12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja už iba na záver by som povedal, že ak to riešenie by bolo povedzme ten daňový mix, alebo neviem, s akým riešením príde do budúcna vládna koalícia, ja budem veľmi rád, keď minimálne tie obce a tie mestá dostanú o milióny eur viac do rozpočtu. Lebo povedzme si úprimne, bolo to povedané, mosty, školy, škôlky, Prešov 18 miliónov eur investičný dlh voči školám a škôlkam.
Hovorím, poďme nájsť spoločné riešenie. Ja budem za každé jedno dobré riešenie, ale musíme si uvedomiť, že nemáme veľa času na to, aby sme všetko opravili. A teraz hovorím ako štát ako celok. A to je jedno, že či to ide teraz o koalíciu, alebo ide o opozíciu, ide presne o tých ľudí v tých regiónoch tak, aby na konci dňa nám neutiekli všetci, ale aby sa vrátili, tak ako povedal pán župan, naspäť, tam, kde vyrastali, k rodinám, k starým rodičom, aby tie deti vyrastali so svojimi starými rodičmi. Toto je priorita nás všetkých. A poďme nájsť keď-tak spoločné riešenie tak, aby nedochádzalo k zmene, to je jedno, že či bude o tri roky iná garnitúra alebo tá istá garnitúra, ale aby nedochádzalo k tomu, k výkyvom financovania samospráv ako celku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť, tak ako som začal moju rozpravu, tak aj teraz byť slušný, vecný, nikoho neurážať, neponižovať.
Škoda, pán poslanec Ferenčák, že si sa toho nedržal aj ty, musel si si kopnúť. Za celé tvoje primátorovanie v Kežmarku nebol žiaden župan, ktorý toľko finančných prostriedkov nainvestoval do škôl a školských zariadení. Nikto toľko miliónov nenalial do Kežmarku ako v súčasnom období. Škola agropodnikania. Pradiareň. Teraz gymnázium so spojenou umeleckou školou. Nikdy v živote toľko peňazí, toľko investícií do tvojho krásneho kráľovského mesta neprišlo. Ale prišla rozprava predsedu Majerského a musel si si kopnúť. No toto mňa prekvapilo, že ty dokážeš toto urobiť tu priamo v rozprave, čo ja rozprávam o niečom úplne inom a ty si kopneš do Prešovského samosprávneho kraja a do župana tu priamo v rozprave v Národnej rade? Že ti nie je hanba. Ja, ja, ja ostávam v údive a v šoku.
Začal som slušne, nikoho som neurážal, a ty si využil hneď prvú príležitosť na to, že by si si kopol. Bol som vecný, nenadával som na vládu, na jednotlivých predstaviteľov vlády ani na politikov vládnej koalície a ty si urobil prvú, pri prvej príležitosti to, že si si kopol. Toľko peňazí do Kežmarku neprišlo za celé tvoje pôsobenie od nikoho, ani od vlády, či už bola tvoja alebo cudzia, možno súkromní investori. Zrátaj si, koľko peňazí prišlo z Prešovského samosprávneho kraja. Čo si urobil ty? Vyrobil si, vyrubil si Prešovskému samosprávnemu kraju taký nájom, aký si nedovolil žiaden predstaviteľ.
Ďakujem. (Potlesk.)

Bol som požiadaný o stručnosť k diskusii, ktorá bola naozaj na dlho, pretože, ale budem sa držať naozaj faktov a chcem byť konštruktívny.
Pán poslanec Majerský, ja som rovnako funkciu, ktorú vy zastávate, zastával a veľmi dobre viete, keď ste boli aj primátorom, že diskusia na daňový mix bola. Ale práve ZMOS ju zastavil, že to nechce. Pamätáte si to veľmi dobre. Ale my sme prišli, naše vlády, aj keď kolegovia z Progresívneho Slovenska si to nepamätajú alebo nechcú pamätať, lebo prešli mnohými stranami. My sme rozdelili kompletne celú daň z fyzických osôb. Pamätáte si to? To bola naša vláda. A naviac sme zdedili po Radičovej vláde 15 % nezamestnanosť, odovzdávali sme ju s päťpercentnou nezamestnanosťou. Tí, ktorí tomu rozumejú, to znamená vyšší výber daní fyzických osôb, lebo čím viacej ľudí pracuje, tým viacej sa odvádza. To len pre tých, ktorí hovoria, že sme nič neurobili.
Ja tu teraz nebudem ani KDH vyčítať to, že boli vo vládach Dzurindových a nič neurobili pre samosprávu. Ale musíme sa držať faktu. Aj pani Moravčíková, pardon, Hanuliaková hovorila nejaké kritické slová na adresu pána ministra Rašiho a pána Kaliňáka. Ale prepáčte, to potom my budeme vracať, že pán štátny tajomník na MIRRI bol pán Hargaš, ktorý je od vás? Lebo vy sa tvárite, že vy ste vo vláde neboli. Ale veď tam sedel! A za koho sa nečerpali fondy? No za vás. Však sa len pozrite, kde sa to zastavilo.
Ale darmo budeme sa dohadovať na tomto, nikto, pani Hanuliaková, nepovedal, že to, čo teraz tu navrhujeme, je dlhodobé riešenie. To ste len vy vyprodukovali vo svojej, vo svojej rozprave, pretože my hovoríme, že potrebujeme to zaplátať a nemusíte mať obavy, že to robíme na poslednú chvíľu. Je to načasované tak, že ak vy to nepodporíte, naša koalícia je to pripravená podporiť, pretože práve v máji je to potrebné urobiť. Čiže v máji bude, asi 11 miliónov býva príjem pre obce a mestá a samosprávne kraje, čiže týmto sa to vykryje a budeme sa musieť zaujímať aj o daňový mix a možno ďalšie veci, ktoré sú dlhodobejšie, čiže z tohto pohľadu nemusíte mať obavy.
Ešte raz poslednú vec. Všimol som si, že sa tiahla taká niť matrice, ktorú ste mali napísanú v Progresívnom Slovensku. Predovšetkým ste dehonestovali výjazdové rokovania vlády. Ja viem, že vás to veľmi hnevá, ale aspoň si neprotirečte, pretože pán Lackovič na jednej strane kritizuje výjazdové rokovania vlády, kde sa stretávame práve s občanmi, so starostami, s primátormi, so županmi a na druhej strane hovoria, že ľudia si zaslúžia pozornosť a nie len mesiac pred voľbami. Tak prosím vás, tak tomu už nerozumiem. Čo teda chcel povedať? Veď aj pred voľbami sme boli v tých obciach, aj po voľbách tam chodíme na výjazdové zasadnutia a on teraz povie, že sa nezaujímame a pritom chodíme. Nuž a tie podpory, áno, sú symbolické. Verte mi, že aj tých 5-tisíc mnohým samosprávam pomôže, hlavne tým menším samosprávam, lebo je tu veľký problém, že tu máme tisíc obcí, ktoré sú pod 500 obyvateľov, a to je veľmi ťažké prežiť. A s tým sa samotná samospráva má problém vysporiadať, ale bude to musieť byť niekedy rozlúsknuté.
Veľmi oceňujem príspevok pána primátora Ferenčáka, pretože krásne vysvetlil všetko to, čo sa tu udialo za tri a pol roka, dámy a páni. To spôsobila práve vláda Matovičovo-hegerovská vláda, pretože siahla na príjem obcí a miest vo výške až 750 miliónov eur. Keby neboli na to siahli, tak tie obce môžu fungovať ďalej. A darmo to budete hádzať na naše plecia, aj keď sa budete snažiť, lebo to nie je naša, náš problém.
Pán kolega Dubovický, choďte sa pozrieť na to, kedy bo... kde sme sa nachádzali, v akom rebríčku, keď sme my vládli. To, že sme sa prepadli na predposledné miesto v rámci životnej úrovne Európskej únie, je zásluha Matovičovo-hegerovskej vlády a potom vášho lídra do európskych volieb pána Ódora. Tak nesnažte sa tu vytvárať dojem, že to všetko bolo spôsobené. A my sme samosprávam významne pomáhali a hlavne sme viedli dialóg. Ten tu bol nulový za tri a pol roka. Ba práve naopak, premiér nadával starostom, že keby menej kradli, tak budú mať dosť peňazí. Však mal by bozkávať ruky a nohy všetkým starostom za to, že zachraňovali vládu, pretože keby starostovia sa nevložili napríklad do riešenia pandémie, tak by vláda to nezvládla pri tom chaotickom vládnutí, nehovoriac o tom, čo všetko tu napáchali.
Čiže, dámy a páni, ja vás chcem len poprosiť pragmaticky a nebudem už teraz chytať za slová pána Štefunka, ktorý na jednej strane hovorí, že zákon je nekvalitný, ale zahlasujeme zaň. Tak tomu nerozumiem. Čo môže byť nekvalitné na tom, keď ideme vyplatiť samosprávam dopredu peniaze na to, aby vykryli svoje náklady a hlavne cash flow pretože s tým majú problém, ale to nech posúdi niekto iný. Ja viem, že ste potrebovali, pán Štefunko, niečo povedať, ale myslím si, že ste sa úplne netrafili. A tie veci ruble alebo že peniaze, ktoré nie sú v rukách Roberta Fica, tak všetky tie, ktoré sú tam neni, tak sú dobré. To je tá matrica, kde sa snažíte stále dehonestovať túto vládu. Ak sa tu niečo udialo, tak nech sa páči, povedzte, ale jaké ruble, čo to tu vytvárate za nezmyslené hlúposti? S prepáčením. A potom sa tvárite ešte, akí ste odborníci.
Toto nesvedčí tomuto parlamentu a ak chcete byť v budúcnosti strana, ktorá chce riadiť Slovensko, tak nech sa páči, vráťte sa trošku k vecnosti, ku ktorej vás my voláme, a poprosím vás, podporte toto a poďme sa baviť o tom, čo budeme pomáhať potom v budúcnosti, lebo dnes ide o to, aby sme naprávali škody, ktoré tu napáchala Matovičovo-Hegerova vláda a teraz tí, ktorí boli pri nejakom vládnutí, tak veľmi dobre vedia, či na obci, na mestách alebo na župách, že veľakrát keď sa niečo urobí zle, tak sa to napráva dvojnásobne dlhší čas a niekedy sa to ani nedá napraviť. Napríklad aj to, že schválila tá vláda, teraz to bolo tuším za Matoviča alebo Hegera, že školským zariadeniam a neštátnym školským zariadeniam sa namiesto 80 % zo samosprávnych rozpočtov už bude vyplácať 100 %. Teraz som zvedavý, kto to vráti späť, ale pri tom sa tým súkromným školám nezabránilo v tom, aby keď si dostanú 100 %, že nebudete môcť vyberať školné. No povedzte mi, aká je to konkurencia medzi, medzi štátnymi a verejnými školami v porovnaní s týmito školami? Toto sa už ťažko bude naprávať. Ale to vám nechcem už teraz vysvetľovať. Tie škody sú tak napáchané, že sa to bude naprávať veľmi dlho, my sa o to budeme snažiť, a mnohé veci sa možno ani nebudú môcť napraviť.
Napriek tomu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, beriem tú diskusiu, že bola k niečomu, hlavne tie pozitívne veci a teším sa na diskusiu v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predstavil Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023. Materiál predkladanej, je predkladaný každoročne v zmysle uznesenia č. 118/2013 a nadväzuje na ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky.
Tento materiál bol schválený na 22. schôdzi vlády Slovenskej republiky 6. marca 2024.
Ja sa pokúsim vypichnúť niektoré veci z tejto správy, lebo asi by nebolo účelom, žeby som prechádzal všetkým, napokon tí, ktorí sa tomu venujete, ste si určite všetky veci pozreli a máte ich naštudované. Pokryli sme všetko to, čo by sme si mysleli, že by malo byť pokryté, a nadväzuje to na šesť strategických priorít Európskej komisie na obdobie rokov 2019 – 2024.
Súčasťou materiálu je aj stručná informácia o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie. Tu chcem zdôrazniť že patríme medzi štrnásť nedostatočne zastúpených krajín v inštitúciách Európskej únie. To číslo je priemerne pre krajiny 1,8 %, my sme na úrovni 1,4 %, čo sa týka teda Slovenskej republiky. Čiže k tým jestvujúcim 822 pracovníkom, ktorí sú v súčasnosti aktívni v štruktúrach Európskej únie, by malo byť ešte ďalších 200 občanov Slovenskej republiky, ktorí by mohli pracovať v inštitúciách. Chcem tu ale zároveň podotknúť, že pracovať v inštitúciách neznamená, že pracujú pre tú krajinu, odkiaľ pochádzajú. Pracujú pre štruktúry Európskej únie, avšak je dobré, keď máme tam čo najviac odborníkov, ktorí pracujú na jednotlivých pozíciách a svojím spôsobom pozitívne môžu aj spolupracovať pri poskytovaní informácií a robeniu lobingu, čo je pozitívna vec.
Slovenská republika, ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí, podpísala s Európskou komisiou 28. 3. 2023 Akčný plán o geografickej nerovnováhe pre Slovensko, ktorý má pomôcť Slovensku zvrátiť tento stav a budeme sa tomu venovať.
Udalosti posledných rokov, najmä globálna pandémia, vypuknutie vojnového konfliktu v Európe, čiže konkrétne v, na Ukrajine, následná energetická a ekonomická kríza, ako aj extrémne výkyvy počasia výrazne ovplyvnili Európsku úniu v uplynulom roku a budú ju aj ovplyvňovať v jednotlivých politikách pre ďalšie obdobie. Do popredia sa dostala aj otázka migrácie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zdôrazniť, že Slovensko zaznamenalo v ostatnom roku deväťnásobný nárast nelegálnej migrácie na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu bola aj obmedzená jedenástimi krajinami jedna z tých najviac oceňovaných hodnôt v schengenskom priestore, voľný pohyb občanov, čo si myslím, že nie je dobré a táto otázka je stále veľmi dôležitá napriek tomu, že prednedávnom bol schválený migračný pakt Európskej únie, ku ktorému Slovenská republika mala negatívny postoj a nesúhlasila s ním. Keďže sa ale hlasuje už kvalifikovanou väčšinou, nie je tam právo veta, musíme to len zobrať na vedomie, ale budeme určite tieto témy otvárať.
Medzi ďalšie agendy významné pre Slovensko patrí aj strednodobá revízia viacročného finančného rámca, na roky 2021 až 2027 a jeho prispôsobenie aktuálnym prioritám a výzvam, ako je aj ukončenie rokovaní o rozsiahlom klimatickom balíku Fit for 55, ktorého hlavným cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
Slovenská republika si presadila revíziu klauzuly v roku 2026 v súvislosti so znižovaním emisií CO2 z nových automobilov, ako aj zavedenie sociálno-klimatickej kompenzácie, teda kompenzačného fondu na financovanie opatrení na podporu zraniteľných domácností ohrozených energetickou chudobou. Pozitívom bola silná pozícia koalície tzv. projadrových štátov pri diskusii o reforme dizajnu, trhu s elektrinou, ktorá bola iniciovaná v dôsledku energetickej krízy v roku 2022 a jej cieľom je podporiť výstavbu nových zariadení na výrobu energie a posilnenie ochrany spotrebiteľa. Hovorí sa o nových zariadení aj o tzv. malých jadrových reaktoroch, kde aj Slovenská republiky vytvára aktivity v projekte Phoenix spoločne so Spojenými štátmi americkými, pretože vnímame, že toto je oblasť, ktorá je pre Slovenskú republiku veľmi dôležitá.
V uplynulom roku bol aktualizovaný aj plán obnovy a odolnosti, tzv. Next Generation, doplnil sa o novú kapitolu REPowerEU, čím sa zvýšila jeho hodnota pre Slovenskú republiku na 6,4 mld. eur. Slovenskej republike sa celkom podarilo doposiaľ uzavrieť 72 míľnikov z 222, čo predstavuje 2,4 mld. eur. Rok ´23 bol zároveň posledným rokom implementácie fondov tzv. kohéznej politiky programu 2014 – 2020 a bol prvým rokom pre programové obdobie 2021 až 2027. Slovenská republika naplno využila všetky flexibility, ktoré ponúka politika súdržnosti Európskej únie na zmiernenie následkov kríz za ostatné tri roky.
Posledná informácia, v roku 2023 v súvislosti s rozširovaním EÚ začala aj neformálna diskusia o vnútornej reforme Únie, ktorá sa týka rozširovania o deväť krajín západného Balkánu, ale rovnako aj o krajiny Východného partnerstva. Táto téma rezonuje, je neustále aktívna, aj Slovenská republika je v tom aktívna, čo sa týka krajín západného Balkánu, ale aj postoja napríklad k Ukrajine. A v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že je to veľmi dôležitá časť politiky Európskej únie do budúcnosti, pretože takéto enormné rozšírenie bude znamenať pre Európsku úniu veľké výzvy a v tejto súvislosti aj otázky kvalifikovanej väčšiny hlasovania, pretože je tu aj snaha zrušiť právo veta v oblastiach, ktoré ešte právo veta môžu... kde právo veta môže byť ešte použité. V tomto má Slovenská republika v súčasnosti za vlády, ktorú predstavujem, jasný postoj, že sme proti zrušeniu práva veta v týchto oblastiach.
Toľko, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skončil som a som pripravený potom odpovedať na otázky.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 264 z 5. apríla 2024 bola táto výročná správa pridelená na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre Európske záležitosti uznesením č. 25 zo 17. apríla 2024 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie a určil ma ako spravodajcu výboru pre uvedenú tlač.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tejto tlači č. 208.

Vďaka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto správa pred nami nie je zlá. Je napísaná skúsenými úradníkmi na ministerstve zahraničných vecí a európskych vecí. Je napísaná jazykom, ktorý nikoho veľmi nenadchne, ale na druhej strane ani nikoho veľmi neurazí. Viem, ako sa to robí, sám som niekoľko správ takéhoto typu napísal ako bývalý zamestnanec či ministerstva zahraničných vecí, či ministerstva obrany. Budem preto hovoriť ani nie o tom, čo v nej je, aj keď rád sa v tej ďalšej diskusii vrátim k veciam ako zelená dohoda či príjmy z pomoci priemyslu a tak ďalej, dúfam, že sa k nim dostaneme, sú to pre slovenskú ekonomiku a našu prosperitu absolútne existenčné veci, ale využijem tento čas, ktorý mám teraz, na niečo iné.
Chcem hovoriť o tom, čo v tejto správe nie je. Chcem hovoriť totiž o našej schopnosti presadiť tie veci, ktoré sme si v tejto správe vytýčili ako priority pre Slovenskú republiku v Európskej únii. A začnem komplimentom. Som rád, že sa táto vláda, rovnako ako tie predošlé, v tomto nadväzuje na tie predošlé, venuje tým témam v Európskej únii živo, že rozmýšľa o pár krokov dopredu, opäť, v Európskej únii sa aj s naším pričinením, z našej iniciatívy a našimi hlasmi, či v parlamente, či na Európskej rade, tvorí legislatíva, ktorá do veľkej miery rozhoduje o tom či budeme stabilným, prosperujúcim, dobre fungujúcim štátom, alebo nie, keď tie návrhy chytáme potom za chvost až v štádiu, keď už sú pripravené, to už je neskoro. Čiže začnem komplimentom, som rád, že táto vláda, podobne ako tie predošlé, nadviazala na tú tradíciu, že sa venuje európskym témam dopredu.
Dokonca pridám ešte jeden kompliment, aby mi nebolo vytknuté, že som tu stranícky a politický. Táto vláda urobila niečo, čo tie predošlé neurobili. Vytvorila post podpredsedu vlády, ktorý má okrem iného na starosti venovať sa, nazvali ste to strategickým projektom, alebo projektom strategického významu na pôde Európskej únie, čo je dobrý krok. Mali sme to v programe takisto aj my, opäť, európske záležitosti nie sú témou, so všetkou úctou k pánu ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sedí vedľa mňa, nie sú témou, ktorou by sa malo venovať exkluzívne ministerstvo zahraničných vecí, s pánom ministrom sa zhodneme, že mnohé z tých tém sú premiérska úroveň a preto je úplne správne a vecné, že máme na úrovni podpredsedu vlády na úrade vlády človeka, ktorý sa im venuje. Teda má sa im venovať dopredu, má tie veľké strategické projekty v mene Slovenskej republiky sledovať a robiť tú diplomaciu už od samého začiatku, keď sa tie nápady formujú.
Mohlo by sa polemizovať, či má dostatočne veľa zdrojov a či má mať popritom ďalšie dve iné agendy, neviem, ako sa dá stíhať táto dôležitá agenda, ktorú som spomenul, a tie ďalšie dve popritom, ale opäť kompliment vláde, urobila niečo, čo tie predošlé neurobili.
Tu sa však dostávam k tej menej pozitívnej časti. Teda minimálne menej pozitívnej z perspektívy tejto vlády. Chcem hovoriť o tom, aké veľké problémy bude mať táto vláda pri presadzovaní vlastných nápadov a prečo. Ale než sa k tomu dostanem, dovoľte mi minútku-dve k tomu, ako Európska únia funguje. Bez toho tie ďalšie body, postrehy nemajú význam. Počúvam občas, keď pozerám politické relácie, tie víkendové či iné, od kolegov z SNS alebo odinakiaľ, ako nám Európska únia, Francúzsko, Nemecko diktuje a nanucujú nám tu naše preferencie. To je nezmysel, nebudem sa tváriť, že Paríž či Berlin nemajú väčší vplyv v Európskej únii ako my, majú, ale žiaden diktát tu nie je, ten, to, ten mechanizmus, ten spôsob, akým sa rodia rozhodnutia v Európskej únii, by sa dal popísať ako také trhovisko nápadov. Je na jednotlivých krajinách a potom aj na nominantoch týchto krajín v európskych inštitúciách, aby prišli s nápadmi, ktoré, úprimne, zväčša sú šité na mieru tej danej krajiny od, z ktorej pochádzajú, a je potom už na tých jednotlivých krajinách, aby cez šikovnosť svojej vlády, čo znamená ústredí, šikovnosť svojich diplomatov v Bruseli a šikovnosti svojich ľudí, ktorých majú v tých inštitúciách, vedeli pre ten nápad získať aj podporu. Nikde nie je garantované, že nápad uspeje len preto, že je dobrý; dobré nápady majú, samozrejme, väčšiu šancu úspechu ako tie zlé, hlúpe či nedopečené, ale nikde nie je garantované, že uspejú aj tie dobré, je to na tej vláde a na tých ľuďoch a na tej sieti, ktorú som popísal, aby si to, ľudovo povedané, odmakali a presadili, pretavili aj tie dobré nápady do praxe.
Nebudem popisovať do väčších detailov ten mechanizmus, ako to funguje, ale spočíva to v podstate v napísaní nejakého nápadu vo forme najskôr nejakej že abstraktnej vízie, non-paperu, potom sa to presadí vo výbore a potom to postupuje vyššie na úroveň hláv štátov.
No a teraz, v tejto hre, ktorú som práve popísal, v hre, ktorá, opäť, je existenčná pre Slovenskú republiku, lebo tu sa bavíme o formovaní zákonov, dostanem sa neskôr ku konkrétnym príkladom, ale napríklad o tom, ako bude fungovať pomoc priemyslu, ako bude fungovať a vyzerať ten prechod na zelenú ekonomiku, bavíme sa tu o existenčných veciach, v ktorých potrebujeme uspieť. A v tejto hre my ako Slovensko vieme uspieť rovnako dobre ako tie veľké krajiny, ale tu nehovorím abstraktne, teoreticky, tu nehovorím o hypotetických príkladoch, tu hovorím o Európskej únii, v ktorej Holandsko systematicky dlhodobo tvrdí muziku, pretože má správnych ľudí na správnom mieste, má úplne jasnú politiku napríklad v otázke tej fiškálnej disciplíny v Európskej únii a ešte možno viac v niektorých momentoch ako Nemecko diktuje tie pravidlá, ako prísne sa má dbať na dodržiavanie rozpočtov, deficitu a tak ďalej. Holandsko, krajina s rozlohou menšou ako my, okej, viac obyvateľov ako my, ale v žiadnom prípade žiaden európsky obor, Holandsko, krajina nám podobná, kľudne v tejto kľúčovej téme fiškálnej disciplíny často dominuje. Dánsko, ďalší príklad. Krajina, ktorá je dokonca opäť, podobne ako Holandsko, niečo väčšia populáciou, ale je to medzi tými európskymi, v tom európskom merítku krajina nám podobná, v našej lige. Dánsko cez svoju veľmi šikovnú komisárku, veľmi disciplinovaný tím v Kodani, veľmi disciplinovaný, dobre zorganizovaný tím úradníkov v Európskej únii, v podstate že dekádu diktovalo pravidlá medzinárodného obchodu a vnútorného obchodu cez svoju šikovnú komisárku Margrethe Vestager.
V tejto hre, ktorá je opäť pre nás existenčná, v ktorej ide o budúcu prosperitu, bezpečnosť, stabilitu, o nás všetkých, na Slovenskej repu... v Slovenskej republike, v tejto hre vieme uspieť my ako Slováci, rovnako ako tie veľké krajiny, iné menšie krajiny nám idú úplne jasne príkladom.
Čo si to však vyžaduje? Spomenul som už niektoré tie dôležité ingrediencie, niektoré časti zloženia toho úspechu, je to opäť tá dobrá sieť, šikovná sieť ľudí, disciplinovaná vláda, ale predovšetkým, možno tie najdôležitejšie komponenty sú dobrá reputácia a dobré osobné vzťahy s tými lídrami. Okej? Nehovorme si, že Európska únia je nejaká iracionálna mašina, nejaký superpočítač, z ktorého vypadajú úplne racionálne rozhodnutia proste, tu a v Európskej únii, podobne, mimochodom, ako v slovenskej politike, podobne ako na domovskej schôdzi, podobne v akom, v akomkoľvek inom živom organizme, ľudskom organizme, alebo inštitúcii, o ktorej sa bavíme, rozhodujú také dôležite, možno iracionálne, ale dôležité faktory ako: Máte dobré vzťahy? Máte dobrú reputáciu? Preto keď pozerám fotografie po samite, okej, a pozerám sa, ako sedia na pive a na hranolkách, fotografia spred desiatich rokov, Angela Merkel, nemecká kancelárka, Mark Rutte, už vtedy holandský premiér, sedel tam vtedy ešte s prezidentom Sarkozym, už bývalým prezidentom Francúzska, vidím, takto sa to robí, okej? Keď máte takto dobrý vzťah, ak sú aj tie menšie krajiny, aj ten Mark Rutte sedel medzi tými veľkými, tak máte oveľa väčší vplyv, oveľa väčšiu šancu, že vaše nápady prejdú, oveľa väčšia šanca, že tá Európska únia, ktorú vy viete cez takýto vplyv, s takouto dobrou reputáciou formovať, bude vyzerať presne, ako vy chcete, že bude nahrávať vašim, v tomto prípade holandským prioritám, holandským záujmom, okej? Toto je to, na čo by sme mali ašpirovať, takto sa tá európska politika formuje.
A mňa mrzí, tu sa dostávam k tej kritickej časti, že pod vedením tejto vlády sme sa napriek tým pozitívnym krokom, ktoré som pomenoval, vybrali ale že úplne opačným smerom. Úplne opačným smerom, dámy a páni. Bavíme sa tu o koľkom, šiestom mesiaci tejto vlády? Asi šiestom, pozerám na kolegov, šiestom mesiaci tejto vlády. Za tých šesť mesiacov, urobil som si tu zoznam, aby mi nič neušlo, za tých šesť mesiacov sa nám podarilo asi taký, myslím, že unikum. Z Európskej komisie nám chodí jeden kritický list za druhým. Vysoko postavení nemeckí politici, a tento zoznam sa rozširuje každým dňom, nám hovoria o premiérovi Slovenskej republiky ako o hanbe Európy, ďalší z nich volá po našom vylúčení z Európskej únie, konzervatívny politik, žiaden liberál, žiaden progresívec, včera sa k nemu pridal ďalší vysoko postavený, tentokrát zelený politik z Nemecka. Volá po vylúčení Slovenska z Európskej únie.
Česká vláda sa odmietla stretávať s tou našou, tí najbližší spojenci, ktorých spoluprácu ale absolútne potrebujeme na presadenie našich nápadov, povedali že na úrovni kabinetov sa stretávať nebudú. A slovenskí diplomati v Bruseli, a toto je možno to najhoršie, keď sa s nimi bavím, keď tam chodievam, akože tam chodievam pravidelne, hlásia, že spojenci a partneri nás už vylučujú z niektorých tých citlivých konverzácií o témach, ako je napríklad Rusko či pomoc Ukrajine.
Páni a dámy, s takouto reputáciou, s takýmto vplyvom nebudeme mať v živote šancu presadiť žiaden z tých nápadov, ktoré v tej, v tomto dokumente vytyčujeme. Ja gratulujem tomu aparátu na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, že vygeneroval tento dobrý dokument, len konštatujem, že kroky, slová a konanie tej politickej vrstvy vlády im hádžu polená pod nohy, pretože pokazením reputácie, takým rýchlym a zásadným pokazením reputácie Slovenskej republiky, ako vidíme za prvých šesť mesiacov tejto vlády, nebude možné reálne presadzovať tieto nápady.
A, pán minister, ja vám dávam ešte aj ten kredit za to, že sa snažíte. Ja evidujem, že sa stretávate s inými lídrami, ideme práve obaja z výboru pre európske záležitosti, kde aj pán premiér pomenoval stretnutia, ktoré mal s pánom Lettim a s inými, ja neupieram, že sa s nimi stretávate, veď sme diplomati okej? Prácou, súčasťou práce alebo náplne práce diplomata je aj stretnúť sa s ľuďmi, s ktorými nesúhlasím, pobaviť sa s nimi, správať sa k nim slušne, môžme sa pri tom aj usmievať. Ale definícia diplomacie, ktorú som raz počul, ktorá je v tomto kľúčová a pre mňa veľmi formatívna, je, že diplomacia je budovanie takých vzťahov, aby sa ten človek na tej druhej strane raz rozhodol ísť do rizika kvôli vám so svojou vlastnou vládou, so svojimi vlastnými voličmi. Takýto vzťah, takýto vzťah s tými ľuďmi nikdy nebudete mať. Oni si vás vypočujú, okej? Oni sa s vami budú usmievať, na vás budú usmievať, oni si s vami tú kávu dajú radi, tak to funguje, my po sebe nepľujeme v Európskej únii, chvalabohu, sme civilizovaným spoločenstvom, ale pôjdu tí ľudia do rizika so svojimi vlastnými voličskými základňami? Pôjdu tí ľudia kvôli vám do rizika so svojimi vlastnými koaličnými partnermi, keď vás majú za hanbu Európy a za vaším chrbtom hovoria o vylúčení Slovenska z Európskej únie? No nepôjdu. Samozrejme, že nepôjdu. Tuto, pán minister, aktivita nerovná sa výsledok.
A opäť, ja som rád, že sa stretávate s tými ministrami, ja som rád, že sa stretávate či vy, či premiér s tými ľuďmi, ktorí tvrdia európsku politiku, moja obava je, že vzhľadom na to, akým spôsobom sa vám podarilo nabúrať a naštrbiť imidž a reputáciu, a tým pádom aj vplyv a rešpekt pre Slovenskú republiku na európskej pôde, ostane len pri stretnutiach lebo keď reálne budete potrebovať, aby tí vaši partneri išli kvôli vám do rizika, tak si povedia: kvôli týmto? Po tom, čo spravili oni mne? Po tom, čo mi spôsobili také problémy tým, že skritizovali Ukrajinu a že sú rus... púšťajú do obehu, že sa stretávajú s Lavrovom a porušujú tu nejakú tichú dohodu v rámci Európskej únie? S týmto mentálnym nastavením, obávam sa, že nám nikto ochotný pomôcť nebude.
Pán minister, budem rád, keď sa mýlim, a poviem to otvorene. Som vlastenec, v prvom rade mi záleží nie na politických bodoch a úspechoch, ale na tom, aby sa tejto krajine darilo. Budem prvý a budem veľmi rád, keď sa budem mýliť, ak sem prídete o rok a poviete mi, toto bol slovenský nápad, podarilo sa nám ho takpovediac od gruntu navrhnúť, presadiť, týchto piatich-šiestich spojencov som si pre to získal a toto sa stalo slovenskou politikou, pardon, európskou politikou a v tomto a v tomto to pomohlo Európskej únii. Budem prvým ktorý povie: symbolicky klobúk dole, neviem, ako sa vám to s touto reputáciou podarilo, ale čo je dobré pre Slovensko, je dobré Slovensko, ja to kritizovať nebudem. Hovorím, že tak ako sú karty rozdané, tak ako ste si proste túto polievku navarili, s takouto reputáciou, s týmito výrokmi, s touto kritikou, ktorú ste zožali, a úplne správnou, od vašich európskych partnerov, vaše šance na úspech sú malé, ako Slováka, ktorému záleží na prosperite tejto krajiny, ma to úprimne, úprimne mrzí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš, veľmi správne si to zarámcoval a ja dám ďalší konkrétny príklad, ako to v praxi funguje. Kým som bol štátnym tajomníkom na ministerstve investícií, tak sa pripravovalo viacero kusov digitálnej legislatívy na úrovni Európskej únie, a my máme veľmi dobrých odborníkov na tom ministerstve, napríklad na oblasť umelej inteligencie. Teraz nedávno bol prijatý ten akt o umelej inteligencii, ale ešte počas tvorby tohto, tejto legislatívy sme my ako malá krajina prinášali niektoré témy, ktoré boli pre Slovensko veľmi dôležité, najmä spôsob, ako sa bude riadiť dohľad nad technológiami umelej inteligencie, aby to nepadlo len na členské štáty, pretože tých expertov na túto tému je strašne málo, a lobovali sme za to, aby vznikla nejaká centrálna inštitúcia v tejto oblasti. A presne to prebiehalo, ako si popisoval, najprv non-paper, jednoducho stretnutie bilaterálne so zástupcami ostatných krajín na radách a nakoniec sa to do tej legislatívy podarilo presadiť. A viete, čo robili vtedy kolegovia z Maďarska? No, sedeli tam a možno aj niečo povedali, ale ich názor nikto nebral vážne. Pretože všetci vedeli, čokoľvek povedia Maďari, tak aj tak to netreba nejak veľmi sa s tým zaoberať, pretože nemajú žiaden výtlak na to, aby to dokázali presadiť, pretože majú pokazené vzťahy naprieč celou, celou Úniou. A my teraz sme sedeli za vrchstolom pri tých rokovaniach v niektorých témach a ideme si sadnúť na koniec stola tam k tým kolegom z Maďarska a tí naši kvalitní odborníci, to nie je ich chyba, na tých technických rokovaniach možno aj niečo povedia, ale nikto ich nebude brať vážne práve preto, že politický leadership im podkopáva nohy a jednoducho celá tá naša reputácia bude taká, akú mali, žiaľ, aj tí maďarskí odborníci počas technických rokovaní ku, ku, ku tejto, tejto legislatíve. Takto to je, to je ten, ten, ten veľký obraz, ktorý treba mať, treba mať na pamäti, ako si povedal, a ja sa rád budem pýtať, že čo boli tie veci, ktoré sa nám podarilo presadiť, takto o rok pri ďalšej správe.

Ja rovnako podpisujem všetky slová, ktoré povedal Tomáš Valášek. Je jednoznačne nesporné, že Európska únia je naším životným priestorom a je v našom záujme, aby sme pestovali kvalitné spojenectvá, ktoré, a aby naše členstvo vlastne prinášalo osoh nám všetkým a zároveň aby sme si z ostatných členských krajín brali to najlepšie. A z môjho pohľadu my máme dve možnosti. Môžeme sa rozhodnúť byť tými šampiónmi, tými, tou krajinou, ktorá má váhu v Európskej únii napriek svojej veľkosti, ktorá je pomerne malá, alebo sa môžeme rozhodnúť sedieť na konci stola. A my sme posledných pár rokov boli v podstate šampiónmi, aj čo sa týka V4, aj pre naše postoje k Ukrajine a pomoci ľuďom z Ukrajiny na Slovensku, čo bolo pre mnohých členov Európskej únie veľmi prekvapivé, a momentálne ja so znepokojením sledujem, ako sa pre naše zmenené postoje a pre naše rezervované stanoviská vo vzťahu k Ukrajine a pomoci ľuďom na Ukrajine stávame v podstate členským štátom, ktorý naozaj si sadá na okraj stola, ktorý zároveň aj vzbudzuje pochybnosti o tom, či má naozaj záujem dostatočne vyšetrovať korupciu alebo podvody pri čerpaní eurofondov, a takisto aj štát, ktorý celkom zjavne ústami mnohých svojich predstaviteľov povzbudzuje vo verejnosti nenávisť voči ľuďom, ktorí vystupujú vo verejnom priestore, a špeciálne voči ženám, čo je úplne v rozpore s politikami, ktoré sa momentálne Európska únia snaží implementovať.
Takže ja by som bola rada, ak by sme o rok mohli hovoriť oveľa pozitívnejšie o našej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Juraj Krúpa.

Ďakujem, Tomáš, za to, ako si to pekne zhrnul. V podstate si vypichol presne tie problémy, ktoré táto vláda vytvára v Európskej únii. Oni si totižto neuvedomujú jednu zásadnú vec a to má aj taký trošku geopolitický rozmer, a to je sila a slabosť malého štátu v medzinárodnom prostredí. Tá sila sa odráža od toho, kam patrí, akých má spojencov a partnerov a či vie s nimi vyjednať aj nejaké vlastné národné pozície, také, ktoré by posilňovali aj medzinárodne. A, samozrejme, týmto automaticky aj, že je súčasťou či už Európskej únie, alebo Aliancie sa posilňuje aj jeho medzinárodné postavenie. Oslabovanie postavenia Slovenska v týchto inštitúciách oslabuje a ohrozuje medzinárodné postavenie Slovenskej republiky vo svete.
To, akým spôsobom pristupujete práve k týmto témam, nás jednoznačne posúva na okraj diania v Európskej únii. A áno, je to pravda, je viacero takých formátov, do ktorých už Slovenská republika nie je pozývaná, nediskutuje sa s ňou a v podstate sa stávame súčasťou alebo partnerom tej krajiny, ktorá je izolovaná v rámci Európskej únie, teda Maďarska, a nemôžme, samozrejme, očakávať, že takýmto spôsobom niečo dosiahneme, práve naopak. Ale ďalšia vec, ďalšia, ďalší problém, ktorý tu je, že to, čo táto vláda vníma, respektíve je len to, že čo nechce od Európskej únie. Nemá absolútne žiadnu predstavu, čo od Európskej únie chcieť, aká vízia byť mala byť Európskej únie, aká vízia by mala byť vôbec a postavenie Slovenska v tejto Európskej únii. Celý čas len to, čo nechceme, čo sa nám nepáči, ale nie to, čo by sme chceli dosiahnuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)