90. schôdza

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, tak ako ste vo svojej rozprave poznamenali, je viac ako dôležité sa zamerať nad tým, prečo sa tento zákaz od roku 2035 chystá alebo prečo sa pripravuje. Ak toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bude prijaté, tak bude to aspoň takou malou náplasťou nad tým, ako sa rozhodol Európsky parlament. Pretože Európsky parlament prijatím tohto zákona vlastne rozhodol, že od roku 2035, ak to bude právoplatne aj do budúcna nejako schválené, tak vlastne bude znižovať iba mobilitu občanov Európskej únie. To je jednoducho holý fakt, pretože elektromobily sú oproti autám, ktoré majú spaľovací motor oveľa drahšie a gro komponentov, z ktorých sa tieto elektroautá vyrábajú, tak buď Čína vlastní priamo, alebo ich ťaží v Afrike už niekoľko rokov. A to, že tu niekto bude do nekonečna tvrdiť, že Európa bude konkurencieschopná voči čínskym elektromobilom, tak jednoducho je kardinálna sprostosť. Čína nikdy nebude voziť alebo predávať do Európy komponenty, práve naopak. Tú svoju pridanú hodnotu si bude robiť doma a tie elektroautá s tými naozaj škodlivými elektrobatériami, ktoré nevieme recyklovať žiadnym prípadom, si jednoducho bude robiť doma a zaplaví nie len európsky, zaplaví celosvetový trh s tými lacnými elektromobilmi, čiže odvolávať sa do nekonečna na to, že elektroautá sú nejakou budúcnosťou, majú zmysel na nejaké krátke vzdialenosti, možno v malých aglomeráciách áno. Ale aby dokázali plnohodnotne nahradiť spaľovacie motory, to sa jednoducho nedá. To sme videli už pri výrobe elektrickej energie pri veterných elektrárňach, kedy tie obrovské lopatky sa nedajú tiež zrecyklovať a vozia sa do Afriky a zahrabávajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O slovo požiadal navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) Jaj pardon, reakcia na faktické ešte pán poslanec.

Ďakujem pekne.
Zareagujem postupne na všetkých, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu. Ďakujem pekne za ich faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba, máte pravdu, poslanec Budaj zarečnil a odišiel bez toho, aby počkal na to, ako ostatní zareagujú, lebo myslím si, že takto diskusia nemá prebiehať. Ja si myslím, že diskusia má prebiehať tak, že si vypočujem aj tie názory iné a vypočujem si ich a budem na ne reagovať.
A teda reagujem na vás pani poslankyňa Kozelová, lebo ste ma prekvapili. Ako dáma by som od vás neočakával taký slovník, ktorý ste použili a máme tuná aj deti na balkóne, tak predpokladám, že ste ich uviedli teraz do reálneho života. Ja som však zástancom diskusie, ktorá je slušná a vecná a to som sa snažil aj v tom mojom desaťminútovom vystúpení prezentovať bez akýchkoľvek osobných útokov. Dôležité však je, že tu je vecný problém, vecný spor a myslím si, že zástancovia toho návrhu, ktorý bol aj schválený na úrovni EÚ a odporcovia zákazu elektromobility tu majú svoje argumenty, ja verím, že a pravda je na našej strane a snažil som sa dokázať a to hovoril aj pán poslanec Kuffa, že nie je možné odrazu prejsť na elektromobilitu, to je pravda. Podobne, v podobnom zmysle sa vyjadril aj pán poslanec Kočiš.
Takže znovu. Chcel som demonštrovať vo svojom vystúpení, že to nie my tvrdíme, nie zástupcovia nejakej jednej politickej strany, nie je to vec predvolebnej kampane. Dokumentoval som vám tu obavy stoviek vedcov, ktorí nie sú v žiadnej kampani a naopak majú obavy z toho návrhu Európskej komisie, hovoria, že je nedomyslený, že podceňuje celkove emisie, ktoré vyplývajú z fungovania elektromobilov a vyzýva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Časť môjho vystúpenia práve povedal kolega Janko Oravec. Výborne. O to budem kratší. Ja sa idem venovať, začnem, začnem tým zasa, čo pán Budaj povedal, že teda zbavovať sa závislosti. Samozrejme, všetci to vidíme, čo závislosť spôsobuje a je dobré sa zbavovať závislosti. Stále je to o tej pestrosti o čom hovorím, o rôznych zdrojoch, rôznych, rôznych možnostiach. V tomto prípade teda pohonov. Ale zároveň sa ženieme, týmto zákazom sa ženieme do ďalšej závislosti. A ešte zásadne silnejšej, ako bola tá ruská v tom slovenskom prípade alebo, alebo fosílna v tom európskom prípade. Proste to Číňania sú teda ešte sakra iní obchodníci. Proste to Číňania sú teda ešte sakra iní obchodníci. Proste Číňania vlastnia takmer všetky nerastné zdroje a takmer všetkú výrobu potrebnú na hlavne výrobu batérií, čo je základná zložka, či už proste na vlastnom území ťažia a spracovávajú všetky tie nerasty alebo tie kovy vzácnych zemín alebo fakt vlastnia bane či už v Afrike, alebo v Austrálii. Nenahrádzajme jednu závislosť s druhou. Správne sa zbavujem závislosti a nahraďme ju práve tou pestrosťou. To, čo platí pre tú elektrinu, čo sme si tu povedali, to platí aj pre tú ELE, tú mobilitu samotnú proste, aby boli rôzne typy pohonov. Nechajme na trh, ako to dopadne.
Chcel by som sa ďalej vyjadriť, že to tiež, tiež tu pán Budaj hovoril, že nakoniec hlasoval štátny tajomník ministerstva hospodárstva pán Gerhart v tom momente. No veď ale správcom procesu je ministerstvo životného prostredia a práve preto sa vlastne vláda zaväzuje parlamentom tými uzneseniami, aby teda hlasovala tak ako proste jej parlament povie práve preto, že tak to v tej Európskej únii funguje. No neschválil sa ten zákon jeden týždeň, keď tam boli ministri životného prostredia na Rade ministrov. Schvaľovalo sa to toho 28. 3., keď tam boli ministri energetiky. No jednoducho minister alebo teda štátny tajomník, náš zástupca mal byť viazaný stanoviskom parlamentu, a tak mal hlasovať. Hej? Čiže to je, to je len, len dôkaz toho, že prečo to celé funguje, nieže sa vyhovára pán, pán bývalý minister Budaj, že veď to nakoniec odhlasoval zástupca ministerstva hospodárstva.
No Európa produkuje asi deväť a pol percenta celkových emisií CO₂ na svete. Dokopy priemysel, doprava, poľnohospodárstvo naživo všetko. Z toho je doprava asi 10 %, čiže rádovo je to jedno percento, to si fakt treba uvedomiť, že je to jedno percento. Ale ani elektromobil pri tej prevádzke nemá, že nula gramov CO₂. Jednoducho má ich v tom momente, keď pozeráte len na to auto, pretože ten výfuk toho elektromobilu je v elektrárni a povedzme aj tá nula sa tam dáva nie preto, že ani v tej elektrárni žiadne CO₂ nevznikne. Vznikne, lebo tá fosílna časť výroby len elektriny je ešte stále dosť vysoká. Tam sa to berie tak, že teda tí výrobcovia elektriny zaplatili za tie emisné povolenky. To znamená zaplatili za produkciu CO₂, a teda vlastne si vykúpili tú, tú slobodu. Ale keď sa na to pozeráme z toho prírodného pohľadu, tak to CO₂ aj tak vzniklo. Čiže ak sa pozrieme na celý životný cyklus toho vozidla za prvé teda výroba, za druhé aj samotná prevádzka, spotreba a za tretie potom finálna recyklácia, tak tá výhoda je skutočne zďaleka menšia, ako je, ako je teda prezentované.
Aby som sa neopakoval, no čiže na, na kľúčové sú náklady životného cyklu, na to upozorňoval aj kolega Janko Oravec, presne toto treba sledovať a na to upozorňujú aj vedci.
No elektromobilita prináša aj ďalšiu výzvu, už to tiež bolo spomenuté, hasenie elektrovozidiel, to sú takisto náklady. Možno ste si všimli teraz už aj slovenskí hasiči nakupovali špeciálne vozidlá, ktoré sú schopné hasiť elektromobily tým, že dokážu prerezať vodným lúčom vlastne tú batériu a dostať sa do nej a hasiť ju vo vnútri a tiež zároveň proste sa kupujú tie také tie boxy, do ktorých sa to vozidlo ponorí a takto sa to hasí. Čiže aj toto treba vnímať, to nikto nehovorí. To teraz sa nesťažujem, že nie elektromobilita. Veď áno, je tu taká možnosť, len veďme o teda, že teda elektromobilita tu je a vedzme o tom, že aj toto sú náklady, že aj tí hasiči musia byť inak vybavení, stojí to peniaze, stojí to energiu, a to hasenie je teda násobne náročnejšie. Hej? Niekedy to trvá vyše 24 hodín, a treba to kontinuálne monitorovať. Ten hasič tam nejaký musí byť, nieže zahasí za hodinu a ide hasiť iný prípad. Proste on tam musí byť, toto sú tiež veci, o ktorých treba vedieť, aspoň aby sa o nich rozprávalo.
Ďalšia rýchla téma, o ktorej sa málo hovorí. Dnes si aj vodiči spaľovákov svojim spôsobom kupujú tie svoje CO₂, volá sa to, že spotrebná daň, určuje ju Európska únia a určuje teda minimálnu sadzbu a častokrát je ešte vyššia. Okej, však tak to je a tak to nejak má byť, ale tu nikto nehovorí, že toto sa bude týkať aj elektromobilov. Už sú krajiny, kde bola zavedená daň z používania elektromobilov a čaká nás to aj v EÚ. No proste Európska únia a tie štáty budú potrebovať tie peniaze, ktoré budú postupne, ich bude menej zo spotrebnej dane, z fosílnych palív a toto jednoducho zaťaží, zaťaží majiteľov elektromobilov. Čiže ak tu hovoríme, že tá dostupnosť elektromobility pre bežného človeka je náročná, lebo to auto je teda drahšie, jeho prevádzka teda tiež nie je zadarmo, však tiež to spotrebováva elektrinu, tak ešte toto je ďalší náklad, že budú ešte platiť aj daň. Ono to väčšinou bude asi za prejdené kilometre, takže to zasa len sťaží ľuďom používanie mobility.
No k Euro 7. Fakt že veľa, veľa diskusie vedieme o samotnom zákaze, ale tu je fakt zásadný ďalší s tým spojený problém, a to je norma Euro 7. Hej, ktorá prináša nové pravidlá do emisií spaľovacích motorov, a teda aj už spomínaných bŕzd a pneumatík. Mala by platiť od roku 2025 a jednoducho fakt všetky automobilky unisono hlásia, že proste je to nerealistické to splniť. Janko to povedal, to môže znamenať kolaps, kolaps odvetvia. Ale reálne to bude znamenať proste koniec malých, lacných vozidiel. No a tuto si treba uvedomiť, tá ekológia je častokrát spojená fakt práve s tou skromnosťou. Tie malé vozidlá proste nenajazdia veľa kilometrov a jednoducho v tom prípade najekologickejšie je, je práve to, to malé auto, lebo jeho výroba, výrobný proces je relatívne lacný a keďže nenajazdí veľa kilometrov, tak to je tá najefektívnejšia alternatíva. No ale čo robí tá norma Euro 7, ide sledovať tzv. real dva... real driving conditions, a teda to sú inak povedané emisie v okrajových podmienkach. Doteraz ako to fungovalo napríklad v Euro 6, máte asi 30 podmienok, za ktorých sa to meranie robí, a teda vôbec tie všetky emisie proste majú byť platné, teda nielen CO₂, ale aj teda všetky ostatné enoixi, CO-čko samotné a všetky, všetky ďalšie. No ale, ale teraz tých 30 podmienok bolo splnených a boli vylúčené extrémne podmienky. Tá Euro 7 chce po tých motoroch, aby plnili aj tie extrémne podmienky. To sú extrémne podmienky, v ktorých jazdí minimum vozidiel, ale splniť to má každý motor každého jedného vozidla.
Poviem príklad, že čo to znamená, no napríklad, podľa normy Euro 7 bude musieť vozidlo spĺňať emisie napríklad pri ťahaní prívesu vo výške 2 800 m nad morom pri teplote mínus 10 stupňov celzia. Keď si zoberiete, koľko zo sto vozidiel v taký, v takýchto podmienkach niekedy vôbec reálne jazdilo, tak možno desatina toho vozidla, jedno z tisíc, ale teraz to budú musieť proste plniť všetky. A jednoducho toto spôsobí, že, samozrejme, tie systémy na, na tie na čistenie emisií v tom vozidle, v tom motore budú musieť byť teda ďaleko efektívnejšie, vyhrievané, drahšie, ale ten prínos pre bežného motoristu je žiadny, lebo v živote nebude ťahať vo výške 2 800 m príves a v mínus desiatich stupňoch. Ale zaplatiť to všetko bude musieť a toto zase len zdražie aj tie spaľováky a zase len toto už nemá nič s ekológiou. Toto je proste za hranicou tej efektívnosti a hospodárnosti využívania zdrojov. To, toto si fakt treba uvedomovať, jednoducho tie systémy v tom aute budú, ale reálny efekt nikdy nič neprinesú. Zároveň toto sa deje aj teda so súbežným procesom proste zákazu spaľovacích motorov. Jednoducho aj tuto sa pri tej Euro 7, sa tá hospodárnosť a efektívnosť rozhodovania EÚ úplne vytratila, čiže nieže hovorí minister Budaj, že my bojujeme proti alebo teda nerešpektujeme zmenu klímy alebo bojujeme proti nej. No práve toto, toto nariadenie nerobí prírode dobre, práve opačne. Jednoducho toto, tu tej prírode škodí tá Euro 7, fakt treba, treba urobiť maximum, aby sa, aby sa aj táto Euro 7 neaplikovala, aj o tom je to naše uznesenie, to, ten, ten návrh stanoviska aj o tomto hovorí, aj o norme Euro 7. Toľko za mňa.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Kozelová s faktickou.

Marián, to, čo si teraz hovoril, som počula už fakt za tieto dva dni asi päťkrát, možnože opakovanie je matka múdrosti, je to fajn, ale neviem na čo. To je to, o čom sa tu bavíme. Miesto toho, aby sme sa bavili o konkrétnosti a išli do podstaty veci, mňa nezaujíma problém medzi ministerstvom životného prostredia a medzi ministerstvom hospodárstva. Mňa zaujíma ten zásadný problém, spaľovacie motory - áno, spaľovacie motory - nie. Na jednej strane je jedna časť, jedna časť argumentov, na druhej strane druhá časť argumentov, poďme nájsť stred a nie sa tu vybíjame a do kolečka každý rozpráva to isté, to isté.
Jarka, Jarka, no a to už nehovorím o ľuďoch, ktorí sem prídu len preto, že konečne si môžu do niekoho kopnúť, no tak to je už úplne super. Ja tomu rozumiem celej tejto problematike a nehovorím, že do hĺbky, ale to, čo potrebujem vedieť, to viem a myslím si, že nikto z nás tu nie je taký idiot, aby po toľkých nekonečných dvojdňových debatách tu nevedel, o čo ide. Myslím si, že všetci vieme a teraz ide o to, ako zahlasovať, o to ide.
Čiže je tu ďalších sto zákonov, ktoré sme ešte ani nezačali a sú veľmi dôležité pre ľudí, ale my si tu vybíjame fakt na, na, na nekonečných rozpravách. To isté bolo u Igora Matoviča, všetci z OĽANO museli ísť do diskusie, všetci. Na čo je to dobré.

Pán poslanec Kočiš, nech sa páči, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Viskupič, ak by ministerstvo životného prostredia naozaj rozmýšľalo ekologicky a environmentálne, tak od samého začiatku, od nástupu tejto protikorupčnej a ekologickej vlády by podporovalo fotovoltaiku na domácnostiach, nie na poliach, ale na domácnostiach. Pretože ak chceme byť pápežskejší ako Pápež a ekologickejší ako celý svet, tak si treba z tohto celého sveta, ktorý naozaj niekedy občas rozmýšľa aj ekologicky, zobrať ten správny príklad a ak si domácnosť dokáže vyrobiť vlastnú elektrickú energiu piatimi, šiestimi, ôsmimi článkami a nezaťažuje tým elektrickú sieť alebo, alebo celú sieť, celú sietnu sústavu, tak jednoducho treba to spraviť. Kde bol Budaj? To je taká rečnícka otázka do pléna. Toto trebalo riešiť cez ministerstvo životného prostredia a nie sa tu vybíjať svojimi ani nie, že odbornými argumentmi, ale jednoducho obhajovať to, že ministerstvo životného prostredia konalo v rozpore s tým, čím ho poveril parlament. To je jednoducho celé.
A pokiaľ máme na Slovensku ešte stále, pokiaľ viem, parlamentnú demokraciu, tak každá jedna vláda na území Slovenskej republiky patrí pod parlament, čiže sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. To, že jednoducho pán Budaj si uzurpoval všetku svoju moc a naplnil si svoj detský sen zo svojej detskej izby, že jednoducho zachráni planétu a možno aj celú mliečnu dráhu, tak jednoducho sa mu to nepodarilo. Dokázal na ministerstve akurát to, že rozdával státisíce eur na sprostosti, na korytnačky, na sysle, na motýle a na podobné veci. Ale ku skutočnej ochrane životného prostredia ministerstvo životného prostredia nepristúpilo tak, ako by ministerstvo pristupovať malo.

-----------------------------------------