90. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení-né, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, no, pán kolega Taraba, myslím si, že teda to, čo ste povedali, tak ste povedali vlastne aj to, čo si myslím ja. Tento zákon a vôbec zákon o poľovníctve ako taký sa, žiaľ, predkladá takmer vždy na konci volebného obdobia, pretože je to veľmi ťažká téma a tým pádom to vychádza tak, že, že, že sa nedokáže nájsť zhoda a nedokáže sa jednoducho prijať či už novela, alebo nový zákon, pretože na konci minulého volebného obdobia bol predložený komplet nový zákon a rovnako to neprešlo, pretože už bol koniec volebného obdobia, žiaľ.
Áno, ja rovnako hovorím to, že v komore je asi veľký problém personálny vo vedení komory, ale nerozumiem, prečo si ho tam nedokážu poľovníci vyriešiť. A počúvam sťažnosti od poľovníkov, rovnako chodím medzi, medzi ľudí a medzi poľovníkov, rozprávam sa s nimi, počúvam sťažnosti na hospodárenie v Slovenskej poľovníckej komore, a to bol dôvod, prečo hneď na začiatku tohto volebného obdobia po teda ťažkých diskusiách som predložila návrh zákona a bol schválený, kde teda sme ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, ktorá teda predkladá ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., teda aby, aby to ministerstvo malo prehľad o tom, ako, ako Slovenská poľovnícka komora hospodári. A teda súhlasím s tým, že jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri; ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. A dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. A už mám dnes, opäť mi zaslali fotografie z vinohradov s komentárom: tak už nastúpili. Daniele už obžierajú tie výhonky a naozaj je to smutný pohľad. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. A tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, ktorí sú živiteľmi rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť a ekologickú rovnováhu v krajine.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa. Zanedbávanie povinnosti poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. A už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. A napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá. Otázka je, či sa vlastne chce poľovníkom loviť viac, či to nie je pohodlnosť, či to je nie je naozaj, nechcem hovoriť o trofejovom poľovníctve, ale naozaj ak by sa lovilo podľa plánu, tak potom zasa teda túto zver treba, treba spracovať. A ďalšia vec je, keď teda už chodíme medzi ľudí a rozprávame sa, tak sa mi dostala informácia, že jednoducho tie stavy zveri sú viac-menej, respektíve viac alebo menej vymyslené. Ale stavy narastajú a tie škody tiež narastajú. Situácia sa za 14 rokov, 14 rokov hovorím od prijatia zákona o poľovníctve v roku 2009, pretože zákon o poľovníctve pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona riešil odškodňovanie škôd spôsobených zverou a ten problém nebol taký vypuklý, čiže poľnohospodári, vinohradníci sú dneska v zúfalej situácii a jednoducho táto mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, a preto navrhujeme nasledovné zmeny zákona o poľovníctve.
Stručne, je to celoročný lov tzv. nebonitovanej škodnej zveri, zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň, zrušenie rozhodnutia o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, pokiaľ si nebude plniť svoje povinnosti, povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu, povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri, ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody, a oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu svojich pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
Takto v skratke a teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače je 1386.
1. V čl. I bode 9 § 26 odsek 5 znie:
„(5) Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti podľa prvej vety, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 5 do 30 dní od uplynutia dvoch rokov podľa prvej vety."
2. V čl. I sa za bod 28 vkladajú nové body 29 a 30, ktoré znejú:
„29. V § 56 odsek 2 znie:
„(2) Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu. Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť. Prostriedky na osobitnom účte je možné použiť výlučne na náhradu škôd spôsobených zverou."
30. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Škodná zver
Druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 29 vkladajú nové body 30 až 40, ktoré znejú:
„30. V § 65 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená c) až m).
31. V § 65 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci,".
32. V § 65 ods. 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade podľa § 56 ods. 2 a § 57a.
33. V § 65 ods. 8 sa slová "a) až c) a k)" nahrádzajú slovami „a) až b) a j)".
34. V § 69 odsek 4 znie:
"(4) Škodu spôsobenú užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak mohol loviť."
35. V § 69 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nie je uvedené inak.".
36. V § 69 ods. 7 v písm. a) sa vypúšťa: "na nepoľovných plochách alebo".
37. V § 69 ods. 7 v písm. e) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú zverou podľa § 57a."
38. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 69a
Osobitné ustanovenia o opatreniach na zabránenie vzniku škôd spôsobovaných zverou
"(1) Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou. Uzavretie zmluvy je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice a sadu povinný oznámiť okresnému úradu a užívateľovi poľovného revíru.
(2) Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba preukazuje oprávnenie loviť zmluvou podľa odseku 1.
(3) Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená. Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou podľa odseku 1 nie je povinný sa preukázať. Povolenie na lov na nepoľovných plochách sa nevyžaduje.
(4) Vlastník alebo užívateľ vinice alebo sadu podľa miestnych podmienok vykoná primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku pri love vo vinici alebo v sade.
(5) Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný bezodkladne zapísať oprávnenú osobu do knihy návštev.
(6) Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení podľa odseku 1 vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Ak užívateľ poľovného revíru značky oprávnenej osobe nevydá, oprávnená osoba nie je povinná označiť ulovenú zver značkami a plniť s tým súvisiace povinnosti podľa tohto zákona.
(7) Oprávnená osoba je povinná bezodkladne oznámiť ulovenie zveri užívateľovi poľovného revíru, pričom je povinná uviesť druh a počet ulovenej zveri.
(8) Ulovená zver sa stáva vlastníctvom oprávnenej osoby, ustanovenie § 66 sa nepoužije.
(9) Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur. Z tejto sumy je používateľ poľovného revíru oprávnený uhradiť vecné náklady na značky vydané oprávnenej osobe, zvyšok použije užívateľ poľovného revíru na náhradu škôd spôsobených zverou."
39. V § 70 odsek 1 znie:
"(1) Nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 30 dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia."
40. V § 70 odsek 2 znie:
"(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 30 dní po vykonaní zberu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 76 ods. 1 písm. i) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a pekne poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa, pokiaľ ide o ten Malokarpatský región, tak podľa mňa tam už je to premnoženie tak extrémne, že pochybujem, že či je úplne že v sile iba tých miestnych poľovníkov, ktorí teda sú zároveň aj vinármi, možnosť dať do normálneho stavu tú zver. Keď sa pôjdete po polnoci prejsť čo i len cez Pezinskú Babu autom, to odporúčam, tak tam zažijete na každých možno dvoch-troch kilometroch také úkazy, ako čo je z tých španielskych nejakých dedín, kde vám idú stáda oviec cez cestu a musíte čakať, tak toto tam vyzerá s jeleňmi. A tie jelene jednoducho pasú potom celú, celú, v podstate celý chotár, takže čím tu viac o tom budeme mudrovať, tak tým jednoducho viac tých škôd tam bude. A podľa mňa jednoducho ja by som žiaden problém nemal s tým tam poslať armádu a jednoducho to celé vystrieľať tisícami, tisícami kusov, dať to do normálneho stavu, pretože, pretože ten nadstav je taký, že oni by museli, teraz ma nechytajte úplne za čísla, ale jednoducho tam je nejakých že 2 500 kusov nad, nad úroveň, čo sú len odhady, lebo však oni to s tými dronmi a podobne si večer mapujú, že ako to ide dole. Takže jednoducho sú lokality, podľa mňa treba priznať, že sa to tu totálne zanedbalo dlhé roky, čím neviním len teda poľovníkov, ale ten reálny stav a ak sa teda nemáme pozerať na to, že celá tá krajinotvorba len zaburinie a aj, lebo aj to poľnohospodárstvo, napríklad to vinárstvo tu má aj turistický charakter, na to je napojená gastronómia a podobne, tak jednoducho sú lokality, kde to bude treba jednoducho radikálne vyriešiť.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Halgašová, teraz mi povedzte, v podhorských a horských oblastiach najväčšie škody spôsobuje medveď, hovorím o stovkách tisíc, ako to rieši tento zákon alebo váš pozmeňovák. Všetci tu hovoria, že ide o biznis, keď poľovníci strelili za posledné štyri roky, sa mi zdá, že ani jedného, nieže sto, a že keď predtým zastrelil nejakých desať – pätnásť kusov a predal sa v priemere za dvetisíc euro, že to bol biznis poľovníkov. Teraz na rôzne projekty sme minuli šestnásť miliónov, šestnásť miliónov len čisto na medveďa hnedého a nevyriešilo sa absolútne nič, tak ako rieši váš pozmeňovák, ste strana odborníkov, ako deklarujete, tak to vyriešte! Lebo Fíni, Slovinci, Rumuni, Bulhari požiadali v Európskej únii o zníženie stavov alebo o možný odstrel a dostali ho v stovkách, v stovkách. A my alebo váš nominant vašej vládnej koalícii nechce ani zverejniť posudok z Karlovej univerzity, ani oponentský posudok, že koľko tu máme početný stav, len niečo hovorí. Keď sme na to poukazovali, tak vaša strana SaS podržala Budaja vo funkcii, a tu hovoríme o stovkách tisíc škôd v podhorských a horských oblastiach. Jako pekný pozmeňovák, ale nevyriešili ste absolútne nič tam, kde je najväčší problém.

Ďakujem pekne.
No, nielen daniele, ale všeobecne ako zver je obrovský problém, a teda ja, ja som odtiaľto a naozaj je mi, je mi ľúto a naozaj sú oči len pre plač, to čo vidím v Malokarpatskej oblasti. Tie premnožené daniele, to je vizitka poľovníkov, ich nečinnosti. Je to vizitka aj politikov a predchádzajúcich vlád, pretože naozaj nerobili vôbec nič a nechápem tomu, keď teda z Rakúska, z Nemecka návštevníci sa čudujú, ako je možné, že u nás máme daniele voľne v prírode. Je to nepôvodný druh, oni ich chovajú v oborách. Čiže áno, súhlasím, treba veľmi radikálne túto situáciu riešiť a treba ju riešiť čo najskôr. Ja si nemyslím, že sa netreba obávať a že treba mať zľutovanie. Nakoniec danielie mäso je veľmi, veľmi výživné.
No a pokiaľ ide o medvede, áno, treba riešiť aj túto situáciu a treba si žiadať potom, ak sa dokáže nejaká škoda, povolenie na mimoriadny odlov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, povedal si to veľmi správne a neviem, asi som len druhý aktívny poľovník v tejto diskusii alebo v tejto rozprave. Častokrát som nadobúdal pocit, že mnohí moji kolegovia hovoria o niečom, čomu nerozumejú. Koniec koncov poľovníctvo nie je len zábava, poľovníctvo, aspoň podľa môjho názoru, nie je len niečo, čo je v súčasnosti moderné a preto to niekto robí, ale poľovníctvo je v prvom rade spôsob života, spôsob života ľudí, ktorí majú radi prírodu, majú radi zvieratá, chovajú ich, starajú sa o nich. Poľovníctvo je súčasťou našej kultúry, našej histórie, poľovníctvo má veľmi silné etické, morálne hodnoty, ktoré nesmieme za žiadnych okolností opomínať, a v celej tejto diskusii mi chýba práve tento rozmer.
Diskusia nabrala smer taký, že všetci tí, ktorí poľujú, musia byť mimoriadne bohatí ľudia, ktorí strieľajú zver len kvôli trofejám a tak ďalej. Ja nebudem tu ďalej parafrázovať výroky, ktoré tu padli. Áno, sú aj veľmi bohatí ľudia, ktorí poľujú, áno, množstvo poľovníkov, a chcem povedať, že toto je jedno, jedno, jedno gro toho poľovníctva je, áno, vychovať a uloviť kapitálnu trofej, aj kvôli tomu sa poľuje. Ja poľujem najmä kvôli zážitkom, ale pekná poľovnícka trofej vždy poteší. Takže nehaňme ľudí, ktorí strieľajú trofejovú zver, pretože toto je jedna z esencií poľovníctva popri všetkom ostatnom.
Žijeme v poľnohospodárskej krajine, ktorá chválapánubohu ešte si zachovala vo veľkej väčšine vidiecky ráz, a na týchto poľnohospodárskych plodinách zver robí škodu. Ktorú škodu my vieme riešiť, ak chceme, čiastkovými úpravami zákona o poľovníctve, ale nie tým, že postavíme na hlavu niečo, čo v tejto republike ešte funguje, a to je organizované poľovníctvo. Môžme mať na Slovenskú poľovnícku komoru akékoľvek názory. Slovenská poľovnícka komora nie je dokonalý orgán, nie je to dokonalý systém, ktorý funguje absolútne bezchybne, ale je to orgán, ktorý združuje poľovníkov, háji práva poľovníkov, je strešnou organizáciou všetkých poľovníkov a je tou organizáciou, ktorá je oprávnená rokovať so štátnymi a inými orgánmi, pokiaľ ide o práva a právom chránené záujmy poľovníkov na Slovensku. Nemyslím si, že je dobrý dôvod na to, poľovnícku komoru ako takú rušiť. Myslím si, že je vhodné a najmä nie v tomto čase rozbíjať entitu, ktorá funguje, ktorá sa stará nielen o záujmy poľovníkov, ale stará sa o záujmy aj kynológov, sokoliarov, ako tu už padlo, a o všetky administratívne úkony, ktoré súvisia s tým, aby človek mohol na území Slovenskej republiky legálne poľovať.
Poďme sa skôr baviť o tom, či neoddeliť funkciu šéfa poľovníckej komory od šéfa Slovenského poľovníckeho zväzu. Toto je legitímna debata. Poďme sa baviť o tom, či nepodriadime Slovenskú poľovnícku komoru kontrole NKÚ. Toto je tiež legitímna debata. A nebúrajme to, čo funguje. Nebúrajme to, čo už postavené v tejto krajine je, na čo sme si už zvykli, ale poďme skúsiť zreformovať tú samotnú inštitúciu, ktorá vznikla zákonom v roku 2009, pretože takéto komory majú, myslím, že v drvivej väčšine krajín, v ktorých organizované poľovníctvo funguje.
K pozmeňováku pani kolegyne Halgašovej, ten je absolútne nevykonateľný. Ja poľujem a poľujem aj v miestach, kde tá zver je extrémne premnožená, a poľujem aj na spoločných poľovačkách a poviem, ako to zvyčajne funguje. 50 – 60-členná skupina zveri na vás vybehne, z toho máte možnosť uloviť možno jeden-dva kusy v tom lepšom prípade a všetko ostatné odíde. Nie je to možné robiť. Nie je možné znižovať úradne stavy zveri tým, že povieme, že tu zo 4-tisíc urobíte 2-tisíc. Toto možné nie je, ani keby tam stála armáda. To sa nedá, nedá sa to urobiť. My sa poďme baviť o tom, akým spôsobom budú poľnohospodári odškodňovaní za škody spôsobené touto zverou. Áno, intenzívnejší lov pomôže, ale spôsobí to, že tá zver sa stane úplne nočnou zverou. Čiže v denných a nočných hodinách, ako si tu spomínala, pani kolegyňa, je to nevykonateľné a je to hlúposť. Pre nás, pre poľovníkov, ktorí vieme, ktorí chodíme, to je nevykonateľné.
Je treba znižovať stavy raticovej zveri, je treba znižovať stavy najmä samičej zveri. S tým úplne súhlasím, toto je úplne v poriadku, ale nemôžme, nemôžme aplikovať tieto, tieto inštitúty, ktoré si navrhovala, en bloc na celé územie Slovenskej republiky. A toto isté platí aj vo vzťahu k revírom, ktoré tu majú niektoré osoby, lebo aj toto je pravdou, pretože ja poznám mnoho revírov, kde to ľudové poľovníctvo, ako to kolega Mičovský hovorí, funguje, kde je 20 – 30 členov v poľovníckom združení a lovia zver. Je to spoločenská činnosť, sú to veľké spoločenské udalosti, ktoré organizujú a ktoré veľmi dobre fungujú. Nie je možné aplikovať problém jedného alebo dvoch príkladov, prípadov na celé územie Slovenskej republiky. Nie je možné postihovať kvôli niektorým jednotlivcom celú skupinu osôb, ktorá je takisto združená napríklad v tej komore alebo ktorá si privlastňuje pozíciu, postavenie poľovníka. Toto my jednoducho robiť nemôžme, nesmieme, ani by sme to robiť nemali a najmä nie tí, ktorí v živote poľovnícku pušku v revíri nedržali.
Ďalej nemôžem súhlasiť ani s tým, že v poľovníckom združení, v ktorom ľudia platia svoje členské príspevky, ktorí sa o ten revír starajú ako o svoju vlastnú záhradu, ktorí čistia chodníky, ktorí sa starajú o zver, ktorí ju kŕmia, museli akceptovať niekoho, koho mu nariadi vlastník pozemku, že aj tento tu bude poľovať. Vy by ste si pustili do domu niekoho, koho nadiktuje vám niekto tretí? Toto si nemyslím, že by, že by fungovalo. Toto bude spôsobovať len ďalšie rozbroje, pretože vieme, že ak niekde v obciach sú obrovské rozpory ohľadom poľovníckych združení, tak to sú práve hranice tých poľovníckych združení, prípadne boj o ten samotný revír. A keď urobíme toto, čo je navrhnuté aj v tomto zákone, tak tieto problémy ešte viac prehĺbime. Budeme spôsobovať v obciach, v poľovníckych združeniach ešte väčšie rozpory, než tam sú teraz.
My by sme sa mali vydať úplne iným smerom pri regulácii poľovníctva na Slovensku, než je toto, a to som tu už raz v tejto sále povedal asi pred troma rokmi. Prečo neriešime to, že divinu, ktorá je ulovená v týchto revíroch a najmä tam, kde je napríklad premnožená, prečo nevykupuje štát, prečo nedodávame do škôlok, do škôl, aby sa deti okrem nafúknutých antibiotikových kuracích pŕs stretli aj s pravou divinou, ktorá je tisíckrát zdravšia ako tieto hlboko mrazené potraviny alebo potraviny pochádzajúce z chovu. Týmto veciam sa my vôbec nevenujeme a venujeme sa podružným veciam. Ideme rušiť niečo, čo funguje. Preto za tento zákon hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja chcem zopakovať, že nikto nechce rušiť poľovnícku komoru, že sa tu ide len zrušiť povinné členstvo a nemyslím si, že je našou úlohou, aby sme riešili vzťahy medzi Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom. To nech si vyriešia samy. Tým pádom, keď bude teda to dobrovoľné členstvo, nech si upratajú doma samy.
Chcem sa opýtať, že či naozaj poľnohospodári budú donekonečna a teda vinohradníci donekonečna pestovať hrozno pre tie daniele a budú čakať, že budú odškodnení finančne. Vám sa to zdá normálne, že niekto celý rok chodí do vinohradov a že teda na konci dňa ten daniel mu zožerie výhonky, resp. hrozno, lebo však je sladké, a potom dostane nejakých pár eur a čo ako, ide si kúpiť potom hrozno, aby mohol, alebo rovno mušt, aby teda naozaj zostal tým vinárom? Mne to pripadá nenormálne. To je roky-rokúce neriešený problém a ja som presvedčená, že toto riešiť treba.
A potom mne pripadá úsmevné, lebo vy sami si protirečíte. Tu som sa dozvedela, že zver je štátna, a teda keď škody spôsobuje štátna zver, tak to je vlastne štát a štát by mal aj tým pádom odškodňovať a všetko to mať v správe a vy tu hovoríte, že vlastne je problém, keď do toho domu, to je ten revír, príde nejaký cudzí človek. Ale veď oni dostali od štátu poverenie a právo vyko... starať sa o ten dom a keď to nerobia, no tak tam pustím niekoho druhého, nech sa o to po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja nehovorím to, že nie je treba riešiť problém škôd spôsobený zverou poľnohospodárom. Skôr naopak, som, povedal som, že práve toto poďme riešiť tak, aby spolužitie poľnohospodárov a poľovníkov bolo vyvážené. A to úplne súhlasím s tým, že najmä, najmä v tých miestach, ktoré si spomínala, pani kolegyňa, je ten problém extrémny. Ale to nemôžme riešiť tak, že teraz čo, budeme tú zver tráviť alebo ako ju zničíme? Tú zver nevystrieľame. Poľovníci to neurobia, neurobí to ani okresný úrad a neurobia to ani iné organizácie. My sa musí... my musíme nájsť systém taký, ktorý odškodní poľnohospodárov. Samozrejme, že poďme intenzívne loviť. V Maďarsku to robia tak, že to všetko zaplatí užívateľ poľovného revíru. Tak touto cestou asi nechceme ísť na Slovensku, lebo to by sme, lebo to by sme asi zlikvidovali všetkých, ale sú alebo existujú aj revíry také, kde takýto problém veľký nie je. Zákon by sa vzťahoval aj na nich. Čiže by po celom Slovensku si chodili, v úvodzovkách teraz hovorím, nájomní poľovníci, ktorí nemajú žiaden vzťah k tomu revíru, bez pozvánky len preto, že ich tam niekto pozve, nejaký poľnohospodár, vlastník pozemku, hore-dolu strieľať zver. S týmto ja súhlasiť nemôžem. Súhlasím s tým, že poďme riešiť škody, poďme ich riešiť tak, aby to malo význam, aby boli spokojní obaja – aj poľovníci, aj poľnohospodári.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, chcem sa tiež vyjadriť v rozprave k tomuto zákonu. My sme, my sme za hnutie nepredkladali žiaden pozmeňujúci návrh z jednoduchého dôvodu, sme predpokladali, že to dopadne presne tak, ako to dopadlo teraz, že bude z toho guláš, guláš, ktoré dopady tohto gulášu vo výsledku budú znášať tí, ktorí za tento zákon bojujú, a to sú poľovníci. Kľudne môžme nazvať tento zákon lex Lebocký. Lebo v prvom rade sa jedná o to. Keby bol zákon predložený jednou vetou, ruší sa povinné členstvo, to by som bral ako korektné, aby sme sa o tom bavili. Pokiaľ by prehlasovala väčšina v Národnej rade zrušenie povinného členstva, bolo by to vybavené, ale nemiešajte ďalšie veci.
A teraz poviem, čo ste urobili svojimi pozmeňovákmi. Pán poslanec Fecko predložil pozmeňovák, v ktorom ruší povinnosť registrácie organizačných zložiek poľovníckych organizácií na ministerstve pôdohospodárstva. Čiže ministerstvo pôdohospodárstva bude vedieť o tom, že poľovníci sú, bude vedieť, že aj niekde existujú. A ja som zvedavý, pán poslanec, ako potom budeme riešiť to, čo nehovorím, že sa podarilo super, ale aspoň dvojnásobne sa zvýšil odstrel diviakov v prípade afrického moru. Aspoň dačo. Skončili tieto stretnutia a dopadne to presne tak ako u poľnohospodárov. To znamená, máme nový strategický plán a 15-tisíc, 19-tisíc poľnohospodárov ani netuší, čo je v tom strategickom pláne, pretože nemá im to kto povedať, nemá im to kto. Oni tušia niečo z facebookov, z instagramov, niečo z televízie, ale vlastne nemajú ani tušenia o tom, ako funguje poľnohospodársky svet na Slovensku. A takto potom vyzerá náš vidiek! A potom sa nečudujte, že je túžba ľudí vrátiť sa naspäť o desiatky rokov do obdobia socialistických družstiev ako takých, pretože tie im dávali záruku toho, že majú zamestnanie, môžu byť doma. V tých čižmách, v tom plášti išli na družstvo a vrátili sa naspäť. Nečudujte sa, že je nostalgia ľudí za minulosťou.
Druhá vec. Nechápem v pozmeňováku, ktorý predkladal pán poslanec Fecko, v § 38 sa ruší bod 4, že okresný úrad postupuje proti organizačnej zložke poľovníckej organizácie, ktorá je oprávnená konať vo svojom mene, pri porušení ustanovení tohto zákona obdobne ako proti poľovníckej organizácii. To znamená, keď toto sa vypustí, tak ja to chápem takto, že okresný úrad stráca kompetencie postupovať proti organizácii nejakej poľovníckej, hej, bez ohľadu na to, či zákon porušuje, alebo neporušuje. Čiže nebude môcť. Berieme kompetencie okresnému úradu.
A ideme teraz ďalej. Pán poslanec Mičovský. Myšlienka pekná, dopad šialený. 12-metrový pás okolo lesa, ktorý bude obsiaty nízkorastúcimi rastlinami, ktoré nemajú legislatívnu oporu v Národnej rade. Nemáme nikde legislatívny termín nízkorastúce rastliny. To znamená, že nerobiť tam nič alebo neodrobená pôda, čiže nerobiť nič. To znamená, tých 12 metrov bude vyňaté z podpôr v rámci strategického plánu a spoločnej poľnohospodárskej politiky. To sa nebude, nebude platiť. Ako myšlienka dobrá, sme sa o tom veľakrát bavili, ten pás by tam mal byť, ale ten by mal zahrnutý v rámci poľnohospodárskej legislatívy a nie poľovníckej.
A už nehovorím to, že nemôžme na základe iného zákona, v danom prípade zákona o poľovníctve, znížiť maximálnu výmeru obsiatej plochy na 30 ha, pretože na to sú úplne iné legislatívne prvky. Ja som dnes komunikoval, keď som videl tento pozmeňovák, aj s ľuďmi z ministerstva pôdohospodárstva. V podstate nevedia ani reagovať na to, že čo to bude znamenať, či sa to vôbec dá vykonať, a tým pádom prídeme o dotácie, znížime si, znížime si plochu, tým pádom, že si znížime plochu, znížime celkové množstvo priamych platieb a môžme prísť o nejakých pár desiatok miliónov a možno aj 100 miliónov alebo koľko v rámci priamych podpôr. Čiže tento pozmeňovák je ďalší veľký problém.
Pokiaľ by sme tam dali biopásy, áno, súhlasím, ale na biopásy sú presne pravidlá, že tam nemôžu byť nízkorastúce, to znamená tráva, ale tam sú špeciálne druhy plodín, ktoré sú určené na výsev v rámci biopásov. Tam máme ďa... a pokiaľ to necháme úplne zarásť, tak z dnešných 300-tisíc alebo 350-tisíc hektárov bielych plôch, to sú tie zarastené plochy kriakmi, sa nám zvýši rozloha možno na 400-tisíc, možno 500-tisíc a vybudujeme si krásne zarastenú krajinu a výsledok bude ten, že ten les sa priblíži k tomuto poľu za dva-tri roky. Čiže teraz urobíme pás a potom les priblížime k poľu a potom zase budeme posúvať pás až nakoniec skončíme v centre dediny pri kostole, kde sa neotočí ani kombajn.
Tretí pozmeňovák je pozmeňovák pani poslankyne Halgašovej. Tak toto keby som bol zákerný, tak by som vyložene zahlasoval za tento pozmeňovák. A poviem prečo. Tri percentá na škodách, a teraz poďme spolu počítať, ľahké čísla. 4 milióny ton komodít, ktoré vypestujeme, nebudeme brať silážnu kukuricu a tak ďalej a máme 4 milióny ton pšenice, kukurice, jačmeňa a repky, z toho 3 % pri priemernej cene 150, a to nehovorím, že repka stojí aj 500 a niekedy aj 800, tak máme minimálne 20 miliónov. Takže, vážení poľovníci, pripravte si ročne 20 miliónov na náhradu škôd spôsobených vlastnou zverou. (Reakcia z pléna.) Nie, a toto je reálny dopad. (Reakcie z pléna.) To nie, toto je reálny dopad. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, keď ho budete prerušovať, tak mu vrátim čas a môžme tu byť do rána. Nechajte ho dohovoriť, dajte si faktické a kľudne reagujte a nevykrikujte tu!

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Takže si uvedomme, že čo vlastne konáme, čo vlastne konáme. 20 miliónov, povedzte mi poľnohospodára a pokiaľ máte, ja nie som poľnohospodár, ale určite každý má známeho, keď mu príde sucho alebo zle uskladní osivá, alebo bude mať nejaký iný agrotechnický problém a bude mať o 3 % nižšiu úrodu, poviem, čo to znamená, priemerná, priemerný výnos je 4-5 ton z hektára, povedzme 3 %, 120 kíl. 120 kíl pšenice alebo kukurice menej z jedného hektára, 30 dní po skončení úrody. Každý jeden poľnohospodár to nahlási, kto nenahlási, tak je blázon, je blázon aj preto, že prichádza o vlastné peniaze. Takže toto sú ďalšie, ďalšie veci, ktoré treba trošku domyslieť, keď také pozmeňováky dávame. A už a už to, že pani poslankyňa Halgašová v rámci pozmeňujúceho návrhu nariaďuje okresnému úradu na vlastné náklady znížiť stav zveri, tak toto už som zvedavý, kto toto zaplatí. Kto zaplatí, to znamená, pracovníci okresného úradu dostanú pušky, pušky a tu ešte, alebo môžu mať aj tie všelijaké zariadenia, ja nie som poľovník, ja tú terminológiu nepoznám, všelijaké špeciálne zariadenia, ďalekohľady a budú chodiť a strieľať. Toto nemôže takto, takto fungovať.
A ďalšia vec, ja som sa rozprával teraz so štátnym tajomníkom Kičom, keď sme boli dole v jednom médiu, a sa ho pýtam, že či videl tento, tento pozmeňovák, pretože v tomto pozmeňováku sa tu doslova píše, že okresný úrad je povinný nahradiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. To znamená všetko – od bachyne cez gravidnú jelenicu cez neviem čo, zaradom pušky a strieľať. Potom môžme súhlasiť iba s pánom poslancom Tarabom, zavolajme armádu, dajme im guľomety a nech strieľajú všetko, lebo toto je vlastne to. Predsa musíme mať trošku, aj trošku nejakú logiku.
Preto keď toto všetko zrátame a dáme dohromady, tak ja navrhujem jednu vec v rámci v tejto rozprave, poďme podporiť návrh pána poslanca Tarabu. Posúďme to na ďalší, ďalší mesiac, sadnime si spolu a urobme z toho ozaj slušný zákon, lebo toto keď prejde, tak aj poľovníci, ktorí sú na balkóne, budú ozaj platiť 20 miliónov ročne. A to hádam nechceme, aby toto bolo. Lebo tak to vraj funguje v Maďarsku. Ja tie pravidlá moc nepoznám, ale dajme to dohromady tak, aby tie škody boli čo najnižšie, ale na druhej strane, aby poľovníci nemuseli platiť obrovské milióny. A to sa dá napríklad tak ako zákonom, ktorý predkladá pán Gyimesi, a to je dohoda aj s ministerstvom, že v prípade, že vznikne škody viac ako 10 %, lebo 3 %, to je ozaj, zafúka vietor a 3 % je škoda, alebo kopnete do dvoch kukuríc a máte 3 % škodu, tak vtedy je povinnosťou si zabezpečiť odlov cestou zvýšenia výdaja poľovných lístkov v danom katastri, v danom, v oblasti, kde sa poľnohospodársky podnik nachádza, tak že na každých 10 hektárov jeden poľovný lístok, maximálne 10 lístkov, 10 lístkov. A tie nemusia robiť iba, iba pracovníci poľnohospodárskeho podniku, ale môžu ich na základe dohody dať aj niekomu inému a vtedy vlastne vyvinú aj poľno... právo výkonu poľovníctva získa aj ten poľnohospodársky podnik takouto, takouto dohodou a príde tam ďalších 10 ľudí; to myslím, že je celkom slušný počet, ale budú si robiť spoločné poľovačky a tento stav sa zníži. A musíme urobiť z opatrnosti a z úcty nielen k poľnohospodárom, ale aj k zveri, k prírode a trošku komplexnejšie to riešiť.
Takže skúsme takto a na budúci, na budúci mesiac spoločne pripravme, sadnime si spolu a pripravme ozaj takú úpravu, žeby sme sa za ňu nehanbili, aby sme boli na ňu hrdí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Karahuta, ja teraz neviem, či ste nie celkom pozorne počúvali, čo navrhol pán poslanec Taraba, alebo si neuvedomujete, že budeme mať predčasné voľby, ale pán poslanec Taraba nenavrhol, aby sme o tomto návrhu rokovali na ďalšej schôdzi, on navrhol vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, čo inými slovami znamená, že končí rokovanie o tomto návrhu. A áno, neplatí šesťmesačná lehota, môže byť nanovo predložený do prvého čítania návrh zákona, ale keby, keby sa nanovo predložil do prvého čítania návrh, návrh zákona, dajú novú schôdzu a septembrová už nebude, no tak už v tomto volebnom období nebude, nebude prerokovaný. Tak teda neviem, že či to bol taký pokus, že presvedčiť nás, aby sme zahlasovali za to mysliac si, že to iba posúvame na júnovú schôdzu, alebo, alebo teda tých, ktorí, ktorí chcú za ten návrh hlasovať, lebo ten návrh nebol tak formulovaný. Ten návrh bol formulovaný tak, že ak bude schválený, tak rovnako ako, ako v prípade, v prípade neschválenia toho návrhu už je pre toto volebné obdobie ukončený a nepokračuje sa v ňom. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)

Nech je to už tak alebo tak, chcem poďakovať pánovi predsedovi Karahutovi za jeho príspevok, hlavne v tom zmysle, ja som nie poľovník a veľmi sa do toho nevyznám, samozrejme, ale to, čo povedal na začiatku, je veľmi dôležité si uvedomiť. My, že my tu sme náchylní schvaľovať akékoľvek zákony, akékoľvek pozmeňovacie návrhy a akékoľvek predstavy, ktoré neprešli nejakým brainstormingom ani medzi nami, ani nikde inde a nakoniec je z toho to, presne čo povedal, to je ten guláš. To nakoniec je niečo, čo sa nedá vôbec vykonať, spôsobí to ťažkosti jednej aj druhej strane a absolútne bez toho, aby sme sa vôbec na tom zamysleli. To snáď aj výzva pre budúci parlament, aby sa vystríhal takýchto riešení a na konci volebného obdobia tu riešil možno osobné nejaké spory.
Ďakujem pekne.