9. schôdza

Vážený pán Viskupič, chcem sa len dotknúť jednej veci, ktorú ste spomenuli, že banky využili základné trhové pravidlo a bankový odvod preniesli na spotrebiteľov, to znamená na, na svojich klientov, no a práve ja v tomto nevidím základné trhové pravidlo, pretože oni tu urobili en bloc, urobili to spolu, urobili to pri-, pri-, približne proporčne na všetkých, to znamená, toto nie je základné trhové pravidlo, základné trhové pravidlo by bolo, keby to jeden urobil viac, druhý to urobil menej, tretí to urobil - absolútne to nespravil. To znamená, toto skôr dokazuje, že tu je oligopolické správanie sa týchto bánk, jednoducho že na toto by sa mal pozrieť Protimonopolný úrad, pretože tu očividne došlo k nejakej kartelovej dohode, pretože banky na Slovensku vykazujú 600 mil. zisk. To znamená, keby ony vykazovali nulový zisk a vtedy by im niekto povedal, že a ešte budeš platiť niečo dodatočne, tak vtedy by to dávalo možno nejakú obhájiteľnú logiku, že nechceli byť v strate, tak dobre, nemali sme inú možnosť, ale oni mali vankúš 620 mil.
Takže toto skôr dokazuje o tom, že banky sa správajú na Slovensku monopolne, a práve preto nerozumiem, prečo, keď to vidíte, že sa správajú monopolne, tak v týchto opatreniach ste ich neprinútili, aby vrátili tie navýšené poplatky na pôvodnú úroveň.
Ďakujem.

Poslanec Kotleba.

Pán poslanec Viskupič, ja len takú malú možno technickú poznámku, že sme v druhom čítaní, a ja som vás pozorne počúval a počas celého vášho vystúpenia k paragrafovému zneniu nezaznelo nič. Toto, toto predmet tohto vášho vystúpenia mal byť v prvom čítaní, lebo v druhom čítaní ste boli trošku mimo rokovací poriadok.

Pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci. Presne tak, ako povedal môj predrečník alebo v rozprave kolega Viskupič, oceán sa skladá z kvapiek, jednu si možno nevšimnete, ale všetkých vyše sto kvapiek vie potešiť, tak ako povedal aj pán minister Sulík. Krôčik za krokom vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Keď bude úspešný podnikateľ, budú úspešní aj zamestnanci. Tieto opatrenia pomôžu podnikateľom. Nespôsobia výpadok v štátnom rozpočte a dajú sa realizovať okamžite. Toto je alfa a omega. Ja si myslím, že prijatých 114 opatrení je výsledok spolupráce a pomôže podnikateľskému prostrediu.
A, kolegovia, samozrejme, všetci môžeme mať na to rôzne názory, ale v konečnom dôsledku konečne sa táto vláda zaoberá aj malými a strednými podnikateľmi.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo. Začnem od začiatku. Ďakujem. Teda od konca. (Povedané so smiechom.) Ďakujem pekne, súhlasím.
Pán kolega Kotleba, áno, nevenoval som sa paragrafovému zneniu, priznávam.
A k pánovi poslancovi Tarabovi, áno, do trhového prostredia, samozrejme, patrí aj Protimonopolný úrad. Ak si pamätáme, myslím si, že presne takéto konanie mali, aj sa mi zdá, že sa im podarilo dokázať niekedy v minulosti, že banky sa nejak dohadovali o výške poplatkov. Čiže áno, je tu Protimonopolný úrad. Ak tento pocit je, treba, treba konať, a ak sa na to príde, samozrejme, treba to vyriešiť. Čiže v tomto, v tomto úplný súhlas.
Možno len jedna vec, že ale vnímajme to, veď do tejto situácie, v akej Slovensko konkurenčne je, nás dostalo práve navyšovanie povinností, regulácií, platieb, daní. Toto je to isté, ten bankový odvod. Áno, môžme si myslieť, že banky sú silné, a buďme radi, sú chrbtovou kosťou ekonomiky. Ale keď niekomu jedným rozhodnutím zvýšite náklady takto výrazne, ako to urobil bankový odvod, tak to, samozrejme, je problém, a to je presne to pokračovanie toho, čo vlastne potom zhoršuje tú konkurencieschopnosť. Hej? Nie, že dokážete teda lepšie podojiť banku a získať viac peňazí pre štát.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní ku tzv. Sulíkovmu kilečku, ktoré má priniesť zlepšenie, zjednodušenie života, úsporu zbytočných nejakých nákladov a jednoducho má byť akousi reakciou vlády na súčasnú krízu, v ktorej sa nachádzame a ktorá sa bude prehlbovať.
Žiaľ, keď bol pán podpredseda vlády Sulík u nás na klube, aby sa nás spýtal, či túto vec podporíme, či sme ochotní takúto záležitosť podporiť, tak hovoril o tom, že tieto opatrenia budú na podporu ľudí, na podporu podnikateľov, na zlepšenie života. Nepadlo ani slovo o tom, že by boli na podporu bánk.
Sme v druhom čítaní, a preto si dovolím sa venovať trošku samotným paragrafom. Vaše kilečko (rečník zobral do ruky listy papiera, ukazujúc ich plénu), vaše kilečko sa podrobne rozpisuje, kolegovia z koalície, o rôznych naozaj detailných drobnostiach. Čaro skryté v odpustení bankového odvodu je spomenuté na poslednej strane, na poslednej strane pod § 30p na šiestich riadkoch. Na šiestich riadkoch tu vláda len ako keby mimochodom, mimovoľne rozpráva o tom, že banky už nebudú musieť platiť do štátneho rozpočtu tento odvod upravený zákonom, k tomu sa dostanem, a vlastne je to len také mimovoľné opatrenie. To najdôležitejšie, čo sa najviac dotkne života ľudí, je na posledných šiestich riadkoch celého návrhu zákona. Podľa mňa ide o absolútne neseriózne jednanie, ide o snahu vlády a predkladateľa zakryť, zakryť túto aktivitu a túto snahu.
Ale poďme sa rozprávať o konkrétnom znení. Paragraf 35, ktorý som hovoril, hovorí, že: „na zmiernenie negatívnych následkov pandémie sa splátky osobitného odvodu podľa osobitného predpisu, ktorých splatnosť nastane po účinnosti tohto zákona, až do konca roka 2020 neuhrádzajú“. Aby sme vedeli, o čom rozprávame, pre tých, ktorí to ešte nemajú celkom pozreté, naštudované, tak ide o zákon z 20. októbra 2011 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a tak ďalej.
A, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže ja neverím, že hlavne z klubu OĽANO ste tu boli zvolení kvôli tomu, aby ste pomáhali bankám, ale si myslím, že drvivá väčšina z vás sem išla s úprimným záujmom pomáhať ľuďom a Slovensku, tak si dovolím prečítať niektoré zaujímavé časti tohto zákona, ktorý má byť teraz odložený a neskôr zrušený.
Paragraf 4 zákona o bankových odvodoch v ods. 1 hovorí: „Uhradené odvody sú štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte.“
Odsek 2 § 4 tohto zákona hovorí, že: „výnos zo štátnych finančných aktív podľa odseku 1 sa stáva súčasťou týchto štátnych finančných aktív“.
A dôležitý je ods. 3 § 4 tohto zákona, kolegyne, kolegovia. Počúvajte dobre, aby sme vedeli, o čom je tu reč a prečo, prečo tak veľmi, prečo tak veľmi považujeme za potrebné sa k tomu vyjadriť a donútiť vládu, aby tento jeden § 35 z tohto balíka stiahla.
Odsek 3 § 4 zákona o bankových odvodoch hovorí: „Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky. Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 možno použiť aj na doplnenie zdrojov fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady. Tieto štátne finančné aktíva možno použiť aj na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.“
A keď si to teraz rozmeníme na drobné, kolegyne, kolegovia, tak vlastne my vidíme, že v rámci boja proti kríze ideme rušiť mechanizmus a zákon, ktorý banky nútil odvádzať istú časť svojich príjmov na boj a prevenciu proti kríze a na riešenie krízových situácií a na ochranu vkladov občanov Slovenskej republiky. A možno sa pýtate, že prečo. Ja som za celý čas, odkedy som si to tu prečítal, sa pýtam prečo. Veď hádam nemohli prísť lobisti z bánk dať po 5 mil. eur konkrétnym ľuďom a jednoducho tí im to sem dali, lebo toto je najjednoduchšie riešenie, a poviete si, že je to pravdepodobné. A je to príklad lobizmu ako z amerického filmu. Ale je tu ešte jedna zaujímavejšia vec, keď sa nad tým začnete zamýšľať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na tom mimorozpočtovom účte, na ktorý odchádzajú tieto bankové odvody, je v súčasnosti viac ako 1 mld. eur. Po zrušení, po zrušení tohto zákona o bankových odvodoch už tento účet nebude viazaný na to, aby bol použitý výlučne na ochranu vkladov občanov Slovenskej republiky a na riešenie bankových kríz. Ale vláda Slovenskej republiky bude môcť tieto peniaze z tohto účtu použiť v podstate na svoje vlastné aktivity, na svoje vlastné projekty. Takže prečo by sme to nespravili? Banky, banky si prídu k väčšiemu zisku, vláda bude mať peniaze navyše. Jediný, kto z toho vyjde, jediný, kto z toho vyjde úplne zle, budú občania. Jediný, kto z toho vyjde, budú občania.
A ja sa pýtam, či nie je úlohou vlády a nie je úlohou nás všetkých hľadať práve spôsoby a riešenia, ktoré pomôžu občanom a ktoré nebudú umelo navyšovať zdroje peňazí pre vládu na úkor ochrany vkladov ľudí a ktoré nebudú z toho tučného zisku bánk robiť ešte tučnejší, ešte tučnejší, lebo ak schválite tento balík aj s § 30p, kolegovia z koalície, tak vy bohatým dáte ešte viac, to sú tie banky, a chudobným, to sú tí ľudia, ktorí musia platiť úroky, ktorí musia platiť tie vysoké bankové poplatky, tak tým ešte viac zoberiete. A ja sa pýtam, či to naozaj chcete, pán Sulík. Kde? V § 30p.
A preto dávam procedurálny návrh, aby bol tento materiál vrátený na prepracovanie. My sme ochotní ho podporiť, lebo sú tam veľmi dobré veci, je tam veľmi veľa dobrých vecí, pán Sulík. Sú tam aj detaily, ktoré, s ktorými sa nevieme stotožniť, ako, ako sú tie telekomunikačné antény, to naozaj nemuselo byť, ale, ale ten bankový odvod, ten to celé neguje, ten to celé neguje, celú tú snahu o ten balík na, na zlepšenie života na Slovensku ten bankový odvod neguje.
Takže dal som návrh na dopracovanie, z ktorého očakávame, že predkladateľ stiahne ten § 30p, a keď bude § 30p stiahnutý z tohto návrhu, tak sme pripravení tento návrh ako balík podporiť. Inak si neviem predstaviť, inak si neviem predstaviť, ako sa môže poslanec, ktorý bude hlasovať za toto, pozrieť do očí ľuďom, keď sa ho budú pýtať, prečo ste bankám, ktoré na Slovensku si žijú v totálnom luxuse a majú zisky ako v málo krajinách Európskej únie, prečo ste im dali ešte viac peňazí. A prečo ste nás nútili platiť úroky aj za obdobie, keď sme si odložili splátky?! Rozmýšľajte, kolegyne, kolegovia. Rozmýšľajte a pýtajme sa na to pohľadom ľudí a očami ľudí, ktorí žijú z minimálnej mzdy, ktorí nežijú z poslaneckých platov, ktorí nežijú z miliónov a miliárd ako banky, ale ktorí sú radi, ak vôbec ešte prácu majú, a ako prvú, prvý výdavok zo svojho rodinného rozpočtu si zaplatia hypotéku a všetky tieto dlhy, ktoré proste nikto nechce, ale dnes sú ľudia nútení ich mať. A my v tejto situácii ideme, v rámci akože pomoci ľuďom ideme pomáhať bankám. To je jednoducho neprijateľné.
Ďakujem pekne.

Desať faktických poznámok na vystúpenie, pardon, trinásť. Končím možnosť prihlásiť sa a potom pôjde do rozpravy pán minister.
Takže ako prvý - pán poslanec Kremský.