12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať, inými slovami.
Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého, malého rozsahu z 10-tisíc na 50-tisíc eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé zákazka malého rozsahu, po druhé zákazka s nízkou hodnotou, po tretie podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka.
V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhy zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhovaná novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavebné práce, pri ktorých nemožno podať námietky, z 800-tisíc na 1,5 mil. eur a pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje.
Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50-tisícoch eur, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi.
Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu "bežná dostupnosť", ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme, v ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne.
Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podoby ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty bežne ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby.
V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti, vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje.
Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým, v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa.
Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinností, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vzťahujú. Ide práve, ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100-tisíc eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143-tisíc eur a viac.
Novoupravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou.
Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou, pri ktorej možno podať námietku, a podlimitnou zákazkou, pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazky, pri ktorej nemožno podať námietky, si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky. V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50-tisíc eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50-tisíc eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Na druhej strane pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja.
Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem, 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet. Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie.
KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravujeme pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách, kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky, a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa... keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu, ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme, tak vzniká takéto riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávanie.
Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu, a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril.
Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa to bude znamenať, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pri tom predovšetkým z druhu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky. Rovnako sa môže spochybniť, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v primeranej kvalite a cene.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetko má svoje za a všetko má, má svoje za a proti. Treba zvažovať medzi rýchlosťou procesu verejného obstarávania na jednej strane a transparentnosťou a dodržaním únijných pravidiel na druhej strane. Ozaj to musíme vážiť veľmi pozorne, aby sme sa nepreklopili z jednej, z jednej hraničnej situácie do opačnej. V prípade vypustenia tzv. ex ante oznámenia, povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom roko... konaní sa znižuje transparentnosť. Verejnosť ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame konanie a dozvedia sa o tom až v podstate z Centrálneho registra zmlúv.
Ďalší problém, ďalší problém je v zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky. Podľa navrhovateľa sa má vypustiť oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Osobitným problémom, ktorý si zasluhuje pozornosť, je, že v praxi sa opakuje, opakovane vyskytujú prípady, že do požiadaviek na uchádzačov o verejné obstarávanie sa vkladajú požiadavky na certifikáciu personálu, resp. systémového riadenia, ktoré nie sú legitímne a majú jediný cieľ: uprednostniť uchádzačov, ktorí sú vopred s obstarávateľom dohodnutí a chcú takýmto spôsobom diskvalifikovať ostatných uchádzačov. Preto stojí za zváženie poveriť Úrad pre verejné obstarávanie na vydávanie samostatnej vyhlášky k odbornej a technickej normalizácii, aby sa preukázane technickej, resp. odbornej spôsobilosti uchádzačov nezneužívalo na diskriminačné konanie či na zvýhodňovanie dopredu pripravených alebo vybraných uchádzačov.
Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z pravidiel, ktoré vo veľkej miere určujú efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov vo verejnej správe. V nie dávnej minulosti zákonodarca pristúpil k podmienke, že jediným kritériom pri vyhodnotení verejného obstarávania je cena. Bolo to z dôvodu, že v mnohých prípadoch sa zákon zneužíval. Nebolo to šťastné riešenie, lebo sa dostatočne nezohľadňovali kvalitatívne podmienky predmetu obstarávania, resp. referencie dodávateľa. Súčasný zákon tieto problémy rieši, podľa môjho názoru, v dostatočnej miere.
Jednou z vecí, ktoré rieši súčasná novelizácia zákona, je zvyšovanie limitov verejného obstarávania a zlúčenie podlimitných zákazok s nízkou hodnotou, ako som už spomínal. Je to údajne s cieľom zjednodušiť systém verejného obstarávania, ktoré má vplyv na fungovanie verejnej správy a čerpanie eurofondov. Avšak skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že nie samo verejné obstarávanie je najväčším problémom, skôr sú to prieťahy vo verejnom obstarávaní, ktoré spôsobuje riadiaci orgán svojimi kontrolami a vyjadreniami. Kontrola verejného obstarávania z pozície riadiaceho orgánu často trvá aj niekoľko rokov. To spôsobuje obrovské problémy obstarávateľov pri podpísaní zmlúv s dodávateľmi, plánovaním čerpania rozpočtov a pre dodávateľov dodržanie ceny. Ak k realizácii zákazky dôjde niekoľko rokov po verejnom obstarávaní, ponúkanú cenu v obstarávaní nie je možné dodržať a je potrebné verejné obstarávanie opakovať. Nehovoriac, nehovoriac o tom, že riadiace orgány nepristupujú vždy rovnako k hodnoteniam verejného obstarávania. Prakticky všetci verejní obstarávatelia smerovali svoje sťažnosti k tomuto problému, smerom k riadiacim orgánom.
Na zjednodušenie a zrýchlenie verejného obstarávania vládny návrh zákona niekoľkonásobne zvýšil limity na jednotlivé, jednotlivé druhy verejných obstarávaní, napríklad na stavebné práce budú obce a menšie mestá zabezpečovať prakticky všetky stavebné činnosti priamym zadaním a to okrem veľkých investícií, ku ktorým, ku ktorým dochádza raz za niekoľko rokov. Ako som spomenul, že v istom čase zákonodarca použil ako jediné kritérium cenu, bolo to preto, lebo pokušenie pri riadených, riadení vecí verejných je veľké av tomto čase bolo mnoho prípadov, ktoré skončili až trestným stíhaním. Domnievam sa, že v rámci spravovania vecí verejných je dobré, keď platia jasné pravidlá. Pri takto nastavených limitoch verejného obstarávania je možné, dokonca pravdepodobné, že podobné prípady sa môžu opakovať. Preto sa domnievam, že popri všetkých pozitívnych technických zmenách v návrhu zákona zvýšenie navrhovaných limitov môže byť rizikom. Len aplikačná prax a blízka budúcnosť ukáže, či moja, či sa moja obava naplní.
Napriek tomu KDH uvedený návrh zákona oceňuje. Po jeho uplatnení očakáva, že sa zjednoduší proces verejného obstarávania, ktorý je dnes dlhý a náročný. V prípade samospráv vedie k tomu, že sťažuje realizáciu zákaziek alebo ich vyslovene znemožňuje. Preto sme pripravení podporiť ho v prvom čítaní. Zároveň budeme zvažovať úskalia a presadzovať vylepšenia, o ktorých som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem sa poďakovať kolegovi za to, ako pekne zhrnul jednak pozitíva, ale aj úskalia, ktoré prichádza, prináša táto novela. Ako nemusíme sa presviedčať, obce, mestá čakajú na to, že bude novela, lebo treba zrýchliť procesy. Sú nedokonalosti v súčasnom zákone o verejnom obstarávaní, ale zároveň si myslím, že tak ako kolega Hajko poukázal, treba veľmi citlivo zvažovať, o aké zmeny pôjde, aby sme nenarobili ešte vážnejšie problémy, ako máme teraz.
Ďakujem.

Pán kolega, veľmi pekne ste povedali, prakticky že tento zákon umožňuje a zlepšuje vôbec, aby tie zákazky, ktoré idú do verejnej súťaže, boli čo najskoršie realizované, pretože tá spoločnosť tak, ako je stále rozdelená, vždycky vidíme za tým, že tam bude nejaká černota. Napriek tomu vítam tento zákon, že prichádza, pretože vylepšuje vo všetkých častiach dneska verejné obstarávanie. A pokiaľ by, ja ešte navrhujem inú vec. Treba takisto spraviť poriadok, pokiaľ sa týka s ľuďma na verejnom obstarávaní. Lebo to, čo napríklad predvádzal v predchádzajúcom období pán Hlivák, ale aj ďalší ľudia, preto čerpanie štrukturálnych fondov nebolo možné. Ja som za desať rokov v Sociálnej poisťovni prakticky tu dohromady nič nevysúťažil, pretože vždycky, keď bolo vysúťažené, prišli námietky a pokračovalo to nepretržite prakticky. Čiže keď pozerám v iných štátoch, jak prebiehajú verejné obstarávania, je to proste na úplne inom základe.
Ešte druhú vec, čo chcem podotknúť, samozrejme, aj záleží veľmi od ten, kto tú súťaž vypisuje, ako má ten projekt perfektne spracovaný, či pri stavebných zákazkách, kde proste musí byť perfektne spracovaná dokumentácia, všetky ostatné záležitosti. Tam vidím hlavne u stavebných zákaziek nedostatky, pretože ak je, ak je projekt zle pripravený s cenou nízkou a pokiaľ sa týka, že je neskoro vysúťažený, tak jak to povedal kolega, už nemôže byť súťažený za tých, za tých peňazí, ktoré... a znova musí prebehnúť súťaž. Takže tu treba skutočne upozorňovať aj tých, ktorí tie zákazky idú, že musia byť perfektne pripravené.

Ďakujem pekne, ja nechcem teda prerušovať diskusiu, len veľmi krátku reakciu.
Pán poslanec, ďakujem veľmi pekne. Presne o tom, čo hovoríte, chcem s vami diskutovať a teda aj s každým naďalej. Možno len krátka poznámka, lebo ideme už možno do veľmi odbornej debaty, len bežná do... bežnú dostupnosť sme neriešili, bolo to v pôvodnom návrhu, v MPK-čku to vypadlo, to len aby ste mali informáciu.
Druhá vec, čo ste hovorili o obstarávateľovi do 800-tisíc, to som zabudol povedať v úvodnom slove, vždy je možnosť použiť iný postup. Čiže vždy máte možnosť použiť postup aj cez vestník, takže aj primátori, aj starostovia, alebo keď sa rozhodne zastupiteľstvo, alebo keď to bude primátor cítiť, môže urobiť aj postup, ktorý bude nad rámec zákona, teda použitie vestníka aj vtedy, keby mu stačili na to tri postupy.
Vypustenie ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, to bol návrh Úradu pre verejné obstarávanie. Hovorím to férovo, my s nimi komunikujeme, chceli to oni. Aj dokonca rozsah pokút o 0,1 do 0,5 bolo ich návrhom, lebo sami vnímali nespravodlivosť dať pokutu 5 % aj vtedy, keď možno ten obstarávateľ mal nevynútenú chybu, hej, teda neurobil to zámerne.
A čo sa týka kritéria, kritérií, tie nie sú predmetom nášho návrhu. Naďalej môže ísť obstarávateľ na najnižšiu cenu aj na kvalitatívne kritériá, čo je veľmi dobré. A to vám hovorím aj ako lekár, že mnohokrát najnižšia cena môže spôsobiť zlý výsledok pri diagnostike ochorenia. To si povedzme pravdu. Tu vznikla mantra, že najnižšia cena je to najlepšie, lebo vtedy sa nekradne. Ja tvrdím, že cena a kvalita musia byť primerané, aby sa dosiahol výsledok.
Andrea, boli sme primátori v jednom čase, ja druhýkrát, ty vtedy prvýkrát a vieme, čo je to verejné obstarávanie. A tento zákon predkladám preto, lebo ja verím, že keď si bola ty primátorka, že si obstarávala preto, lebo si chcela dosiahnuť výsledok, a nie preto, aby si kradla. To by ma ani nenapadlo, hej? To by ma ani nenapadlo, pretože to je presne o tom, že keď náhodou nejaké peniaze máme, a my sme boli primátori ešte v relatívne dobrých časoch, v tom mojom prvom, v tvojom prvom a mojom druhom období, keď tých peňazí bolo viac, ako je teraz, tak sme narážali častokrát na problém bežnej prevádzky našich miest, že sme nevedeli obstarať. Ale keď tu hovoril pán poslanec Hajko o rizikách, samozrejme, keď niekto chce zneužiť, tak zneužije každý zákon. Hej? Ale na to majú byť orgány činné v trestnom konaní, aby vtedy zasiahli. Môžeme dať hocijaký limit, keď niekto chce oklamať a chce podvádzať, tak to jednoducho urobí.
Takže ja ďakujem aj za kritiku, aj za konštruktívny prístup v tom, že však je to pre starostov a primátorov, ktorí sú vaši, naši, nezávislí, péeskárski, saskárski, hocijakí. Oni to chcú. Tak vylaďme to tak, budeme komunikovať aj s Európskou úniou, samozrejme, však musíme to urobiť tak, aby to bolo akceptovateľné, keď budú mať výhradu v niečom, tak to zmeníme. Ale my naozaj chceme pristupovať s prezumpciou neviny a nie s prezumpciou viny. O nič iné nám nejde, hej? A súhlasím aj s tým, naozaj, keď sa urobí chyba, nech je exemplárne potrestaná a nech o tom každý vie, aby to šírilo tiež nejaké povedomie, aby sa to nerobilo.
Takže naozaj aj komunikujeme s Úradom pre verejné obstarávanie a áno, pán poslanec Hajko povedal, bolo veľa pripomienok. Dobre, máme tu aj rekordy nad tisíc a tak ďalej, zhruba polovica bola zakceptovaných. A teraz máme ďalší priestor, aby sme zakceptovali to, na čom sa dohodneme, že je nevyhnutné, a zároveň dosiahli to, čo naši starostovia, primátori, župani a všetci ľudia, ktorí sú v organizáciách a obstarávajú, aby, aby dosiahli to, že dokážu obstarávať. O nič iné v tomto zákone nejde. Bude to ťažké, pretože, samozrejme, akékoľvek navýšenie limitu vyvoláva vždy otázky. To je prirodzené. Zvyšujete limit, zvyšujete mieru potencionálnej korupcie. Na to nemôžte povedať nič, no, áno? Nie? Tak keď to ten človek chce, tak mu teoreticky vytvárate priestor. Na druhej strane, keď to neurobíme, tak zase budeme našich obstarávateľov, a je jedno, či je to Sociálna poisťovňa, mesto, obec, domov sociálnych služieb, zase im budeme vytvárať problém. A videli sme to aj koncom tohto roka, lebo máme ešte extra skupinu verejných obstarávaní pri eurofondoch. To máme čas diskutovať. Tam to, tam tá kontrola je výrazne iná, lebo Úrad pre verejné obstarávanie je sprostredkovateľským orgánom prvýkrát v histórii, čiže je reálnym kontrolným orgánom vloženým do systému čerpania eurofondov. Ale viete, čo sa dialo koncom roka 2023, keď mali mestá, obce peniaze a jednoducho nedokázali to obstarať, alebo dostali súhlas, že môžu uzavrieť zmluvu v čase, keď neboli schopní do konca roku 2023 zrealizovať zákazku aj za ňu zaplatiť, hej? Čiže to je, toto je zákon, ktorý vznikol z terénu a naozaj ho musíme brať tak, aj keď nám bude hocikto písať, jak mne aj včera sa ma pýtali, že nejaká Transparency, niekto, to je úplne jedno kto, povedal, že vytvárame priestor. No vravím, ale nech nám to povie ten, ktorý obstaráva. Ja neviem, že či hocijaká neziskovka alebo Transparency, alebo Zastavme korupciu, neviem kto, či oni obstarávajú verejne. Lebo keby verejne obstarávali, tak vedia, aký je to mnohokrát problém. Nie je problém vtedy, keď je všetko jednoduché, ale problém vtedy, keď vám to niekto chce zbrzdiť. Keď vám dával žiadosti o nápravu, keď vám dával námietky, potom keď to bolo na kontrole. ÚVO nemá kapacity na to, aby všetko kontrolovalo aj predtým, aj v priebehu, aj potom. Keď ÚVO bude mať miesto tridsiatich ľudí stotridsať ľudí, tak potom si povedzme, že robme to ako doteraz a majme istotu, že každé rozhodnutie ÚVO alebo akéhokoľvek kontrolného orgánu vám dôjde do 30 dní. Ale keď raz nemáte kapacitu na kontrolu, ste starosta obce a dôjde vám rozhodnutie miesto 30 dní po 360 dňoch, vy potom nevyčerpáte prostriedky a v tej obci máte problém. Pretože vy ste použili na projekt peniaze, hej, čiže vydali ste 10-, 20-, 50-tisíc. Samozrejme, vám to schválili, lebo išlo o rekonštrukciu školy, škôlky, detské ihrisko, hocičo. Potom vám to nejaký úrad zdrží tak, že musíte odstúpiť od zmluvy, neurobíte to, ušetríte korekciu alebo pokutu, ktorú by ste dostali, ale vyhodili ste peniaze na projekt, ktorý neviete urobiť.
Čiže ja sa teším na diskusiu, áno, toto je prvé čítanie, k tým zmenám bude musieť nejakým dôjsť, však aj my nevieme, čo nám v Bruseli povedia, ale berme to ako prvý krok k tomu, aby sme to urobili čo najtransparentnejšie, s prezumpciou neviny a zároveň za dodržaní všetkých pravidiel a podmienok, ktoré nám dávajú. Naozaj, tu fakt o nič iné nejde.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Minulý týždeň som tu mal 20-minútové vystúpenie k verejnému obstarávaniu, hoci išlo o zákon o strategických investíciách, ale ten v nejakej časti novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní, a teda najmä v podstatných častiach, ktoré sa týkajú, týkajú obsadenia Úradu pre verejné obstarávanie. Takže na chvíľku, ak mi dovolíte, tak odbočím počas rozpravy aj, aj k tomuto, pretože to vytvára celkový kontext, v ktorom sa potrebujem pozerať na túto, na túto novelu, ktorú pán minister predkladá. A bolo to podstatné, pretože tá novelizácia prichádzala v skrátenom legislatívnom konaní minulý týždeň. A tých skrátených legislatívnych konaní a kadejakých prílepkov sme za 12. schôdzí parlamentu naozaj mali také množstvo, že v podstate na úvod aj dokážem pochváliť pána ministra a som rád, že aspoň kľúčový zákon, ktorý sa týka nejakej hospodárskej súťaže, prerokúvame v štandardnom legislatívnom procese. Neviem, či to je skorou rannou hodinou, ale, ale som dokonca prekvapený, že pán minister aj do rozpravy, do rozpravy ide. Nie je to úplne zvyk pri koaličných, koaličných ministroch, takže oceňujem to. Veď sme v prvom čítaní, tak, tak diskutujme.
Pôjdem teda rovno k veci, ako hodnotíme tento, tento zákon. Najprv vypichnem zopár, by som povedal, že legislatívno-technických, ale takých drobností, ktoré verím, že sa podarí medzi prvým a druhým čítaním odstrániť. Ide napríklad o novelizačný bod 21, ktorý ak ho v tejto podobe schválite, tak vlastne ktorýkoľvek štátny systém na obstarávanie, združený v takzvanej elektronickej platforme, sa bude dať využívať len medzi ôsmou hodinou ráno a osemnástou hodinou poobede. Rozumiem, že toto platí, toto pravidlo platilo pre dobré dôvody pre časť bývalého elektronického kontraktačného systému, známeho ako EKS, teda najmä aby sa tam nesúťažilo pod rúškom noci. Niekto vypíše rýchlo súťaž a ostatní nemajú čas, čas reagovať, ale, ale v dôsledku tejto novelizácie sa má uplatňovať na všetky, všetky takéto elektronické obstarávania a myslím, že to bude mať značný dôsledok na verejné súťaže, ktoré sa opierajú dnes o pojmy ako deň alebo pracovný deň, a teda počíta sa, že sú to plné dni, ktoré majú 24 hodín a nie nejaké desaťhodinové, desaťhodinové výseky. My sme na to upozorňovali už od januára, aj, aj v MPK ste to mali ako pripomienku, ale stále to tam ostalo, tak buď, možno si to vysvetlíme, že ako a prečo to je takto zamieňané, mienené alebo, alebo to potom medzi čítaniami, prosím, odstráňme.
Podobný zmätok podľa nášho názoru vytvárate aj pri podávaní námietok v novelizačnom bode 83, kde sa v § 173 ods. 10 pri odkladnom účinku námietky odvolávate na iný paragraf, konkrétne § 56 ods. 3, ktorý ale novelizujete takým spôsobom, že z neho nie je potom vôbec jasné, či námietky budú, alebo nebudú mať odkladný účinok a ktoré áno a ktoré nie a kedy áno a kedy nie. Ale k námietkam sa ešte, ešte dostanem.
No a je našou úlohou upozorňovať aj na to, akým spôsobom pristupujú navrhovatelia k dôvodovým správam a doložkám. A prepáčte, ale tu to je že opäť odfláknutá doložka, pretože uvádzate, že tento zákon vlastne nemá vplyv zase na nič. Nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na informatizáciu. Je to taký zákon, ktorý vlastne nemá žiaden vplyv, ale je na niekoľkých strán teda popísaný, ale bezvplyvový. Ja som tiež bol úradník a viem, ako je problematické niekedy tú doložku spraviť, ale príde mi to, že tu ste si to veľmi-veľmi zľahčili a jednoducho tvrdíte, že to nemá žiaden vplyv vlastne na nikoho. Tak ja sa aj počas rozpravy neskôr dostanem k tomu, že aký vplyv to má napríklad na podnikateľské prostredie.
No, ale opakujem, som rád, že nejdeme v skrátenom legislatívnom konaní a máme tu priestor medzi aprílom a júnom na vyčistenie týchto chýb aj na nejakú vecnú, vecnú, konštruktívnu diskusiu. A teda vítam aj tú ponuku, ktorú pán minister dal v úvodnom slove. Verím, že sa dostaneme potom aj k skutkom a že sa týkala všetkých členov parlamentu, nielen koaličných poslancov, alebo vybranej časti opozície, takže veľmi radi prispejeme do tejto diskusie aj my. Keď bude konštruktívna, verím, že sa dostaneme k nejakým riešeniam, ak nebude konštruktívna, tak tie riešenia budeme musieť navrhnúť sami ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Dovolím si teraz na úvod ešte zareagovať aj na to, čo ste hovorili o dôvere. A ja súhlasím, že pri tomto zákone je to veľmi o tom, že s akou dôverou sa môžme pozerať na to, čo vláda navrhuje. Ale, žiaľ, žijeme v nejakom kontexte a ten kontext za posledných šesť mesiacov je taký, že ste ako prvú vec, na ktorej tejto vláde očividne veľmi záležalo, priniesli novelu Trestného zákona, ktorá dávala amnestiu za korupčné trestné činy ľuďom, ktorí sú blízki tejto koalícii. Dosadzujete trestne stíhaných ľudí do vrcholových pozícií bezpečnostných služieb a zložiek štátu, čím strácame dôveru v zahraničí. Dosadzujete pytliaka na čelo národného parku, kamarátske nominácie v oblasti kultúry a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho v takomto kontexte povedať, prosím, dôverujte nám, že teraz to už myslíme dobre, jednoducho nesedí to. Ak jedným zákonom znižujete tresty za korupciu a druhým zákonom vytvárate priestor na korupciu; ja nehovorím, že tam tá korupcia bude, ale jednoducho musíme sa na to pozerať kriticky, pretože to vnímame v nejakom širšom kontexte, čo táto vláda za šesť mesiacov robila.
Pán minister tiež hovoril o tom, že ako chce pomôcť obciam. A v poriadku, veď aj my si to prajeme, aj my si prajeme, aby obstarávania pre obce boli jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie, ale poďme sa pozrieť na skutočné príčiny toho, prečo tie obstarávania dnes trvajú dlho. Tá dôvodová správa je v tomto veľmi chabá. Jednoducho nemáte žiadne dáta, ktoré by obhajovali niektoré zmeny, ktoré navrhujete. Neviete vysvetliť, prečo práve toto prispeje k zrýchleniu obstarávania alebo k zjednodušeniu. K zjednodušeniu by ste ešte vedeli obhájiť, ale k zrýchleniu, to som si nie úplne, úplne istý. Čiže podľa nášho názoru, namiesto toho, aby sme na základe dát opravovali tie časti procesov, ktoré dnes nefungujú, tak vy ste si vybrali tú ľahšiu cestu a niektorým procesom sa jednoducho vyhnete tým, že zvýšite napríklad limity.
Taktiež ostalo akoby nepriznané, že obciam možno pomôžete v tej prípravnej fáze, alebo vo fáze prípravy verejného obstarávania, ale hádžete na nich celú zodpovednosť za kontrolu verejného obstarávania prostredníctvom obecných kontrolórov, kde tie zodpovednostné vzťahy nie sú, nie sú nejaké ujasnené. Taktiež nie je ujasnené, ako to budú kapacitne zvládať.
Čiže toľko na úvod. A teraz pôjdem k tým hlavným veciam, ktoré vnímame v tejto novele ako rizikové.
Tou prvou sú limity. Tvrdíte, že zvýšenie limitov pre zákazky, na ktoré sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje, z 10- na 50-tisíc eur bez DPH pomôže zrýchliť súťaže. Ale ako som už povedal, k uvedenému neprikladáte žiadnu analytiku, len sa odvolávate na iné štáty, ktoré majú podobné limity, ako navrhujete vy. No, podobné limity sú nasledovné: 30-tisíc eur v Poľsku, čiže menej ako 50-tisíc, 40-tisíc eur v Maďarsku, menej ako 50-tisíc, a jediná krajina, ktorá má rovnaký limit, ako navrhujete vy, je Írsko. Čiže jedna z dvadsiatich siedmich. Upozornila vás na to Generálna prokuratúra v rámci, v rámci MPK a vy ste tú pripomienku odignorovali. Citujem: "Vzniká odôvodnená pochybnosť, v ktorých krajinách Európskej únie je reálne daný limit vo výške 50-tisíc eur alebo vyšší, keďže dôvodová správa žiadne krajiny s vyšším limitom neuvádza a krajinu s limitom 50-tisíc uvádza len jednu jedinú. V tomto kontexte by uvedená zmena mala byť výsledkom dôslednej analýzy stavu v krajinách Európskej únie a vychádzať z určitého európskeho priemeru a byť teda predmetom zmeny na základe odôvodnených a podložených faktov."
To bola citácia, pripomienky z Generálnej prokuratúry k tomuto zákonu, ktorú zrejme nikto nebude ovplyvňovať, že sme to písali my z Progresívneho Slovenska. Lebo to je teraz taká móda, že my očividne, koalícia si myslí, že my píšeme vlastne všetky, všetky pripomienky aj Európskej komisie, aj Európskej prokuratúry, aj všetky pripomienky. Tak zrejme Generálnej prokuratúre sme pripomienku nepísali. Takže na to vás upozornili.
A ja som sa aj začudoval, pretože najľahšie by bolo uviesť ako príklad Českú republiku. Najbližšia krajina a veľmi by sa vám to hodilo, pretože tam je ten limit 80-tisíc. To vieme. No a rovnako aj Generálna prokuratúra vás vyzvala, aby ste pracovali s tou najpodobnejšou legislatívou, alebo teda právnou úpravou, a to je práve Česká republika. Tak sa teda pozrime, že prečo ste tú Českú republiku neuviedli ako príklad, pretože potom by ste museli vysvetľovať to, že prečo iba selektívne si ju vyberáte ako príklad a pri zvyšných zvyšovaniach limitov by to už tak pekne nevyzeralo. Takže porovnajme si to s Českom.
V Česku platí, že zákazky od približne 80-tisíc eur pre tovary a služby a stavby od 236-tisíc eur sa musia zverejňovať. Tu je ten kľúčový problém, prečo ste si nevybrali Česko ako príklad pri tom zvyšovaní z 10- na 50-, pretože potom by ste museli rešpektovať aj to, že v Česku sa zákazky zverejňujú pri oveľa nižších hodnotách, ako navrhujete v tejto novele. Ak je aj použité tzv. zjednodušené "podlimitní řízení", možné pre všetky podlimitné zákazky na tovary a služby a stavebné práce do približne 2 miliónov eur, musí byť výzva zverejnená aspoň na profile verejného obstarávateľa, a to pre neurčitý počet subjektov.
Čiže porovnajme si teraz Česko a Slovensko v tých zmenách, ktoré navrhujete pri zverejňovaní podlimitných zákaziek. Vy navrhujete zverejňovanie vo vestníku od 221-tisíc pre tovary a služby, v Čechách je to 80-tisíc. Vy navrhujete zverejňovanie pre stavebné práce od 800-tisíc, v Čechách je to 236-tisíc. To je neporovnateľné a ukazuje sa, že ak dvíhať limity pre zákazky, na ktoré sa zákon nevzťahuje, čiže z tých 10- na 50-, tak potom všetky drahšie by mali byť pod verejnou kontrolou, ale tam sa vám to už úplne do argumentácie nehodilo, takže tam už ste sa neinšpirovali.
Stavebné práce do 800-tisíc a tovary a služby do 221-tisíc sa teda po novom budú dať obstarávať v skrytej súťaži, takzvane na tri ponuky, bez zverejnenia a o výsledku sa verejnosť, ale čo je dôležitejšie aj firmy, ktoré ponúkajú kvalitné tovary a služby a chceli by ich ponúknuť štátu, často dozvedia, až keď nájdu zmluvu v Centrálnom registri zmlúv. To nie je problém len kvôli transparentnosti, ale aj kvôli dosahovaniu úspor. Pretože menej uchádzačov rovná sa menšie úspory. Za pravdu tomu dáva aj analytika Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá hovorí, citujem: "Šírka hospodárskej súťaže má vplyv na výšku úspory. Platilo, že čím bol vyšší počet uchádzačov, tým verejní obstarávatelia dosahovali viackrát úsporu v intervale 20 % a viac. Naopak, pri nízkom počte uchádzačov sa verejným obstarávateľom darilo dosahovať úsporu najmä z intervalu 0,1 až 5 %." Ak teda umožníte obmedzenie súťaže na tzv. tri ponuky, zákonite sa nebude dosahovať taká úspora, ako by sa dosiahla v prípade, že zákazka je riadne zverejnená vo vestníku pre celý trh, ktorý chce ponúknuť svoje služby alebo tovary.
A dám vám konkrétny príklad z oblasti, za ktorú dnes zodpovedáte, a to je informatizácia. V informatizácii sme v rokoch 2016 až 2019, teda za vlády SMER-u, mali priemerný počet uchádzačov v IT tendroch 2,8. V rokoch ´20 až ´22 to bolo 4,3. Čiže 50-percentný nárast počtu uchádzačov. O 50 % viac firiem sa hlásilo do súťaží. Taktiež nám o viac ako 20 % narástol počet víťazov, čiže o pätinu viac firiem dokázalo takéto súťaže aj vyhrať. Rozšíril sa nám trh. No a k čomu to viedlo? Tak pri zákazkách nad jeden milión eur sa úspora oproti predpokladanej hodnote zákazky zo 4 % za vašej vlády dostala na 17 % za tej poslednej vlády. Čiže viac uchádzačov, širší trh rovná sa oveľa vyšší potenciál pre úspory. A toto tým zvyšovaním, zvyšovaním limitov na zverejňovanie jednoducho zabijete.
Aký objem zákaziek bude týmto dotknutý? No tak podlimitné zákazky dnes predstavujú približne jednu miliardu eur z celkového objemu zákaziek. Ak by sme chceli byť konzervatívni, pri tom posune limitov odhadnime, že približne polovica z nich sa stratí spod verejnej kontroly. Čiže povedzme, že ročne približne polovica z tejto jednej miliardy zmizne z radaru, bude stačiť obstarávať ich na, na tzv. tri ponuky. To číslo sa veľmi ťažko odhaduje, ale berme to ako nejaký konzervatívny odhad. Ak máte lepšie číslo, veľmi rád ho uvidím, pretože to by v skutočnosti mala byť vaša práca, že nejakým spôsobom obhájite, že transparentnosť sa nebude zásadným spôsobom znižovať.
Čiže pre predstavivosť verejnosti. Verejnosť ani štát nebude mať prehľad ročne o zákazkách približne v hodnote dvoch hrubých stavieb martinskej nemocnice alebo rekonštrukcii všetkých nemocníc z plánu obnovy. Jednoducho dozvieme sa výsledok v CRZ-ku, ak nepôjde o stavebné práce nad 1,5 milióna eur, tak nikto nebude môcť podať ani námietku v takýchto, takýchto súťažiach.
Hľadal som a naozaj som si dal tú prácu, hľadal som teda nejaké podporné argumenty na toto zvyšovanie limitov, kde by ste to nejak aj na nejakých dátach vysvetlili, prečo toto pomôže skracovať, zjednodušovať a tak ďalej, ale márne. Tak to skúste, prosím, pán minister, vysvetliť. Prečo takéto zvýšenie limitov, prečo práve takéto zvýšenie? Na 221-tisíc pri tovaroch a službách a na 800-tisíc pri stavebných prácach, keď v Čechách je to oveľa menej. Ja sa nebudem teraz týkať, nebudeme sa babrať v tých 10- na 50-, hej? Bavme sa o tých podlimitoch. Prečo teda na 221- a prečo na 800- pri stavbách, ako ste k tomu číslu prišli? Aká analytika k tomu viedla, prečo to bude dobré riešenie? Čo tým vlastne získame?
Čiže summa summarum rýchlosť súťaže pri zvýšení limitov je otázna, nakoľko nám chýbajú k tomu nejaké dáta. Čo ale otázne nie je, lebo na to dáta máme, je, že dôjde, dôjde k predražovaniu tendrov a zníženiu transparentnosti verejných súťaží.
Keď už sme pri tom, tak dovolím si navrhnúť veci prav... poďme, aby sme nazývali veci pravými menami, a berte to ako taký predčasný pozmeňovák a namiesto pojmu "podlimitné zákazky" navrhujem odteraz používať pojem "podpultové zákazky", pretože tak to presne bude vyzerať. Pol miliardy na základe troch ponúk pre vyvolených. Ja si myslím, že to povedie aj k nejakému zvýšenému korupčnému správaniu, ako ja to, ja... Ako k tomu príde ten podnikateľ, ktorý dnes chce ponúkať svoju kvalitnú službu štátu, obci, samospráve a tak ďalej? Teraz bude môcť byť vyšachovaný tým, že niekto sa rozhodne na úrade, že osloví len tri vybrané firmy. Ako on k tomu príde, že on bude jedna z tých vybraných firiem? Čo má robiť, aby sa dostal do priazne toho úradníka, ktorý bude takto, takto obstarávať? A rozumiem, že takúto benevolentnosť môžeme nechať na úradníkoch do určitej sumy, ale vy tu sumu trojnásobne oproti dnešnému stavu, pri stavbách dokonca štvornásobne oproti dnešnému stavu zvyšujete! Trojnásobne väčšiu moc dávate úradníkom, pri stavbách štvornásobne väčšiu moc im dávate rozhodnúť o tom, koho pozvú a koho nepozvú do súťaže!
A ešte jedna pikoška na záver. Chcem sa len domnievať, že ide len o nejakú kauzalitu, ktorú ste si neuvedomili, ale obávam sa, že to môže byť aj úmysel. Zákon má totižto svoju prílohu číslo jedna, ide o komodity, ktoré sú v nejakom zvláštnom režime, napríklad právne alebo bezpečnostné služby. A keď som na začiatku hovoril o tom kontexte, tak je jasné, že od nástupu tejto vlády sa snažíte pomáhať ľuďom blízkym SMER-u a HLAS-u vysekať ich z vyšetrovacích väzieb či trestných stíhaní. Veď kvôli tomu ste rušili aj ÚŠP, ale teraz sa domnievam, že idete ešte ďalej, že im nejdete len pomáhať, ale idete ich dokonca odškodňovať, pretože napríklad v prípade pána Bödöra bude každé jedno ministerstvo môcť zazmluvniť na rok bezpečnostné služby v hodnote 750-tisíc euro v uzavretej súťaži na tri ponuky. Rovnaká situácia je v prípade advokátskych služieb a všetci si asi pamätáme na kauzu pána advokáta Bžána.
Druhý veľký bod, ktorý súvisí s transparentnosťou súťaže a výnimkami a je to taký mačkopes pre PR ministrov, je zavedenie pojmu "základný bezpečnostný záujem". V navrhovanej, navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o vnútorný záujem, a nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky, ale po tom, ako sme videli preháňať sa pána ministra Šutaja Eštoka s premiérom Ficom po zelenej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom, mám veľmi nízku dôveru, že tento inštitút sa nebude zneužívať. Ale odhliadnuc od mojich nejakých osobných pocitov, oprávnenosť zavedenia tohto inštitútu základného bezpečnostného záujmu opierate o čl. 346 zmluvy o fungovaní EÚ a tento článok zakladajúcej zmluvy nič nehovorí o využití, ako ho plánujete zaviesť vy. Takže berte to ako také upozornenie, ja som počul, že budete ešte s Európskou komisiou o tomto diskutovať, ale, ale dajte si pozor, aby sme zase nezačali dostávať listy, v ktorých nás bude Únia varovať, že opäť ohrozujete čerpanie európskych fondov. A hovorím to teraz, aby ste potom zase nehovorili, že to zase kvôli PS-ku prichádzate o peniaze z plánu obnovy, tak early warning.
Teraz na chvíľu sa chcem povenovať nezávislosti ÚVO, aj keď to nie je priamo súčasťou tejto novely, ale podľa mňa to vytvára nejaký širší kontext, ako sa musíme na tieto zmeny pozerať. V súvislosti so zmenami limitov, o ktorých som hovoril, aj o námietkach, o ktorých ešte na chvíľu hovoriť budem, tieto zmeny prichádzajú aj so zmeny nezávislosti ÚVO. Podelili ste si to s pánom ministrom Rážom tak 50 na 50, ako sa hovorí. Minister vám pridal nového podpredsedu pre strategickú agendu, z ktorého ste spravili nového spoluštatutára ÚVO na úseku, kde sa kontroluje a rozhoduje o najväčších a najdrahších zákazkách dôležitých pre rozvoj tejto krajiny. Tento nebude ani podriadený predsedovi ÚVO, ktorého volí Národná rada, ani ho nebude môcť navrhnúť. Vy navrhujete, aby ho nominoval do tejto pozície vedúci úradu vlády. Ja sa pýtam a pýtal som sa to aj pána ministra, keďže vy ste teraz gestor zákona o verejnom obstarávaní, prečo, prečo... takto, inak to poviem. Kľudne majte podpredsedu pre strategickú agendu, kľudne vyčleňte túto agendu, my sme k tomu aj v rozprave hovorili, že my sme za to, aby sa urýchlili strategické investície, kľudne nech tam je špecializovaný útvar na túto agendu. Ale ja sa pýtam, prečo potrebujete, aby ho nominoval vedúci úradu vlády. Nikde v dôvodovke to nie je ani v novele pána, pána, pána ministra Ráža, tak sa pýtam vás ako gestora tohto zákona, pretože predpokladám, že ste s tým museli súhlasiť, že takéto niečo sa bude v tom zákone meniť, tak že prečo? Prečo nemôže tohto podpredsedu, tak ako dnes, nominovať predseda ÚVO, ktorý má mandát od Národnej rady? Prečo mu tam zboku natlačí vláda nejakého svojho nominanta?
A okrem tohto personálneho podkopávania úradu beriete aj právomoci. Po novom bude úrad viazaný rozsahom námietok podaných v konaní a nebude môcť ich prešetrovať nad ich rámec, aj keby v obstarávaní existovali iné pochybenia. Bude musieť čakať do uzavretia zmluvy a následne začať konať z vlastnej iniciatívy. Nedáva to, nedáva to úplne zmysel a marí to podstatu existencie Úradu pre verejné obstarávanie ako nejakej nezávislej kontrolnej autority. Úrad tiež nebude môcť vykonávať kontroly pred uzavretím zmluvy, nakoľko sa odstraňuje aj žiadosť o nápravu, znižuje sa aj rozsah možností podávať námietky pre hospodárske subjekty a zavádza sa im povinnosť podať námietky do desiatich dní od zverejnenia vo vestníku, ale nevysporiadali ste sa ani v paragrafovom znení, ani v dôvodovej správe, čo v prípade, že vo verejnom obstarávaní dôjde k oprave vo vestníku vo forme korigenda. Pôjde teda lehota odznova alebo máte smolu, alebo teda ako to teda konkrétne bude? A naozaj povedzte, prosím, že ako k tomu prídu tí féroví podnikatelia, ktorí chcú férovo súťažiť, ponúkať svoje služby. Žiadni nejakí chronickí námietkovači, jednoducho firmy, ktoré sa chcú domáhať férovej súťaže, okresávate ich práva na podanie žiadosti o nápravu, ktoré, na podanie žiadosti o nápravu podmienok súťaže, ktoré môžu byť neférové.
A teraz sa vás teda pýtam, že či naozaj stále trváte na tom, že tento zákon alebo táto novela nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie. Ak áno, ja som mal takého matematikára, ktorý s obľubou hovoril: "Dokáž." Tak ja sa pýtam, lebo dal som vám tu viacero argumentov, prečo to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak ja sa teda pýtam, že keď hovoríte, že nemá to žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, tak, prosím, dokážte.
Toľko k tým základným nejakým výhradám. Hovorím, sme v prvom čítaní, takže ešte na tú debatu bude, bude kopec času. Často nám vyčítate, že sme nekonštruktívna opozícia, že nevieme predkladať sami nejaké návrhy, že sa s nami nedá, nedá rozprávať. To, samozrejme, nie je pravda a dokazujeme to už dvanástu, dvanástu schôdzu a budeme v tom pokračovať aj ďalej. Mimochodom, hneď po tomto bode pôjdu zákony pani ministerky Sakovej, ku ktorým som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by vás mohol zaujímať. Počul som, že sa vám to dokonca páči, ale že len preto, že to je z opozičných lavíc, tak to nemôžete podporiť, lebo to sa proste nerobí. Tak keď teda vy chcete ukázať, aký ste konštruktívny, tak buď k tomu dajte pripomienky, že prečo to podľa vás nie je dobré, čo podľa mňa nespravíte, alebo, alebo to podporte. No, čiže toľko k tej konštruktívnosti.
No, ale vyjadrím teda nádej, že sa zapojíte do rozpravy, to je, to je, to je vítané. Verím, že prídeme k nejakému faux pas z prijímania novely trestných kódexov, kde sa na poslednú chvíľu látali-plátali fatálne zlyhania, ktoré vznikli z toho, že sa nedostatočne odkonzultoval tento návrh s odbornou verejnosťou. A teda ponúkam vám v mene celého poslaneckého tímu PS aj nášho odborného tímu konštruktívnu a pomocnú ruku a rovnako pridávam už zopár bodov, o ktorých by sme sa mohli porozprávať, návrhov na zlepšenie.
Odborná verejnosť napríklad volá už dlhé roky po posilnení a detabuizovaní inštitútu prípravných trhových konzultácií. Ukazuje sa, že dobre pripravená súťaž zbehne oveľa rýchlejšie ako súťaž, ktorá je zavalená množstvom otázok a žiadosti o nápravu. Reakciou na otázky a žiadosti nemôže byť potlačenie možnosti sa pýtať, ale zamyslieť sa nad tým, prečo sa trh toľko pýta, a venovať viac pozornosti práve, práve príprave obstarávaní. Tie dáta, ktoré som hovoril v IT, boli aj výsledkom toho, že sme začali oveľa viac používať prípravné trhové konzultácie, rozprávať sa s trhom, ako nastaviť tie obstarávania tak, aby sa čo najviac firiem mohlo do tej súťaže zapojiť. Čiže v tomto zmysle je najlepšie, aby sám trh ešte pred vyhlásením verejného obstarávania pomohol obstarávateľom vycibriť, čo má a čo nemá zmysel obstarávať, čo je efektívne, čo efektívne nie je a čo sa neoplatí.
Taktiež si myslíme, že je vhodné zamyslieť sa nad upustením od inštitútu predpokladanej hodnoty zákazky ako od nejakej modly vo verejnom obstarávaní. Jednak tie limity posúvate takým šialeným spôsobom, že prakticky PHZ bude už nepodstatná, pretože všetko bude nad limit a pod limit a bude veľmi jednoduché určiť, kam to asi spadá. Čiže skúsme sa riadiť tým, čo v skutočnosti máme v rozpočte, akou perinou sa vieme prikryť, a neorganizujme zbytočne dvojfázové súťaže, kde v prvom kroku najprv nanečisto zisťujeme, za koľko by sa to či ono dalo kúpiť, a potom v druhom kroku púšťame ostré obstarávanie. Čiže to je ďalší návrh na zlepšenie a skrátenie procesu.
No a na záver, ak chceme teda zamedziť, aby sa do súťaží prihlasovali pokútne firmy, ktoré nemajú záujem na čestnej hospodárskej súťaži, ale len chronicky námietkujú, tak poďme posilniť inštitút referencií. Posilniť inštitút a poďme posmeliť samosprávy, keď o ne nám ide. Poďme ich posmeliť, aby využívali tento inštitút, aby sa nebáli dávať aj negatívne referencie a nepristupovali k tomu nejak prísne formalisticky. Ak majú zlú skúsenosť, ak sú tu nekvalitní dodávatelia, posmeľme ich v tom, aby používali tento inštitút. A takýmto spôsobom sa aj na trhu vykreujú šikovné spoločnosti, na ktorých stojí naša ekonomika, a tie nepoctivé budú prirodzene z trhu verejných zákaziek vytlačené.
Pán minister, budem rád, ak využijete našu ponuku, my naozaj nemáme chuť, nerobí nám to nejaký plezír sa s vami vybíjať na každom jednom zákone. Tento zákon je dôležitý, je dôležitý pre naštartovanie investícií na Slovensku, je dôležitý pre samosprávy, to všetko my uznávame, a preto k tomu pristupujeme konštruktívne a dávame konkrétne návrhy, ako by sme vedeli urýchliť obstarávania, pretože to je aj naším cieľom. Naozaj si nemyslíme, že spôsob, ktorý ste si vybrali vy, je ten správny. To zásadné zvyšovanie limitov, to nie je vylepšovanie procesov, to je jednoducho obchádzanie toho procesu. Keď sa nám ho nedarí vylepšiť, tak si posunieme limit, aby sme sa vôbec tým procesom nemuseli zaoberať. A to je z môjho pohľadu také chabé riešenie, ale, alebo ako by som to nazval. Nepoctivé. Čiže budem rád, ak ten mesiac, ktorý teraz máme medzi prvým a druhým čítaním, ak teda zákon prejde do prvého čítania, do druhého čítania, ale to vyzerá, že prejde, tak budem rád, ak ten mesiac využijeme na nejakú konštruktívnu debatu o tom, kde naozaj máme problém, aj dátami podloženú debatu, kde naozaj máme problém a čo sú najlepšie nástroje na to, aby sme ten problém odstránili, nielen si pred nim zakryli oči a obišli, obišli procesy. A opäť je to ponuka aj od nás, aj my chceme, aby sme tu mali moderný zákon pre verejné obstarávanie, ktorý je hodný trhu 21. storočia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, Jano, že si takto široko a v kontexte uviedol tento zákon alebo to, ako ho vnímame my, v zásade nemusím už vystúpiť, tak to skúsim urobiť v faktickej poznámke. Veľmi správne si ocenil otvorenosť pána ministra Rašiho a osobne prijímam túto výzvu aj ja a budeme veľmi konštruktívne pripomienkovať tento zákon. A znovu, chcem ťa rozšíriť alebo doplniť, lebo si uviedol kontext, v akom prijímame tento zákon, a keby to bolo úplne izolované, tak by sme sa tým až tak netrápili a vôbec by sme nejaké bočné úmysly tomuto zákonu neprisudzovali.
A skúsim teda ešte rozšíriť tie tvoje argumenty. V zásade vy ste povedali, pán Raši, že vlastne tento zákon bude aj kontrolovaný, ako ste povedali, tretím sektorom alebo mimovládnymi organizáciami, ale momentálne máme na stole zákon o obmedzovaní funkcií tretieho sektora respektíve NVO. Zároveň ste povedali, že vlastne bude ten úrad na, pre verejné obstarávanie to kontrolovať, no ale máme zákon, ktorý v zásade má aj cez iné zákony obmedzenú, obmedzovanie funkciu alebo kontroly verejného obstarávania. Ste hovorili, že bude to kontrolované médiami, ale vaši kamaráti z SNS predkladajú zákon o obmedzovaní právomoci médií alebo ich nezávislosti. Ste povedali, že to bude aj OČTK kontrolovať, no ale vlastne sme šesť mesiacov riešili to, ako náš zákon prijatý touto Národnou radou vlastne vytvára prostredie pre kvitnutie krimiscény na Slovensku. To znamená, že to je ten problém, že ten kontext je problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja by som to až tak nevidel čierne tento návrh zákona, hlavne čo sa týka samospráv. Stretávam sa dennodenne so starostami a primátormi a tí doslova čakajú, kedy bude schválený tento zákon, lebo im to doslova zväzuje ruky v mnohých verejných obstarávaniach. A že sa zvyšujú limity vo verejnom obstarávaní, no tak zvyšujú sa hlavne aj kvôli tomu, že ceny prác sa rapídne zvýšili aj ceny stavebných materiálov. Takže aj kvôli tomu ja si myslím, že bolo toto dvíhanie, ale vítam aj postoj pána ministra, že je pripravený rokovať o prípadných zlepšeniach a nápravách tohto zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Hargaš, s väčšinou toho, čo si hovoril, súhlasím, ale jednej, jednej veci teda nerozumiem, tej, tej otázke smerujúcej na pána ministra Rašiho, že v čom sa to urýchli. No samozrejme, že keď sa nebude musieť obstarávať alebo nebudú sa musieť rešpektovať žiadne pravidlá, budú sa dávať zákazky napriamo, tak to bude rýchlejšie, ako keď sa, keď sa pravidlá nejaké musia dodržiavať, či už také, alebo onaké. Teda ten primárny efekt urýchlenia bez, bez akejkoľvek diskusie nebude ani tak v tom, že sa, že sa pravidlá zjednodušia, áno, v niektorých veciach možno aj toto je zámer, ale, ale v tom, že tie pravidlá, pravidlá nebudú žiadne. A keď nie sú pravidlá, no tak, tak jasné, že sa dá postupovať rýchlejšie.

Ďakujem za slovo.
Ja som rada, že som nakoniec stihla na teba reagovať, lebo teda prišla som na poslednú chvíľu, ale počúvala som ťa v aute, ako som išla sem. A musím povedať, že naozaj všetky výhrady, ktoré si uviedol, sú veľmi opodstatnené. A to, čo mne ako keby najviac z toho rezonuje, sú presne tie tri ponuky. A proste toto by sa naozaj limitovať nemalo, lebo ja som sa veľmi často stretla s poslancami a s poslankyňami z rôznych obecných zastupiteľstiev, kde naozaj toto bol problém aj teraz pri tom limite do 10-tisíc eur, že veľakrát o tej súťaži firmy nevedeli. A myslím si, že práve zvyšovaním tej možnosti zapojiť sa sa dáva presne príležitosť k tomu, aby, čo si aj ty spomínal, že sa dokážu verejné zdroje naozaj vo veľkej, veľkej miere šetriť a naozaj dochádza potom k tomu, že tá cena sa reálne tou súťažou znižuje a vlastne, tým vla... to znamená aj pre malé obce napríklad, alebo teda však to už je jedno, pri akej veľkosti, ale skutočne podľa mňa to je najdôležitejšie, aby sme my z tých peňazí, ktoré obce a mestá majú, dokázali vyprodukovať čo najviac. A tá súťaž je podľa mňa veľmi dôležitá, aby bola transparentná, aby sa do nej dokázalo zapojiť čo najviac firiem.
Ďakujem.