problém budeme riešiť. Sľúbili sme niečo, ako som povedal predtým, tak možno gándhíovsky, že najprv, teda sľúbili sme to a najprv síce si z nás robili srandu, neverili nám, potom proti nám bojovali, ale na konci sme ten boj vyhrali. Takže myslím, že to je na tom veľmi cenné, že sme nesnažili sa len presadiť to, čo sme sľúbili v prorodinnej politike, ale na konci sme presadili aj teda to, čo sme pred voľbami nesľubovali.
A presne rovnakého rangu je aj idea, ktorú vám dnes tu oficiálne predstavujem, a to je idea alebo návrh zákona, kde, čiže rovnakého rangu, to znamená, že vôbec sme to nesľubovali pre voľbami, ale keďže vidíme, že ten problém tu je a treba ho riešiť, tak prichádzame s riešením, aby sme vyrovnali de facto platy mužov a žien. Alebo ešte inak, aby sme vyrovnali platy matiek a ľudí, ktorí nerodili, či teda možno žien, ktoré nie sú matkami, a mužov, ktorí teda, našťastie, matkami nemôžu byť. Dúfajme, že to tak dlho vydrží.
Takže je tu veľká krivda. Zoberme si dvoch spolužiakov, chlapec a dievča. Študujú rovnakú školu, možno sú, boli spolužiaci na základnej škole, možno na strednej, možno potom na vysokej alebo bez vysokej, to je jedno. Rovnako začínajú pracovať v rovnakom zamestnaní. Chlapec si buduje svoju kariéru konzistentne, lebo keď sa mu aj náhodou narodí dieťa, tak on kvôli tomu na tú materskú zvyčajne nejde. Jednoducho naďalej, keď na začiatku možno začínal ako robotník, po pár rokoch je možno z neho majster, na konci vedúci zmeny, možno na konci aj vedúci prevádzky. Ale jeho spolužiačka z tej istej školy na začiatku príde ako robotníčka. Možno po pár rokoch ide na materskú, možno nasleduje druhá, možno aj tretia, ale zrazu tým pádom jej z kariérneho rastu vypadáva iks rokov, tri, štyri, päť, desať, možno niekedy aj dvanásť. Ja som bol hrdý, že som zamestnával v svojej firme ženy, ktoré prišli, že mali päť, šesť detí, po pätnástich, osemnástich rokoch na materskej, a doslova mi to dobre robilo, že takéto ženy sme ťahali dovnútra. A jednu si dodnes pamätám, robila nám obchodníčku v Žiline, a ona mi na tom pohovore hovorí, že ale viete, ja mám takú obmedzenú trošku slovnú zásobu, lebo ja osemnásť rokov iba plienočky a kašička a pusinka a riťka a podobne. A tým pádom ale na konci mala taký verklík, že v priebehu možno mesiaca v práci rozprávala najrýchlejšie z celej roboty a pozdravujem teda Evu aj z tohto miesta, ak by náhodou sa k tomu videu dostala.
Čiže ženy, ktoré sa rozhodnú byť matkami, zrazu nebudujú svoju kariéru v čase, keď sú doma s deťmi, a tým pádom voči svojim spolužiakom rovnako starým sa dostávajú do nevýhody alebo jednoducho majú hendikep. A keď aj potom do tej práce prídu, tak už možno ten ich spolužiak je medzičasom vedúci zmeny, možno majster, ale tá matka po materskej prichádza, alebo po rodičovskom, prichádza možno v tej istej pozícii, v akej začínala, prichádza na pozíciu možno robotníčky. A vieme, že, bohužiaľ, veľa zamestnávateľov trošku potom aj následne pozerá cez prsty na tieto matky, kde vedia, že teda dobre, a možno čím viacej tých detí doma, možno tým viacej starostí, tým viacej očeeriek a chorôb a tá matka im z toho pracovného procesu vypadáva a ten kariérny rast pri týchto ženách, ktoré sa rozhodli byť matkami, je teda tým pádom výrazne zabrzdený.
A čo to znamená? Keď jednoducho niekto je obyčajná robotníčka, niekto je už vedúci, vedúci zmeny, tak aj výrazný rozdiel v platoch. O tomto všetci vieme. Tento rozdiel si veľmi dobre uvedomujú aj naši slovenskí muži. Veľmi dobre si ho uvedomujú 30 rokov, 33 rokov od revolúcie aj naši slovenskí politici. Spomenú si na ženy, matky v Deň matiek, napíšu krásne statusy, možno si spravia sladké tlačovky, možno na tých MDŽ to, čo si Fico robí, porozdávajú karafiáty, povedia, ako im veľmi na nich záleží. Veľmi dobre vedia, aký tu je problém, dlhodobý, systematický, že ženy matky zarábajú menej len a len preto, lebo sa rozhodli byť matkami, ale nikto z nich ten problém doteraz neriešil a ani nechce riešiť. Nikto z nich nebol schopný ani prísť s riešením, ako ten problém vyriešiť. A preto predkladám návrh zákona, ktorý je veľmi elegantným riešením, ako zrovnoprávniť platy žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, so všetkými ostatnými svojimi rovesníkmi, ktorí teda prirodzene matkami nie sú alebo, lebo sú to chlapi, alebo teda ženami, ktoré sa rozhodli alebo im to nevyšlo byť bez detí.
Takže ten návrh spočíva vo veľmi jednoduchom opatrení, a to takom, že z prvých približne 2 000 eur, je to niečo vyše 2 000 eur momentálne, ale je to vlastne 16-násobok priemernej mzdy a taký prepočet, ale vychádza to niečo vyše 2 000 eur, z prvých 2 000 eur by zo svojho príjmu ženy matky neplatili absolútne žiadnu daň. Alebo ešte inak povedané, z prvých 2 000 eur by platili daň nula percent. Z ostatného príjmu by platili daň tak ako všetci ostatní, ale práve takéto ženy matky bez ohľadu na to, aký počet detí majú, s jediným kritériom, keď jednoducho ešte majú doma dieťa do 15 rokov, majú doma je dôležitá poznámka, ku ktorej sa potom vrátim, keďže teda ešte majú alebo porodili dieťa, ktoré ešte nemá 15 rokov a sa starajú o neho, tak by toto daňové zvýhodnenie mali. Čo to znamená? Že čistý plat by sa v priemere týchto žien alebo matiek s deťmi do 15 rokov vyrovnal platom mužov, čistý plat. Áno, hrubý plat by zostal naďalej rozdielny, lebo sú tam rozdielne pracovné zaradenia vzhľadom na to, že ženy nemohli ten kariérny rast postúpiť, ale čistý plat by vlastne tým, že by na ňom nebolo zdanenie, čisté platy mužov a žien alebo teda matiek a mužov alebo žien, ktoré nie sú matkami, tie platy by sa vyrovnali. Je to veľmi elegantné, jednoduché riešenie, ktoré sme dávno mali prijať. A čudujem sa všetkým politikom, ktorí doteraz tú moc mali, ktorí doteraz sa tu strašne tvárili, ako im na matkách záleží, že zostali len pri tých úbohých slovách, ako im teda záleží, ale ani raz nepristúpili ku skutkom. Koľko by to stálo, alebo teda dobre.
Poviem ešte druhú časť, o čo vlastne, čo navrhujeme v ďalšej časti. Tak v ďalšej časti je to veľmi podobné opatrenie, ale teda z iných dôvodov, a to je opatrenie, aby rovnaký princíp sa uplatnil aj pri mladých ľuďoch do dovŕšenia 25 rokov. Čiže kým má niekto 24 rokov a 364 dní, kým nedosiahne vek 25 rokov, aby takisto nemusel platiť dane z prvých 2 000 eur svojho príjmu. Ešte raz, z prvých 2 000 eur. Prečo to hovorím a tak zdôrazňujem, lebo v médiách sa objavilo, že OĽANO alebo Matovič navrhuje, aby tí, ktorí zarábajú menej ako 2 000, nemuseli platiť dane a tí, čo zarábajú viac, aby dane už platili z celého príjmu. Samozrejme, že to by nebolo fér, takže je to robené v tom duchu, že z prvých 2 000, to, čo zarábajú navyše, nech sa páči, ak takí sú, nech si to riadne zdania. Počet matiek, ktoré zarábajú viac ako 2 000 eur, je naozaj zanedbateľné jednotky percent. Počet mladých ľudí, ktorí zarábajú viac ako 2 000 eur, je veľmi podobné zanedbateľné jednotky pár percent. Takže viac ako 90 % matiek, viac ako 95 by to malo byť, 95 % matiek s deťmi do 15 rokov by z prvých 2 000, alebo teda vlastne by celý svoj plat mali bez akýchkoľvek daní a len 5 % matiek s deťmi do 15 rokov by z časti, ktorá je nad 2 000 eur, dane platili. Približne niečo podobné platí aj pri mladých ľuďoch bez daní.
Dôvody, prečo pri mladých ľuďoch takéto opatrenie navrhujeme, je preto, lebo Slovensko bez toho, aby mladí ľudia na Slovensku chceli zostať po škole aj pracovať a žiť, nemá šancu prežiť. Slovensko, keď ďalej pôjde týmto tempom de facto vyľudňovania, že mladé talenty nám odchádzajú do zahraničia, a kde si pozrete niektoré fakulty v Českej republike, že je tam viac slovenských študentov ako českých, ak pôjdeme ďalej touto cestou, kedy tí študenti potom aj, bohužiaľ, zapúšťajú korene v tých iných krajinách a nevytvoríme im dostatočne motivujúce prostredie na Slovensku, tak na konci zo Slovenska v horizonte pár desiatok rokov bude len taký možno skanzen. Teraz akurát vidím hore, tuším, myslím, že sú to aj študenti, tak práve tento návrh je mierený na nich. Oni dnes študujú, ale keď tú školu skončia, bolo by dobre, aby sme im (reakcia z balkóna), super, ďakujem pekne (povedané so smiechom). Dole asi nemôžu ísť, ale tak potom, potom sa odfotíme teda, dobre, díky moc. Ale ja tu ešte chvíľku asi budem. Viete, no. A vy tu asi neviem, či tak dlho budete. Ináč, to je perfektné, že mohli byť sme dať aj hore mikrofón a potom by sme vlastne takto interaktívne komunikovali. Čo poviete?
Takže tento návrh hovorí presne o tom, že keď títo mladí ľudia, odhadujem z diaľky, že to budú tak šestnásť, sedemnásť možno roční chalani, možno aj dievčatá, keď na konci, či už skončia strednú školu a pôjdu, rozhodnú sa ísť pracovať alebo aj ukončia vysokú školu, alebo aj počas školy pôjdu niekam pracovať, tak do 25 rokov, kým nedosiahnu vek 25 rokov, zo svojej mzdy nebudú musieť platiť dane. Čiže inak povedané, keďže vieme, že dnes už môžu mladí ľudia oficiálne brigádovať od 15 rokov, tak môžu 15-roční, 16-, 17-, 18-, 19-, 20-, 21-, 22-, 23-, 24-roční až do, teda kým dosiahnu vek 25 rokov, čiže prvých desať rokov by sme mladým ľuďom umožnili, aby mohli pracovať bez daní. Keď si niekto povie, že on nebude chodiť brigádovať, on najprv vyštuduje vysokú školu a potom možno ešte aj druhú a až potom pôjde do práce, no, bohužiaľ, na neho to nevyjde, lebo už bude mať chlapec 28 rokov, alebo dievča, plus-mínus, možno 29, tak už mu to obdobie uplynulo a už to zvýhodnenie na neho nebude viazané. Ale keď niekto, a zase podotýkam, najmä to možno budú tie rodiny, ktoré obracajú každé to euro trikrát, keď si ten mladý človek 15-ročný, 16-, 17-ročný povie, že chce svojim rodičom, rodičom pomáhať, aby nebolo to finančné bremeno vedenia domácnosti len na samotných rodičoch, tak ten mladý človek od 15 rokov v podstate 10 rokov môže využiť obdobie, ak sa teda náš, náš návrh prijme, ak za neho zahlasujete, bude môcť využiť obdobie, kedy bude môcť pracovať bez platenia akýchkoľvek daní. Čo si myslím, že je teda je veľmi lákavá ponuka a zároveň, ešte raz hovorím, čím je viac rodina v núdzi, tým je väčší tlak na deti, aby čím skôr išli brigádovať po dosiahnutí tých 15 rokov, aby čím skôr išli pomáhať svojim rodičom. To znamená, že je to práve cielená adresná pomoc tým mladým ľuďom a tým rodinám, ktoré potrebujú si privyrobiť niečo aj prostredníctvom týchto mladých ľudí, a tým pádom je to naozaj veľmi adresná pomoc voči tým ľuďom, ktorí pomáhajú.
Čiže jedna vec je motivovať mladých ľudí, aby tu zostali. Druhá vec je, motivovať, aby pomáhali svojim rodičom, lebo priznajme si, za tú istú prácu mladý človek do 25 rokov a jeho rodič nad 25 rokov budú mať trošku rozličnú mzdu. Čiže je to atraktívnejšie pre toho mladého človeka, aby tú prácu robil. A taká, také nepriame, nepriamy efekt, side effect, jak sa to povie, bočný efekt tohto návrhu je, že vlastne pomôže nám skvalitniť aj vysoké školstvo a možno pomôže nám dostať viacej mladých ľudí na odborné stredné školy. Lebo keď zavedieme takéto opatrenia, mladí ľudia budú vedieť, že v podstate mám to zvýhodnenie do 25 rokov, keď pôjdem pracovať, tak ak to je človek, ktorý rozmýšľa, že idem sa možno schovať na 2-3 roky niekam na vysokú školu, ale vlastne vôbec ho to tam neláka, len možno niekto ho do toho tlačí alebo možno rodičia chcú, aby mal silou mocou titul, ale on vie, že jednoducho to nie je jeho svet, tak aj zo strany tých rodičov možno je ten tlak na zbytočné štúdium na vysokej škole, kde potom nám to znižuje kvalitu vysokých škôl a zároveň pomknutie, aby možno išiel do nejakú, na nejakú strednú odbornú školu, kde vyjde v rukách s nejakým konkrétnym remeslom, tak bude, bude lepší, lebo jednoducho ten mladý človek bude vedieť, že to zvýhodnenie je obmedzené časovo len do dovŕšenia 25 rokov. A keď ho bude chcieť využiť, tak načo bude chodiť na nejakú vysokú školu, ktorá ho aj vlastne vôbec nebude ani baviť.
Takže jeden návrh, prvý, prvá časť návrhu matky alebo mamy bez daní. Kdežto sami, keď sme teraz robili bilbordy po Slovensku, tak sme mali takú veľmi zaujímavú debatu u nás vo vnútri, že či je lepšie na ten bilbord napísať matky, mamy, niektorí potom dávali návrhy, že matere a rôzne iné. Na východe, že sa hovorí mame mamka ako úplne zvyčajné a je to najkrajšie oslovenie, takže sme rozmýšľali rôznym spôsobom a na konci sme sa rozhodli, že ten návrh napíšeme „OĽANO za mamy bez daní" a myslím si, že je to také veľmi pekné vyjadrenie toho, čo vlastne týmto teda návrhom chceme dosiahnuť.
Čiže v prvej časti tohto návrhu zákona navrhujeme, aby mamy dane neplatili, ak majú deti do 15 rokov, v druhej časti navrhujeme, aby dane neplatili mladí ľudia, ktorí sú do 25 rokov, a v tretej časti navrhujeme, aby zvýhodnenie 200 eur na dieťa alebo teda ten, tá časť daňového bonusu 140 eur trvala aj potom od januára 2025, keďže dnes sa v zákone nachádza len do konca budúceho roku, len do decembra, 31. decembra 2024.
Takže tento návrh sa skladá z troch rozličných častí, ktoré som si vám dovolil takýmto spôsobom predložiť. Budem veľmi rád, ak návrh predložíte (podporíte, pozn. red.) a hlavne by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali akí, ak..., pardon, by som bol veľmi rád, aby sa chlapi v utorok zachovali naozaj ako skutoční chlapi. Aby to neboli len akože chlapi, ktorým akože v nedeľu bude záležať na ženách matkách, keďže bude Deň matiek, ale v utorok, keď budú mať urobiť to správne rozhodnutie v prospech tých istých matiek, za ktoré sa budú v nedeľu skrývať, už zrazu budú hlasovať politicky podľa toho, ako im predsedovia politických strán povedia.
Takže po 33 troch rokoch od revolúcie máme v utorok konečne šancu hlasovať za návrh, ktorý zrovnoprávni platy matiek a mužov alebo teda žien, ktoré sa rozhodli byť matkami, s mužmi a tými ostatnými, ktoré sa touto cestou nerozhodli ísť. Tie ženy si to zaslúžia a keď sa opýtate, prečo by ste tento návrh mali podporiť, no práve preto, čo som povedal pred chvíľkou, lebo tie mamy si tento návrh zaslúžia, mamy si zaslúžia, aby mali rovnaké platy, aby neboli diskriminované alebo trestané za to, len preto, že sa rozhodli byť mamami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Pán predsedajúci, chcel by som dať procedurálny návrh o procedurálnych návrhoch. Dávam procedurálny návrh, aby sa o všetkých mojich dnes podaných procedurálnych návrhoch, ktoré som dnes teda podal, hlasovalo v utorok o jedenástej hodine a predtým by som rád požiadal, aby zasadlo grémium, pretože bolo sľúbené na grémiu, že o termínovaní bodov bude zasadať vždycky grémium. Čiže váš predošlý predsedajúci pán Pčolinský povedal, že automaticky sa nedá hlasovať o týchto procedurálnych návrhoch o jedenástej hodine v utorok, preto dávam procedurálny návrh o tom, aby sa o týchto procedurálnych návrhoch v utorok teda hlasovalo aj s grémiom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Väčšinou takto v piatky je tu veľmi málo ľudí, navyše dokonca aj včera tu bolo veľmi málo ľudí, pretože Národná rada nehlasovala ani včera, ani dnes, ale toto je dôležitá téma, a keď si pozriete toto plénum, tak väčšina je tu z OĽANO. A ja chcem povedať, že práve OĽANO nastolilo túto politiku, prorodinnú politiku, v tomto volebnom období, pretože v minulosti sa na rodiny zabúdalo, a cez nášho lídra dávame návrh zákona, ktorý je symbolicky pred Dňom matiek takým poďakovaním pre mamy, ale ešte je treba takú čerešničku na torte, nielen ho predložiť, ale aby sa našlo dosť ľudí tu v pléne zo 150 poslancov, ktorí by zahlasovali za jeho posunutie do druhého čítania a potom ho na júnovej schôdzi schváliť v druhom čítaní.
Vieme, že v minulosti tu boli obrovské krivdy, ktoré sa diali na rodinách aj čo sa týka detí, čo sa týka prídavkov, čo sa týka podpory matiek samoživiteliek, čo sa týka dôchodcov, ktorí sa takisto pomáhali rodičom starať o svoje vnúčatá. A táto vláda, respektíve pod patronátom OĽANO sa toho podarilo veľmi veľa napraviť. Niektoré z tých krívd spomínal už Igor Matovič, ja sa budem skôr venovať, venovať takým osobnejším záležitostiam, pretože ja pochádzam z piatich detí, možno každý, kto vystúpi v rozprave, by chcel aj z tohto miesta pozdraviť svoju mamu a popriať jej šťastný Deň matiek, ale moja mama je už babička, ktorá má vnúčatá, a jej detí sa to nedotkne, ale dotkli sa jej aj môjho otca ďalšie veci, ktoré vďaka tomu, že vychovali päť detí a že tie deti vytvárajú nejaké hodnoty pre túto spoločnosť, že sú zamestnané na Slovensku, tak vďaka tomu dostávajú alebo už dostali aj odmenu za to. Mám na mysli teraz to, čo sa podarilo cez, aby som nekrivdil nikomu, tak cez ministerstvo Milana Krajniaka presadiť, čiže schválili sme tzv. dôchodcovský bonus. A dôchodcovia, rodičia, ktorí darovali svojim deťom život a tie deti ostali tu na Slovensku vytvárať hodnoty, si to zaslúžia a dostávajú teraz, mnohí z mojich kolegov mi to hovorili, ale aj ja osobne dostávam správy od tých dôchodcov, ktorí ďakujú za to, že sa toto podarilo.
Čo sa týka tehotných žien, tak vieme, že Igor Matovič na vláde aj v koalícii v rámci koalície vybavil, aby to mohlo ísť cez poslanecký návrh zákona a spomeniem, dostali sme ako príležitosť takýto návrh zákona predložiť. Bol som ta ja, bol tam Michal Šipoš a boli tam dve naše kolegyne Lucia Drábiková a Anička Andrejuvová, ktorí sme boli ako predkladatelia tehotenského príspevku. My vieme, že OĽANO sľubovalo 200 eur tehotenský príspevok od štvrtého mesiaca tehotenstva pre mamičku, pre budúcu mamičku, čo by malo veľmi pomôcť a dnes, myslím, že sa to vypočítava z denného vymeriavacieho základu danej čakateľky matky. Dnes vieme, že to je, že to je suma od 240 po približne 370 eur, v priemere to vychádza viac ako 300 eur na mesiac a my sme to schválili, keď teraz si dobre spomínam, koncom roka 2020, ale ten návrh zákona vošiel do platnosti, teda jeho platnosť bola 1. apríl 2021.
No a prečo to spomínam? Lebo odvtedy máme informácie, že tento návrh zákona z dielne OĽANO pomohol 82-tisíc mamičkám na Slovensku. A to je úžasné, keď si viete aj takto kvantifikovať ten návrh zákona. 82-tisíc mamičiek a ono sa to nezastaví. K tomuto dňu už je ich viac a zajtra ich bude ešte viac a tak ďalej a tak ďalej. Tých mamičiek bude mnoho a tie mamičky aj vďaka tomuto, teraz načriem troška aj z inej témy, aj vďaka tomu, že mnohé mamičky, ktoré sa, bohužiaľ, rozhodnú, rozhodnú pre potrat, tak, tak mnohé mamičky na základe tohto tehotenského príspevku, keď sa im takto pomôže, sa môžu rozhodnúť a rozhodujú darovať život. Pretože niektoré sa rozhodujú pre potrat z čisto ekonomických dôvodov a toto je počas tehotenstva približne, zaokrúhlim teraz, približne 2 000 eur navyše oproti tomu, čo dostávajú.
Bolo tu už spomenuté, bola tu už spomenutá ďalšia pomoc, ktorú presadzovala Anka Záborská, dávali sme k tomu aj pozmeňujúci návrh spoločne a rozšírili sme, vlastne pri prvých troch pôrodoch je pôrodné, zaokrúhlim, približne 830 eur. Na ďalšie pôrody je tam znížená čiastka 150 eur. A my sme spravili to, že sme znova vyrokovali aj s koaličnými partnermi, aj s ministerstvom financií, aby sme to mohli aspoň o krôčik posunúť k lepšiemu. To znamená, aby aj na štvrtý pôrod bol, na to štvrté dieťa alebo štvrtý pôrod bolo pôrodné, pôrodný príspevok vo výške tých 830 eur. To je ďalšia pozitívna vec, ktorá sa podarila.
Spomeňte si, keď sa tu postaví nejaký smerák alebo niekto z HLAS-u, tak spomeňte si, ako z päty musia loviť, čo sa im podarilo. Ja som nasúkal za krátky čas koľko vecí. Igor Matovič tu predo mnou stál a takisto jedna za druhou pre rodiny, pre deti, pre matky s deťmi, preto, aby sme podporili týchto, ktorí vychádzali v štatistikách aj počas tých kríz ako najslabší v našej spoločnosti. No a bum, bomba, 200 eur, spomenul Igor Matovič, ja to zopakujem, 200 eur na dieťa je niečo, čo je bezprecedentným, bezprecedentnou pomocou rodinám a my to vidíme na tých debatách. Ja som bol takisto v Senci, boli tam aj mamičky s deťmi, aj správy dostávame, ktoré ďakujú. Jeden pán mi povedal, že, ja som mal mzdu 950 eur. Dostával som 950 eur, ale mám deti a akonáhle toto vošlo do platnosti, zrazu ja mám vyše 1 400. Marek, ty si nevieš predstaviť, aká obrovská pomoc je to pre tých ľudí, pre nás, pre mojich kamarátov, s ktorými sa o tom rozprávam, len všetko je tu v spoločnosti akosi aj v médiách namierené proti OĽANO, proti Igorovi Matovičovi, proti OĽANO a toto sa nedostáva na povrch. A dokonca máme aj ľudí, ktorí darmo dostávajú to na svoje účty, do svojich peňaženiek, ale nebudú o tom hovoriť, lebo museli by hneď za tým povedať, že to presadilo OĽANO a to im z úst akosi nejde. Keď som rozdával letáčiky a pozýval na, na diskusiu „Bez ochranky" v Hlohovci, tak tam som, aj ja mám dvojčatá, už majú 20 rokov, a tam som zastavil mamičku, ktorá tlačila kočiar s dvojčatami a tá mi tiež ďakovala za to.
Takže podporujem tento návrh zákona, ja som sa venoval skôr tomu zníženiu daní pre matky s deťmi a matkám, deťom, rodinám vo všeobecnosti a možno tej politike OĽANO vo všeobecnosti, podporujem to a verím, že tento návrh zákona posunieme do druhého čítania a potom ho aj schválime.
Ďakujem pekne za pozornosť.