90. schôdza

Digitálne euro, ktoré má už niekoľko krátkych rokov zasiahnuť do nášho života môže úplne zásadným spôsobom zmeniť celkovo našu spoločnosť. Zmeniť ju k tej najhoršej totalitnej možnej podobe. Podobe, kedy centrálna banka, kedy jednotlivé vlády, kedy neomarxisti na čele Európskej únie budú mať absolútnu totalitnú kontrolu nad celý obyvateľstvom. Nad 500 mil. obyvateľmi, ktorí dnes možno v Európskej únii žijú alebo tu žiť budú. Je to niečo tak neuveriteľné, že by mali biť na poplach všetci normálne zmýšľajúci ľudia v Európskej únii. Mali by kričať, že tu dochádza k tomu, že si chce niekto uzurpovať nástroj, ktorým bude mať absolútnu dominantnú kontrolu nad životmi ľudí. Pretože on bude rozhodovať, akým spôsobom budú nakladať so svojimi peniazmi, kedy budú môcť a nebudú môcť platiť. A nebudú to oni, kto tie peniaze reálne v rukách bude mať. Ale bude to tá centrálna banka, ktorá bude mať ten priamy prístup k tomu, aby z ich peniazmi mohla manipulovať. A keď tá centrálna banka príde a ten váš účet na diaľku vypne alebo ho nejakým spôsobom limituje, zrazu si uvedomíte, že to už nie sú moje peniaze. Že sú to peniaze nejaké bankového alebo politického úradníka z Bruselu a ten rozhodne o tom, čo ja bude nakladať alebo ako budem nakladať so svojím vlastným životom. Toto je tak desivé, tak šialené, že každý kto si váži svoju vlastnú ľudskú dôstojnosť, každý čo si len trošku váži svoje vlastné právo na súkromie, musí biť na poplach a musí sa postaviť na odpor proti digitálnemu euru. Táto mena je nesmierne nebezpečná. A ja odmietam tie neuveriteľné nezmyselné frázy, ktorými nás chcú ohlúpnuť ľudia, ktorí podporujú tieto totalitné agendy, len ich skrývajú za pekné a ľúbivé heslá, keď hovoria, že ale my zavedieme digitálne euro, lebo chceme bojovať s praním špinavých peňazí, s financovaním terorizmu, chceme vedieť kto za čo platí, ale zároveň predsa hotovosť nikto neberie. Je nevyhnutným procesom, úplne že logickým vyústením pri zavedení digitálneho eura, že do pár rokov hotovosť prakticky prestane existovať. To sa inak ani v skutočnosti nedá. Je to úplne logické. A hlavne, keď mi niekto dnes povie, že hotovosť zostane zachovaná, že my tu len strašíme, že my nepotrebujeme v ústave právo na hotovosť, že ľudia budú žiť slobodný život, keď sa o tom sami rozhodnú. A jednoducho nesmieme takéto spôsoby politického marketingu alebo politického boja využívať, pretože sú klamlivé. Tak ten človek a je tu mám pocit, ako keby prešiel nejakou lobotómiou. Lebo už sa mi ťažko slušne takých nazýva.
Veď my sme to videli ešte len minulé roky, akým spôsobom dokáže byť táto propaganda klamlivá. Prišlo očkovanie. To bude absolútne dobrovoľné. To sú len hlupáci. To sú len extrémisti. To sú len popierači medicínskej reality, ktorí tvrdia, že to budú do ľudí tlačiť povinne alebo pod hrozbou nejakých sankcií. A kto mal pravdu? Tí géniovia, ktorí to tu prezentovali, obhajovali alebo tí nebezpeční, proti ktorým títo ľudia brojili, takí ľudia ako som ja. No samozrejme, že my. My sme mali pravdu na plnej čiare, že najprv to vytiahli a potom to do ľudí totalitne tlačili. A keby tu nebol zásadný a silný odpor obyvateľstva, tak by donútili ľudí všetkých do jedného si to napichať. A ja rešpektujem slobodu. Kto chcel, ten mohol. Kto nechcel, toho do toho nemali nútiť. A to bolo to, za čo sme bojovali.
Potom prišli s tým, že iba blázon, pred piatimi rokmi to hovorili, by rozprával, že Európska únia zakáže spaľovacie motory. K tomu by sa nikdy nepristúpilo. Veď pokrok je predsa prirodzený. Pokrok
===== A vám ja rešpektujem slobodu. Kto chcel, ten mohol. Kto nechcel, toho do toho nemali nútiť. A to bolo to, za čo sme bojovali.
Potom prišli s tým, že iba blázon, pred piatimi rokmi to hovorili, by rozprával, že Európska únia zakáže spaľovacie motory. K tomu by sa nikdy nepristúpilo. Veď pokrok je predsa prirodzený. Pokrok je organický. Pokrok k elektromobilom príde úplne bežne a normálnym spôsobom a ľudia si tie elektromobily budú chcieť sami kupovať. Trh zvýhodnie, euromobily, elektromobily, pretože budú výhodné. No a nestalo sa to. Nestalo sa to. S elektromobilmi bolo obrovské množstvo problémov, nabíjačiek je nedostatok a nebudeme to rozpytvávať do detailov. Čo urobila Európska únia? Povedala, že pokrok bude povinný. Vždy bol pokrok povinný v marxistických režimoch, no nie? Aj Pol Pot povedal v Kambodži, že pokrok bude povinný a nebudeme používať slovo ja, ale len slovo my. Pretože individuálna identita človeka je najväčším nepriateľom správneho marxistu. A podobným spôsobom k tejto veci pristupuje aj súčasná Európska komisia, takže v úvodzovkách pokrok je povinný. No lenže povinný pokrok nie je žiaden pokrok. Je to obyčajné sociálne inžinierstvo niekoľkých bláznov. A dnes vidíme, že zase tí zlí "konšpirátori", ktorí pred piatimi rokmi hovorili, že príde k zákazu spaľovacích motorov a že títo ľudia chcú obmedziť držbu áut u normálnych ľudí, u normálnych rodín, že títo ľudia mali pravdu.
A keď sa vy dostanete do konkrétnych komunikácií medzi ľuďmi, ktorí obhajujú tieto agendy, vy zistíte, že tie ľúbivé heslá o záchrane planéty alebo o pokroku, o technologickej vyspelosti sú absolútne nezmysly, pretože tí ľudia otvorene v tých svojich interných skupinách hovoria o tom, že auto je zlo, auto treba zrušiť, auto treba zakázať, človek, ktorý vlastní auto, je slobodný človek, je to človek, ktorý predsa len môže sadnúť do toho auta a dopraviť sa, kde chce. Ale človek, ktorý je absolútne závislý na tom systéme a možnostiach, ktoré mu nastaví vláda, tak to je správny človek v marxistickom svete, ktorý oni chcú do Európskej únie zaviesť. A preto pochopili, že metódy, staré metódy z tridsiatych, štyridsiatych rokov, keď toho triedneho nepriateľa dali do gulagu alebo odstrelili, už nie sú v móde, tak prišli s inými metódami, ako odstrániť vlastníctvom áut. Nastavia s cielenými absurdnými legislatívnym normami, emisnými normami pravidlá tak, že si skrátka auto nebudete môcť dovoliť. A výsledok zákazu spaľovacích motorov a normy Euro 7, ktorá aktuálne hrozí, je čo? Iba to, že tých áut skrátka bude menej, lebo si ich ľudia nebudú môcť dovoliť, lebo budú strašne drahé. A oni docielili to, čo chceli, znížili počet áut, schudobnili ľudí, dostali ich do poslušného stavu.
A pozrite sa na nich, ešte keď sa tu schvaľoval zákaz tých spaľovacích motorov, čo hovorili?! Ale veď do roku 2035 budete môcť kupovať tie autá so spaľovacím motorom, oni až od roku ´35 sa nebudú môcť vyrábať. A potom hneď v nadväznosti prídu s normou Euro 7, ktorá extrémne do toho roku 2035 predraží tie zvyšné autá so spaľovacím motorom a postupne ten proces funguje ďalej. Ale my sme tí zlí konšpirátori a oni sú tí, ktorí obhajujú slobodu.
A teraz vám zase budú hovoriť: digitálne euro je fantastická vec. Ochráni nás pred financovaním terorizmu. Potrebujeme to. Sú to okamžité rýchle platby, čo je absurdný nezmysel, ako tu bolo povedané, aj dnes už zaplatíte okamžite, aj obyčajné euro to poskytuje, len rozdiel medzi normálnym eurom, ktoré máme dnes, a digitálnym eurom je ten, že to normálne euro, ktoré máte na účte, si viete vymeniť za hotovosť. To digitálne euro si nevymeníte za nič. To ostane v tom počítači, to ostane v rukách tých konkrétnych úradníkov, a to ostane v ich skutočnom majetku. A keď vám povedia zo dňa na deň to, čo povedali raz klientom na Cypre, že 10 % ich vkladov vo výške nad 100-tisíc eur, ak si to dobre pamätám, skrátka štát berie, lebo potrebuje riešiť nejaké problémy. Ako sa vy budete brániť? Ako sa vy budete brániť?! Vy nebudete mať žiadnu hotovosť, ktorú vám nemôže z domu nikto vziať. Proste vám to ten štát z toho účtu ukradne a vybavené.
Ak si Brusel o tri-štyri roky rozmyslí, že zavádza novú emisnú daň ako v súčasnosti, keď chcete kúriť plynom, alebo kúriť drevom, a povedia si, že vy máte napríklad nezateplený dom, tak budete platiť nejakú daň, tak on nebude musieť nič vyrubovať, proste vám to strhne z účtu. Veď to je neuveriteľné. Ten prístup k absolútnej totalite je zvrátený. A my dnes nehovoríme o svete, kde by sme tieto veci maľovali ako čerta na stenu, hovoríme o svete, kde sa toto aktuálne deje. Keď v Kanade protestovali kamionisti proti absurdnému povinnému očkovaniu, tak vtedajšia totalitná a ešte aj súčasná kanadská vláda čo urobila týmto ľuďom? Normálne im zastavila prístup k ich bankovým účtom. Keby neexistovala hotovosť, tak im pán liberálny prezident (predseda vlády, pozn. prepis.) Kanady Justin Trudeau povie: zdochnite od hladu, vy podľudia. A to je vraj liberál. To je človek, ktorý vraj uznáva tie správne hodnoty slobody. Veď tam vidíte ten prienik s tými totalitnými marxistami, to je 1 : 1, len títo to maskujú, tamtí to brali otvorene. To je desivé. On normálne tým ľuďom zobral právo siahnuť k svojmu vlastnému bankovému účtu. A prečo? Lebo mali svoj legitímny politický názor, lebo nechceli takýto absurdný zásah do ich tela, ktorý by bol nanútený a ktorý je nezvratný. Keď si to tam raz dáte, už to neviete zobrať z toho tela preč. A keď to tam tí ľudia nechceli, oni ich takto donútili. Chápete tomu, že normálne vás prinútia k tomu, aby ste poslúchali vládu tým, že vám vypnú prístup k vašim peniazom? Deje sa to úplne všade.
Tieto vlády k tomu pristupujú, pretože vedia, že to je efektívny nástroj. Od rána do večera tu počúvame, ako je Rusko a Čína nepriateľom slobody a že tam sú totalitné spoločnosti. Ak ktoré dva štáty na svete sú priekopníkom digitálnej meny?! No Rusko a Čína. V Rusku digitálny rubeľ spúšťajú za chvíľočku a v Číne to už tiež je v nejakom procese. Veľmi rýchlom. Bolo nám povedané aj na výbore pre európske záležitosti pánom Hegerom, ktorý sa nazval demokrat, že Rusko a Čína sú ďaleko pred nami, že v digitálnej totalitnej mene nás predbehli o roky a že ich musíme dobehnúť. A ja som tam sedel a som myslel, že som sa zbláznil. Tak premiér, ktorý hovorí, že je demokrat, zároveň tvrdí, že my potrebujeme dobehnúť Rusko a Čínu v totalitnej digitálnej mene. Neuveriteľné, no nie?
A potom vám povedia, že my chceme predsa žiť v tom prostredí slobody a západných hodnôt. Ale opatrenia budeme mať úplne rovnaké, spôsoby úplne rovnaké, len tam to namaľujú na červeno a tu to namaľujú na modro. Veď to je nebezpečná vec. A každá tá vláda vie presne, vie presne, prečo takú digitálnu menu potrebuje, lebo tá digitálna kontrola obyvateľstva je úžasná.
Zoberte si Svetové ekonomické fórum. To nie je organizácia kamarátov, ktorí sa stretávajú niekde v nejakom bare a klábosia o nezmysloch. To je organizácia, ktorú už desaťročia vedie Klaus Schwab, totálny šialenec, sociopat, známy tou knihou Veľký reset, a to nie je bezvýznamný človek. Je to človek, ktorý svojím priateľom nazýva Donalda Trumpa, Vladimíra Putina, prezidenta Číny, skrátka všetkých svetových lídrov on považuje za svojich priateľov. Ten magor z Kanady Justin Trudeau, toho si pestuje ako svoje dieťatko. On o ňom hovorí, že to je jeho Jang globa lieder, že to je jeho politické dieťatko, že to je jeden z najúspešnejších projektov, a presne vidíme prečo. A Svetové ekonomické fórum hovorí o tom, že ak chceme zachrániť planétu pred klimatickou katastrofou, musíme si adoptovať tzv. koncept Smart Cities, inteligentných miest. A ten koncept je priamo súvislý s digitálnou menou, on je proste neodmysliteľný bez nej. A ten funguje tak, že ak budete chcieť ísť napríklad si natankovať do auta, tak budete používať tú svoju digitálnu peňaženku, či už kartu, či už prívesok, či už nejaký telefón, aplikáciu a tá vám zmeria, koľko emisií ste vyprodukovali tým natankovaním. A povie vám: no, máte emisný limit, samozrejme, a keď už ste vyčerpali toľko a toľko emisií, tak už do konca mesiaca si môžete natankovať len toľko a toľko benzínu. Inak pôjdete verejnou dopravou.
Tieto Smart Cities vás budú obmedzovať do konca vo vašich nákupoch. Pôjdete do potravín a na základe každej položky, ktorú zaplatíte, čo nemôžu pri hotovosti, lebo nevedia, čo ste si kúpili, pri tej digitálnej mene vám povedia: no, váš nákup znamená toľko a toľko emisií, blížite sa k emisnému limitu. A keď ho dosiahnete, tak vám povedia: no dobre, už si nekúpite hovädzie mäso, kúpite si mrkvu a šalát! A na tom budete do konca mesiaca! A my sa nad tým usmejeme, že čo je to za bláznivý nápad? A oni to vydajú pekne v grafickej príručke, že to je budúcnosť. Natočia k tomu pekné videjko a ešte do toho pridajú, že nebudeš nič vlastniť, nebudeš šťastný. Karl Marx by normálne púšťal ohňostroj z Klausa Schwaba! A tam pôjde Eduard Heger ešte ako premiér a reční tam, neviem čo za sprostosti a rozpráva, ako je to dôležité pre nás to Svetové ekonomické fórum. A mne potom niekto povie, že my tu len strašíme. Tak straším ja, alebo straší Klas Schwab zo Svetového ekonomického fóra, ktorý vám to hovorí na rovinu?! Budete mať obmedzené hovädzie mäso, budete jesť cvrčky a hmyz, budete mať obmedzené cestovanie autom, pretože spôsobujete emisný škandál a likvidujete planétu, a že digitálna mena je dokonalým nástrojom, ako tieto choré nápady presadiť. On to vraví, nie ja! Ja ho len počúvam, desím sa a hovorím: bime na poplach! Zastavme týchto magorov! Nedovoľme im to! A jedným z efektívnych nástrojov, ako zastaviť takýchto šialencov je čo? Zaviesť právo na hotovosť do ústavy.
A preto tu vystupujem, preto za to bojujem a preto očakávam, že strana SaS, pričom kvitujem vystúpenie Mariána Viskupiča, predseda finančného výboru, že strana SaS, ktorá si toto vylepila ako reklamný slogan na bilbordy, do jedného zahlasuje za tento zákon. Ak to neurobí, tak je strana SaS banda klamárov, ktorí klamú ľudí z bilbordov, a ja to budem kričať každý jeden deň svojho života. Ak za to zahlasujú, ja sa im verejne poďakujem, pretože to ocením aj napriek obrovským hodnotovým rozporom, ktoré s týmito ľuďmi mám. Lebo ako povedal predseda finančného výboru Marián Viskupič, a povedal to dobre, ak si ja vážim svoju slobodu a nechcem, aby nejaký úradník alebo nejaký politik vedel, čo som kedy kde kúpil, koľko som za to zaplatil, mám na to tú hotovosť. Ale je tu aj kontra vystúpenie pána Osuského, tiež z SaS, ktorý povedal, že kľudne, aj keby počúvali všetky jeho hovory, jemu to je úplne jedno, lebo on nemá čo skrývať. Jasné. Neuveriteľný prístup k svojmu životu. Akože keď sa niekto považuje za absolútnu handru a jeho súkromie mu za nič nestojí, ja mu to nevyčítam. Ale jediné, čo chcem od týchto ľudí, je, aby rešpektovali moju vôľu pre ochranu súkromia a rešpektovali moju nejakú túžbu, aby ostatní nevedeli, čo si kupujem, kde si to kupujem a nenastavovali mi emisné limity na moje spotrebiteľské správanie. Normálna, legitímna požiadavka.
A za toto my bojujem, za čistú slobodu. Tento konkrétny návrh zákona, toto zavedenie hotovosti do ústavy nikomu nič neobmedzí, nikoho v ničom neobmedzí, iba zachová práva, iba zachová slobodu. Jediný, kto z toho bude plakať, sú možno centrálne banky.
Ale zoberte si, ešte sa vrátim k Eduardovi Hegerovi, ako sú slovenskí politici absolútne dezorientovaní, tí, ktorí o tom hovoria. On bol vtedy premiér, keď prišiel na európsky výbor a začal vysvetľovať, aká je digitálne euro perfektné, lebo ja som mu dal tú otázku a on povedal: veď pozrite sa, ako bitcoin valcuje svet a jak tá digitálna mena je celkom dobrá a tak. A ja som zostal zdesený. A povedal som si, veď ten človek je úplne tupý. Veď bitcoin je decentralizovaná mena, ktorú nemá nikto priamy pod kontrolou, ktorá má obmedzený celkový počet, koľko tých jednotlivých jednotiek platidla bude vydaných. Kdežto absolútne centralizovaná mena v rukách nejakých bankových úradníkov, ktorí majú totálnu kontrolu nad každou jednou tou jednotkou platidla, je presný opak toho bitcoinu! Jediné, čo má bitcoin a digitálne euro spoločné, je, že obidve sú meny. Ale to je, ako keby ste porovnávali ihrisko vo väzení a ihrisko v parku v meste! Obe sú ihriská! Ale kde by ste chceli žiť? (Povedané so smiechom.) Alebo kde by ste si išli zacvičiť? Chápete?
Veď on je úplne dezorientovaný, úplne mimo ako celú svoju politickú kariéru, a on bol vtedy premiér, predseda vlády. Bez totálnej vedomosti o tom, o čom vlastne klábosí, hlasoval na Európskej rade za všetky stanoviská, ktorými Slovenská republika podporila plány a zavedenie digitálneho eura. On nevedel, o čom hlasuje. On sa k tomu priznal, Edo Heger, pripomínam. A to je nebezpečná vec. Veď nepôjdem ja do jadrovej elektrárne a nebudem im vysvetľovať, ako majú manažovať svoje procesy, keď o tom nič neviem. A takisto by k tomu mal pristupovať aj on. Tam to bolo jasné, že on o tom ani netuší nič, nevie vôbec, o čom hovorí.
A my stojíme pred nebezpečnou hrozbou toho, že ľudia, ktorí naozaj nechcú, aby sme žili slobodne, ľudia, ktorí si naozaj myslia, že oni sú tí, ktorí sú osvietení natoľko, aby diktovali našim životom, aby diktovali našim životným podmienkam, aby rozhodovali o našom spotrebiteľskom správaní, pretože oni sú presvedčení o tom, že majú v rukách tú moc a to osvietenie na to, aby zachránili planétu pred klimatickou krízou a iné blbé frázy, ktoré používajú na to, aby presadili svoju politickú agendu, títo ľudia nám tú slobodu chcú vziať! A my proti tomu musíme bojovať. A keď už nič v tomto pléne nedokáže spojiť poslancov do jedného celku, tak aspoň právo občana, právo občana rozhodnúť sa slobodne! To je tá liberálna fráza, ktorú tu stále počúvame. Rozhodnúť sa, čím chceš platiť. Slobodne. Hotovosťou, alebo kartou?! Chceš platiť opaskom, náramkom, prilbou (povedané so smiechom), mne je to jedno, plať, čím chceš, ale nechaj mne právo platiť hotovosťou, pretože ja viem, že keď prídem, zaplatím tou hotovosťou, tak z toho žiadne tri, štyri, niekedy až 5 % nejdú spoločnostiam, ktoré prevádzkujú tie služby, nejdú bankám, nefinancujem tieto nenažrané spoločnosti, ktoré aj následne aj tak klientom zdvihnú poplatky, ale platím v tej hotovosti a celá tá platba ide tomu obchodníkovi. Každá jedna platba, ktorú platíme kartou, pomáha financovať banky a tieto nenažrané nadnárodné korporácie, kdežto platba hotovosťou ide v celej výške tomu obchodníkovi, ktorému platíte. To je obrovská ďalšia výhoda hotovosti ako takej.
A preto vyzývam všetkých ľudí, lebo mnohokrát ľudia o tom nevedia, plaťte hotovosťou, je to dobrá vec. Vy keď prídete do malých potravín a zaplatíte kartou 20 eur, častokrát z toho 3-4 percentá idú práve banke a tej spoločnosti, ktorá prevádzkuje tie platobné systémy. Kdežto keď zaplatíte tých 20 eur v hotovosti, ostane to celé tomu lokálnemu obchodníkovi, malému podnikateľovi, živnostníkovi. A to je super! Vy môžete nechať tie peniaze vo vašom regióne a neposielať ich niekde za Atlantik alebo niekde do nejakých daňových rajov. Hotovosť má obrovské výhody. A každý jeden človek bez ohľadu na to, či je liberál, či je pravicový, ľavicový, konzervatívec, vlastenec, každý človek, ktorý chce, aby ľudia boli slobodní, podporí túto zmenu ústavy, pretože je logické, že v roku ´92 do ústavy nezavádzali právo na hotovosť, pretože neexistoval internetbanking, nikto to nepoznal, nikto s tým nerobil! A keď som vtedy nemohol tušiť...
=====

A každý jeden človek bez ohľadu na to, že či je liberál, či je pravicový, ľavicový, konzervatívec, vlastenec, každý človek, ktorý chce, aby ľudia boli slobodní, podporiť túto zmenu ústavy, pretože je logické, že v roku 1992 do ústavy nezavádzali právo na hotovosť, pretože neexistoval Internet Banking. Nikto to nepoznal, nikto s tým nerobil a keď som vtedy nemohol tušiť, že niečo také raz bude hroziť alebo, že niečo také bude témou, politickou témou, že niečo také sa bude povinne zavádzať, no tak som to ani nemohol riešiť. Ale ako sa spoločnosť vyvíja, tak tak potrebujeme meniť aj legislatívu aj v tom dobrom zmysle. Niekedy štát nepotreboval zákon o kybernetickej bezpečnosti. Načo by vám bol v 80-tych rokoch zákon o kybernetickej bezpečnosti. Stačil vám papier a pečiatka. Je iná doba a potrebujeme zákon o kybernetickej bezpečnosti, aby sme chránili kritickú vládnu infraštruktúru. Jasné, niektorí ho zneužívajú na to, aby vedeli blokovať profily, ale to je zas ten Edo Heger, a my dnes máme možnosť chrániť slobodu ľudí. A ak to neurobí niekto v tomto pléne, tak nech sa tým ľuďom spovedá, prečo len nechce ochrániť ich základnú hodnotu, sloboda a súkromie. Úplne nádherné veci.

Ďakujem. Ja by som ťa ešte doplnil, že Európska centrálna banka aj vyhlásila, že digitálne euro by malo uprednostňovať elektronický obchod, čo je najprv elektronický obchod, a potom budú riešiť ďalšie procesné veci. Čiže oni ešte samotní nevedia, že ako to budú riešiť. Akým spôsobom bude zavedené to digitálne euro, ale už vedia, že bude to digitálne euro. S tým absolútne súhlasím, že čo si aj povedal s tou Čínou, áno je to pravda, Čína je medzi prvými štátmi na svete a propagátormi digitálnej meny a dosť veľká väčšina ľudí je aj už začína mať tam problém, pretože všade sa vyžaduje len elektronický obchod, elektronické platby a s hoto, s hotovosťou majú problém. Čo mám takú informáciu, tak väčšinou v juhovýchodnej Ázii alebo v tých ázijských štátoch majú teraz také pilotné programy alebo politiky tie jednotlivé štáty, či digitálna, digitálna mena im prospeje alebo nie celkovo momentálne skúma zavedenie digitálnej meny 114 štátov. Pred troma rokmi to bolo tuším 30 štátov, čiže tu vidíme ten výrazný progres, výrazné tendencie nárastu štátov, že dôjde k zavedeniu digitálnej meny v ich štátoch.
Čiže ako na jednej strane si treba uvedomiť, že my sa tomu nevyhneme. Jednoducho je to taký trend, prichádza s tým každý štát, na druhej strane to právo na hotovosť podľa môjho názoru by malo byť zachované, pretože jednak je tu aj to otázka čo si spomínal, že za každú platbu kartou ide časť percent jednotlivým bankám. Máme tu aj medzi sebou kolegov, ktorí nebudem menovať, ale jeden z nich z východu má malú kaviarničku a on mi včera práve hovoril, že to je neskutočné, akože on dáva tri, štyri percentá celkovo bankám za to, že ľudia platia kartami. Čiže on ma sám, sám vyz...(Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo pán predsedajúci. Tak ako vo svojej rozprave povedal kolega Milan Mazurek, zachovanie práva na hotovosť v ústave Slovenskej republiky je jednoducho podmienkou preto, aby človek s akýmkoľvek názorom ktorý nezdieľa aktuálna vládna moc sa nemohol nikdy cítiť byť ohrozený ani na svojom majetku ani na svojom spôsobe života. To, že sa naozaj tejto digitalizácii, ktorá naozaj k našim domácnostiam a k našim účtom a k našej fyzickosti a nejakému prežívaniu socio života prichádza míľovými krokmi, tomu sa naozaj nevyhneme. Ale ak bude zachovaná v ústave naozaj garantovaná možnosť platby hotovosťou a túto hotovosť nebudeme rušiť, nech by sme platili digitálnou korunou eurom alebo čímkoľvek, tak jednoducho tento človek, tento občan, bežný človek sa naozaj nebude musieť báť toho, čo spomínal vo svojej rozprave Miňo Mazurek. To znamená, sociologické štúdie alebo takzvanej sociologickej vražde, ktorá sa stala napríklad v Kanade pri protestoch kanadských kamionistov. Jednoducho proliberálny spôsob života a totálny liberál Justin Trudeau jednoducho spravil to, čo príkaz alebo odkaz jeho krstného otca Klausa Schwab, potreboval si to niekde jednoducho, jednoducho vyskúšať, či sa to dá, a áno, ono sa to dá.
Ak budeme presadzovať digitálne euro a budeme si brať za vzor režimy, ktoré presadzujú čistý prerod alebo čistý prechod na digitálnu menu a tak ako bolo tiež povedané, Čína a Rusko sú v tomto naozaj priekopníci a mnohí ľudia začínajú mať úplné a legitímne a vážne problémy, pretože nesúhlasia buď s daným režimom, buď s danou politikou alebo s danou situáciou, ktorá v štáte je. A čo môžte urobiť ak sa nebudete vedieť brániť, aby ste sa dostali k finančným prostriedkom. Jednoducho vás vypnú a ste skončili. To je celé. Právo na hotovosť musí byť...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Samozrejme my vieme presne už si to aj popísal Milan, dôsledok digitálneho eura aký bude na jednotlivé krajiny, že to bude aj nástroj kontroly na svoj, na svojich občanov a na politiky. Je zaujímavé a zarážajúce, že, že do dneska sme ešte o tom vôbec, že sme ten zákon na zachovania hotovosti alebo aj iné, iné vládne garnitúry nesnažili sa dostať do ústavy, ale dneska po roku 2000 vlastne po tých všetkých problémoch, ktoré prišli kovidom, infláciou, vojnou na Ukrajine je stále viac a viac vidieť, že tie ekonomické dôsledky napríklad, keď si sa spomínal aj tú mobilitu, elektromobilitu, pokiaľ Európska únia rozhodla, že ideme rozširovať euro, elektromobilitu a jednotlivé krajiny Európskej únie dotovali, dotovali autá, tak ten nákup bol absolútne stúpajúci v Nórsku 8 z 10 áut elektro autá, od 1. januára už nie sú dotované a zrazu ten pokles je enormný. A takisto jak u nás je momentálne záujem 1,7 % o elektro, o elektro autá, to znamená, že nie je žiadny záujem a Európska únia nás zase tlačí na do niečoho, čo vlastne ten národ nechce, to znamená, to je to, čo mne vadí na, na politikoch v Bruseli je to, že oni nás stále dotláčajú do nejakej situácie, ktorej národ, národ nechce. No a to je to právo svojich občanov, ktoré by sme mali my zastávať a hájiť aj v rámci, v rámci únie. Ďakujem.

Kolegovia na internete nájdete tisícky videí o tom, ako sa dnes čoraz viac a viac v Číne zavádza model platenia tvárou. To znamená, vy už snívajte o tom, že sa tomu vyhnete, jednoducho dobre, žijete na dedinke, nemáte ten účet, to nevadí, to niekde vojdete, preskenujete štát vám ten účet vytvorí, tam vám bude posielať tú výplatu, všetko je pod kontrolou jednej strany a v obchode zaplatíte tvárou. Vám načítajú tvár a idete, stiahnu vám to z účtu. To je normálny systém a to je ako z knihy od Orvela do bodky. A my dnes vidíme, že ľudia ako Klaus Schwab na svetovom ekonomickom fóre, ktorý sa stretáva s najväčšími svetovými lídrami toto chváli ako skvelý progres, a že toto by mohlo vyriešiť všetky tie problémy. A problémy preňho sú, že niekto si kupuje veľa hovädzieho mäsa, že niekto jazdí na aute alebo že niekto nechce rešpektovať nejaké emisné limity, toto sú ich problémy. Toto sú ich marxistické snahy a ciele, a to je strašné. To je úplne doslova a do písmena desivé. Tak ako je to, ako spomínal kolega Goga, s tým zákazom spaľovacích motorov, viete, keď prišli počítače, nikto nezakázal písacie stroje od nejakéhoj doby. Proste boli lepšie, stávali sa kvalitnejšími, mali viac možností využitia a normálne organicky tie písacie stroje vytlačili. Keby boli elektromobily technologicky tak rozvinuté a vyspelé, tak proste vytlačia prirodzene tie autá so spaľovacími motormi, pretože si ich každý kúpi. A presne tie príklady, ktoré si povedal, to je úplne fantastické, keď nám dávali za príklad v Nórsku má každý elektromobil. No len preto, že to dotuje vláda. Trh nevytvoril podmienky a nezvýhodnil tie autá, to vytvorila vláda, dotovala to 8 z 10 áut boli elektrické, ale keď dotácie skončili, už sú zrazu spaľovacie. Tak potom ak by boli lepšie technologicky vyspelejšie a prístupnejšie, každý si ich kúpi a nikto z nás predsa elektro autá nechce zakázať. Len problém je ten nútený pokrok, ktorý nie je pokrokom.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík. Takisto kolegyne, kolegovia, nebudem naťahovať dlho diskusiu, vystupujem kvôli dvom veciam v rámci rozpravy.
Prvá je tá, že chcem zareagovať na teda pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený nie priamo k samotnej téme, nakoniec aj ja budem mať pozmeňujúci návrh, ktorý nie je priamo k samotnej téme, keďže je otvorená ústava, tak je možnosť riešiť aj veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, tak by som to zjednodušil. A začnem teda najprv tou, nejakým takým krátkym komentárom k tomu, čo bolo predložené k tým európskym záležitostiam zo strany SME RODINA, že súhlasím s tým, že tú tému treba riešiť. Ja pôvodne som predpokladal, že ju ideme riešiť nejakým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní k ústavnému zákonu, ktorý máme otvorený teraz v prvom čítaní, dnes budeme o ňom hlasovať, čo stále sa dá urobiť samozrejme, lebo nevieme, že aká bude ochota podporiť túto novelu ústavy, čiže nie sme teraz v stave, že by ako proti sebe tieto veci bojovali, len myslím si, že by bolo o niečo lepšie, mali by sme viacej času si to v kľude prečítať, porozprávať sa o tom, podľa mňa by bolo vhodnejšie to riešiť až, až v druhom čítaní v tom ako pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona, ktorý sme predložili na túto schôdzu, ale v poriadku, keď už je to podané, tak si myslím, že je to dosť vážna téma a jedna vec je to, čo je tam navrhnuté, druhá vec je, že sa ruší aj celý ústavný zákon a to treba posúdiť. Lebo možno, že v tom ústavnom zákone sú ešte nejaké veci, ktoré by sme potrebovali mať, lebo on sa, on sa celý nepreklápa do novely ústavy, len časť sa z neho preklápa do novej ústavy. Čiže jedna otázka je, že či nám vyhovuje to, čo sa preklápa teraz do novely ústavy, to tak na prvý pohľad sa mi zdá, že by sme sa tu asi viacerí vedeli zhodnúť, ale naozaj na prvý pohľad, chcelo by to trochu viac času na naštudovanie si. Ja sa pokúsim ešte v priebehu dneška sa na to vrhnúť jak sa povie, ale, ale neviem či sa mi to podarí úplne komplexne posúdiť.
A druhá vec je, či naozaj je šťastné, že ideme rušiť aj celý ten ústavný zákon. No a tak je podľa mňa ešte ďalšou alternatívou to, že by sme nejakým spôsobom sa zhodli povedzme aj pri tvorbe programu na júnovú schôdzu, že to pôjde povedzme ako prvý bod na júnovú schôdzu, nech si trochu času vytvoríme na to, nech si pozrieme, čo sa tam vlastne navrhuje. To hovorím v dobrom, aby sa nám potom nestalo, že kvôli tomu nám tu dnes padne celá novela ústavy, ktorá nejakú relevanciu má. Určite je legitímnou témou rozprávať o, o tom, aby sa dalo platiť hotovosťou, to vôbec nespochybňujem. Čiže toto naozaj len predkladateľom dám na zváženie, že aby sme nešli do toho tak strmhlav a ten ústavný zákon o teda novela ústavného zákona, ktoré máme v prvom čítaní by som momentálne videl z tohto pohľadu ako nejak, nejakú rezervu, ktorú máme ešte navyše a tiež by som apeloval na poslancov, že nech si tú rezervu necháme a nech ju, nech to postúpime do druhého čítania. Navyše máme tam ešte dvojičku novelu rokovacieho poriadku, o ktorej budeme tiež dnes hlasovať, pretože táto novela ústavy o tých európskych záležitostiach sa nedá spraviť bez novely rokovacieho poriadku. My máme, my máme naviazané ustanovenia z ústavného zákona v rokovacom poriadku, ktorý musíme určite opraviť, inak to nebude fungovať. Čiže to je ďalšia veľká vec, že musíme vyselektovať v rokovacom poriadku to, čo treba nevyhnutne upraviť, keď chceme prijať takúto novelu ústavy.
Čiže naozaj apelujem na to, že buďme v tomto rozumní a jedna vec je teda táto novela ústavy, ale bezprostredne musíme naozaj riešiť aj ten samotný ústavný zákon a rokovací poriadok a máme to, zhodou okolností to máme v prvom čítaní dnes na hlasovaní. Bez ohľadu, čo tam iné, bez ohľadu na to, čo iné tam je. Takže toto naozaj je taký vážny apel na všetkých, ktorí, ktorí majú záujem niečo riešiť aj expresne, ale aby sme neurobili nakoniec nejaký, nejaké nešťastné kroky. No, z hľadiska legislatívneho a ústavnoprávneho.
No a teraz k tomu, čo sa chystám navrhnúť ako pozmeňujúci návrh, samozrejme dalo by sa všetko možné navrhovať, keď máme otvorenú ústavu, ja, ja si to uvedomujem. Ja som sa snažil obmedziť v tomto pozmeňujúcom návrhu len na tie veci, ktoré, ktoré judikoval Ústavný súd alebo na také veci, ktoré povedzme boli, boli predmetom určitej zhody s tým, že tam robím isté korekcie a teraz vysvetlím, lebo niektoré veci sa aj názorovo potom u aj u bývalých koaličných partnerov menili, čiže poviem čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedaná akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme...
===== aj u bývalých koaličných partnerov menili. Čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru, ústavnoprávneho, Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od deväťdesiatych rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teraz ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá, alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť. Preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1472.
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
„2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.".
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.".
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.".
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.".
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60" nahrádza číslom „110".
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena" nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu" a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.".".
No a ešte na záver. Novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, Milan. Bola tu vznesená otázka v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som dal v rozprave. Áno, je možnosť dávať pozmeňujúcim návrhom buď v tejto tlači, alebo máme tam, samozrejme, ešte aj druhé čítanie pána Pčolinského ohľadne možnosti riešenia vyhlasovania predčasných volieb, čiže máme to v druhom čítaní, ale pravdepodobne to bude až na júnovej schôdzi. Čiže je otázka na plénum, že či to podporí alebo nie, a čo sa týka zmeny rokovacieho poriadku, sám teraz pozerám, že v bode 8 má, že člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v prípadoch ustanovených, pri zákonom ustanovených prípadoch. Čiže tam bude tiež v nadväznosti na to potrebné novelizovať príslušné právne normy alebo príslušný zákon. Čiže toto je porovnateľná situácia, takže ja možno, najlepšie je sa s ňou skontaktovať aj v otázke otvorenia toho zákona o rokovacom poriadku, pretože to bude v druhom čítaní na júnovej schôdzi, aby sme doriešili potom v prípade, ak prejde vôbec ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil ja, aj otázku zmeny rokovacieho poriadku tak, aby sa upravili kompetencie a právomoci výboru pre európske záležitosti.
Takže je to vecou diskusie, ale otázka je aj do pléna k poslancom, že či podporia tieto pozmeňujúce návrhy. My sme sa osobne bavili ohľadne tvojho pozmeňujúceho návrhu. Ja si myslím, že niektoré otázky sú tam potrebné, aby boli zapracované do ústavy, niektoré sú na diskusiu, takže otázka, že ako sa zachovajú poslanci. Ja si osobne myslím, že tiež by to malo byť podporené sčasti.
Ďakujem.

Vďaka. Tiež len v krátkosti. Tak jak si mal, Milan, rozpravu, alebo to, čo sme sa tu aj, to, čo tu aj predtým bolo komunikované, tiež som pozeral narýchlo ten pozmeňujúci návrh, Miloš, ten tvoj, tak pokiaľ by sa zrušila tá tri-deväť-sedmička, teda automaticky by bolo potrebné upraviť aj ten rokovák 58a, § 58a, aby nám tu v lufte neostalo niečo v jednom zákone a druhé by bolo v ústavnom zákone, resp. v ústave. Vecne, čo sa týka, tak ten pozmeňovák tvoj sa mi páči, to, že to bolo narýchlo dané, tak to je druhá vec ako, do hlasovania moc času neostáva, tak neviem, jak sa rozhodneme, kedy by sa o tom hlasovalo, však o tom ešte máme čas, lebo naozaj tá tichá procedúra vyvoláva mnohokrát nejasnosti, takže by sa jasne malo zadefinovať ten vzťah Národnej rady a vlády pri spolupráci v otázkach EÚ. Ale hovorím, je to zmena ústavy a zrejme to potrebuje čas a potreboval by som si to pozrieť, takže uvidíme ako a dohodneme sa.

Pri navrhovanom, pri navrhovanej zmene ústavy, pri novele ústavy, pri zachovaní platieb v hotovosti vnímam aj problém Ústavy Slovenskej republiky, a to je článok 7 ods. 2, ktorý hovorí: "Právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2." Pokiaľ toto sa nezmení v Ústave Slovenskej republiky, my darmo budeme sa usilovať o takú vec, aby sme zachovali v tých, v tej hotovosti, aby to bolo ukotvené aj v Ústave Slovenskej republiky, ak by sa to zavádzalo v celej Európskej únii, tak tie právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie budú mať prednosť pred Ústavou Slovenskej republiky a v podstate nedosiahneme tým nič.
Zamyslel som sa nad tým, že keď reálne by sa mala naplniť tá skutočnosť, že zruší sa hotovosť, myslím si, že kopec ľudí a zvlášť starších ľudí a možno ľudia na vidieku budú mať obrovský problém, lebo aj keď je tá doba digitalizácie, ale zrušiť hotovosť, myslím si, že bolo by to veľmi nevhodné. V podstate starí Feničania, ktorí zaviedli platidlo a platbu ako takú, tak vymysleli fenomenálnu vec a myslím si, že my ľudia 21. storočia, ktorí to ideme meniť a hlboko sa v tomto mýlime, myslím, že vidiek ešte ako tak by prežil, ale vo vzťahu, lebo zmení správanie a zavedie si Bartrov výmenný obchod. Ale im to skomplikuje život. Ľudia v mestách budú mať obrovský problém tiež prežiť.