90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte vyjadriť sa mi k tomu predkladanému návrhu zákona. Zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora. V tejto jednoduchej vete v zákone sa v skutočnosti ukrýva jeden veľký krok pre celú krajinu. Defibrilátor alebo inak sa to spomína aj označenie AED, je malý prístroj určený pre laikov, ktorý dokáže spolu s rukami záchrancu reálne zachrániť ľudský život. Dovoľte mi vysvetliť, čo sa vlastne deje.
Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytne každé dve minúty. To sú tie typické kolapsy, ktoré, sa môže stať, že niekto zlyhal na to, že mu prestalo tĺcť srdce. Teda obrazne, aj počas jedného desaťminútového príhovoru, ktorý tu máme v rozprave, sa v Európe zastaví srdce piatim Európanom. Približne 23 % z týchto náhlych zastavení obehu má rytmus, ktorý sa nazýva defibrilovateľný rytmus, teda rytmus, ktorý vieme obnoviť práve pomocou tohto vonkajšieho externého defibrilátora. Fibrilácia srdca je stav, kedy sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. To je práve dôvod, prečo dotyčný človek skolabuje tým, že nemá dostatok kyslíka, ktorý by mu cievy privádzali do mozgu, tak vlastne odpadáva a je v bezvedomí. Srdce sa akoby trasie a nepracuje. Odstrániť tento stav sa dá fibriláciou a dokáže to ten elektrický výboj, ktorý sa nazýva defibrilácia. Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 až 70 %. Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami Záchrannej zdravotnej služby. Na Slovensku máme 321 posádok záchraniek v 220 obciach. Ak by sme však chceli pri každej defibrilácii zabezpečiť posádku Záchrannej zdravotnej služby, museli by sme po Slovensku umiestniť aspoň 3 000 záchraniek a namiesto súčasných 160 mil. eur ročne by nás to stálo viac ako 1 a pol miliardy eur ročne. Defibrilovať, teda dať človeku výboj, však dokáže nielen Záchranná zdravotná služba, ale aj laik alebo laický záchranca s pomocou prístroja AED - automatizovaného externého defibrilátora. Európske aj svetové krajiny preto zavádzajú programy verejne prístupnej defibrilácie a po krajinách sa rozmiestňujú prístroje tak, aby boli dostupné širokej verejnosti, ktorá dokáže prístroj zobrať a použiť do 5 minút od kolapsu osoby. Spolu s oživovaním, resuscitáciou dokáže laik obnoviť krvný obeh ešte pred príchodom záchrannej služby. Teda pomocou tohto prístroja dokáže každý z nás, to sa naučí ako s týmto prístrojom môže narábať, vlastne prinavráti dotyčnému človeku už aj vedomie.
Na Slovensku tvoria choroby obehovej sústavy srdcovo-cievne ochorenia takmer polovicu príčin všetkých úmrtí. Ročne takto na Slovensku zomrie viac ako 25-tisíc ľudí. Ku viac ako 8 000 zastavení krvného obehu za rok je na Slovensku vysielaná Záchranná zdravotná služba. Ochorenie srdca spôsobuje zastavenie obehu až do 83 % prípadov. Defibrilovateľný rytmus, ako som spomenul, má najmenej 23 % postihnutých osôb, teda najmenej ku 2 000 osobám za rok by bolo potrebné na Slovensku vyslať a použiť AED a laického záchrancu. Verejných defibrilátorov na Slovensku je málo. Spolu máme evidovaných 2 574, avšak to je vrátane tých, čo sú vo firmách a zdravotníckych zariadeniach, verejne prístupných máme len 285. Verejne prístupný defibrilátor je taký, ktorý dokáže použiť ktokoľvek, kedykoľvek 24 hodín denne bez odomykania, hlásenia či iných procedúr. Sú to väčšinou defibrilátory, ktoré sú umiestnené na budovách letísk, autobusových či vlakových staníc, na budovách obecných úradov, škôl, kultúrnych pamiatok. Jednoducho všade tam, kde sa vyskytujú ľudia vo vyššej koncentrácii. Určite ste si už niekde na letisku alebo v rodnej dedinke všimli zelenú skrinku na stene označenú bielym bleskom. Tak to je on, to je presne ten defibrilátor.
Defibrilátor eviduje vo verejnej databáze alebo defibrilátory evidujú vo verejnej databáze na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Evidencia je dôležitá, pretože v prípade volania na tiesňovú linku 155 dokáže operátor laikovi nielen dávať inštrukcie k prvej pomoci a resuscitácii, ale aj vyslať volajúceho po najbližší dostupný defibrilátor, ktorý operátor vidí na mape. Vedenie centrálnej databázy defibrilátorov sme už na tejto schôdzi posunuli do druhého čítania v zákone o Záchrannej zdravotnej službe. Teda aj každý nový defibrilátor umiestnený podľa tohto zákona sa už ocitne povinne v štátnej databáze. Takto sa zlepšuje reťaz prežitia, šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby. Predkladaným návrhom zákona bude rozmiestnených približne 2 088 defibrilátorov do konca roka 2024. Obce a mestá na to majú teda 1 a pol roka, aby tieto defibrilátory zaobstarali a umiestnili, pričom v súčasnosti existujú desiatky subjektov, ktoré sa ich distribúciou na Slovensku zaoberajú, teda tento termín stihnúť nebude žiaden problém.
Najdôležitejšie na záver alebo ako by sme mohli povedať dôkaz namiesto sľubov. Tento návrh zákona nevychádza len s nejakých teoretických predpokladov, koľko ľudí by mohlo byť zachránených a čo by bolo keby. V roku 2022 bola prvýkrát vypracovaná podrobná štatistika dát o použití verejne dostupných defibrilátorov v Slovenskej republike. V tomto roku bolo aktivovaných 905 defibrilátorov, to znamená , že toľkokrát ich laici vybrali zo skrinky a doniesli na miesto, kde niekto skolaboval, 905-krát za rok. Reálne ich na pacientoch bolo použitých 350, teda toľkokrát za rok dávali výboje. Na základe podrobnej analýzy a zmonitorovaním cesty pacienta, kedy operačné stredisko záchrannej služby preverovalo stav pacientov v nemocnici až po prepustenie domov, bolo preukázateľne zachránených 51 pacientov. Teda 51 občanov našej krajiny sa vďaka výboju defibrilátora niekde na ulici alebo doma a pohotovým svedkom dostalo živých naspäť domov k svojim rodinám, do práce k priateľom.
Kolegyne, kolegovia, viete si predstaviť, že by bolo týchto defibrilátorov viac? Verím, že každý v tejto sále, ktorý by obrazne dostal, verím, že každý v tejto sále by to rád zabezpečil a zároveň dal obrazne druhú šancu na život mnohým ľuďom. Prijatím jedného návrhu zákona dokážeme bez väčších komplikácii zachraňovať už rok desiatky ľudských životov vrátane našich občanov.
Ďakujem ešte raz predkladateľom za tento návrh zákona a verím, že kolegovia poslanci ho podporia a posunú do druhého čítania.

Ďakujem pekne. Končím možnosť faktických. Vystúpi pán poslanec Lehotský teraz v rozprave.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež by som sa rád pripojil k podpore vlastne povzbudivým slovom tohto zákona, zákonu. O čo ide. Máme rovnakých známych, pretože polovičku toho, čo som chcel povedať ja vo svojej rozprave, ste uviedli vy a skúsim doplniť teda ešte nejaké informácie možno aj z praxe a možno aj z tých štatistík, o ktorých hovoril Marek. Je to naozaj 51 ľudských životov za ten rok 2022. Marek spomínal len rok 2022, treba však spomenúť aj roky 2021, 2020 a tak ďalej a tak ďalej, až do roku 2017 a tých defibrilátorov je viac ako 2 500 momentálne a, bohužiaľ, len za rok 2022 bola a je vedená štatistika, ktorá vlastne vedela takto vystopovať týchto pacientov, ktorí prežili vďaka týmto defikom ako hovoria lekári, že Marek. Dokázali vystopovať týchto 51 životov. Je úplne logické, že ak by takáto podrobná štatistika bola aj za roky 2021, 2020 a tak ďalej, tak tých zachránených životov by bolo ďaleko viac. Podľa mňa sa bavíme o stovkách. Možno do 200 povedzme životov. To všetko vlastne na počte tých 2 500 defibrilátorov, ktoré dneska sú zavedené, pri sume, o tom hovorila Mária, 2 000 eur za jeden defibrilátor, sa bavíme o nejakej investícii 4,6, 7, 8 milióna eur, to znamená za necelých 5 milióna eur je tu zachránených povedzme do 200 ľudských životov, čo je predpokladám návratnosť, ktorá nemá páru v rámci nejakých zdravotníckych opatrení.
Chcem ešte jednu vec k tomuto povedať dôležitú, že v zásade to, že tých 2 500, 2 500 aedečiek dneska funguje, je veľkou zásluhou toho operačného strediska, ktoré vlastne tieto aedečka buduje z vlastných zdrojov, resp. sponzorsky a tak ďalej, a teda keď sa bavíme o tom, že by malo vzniknúť ďalších 2 000 alebo teda viac ako 2 000 miest pre AED, tak vlastne hovoríme, že väčšinu tých miest sme už postavili, resp. zásluhou tohto operačného strediska väčšina tých miest už existuje a budú dopĺňané ďalšie, a teda musíme povedať, že aj mne sa zdá, že štát by v tomto mal tú podporu nájsť keď nejaký, nejaké, pár ľudí, ktorí oslovili vo svojom voľnom čase rôzne spoločnosti, získali peniaze, dokázalo vlastne viac ako 2 500 aedečiek umiestniť, tak musí byť v moci štátu, aby to dokázal podporiť aj pri zvyšnej dve tisícke.
A snáď možno ešte pre mňa, keď som tento zákon riešil, čo bolo dôležité, si vlastne v tej praxi predstaviť, tak pre ilustráciu uvediem niekoľko príkladov ohľadom fungovania týchto verejných dostupných aedečiek, dnes to funguje tak, že v obciach je verejné AED umiestnené spravidla na obecnom úrade či kostole, čiže miesta, kde sa zdržuje dosť ľudí, resp. v týchto malých obciach v zásade každý vie, kde ten AED prístroj vie nájsť, preto je to veľmi efektívne riešenie, keď dôjde k takejto zástave nečakať na sanitku, ktorá má dojazd 15, vieme, že to býva dlhšie, ale behom pár minút v rámci takejto nejakej malej obce sa ten AED prístroj dá nájsť, použiť, dodať na miesto. Tieto aedečká majú ale teda veľký význam aj v mestách, kde teda je to prostredie trošku anonymizované, to znamená, že už to nie je každý človek, ktorý vie, kde to aedečko je. Ja som z Popradu a nie úplne viem, kde všetky aedečká sú, v každom prípade v mestách to momentálne funguje tak, že napríklad o tom vedia mestskí policajti, to znamená, že keď sa dovolám na 112 na KOZ-ku, tak dokážu ma prepojiť, resp. dokážu dať vedieť mestským policajtom, ktorí buď to zariadenie majú u seba dokonca v aute, alebo vedia, kde to zariadenie je fyzicky dostupné a vedia ho privolať. Takže toto je napríklad fungovanie vo veľkých mestách, a teda to, čo povedal aj Marek, áno, je to tak, že vlastne pre úspešné fungovanie tohto projektu je naozaj veľmi dôležité, aby niekto spravoval tú databázu všetkých týchto aedečiek a v tejto chvíli je to operačné stredisko, a tak bol spomenutý ten zákon, ktorý túto úlohu zveruje aj oficiálne tomuto operačnému stredisku, tak prešiel do druhého čítania.
Toľko možno k tým ukážkam z praxe. Ešte poviem také výhrady, ktoré máme k tomuto zákonu, po tom, čo som teda povedal, že ja teda osobne budem odporúčať, aby sme ako poslanecký klub SaS hlasovali za, tak okrem toho, že teda pre úspešné fungovanie tohto projektu je dôležité tá databáza, je dôležité vytipovanie tých miest a je dôležité, aby to tie obce chceli, tak je naozaj dôležité aj financovanie či kontrola, alebo sankcionovanie týchto, tejto povinnosti, ktorá vzniká pre obce. Je treba naozaj povedať, že v tomto volebnom období sme na obce uvalili už množstvo tých povinností, ktoré majú možno nad rámec svojich bežných rozpočtov, aj v súvislosti s covidom, aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine a tak ďalej, to znamená, že pre nás je naozaj dôležité a to teda nielen z pohľadu tej sumy, lebo naozaj sa nebavíme o veľkej sume, ale keď si predstavím, že som obec, ktorá v tom návrhu dneska vlastne, ja nehovorím, odkiaľ tie peniaze má zobrať a áno, je to 2 000 eur, ale ktoré ani, ktorú nejdem kontrolovať povedzme, čo sa stane, ak to tam ten AED prístroj do daného času nebude, zároveň ten zákon ani nehovorí o tom, že kto by túto kontrolu mal vykonávať, to znamená, toto sú ako keby nejaké tri veci zo systémového pohľadu, ktoré mi v tom zákone chýbajú, aby tá motivácia z pohľadu tých obcí samospráv mohla prijať túto logiku a túto filozofiu umiestňovania AED bez toho podľa mňa, aby sme tie obce na to nepresvedčili, tak to pôjde oveľa, oveľa ťažšie, to umiestňovanie súčasné je naozaj umiestňovanie pod gesciou vlastne starostov, primátorov, ktorí nejakým spôsobom afilujú s tou myšlienkou už teraz. Hej? Čiže pre systémové zabezpečenie z môjho pohľadu je naozaj dôležité, aby sme nejakým spôsobom zabezpečili zdroj financovania, aby sme zabezpečili potom nejakú, nazvem to vymáhateľnosť tohto opatrenia a aby sme zabezpečili kontrolu, ale zase aby to nezostalo na tom, že idem vás sankcionovať, idem vás kontrolovať, ale bez toho, aby som povedal, že odkiaľ na to môžte zobrať peniaze.
Už tu zaznelo od Milana Vetráka jeden z nápadov, možno existujú nejaké ďalšie, či to už má byť, ja neviem, vyčlenené z rozpočtu štátneho alebo to môžu preplácať zdravotné poisťovne, hej, s otáznikom, v každom prípade toto sú oblasti, ktoré teda dávam do pozornosti na zváženie doplniť do druhého čítania tak, aby sme vlastne vedeli ten zákon podporiť a nielen v prvom, ale aj v druhom a hovorím znova, že ja považujem tento zákon za dobrý, za dôležitý a ak by bola akákoľvek potrebná pomoc, Marián, hovorili sme o tom zákone. Rád priložím ruku k dielu aj doplnením týchto ďalších častí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Štyri faktické, uzatváram možnosť faktických. S prvou pán poslanec Krajčí.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za to vystúpenie a súhlasím. Tieto doplnenia sú žiadúce, aj preto som navrhol, aby sa moment, tento zákon pokiaľ ho postúpime do druhého čítania, ním zaoberali aj nasledujúce výbory a jeden z nich je Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde by sa mohlo skúsiť do zákona doplniť práve možnosť financovania. Bol tu, ako si aj ty sám spomenul, návrh, myslím, že veľmi konštruktívny od poslanca Vetráka, no a, samozrejme, ústavnoprávny výbor by eventuálne sa mohol pohrať s myšlienkou, že akým spôsobom zaviesť kontrolu tohto veľmi dôležitého a dôležitého ustanovenia. Ja predpokladám, že ten návrh posunieme do druhého čítania, že tieto výbory zasadnú aj k tomuto návrhu zákona a že poslanci, ktorým ide naozaj o to, aby sme zachraňovali tých 200 životov ročne, tak že prídu s konštruktívnymi nápadmi, myšlienkami. A takisto ako ja aj ty a myslím, že aj toto plénum sme ochotní odhlasovať tieto zmeny, eventuálne sa aj podieľať na ich realizácii, vymyslení. Ja sám som rozprával, ako si povedal, s našimi spoločnými známymi a tieto veci som im navrhoval, takže vyskúšame aj my nad niečím pouvažovať a verím, že dáme dokopy v tom druhom čítaní ešte dobrý pozmeňujúci návrh.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Pán poslanec Lehotský, ty si vlastne v tej kritickej časti svojho vystúpenia upozornil na to, na čo upozorňuje aj ministerstvo financií, kde konštatuje, že, upozorňuje, že v zmysle čl. 6 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ak zákon pri úprave pôsobnosti ukladá nové úlohy obciam vo vyššom územnom celku, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky, tak nie je to len tak, že nejaký princíp, ktorý by sa mal dodržiavať z hľadiska nejakej slušnosti alebo zdravého rozumu, ale je to zakotvené priamo v ústavnom zákone, čiže túto otázku by bolo v druhom čítaní, ak bude, predpokladám, že na tomto sa nájde zhoda, aby postúpil zákon do druhého čítania, riešiť, aby nebola prenesená ďalšia povinnosť na obce bez toho, aby to bolo finančne kryté, lebo áno, tak bude sa riešiť 1 500 alebo 2 000 eur stojí jeden, ale tak tie väčšie obce alebo teda mestá, miest sa to bude týkať, tie majú povinnosť viacej tých defibrilátorov aj teda na každých 5-tisíc obyvateľov a, samozrejme, že aj inštalovanie a možno aj nejaká údržba je spojená s nejakými nákladmi, samozrejme, že nie sú to obrovské náklady, ale, ale to, čo sa deje a deje sa to dlhodobo a nielen v tomto volebnom období, že sa na obce prenášajú nové a nové úlohy bez toho, aby to bolo finančne kryté, tak myslím, že keď teraz si to uvedomujeme, upozornilo nás na to ministerstvo financií, tak bude dobré, keď, povedzme, pri tomto zákone, to začneme brať vážne, čo nám predpisuje aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Brisudová.

Ďakujem pekne za slovo. Ja tento návrh z dielne poslancov OĽANO považujem za naozaj veľmi dobrý. Hodnotím ho aj z pozície bývalej primátorky mesta Poltár, sme pomerne, síce okresné mesto, ale malé a mali sme veľké problémy so zabezpečovaním lekárskej starostlivosti, pretože v takýchto okresoch menej rozvinutých regiónoch je s počtom lekárov a s odbornosťou veľký problém. Čiže máme ich nedostatok. U nás sú poväčšine lekári, ktorí sú v dôchodkovom veku a za každého naozaj veľmi ďakujeme.
Mesto Poltár za môjho bývalého pôsobenia kúpilo tento defibrilátor a kúpilo ho z vlastného rozpočtu. Som presvedčená, že nič nie je dôležité, dôležitejšie ako záchrana ľudského života, či už z pozície starostu, či už z pozície primátora, alebo mestského zastupiteľstva. Ak hovoríme o takýchto sumách, ako je 1 500 alebo 2 000 eur, ja si myslím, že takúto sumu každá obec, každé mesto vo svojom rozpočte má, ale som vďačná za to, že tu padajú aj návrhy, akým spôsobom ešte vyprecizovať tento návrh a akým spôsobom tie finančné prostriedky mestám a obciam dať, ale ešte raz opakujem, záchrana ľudského života je prioritná a vlastne prídeme na to väčšinou vtedy, keď sa nám ho zachrániť nepodarí.
Čiže veľmi dobrý návrh, ďakujem zaň a určite zaň budem hlasovať.

Pani poslankyňa Pleštinská.