9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán podpredseda vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súčasnosti bojujeme so silným protivetrom v podobe negatívnych dôsledkov súvisiacich s opatreniami proti pandémii choroby COVID-19. Odborné odhady Národnej banky Slovenskej republiky hovoria o prepade ekonomiky o približne 10 %, čo je približne 9 mld. eur, zrušení 70-tisíc pracovných miest, znížení reálnych miezd o 3,5 % a predkrízovú úroveň dosiahne ekonomika v polovici roku 2022.
V odvetviach, ktoré sú najviac zasiahnuté karanténnymi opatreniami, podniká dovedna 53-tisíc malých a stredných podnikateľov. V období mimoriadnej situácie sa muselo uzavrieť takmer 9 % všetkých aktívnych malých a stredných podnikov na Slovensku. Podnikateľom významne klesli objednávky, nastali problém s cashflowom a splácaním faktúr. Finančné zdroje, ktorými ekonomika Slovenska disponuje, sú vzácne a obmedzené. Aj keď to na prvý pohľad nie je zjavné, milióny smerujúce na rôzne aktivity alebo projekty sú pre radového občana neuchopiteľná veličina. Opatrenie na podporu ekonomiky sú často financované prostredníctvom eurofondov, dlhového financovania, financované z racionalizačných opatrení, teda úspor. Regulácia priamo mení, nariaďuje, obmedzuje alebo zakazuje správanie i ľudí a organizácií. Niektoré regulácie napĺňajú svoje poslanie a, naopak, iné nedosahujú želaný výsledok a prinášajú skôr náklady pre spoločnosť.
Nami predkladané návrhy na zrušenie regulácií sme si nevycucali len tak z prsta, ale vzišli z aplikačnej praxe. Týmto, samozrejme, nechceme popierať exit..., existenciu regulácií, ktoré sú aj žiaduce, napr. zákaz klamlivej reklamy, ale rozviazať podnikateľom ruky, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez zbytočnej buzerácie. Predkladaný návrh zákona je pozitívny v mnohých ohľadoch. Pružne reaguje na paralyzované podnikateľské prostredie, zlepšuje podnikateľské prostredie v zmysle obmedzovaní, resp. rušení nepotrebných regulácií. Nespôsobí dieru v štátnom rozpočte a znižuje náklady pre podnikateľov, odstraňujú sa zbytočné byrokratické ustanovenia v jednotlivých zákonoch, rušia sa viaceré povinnosti, odstraňujú prekážky v podnikaní.
Čistý prínos navrhovaného zákona bude pre jedného podnikateľa odhadovaný na úrovni takmer 15-tisíc euro ročne, čo nie je veruže zanedbateľná suma. Ak teda chceme podporiť podnikateľské prostredie a s tým spojenú zame..., zamestnanosť a ekonomiku ako takú, tak súčasný návrh zákona je veľmi účinný nástroj.
Ďakujem vám veľmi pekne všetkým za pozornosť a prosím o podporu daného zákona.
Rozpracované
Vystúpenia
15:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:33
Tomáš ŠudíkJa si myslím, že aj týmto sčasti obmedzíme nejakú tú politizáciu v týchto podnikoch, aby takto nedávali ďalej tie pokuty.
Ďakujem krásne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.7.2020 o 15:33 hod.
Tomáš Šudík
Videokanál poslanca
Ďakujem všetkým svojim kolegom za ich vystúpenia a podporu, zároveň by som chcel ešte raz poďakovať aj pánovi Kuriakovi, ktorý ako bývalý podnikateľ taktiež zhodnotil, ako vlastne tie kontroly prebiehali a prečo je, ako tie kontroly prebiehali a prečo tak často dávali pokutu. Jednoducho podľa mňa množstvo podnikateľov, ktorí na Slovensku aj tí malí podnikali, pochopili, že jednoducho ak popri svojej podnikateľskej činnosti aj kritizovali vtedajšiu vládu, tak nejaký okresný predseda vtedajšej vlády zavolal napríklad na úrad verejného zdravotníctva, tak počuj, Anča, ta on si tam ide otvárať nejakú prevádzku, no ta mu príď až na 30. deň. 30 dní pri..., môžeš spísať nejaké povolenie a takto prebiehalo. Takto častokrát tieto kontrolné subjekty sa snažili po ponoriť všetkých podnikateľov, ktorí chceli slušne podnikať.
Ja si myslím, že aj týmto sčasti obmedzíme nejakú tú politizáciu v týchto podnikoch, aby takto nedávali ďalej tie pokuty.
Ďakujem krásne.
Rozpracované
15:34
Vystúpenie v rozprave 15:34
Miroslav ŽiakV odvetviach, ktoré sú najviac zasiahnuté karanténnymi opatreniami, podniká dovedna 53-tisíc malých a stredných podnikateľov. V období mimoriadnej situácie sa muselo uzavrieť takmer 9 % všetkých aktívnych malých a stredných podnikov na Slovensku. Podnikateľom významne klesli objednávky, nastali problém s cashflowom a splácaním faktúr. Finančné zdroje, ktorými ekonomika Slovenska disponuje, sú vzácne a obmedzené. Aj keď to na prvý pohľad nie je zjavné, milióny smerujúce na rôzne aktivity alebo projekty sú pre radového občana neuchopiteľná veličina. Opatrenie na podporu ekonomiky sú často financované prostredníctvom eurofondov, dlhového financovania, financované z racionalizačných opatrení, teda úspor. Regulácia priamo mení, nariaďuje, obmedzuje alebo zakazuje správanie i ľudí a organizácií. Niektoré regulácie napĺňajú svoje poslanie a, naopak, iné nedosahujú želaný výsledok a prinášajú skôr náklady pre spoločnosť.
Nami predkladané návrhy na zrušenie regulácií sme si nevycucali len tak z prsta, ale vzišli z aplikačnej praxe. Týmto, samozrejme, nechceme popierať exit..., existenciu regulácií, ktoré sú aj žiaduce, napr. zákaz klamlivej reklamy, ale rozviazať podnikateľom ruky, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez zbytočnej buzerácie. Predkladaný návrh zákona je pozitívny v mnohých ohľadoch. Pružne reaguje na paralyzované podnikateľské prostredie, zlepšuje podnikateľské prostredie v zmysle obmedzovaní, resp. rušení nepotrebných regulácií. Nespôsobí dieru v štátnom rozpočte a znižuje náklady pre podnikateľov, odstraňujú sa zbytočné byrokratické ustanovenia v jednotlivých zákonoch, rušia sa viaceré povinnosti, odstraňujú prekážky v podnikaní.
Čistý prínos navrhovaného zákona bude pre jedného podnikateľa odhadovaný na úrovni takmer 15-tisíc euro ročne, čo nie je veruže zanedbateľná suma. Ak teda chceme podporiť podnikateľské prostredie a s tým spojenú zame..., zamestnanosť a ekonomiku ako takú, tak súčasný návrh zákona je veľmi účinný nástroj.
Ďakujem vám veľmi pekne všetkým za pozornosť a prosím o podporu daného zákona.
Vážený pán podpredseda vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súčasnosti bojujeme so silným protivetrom v podobe negatívnych dôsledkov súvisiacich s opatreniami proti pandémii choroby COVID-19. Odborné odhady Národnej banky Slovenskej republiky hovoria o prepade ekonomiky o približne 10 %, čo je približne 9 mld. eur, zrušení 70-tisíc pracovných miest, znížení reálnych miezd o 3,5 % a predkrízovú úroveň dosiahne ekonomika v polovici roku 2022.
V odvetviach, ktoré sú najviac zasiahnuté karanténnymi opatreniami, podniká dovedna 53-tisíc malých a stredných podnikateľov. V období mimoriadnej situácie sa muselo uzavrieť takmer 9 % všetkých aktívnych malých a stredných podnikov na Slovensku. Podnikateľom významne klesli objednávky, nastali problém s cashflowom a splácaním faktúr. Finančné zdroje, ktorými ekonomika Slovenska disponuje, sú vzácne a obmedzené. Aj keď to na prvý pohľad nie je zjavné, milióny smerujúce na rôzne aktivity alebo projekty sú pre radového občana neuchopiteľná veličina. Opatrenie na podporu ekonomiky sú často financované prostredníctvom eurofondov, dlhového financovania, financované z racionalizačných opatrení, teda úspor. Regulácia priamo mení, nariaďuje, obmedzuje alebo zakazuje správanie i ľudí a organizácií. Niektoré regulácie napĺňajú svoje poslanie a, naopak, iné nedosahujú želaný výsledok a prinášajú skôr náklady pre spoločnosť.
Nami predkladané návrhy na zrušenie regulácií sme si nevycucali len tak z prsta, ale vzišli z aplikačnej praxe. Týmto, samozrejme, nechceme popierať exit..., existenciu regulácií, ktoré sú aj žiaduce, napr. zákaz klamlivej reklamy, ale rozviazať podnikateľom ruky, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez zbytočnej buzerácie. Predkladaný návrh zákona je pozitívny v mnohých ohľadoch. Pružne reaguje na paralyzované podnikateľské prostredie, zlepšuje podnikateľské prostredie v zmysle obmedzovaní, resp. rušení nepotrebných regulácií. Nespôsobí dieru v štátnom rozpočte a znižuje náklady pre podnikateľov, odstraňujú sa zbytočné byrokratické ustanovenia v jednotlivých zákonoch, rušia sa viaceré povinnosti, odstraňujú prekážky v podnikaní.
Čistý prínos navrhovaného zákona bude pre jedného podnikateľa odhadovaný na úrovni takmer 15-tisíc euro ročne, čo nie je veruže zanedbateľná suma. Ak teda chceme podporiť podnikateľské prostredie a s tým spojenú zame..., zamestnanosť a ekonomiku ako takú, tak súčasný návrh zákona je veľmi účinný nástroj.
Ďakujem vám veľmi pekne všetkým za pozornosť a prosím o podporu daného zákona.
Rozpracované
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Radovan SlobodaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.7.2020 o 15:37 hod.
Ing.
Radovan Sloboda
Videokanál poslanca
Mirko, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok ohľadne regulácií, ono ide, išlo alebo ide zhruba o to, že po Nežnej revolúcii podiel štátu na tvorbe HDP predstavoval asi 90 %, toto sa asi v priebehu 10 rokov otočilo úplne naopak, že podiel štátu pred..., predstavoval na tvorbe HDP asi 10 %. Aby štát kompenzoval tu tento úbytok, tak zviedol kvantá regulácií, a o ktorých si práve hovoril. A ja som veľmi rád, že prichádzame s touto zmenou a začíname regulácie odbúravať.
Ďakujem.
Rozpracované
15:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38
Marek ŠefčíkMám švagra, ktorý je automechanik a založil si živnosť, roky trvalo, kým cez tú tortúru prešiel, a tie kontroly, čo mu chodili, tak sťažoval sa mi, že on to asi zabalí. A to povedal niekoľkokrát so zaťatými zubami, takýmto spôsobom sa pretĺkol až do dnešných dní, ale tá...
Mám švagra, ktorý je automechanik a založil si živnosť, roky trvalo, kým cez tú tortúru prešiel, a tie kontroly, čo mu chodili, tak sťažoval sa mi, že on to asi zabalí. A to povedal niekoľkokrát so zaťatými zubami, takýmto spôsobom sa pretĺkol až do dnešných dní, ale tá byrokracia skutočne ho zabíjala. Takže ja som rád a nie je to reakcia len na tohto rečníka, ale aj na predrečníkov, ktorí spomenuli a podporili tento zákon skrz to, že zjedno..., chceme veci zjednodušovať, chceme to podnikateľské prostredie vylepšiť, aj čo sa týka zjednodušenia a byrokracie.
A ešte spomeniem takú vec, že pán minister, myslím, niekde, niekedy spomínal, že ak zavedieme jeden zákon, tak zrušme dva, takže dúfam, že aj takýmto smerom pôjdeme.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.7.2020 o 15:38 hod.
Mgr.
Marek Šefčík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega spomenul v rozprave také tvrdé slovo možno, že buzerácia podnikateľov a živnostníkov, myslel tým asi tú byrokraciu.
Mám švagra, ktorý je automechanik a založil si živnosť, roky trvalo, kým cez tú tortúru prešiel, a tie kontroly, čo mu chodili, tak sťažoval sa mi, že on to asi zabalí. A to povedal niekoľkokrát so zaťatými zubami, takýmto spôsobom sa pretĺkol až do dnešných dní, ale tá byrokracia skutočne ho zabíjala. Takže ja som rád a nie je to reakcia len na tohto rečníka, ale aj na predrečníkov, ktorí spomenuli a podporili tento zákon skrz to, že zjedno..., chceme veci zjednodušovať, chceme to podnikateľské prostredie vylepšiť, aj čo sa týka zjednodušenia a byrokracie.
A ešte spomeniem takú vec, že pán minister, myslím, niekde, niekedy spomínal, že ak zavedieme jeden zákon, tak zrušme dva, takže dúfam, že aj takýmto smerom pôjdeme.
Ďakujem.
Rozpracované
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Richard SulíkAko prvé začnem tak trochu odzadu, pán poslanec Kuriak, ktorý, veď my sa ani nepoznáme, ani neviem, neviem, čo robil alebo v čom podnikal, ale presne ste opísali to, ako sa cíti nejaký drobný podnikateľ, keď musí zoškrabať peniaze na odvody, lebo vie, že v Sociálnej poisťovni vôbec nikoho...
Ako prvé začnem tak trochu odzadu, pán poslanec Kuriak, ktorý, veď my sa ani nepoznáme, ani neviem, neviem, čo robil alebo v čom podnikal, ale presne ste opísali to, ako sa cíti nejaký drobný podnikateľ, keď musí zoškrabať peniaze na odvody, lebo vie, že v Sociálnej poisťovni vôbec nikoho nebude zaujímať, či mal, alebo nemal, alebo keď musí zápasiť s nejakými dvomi tetami, ktoré práve prišli na kontrolu.
Toto je to skutočné podnikanie. To je to, keď nemáte istotu, či zajtra príde dostatok zákazok alebo zákazníkov, alebo nemáte istotu, či sa nestane niečo typu korona alebo niečo iné nepredvídateľné, či vás neprepadnú, teda nevykradnú, alebo poistný prípad. Skrátka, ten život je strašne rozmanitý, to podnikanie je naozaj veľkým rizikom, je to, teda sa aj hovorí riziko podnikania. Nemám na mysli podnikanie, keď dodávate trikrát predražené CT-čká do nejakej nemocnice, lebo však aj to je plusko, teda či ste formálne, keď sa na to pozriete, aj to je podnikanie, alebo keď posúvate kamióny dreva hore-dole. To nie je podnikanie. To je skrátka na základe iných, neštandardných vzťahov, sú to dohodnuté nejaké, nejaké väzby, kde ceny nie sú trhové, kde zmluvy nevznikajú v rámci konkurenčného prostredia.
Podnikanie hlavne u tých malých a stredných je presne to, čo opisoval pán poslanec Kuriak. Áno, medzi podnikateľmi sú aj čierne ovce, ktoré potom kazia tým ostatným povesť, ale s tým musíme žiť a to je v podstate v každom, v každom nejakom zoskupení - aj medzi politikmi, aj medzi lekármi, aj prakticky všade.
Ale všeobecne, tak ako si myslím, že naša spoločnosť si necení dostatočne učiteľov a necení si ani sudcov preto, lebo majú medzi sebou čierne ovce, kadejaké pani Jankovské, tak kto by si ich cenil. Ale to sú rovnako kľúčové veci pre fungovanie štátu, dospieť včas k spravodlivému rozsudku alebo vzdelávať naše deti a rovnako kľúčové je, aby bola časť obyvateľstva, ktorá iným ľuďom dáva prácu. Toto, bohužiaľ, nedoceňujeme, za posledných 12 rokov tu vládol číry populizmus, ideme rozdávať, rozdávať a ešte raz rozdávať a v skutočnosti je to len kupovanie hlasov, len z tohto, tu musí byť každému zrejmé, spoločnosť nedokáže vyžiť. Spoločnosť dokáže vyžiť vtedy, keď časť obyvateľstva, jej nejaká časť bude tvoriť hodnoty. Takto to, bohužiaľ, je.
Teraz by som chcel reagovať na niekoľko poznámok pána poslanca Žigu, ktorý vystúpil ako prvý s úsmevom na tvári, až ako keby mal z toho trochu srandy, a ja som bol predtým, ako teraz som členom vlády, tak som bol päť rokov europoslancom, čiže v tomto parlamente som sedel iba do roku 2014, ale niektoré veci mi to tak oživilo. Oživilo mi to spomienku, že ako to je diskutovať so smerákmi.
Tak diskutovať so smerákmi, resp. ich spôsob diskusie je mať tri základné pravidlá:
1. Na žiadnu námietku nereagovať. To je prvé, to bez toho ani nechoďte do debaty. Desaťkrát tu ja môžem spomínať, že, pán Kamenický, prosím vás, alebo, pán Žiga, keď tu teda kritizujete, že v tomto prípade sme sa rozhodli pre skrátené volebné konanie, legislatívne konanie, vysvetlite, prosím vás, porovnajte to s tými trinástymi dôchodkami, či tam bolo oprávnené skrátené legislatívne konanie, to môžte im desaťkrát povedať, oni sa držia pravidla, diskusného pravidla č. 1 - na žiadnu námietku nereagovať.
Diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť. Ultrakrátka. Napríklad pán Žiga (povedané so smiechom) dnes tu vyčítal, tu doobeda mne vyčítal, že, pán Sulík, ja som si to zapísal, africké štáty predbehli Slovensko, čo sa týka kvality podnikateľského prostredia. A to ešte nejakých 104 dní dozadu bol predsa ministrom hospodárstva pán Žiga. Za 104 dní on zabudol na toto. A mne vyčíta, že africké štáty nás predbehli (povedané so smiechom), a pritom on bol štyri roky. Čiže diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť.
Diskusné pravidlo č. 3 - ignorovať argumenty, vtedy sa diskutuje, to je najjednoduchšie, keď ignorujete argumenty. Burčiak. Spomenul tu už včera pán Žiga: „Á, tam vy s tým burčiakom idete posunúť o 15-30 dní lehotu, a čo potom, a cukrová voda...“ a neviem, čo hovoril. Dnes ráno sme sa, aha, odišiel, od pána Kremského dozvedeli, že predsa je to inak. Je to tak, že naďalej to musí, že to je len zákonný rámec a naďalej, vždy od sezóny k sezóne sa to ešte bude dodatočne rozhodovať. Toto pán Kremský na výbore hovoril Petrovi Žigovi, ale nič to, skrátka sa musí odignorovať a vtedy sa ľahko diskutuje.
Takže aj vám dávam, tí, čo ste noví, dovolím si ja tu starý harcovník vám dať túto radu, keď chcete byť úspešní v diskusiách, nereagovať na oprávnené námietky, ultrakrátka pamäť a ignorovať argumenty a bude sa vám veľmi dariť.
Teraz ešte zopár poznámok ďalších. Pán Žiga vyčítal, teda že, vyčítal, toto slovo je dôležité, vytkol mi, že tento návrh, toto kilečko, že to iba odstraňuje zbytočnú administratívu a že to odstraňuje byrokratické povinnosti, toto nie je riešenie, to my potrebujeme viac, čo tam nejaké odstránenie zbytočnej administratívy.
Ja si pamätám, v roku 2006, keď sa Robert Fico stal prvýkrát premiérom, tak v októbri toho roku, ja som bol vtedy v tom čase poradcom ministra financií Jána Počiatka, vtedy sa tu ešte javil byť slušný človek, aby ste si o mne nemysleli. Hej? A bol som teda jeho poradcom, tak som to tak celé sledoval. A oni normálne na vláde prijali uznesenie č. 815/2006, že znížime, znížime počet úradníkov o 20 %. Také fakt sa dá vyhľadať v archíve. No a vieme, ako to dopadlo. Odvtedy sa počet úradníkov z 1,5 znásobil, možno takmer zdvojnásobil. A naďalej vyčíta teda ten pán Žiga, že my iba odstraňujeme, čo to je, to je nič odstraňovať zbytočnú administratívu.
No my ju musíme odstrániť, ale nielen znižovať počet ľudí. My musíme tie procesy, ktoré sú za tým, odstrániť preto, lebo každá minca má dve strany. Keď my vymyslíme nejakú administratívu typu chodiť kontrolovať, či je nalepená nálepka Zákaz fajčiť, tak jedna vec je, že to stojí nejakých úradníkov navyše, na ktorých sa skladáme, na ktorých sa skladajú všetci tí, ktorí tvoria hodnoty a chodia do roboty, a zároveň ale na tej druhej strane oni spôsobujú tým problémy, lebo prídu nejaké dve tety na kontrolu a dajú vám pokutu 300 eur, že prečo tam nevisí nálepka, a vôbec ich nezaujíma, že sa tam v živote nefajčilo, v tom priestore. My práve musíme rušiť tieto procesy. Je to, je to strašne náročná práca, ich vyhľadať, vyhľadať tie, tie správne, správne paragrafy v zmysle, že nájsť tie zbytočnosti. Nevieme ich. To je písané po čínsky. A my máme málo ľudí k dispozícii, ktorí tou čínštinou hovoria. Neviem, či som to tu už uvádzal, tak dovoľte mi to zopakovať.
BOZP, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, no nemôžme to zrušiť en bloc, však to by bola strašná hlúposť aj, aj veľmi škodlivé. Ale v tých stovkách strán predpisov, tam je množstvo zlých, škodlivých, zbytočných paragrafov, len nevieme ich nájsť. Všetko je to písané v čínštine. No tak kto to vie? Vedia to napríklad tí experti na BOZP, ale experti na BOZP nám to nebudú vešať na nos, lebo oni z toho žijú. A tých ľudí, ktorí sú ochotní niečo z tohto prezradiť, je veľmi málo. O to sa musíme snažiť, a preto je to množstvo drobností.
Ja by som tiež bol rád, keby tam bolo 114 veľkých vecí, ale tie drobnosti, v tom detaile je ten čert zakopaný. A tie musíme my identifikovať, vyhľadať a pekne zrušiť ich, jedno za druhým.
A preto aj dúfam, že to kilečko č. 2, ktoré chceme predložiť na jeseň, taká je dohoda na koaličnej rade a ja som veľmi rád, čo som počul aj od poslancov OĽANO, teda tých mojich poznám, samozrejme, roky, ale som veľmi rád, čo som tu počul, že majú to v sebe, či už pani Kozelová, ktorá sa opakovane vyjadrila, alebo (povedané so smiechom) Zita Pleštinská, ktorá ma kočíkovala, keď som bol malý, tak že chápu to, je to v nich a to je dobré. To je dobré, a preto mám, mám radosť z tých príspevkov, ktoré prichádzali z koalície, a dúfam, že tam nebude v tej druhej várke, že 100, ale možnože 200 alebo 300 konkrétnych, kľudne prkotín. Ale v sume stokrát nič umorí vola, 114-krát drobné opatrenie pomôže podnikateľskému prostrediu. Takže toľko na tú námietku, keď pán Žiga vyčíta, čo tam je stovka drobných vecí.
No. Potom sa odvolával na pána Machunku. Ja pána Machunku nepoznám. On je údajne z..., z AZZZ, Asociácia zamestnávateľských zväzov (pozn. red.: správne „Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení“). Pán Machunka teda povedal, že ide síce o veci, ktoré potešia, ale sú to len drobnosti. Tak aby bolo jasné, mám tu takýto list (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu), kto ho bude chcieť vidieť v origináli, dostane ho v origináli. A teraz nebudem ho čítať celý, ale prečítam, prečítam z toho nejaké dve-tri vety: „Vážený pán minister, v súvislosti s pripravovaným materiálom lex korona si dovoľujeme v mene AZZZ, RÚZ, APZ...“, to je Asociácia priemyselných zväzov, „SOPK, Klub 500 a SPPK“, to sú, to je šesť kľúčových zväzov v našej krajine, „zaslať stanovisko našich organizácií k uvedenému návrhu opatrení.“ A tam sa píše: „Dovoľte nám uviesť, že naši členovia plne podporujú návrh ministerstva hospodárstva lex korona. Sme presvedčení, že uvedené body ako celok významne prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia.“ No tak kto to má vedieť lepšie ako zamestnávatelia?
Ale opakujem, toto nie je spása. Toto nie je, že máme vymaľované a hotovo. Toto je začiatok. Toto je začiatok a chcem poprosiť všetkých ľudí, ktorí podnikali alebo ešte aj povedzme vlastnia firmu, lebo poslanec firmu vlastniť môže, keď majú nejaký dobrý nápad, ihneď sem s ním, zaradíme ho do, do nášho zásobníka, tam sa, samozrejme, to potom niečo z toho odfiltruje, vypadne na koaličných jednaniach a na jednaniach s ministerstvami, ale niečo ostane, a to je napríklad to, čo teraz tu máte pred sebou, a to je to, čo budeme aj v druhom balíku schvaľovať. V tomto prípade, v pôvodnom bolo 176 opatrení, ako tu, mne sa zdá, že pán Kamenický poznamenal. Áno, bolo ich toľko, teraz ich je 114. No kam sa podeli tie ostatné? Tak buď niektorí z partnerov nesúhlasili, s tým treba žiť, to také je, taký je život v koalícii a je to úplne korektné, alebo niektoré ministerstvá nesúhlasili, alebo chcelo to ešte trochu viac času si to vydiskutovať. Čiže nič nie je stratené, my sa k tomu vrátime. Máme zásobník, v tom zásobníku už dnes, keď, v tom inom, na to kilečko 2 je už dnes vyše 100 opatrení. Čiže celkom optimistický som v tejto veci.
No a potom mi pán Žiga (povedané so smiechom) vyčítal, to bude asi štvrtá diskusná zásada, musíte mať ešte dobrú dávku humoru, lebo pán Žiga mi vyčíta, že: „No toto jak to vznikalo? Každý, kto mal nápad, tak zavolal.“ No jasné, však o tom to je. Každý, kto má dobrý nápad, má zavolať a my to s radosťou zapracujeme do, do nejakého najbližšieho zoznamu. Však čo je na tom zlé, že niekto má dobrý nápad a zavolá? Neviem, ako to robia v SMER-e, ale ja to tak zvyknem robiť veľakrát v mojom živote, že keď má niekto dobrý nápad, tak treba si ho osvojiť.
A ďalšia vec je, toto som ešte nepochopil, ale teraz už k tomu kilečku môžme skončiť. A chcem ešte spomenúť k novému šéfovi ÚRSO, že teda bol nejak pokútne vybratý. A nesúvisí to priamo s kilečkom, ale keďže to pán Žiga spomínal, chcem na to reagovať, aby, aby som vyjasnil jednu vec.
Minulá vláda zvolila pána profesora Jahnátka za šéfa ÚRSO, toto komentovať nebudem, ale berte, prosím, na vedomie, tí, ktorí sa nevenujete tejto oblasti, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to je, to je tá kľúčová inštitúcia v energetike, kľúčová. A zvolili tam na základe nejakého procesu pána profesora Jahnátka z Komjatíc. A ten proces je nasledovný, že tým, že ministerstvo hospodárstva má v gescii zákon o tom ÚRSO, tak ministerstvo hospodárstva aj predkladá, teda vyberie kandidáta a predloží ho vláde. A ten výber má fungovať tak, že zvolí sa nejaká komisia, kde sú ľudia z ministerstva, ale aj z odborárov, od zamestnávateľov, z parlamentu, tá niekoho, tá vyberie nejaký počet ľudí, minister rozhodne, koho z týchto, z týchto ľudí vyberá a predloží to na vládu. Presne toto som spravil aj ja. Ja som zobral ten pokyn ministerstva, ktorý som tam po pánovi Žigovi našiel, jedna k jednej som ho prebral a presne tak som postupoval. Navyše ale som spravil verejné vypočutie a som presvedčený, že som vybral najvhodnejšieho človeka. Takže nerozumiem, pán Žiga keď mi vyčíta toto, že, ale tu platí zas tá ultrakrátka pamäť, tak zabudol, ako to robil on, lebo robil to presne takisto. A dnes povedať, že to je nominant vlády. No, sakra, koho iného to má byť nominant, keď vláda volí šéfa ÚRSO na základe pravidiel, ktoré nám tu zanechal pán Žiga?!
Tak len toľkoto, aby, chcel som vlastne len povedať, že to bol proces, ktorý prebehol maximálne transparentne a korektne. To by bolo z mojej strany asi všetko.
Úplne na záver tu mám ešte jednu, jednu poznámku. Pán Linhart vystúpil s faktickou pripomienkou, teda že je proti tomu, aby sa upozorňovalo, až potom pokutovalo, ale povedali ste aj také, že ste za systematické riešenie, a, pán Linhart, ja som pripravený o tomto vecne debatovať, takže vás kedykoľvek rád uvidím na ministerstve, keď aj vy budete mať nejaké návrhy. Nehovorím, že sa na všetkom vždy dohodneme, ale som presvedčený, že si to dokážeme kultivovane a vecne vysvetliť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dúfam, teda že tento návrh podporíte, a hneď, ako to bude, hneď ako ho podpíše pani prezidentka, tak sa idem s Jánom Oravcom venovať kilečku 2, my sme v tom našli celkom dobrú záľubu, no a dúfam, že niekedy v októbri, novembri sa tu v tejto istej veci vidíme opäť.
No a úplne na záver sa chcem ešte Jánovi Oravcovi poďakovať, ktorý teda tu nechal svoju mladosť pri tom vyjednávaní.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem sa poďakovať za rozpravu vecnú, kultivovanú a chcel by som na niekoľko vecí reagovať. Budem sa snažiť sa neopakovať.
Ako prvé začnem tak trochu odzadu, pán poslanec Kuriak, ktorý, veď my sa ani nepoznáme, ani neviem, neviem, čo robil alebo v čom podnikal, ale presne ste opísali to, ako sa cíti nejaký drobný podnikateľ, keď musí zoškrabať peniaze na odvody, lebo vie, že v Sociálnej poisťovni vôbec nikoho nebude zaujímať, či mal, alebo nemal, alebo keď musí zápasiť s nejakými dvomi tetami, ktoré práve prišli na kontrolu.
Toto je to skutočné podnikanie. To je to, keď nemáte istotu, či zajtra príde dostatok zákazok alebo zákazníkov, alebo nemáte istotu, či sa nestane niečo typu korona alebo niečo iné nepredvídateľné, či vás neprepadnú, teda nevykradnú, alebo poistný prípad. Skrátka, ten život je strašne rozmanitý, to podnikanie je naozaj veľkým rizikom, je to, teda sa aj hovorí riziko podnikania. Nemám na mysli podnikanie, keď dodávate trikrát predražené CT-čká do nejakej nemocnice, lebo však aj to je plusko, teda či ste formálne, keď sa na to pozriete, aj to je podnikanie, alebo keď posúvate kamióny dreva hore-dole. To nie je podnikanie. To je skrátka na základe iných, neštandardných vzťahov, sú to dohodnuté nejaké, nejaké väzby, kde ceny nie sú trhové, kde zmluvy nevznikajú v rámci konkurenčného prostredia.
Podnikanie hlavne u tých malých a stredných je presne to, čo opisoval pán poslanec Kuriak. Áno, medzi podnikateľmi sú aj čierne ovce, ktoré potom kazia tým ostatným povesť, ale s tým musíme žiť a to je v podstate v každom, v každom nejakom zoskupení - aj medzi politikmi, aj medzi lekármi, aj prakticky všade.
Ale všeobecne, tak ako si myslím, že naša spoločnosť si necení dostatočne učiteľov a necení si ani sudcov preto, lebo majú medzi sebou čierne ovce, kadejaké pani Jankovské, tak kto by si ich cenil. Ale to sú rovnako kľúčové veci pre fungovanie štátu, dospieť včas k spravodlivému rozsudku alebo vzdelávať naše deti a rovnako kľúčové je, aby bola časť obyvateľstva, ktorá iným ľuďom dáva prácu. Toto, bohužiaľ, nedoceňujeme, za posledných 12 rokov tu vládol číry populizmus, ideme rozdávať, rozdávať a ešte raz rozdávať a v skutočnosti je to len kupovanie hlasov, len z tohto, tu musí byť každému zrejmé, spoločnosť nedokáže vyžiť. Spoločnosť dokáže vyžiť vtedy, keď časť obyvateľstva, jej nejaká časť bude tvoriť hodnoty. Takto to, bohužiaľ, je.
Teraz by som chcel reagovať na niekoľko poznámok pána poslanca Žigu, ktorý vystúpil ako prvý s úsmevom na tvári, až ako keby mal z toho trochu srandy, a ja som bol predtým, ako teraz som členom vlády, tak som bol päť rokov europoslancom, čiže v tomto parlamente som sedel iba do roku 2014, ale niektoré veci mi to tak oživilo. Oživilo mi to spomienku, že ako to je diskutovať so smerákmi.
Tak diskutovať so smerákmi, resp. ich spôsob diskusie je mať tri základné pravidlá:
1. Na žiadnu námietku nereagovať. To je prvé, to bez toho ani nechoďte do debaty. Desaťkrát tu ja môžem spomínať, že, pán Kamenický, prosím vás, alebo, pán Žiga, keď tu teda kritizujete, že v tomto prípade sme sa rozhodli pre skrátené volebné konanie, legislatívne konanie, vysvetlite, prosím vás, porovnajte to s tými trinástymi dôchodkami, či tam bolo oprávnené skrátené legislatívne konanie, to môžte im desaťkrát povedať, oni sa držia pravidla, diskusného pravidla č. 1 - na žiadnu námietku nereagovať.
Diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť. Ultrakrátka. Napríklad pán Žiga (povedané so smiechom) dnes tu vyčítal, tu doobeda mne vyčítal, že, pán Sulík, ja som si to zapísal, africké štáty predbehli Slovensko, čo sa týka kvality podnikateľského prostredia. A to ešte nejakých 104 dní dozadu bol predsa ministrom hospodárstva pán Žiga. Za 104 dní on zabudol na toto. A mne vyčíta, že africké štáty nás predbehli (povedané so smiechom), a pritom on bol štyri roky. Čiže diskusné pravidlo č. 2 - ultrakrátka pamäť.
Diskusné pravidlo č. 3 - ignorovať argumenty, vtedy sa diskutuje, to je najjednoduchšie, keď ignorujete argumenty. Burčiak. Spomenul tu už včera pán Žiga: „Á, tam vy s tým burčiakom idete posunúť o 15-30 dní lehotu, a čo potom, a cukrová voda...“ a neviem, čo hovoril. Dnes ráno sme sa, aha, odišiel, od pána Kremského dozvedeli, že predsa je to inak. Je to tak, že naďalej to musí, že to je len zákonný rámec a naďalej, vždy od sezóny k sezóne sa to ešte bude dodatočne rozhodovať. Toto pán Kremský na výbore hovoril Petrovi Žigovi, ale nič to, skrátka sa musí odignorovať a vtedy sa ľahko diskutuje.
Takže aj vám dávam, tí, čo ste noví, dovolím si ja tu starý harcovník vám dať túto radu, keď chcete byť úspešní v diskusiách, nereagovať na oprávnené námietky, ultrakrátka pamäť a ignorovať argumenty a bude sa vám veľmi dariť.
Teraz ešte zopár poznámok ďalších. Pán Žiga vyčítal, teda že, vyčítal, toto slovo je dôležité, vytkol mi, že tento návrh, toto kilečko, že to iba odstraňuje zbytočnú administratívu a že to odstraňuje byrokratické povinnosti, toto nie je riešenie, to my potrebujeme viac, čo tam nejaké odstránenie zbytočnej administratívy.
Ja si pamätám, v roku 2006, keď sa Robert Fico stal prvýkrát premiérom, tak v októbri toho roku, ja som bol vtedy v tom čase poradcom ministra financií Jána Počiatka, vtedy sa tu ešte javil byť slušný človek, aby ste si o mne nemysleli. Hej? A bol som teda jeho poradcom, tak som to tak celé sledoval. A oni normálne na vláde prijali uznesenie č. 815/2006, že znížime, znížime počet úradníkov o 20 %. Také fakt sa dá vyhľadať v archíve. No a vieme, ako to dopadlo. Odvtedy sa počet úradníkov z 1,5 znásobil, možno takmer zdvojnásobil. A naďalej vyčíta teda ten pán Žiga, že my iba odstraňujeme, čo to je, to je nič odstraňovať zbytočnú administratívu.
No my ju musíme odstrániť, ale nielen znižovať počet ľudí. My musíme tie procesy, ktoré sú za tým, odstrániť preto, lebo každá minca má dve strany. Keď my vymyslíme nejakú administratívu typu chodiť kontrolovať, či je nalepená nálepka Zákaz fajčiť, tak jedna vec je, že to stojí nejakých úradníkov navyše, na ktorých sa skladáme, na ktorých sa skladajú všetci tí, ktorí tvoria hodnoty a chodia do roboty, a zároveň ale na tej druhej strane oni spôsobujú tým problémy, lebo prídu nejaké dve tety na kontrolu a dajú vám pokutu 300 eur, že prečo tam nevisí nálepka, a vôbec ich nezaujíma, že sa tam v živote nefajčilo, v tom priestore. My práve musíme rušiť tieto procesy. Je to, je to strašne náročná práca, ich vyhľadať, vyhľadať tie, tie správne, správne paragrafy v zmysle, že nájsť tie zbytočnosti. Nevieme ich. To je písané po čínsky. A my máme málo ľudí k dispozícii, ktorí tou čínštinou hovoria. Neviem, či som to tu už uvádzal, tak dovoľte mi to zopakovať.
BOZP, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, no nemôžme to zrušiť en bloc, však to by bola strašná hlúposť aj, aj veľmi škodlivé. Ale v tých stovkách strán predpisov, tam je množstvo zlých, škodlivých, zbytočných paragrafov, len nevieme ich nájsť. Všetko je to písané v čínštine. No tak kto to vie? Vedia to napríklad tí experti na BOZP, ale experti na BOZP nám to nebudú vešať na nos, lebo oni z toho žijú. A tých ľudí, ktorí sú ochotní niečo z tohto prezradiť, je veľmi málo. O to sa musíme snažiť, a preto je to množstvo drobností.
Ja by som tiež bol rád, keby tam bolo 114 veľkých vecí, ale tie drobnosti, v tom detaile je ten čert zakopaný. A tie musíme my identifikovať, vyhľadať a pekne zrušiť ich, jedno za druhým.
A preto aj dúfam, že to kilečko č. 2, ktoré chceme predložiť na jeseň, taká je dohoda na koaličnej rade a ja som veľmi rád, čo som počul aj od poslancov OĽANO, teda tých mojich poznám, samozrejme, roky, ale som veľmi rád, čo som tu počul, že majú to v sebe, či už pani Kozelová, ktorá sa opakovane vyjadrila, alebo (povedané so smiechom) Zita Pleštinská, ktorá ma kočíkovala, keď som bol malý, tak že chápu to, je to v nich a to je dobré. To je dobré, a preto mám, mám radosť z tých príspevkov, ktoré prichádzali z koalície, a dúfam, že tam nebude v tej druhej várke, že 100, ale možnože 200 alebo 300 konkrétnych, kľudne prkotín. Ale v sume stokrát nič umorí vola, 114-krát drobné opatrenie pomôže podnikateľskému prostrediu. Takže toľko na tú námietku, keď pán Žiga vyčíta, čo tam je stovka drobných vecí.
No. Potom sa odvolával na pána Machunku. Ja pána Machunku nepoznám. On je údajne z..., z AZZZ, Asociácia zamestnávateľských zväzov (pozn. red.: správne „Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení“). Pán Machunka teda povedal, že ide síce o veci, ktoré potešia, ale sú to len drobnosti. Tak aby bolo jasné, mám tu takýto list (rečník zobral do ruky hárok papiera, ukazujúc ho plénu), kto ho bude chcieť vidieť v origináli, dostane ho v origináli. A teraz nebudem ho čítať celý, ale prečítam, prečítam z toho nejaké dve-tri vety: „Vážený pán minister, v súvislosti s pripravovaným materiálom lex korona si dovoľujeme v mene AZZZ, RÚZ, APZ...“, to je Asociácia priemyselných zväzov, „SOPK, Klub 500 a SPPK“, to sú, to je šesť kľúčových zväzov v našej krajine, „zaslať stanovisko našich organizácií k uvedenému návrhu opatrení.“ A tam sa píše: „Dovoľte nám uviesť, že naši členovia plne podporujú návrh ministerstva hospodárstva lex korona. Sme presvedčení, že uvedené body ako celok významne prispejú k zlepšeniu podnikateľského prostredia.“ No tak kto to má vedieť lepšie ako zamestnávatelia?
Ale opakujem, toto nie je spása. Toto nie je, že máme vymaľované a hotovo. Toto je začiatok. Toto je začiatok a chcem poprosiť všetkých ľudí, ktorí podnikali alebo ešte aj povedzme vlastnia firmu, lebo poslanec firmu vlastniť môže, keď majú nejaký dobrý nápad, ihneď sem s ním, zaradíme ho do, do nášho zásobníka, tam sa, samozrejme, to potom niečo z toho odfiltruje, vypadne na koaličných jednaniach a na jednaniach s ministerstvami, ale niečo ostane, a to je napríklad to, čo teraz tu máte pred sebou, a to je to, čo budeme aj v druhom balíku schvaľovať. V tomto prípade, v pôvodnom bolo 176 opatrení, ako tu, mne sa zdá, že pán Kamenický poznamenal. Áno, bolo ich toľko, teraz ich je 114. No kam sa podeli tie ostatné? Tak buď niektorí z partnerov nesúhlasili, s tým treba žiť, to také je, taký je život v koalícii a je to úplne korektné, alebo niektoré ministerstvá nesúhlasili, alebo chcelo to ešte trochu viac času si to vydiskutovať. Čiže nič nie je stratené, my sa k tomu vrátime. Máme zásobník, v tom zásobníku už dnes, keď, v tom inom, na to kilečko 2 je už dnes vyše 100 opatrení. Čiže celkom optimistický som v tejto veci.
No a potom mi pán Žiga (povedané so smiechom) vyčítal, to bude asi štvrtá diskusná zásada, musíte mať ešte dobrú dávku humoru, lebo pán Žiga mi vyčíta, že: „No toto jak to vznikalo? Každý, kto mal nápad, tak zavolal.“ No jasné, však o tom to je. Každý, kto má dobrý nápad, má zavolať a my to s radosťou zapracujeme do, do nejakého najbližšieho zoznamu. Však čo je na tom zlé, že niekto má dobrý nápad a zavolá? Neviem, ako to robia v SMER-e, ale ja to tak zvyknem robiť veľakrát v mojom živote, že keď má niekto dobrý nápad, tak treba si ho osvojiť.
A ďalšia vec je, toto som ešte nepochopil, ale teraz už k tomu kilečku môžme skončiť. A chcem ešte spomenúť k novému šéfovi ÚRSO, že teda bol nejak pokútne vybratý. A nesúvisí to priamo s kilečkom, ale keďže to pán Žiga spomínal, chcem na to reagovať, aby, aby som vyjasnil jednu vec.
Minulá vláda zvolila pána profesora Jahnátka za šéfa ÚRSO, toto komentovať nebudem, ale berte, prosím, na vedomie, tí, ktorí sa nevenujete tejto oblasti, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, to je, to je tá kľúčová inštitúcia v energetike, kľúčová. A zvolili tam na základe nejakého procesu pána profesora Jahnátka z Komjatíc. A ten proces je nasledovný, že tým, že ministerstvo hospodárstva má v gescii zákon o tom ÚRSO, tak ministerstvo hospodárstva aj predkladá, teda vyberie kandidáta a predloží ho vláde. A ten výber má fungovať tak, že zvolí sa nejaká komisia, kde sú ľudia z ministerstva, ale aj z odborárov, od zamestnávateľov, z parlamentu, tá niekoho, tá vyberie nejaký počet ľudí, minister rozhodne, koho z týchto, z týchto ľudí vyberá a predloží to na vládu. Presne toto som spravil aj ja. Ja som zobral ten pokyn ministerstva, ktorý som tam po pánovi Žigovi našiel, jedna k jednej som ho prebral a presne tak som postupoval. Navyše ale som spravil verejné vypočutie a som presvedčený, že som vybral najvhodnejšieho človeka. Takže nerozumiem, pán Žiga keď mi vyčíta toto, že, ale tu platí zas tá ultrakrátka pamäť, tak zabudol, ako to robil on, lebo robil to presne takisto. A dnes povedať, že to je nominant vlády. No, sakra, koho iného to má byť nominant, keď vláda volí šéfa ÚRSO na základe pravidiel, ktoré nám tu zanechal pán Žiga?!
Tak len toľkoto, aby, chcel som vlastne len povedať, že to bol proces, ktorý prebehol maximálne transparentne a korektne. To by bolo z mojej strany asi všetko.
Úplne na záver tu mám ešte jednu, jednu poznámku. Pán Linhart vystúpil s faktickou pripomienkou, teda že je proti tomu, aby sa upozorňovalo, až potom pokutovalo, ale povedali ste aj také, že ste za systematické riešenie, a, pán Linhart, ja som pripravený o tomto vecne debatovať, takže vás kedykoľvek rád uvidím na ministerstve, keď aj vy budete mať nejaké návrhy. Nehovorím, že sa na všetkom vždy dohodneme, ale som presvedčený, že si to dokážeme kultivovane a vecne vysvetliť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, dúfam, teda že tento návrh podporíte, a hneď, ako to bude, hneď ako ho podpíše pani prezidentka, tak sa idem s Jánom Oravcom venovať kilečku 2, my sme v tom našli celkom dobrú záľubu, no a dúfam, že niekedy v októbri, novembri sa tu v tejto istej veci vidíme opäť.
No a úplne na záver sa chcem ešte Jánovi Oravcovi poďakovať, ktorý teda tu nechal svoju mladosť pri tom vyjednávaní.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:56
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:56
Radovan KazdaNajlepšia dotácia je tá, ktorú podnikateľom najprv nezoberieme, a toto je presne ten prípad, že nie dávame dotáciu, ale my im nezoberieme tie peniaze a následne by sme im ich vlastne redistribuovali. Toto sú tie úplne jednoduché náklady, o ktoré oni teraz, ktoré oni doteraz mali s papierovačkami, s vybavovačkami, s mnohými, mnohými úkonmi, ktoré boli úplne zbytočné, byrokratické, ktoré ich stáli, vlastne pracovné zaťaženie nejakej pracovnej sily, to znamená, že boli to konkrétne, reálne náklady. A tieto opatrenia, ktoré sme teraz my tuto, v tomto balíčku navrhujme, tie v podstate nesú tri „N“. Také 3 „N“. Je to dotácia, ktorá má také 3 „N“.
Je najefektívnejšia, pretože nie je minutý ani jedna, ani jeden cent na proces prerozdelenia nejakej dotácie, pretože tie peniaze sme im ani nezobrali, len sa nedostanú do rozpočtu a ostávajú u nich.
To druhé „N“ je najadresnejšia. Zostávajú presne u toho človeka, a nie u nejakého ďalšieho na základe nejakých kritérií, ktoré nikdy nebudú úplne presné, čiže je to najadresnejšia dotácia, tie peniaze mu ostanú, presne tie, ktoré by musel použiť na tú administratívnu záťaž.
A zároveň je najdlhšia. Nie je to jednorazová dotácia. On aj na budúci rok bude musieť platiť znovu tú istú, znovu by musel robiť tie isté procesné úkony, znovu tie vybavovačky, papierovačky a tak ďalej. Mnohokrát je to proste naozaj vybavovanie v podstate každoročných nejakých, nejakých úkonov. Takže toto sú tie 3 „N“, ktoré, ktoré sú oveľa výhodnejšie voči tomu procesu toho, toho, dotácií, toho prideľovania tých peňazí, ktoré sa diali v tom, v tých úplne prvých krokoch, krokoch skrátených konaní, a preto si myslím, že bolo dôležité napriek tomu, že nikto nemá radosť zo skrátených konaní, mne to vôbec nerobí radosť, bolo toho strašne veľa, ale verím, že už teda postupujeme smerom k tomu, že už nebudú skrátené konania, ale malo to naozaj svoje opodstatnenie a ja verím, že toto bude presne aj v budúcnosti pre vládu nejaké také vodítko, ktoré, ktoré bude brať ako dôležitejšie než rozdeľovanie dotácií, pretože čaká nás opäť možno, dúfajme, že nie, ďalšia vlna, ďalšia vlna pandémie alebo epidémie.
Veríme všetci, že nie, ale kasa je už prázdna. Kasa je prázdna, nemáme už toľko peňazí, aby sme mohli znovu zažiť, nejaký obrovsky veľký dotačný, dotačný stimul dať. Zadlžili sme sa na desiatky rokov dopredu, ale vždy máme ešte možnosť takto uľahčiť prácu podnikateľom tým, že im budeme práve znižovať tieto ich rôzne administratívne, transakčné náklady a ďalšie a ďalšie zbytočné povinnosti.
Takže, dámy a páni, ja pevne verím, že tento zákon trvalo, trval dlho, jeho príprava, resp. veľmi veľa času s tým strávili najmä pán štátny tajomník Oravec a jeho tím. A ja pevne verím, že teda tento zákon schválime dnes.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.7.2020 o 15:56 hod.
Ing.
Radovan Kazda
Videokanál poslanca
Ďakujem pánovi ministrovi, že to vlastne všetko kompletne vysvetlil. Ja už iba zhrniem to, čo som povedal naposledy. My sme pridelili v rámci opatrení v záujme boja proti ochoreniu COVID, nebezpečnej choroby COVID, stovky miliónov eur. To sme už použili, použili sme ich na nájmy, použili sme ich na nemocenské dávky, na rôzne ďalšie podpory v zamestnanosti a tak ďalej. Boli to, rámcovo už to činí, myslím, že vyše miliardu, neviem, možno dve, požičali sme si veľmi veľa peňazí, budeme to veľmi dlho splácať a títo podnikatelia, ktorí v dôsledku toho, týchto mimoriadnych opatrení dostali, vlastne nemohli pracovať, tak dostali dotáciu. V podstate to bola dotácia za to, že im bolo zabránené nejakým spôsobom pracovať, v kombinácii s tým, že tak či tak bol ekonomický pokles hospodársky teda očakávaný.
Najlepšia dotácia je tá, ktorú podnikateľom najprv nezoberieme, a toto je presne ten prípad, že nie dávame dotáciu, ale my im nezoberieme tie peniaze a následne by sme im ich vlastne redistribuovali. Toto sú tie úplne jednoduché náklady, o ktoré oni teraz, ktoré oni doteraz mali s papierovačkami, s vybavovačkami, s mnohými, mnohými úkonmi, ktoré boli úplne zbytočné, byrokratické, ktoré ich stáli, vlastne pracovné zaťaženie nejakej pracovnej sily, to znamená, že boli to konkrétne, reálne náklady. A tieto opatrenia, ktoré sme teraz my tuto, v tomto balíčku navrhujme, tie v podstate nesú tri „N“. Také 3 „N“. Je to dotácia, ktorá má také 3 „N“.
Je najefektívnejšia, pretože nie je minutý ani jedna, ani jeden cent na proces prerozdelenia nejakej dotácie, pretože tie peniaze sme im ani nezobrali, len sa nedostanú do rozpočtu a ostávajú u nich.
To druhé „N“ je najadresnejšia. Zostávajú presne u toho človeka, a nie u nejakého ďalšieho na základe nejakých kritérií, ktoré nikdy nebudú úplne presné, čiže je to najadresnejšia dotácia, tie peniaze mu ostanú, presne tie, ktoré by musel použiť na tú administratívnu záťaž.
A zároveň je najdlhšia. Nie je to jednorazová dotácia. On aj na budúci rok bude musieť platiť znovu tú istú, znovu by musel robiť tie isté procesné úkony, znovu tie vybavovačky, papierovačky a tak ďalej. Mnohokrát je to proste naozaj vybavovanie v podstate každoročných nejakých, nejakých úkonov. Takže toto sú tie 3 „N“, ktoré, ktoré sú oveľa výhodnejšie voči tomu procesu toho, toho, dotácií, toho prideľovania tých peňazí, ktoré sa diali v tom, v tých úplne prvých krokoch, krokoch skrátených konaní, a preto si myslím, že bolo dôležité napriek tomu, že nikto nemá radosť zo skrátených konaní, mne to vôbec nerobí radosť, bolo toho strašne veľa, ale verím, že už teda postupujeme smerom k tomu, že už nebudú skrátené konania, ale malo to naozaj svoje opodstatnenie a ja verím, že toto bude presne aj v budúcnosti pre vládu nejaké také vodítko, ktoré, ktoré bude brať ako dôležitejšie než rozdeľovanie dotácií, pretože čaká nás opäť možno, dúfajme, že nie, ďalšia vlna, ďalšia vlna pandémie alebo epidémie.
Veríme všetci, že nie, ale kasa je už prázdna. Kasa je prázdna, nemáme už toľko peňazí, aby sme mohli znovu zažiť, nejaký obrovsky veľký dotačný, dotačný stimul dať. Zadlžili sme sa na desiatky rokov dopredu, ale vždy máme ešte možnosť takto uľahčiť prácu podnikateľom tým, že im budeme práve znižovať tieto ich rôzne administratívne, transakčné náklady a ďalšie a ďalšie zbytočné povinnosti.
Takže, dámy a páni, ja pevne verím, že tento zákon trvalo, trval dlho, jeho príprava, resp. veľmi veľa času s tým strávili najmä pán štátny tajomník Oravec a jeho tím. A ja pevne verím, že teda tento zákon schválime dnes.
Ďakujem.
Rozpracované
16:01
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:01
Radovan KazdaVystúpenie spoločného spravodajcu
9.7.2020 o 16:01 hod.
Ing.
Radovan Kazda
Videokanál poslanca
Áno, áno, tu ma ešte upozornil pán minister, že vlastne budú tam ešte dva, dve veci, ktoré tam budeme riešiť, a to je práve tá vec toho, tých, toho, toho bodu č. 1, ten telekomunikačný, ktorý z toho vypadne a bude riešený následne v nejakej ďalšej norme, a tá druhá vec bola týkajúca sa toho bankového odvodu, ten sme chceli tam dať, chceli sme ho vlastne vyňať tak, aby mal čo najširšiu podporu pléna, ale, žiaľ, už to teda technicky nejde, takže ho tam necháme, tým pádom to tam bude spolu. Ďakujem.
Rozpracované
16:03
Vystúpenie v rozprave 16:03
Jana CigánikováTak sa teda idem vyjadriť k jednému z týchto interrupčných zákonov, keď už je to teda v tomto momente, napriek tomu je, že je najnižšia miera interrupcií v histórii, nutné riešiť.
Tak sa teda idem vyjadriť k jednému z týchto interrupčných zákonov, keď už je to teda v tomto momente, napriek tomu je, že je najnižšia miera interrupcií v histórii, nutné riešiť.
Skúsim teda nejakým spôsobom vecne reagovať s tým, že som čerpala najmä z analýzy možností voľby. Tento materiál (rečníčka zobrala do ruky materiál, ukazujúc ho plénu) je jeden z najlepšie spracovaných a najférovejšie spracovaných materiálov, aké som kedy čítala. Naozaj tam poníma a riešia úplne každú, každý jeden, každý jeden riadok toho návrhu zákona a konfrontujú ho s realitou a so zákonmi a medzinárodnými odporúčaniami a s faktami, čiže odporúčam každému poslancovi, ktorý má chuť hlasovať za tieto návrhy, aby si najprv pozrel, za čo hlasovať ide, nie je to maličkosť.
No čo sa týka teda tých návrhov zákona, začnem citáciou práve možnosti voľby. Je tam zopár navrhnutých kozmetických úprav v sociálnych zákonoch, ktoré slúžia len na zakrytie toho, že podstatou návrhu je vytvoriť zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám a obmedziť ich reprodukčné a iné ľudské práva. Za týmto účelom predkladateľky, predkladatelia navrhujú vytvoriť, resp. posilniť systém štátnej kontroly, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie reštrikčných a regresívnych opatrení. Zámer oslabiť a obmedziť práva žien prezrádza a toto ma veľmi prekvapilo, ako ľahko sa prezradili predkladatelia, prezrádza aj navrhovaná zmena účelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Súčasné znenie tu totiž hovorí o tom, že zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy, a predkladateľky toto upravili nasledovne.
Tento zákon ustanovuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu. Žena nám akosi vypadla z tohto, lebo žena tá má proste to dieťa povinne na svet priniesť, lebo my poslanci sme sa tak rozhodli.
Druhá vec, ktorou, ktorú sa predkladateľky v podstate nejako obhajujú, je, že, a prezentujú celý tento zákon ako vec, ktorá má pomôcť ženám. Ja som poprosila pani Záborskú teraz na diskusiu, aby, položila som pred ňu ten zákon, a poprosila som ju, aby mi ukázala jedno ustanovenie, ktoré pomáha ženám. Pani Záborská mi ukázala na ustanovenie, ktoré v podstate poskytuje núdzové bývanie, a toto má byť ako kľúčové, ktoré tým ženám pomôže. Problémom ale je, že aj podľa analýzy možností voľby, a, samozrejme, aj v realite toto je možné už aj dnes. Samozrejme, núdzové bývanie môžu využívať aj tehotné ženy, aj ženy s deťmi, pokiaľ by sme mali v týchto, v týchto domovoch miesto, ale nemáme ho, pretože sú preplnené, pretože ženy, ktoré unikajú pred násilím, majú proste existenčné problémy, jednoducho je ich tak veľa, že už nemáme kam ďalšie umiestniť, čiže síce sa to do zákona napísalo, napísalo sa niečo, čo dnes platí, ale teda garantujem vám, že len na to, aby mohli povedať, však my pomáhame ženám. Realita je ale iná. Keď ten zákon začne zajtra platiť, tak pre tie ženy sa vôbec nič nezmení, lebo to isté môžu aj dnes, ak by teda bolo voľné miesto, a, samozrejme, tie voľné miesta návrh zákona už nijako nerieši.
Ďalšou pomocou má byť finančná pomoc. Neviem ktorá. Možno je to to rozdelenie príspevku, ktorý je vlastne príspevok pri narodení dieťaťa okolo 800 eur. Momentálne teda predkladateľky rozhodli, že prvú polovicu, 400 eur dostane vlastne tá matka po 12 týždňoch, a zvyšok, keď sa dieťa narodí. Nepovažujem to za šťastné, lebo už 800 eur je málo, 400, ktoré dostane tá žena, keď sa dieťa narodí, je veľmi málo, o polovicu menej a za tých ix mesiacov, samozrejme, ona tých 400, ktoré dostala po 12. týždni, minie, čiže ten účel pomôcť tomu dieťaťu s názvom príspevok pri narodení, nie pred narodením, pri narodení dieťaťa akosi teda zaostáva.
Obzvlášť ma znepokojuje motivácia vyše 3-tisíc eur v podstate priviesť na svet ťažko geneticky poškodené alebo vývojovo poškodené dieťa. To je naozaj celé problematické, nakoľko je tam napísané, že, že v podstate musí ísť o, o ťažké poškodenie, nevie sa to dopredu, ale dobre, keď sa už teda stane, my by sme mali systémovo tieto veci riešiť. Keď niekto má postihnuté dieťa, akákoľvek rodina, tak on by mal dostať, takáto rodina by mala dostať pomoc neustále a systémovo, a nie, že pri narodení dieťaťa, že to využijeme na to, aby sme mohli povedať, že jednoducho pomáhame ženám, lebo pravda to nie je. Nakoniec môžu existovať indivíduá, jednotlivci niektorí, ktorí by, ktorých by mohla takto vysoká odmena možno aj motivovať k tomu, aby teda to dieťa vynosili, potom ho odložili do azylového centra a vybavené. Štát, postaraj sa. Lenže tento zákon a predkladatelia sa nestarajú o tú ženu ani predtým, ani potom, je to len schránka, ktorá odrodí dieťa, a vybavené. To je, to je veľký problém.
Čakacie doby. Opäť použijem analýzu. Povinná čakacia doba, počas ktorej žena nemôže podstúpiť interrupciu, predlžujú zo súčasných 48 hodín na najmenej 96, a aby sa začiatok počítal, plynutia počítal od momentu, keď lekár odoslal hlásenie o poskytnutí povinne uložených informácií. To znamená, na nejakej dobrej vôli alebo na nejakej vôli lekára bude závisieť, kedy on pošle nejaké oznámenia, až odvtedy sa ráta tých deväťde..., tých 96 hodín.
Rovnako treba brať do úvahy, že vyhlášky a trvanie tehotenstva, prepáčte, rovnako treba brať do úvahy, že trvanie tehotenstva sa počíta v dokončených týždňoch počínajúc prvým dňom poslednej menštruácie. Logicky to znamená, žena neotehotnie hneď na druhý deň ani to hneď na druhý deň nevie, čiže samé osebe toto skracuje už vlastne tú dobu.
Návrh požaduje, aby sa povinná čakacia doba vzťahovala na všetky interrupcie s výnimkou situácie, keď je zdravie alebo život v bezprostrednom ohrození. Poviem, bezprostredné ohrozenie zdravia a života sa môžu, tam sa môžu odborníci názorovo odlišovať a niekto môže z obáv pred prípadným postihom váhať s bezodkladným vykonaním zákroku zo zdravotných dôvodov. Na takéto negatívne dopady poukazujem nedávny prípad z Macedónska, kde sa toto prijalo, a spôsobilo to, že dve ženy, jedna mala hematóm, druhá mala mŕtvy plod a gynekológ sa bál urobiť zákrok preto, lebo existoval takýto ná..., takýto návrh, takýto zákon bol v platnosti a bál sa následkov. Následne, samozrejme, tento zákon zrušili.
Toto, čakacie doby plus povinnosť na ďalší posudok lekára, nestačí ísť k jednému lekárovi, ale musíte ísť k dvom, pokiaľ máte teda dieťa, ktoré by mohlo byť v budúcnosti teda choré. Potrebujete dva posudky plus výhrada vo svedomí. Toto všetko, táto kombinácia plus to, akú máme my dostupnosť k špecialistom, napr. ďaleko od Bratislavy, kedy žena z Medzilaboriec musí cestovať napr. do Košíc, musí to robiť opakovane, toto reálne môže spôsobiť, že sa žena na interrupciu nedostane, pretože je tu zákonná bariéra.
Informovaný súhlas sám osebe, má povinnosť lekár poskytnúť žene informácie o tom, aké zariadenia jej pomôžu, môžu to byť už aj náboženské organizácie, cirkvi a tak ďalej, to samé osebe nie je zlé, ale zároveň sa bere povinnosť lekára informovať tú ženu o možnostiach antikoncepcie, aby sa do tejto situácie nedostala v budúcnosti, plus musí podpísať informovaný súhlas, o ktorom rozhodne vyhláška, a teda minister zdravotníctva, ktorý v minulosti podával návrh zákona, kde zdôra..., kde, kde to poučenie zdôrazňovalo psychické problémy, stratu radosti zo života a sebaúcty žien, ktoré idú na interrupcie. Ženy sú po interrupcii vraj náchylnejšie byť závislé na alkohole a drogách, sú obeťami domáceho násilia, ale medanalýza štúdií z roku 2018 neprišla k takýmto záverom, práve naopak. Rozdiely v psychickom zdraví žien bez a po potrate boli minimálne, rovnako vo výskyte závislosti. Navyše tieto štúdie, ktoré mali dokazovať, že sú nejaké, tak sú nejaké problémy, nezobrali absolútne do úvahy sklon k psychickým problémom pred potratom.
The Turnawey Study, the Turnawey Study zameralo sa vyslovene na ženy, ktoré mali potrat, verzus tie ženy, ktoré potrat nemohli mať kvôli zákonným limitom, zozbierali dta z 30 kliník v období roku 2008 až ’10, potom päť rokov sledovali psychické zdravie týchto žien, nepreukázali sa žiadne riziká, depresie, úzkosti a podobne. Preukázal sa iba zvýšený level úzkosti u tých žien, ktoré potrat chceli, ale bol im odopretý.
Fínska štúdia z roku 2006 vyvrátila aj väčšiu náchylnosť na závislosť či vznik neurotických ochorení mladých žien. Čiže my im dáme podpísať informovaný súhlas, kde sú klamstvá, ak teda bude vyzerať takto.
Samozrejme, je tam zákaz reklamy na, na kliniky, kde sa interrupcie robia, ale nielen na tie interrupcie, ale na všetko, čo tá klinika robí, to, samozrejme, má motivovať kliniky, aby, aby takýto zákon neposkytovali.
A povinnosť uvádzať osobné údaje. Máme takisto prieskum, ktorý hovorí o tom, že ľudia nechcú obmedzenie interrupcií, a dôvodom, prečo ide žena na interrupciu, je chudoba.
Vystúpenie v rozprave
9.7.2020 o 16:03 hod.
Mgr. MBA
Jana Cigániková
Videokanál poslanca
Vážení kolegovia, máme tu koronakrízu, možno sa nám ešte zopakuje, vážne ekonomické problémy, ľudia prichádzajú o domovy, o prácu, nemajú z čoho splácať hypotéku a my tu máme 4 interrupčné zákony, riešime Kollárovu diplomovku a nedeľný predaj. Výborne!
Tak sa teda idem vyjadriť k jednému z týchto interrupčných zákonov, keď už je to teda v tomto momente, napriek tomu je, že je najnižšia miera interrupcií v histórii, nutné riešiť.
Skúsim teda nejakým spôsobom vecne reagovať s tým, že som čerpala najmä z analýzy možností voľby. Tento materiál (rečníčka zobrala do ruky materiál, ukazujúc ho plénu) je jeden z najlepšie spracovaných a najférovejšie spracovaných materiálov, aké som kedy čítala. Naozaj tam poníma a riešia úplne každú, každý jeden, každý jeden riadok toho návrhu zákona a konfrontujú ho s realitou a so zákonmi a medzinárodnými odporúčaniami a s faktami, čiže odporúčam každému poslancovi, ktorý má chuť hlasovať za tieto návrhy, aby si najprv pozrel, za čo hlasovať ide, nie je to maličkosť.
No čo sa týka teda tých návrhov zákona, začnem citáciou práve možnosti voľby. Je tam zopár navrhnutých kozmetických úprav v sociálnych zákonoch, ktoré slúžia len na zakrytie toho, že podstatou návrhu je vytvoriť zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám a obmedziť ich reprodukčné a iné ľudské práva. Za týmto účelom predkladateľky, predkladatelia navrhujú vytvoriť, resp. posilniť systém štátnej kontroly, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie reštrikčných a regresívnych opatrení. Zámer oslabiť a obmedziť práva žien prezrádza a toto ma veľmi prekvapilo, ako ľahko sa prezradili predkladatelia, prezrádza aj navrhovaná zmena účelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Súčasné znenie tu totiž hovorí o tom, že zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy, a predkladateľky toto upravili nasledovne.
Tento zákon ustanovuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu. Žena nám akosi vypadla z tohto, lebo žena tá má proste to dieťa povinne na svet priniesť, lebo my poslanci sme sa tak rozhodli.
Druhá vec, ktorou, ktorú sa predkladateľky v podstate nejako obhajujú, je, že, a prezentujú celý tento zákon ako vec, ktorá má pomôcť ženám. Ja som poprosila pani Záborskú teraz na diskusiu, aby, položila som pred ňu ten zákon, a poprosila som ju, aby mi ukázala jedno ustanovenie, ktoré pomáha ženám. Pani Záborská mi ukázala na ustanovenie, ktoré v podstate poskytuje núdzové bývanie, a toto má byť ako kľúčové, ktoré tým ženám pomôže. Problémom ale je, že aj podľa analýzy možností voľby, a, samozrejme, aj v realite toto je možné už aj dnes. Samozrejme, núdzové bývanie môžu využívať aj tehotné ženy, aj ženy s deťmi, pokiaľ by sme mali v týchto, v týchto domovoch miesto, ale nemáme ho, pretože sú preplnené, pretože ženy, ktoré unikajú pred násilím, majú proste existenčné problémy, jednoducho je ich tak veľa, že už nemáme kam ďalšie umiestniť, čiže síce sa to do zákona napísalo, napísalo sa niečo, čo dnes platí, ale teda garantujem vám, že len na to, aby mohli povedať, však my pomáhame ženám. Realita je ale iná. Keď ten zákon začne zajtra platiť, tak pre tie ženy sa vôbec nič nezmení, lebo to isté môžu aj dnes, ak by teda bolo voľné miesto, a, samozrejme, tie voľné miesta návrh zákona už nijako nerieši.
Ďalšou pomocou má byť finančná pomoc. Neviem ktorá. Možno je to to rozdelenie príspevku, ktorý je vlastne príspevok pri narodení dieťaťa okolo 800 eur. Momentálne teda predkladateľky rozhodli, že prvú polovicu, 400 eur dostane vlastne tá matka po 12 týždňoch, a zvyšok, keď sa dieťa narodí. Nepovažujem to za šťastné, lebo už 800 eur je málo, 400, ktoré dostane tá žena, keď sa dieťa narodí, je veľmi málo, o polovicu menej a za tých ix mesiacov, samozrejme, ona tých 400, ktoré dostala po 12. týždni, minie, čiže ten účel pomôcť tomu dieťaťu s názvom príspevok pri narodení, nie pred narodením, pri narodení dieťaťa akosi teda zaostáva.
Obzvlášť ma znepokojuje motivácia vyše 3-tisíc eur v podstate priviesť na svet ťažko geneticky poškodené alebo vývojovo poškodené dieťa. To je naozaj celé problematické, nakoľko je tam napísané, že, že v podstate musí ísť o, o ťažké poškodenie, nevie sa to dopredu, ale dobre, keď sa už teda stane, my by sme mali systémovo tieto veci riešiť. Keď niekto má postihnuté dieťa, akákoľvek rodina, tak on by mal dostať, takáto rodina by mala dostať pomoc neustále a systémovo, a nie, že pri narodení dieťaťa, že to využijeme na to, aby sme mohli povedať, že jednoducho pomáhame ženám, lebo pravda to nie je. Nakoniec môžu existovať indivíduá, jednotlivci niektorí, ktorí by, ktorých by mohla takto vysoká odmena možno aj motivovať k tomu, aby teda to dieťa vynosili, potom ho odložili do azylového centra a vybavené. Štát, postaraj sa. Lenže tento zákon a predkladatelia sa nestarajú o tú ženu ani predtým, ani potom, je to len schránka, ktorá odrodí dieťa, a vybavené. To je, to je veľký problém.
Čakacie doby. Opäť použijem analýzu. Povinná čakacia doba, počas ktorej žena nemôže podstúpiť interrupciu, predlžujú zo súčasných 48 hodín na najmenej 96, a aby sa začiatok počítal, plynutia počítal od momentu, keď lekár odoslal hlásenie o poskytnutí povinne uložených informácií. To znamená, na nejakej dobrej vôli alebo na nejakej vôli lekára bude závisieť, kedy on pošle nejaké oznámenia, až odvtedy sa ráta tých deväťde..., tých 96 hodín.
Rovnako treba brať do úvahy, že vyhlášky a trvanie tehotenstva, prepáčte, rovnako treba brať do úvahy, že trvanie tehotenstva sa počíta v dokončených týždňoch počínajúc prvým dňom poslednej menštruácie. Logicky to znamená, žena neotehotnie hneď na druhý deň ani to hneď na druhý deň nevie, čiže samé osebe toto skracuje už vlastne tú dobu.
Návrh požaduje, aby sa povinná čakacia doba vzťahovala na všetky interrupcie s výnimkou situácie, keď je zdravie alebo život v bezprostrednom ohrození. Poviem, bezprostredné ohrozenie zdravia a života sa môžu, tam sa môžu odborníci názorovo odlišovať a niekto môže z obáv pred prípadným postihom váhať s bezodkladným vykonaním zákroku zo zdravotných dôvodov. Na takéto negatívne dopady poukazujem nedávny prípad z Macedónska, kde sa toto prijalo, a spôsobilo to, že dve ženy, jedna mala hematóm, druhá mala mŕtvy plod a gynekológ sa bál urobiť zákrok preto, lebo existoval takýto ná..., takýto návrh, takýto zákon bol v platnosti a bál sa následkov. Následne, samozrejme, tento zákon zrušili.
Toto, čakacie doby plus povinnosť na ďalší posudok lekára, nestačí ísť k jednému lekárovi, ale musíte ísť k dvom, pokiaľ máte teda dieťa, ktoré by mohlo byť v budúcnosti teda choré. Potrebujete dva posudky plus výhrada vo svedomí. Toto všetko, táto kombinácia plus to, akú máme my dostupnosť k špecialistom, napr. ďaleko od Bratislavy, kedy žena z Medzilaboriec musí cestovať napr. do Košíc, musí to robiť opakovane, toto reálne môže spôsobiť, že sa žena na interrupciu nedostane, pretože je tu zákonná bariéra.
Informovaný súhlas sám osebe, má povinnosť lekár poskytnúť žene informácie o tom, aké zariadenia jej pomôžu, môžu to byť už aj náboženské organizácie, cirkvi a tak ďalej, to samé osebe nie je zlé, ale zároveň sa bere povinnosť lekára informovať tú ženu o možnostiach antikoncepcie, aby sa do tejto situácie nedostala v budúcnosti, plus musí podpísať informovaný súhlas, o ktorom rozhodne vyhláška, a teda minister zdravotníctva, ktorý v minulosti podával návrh zákona, kde zdôra..., kde, kde to poučenie zdôrazňovalo psychické problémy, stratu radosti zo života a sebaúcty žien, ktoré idú na interrupcie. Ženy sú po interrupcii vraj náchylnejšie byť závislé na alkohole a drogách, sú obeťami domáceho násilia, ale medanalýza štúdií z roku 2018 neprišla k takýmto záverom, práve naopak. Rozdiely v psychickom zdraví žien bez a po potrate boli minimálne, rovnako vo výskyte závislosti. Navyše tieto štúdie, ktoré mali dokazovať, že sú nejaké, tak sú nejaké problémy, nezobrali absolútne do úvahy sklon k psychickým problémom pred potratom.
The Turnawey Study, the Turnawey Study zameralo sa vyslovene na ženy, ktoré mali potrat, verzus tie ženy, ktoré potrat nemohli mať kvôli zákonným limitom, zozbierali dta z 30 kliník v období roku 2008 až ’10, potom päť rokov sledovali psychické zdravie týchto žien, nepreukázali sa žiadne riziká, depresie, úzkosti a podobne. Preukázal sa iba zvýšený level úzkosti u tých žien, ktoré potrat chceli, ale bol im odopretý.
Fínska štúdia z roku 2006 vyvrátila aj väčšiu náchylnosť na závislosť či vznik neurotických ochorení mladých žien. Čiže my im dáme podpísať informovaný súhlas, kde sú klamstvá, ak teda bude vyzerať takto.
Samozrejme, je tam zákaz reklamy na, na kliniky, kde sa interrupcie robia, ale nielen na tie interrupcie, ale na všetko, čo tá klinika robí, to, samozrejme, má motivovať kliniky, aby, aby takýto zákon neposkytovali.
A povinnosť uvádzať osobné údaje. Máme takisto prieskum, ktorý hovorí o tom, že ľudia nechcú obmedzenie interrupcií, a dôvodom, prečo ide žena na interrupciu, je chudoba.
Rozpracované
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Marian KotlebaNo ale na druhej strane bojujete za práva zvierat, psíky a mačičky v reštauráciách. Týranie, alebo teda neposkytnutie dostatočných, dostatočnej nejakej opatery domácemu zvieratku ako trestný čin. Čiže poďme sa starať o mačičky, poďme sa starať o psíkov, poďme sa starať o zvieratká, ale deti poďme ďalej zabíjať.
A ja ku všetkej, pri všetkej úcte k vám, pani poslankyňa, nechápem, čo je toho motívom. Čo je toho motívom? Čo je motívom toho, že pre vás sú tie domáce zvieratá viac ako tie deti, ktoré majú len tú smolu, že sa ešte nestihli narodiť. A prečo tak silno ako za práva tých zvieratiek nebojujete aj za práva tých detí? Za práva tých detí, ale nie nejaké extrémne práva, ale iba, iba to základné právo sa narodiť.
Veď keby vaša mamina s vami šla na potrat, tak dnes tu nie ste. Dnes nie ste poslankyňa a dnes nebojujete za to, aby ostatné deti zabité boli.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.7.2020 o 16:13 hod.
Ing. Mgr.
Marian Kotleba
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa Cigániková, ja nebudem reagovať na to, čo ste nám povedali, lebo v podstate to bolo také, taká všehochuť, ale ja by som sa vás len chcel spýtať, že čo je tou vašou takou silnou motiváciou bojovať za zabíjanie detí. Že prečo proste, čo vás ženie k tomu, čo vás núti, čo vás tlačí do toho, že áno, poďme, poďme zabíjať tie deti, však lebo poďme ich zabíjať? Lebo o tom to je, vy teraz tu ste desať minút plamenne bojovali za to, aby sa mohli deti ďalej bez akéhokoľvek obmedzenia, bez akejkoľvek zmeny iba proste zabíjať a aby sa to vôbec neriešilo, a jednoducho vybavené.
No ale na druhej strane bojujete za práva zvierat, psíky a mačičky v reštauráciách. Týranie, alebo teda neposkytnutie dostatočných, dostatočnej nejakej opatery domácemu zvieratku ako trestný čin. Čiže poďme sa starať o mačičky, poďme sa starať o psíkov, poďme sa starať o zvieratká, ale deti poďme ďalej zabíjať.
A ja ku všetkej, pri všetkej úcte k vám, pani poslankyňa, nechápem, čo je toho motívom. Čo je toho motívom? Čo je motívom toho, že pre vás sú tie domáce zvieratá viac ako tie deti, ktoré majú len tú smolu, že sa ešte nestihli narodiť. A prečo tak silno ako za práva tých zvieratiek nebojujete aj za práva tých detí? Za práva tých detí, ale nie nejaké extrémne práva, ale iba, iba to základné právo sa narodiť.
Veď keby vaša mamina s vami šla na potrat, tak dnes tu nie ste. Dnes nie ste poslankyňa a dnes nebojujete za to, aby ostatné deti zabité boli.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:15
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:15
Martin ČepčekJa sa teda pýtam vás, kto má právo sa narodiť a kto o tom má rozhodnúť.
Ďakujem.
Ja sa teda pýtam vás, kto má právo sa narodiť a kto o tom má rozhodnúť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
9.7.2020 o 16:15 hod.
Mgr. et Mgr.
Martin Čepček
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa, poznám tento portál, podľa mňa, je to dosť pochybný portál. Ja sa pýtam, pani poslankyňa, akú voľbu majú tie deti, ktoré sa nenarodia. Môžu si tie deti vybrať vôbec, že sa narodia? Nemôžu. Toto je otázka, že kto tu má právo, iba jedna ľudská bytosť má právo o tom rozhodnúť, tá druhá také právo nemá.
Ja sa teda pýtam vás, kto má právo sa narodiť a kto o tom má rozhodnúť.
Ďakujem.
Rozpracované