90. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Cmorej, možno trošku slovenčiny na začiatok. Ukončenie a prerušenie sú teda dve rozličné termíny. Keď niečo ukončíte, už nikde nemôže pokračovať. Preto navrhujeme, aby sa to tak aj nazvalo.
Čo sa týka vášho názvu za stranu, ktorú ste kandidovali, solidarita sa týka aj zdravotne znevýhodnených, ktorých vy s pani poslankyňou Cigánikovou označujete ako keby za deti, ktoré tu nemajú existovať, čo považujem úplne za absurdné. A čo sa týka slobody, váš názov, za ktorú ste kandidovali. Viete čo, človek má možnosť sa rozhodnúť slobodne aj napríklad na základe letákov, ktoré dávajú nielen NGO, ktoré sú vám spriaznené, ale aj ktoré majú iný názor, a to by ste mali tiež akceptovať.
A čo sa týka ľudského tela ženy, že si o ňom rozhoduje. No ona rozhoduje aj o ľudskom tele toho dieťaťa, a to ste si asi nevšimli, lebo niektoré veci chápete len ako slobodu toho, tej ženy, nie možnosť žiť toho človeka.
A ešte tretia vec. Ja by som sa chcela spýtať, pán poslanec Cmorej, kedy podľa vás začína ľudský život. To by ma strašne zaujímalo toto. Lebo vy tvrdíte, že my považujeme plod za menejcenný. My, ktorí chceme pomôcť tehotným ženám, aby mohli pomôcť to dieťa porodiť? To fakt žartujete? A to je úplne vizitka SaS, kedy do rozpravy sa hlási samí chlapi a na kandidátke do prvej tridsiatky majú päť žien. Smutné, hrozné!

Ďakujem, je mi veľkou cťou a radosťou, že sa môžem pripojiť do tejto diskusie, ktorá určite nebude trvať kratšie ako 24 hodín. Myslím si, že to dáva aj zmysel toho, že sme predlžili túto schôdzu a budeme tu mať takéto diskusie veľmi intenzívne.
Ja by som rád okomentoval teda aj môjho kolegu Peťa Cmoreja, ktorý tu vystúpil v rozprave ako prvý z rečníkov, ktorý sa kriticky vyjadril k tomuto návrhu zákona, ktorý tu už máme v tomto parlamente, ja neviem, dvadsiatykrát? Dvadsiaty druhýkrát? Neviem koľkatýkrát. Dvadsiaty tretíkrát. (Reakcia z pléna.) Nie, bolo ich viac, Čepčekov bolo niekoľko, takže v podstate je to jedno, bolo ich ikskrát, ale otázka je, aká je spoločenská požiadavka na takýto zákon. Aká, kde je ten, ten spoločenský záujem, kde sú tí ľudia, kde, kde je to, to spoločenstvo, ktoré by sme tu mali reprezentovať, ktoré si toto vyžaduje.
Bol robený prieskum verejnej mienky v roku 2021, kedy z neho vzišlo, že 7,9 % obyvateľov má záujem o zmene interrupčného zákona, 7,9 %, prosím vás pekne. A toto tu máme už ikstýkrát v parlamente, čiže a jednou z týchto výsad, ak tento návrh prejde, je nejaká byrokracia, je, že ženy budú chodiť s papiermi a vysvetľovať kade-komu, úradníkom, že čo robia a prečo to robia a prečo sa pre to rozhodli a čo ich k tomu viedlo a doneste mi taký papier a onaký papier a takú kontrolu od lekára a toto je normálne že inkvizítorský... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Prekvapuje ma táto debata, prekvapuje ma, s akou intenzitou sa tieto návrhy vracajú do parlamentu a je pre mňa nepochopiteľné, že naozaj celý svet bojuje za práva žien, za zvyšovanie toho povedomia o tom, kde sa majú ženy posunúť do budúcnosti a my to ideme opäť raz okliešťovať. Z toho, čo povedal aj Peťo Cmorej, prečítal tých 17 bodov, sú tam zákazy, rôzne obmedzenia, príkazy na kontroly, tento návrh prináša zvyšovanie byrokracie, je tam spomenuté alebo je tam schované aj zvyšovanie vplyvu cirkvi a náboženských spoločností, no hlavne ide o presadzovanie vlastných názorov alebo názorov, dovolím si povedať, menšiny na úkor zvyšku spoločnosti.
Pred chvíľkou to spomenul aj Juraj Krúpa ten prieskum, ktorý naozaj hovorí o tom, že my máme dnes v spoločnosti iba 7,9 % ľudí, ktorí majú záujem na tom, aby sa interrupčné zákony, tak ako sú dnes nastavené, menili. Máme tu omnoho urgentnejšie témy, je to klesajúca životná úroveň, je to zadlženosť, je to vojna na Ukrajine, je to energetická kríza a my riešime na predposlednej schôdzi parlamentu, ako zasiahnuť ženám do ich práv.
Peťo Cmorej hovoril o 17 bodoch, ktoré sú v rozpore so slobodou, s racionálnym prístupom, a dovolím si povedať, že k nadpolovičnej väčšine alebo nadpolovičnej časti tejto spoločnosti.
Celé je to pod rúškom pomoci tehotným ženám, ale dovolím si zopakovať, že tá dobrá, ten dobrý úmysel je zväčša práve dláždený, cesta do pekla je dláždená práve častokrát dobrými úmyslami. A netreba zabúdať na to, že na každú vec sa treba alebo dá sa vždy pozrieť z dvoch strán. Niekto hovorí tomu pomoc, my hovoríme o obmedzovaní.

Ďakujem pekne.
Marián, máš úplnú pravdu, tento zákon je zbytočný, čím viacej si to nechávam rozležať v hlave, tak, tak to je len plné nejakých zákazov, byrokratických nezmyslov ako tým ženám sťažiť prístup k interrupciám a zbytočný, to je asi to najlepšie slovo, ako ho, ako ho pomenovať.
Ďalej by som sa venoval Miňkovi Mazurekovi, ktorý nás tu teda opäť obšťastnil svojím plamenným prejavom, a teda hovoril o tom, že akí sme pokrytci a nechceme tuná za takýto zákon zahlasovať. No tak už sme si vypočuli za tie tri a pol roka, čo trvá toto volebné obdobie, veľa tvojich plamenných prejavov, vždy si kecal v podstate o tom istom, o, o, o Sorosovi, zlej Amerike, zlých liberálov a neviem aké nezmysly, ale že by si sa sem postavil k tomu pultíku a povedal niekedy niečo k veci, niekedy niečo k návrhu zákona, napríklad teda nie k tým vašim hlúpostiam, čo predkladáte, ale normálne že vecne k návrhu zákona, tak to som ešte nepočul.
Keď Miňko Mazurek tvrdí, že tento zákon pomáha ženám, tam, prosím ťa, prihlás sa do ústnej, postav sa tam a povedz nám, ako tento konkrétny zákon, ako tento konkrétny zákon pomáha ženám. Možno nám dokážeš, že, že vieš čítať a vieš aj chápať písané slovo a bola by to príjemná zmena oproti tým tvojim opičím prejavom, ktoré tu väčšinou predvádzaš. A ešte mi nedá povedať, dieťaťom bolo aj to dieťa v tom košíku tej moslimskej ženy, po ktorej si, po ktorej si ziapal ako pavián vtedy pred niekoľkými rokmi a tvoji opičí bratia po nej hádzali dlažobné kocky. Aj to bolo dieťa, ktoré si zaslúži ochranu a nie a tam si sa správal ako, ako šimpanz. Tak prosím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, téma interrupcií a ich obmedzovania alebo zakazovania je často vydávaná ako, ako téma, kde proti sebe bojujú konzervatívci a liberáli, podľa mňa je to zložitejšie, podľa mňa to nie je možné redukovať na tento vzťah, pretože existujú aj liberáli, ktorí sa usilujú obmedziť alebo kľudne by boli aj za, za zákaz interrupcií a naopak, existujú konzervatívci, ktorí akceptujú stav, ktorý interrupcie za zákonom vymedzených podmienok pripúšťa, a nechcú meniť ten existujúci stav alebo, alebo meniť ho iba opatrne.
Netušil som, že debata o takejto vážnej téme, ktorá podľa, aj podľa môjho názoru je vážna a zaslúži si serióznu debatu a nejakú poctivú vecnú diskusiu, skĺzne do rozoberania včera predstavenej kandidátnej listiny strany Sloboda a Solidarita a do toho, čo by na to povedal pán Alojz Hlina, ktorý bude tiež na tej kandidátnej listine. Ale SaS nemá problém s tým, že na jej kandidátnej listine alebo aj dokonca v jej poslaneckom klube sú ľudia rôznych názorov, sú tam nielen liberáli, sú tam aj konzervatívci, napokon ja som predsedom Občianskej konzervatívnej strany a mnohí ľudia v rámci poslaneckého klubu majú na rôzne otázky rôzne názory a tak je to v poriadku. Dôležité je, aby základné hodnotové nastavenie politickej strany bolo jasné, to si myslím, že v prípade SaS-ky jasné je, ale na konkrétne veci môžeme mať rôzne názory. A myslím si, že je to dokonca tak aj v tejto téme.
Ešte kým, kým sa teda dostane k tomu, čo chcem povedať, tak pani poslankyňa Andrejuvová tu, opäť neviem, ako to súvisí s témou, vytkla SaS-ke, že za ňu vystupujú, vystupujú muži v tejto téme, ale dôležité je asi aj to, čo tí muži hovoria a v tejto téme, a muži, ktorí za SaS-ku vystupujú zastávajú, zastávajú žien. A k tým rôznym názorom a teda tam na rozdiel od tej poznámky o počte žien v prvej tridsiatke, ktorej by som mohol oponovať tým, že ktorá žena bude mať v prvej päťke tri že... ktorá strana bude mať v prvej päťke tri ženy, ale to nie je téma dnešnej, dnešnej rozpravy a nesúvisí s tým návrhom zákona.
Dôležitá otázka, ktorú pani poslankyňa Andrejuvová položila, ktorá si zaslúži poctivú debatu, je, že kedy začína, začína život, kedy začína ľudský život. Ja som tiež podobne ako pani predkladateľka presvedčený, že ľudský život začína počatím. Ale nie je to jediný názor na, na túto tému, sú iné názory, ktoré vznik ľudského života kladú, kladú inde. Ja s nimi nesúhlasím, len teda registrujem, že také názory existujú a že sú aj zargumentované. A rovnako z toho potom aj keď si povieme, že život začína počatím, sa môžu odvíjať rôzne názory na to, akým spôsobom a prípadne aj od akého času má byť, má byť chránený, lebo aj tí ľudia, ktorí zastavajú ten názor, že život začína počatím, majú rôzne názory na právnu reguláciu interrupcií, ich zákaz, ich obmedzenia alebo ich, alebo ďalšie opatrenia, ktoré majú viesť k ich, k ich záverom.
No a v rámci tej rôznosti názorov ja by som tu napríklad prezentoval jeden odlišný názor od, od mojich kolegov. Ja si myslím, že tá téma je zo strany predkladateľky legitímna, lebo ju považuje naozaj za dôležitú, nie je to póza, nie je to snaha o vytĺkanie politických bodov. Ja rozumiem ľuďom, ktorí vnímajú interrupcie ako zlo, že sa ich snažia, snažia obmedzovať, že snažia sa predkladať opatrenia, ktoré podľa ich názoru by mohli alebo mali viesť k zníženiu počtu interrupcií. Nemyslím si, že je to tak, že dá sa, dá sa tento návrh alebo názor odbiť tým, že máme tu kopu iných dôležitejších problémov, samozrejme, že vždycky je kopu iných dôležitejších problémov alebo problémov, ktoré niekto iný môže považovať za dôležité, ale týmto spôsobom sa potom dá odbiť skoro všetko, skoro všetko, s čím, s čím niekto, niekto príde.
Len ma teda mrzí, že, že podobný argument zaznieva napríklad keď sa niekto pokúša otvárať otázku životných partnerstiev alebo registrovaných partnerstiev, a teda upraviť nejako vzťahy párov rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, ktoré dnes nemajú žiadny, žiadny právny rámec a tam vtedy zase z druhej strany veľmi často zaznieva, že prečo takéto vyťahujete, však tu máme kopu iných dôležitejších problémov, načo s tým, načo s tým prichádzate, teším sa, pán poslanec Kočiš, že sa prihlásite do rozpravy, či do, s faktickou pripomienkou, pokiaľ máte nejakú pripomienku k tomu, čo hovorím, ale teda poprosil by som, aby ste nehovorili počas, počas vystúpenia mimo mikrofónu, na to tu máme mikrofóny a inštitút faktických, faktických poznámok.
No a téma ochrany života je, je, je legitímna, to, čo je problém pri interrupciách, je, že to nie je jediné právo, jediný záujem, ktorý tu v tejto debate, debate existuje, aj keď môžem byť presvedčený, že ľudský život vzniká počatím, tak tehotenstvo výrazne zasahuje do života ženy, do práv ženy, do práv matky, do tela, do tela matky a áno, je to, je to zložitá téma, lebo tu proti sebe stoja dve hodnoty. Hodnota vznikajúceho ľudského života, ktorý je hodný ochrany a je hodný ochrany aj pred narodením, ako hovorí naša ústava. A na druhej strane je ochrana práva ženy rozhodovať sama o sebe, rozhodovať o svojom živote, mať svoj vlastný život pod kontrolou, rozhodovať o vlastnom tele. A zákon je tu na to, aby medzi týmito dvoma hodnotami vytvoril nejakú rovnováhu. Samozrejme, môže sa to vychýliť na jednu alebo na druhú stranu, môže byť jedna alebo druhá z týchto hodnôt úplne popretá. Áno, existujú vo svete aj také zákony, ktoré jednu alebo druhú z týchto hodnôt úplne popierajú alebo, alebo sú vychýlené jedným alebo druhým smerom, ale fakt je, že obe tieto hodnoty vstupujú do rozhodovania o otázke interrupcií, a preto je tá téma tak zložitá. Nie je to, povedal by som, tak jednoduchá vec ako napríklad tie už spomínané životné partnerstvá, kde na jednej strane existuje legitímny záujem na tom, aby sa právne upravilo spolužitie dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi, zdieľajú spolu spoločnú domácnosť a chcú mať aj právnym spôsobom upravené svoje vzájomné vzťahy, čo dnes nemôžu, a na druhej strane nie je žiadny legitímny, podobne legitímny dôležitý záujem, sú iba predsudky voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Čiže tá téma napriek tomu, že sa, že sa tieto dve témy častokrát dávajú ako také komplementárne z hľadiska nejakých kultúrnych vojen, nie sú rovnako zložité z hľadiska, z hľadiska svojho charakteru a z hľadiska svojej podstaty.
No a keďže pani poslankyňa Andrejuvová nám vyčítala, že tu hovoria muži a ja som povedal, že dôležité je aj, čo hovoria, tak by som tu rád odprezentoval list alebo vyjadrenie, stanovisko občianskeho združenia Možnosť voľby. To občianske združenie reprezentuje predovšetkým ženy tak, aby tu zaznel aj ženský hlas. Poslala ho nám a predpokladám, že aj iným poslancov jeho riaditeľka pani Adriana Mesochoritizová a týka sa tohto návrhu zákona. V tom stanovisku sa tvrdí, že a teda upozorňuje sa na otázku tej štyridsaťosem hodinovej čakacej lehoty, o ktorej hovorí vo svojom vystúpení aj pán poslanec Cmorej a ktorej som sa vo svojej faktickej poznámke dotkol aj ja. Hovorí sa o niektorých iných veciach, ale teda najprv k tej štyridsaťosem hodinovej lehote. Budem citovať teraz.
Na Slovensku v súčasnosti platí 48-hodinová čakacia doba pred vykonaním interrupcie na žiadosť. Podľa lekárskych a ľudskoprávnych štandardov čakacie doby ohrozujú fyzické a duševné zdravie žien, vážne spochybňujú ich rozhodovacie schopnosti a mali by byť z legislatívy odstránené. Poslankyňa Anna Záborská so svojimi kolegami z OĽANO ich namiesto toho ešte viac rozširuje. Čakacia doba by sa podľa ich nového návrhu mala vzťahovať na úplne všetky interrupcie, teda aj na tie, ktorých vykonanie by bolo potrebné na odvrátenie ohrozenia života alebo zdravia žien. Pani poslankyňa Záborská navrhuje rozšíriť problémovú povinnú čakaciu dobu 48 hodín na všetky interrupcie, teda aj na interrupcie zo zdravotných dôvodov. Ak by návrh prešiel, lekári a lekárky by boli nútené pri interrupciách zo zdravotných dôvodov odďaľovať poskytnutie interrupčnej zdravotnej starostlivosti a zákrok vykonať až po dvoch dňoch od odoslania hlásenia a splnení všetkých podmienok a to aj v prípadoch, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy, alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. A ja som sa toho dotkol vo svojej faktickej poznámke, a teda rád by som to trochu rozviedol a vysvetlil, že čo ja v tejto veci vyčítam pani predkladateľke a ostatným predkladateľom a zo zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, teda zákona č. 576/2004 Z. z. sa táto úprava alebo táto čakacia lehota je upravená v § 6b ods. 3, ktorý v súčasnej dobe znie alebo v súčasnom zákone znie takto: Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz je poznámka 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať najskôr po uplynutí 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácií podľa odseku 2. V takomto prípade je lekár povinný poskytnúť žene informácie v rozsahu podľa odseku 2 a odovzdať jej ich aj v písomnej podobe, vrátane zoznamu občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, cirkví a náboženských spoločností, ktoré poskytujú ženám finančnú, materiálnu a psychologickú pomoc v tehotenstve. Navrhované znenie, ktoré je obsiahnuté v návrhu zákona konkrétne v článku 4, ktorým sa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizuje, tak v tomto novelizačnom článku 4 novelizačný bod 2 sa uvádza, teda nanovo sa definuje ten § 6b ods. 3. Zdanlivo, zdanlivo tam nedochádza k zmene. Zacitujem v otázke lehoty, samozrejme. Ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu, odkaz 6c, môže sa toto umelé prerušenie tehotenstva vykonať po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí informácie podľa odsekov 2 a 5. Pred odoslaním hlásenia podľa prvej vety lekár musí zistiť splnenie všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu, odkaz na odkaz 6c. Lekár je povinný odoslať hlásenie podľa prvej vety bezodkladne po zistení splnenia všetkých podmienok na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva podľa tohto zákona a osobitného predpisu. Opäť je tam odkaz, odkaz 6c. Čo o tom hovorí, vyplýva z tohoto, že sa, že sa mení 48-hodinová čakacia lehota alebo že sa bude týkať všetkých interrupcií, aj tých zo zdravotných dôvodov? Tak bežný čitateľ sa asi, asi by k tomu nedospel. Ale teda prečítajme si, čo o tom hovorí dôvodová správa.
Dôvodová správa hovorí, že upravuje sa začiatok plynutia lehoty, ktorý je viazaný na splnenie zákonných podmienok na umelé ukončenie tehotenstva. V návrhu sa zdôrazňuje povinnosť lekára dbať na splnenie všetkých hmotnoprávnych povinností, ktoré sú predpokladom na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva. Zmena má aj upozorňovaciu funkciu pre lekára, že okrem zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov platia aj podmienky zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Navrhovaná úprava má taktiež dosiahnuť zvýšenie zodpovednosti lekára za to, aby pred odoslaním hlásenia riadne splnil všetky povinnosti, najmä tie povinnosti, ktoré má splniť vo vzťahu k žene, ktorá požiadala o umelé ukončenie tehotenstva. V tretej vete sa zdôrazňuje potreba bezodkladného odoslania hlásenia, vložením tohto ustanovenia sa má brániť obštrukciám lekára vo vzťahu k žene pri odoslaní hlásenia, keďže práve s momentom odoslania hlásenia začína plynúť lehota podľa prvej vety. Opäť je tam nejaká zmienka o tom, že 48-hodinová čakacia lehota by sa nemala týkať iba interrupcií na požiadanie, ale aj všetkých interrupcií? Nie je tam, nie je tam o tom žiadna zmienka, teda možno som zle, zle čítal dôvodovú správu. No a prečo toto nastane? Toto nastane preto, lebo v súčasnosti sa tá čakacia lehota odkazuje, že ak ide o umelé prerušenie tehotenstva podľa osobitného predpisu a dnes odkaz 6c smeruje na § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva podľa navrhovanej úpravy tak, ako to, ako to navrhuje pani predkladateľka a ďalší navrhovatelia, bude tento odkaz 6c smerovať na celý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Opäť možno pozornému čitateľovi by nemuselo byť jasné, že v čom je rozdiel, ak odkaz smeruje na jeden paragraf zákona a na celý zákon. Tak ak sa časová lehota týka interrupcii alebo umelého prerušenia tehotenstva na základe žiadosti, o ktorej hovorí § 4, žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje dvanásť týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody, tak je jasné, že ide iba o interrupcie na požiadanie. Keď sa to týka zdravotných dôvodov, tak sa to týka aj ostatných ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva, teda aj interrupcií zo zdravotných dôvodov.
A opäť, ja nespochybňujem, ak je toto zámer predkladateľov, aby sa to týkalo všetkých interrupcií, aby tá 48-hodinová lehota bola aj pri interrupciách zo zdravotných dôvodov, aj v situácii, keď je ohrozený život, život ženy, ale bolo by poctivé to aspoň priznať, povedať to jasne a explicitne a napísať to v dôvodovej správe, lebo v tej dôvodovej správe je to zamlčané.
Ja som tu čítal celé ustanovenie, ktoré sa týkalo príslušného bodu a nie je tam ani slovko o tom, že sa mení účinnosť alebo, alebo to, na čo sa tá 48-hodinová čakacia lehota, lehota vzťahuje, nielen na interrupcie na požiadanie, ale na všetky interrupcie.

Pán poslanec Dostál, ďakujem veľmi pekne za ten seriózny príspevok, kde si vyslovil aj svoj názor a kde si nám prečítal aj názory jednotlivých organizácií, ale aj si rozobral niektoré body v rámci tohto návrhu zákona. Áno, tá debata je vážna a mali by sme sa o nej odborne rozprávať, aj keď vytýkajú, že sa vyjadrujú iba, že sa vyjadrujeme iba my, muži. No tak v SaS-ke chránime ženy takýmto spôsobom a v SaS-ke chránime aj slobodu. Mne táto schôdza pripomína takú marcovú schôdzu, na ktorej sa malo rokovať o rekordnom množstve takýchto škodlivých návrhov, ktoré nemali dostatočnú podporu, ale napriek tomu sa naozaj niektoré návrhy podarilo aj posunúť ďalej. Keď sme to rátali, tak presne ohľadom takýchto návrhov, ktoré podľa mňa aj ubližujú ženám, sme rokovali už v 24 návrhoch. Najskôr to bol návrh pani Záborskej na sprísnenie interrupcií, ktorý, aj si myslím, že asi bol prijatý a zaradený proti rokovaciemu poriadku, lebo tam neuplynulo to šesťmesačné, šesťmesačná lehota. Potom tu bol Čepčekov návrh, poslanca Čepčeka na zákazy, zákaz reklamy na interrupcie, čo v skutočnosti je zákaz poskytovania aj odborných informácií a na druhej strane to bolo aj nejaké citové vydieranie žien, pretože povinnosť lekára urobiť sonografické vyšetrenie, ukázať žene plod a pustiť tlkot jeho srdca je naozaj že citové vydieranie a som rád, že to neprešlo. Potom sme tu zažili ešte aj také to prepašovanie na svoju ideológiu. Ale ten základ je, že ja stále nerozumiem tomu návrhu zákona a možno že teda predkladatelia by ho mali vysvetliť, pretože nechcú zachovať ten stav, aký v súčasnosti máme, chcú ho sprísňovať, nechcú, aby ženy sa chránili napríklad aj interrupčnou tabletkou a nechcú ani vzdelávanie, pretože predložili návrh zákona pre školy, ktorý bude zabraňovať takémuto vzdelávaniu mladých ľudí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa ospravedlňujem, že vystupujem k tejto téme ako muž. No už to tak je. Ešte aj ako lekár. Vopred, podobne ako Ondrej Dostál, môžem povedať, že nie som priateľom zabíjania detí. A rozhodne sa domnievam, že život začína počatím. Napriek tomu ale si dovolím oponovať takému vyčítavému názoru, že k téme teraz za SaS vystupujú muži. No nepochybne by vystúpila i Jana Bittó Cigániková a ďalší. Niet pochyby, že SaS nemá tento názor genderovo nevybalansovaný. Ale na tému vystupovania muži k tejto téme by som dovolil sa spýtať, či predkladateľom a tým, ktorí nám vyčítajú vystupovanie mužov, neudrelo akosi do mysle, že sa k tejto téme dlhodobo, trvalo, takmer ex offo vyjadruje rímsko-katolícka cirkevná hierarchia. Ja nemám pocit, že by v Konferencii biskupov Slovenska boli nadmerne zastúpené ženy, že by artikulované názory Konferencie biskupov Slovenska reprezentovali aj ženský názor. Takže od rímskeho pápeža až po duchovného Kuffu sa k tejto téme vyjadrujú muži v rímsko-katolíckej cirkvi a nespomínam si námietku nikoho, že by sa k tomu vôbec nemali vyjadrovať, lebo o tom nemajú dumstu, nemajú deti, nemajú nijakú súvislosť s touto tematikou, okrem ideológie. Tak potom merajme rovnakým, keď ideme vyčítať SaS, že sa vyjadrujeme my.

Ďakujem veľmi pekne. Presne tak. Čo mňa zaráža na tejto diskusii, je, že tu je stále nejaké také to nutkavé, nutkavé cítenie alebo tlak ovládať sexualitu alebo sexuálne pudy. Už len z toho dôvodu, že v podstate sa snažíme zasahovať do práv žien jedného z tých najväčších alebo tých posledných výdobytkov ľudských práv. Čo sa týka poskytovania interrupčnej starostlivosti, tak sme, kolegyne, kolegovia, na 43. priečke. Ženy musia prekonávať prekážky ako, ako v nejakej videohre na ceste za svätým grálom. No je to námaha podstatne menej zábavná, keďže tu máme veľké vzdialenosti, vysokú cenu, odmietanie legalizácie interrupčnej tabletky, ktorá je inde osvedčená už dvadsať rokov a celkom v cieli je správanie rodiny a lekárov neraz horšie, ako keby boli dobytok a k tomuto chceme vytvoriť nejaké ďalšie inštitúcie, ktoré celý tento proces interrupcie na Slovensku majú sprevádzať a majú ho kontrolovať. Vytvárame v podstate zákon, ktorý vo svojom závere, vo svojom efekte bude mať to, že ženy sa mu budú snažiť vyhýbať a buď sa ho budú snažiť obchádzať na Slovensku, alebo budú sa snažiť chodiť robiť interrupcie do zahraničia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, som rada, že sa zhodneme na tom, že ľudský život začína počatím a verím, že sa zhodneme aj na tom, že keď ho ukončíte interrupciou, tak je ukončený. To znamená, že to právo, o ktorom ste hovorili, ktoré má byť v nejakom balanse, nie je. Je mi veľmi ľúto, že kolegovia aj vaši hovoria, že ten návrh je tu, neviem, koľkýkrát a pani poslankyňa Záborská ho dala tuším tretíkrát, všetko ostatné sa týka nie pomoci tehotným ženám.
Návrhy, ktoré tu boli predkladané asi za všetky volebné obdobia od 90. roku, ja hovorím o tomto volebnom období a ešte možno jedna taká vec, ktorá tu odznela, ak sa v téme pomoci tehotným ženám nič nezmenilo, je to práve preto, že mnohí ľudia hovoria, že ten návrh zakazuje interrupcie, čo nie je pravda. Každá žena, ktorá alebo každý človek, keď ide na nejakú vážnu operáciu alebo ide na nejaký zásah do vlastného tela, ktorá sa týka, ja neviem, amputácie nôh alebo hocičoho iného, tak potrebuje viacej konzultácie alebo vyšetrení, takisto rôznej podpory zo strany lekárov, tak ja nevidím nič na tom zlé, keď pani poslankyňa Záborská predkladá návrh zákona, ktorým chce pomôcť ženám tak, aby ženy boli informované, pretože ona interrupcie nezakazuje a v tomto volebnom období ich ani nikdy nepredložila.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. K tým interrupciám. Bolo tu spomenuté, že aj poslanec Hlina v minulosti sa tu teda nejak veľmi intenzívne vyjadroval za sprísnenie interrupcie, tak som sa ho opýtal, že teda či on také niečo presadzoval a mi odpovedal, že sa tej téme moc nevenoval, a teda nepredpokladá, že by teda sa nejak príliš zasadzoval. A všeobecne by som chcel povedať, že tá sloboda ženy v prvých týždňoch tehotenstva je dôležitejšia aj pre mnoho umiernených kresťanov a áno, debata je veľmi dlhá a v podstate nekonečná, že odkedy začína ľudský život a to je jedna otázka.
Druhá otázka je, že odkedy má zmysel ho chrániť a do akej doby prevláda sloboda ženy, matky, teda budúcej matky. Tá lehota dvanástich týždňov je stanovená arbitrárne. Ono to vlastne nie je možné vyrátať, či, či naozaj už zo zhluku buniek je človek, odkedy, či, či keď má pľúca, keď mu začne biť srdce alebo čokoľvek. Toto je nekonečná a veľmi komplexná debata. Preto sa stanovilo dvanásť týždňov, fungujeme s tým, neviem koľko, minimálne tridsať rokov, počet interrupcií výrazne klesá a nie je teda nejaký že akútny dôvod toto riešiť, aj keď súhlasím s tým, čo vravel Ondrej Dostál, že riešiť sa majú všetky problémy, nielen tie najväčšie, čiže ja neuznávam argument, že sú tu dôležitejšie veci, tak toto nechajme tak, ale myslím si, že na mieste je argument, že toto nie je reálny problém preto, lebo ten vývoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)