90. schôdza

Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne úlohou, resp. čo by malo byť úlohou ozbrojených síl Slovenskej republiky a v podstate v prípade mobilizácie, ak by sme tu mali vojnu alebo vojnový stav, aj všetkých os...
===== Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne úlohou, respektíve čo by malo byť úlohou ozbrojených síl Slovenskej republiky a v podstate v prípade mobilizácie ak by sme tu mali vojnu alebo vojnový stav aj všetkých ostatných mobilizovaných vojakov? Keď vychádzame z Ústavy Slovenskej republiky, tak je to v podstate jednoznačné. Ústava Slovenskej republiky totiž v preambule deklaruje záujem Slovenskej republiky o trvalú mierovú spoluprácu s ostatnými demokratickými štátmi a v čl. 1 ods. 2 skutočnosť, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V podstate z tohto dôvodu je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nemysliteľné, aby sa Slovenská republika podieľala na akejkoľvek útočnej vojne či inej forme vojenskej agresie voči iným suverénnym štátom. Zároveň platí, že nie je v záujme Slovenskej republiky, aby sa zúčastňovala ani vojen a iných ozbrojených konfliktov tretích strán. Naopak, zapojenie sa do takýchto konfliktov môže zásadným spôsobom ohroziť našu zvrchovanosť a územnú celistvosť a teda v konečnom dôsledku aj bezpečnosť a prosperitu našich občanov a našich obyvateľov. Čo z toho teda vyplýva? V podstate len to, že jedinou legitímnou čestnou a správnou formou výkonu vojenskej služby v záujme Slovenskej republiky je vojenská služba vykonávaná výlučne s cieľom obrany Slovenskej republiky. A tá sa môže vykonávať výlučne na našom vlastnom území, na území Slovenskej republiky a nie niekde v bližšej či vzdialenejšej cudzine, napríklad niekde na Ukrajine, nikde v Iraku, Afganistane, či hocikde inde v zahraničí. To by sme ale nemohli mať pri moci také vlády, aké tu už v podstate roky máme, vlády, ktoré nás jednak zatiahli do zločineckej organizácie NATO alebo toto členstvo v NATO roky podporovali ako nejakú svoju integrálnu súčasť svojho programu a to dokonca aj po skúsenostiach s tým, čo všetko, čoho všetkého je NATO ako organizácia, ako vojenský pakt schopné. A to nie pri obrane svojich členov, ale pri útoku na iné suverénne štáty, ktoré nikoho z členských štátov NATO nijako neohrozovali. Áno, hovorím už o toľkokrát tu na tejto pôde spomínanom bombardovaní Juhoslávie v toku 1999. A hovorím to preto, že práve na tomto príklade vidieť, že podporovať členstvo Slovenska v NATO znamená, že skôr či neskôr budú aj ozbrojené sily Slovenskej republiky zatiahnuté do takejto či inej podobnej vojny na strane agresora, na strane porušovateľa medzinárodného práva, páchajúceho na cudzom území vojnové zločiny.
Kto by však ale vtedy povedal, že po vládach, pre ktorých je tá zločinecká organizácia NATO ich životným záujmom a teda nejakým tým nespochybniteľným programom, sa tu objaví aj vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktorá len pred nedávnom viedla takú zahraničnú a vojenskú politiku, ktorá nielenže uprednostňovala cudzie záujmy pred domácimi slovenskými záujmami, čo nakoniec robili aj všetky vlády pred tým, ale robila to ešte aj takým nebezpečným spôsobom, ktorý nás dnes v podstate priviedol na prah vojny viac ako tomu bolo kedykoľvek predtým. O posielaní zbraní na bojujúcu Ukrajinu, o cvičení ukrajinských vojakov, ktoré sú v ozbrojenom konflikte s Ruskom na našom území v podstate dneska nemá zmysel nejako hovoriť, ale každému rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sú to kroky, ktoré nás čoraz viac približujú a zaťahujú do tohto konfliktu. Podstatné ale je, čo z tohto všetkého vyplýva pre našich vojakov, či už tých profesionálnych alebo tých, čo by mohli byť mobilizovaní v prípade zatiahnutia Slovenska do vojny prebiehajúcej mimo nášho územia. Môže totiž nastať situácia, že vojaci súčasných ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo v prípade mobilizácie aj všetci vojaci mimoriadnej služby, teda aj bežní občania Slovenskej republiky podliehajúci brannej povinnosti budú musieť namiesto obrany Slovenska bojovať v zahraničí za cudzie neslovenské záujmy. Tak je totiž nastavená súčasná legislatíva, tak je nastavený súčasný zákon č. 281/2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov, na ktorý sa teda primerane vzťahuje aj na služobnú disciplínu vojakov v aktívnej zálohe a vojakov mimoriadnej služby. V zmysle tohto zákona totiž vojak nemá právo odoprieť spáchanie alebo teda splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu a to ani takého, podľa ktorého by musel vykonávať službu mimo územia Slovenskej republiky. V prípade, že by tak predsa len urobil, dopustil by sa v zmysle súčasnej legislatívy disciplinárneho previnenia, čiže dokonca trestného činu neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 trestného zákona. No a pre nás je takýto stav absolútne neprijateľný a myslím si, že je neprijateľný aj pre každého jedného Slováka, ktorý nechce bojovať, ale nie že by nechcel bojovať pri obrane Slovenskej republiky ak by nejakí cudzí vojaci na naše územie vstúpili a ohrozovali našu územnú celistvosť, našu suverenitu, ale nechce bojovať jednoducho za záujmy cudzích, za záujmy západných veľmocí niekde v zahraničí, niekde mimo nášho územia, kde a tam teda nechce zomierať za nejakých cudzích. Všetci vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky vrátane všetkých občanov Slovenskej republiky povolaných do vojenskej služby v prípade mobilizácie musia mať podľa nás plné právo slobodne sa rozhodnúť či sa chcú zúčastniť takýchto ozbrojených konfliktov vedených mimo nášho územia a teda či chcú nasadzovať svoje životy v zahraničí, opäť zdôrazňujem nie pri obrane vlasti, ale pri obrane záujmov iných štátov. Preto sme teda navrhli novelizáciu uvedeného zákona tak, aby teda ešte raz profesionálni vojaci, vojaci v aktívnej zálohe ako aj vojaci mimoriadnej služby, osobitne by som vypichol v prípade mobilizácie aj policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a hasičov, aby mali legálne právo odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia a príkazu alebo pokynu veliteľa na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky alebo smerujúci k takémuto výkonu štátnej služby. Pretože jedine to je zárukou toho, že ani jeden, ani jeden Slovák nebude proti svojej vôli nasadený v zahraničí, vo vojne, ktorú nevyvolal, vo vojne, ktorú si neželal, vo vojne, v ktorej nebráni Slovensko, ale cudzie záujmy veľmoci. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Rasťo, správne si pripomenul, že nielen Hegerova a Matovičova vláda nás zaťahovali do cudzích konfliktov a do prípravy cudzích konfliktov, zúčastňovali sme sa na všelijakých akciách, na presunoch našich vojakov ku ruským hraniciam, všetko možné sme podporovali, NATO, USA, podpísala sa obranná zmluva s USA a neurobili tieto, to priamo tieto dve posledné vlády. Túto zmluvu, táto zmluva bola ešte pred nimi už pripravená, len nebola, nestíhala sa zariešiť tak ako sa zariešila. Takže toto je dôležité. Každý si musí uvedomiť, že všetky vlády od dnešného dňa až späť majú prsty v tom, že sme v zločineckom pakte NATO, že sú u nás cudzí vojaci a že pomáhame vytvárať globálnu vojnu, ktorá sa môže, žiaľ, to hovorím natvrdo, môže spustiť vďaka takým hlupákom ako nám vládli, aj vládnu. Ďakujem.

Chcel by som pomôcť rozptýliť obavy pána poslanca Schlosára z toho, že Slovensko by mohlo byť zatiahnuté do konfliktu po boku agresora páchajúceho zločiny na cudzom území, nemyslím si, že by sme sa, ak sa Slovensko chystalo vstúpiť do boja po boku Ruska, ktoré preukázateľne v súčasnej dobe pácha vojnové zločiny na území nášho suseda Ukrajiny.

Vďaka za faktické. Kolega Stano Mizík, dobre si to povedal v tom, že skutočne všetky vlády, ktoré majú prsty v tom, že dnes sme súčasťou zločineckej organizácie NATO, budú zodpovedné raz aj za to, ak práve kvôli tomu, že sme súčasťou tohto vojenského paktu, budeme raz zatiahnutí do nejakej vojny a samozrejme tu zodpovednosť nesú aj, alebo niesla aj tá vláda, ešte raz zdôrazním, aj tá vláda, ktorá tu bola len nedávno, vláda Eduarda Hegera a Igora Matoviča, pretože tieto podnikli také kroky, ktoré nás vyslovene míľovými krokmi približujú do toho, aby sme boli zatiahnutí do toho konfliktu, ktorý teraz prebieha na východ od nás, no a pán poslanec Benčík, môžte tu pripomínať Rusko, ale my nevidíme len to, čo je na východ od nás, my vidíme aj to, čo je na západ od nás a vidíme to, čoho je schopná Severoatlantická aliancia, vidíme to, čoho sú schopné Spojené štáty americké, čiže pozrite sa predovšetkým na to, akú politiku vedú už desiatky rokov po celom svete a potom sa môžme baviť o nejakej agresívnej politike a o tom, čo nám hrozí, keď budeme spojencom takéhoto štátu.

Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, opäť tu spoločne s kolegom Martinom Beluským predkladáme návrh zákona, len teraz návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto prípade cieľom tohto návrhu je zabezpečiť ochranu Slovenskej republiky a jej obyvateľov pred nelegálnymi migrantmi a inými cudzincami, ktorí bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky ako aj všetkými ostatnými, ktorí sa u nás zdržujú síce legálne, no predstavujú svojím životom a správaním hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a jej obyvateľov. Viac opäť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1609). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.