90. schôdza

Zbytočne sa naťahuje táto rozprava a teraz ideme otvoriť ústnu rozpravu, bolo by fajn, keby ste dodržali dohodu z poslaneckého grémia a naozaj sa nehlásili už do rozpravy. Teda sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, presne tak ako si to podotkol, ja som nebol na grémiu, tak som sa prihlásil do tej ústnej rozpravy. Ja, keď som chvíľočku tú rozpravu sledoval a počúval tuná kolegov, nechcem, aby to nejak zaznelo dehonestujúco alebo nejak tak podobne, ale zamyslel som sa úplne vážne ako nad tým, že kde tkvie tento problém, kde v podstate zápas, ktorý sa tu vedie celé roky, celé roky, ktorý sa vedie tuná o nenarodené deti. Ja musím v úvode povedať, že ja som zástanca ochrany života a celý svoj život v podstate bojujem za túto vec, aj keď viem, že neni to ľahké a jednoduché presadiť tuná čo len takúto malinkú omrvinku v zákone, ktorá by ochránila život nenarodených detí. Ja som na strane nenarodených detí a už aj z toho dôvodu a to je veľmi vážny dôvod z môjho pohľadu, lebo toto sú deti, ktoré nemajú možnosť sa brániť a ani nie sú schopné sa brániť. Ako sa oni obhája? Kde? Pred akým sudcom? Pred akým súdom? To sme my toto plénum, vážení kolegovia, my sme plénum také, ktoré odsúdime tieto nenarodené deti, 150 poslancov je tých, ktorí zahlasujú trebárs za legálny potrat. Aj keď sa to tuná nestalo reálne, ale v minulosti sa tu stalo, že potrat sa stal legálnym, a teda je dovolené vraždiť nenarodené deti.
Keď som uvažoval nad tým, napríklad pán Sulík, ktorý tuná povedal, že on v podstate nevie, kedy začína život, resp. do dvanásteho týždňa je možné ten potrat realizovať a jednoducho zabíja tieto nenarodené deti, no tak toto je vážny problém, lebo keď by sme viedli tú polemiku a, by som povedal, ten dialóg a možno slovný súboj, že kedy začína byť človek človekom, život životom. Myslím si, že tuná nemusím nejak veľmi presviedčať, lebo to sú odborníci na slovo vzatí a sú to lekári a možno aj biológovia, ktorí ako tvrdia, život človeka začína počatím. No čím by iným mohol začínať. Jednoducho počatím. Ak tou legislatívou sme prijali to, že do dvanásteho týždňa môžme nenarodené deti zabíjať, to je zase druhý rozmer.
Rímske právo už v podstate dvetisíc rokov dozadu, ktoré tuná je a v podstate aj naša legislatíva vychádza z rímskeho, starého rímskeho práva, tak dieťa je schopné dediť už pred narodením. To znamená v prenatálnom období, keď bola matka a to bolo v rímskych časoch, ktorý tiež sa nejak nestavali nejak až tak pozitívne možno k otázke života nenarodených detí, ale rešpektovali právo nenarodeného dieťaťa, ak teda by zomrel otec počas tehotenstva, keď matka čakala to dieťa, tak v podstate to dieťa už naberalo práva ako dedičské práva.
No a to, že či sa môžu alebo nemôžu vyjadrovať muži ako k tejto téme, no tak to by bola riadna diskriminácia, tu feministky by si prišli na svoje. Jednoducho nielen máme právo sa vyjadrovať k tejto otázke, ale aj povinnosť sa máme vyjadrovať k tejto otázke ochrany života, lebo ide tuná o ochranu nenarodených detí a o ochranu života ako takého a navyše sme poslanci Národnej rady a má nám na tom záležať.
Viete, tak som sa zamyslel nad takouto vecou, ktorá tuná tiež tak zaznela. Nebudem toho kolegu spomínať, aj sedí tuná v pléne, ale s takou ľahkosťou to číta z toho notebooku a hovorí, keď v prenatálnom období je diagnostikované dieťatko, ktoré je poškodené, teda ak by sa malo narodiť s nejakou vadou, to je okej ísť na potrat. Toto sú tí liberálni fašisti, toto je ten fašizmus liberálny. Vy selektujete a vyberáte. Ten sa môže narodiť, ale ten sa už nemôže narodiť. Návrh zákona tuná práve počíta aj s takouto vecou v čl. 2 v dôvodovej správe, kde je dieťatko, ktoré sa narodí hendikepované, tak ten príplatok pre tú matku na toto dieťa bude zvýšený. Čo si myslím, že je aj správne. To je tá solidarita, ktorá sa vytvára v rámci spoločenského systému, kedy spoločnosť je ochotná participovať na tom a podieľať sa na tom, aby my sme v podstate menej zvýhodnenú takú rodinu, možno takú matku, ktorá sa stará o takéto postihnuté dieťatko, aby bola aspoň kompenzovaná finančne.
Nie je to jednoduché starať sa o takéto dieťa. Mnohé matky veľakrát sú tie, ktoré sa zbavujú svojich detí a jednoducho nechcem to vyčítať nejak tým matkám, nezvládajú jednoducho túto starostlivosť v domácom prostredí, tak dávajú ich do tých sociálnych zariadení. Nechcem ani odsudzovať tieto matky, pretože nie každý to dokáže jednak aj prijať, psychicky to spracovať a starať sa o také dieťa, ale ak tá rodina, ak tá matka je ochotná starať sa o to dieťa, štát ako taký a spoločnosť ako taká je dobré, ak sa dokáže tuná, teda dokáže tuná participovať na tej pomoci pre takéto dieťa a pre takúto rodinu.
Viete, toto, táto téma ochrany života tuná niekto to aj zrátal, že 24-krát sa predkladala táto téma v Národnej rade, neviem možno za nejakých posledných tridsať rokov, ale ja si myslím, že túto tému, aby sme nedávali tuná tú bodku jako SaS tuná chceli dneska dať ako za tou rozpravou bodku, že jednoducho načo otvárať tému a také sladké rečičky, že venujme sa iným veciam a tak. Prosím vás pekne, koľkokrát my tuná máme dve hodiny, pol dňa prerušené rokovanie, lebo neni o čom rozprávať, nie sú tu poslanci, ale odrazu jak je ochrana života, tak pri ochrane života tisíc, desaťtisíc vecí všelijakých iných je dôležitejších ako, ako je ochrana života. Myslím si, že táto téma je stále aktuálna a bude stále aktuálnou, až kým sa nepodarí dosiahnuť to zvýšenie ochrany tohto života a zrušenie potratov.
Prečo to hovorím? Demografický vývoj slovenského národa ide takto dolu kopcom. My sme sa zaradili medzi európske národy alebo možno národy vo svete, ale zvlášť európske národy, ktoré jednoducho vymierajú a či našou úlohou poslancov Národnej rady nie je zmeniť tento zvrat. Našou úlohou je zmeniť tento zvrat. Ty si myslíš, že v starobe sa pes a mačka bude o teba starať? To jak tuná prijímame tieto zákony o psíkoch, o mačičky, lebo psíky a mačičky, tak to sú tie vaše najdôležitejšie témy. Ale akonáhle sa to týka nenarodených detí, ktorých sa nemá kto zastať, to je vždycky okrajová téma. Odrazu je to okrajovou témou. Nesúhlasím s týmito názormi. Samozrejme, v rámci nejakej tej demokracie a plurality názorov tak zaznie tu všeličo iné, čo akceptujem, ale nemusím s tým súhlasiť to, čo zaznelo tu. To, že rozprávam čosi iné, to nehovorím možno k vám poslancom sto percent a to viem, že nehovorím, ale hovorím aj k ľuďom, ktorí majú ochotné uši počúvať a očami vidieť.
Prenatálne obdobie matky, viete, to tak dehonestujúco rozprávame o tých matkách, ktoré sú tehotné a sú možno do toho dvanásteho týždňa ako tehotné ako keby to nebolo nič. Keď by ste si otvorili knihu, ktorú napísal možno pred je to už asi viac ako dvadsať rokov Říčan Cesta životem, tam on to veľmi pekne ako vyjadruje. Dneska je to univerzitný profesor na Karlovej univerzite, kde vlastne popisuje celú filogenézu alebo on to takto, pardon, on tú genézu človeka od počatia po prirodzenú smrť. Hovorím zámerne po prirodzenú smrť. Lebo aj dnes sú to témy, že tá eutanázia sa tu podsúva ako nejaké krásne ideálne zomieranie. Sladká smrť alebo, alebo dobré zomieranie. Zomieranie neni takým jednoduchým procesom, ako sa o tom hovorí a väčšinou tí ľudia, ktorí najviac to ako presadzujú aj tú eutanáziu, aj to zabíjanie tých detí, v závere svojho života majú obrovské problémy a majú strach zo zmierania. To nechcem hovoriť, že ja som nejaký hrdina, čo sa týka tejto, ale to je, je to jednoducho proces, ktorý každý človek si tým prejde. Lebo všetci raz zomrieť musíme. A nepodsúvajme tu také témy, ako keby človek bol len tiež kdesi na periférii spoločnosti a zaobchádzame...
Na záver len chcem povedať, lebo mám už krátko času, v Holandsku starí ľudia boja sa ísť do nemocníc a hlavne kvôli tomu, že ich deti jednoducho požiadajú lekárov, aby ich spratali z tohto sveta a pichli im eutanáznu injekciu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Čas vypršal. Procedurálny návrh. Žiadna faktická poznámka. Procedurálny návrh pán poslanec Lehotský.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa týmto, v tomto procedurálnom návrhu ospravedlniť pánovi Marekovi Šefčíkovi. Ďakujem, že som mal túto možnosť. V predchádzajúcej faktickej som ho krivo obvinil, že mi povedal, že už nemám nič hovoriť v rozprave. Viacerí moji poslaneckí kolegovia na to upozornili. Takže ospravedlňujem sa, Marek, nepovedal si to. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa, termín hlasovania.

88.
Termín hlasovania dnes o piatej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Zajtra. Zajtra o jedenástej.

Hatráková, Katarína, poslankyňa NR SR
Zajtra o jedenástej.

Prerušujem rokovanie o tomto bode. A potom budeme pokračovať poobede návrhom pani poslankyne Záborskej o štátnych sviatkoch. Dobre. Budeme pokračovať o štrnástej termínovaným bodom, v poriadku. A potom budú nasledovať ďalšie body. Čiže v tejto chvíli prerušujem rokovanie do 14.00 h.

Prerušenie rokovania o 12.57 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 90. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu návrhom poslancov Tomáša Tarabu, Filipa Kuffu a Štefana Kuffu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu voči slovenskému národu a výzve Európske komisie na jeho odvolanie. Návrh má tlač 1722.
Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Tarabovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Filipa Kuffu a Štefana Kuffu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu voči slovenskému národu a výzve Európskej komisie na jeho odvolanie, tlač 1722.)

Ďakujem pekne.
Ctená snemovňa, dámy a páni, myslím, že nikoho nenapadlo, že po devätnástich rokoch členstva v Európskej únii sa dožijeme toho, že hlavný predstaviteľ Európskej komisie na Slovensku, teda zástupca Európskej komisie na Slovensku, sa bude vyjadrovať z titulu nie nejakého radového občana, ale z titulu tejto funkcie, ktorú má, to znamená, že osobný vyslanec predsedkyne Európskej komisie von der Leyen na adresu Slovákov tak, ako sa vyjadril. Tie výroky už pozná každý. Ak by som ich zhrnul, tak teda počas 12-minútového vystúpenia nás častoval ako Slovákov, ako národ, ktorý v podstate je, je súci na určitú formu prevýchovy, ktorý, národ, ktorý nechápe, že kde sa dnes nachádza tá mainstreamová Európa, že ako máme vnímať rodovú politiku. To znamená, že sa pasoval do polohy tej, že pravdu, ktorú zastáva on, je tá pravda, ktorá má byť k dokonalosti dovedená v rámci Slovákov.
To, že nás definoval ako národ, ktorý má pokazené chromozómy, je osobitná forma neakceptovaných výrokov. Vzhľadom na to, že Európa aj po takýchto výrokoch si prešla kadejakým obdobím a je absurdné, aby sa akýkoľvek zástupca Európskej komisie a akéhokoľvek národa na adresu Slovákov takýmto spôsobom vyjadroval. Po tej inkriminovanej pasáži, po týchto vyjadreniach nastala taká zvláštna epocha ticha. Ja som sám čakal, že čo urobí prezidentka republiky, čo urobí vtedajší predseda vlády alebo terajší predseda vlády, čo urobia najvyšší ústavní činitelia, keď teda počúvajú, že národ, ktorý oni majú reprezentovať, je označovaný predstaviteľom Európskej komisie, že je vlastne zdegenerovaný. No a oni boli celé tie dni ticho, ticho sú doteraz a práve preto som prišiel aj s kolegovcami na túto iniciatívu, aby keď teda mlčí Zuzana Čaputová, mlčal Heger, mlčí Ódor, aby sme priniesli túto deklaráciu odsúdenia a toho, aby sme sa zastali Slovákov, my ako Národná rada Slovenskej republiky, pretože my sme priami zástupcovia slovenského národa.
V našich dejinách sme si prešli kadečím, a teda sme zvyknutí na to, že tu boli rôzne fázy, kedy nás častovali, že ani nie sme národ. Že v podstate za extrémizmus boli stíhaní tí, ktorí hovorili, že Slováci nie sú nejaké etnikum, ktoré tu behá medzi kopcami, ale že sme skupina, ktorá má národnú identitu, za toto ďakujeme osobitne štúrovcom a tejto generácii evanjelických buditeľov, ktorí, ktorí doplnili aj vtedajšie rôzne kruhy v katolíckej cirkvi pred vyše 150 rokmi, ktoré na území Slovenska budovali túto identitu. A my sme touto celou identitou vstúpili do Európskej únie ako rovnocenný, ako sebavedomý národ. My sme vstúpili do Európskej únie nie na to, aby nás niekto, aby nás niekto prevychovával, ale preto, aby akceptovali, že sme tam vstúpili takí, akí sme, s našou tradíciou, s našou identitou, s naším sebavedomím. A keď sa to niekomu nepáči, že sme tým, čím sme, tak potom nech nerobí zástupcu akejkoľvek inej identity alebo akéhokoľvek iného štátu na území Slovenska. Nie my sa budeme meniť podľa toho, ako to chce pán Šucha alebo Európske komisia, ale oni môžu prijať, že toto sme my, toto sme Slováci a my sa nebudeme podieľať na žiadnom ani hanobení na našu adresu, nebudeme, nemáme dôvod to ani akceptovať a práve naopak, deklaráciou, s ktorou sme prišli, má tri body alebo tri veci. Chce dosiahnuť:
Po prvé. Samozrejme, že ako najvyšší zákonodarný orgán a ako zástupcovia Slovenska, slovenského národa, tieto hanlivé vyjadrenia ostro odsudzujeme. Samozrejme, ja podotýkam, že osobitne mi je ľúto, že to nedokázala urobiť Zuzana Čaputová.
Druhá vec, žiadame nie pána Šuchu, ale žiadame Európsku komisiu, teda aby sa ospravedlnili. Už keď teda nemajú toľko, by som povedal, EQ, emočnej inteligencie, aby predstaviteľa Európskej komisie, ktorý sa takto vyjadruje na adresu Slovákov sami stiahli.
No a tretia časť bola výzva práve na to, aby k tomuto stiahnutiu prišlo.
Myslím si, že zachytil som, že medzitým na Európskom výbore ale prišlo k nejakému redefinovaniu tejto deklarácie tým, že práve to vyzvanie, aby stiahli človeka, ktorý sa takto vyjadruje, odtiaľto vypadlo, s čím ja osobne nesúhlasím, pretože ale veď je plénum, nech sa rozhodne samé. Myslím si, že ani si neviem predstaviť, čo by sa dialo, keby za geneticky zaostalý národ nás považovali veľvyslanci akéhokoľvek iného štátu, môžeme si tam dosadiť, ja neviem, Čínu, Maďarsko, Rusko, čokoľvek, čo by sa dialo. Ale z nejakých, z nejakých dôvodov, pokiaľ to urobí bývalý politik Progresívneho Slovenska, tak je okolo toho ticho a som svojím spôsobom vďačný vám všetkým, ktorí ste hlasovali za to, že tento bod deklarácie sa na rokovanie parlamentu dostal. Aj ďakujem predsedovi parlamentu, že si tu deklaráciu osvojí, že k tejto dohode došlo a ďakujem každému jednému z vás, ktorí ste ste za to hlasovali naprieč politickým spektrom, aj keď teda evidujem, že sú tu politici, ktorým to nevadí, ktorí za to nehlasovali ako napríklad bývalý dezignovaný premiér Eduard Heger.
Takže toľko z môjho pohľadu na úvod, myslím si, že je to priestor, aby sme absolútne kultivovaným spôsobom len odkázali kompetentným v Európskej komisii, že nech si na toto nezvykajú. To, že sme, to že sme malý národ na pomery, keď sa porovnávame s niekým iným, neznamená, že máme nižšiu hodnotu. A keď si niekto toto myslí, tak potom nech si to rozprávajú v tých tichých salónikoch, ale nech to nevytrubujú na verejnosti, pretože toto, že budeme niekedy musieť riešiť v tej skupine národov to a osobitne voči tým, ktorí majú plné ústa tolerancie, mieru, lásky a rovnosti, tak to sa priznám, že nenapadlo vtedy ani mňa.
Takže ďakujem veľmi pekne vopred aj za diskusiu, verím že bude, že bude kultivovaná, ale že bude hrdá, ako sa na Slovákov patrí. Ďakujem pekne.