90. schôdza

Áno, poprosím o chvíľočku. Prosím vás pekne, číslo tlače je aké?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tlač 1674.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
O. K., dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Tak, vážené dámy, vážení páni, ja evidujem, že, alebo celkovo si myslím, že to, že sme sa stali členmi Európskej únie, znamená okrem iného aj, aj skutočnosť, že vieme ovplyvňovať, čo sa deje v Európskej únii, a mali by sme byť aj kritickí k veciam, keď sa niečo v Európskej únii nerobí poriadne alebo keď, a tuná je to vlastne kľúčové, keď Európska únia narúša princíp subsidiarity alebo proporcionality a sú dané mechanizmy v zmysle zakladajúcich zmlúv, ako by členský štát mal k tomu pristupovať.
My k tomu pristupujeme ako Slovenská republika pomerne laxne, ja o tom budem viacej hovoriť pri tej novele rokovacieho poriadku a nie je to vyslovene že môj názor, je to štatisticky preukázané, pretože Európska komisia každý rok zverejňuje štatistiku, akým spôsobom jednotlivé členské štáty pristupujú k posudzovaniu, posudzovaniu dodržiavania princípu subsidiarity, a tie čísla, ktoré vám spomeniem, samozrejme, sú zverejnené aj na stránke Európskej komisie, sú, sú úplne jednoznačné. My v zásade ako Slovensko sme teda na chvoste krajín, ktoré, ktoré nejakým spôsobom sa vyjadrujú, že právny akt Európskej únie narúša princíp subsidiarity oproti iným. Teda, hej, že na zase medzi tými, medzi tými najlepšími sú Španielsko, dokonca Česká republika, čiže problém je zjavne niekde inde, nie v tom, že by sme boli malý štát, ktorý by nevedel niečo v Európskej únii dokázať. Nakoniec Česká republika tiež nie je až taký, taký početne obyvateľstvom početne veľký štát, že by, že by teda sa staval do podobnej pozície.
Čo riešim v tomto ústavnom zákone? Ak si odmyslím tie legislatívnotechnické úpravy, ktoré už teda spočívajú v tom, že vypúšťajú Európske spoločenstvo alebo dneska už návrhy právnych predpisov sú iba návrhy Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy, už v zásade aj skôr, čiže to, to už jednoducho nie je aktuálne a navyše ani náš rokovací poriadok to už tak nepoužíva. Ten bol už novelizovaný skôr, len ústavný zákon sa ťažšie mení.
Takže ak si odmyslím tieto legislatívnotechnické úpravy, kde len spresňujeme, že, že už nepôjde o návrhy práv, právnych aktov Európskych spoločenstiev, len Európskej únie, tak v zásade tá úprava je postavená na tom, že parlamentu, parlamentu sa poskytuje väčší komfort pri vyjadrovaní stanovísk, odôvodnených stanovísk k návrhom právnych aktov v Európskej únie.
Dnes, dnes je celý návrh ústavného zákona o záležitostiach o spolupráci o záležitostiach Európskej únie medzi parlamentom, vládou nadstavený viac tak, aby mal komfort člen vlády. To znamená, hovoríme, že návrhy sa majú zasielať na zaujatie stanoviska v dostatočnom časovom predstihu, čo nikde nie je definované. Hovoríme, že Národná rada potom má dva týždne na to, aby zaujala stanovisko, inak má smolu, teda tak to zjednodušujem. Hovoríme, že člen vlády sa môže odchýliť od stanoviska parlamentu, keď to považuje sa potrebné. Čiže celý ten zákon ústavný je vlastne nastavený v prospech, prospech vlády, v prospech člena vlády, a aj keď parlament povie, že sa mu niečo nepáči na úrovni Európskej únie, tak ten člen vlády to vie v zásade odignorovať a, a mali sme tu už aj na tejto schôdzi taký prípad, kde sme to kritizovali a viacerí sme to kritizovali.
Ja som nechcel robiť nejaké nejak, že úplne nejaké brutálne alebo dramatické zásahy, ale naozaj ten zákon smeruje k tomu, aby parlament získal o niečo silnejšie postavenie v týchto záležitostiach, a to konkrétne nasledovným spôsobom. Tú lehotu v dostatočnom časovom predstihu spresňujem na päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov, ak vec neznesie odklad. Ako sú naozaj výnimočné veci, niekde prebieha nejaká vojna, proste pandémia a tak ďalej, čiže niekedy naozaj budú výnimočné situácie, kedy vec neznesie odklad. Ale inak pri tom štandardnom behu a kolobehu schvaľovania právnych predpisov Európskej únii, ak si dáme lehotu päť pracovných dní pre vládu, tak to nijako, nijako nezasahuje do, do tohto nastavenia, do toho celého chodu a je to pre parlament predsa len jasnejšia pozícia, ako keď je tam dnes napísané, že v dostatočnom časovom predstihu, a tým pádom tá vláda to v zásade môže urobiť ako kedykoľvek to považuje za vhodné a môže tým pádom aj takýmto spôsobom stresovať parlament, stresovať parlament s tým, že mu dá krátku dobu na to, aby sa k nejakému návrhu právneho aktu na Európskej úrovni vyjadroval.
Rovnako skracujem tú lehotu na samotné vyjadrenie sa k, k návrhu toho právneho predpisu, ktorý na európskej úrovni je predkladaný, a to až na deň pred jeho prijatím. To znamená, že Národná rada bude mať naozaj pomerne flexibilný čas aj dlhý čas na to, aby vedela zareagovať aj tesne predtým, ako sa bude právny predpis prijímať. Dneska je to nastavené úplne opačne, že do dvoch týždňov sa treba vyjadriť, inak už platí to, čo predložila vláda, a nemyslím si, že je to správne, pretože mal by naozaj aj parlament hrať oveľa dôležitejšiu úlohu v týchto veciach než samotná vláda.
No a potom je tu, samozrejme, aj určitý sankčný mechanizmus, ale taký nepravý sankčný mechanizmus. Tí, ktorí sa týmito vecami viac zaoberáte, viete, že je možné vo vzťahu k právnym aktom Európskej únie vyjadriť viacero výhrad. Tá výhrada môže byť obsahová, výhrada môže byť časová a existuje aj, existuje aj výhrada, ktorá sa volá, že parlamentná výhrada, ale parlamentnú výhradu málokedy členovia vlády na európskej úrovni vyjadrujú, pretože celý ten proces je nastavený tak, že ten parlament to buď posudzuje formálne, ale má... nemá dostatok času na to, aby sa tým právnym predpisom zaoberal, a teda parlamentná výhrada je pomerne vzácnosťou.
Ak posunieme tie lehoty, nastavíme tie lehoty spôsobom ktorý navrhujem, tak bude aj vytvorený väčší priestor na to, aby parlament mohol vyjadrovať výhrady voči, voči návrhom právnych predpisov na úrovni Európskej únie a nastavujem ten mechanizmus vo vzťahu k vláde spôsobom, že pokiaľ vláda alebo poverený člen vlády nepredloží parlamentu návrh stanoviska vo vzťahu k tomu právnemu predpisu Európskej únie, tak člen vlády je povinný vyjadriť túto parlamentnú výhradu. To, že čo je to parlamentná výhrada, ja potom spresňujem v tej novele rokovacieho poriadku, ktorý, ktorá, ktorá súvisí s týmto, s týmto návrhom zákona, pretože ústavný zákon nerozlišuje medzi tými výhradami, hovorí len o negatívnom stanovisku. Čiže aj preto v tomto predpise návrhu zákona ústavného hovorím o, o negatívnom stanovisku, ale to negatívne stanovisko potom v rokovacom poriadku je rozvedené v tej novele rokovacieho poriadku a, a je tam jasné z toho, že je to parlamentná výhrada.
Čiže jednoducho ak, ak vláda odignoruje parlament, že mu nepošle stanovisko a návrh stanoviska k tomu právnemu predpisu včas v tej lehote, ktorá je nastavená, tak člen vlády bude automaticky musieť na úrovni Európskej únie v tom danom orgáne vyjadriť parlamentnú výhradu a dočasne teda nesúhlasiť s tým návrhom právneho predpisu, až pokiaľ to parlament v tej ďalšej fáze neposúdi tak, aby sme si boli, aby bolo jasné, či predpis narúša princíp subsidiarity, alebo nenarúša. No a takisto potom aj ruším v týchto veciach v tejto danej situácii ruším tú možnosť pre člena vlády, aby alebo navrhujem zrušiť tú možnosť pre člena vlády, aby sa mohol odchýliť od stanoviska parlamentu, alebo teda aby sa mohol odchýliť od toho, od tej parlamentnej výhrady, pokiaľ naozaj došlo k situácii, že vláda ani nepredložila ten návrh stanoviska.
Takže najmä pre tých, ktorí tak citlivejšie vnímajú veci, ktoré sa dejú aj na úrovni Európskej únie, pre tých, ktorí majú naozaj taký väčší vzťah k tomu, aby právne predpisy Európskej únii nezasahovali do princípu subsidiarity a proporcionality, tak pre, pre tých by mal byť tento návrh ústavného zákona a táto novela takým, by som povedal, povzbudením do ďalšej práce vo vzťahu k, k tomu, akým spôsobom si vieme v niektorých prípadoch aj obrániť tie naše národné alebo vnútroštátne záujmy na úrovni Európskej únii, a to akým spôsobom sa toto potom detailne procesne dá spraviť, tak budem popisovať v tej novele rokovacieho poriadku, ktorá je asi o tri body, o tri body ďalej. Tak nechám na vaše zváženie, ja viem, že viacerí tu v parlamente ste takto nastavení, a preto by som vás chcel aj požiadať o podporu tohto návrhu zákona, tak aby bol postúpený aj do druhého čítania s tým, že tie lehoty, samozrejme, môžu byť nastavené aj inak, vieme sa o tom rozprávať úplne odborne, vecne, lebo toto nie je niečo, čo bol, bolo nejakým predmetom volebného programu hnutia OĽANO. Toto je niečo, čo vychádza naozaj z dlhodobej praxe aj toho, ako tento parlament má nastavené právomoci vo vzťahu k Európskej únii a akým spôsobom sa tuná vôbec, aj zo štatistiky to vyplýva, málo bráni ten princíp subsidiarity a proporcionality.
Takže pre všetkých, ktorí sú nejak takýmto spôsobom nastavení, tak, tak verím, že podporia tento návrh zákona tak, aby bol postúpený aj do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Ja by som rada podporila ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Vetrák. Po mojich 15-ročných skúsenostiach v Európskom parlamente môžem povedať, že princíp subsidiarity a proporcionality sa stal akousi mantrou, ale nebol dodržiavaný, a myslím si, že ani, ani národný parlament Slovenskej republiky proste nevyužil všetky možnosti, ktoré mal, keď pripomienkoval niektoré predložené návrhy, čiže bude dobré, keď sa to upresní, a ja veľmi rada tento návrh zákona podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V uvedenom návrhu zákona skupina poslancov navrhuje zvýšiť niekoľko príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ďalej hornú hodnotu majetku, ktorú môže vlastniť osoba so zdravotným postihnutím, aby jej bol zachovaný nárok na príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ide o príspevok na auto, príspevok na úpravu bytu a tuším na kúpu pomôcky.
Návrh zákona je v súlade s ústavou medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a bude mať pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu, nebude mať vplyv na rodinu, na podnikateľské prostredie a bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1675. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1738 z 19. apríla 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhuje výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, ja som sa prihlásil v zásade len preto, aby som ešte raz zhrnul všetky oblasti právnych vzťahov, ktoré sa upravujú týmto návrhom zákona, a teda ide o zvýšenie hodnoty majetku, ktorú môže osoba so zdravotným postihnutím vlastniť pri poberaní peňažných príspevkov. Konkrétne zo sumy 39 833 eur na sumu 50 000 eur. Pardon, zdvojnásobenie terajších súm peňažných príspevkov pri kúpe motorového vozidla a zdvojnásobenie terajšej sumy peňažného príspevku na úpravu bytu a rodinného domu, činíme tak z niekoľkých dôvodov.
Jednak sme ako skupina poslancov hlboko presvedčení o tom, že ak sa má kompenzovať zdravotné postihnutie, tak sa nesmie od človeka vyžadovať, aby bol chudák, a zároveň pri tom, ako mu kompenzujeme ťažké zdravotné postihnutie, aj keď zo štátnych prostriedkov, myslíme si, že osoba so zdravotným postihnutím má tieto príspevky dostávať práve za účelom, aby dokázala viesť dôstojný a naozaj adekvátny život na primeranej životnej úrovni, a tieto príspevky sa tiež dlhšie nevalorizovali, najmä čo sa týka tých príspevkov na úpravu, pretože jednoducho všetko ide hore, čelíme zdražovaniu, no a tak si myslíme, že táto iniciatíva je adekvátnou odpoveďou na spoločenské javy, ktoré sa v našej spoločnosti v súčasnosti vyskytujú a s ktorými je konfrontovaná.
Len toľko som chcel, ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja som sa nechcel asi do ústnej rozpravy, lebo však sa snažíme prerokovať čo najviac návrhov zákonov, tak len doplním pána poslanca, lebo som jedným z predkladateľov toho návrhu zákona, aj keď on je hlavným, ja som taký spolupredkladateľ. Doplním o pár vecí.
My na tejto schôdzi máme niekoľko návrhov, ktoré sa týkajú zdravotne ťažko postihnutých osôb, a teda toto je jeden z tých troch, ak sa nemýlim, ktoré sú na schôdzi, a verím, že sa snažíme týmto osobám pomôcť, ako sa dá. Dnes ak teda máte vo svojom okruhu, prípadne aj v rodine zdravotne ťažko postihnutú osobu a viete, že ako sa pohybujú ceny. Napríklad pri úprave bytov dneska sa tá cena úpravy toho bytu tak, aby to bolo pre takúto osobu vôbec nejakým spôsobom primerane spravené, tak sa pohybujeme medzi 20 - 30-tisíc eurami, pričom ten príspevok je okolo 6-tisíc eur. Takže je strašne nízky na to, aby sme to mohli považovať za pomoc. My, my túto pomoc teda zdvojnásobujeme. V prípade kúpy auta, viete, že keď niekto má problém s chôdzou, tak si to musí celé prerobiť na to, aby tam mal ručné riadenie. To väčšinou ide len, keď máte automat, tým pádom sa dostávate do oveľa vyšších cenových hladín pri nákupe automobilov, 8-tisíc pre nákup auta, ktoré stojí takisto 25-30-tisíc a zhruba tak, je takisto veľmi nízke, aby sme to mohli považovať za pomoc, tak takisto to zdvojnásobujeme a zvyšuje sa tam aj hodnota majetku.
Ten pôvodný odhad dopadov na financie bol troška premrštený. My sme mali, my sme mali v tom čase, keď sme robili na tomto návrhu zákona, len tú, ten prvý údaj o tých bytoch, kde to bolo okolo 7 mil., to navýšenie, to platí, ale pri tých ďalších položkách je to v zásade pri zvýšení hodnoty majetku zanedbateľné a pri tých autách je to necelých 2 mil. Čiže celkový dopad by mal byť tohto návrhu zákona okolo 9 mil., čo sa vie pokryť z rozpočtu tak, aby to nemalo nejaké fatálne následky pre rozpočet.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, na tejto schôdzi je predložených niekoľko návrhov zákonov, ktoré sa týkajú samosprávy. Vždy je to iná téma. Téma, ktorej sa venujem v tomto návrhu zákona, súvisí s tým tzv. sistačným právom. Pre tých, ktorí sa možno stretli s týmto pojmom prvýkrát, tak len to zjednoduším, že ide o, ide o právo veta. Ide o právo veta starostu, primátora alebo župana voči uzneseniam príslušného zastupiteľstva. My sme aj ako poslanecký klub hnutia OĽANO do programového vyhlásenia vlády, a máme to aj vo volebnom programe, presadili to, že by sa mala udiať úprava tohto sistačného práva spôsobom, ktorý bude viac zodpovedať zmyslu aj v porovnaní zmyslu toho sistačného práva, aj v porovnaní s inými štátmi v Európskej únii, a teda že by mala aj prokuratúra hrať aktívnejšiu rolu v týchto, v týchto vzťahoch, v týchto, nazvime to, že aj sporoch, lebo však keď je uplatnené právo veta, tak určitým spôsobom ide o spor medzi danými stranami.
No a to, akým spôsobom sme sa tohto chopili, samozrejme, aj po rokovaní s Úniou miest, a teda po rokovaní so samosprávou, tak aby sme to nastavili spôsobom, ktorý nebude nejako ubližovať ani, ani samospráve, tak to už vysvetlím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1681). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Tí, ktorí sa, ste aktívni v komunálnej politike, osobitne tí, ktorí ste dlhšie aktívni v komunálnej politike, ste už zažili situáciu, kedy bolo prijaté uznesenie zastupiteľstva, a buď starosta, župan alebo primátor nepodpísal takéto uznesenie.
Môže to urobiť tak vlastne z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že sa nazdáva, že to nie je v záujme obce, mesta, alebo teda budem hovoriť, že samosprávy, aby sme si to zjednodušili a nemusel som opakovať stále župa - mesto - obec alebo mestská časť prípadne.
Alebo to môže urobiť preto, že je to nezákonné. Keď to robí z dôvodu, že to nie je v záujme obce, tak častokrát aj z mojej vlastnej skúsenosti ide o... o problém, že má iný názor na... starosta na riešenie toho, toho, tej danej veci ako zastupiteľstvo a vyplýva to z jeho volebného programu, ktorý sa snaží presadzovať. Čiže v zásade ide o... o také, nemusia byť to vždy objektívne dôvody, ide o subjektívne dôvody a my do tohto uplatnenia práva veta nejakým spôsobom nezasahujeme, lebo jednoducho tam sú dva rôzne pohľady, dobre, nech sa spraví ten rozstreľ na zastupiteľstve, prelomia-neprelomia.
Čo je ale podľa mňa vážnejšia vec, to je ten druhý dôvod, keď to starosta, primátor alebo župan nepodpíše z dôvodu, že to nie je v súlade so zákonom, lebo to by už nemal byť iba jeho subjektívny pocit, to už by malo byť nejakým spôsobom aj, aj objektívne preskúmateľné a mal by tam byť nejaký proces, ktorý nás dovedie k tomu, že to je skutočne nezákonné. Nemalo by to slúžiť na to, že sa nepodpíše uznesenie len preto, aby sa niečo blokovalo výlučne z dôvodu, že starosta má na to iný názor. Potom nech to nepodpíše z dôvodu, že to nie je v záujme, v súlade so záujmami obce.
Ale pokiaľ teda sa stane, že, a tento návrh zákona to upravuje, že v budúcnosti by sa stalo, že starosta alebo primátor, župan nepodpíše uznesenie z dôvodu, že je to v rozpore so zákonom, tak sme sa inšpirovali aj štátmi, ktoré sú už členmi Európskej únie, sú dlhšie, najmä tými, ktoré sú na západ od Slovenska, a tam v takýchto prípadoch je starosta alebo primátor povinný po nepodpísaní uznesenia odstúpiť ten návrh uznesenia na preskúmanie prokuratúre. To je jeho povinnosť. U nás takúto povinnosť starosta, primátor alebo župan nemá. Čiže to je prvá zásadná zmena v tom, že ak teda povie, že si myslí, že je to protizákonné, no tak nemôžeme dopustiť predsa stav, aby protizákonné uznesenia boli, nebodaj, ešte prelomené, to veto a platili protizákonné uznesenia. Tak buď to je protizákonné, alebo to nie je protizákonné, ale to nevie povedať ani ten starosta a nevie to povedať ani to zastupiteľstvo.
Lebo k čomu dneska dochádza? Dneska dochádza k dvom situáciám, že starosta to buď účelovo blokuje, pretože využije právo veta a tvrdí, že je to protizákonné, hoci to protizákonné ani nemusí byť a veľakrát ani nie je, alebo zastupiteľstvo vie prelamovať to veto a poviem tak, že nedbá na to, či je to protizákonné, alebo nie je protizákonné, proste prelomí veto a zrazu platia protizákonné uznesenia a potom sú problémy s ich uplatňovaním, takýchto uznesení.
A tento návrh zákona teda smeruje k tomu, aby ak naozaj je nejaké podozrenie, že ide o protizákonné uznesenie, aby sme sa normálnym, štandardným procesom, objektívnym, dopracovali k tomu, k tomu preskúmaniu a výsledku preskúmania, či to je protizákonné. A pokiaľ sa naozaj zistí, že je to protizákonné, no tak také uznesenie predsa nebude sa prelamovať, tak nebudeme podporovať aplikáciu, alebo teda vôbec schvaľovanie protizákonných uznesení. Ale pokiaľ sa jednoducho preukáže, že to tak nie je, no tak to zastupiteľstvo by malo mať možnosť to prelomiť aj so znížením kvóra, pretože je jasné, že v tomto prípade u toho starostu, primátora alebo župana išlo o účelové konanie, ktorým len chcel zastrieť to, že sa mu to uznesenie nepáči, ale pritom to nebolo protizákonné, ako to on tvrdí.
Čiže čo by vlastne po novom platilo? A naozaj teraz sa to snažím skracovať, aj tú diskusiu, pretože, a hlavne to bude teda pre tých určite zrozumiteľné, ktorí v komunále, v komunále pôsobíte.
Čiže starosta tak ako dnes alebo primátor, župan nepodpíše uznesenie, ktoré prijalo zastupiteľstvo, pretože si myslí, že je protizákonné. Dobre, však myslieť si to môže. Takže ak to nepodpíše, tak to pošle, povinne to musí poslať na prokuratúru a v tom čase, pokiaľ to skúma prokuratúra, tak nemožno prelamovať takéto uznesenie, lebo predsa nejdeme podporovať nezákonné uznesenia a starosta si myslí, že je to nezákonné. No tak prokuratúra je to povinná preskúmať, ale dneska prokuratúra nemá nejakú konkrétnu lehotu, v ktorej to má preskúmať, a nemá ani, ani povinnosť vydať protest prokurátora, pokiaľ, pokiaľ teda to uznesenie je relevantné. Väčšinou to robí, ale nie vždy. Dneska prokuratúra si to zjednodušuje tým, že pokiaľ ide, že väčšinou vydáva protest len vtedy, pokiaľ to má dopad na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Ale dneska prokuratúra vám nevydá protest vtedy, ak je to nezákonné samo osebe z iných dôvodov, čo je podľa mňa chyba.
Čiže my v tomto návrhu zákona hovoríme, že pokiaľ prokuratúra dostane takýto podnet, tak bude mať tri mesiace na to, aby rozhodla o takomto podnete, a bude musieť vydať protest prokurátora a zaslať ho zastupiteľstvu, aby sa tým zaoberalo. Pokiaľ teda tento proces beží, tak platí, že v tomto čase nie je možné prelamovať veto, veto, ktoré uplatnil starosta, primátor alebo župan, čo ide stále v tej línii, že nechceme prijímať predsa protizákonné uznesenia ani, ani prelamovať veto starostu, ak by to malo byť oprávnené.
Potom sa nám môže stať, že prokurátor protest nevydá, lebo to vyhodnotí tak, že to protizákonné nie je, po tých troch mesiacoch, tak potom zastupiteľstvo už to veto prelamovať môže, pretože príslušný orgán nevyhodnotil konanie starostu ako opodstatnené. Ak ale protest prokurátora bol vydaný, tak zastupiteľstvo sa k tomu nejako musí postaviť. Pokiaľ uzná tie argumenty prokurátora, že ide o protizákonné uznesenie, no tak nebude to predsa prelamovať to protizákonné uznesenie, lebo vyhovelo protestu prokurátora.
Ale môže sa nám stať, že zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora a povie si, že no ten prokurátor tomu nerozumie, ten na to má zlý názor, my to aj tak prelomíme. No tak dobre, tak, tak by teda mali, mali ísť do toho, že to idú prelamovať, lenže tento zákon im to neumožní. Tento zákon povie, že ak teda nevyhoviete protestu prokurátora, tak nemôžete prelamovať ešte to uznesenie, to veto starostu pri tom uznesení, ale prokurátor má povinnosť zo zákona podať to na Najvyšší správny súd. To inak dneska má tú právomoc, ale má iba možnosť tak spraviť. My hovoríme, že prokurátor to bude musieť odstúpiť na Najvyšší správny súd a Najvyšší správny súd bude mať lehotu troch mesiacov, aby rozhodol o tom, či to uznesenie je protizákonné, alebo nie je. Teda každý v tom, a, a pokiaľ to vyhodnotí ako protizákonné, tak je jasné, že to veto nemožno prelamovať, a pokiaľ Najvyšší správny súd rozhodne, že to protizákonné nie je, tak, tak to príslušné zastupiteľstvo bude môcť to veto prelomiť s tým, že tam bude znížené kvórum, čo je určité vyváženie toho, že niekoľko mesiacov to zastupiteľstvo muselo čakať na to, kedy bude môcť prelamovať veto starostu a nakoniec sa zistilo, že ten starosta to len účelovo nepodpísal a nebolo to vôbec protizákonné, tak znižujeme kvórum, aby sa nejakým spôsobom vyvážilo, pretože je zjavné, že nejde o protizákonné, protizákonné uznesenie.
Čo je výhodou tohto postupu oproti dnešku? Jednak výhodou tohto postupu je, že sa nebudú, nebudú sa násilím pretláčať protizákonné uznesenia, ani sa nebudú účelovo nepodpisovať uznesenia, ktoré sú zákonné. Jednoducho aj ten starosta musí mať nejaké mantinely a primátor a župan, aj to zastupiteľstvo musí mať nejaké mantinely, ak chceme budovať právny štát a chceme sa niekam posunúť aj na úroveň tých západných demokracií, pretože tento spôsob, že starosta je povinný dať prokuratúre, odstúpiť uznesenie, o ktorom si myslí, že je protizákonné, a prokuratúra koná, tak to je úplne bežné v západných demokraciách. To nie je žiadna novinka. U nás, u nás by to bola teraz novinka, pretože u nás obe tie strany proste neraz hrali nefér, obe tie strany konali účelovo. A my práve hovoríme, že tuná v tomto procese bude mať každý jasne povedané, čo je jeho úloha, ale v záujme toho, aby sme odstránili možnú protizákonnosť, čiže na najvyššiu úroveň bude postavená zákonnosť toho samotného uznesenia, nie to, čo si o nej myslí zastupiteľstvo alebo starosta, pretože ani zastupiteľstvo, ani starosta nemajú kapacity a častokrát ani odbornosť na to, aby vedeli vyhodnotiť, či je niečo protizákonné, alebo nie. Na to tu máme už dávno stanovené orgány, ako je prokuratúra a súd, len tým, že dneska hovoríme v zákonoch, že je to len možnosť, môžte podať, nemôžte podať, môžte vydať protest, nemôžete vydať protest, môžte to dať na súd, tak v zásade tie príslušné orgány si to zľahčujú a častokrát nič neurobia, ten súd konať nemôže z vlastnej iniciatívy a na tej samosprávnej úrovni potom dochádza k zbytočným súbojom medzi zastupiteľstvom a starostom, výsledkom ktorého môže byť naozaj protizákonné uznesenie. Toto nao... toto chceme odstrániť a nastavili sme to spôsobom, ktorý nie je, ktorý nie je v prospech ani jedného z tých aktérov. My teraz nevyvažujeme tú, tie váhy pomyselné na, na stranu starostov alebo na stranu zastupiteľstva, to... toto vôbec nejde v tomto návrhu. V tomto návrhu ide len o to, aby každý orgán vedel a bol, bol aktívny, aby vedel, aké má lehoty, aby vedel, ako má konať, a aby sa neprijímalo protizákonné uznesenie. Čiže ten základný cieľ je mať uznesenia zastupiteľstiev zákonné, a pokiaľ je tam nejaká pochybnosť, dať to preskúmať v primeranej lehote, čiže celý proces by v tých najdlhších, ak by sa teda použili tie lehoty, by mohol najdlhšie trvať naozaj že niekoľko mesiacov, asi 8-9 mesiacov, 9 mesiacov, čiže po 9 mesiacoch, ale to je tá najkrajnejšia lehota, to by museli byť zložité prípady, inak to bude v zásade trvať možno 3 až 6 mesiacov, by sme vedeli, že či to uznesenie je naozaj protizákonné, alebo nie je.
Je to návrh, ktorý bol prerokovaný aj doladený so samosprávou, konkrétne sme rokovali najmä s Úniou miest, ktorá vyjadrila k tom... k tej pôvodnej verzii viacero pripomienok. My sme tie pripomienky zapracovali. Naozaj sme sa snažili o vecné riešenie problému bez toho, aby sme vstupovali a nejako, nejako vy... prevažovali tie misky váh na jednu alebo druhú stranu. O to nám vôbec nešlo. To, aby, to chcem povedať, naozaj zdôrazniť, že aby tu, aby tu nebolo nejaké podozrenie, že teraz my ideme posilňovať viacej starostov, ideme posilňovať viacej zastupiteľstvá, nie. Chceme vecne riešiť problém tak, aby sa neprijímali nezákonné uznesenia na samosprávnej úrovni.
Ďakujem pekne za pochopenie a poprosím, samozrejme, o podporu pre tých, ktorí chcú vylepšovať veci na samosprávnej úrovni.