12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
26.4.2024 o 15:46 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. No ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona jeho hlavným cieľom je, vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem. Aby boli informovaní a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť. Takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou. Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že no áno a teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú. Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku. Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu a teda proti navrhovanej zmene a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrh z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť a to oblasť sexuálneho správania ako to oni definujú. Zvyčajne hovorím o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie. Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní. Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž, či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na takzvanom kreacionizme. Teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojim presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6 000 rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie. Tu si dovolím pripomenúť, že áno kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a žiaľ aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov. A teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením. Túto oblasť však navrhovatelia neriešia a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor alebo iba vytvárajú precedens a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite a hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej mieri je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktoré po dobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode. Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona. Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaný o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, respektíve neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania. Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípade z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom ...
=====
Rozpracované
Vystúpenia
15:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:46
Viera KalmárováVystúpenie s faktickou poznámkou
26.4.2024 o 15:46 hod.
PaedDr.
Viera Kalmárová
Videokanál poslancaBudem reagovať iba na pána Vašečku s hlbokým nádychom, lebo niečo nie je v poriadku, keďže ja som doteraz bola presvedčená, že som hovorila o návrhu zákona, hovorila som o tom, prečo ten návrh je zlý, prečo nemôže existovať skupina detí, ktoré nebudú absolvovať sexuálnu a vzťahovú výchovu, ktorá bude a je napokon, nieže bude, je obligatórnou súčasťou výchovy a vzdelávania, veď už teraz existuje výchova k manželstvu a rodičovstvu, v novom kurikule bude vzťahová možnože sexuálna výchova, neviem, či niekoho aj toto slovo nedráždi. O tom som hovorila, že jednoducho štát má túto povinnosť danú medzinárodnými záväzkami a rodič v tomto kontexte nemá právo vyňať svoje dieťa z tohto záväzku. O tom som hovorila a keď hovoríte, aby som ja predložila iný zákon, ja som hovorila, že sexuálna výchova sa má uskutočňovať v školách, ale otázka je, ako dobre ju budeme robiť, mali by sme sa teda v tomto kontexte zaoberať podmienkami, ktoré by prispeli k jej kvalite. O tom tu bola celú dobu reč. O ničom inom.
Rozpracované
15:46
Vystúpenie v rozprave 15:46
Ondrej Prostredník=====
Vystúpenie v rozprave
26.4.2024 o 15:46 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. No ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona jeho hlavným cieľom je, vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem. Aby boli informovaní a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť. Takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou. Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že no áno a teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú. Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku. Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu a teda proti navrhovanej zmene a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrh z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť a to oblasť sexuálneho správania ako to oni definujú. Zvyčajne hovorím o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie. Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní. Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž, či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na takzvanom kreacionizme. Teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojim presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6 000 rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie. Tu si dovolím pripomenúť, že áno kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a žiaľ aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov. A teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením. Túto oblasť však navrhovatelia neriešia a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor alebo iba vytvárajú precedens a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite a hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej mieri je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktoré po dobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode. Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona. Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaný o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, respektíve neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania. Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípade z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom ...
=====
Rozpracované
15:55
Vystúpenie v rozprave 15:55
Ondrej ProstredníkTrendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy. Po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom. Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová - Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia "Ja v tvojom veku", ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove.
Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom "Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch". Citujem: " Náboženstvo má samozrejme veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť." Prečo? Pokračujem v citáte. "Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory ako napríklad prostredie v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec alebo dievča a podobne." Toto je realita v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili že žijú podľa ideálov svojho náboženstva nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Preto tento návrh nepodporím. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
26.4.2024 o 15:55 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
...svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípadu z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom, že tá povinná sexuálna výchova v škole nie je nejako v rozpore s právom rodičov na výchovu detí. Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením vykonávajú rodičia v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým voľbou školy. Slovenská republika garantuje právo zriaďovať školy a školské zariadenia rôznym subjektom. Toto právo majú aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj občianske združenia, či dokonca fyzické osoby. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu majú zriaďovatelia možnosť určovať špecifický charakter ich zariadenia zohľadňujúci ich náboženské alebo filozofické presvedčenie. Takýto špecifický charakter pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu je pritom výsledkom diskusie a zhody pedagógov, zástupcov zriaďovateľa a rodičov. Tým sa garantuje potrebná kvalita takéhoto špecifického odborného alebo hodnotového zamerania školy. Okrem toho Slovenská republika garantuje rodičom aj právo zapísať ich dieťa na náboženskú výchovu podľa ich náboženského vyznania alebo na etickú výchovu, kde tiež môžu deti získať taký rozmer sexuálnej a vzťahovej výchovy aký je v súlade s ich náboženským presvedčením. Nazdávam sa, že tieto dve možnosti dostatočným spôsobom garantujú rodičom zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v súlade s vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nie je preto potrebné také riešenie, ktoré by dávalo jednotlivým rodičom silnú právomoc zasahovať do obsahu vzdelávania bez toho, aby rodičia museli zohľadňovať zhodu odborníkov na výchove v oblasti sexuálneho správania. Navrhované riešenie doslova vnáša anarchiu do oblasti sexuálnej výchovy. Obsah a forma sexuálnej výchovy je dnes výsledkom zhody odborníkov z rôznych oblastí. Existujú samozrejme aj vyprofilované smery, ktoré sa môžu odlišovať vo svojich filozofických východiskách. Vždy však ide o odbornú oblasť. Arbitrárne zasahovanie rodičov do takéhoto obsahu je nebezpečné. Ohrozuje výchovu a vzdelávanie samotných detí, nehovoriac o obrovských administratívnych a logistických komplikáciách, ktoré také riešenie prinesie samotným školám.
Trendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy. Po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom. Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová - Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia "Ja v tvojom veku", ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove.
Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom "Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch". Citujem: " Náboženstvo má samozrejme veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť." Prečo? Pokračujem v citáte. "Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory ako napríklad prostredie v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec alebo dievča a podobne." Toto je realita v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili že žijú podľa ideálov svojho náboženstva nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Preto tento návrh nepodporím. Ďakujem.
Rozpracované
9:03
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:03
Tibor GašparNárodná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného...
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoli dvoch kandidátov.
V určenom termíne bolo predložených päť návrhov kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 116a ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutých kandidátov na svoju 27. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 10. a 11. apríla 2024.
Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu rady uznesením čl. 170, 71, pardon, podľa § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodol, že navrhnutí uchádzači ako Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.4.2024 o 9:03 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sudkyni Ústavného súdu zanikla funkcia dňa 30. septembra roku 2023 predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby ústavnoprávnemu výboru podávali návrhy na kandidátov na sudcu Ústavného súdu.
Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu ktorých má vymenovať. V tomto prípade je potrebné zvoli dvoch kandidátov.
V určenom termíne bolo predložených päť návrhov kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 116a ods. 3 zákona o rokovacom poriadku predseda ústavnoprávneho výboru pozval navrhnutých kandidátov na svoju 27. schôdzu, ktorá sa uskutočnila 10. a 11. apríla 2024.
Ústavnoprávny výbor po prerokovaní návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu rady uznesením čl. 170, 71, pardon, podľa § 116a ods. 4 zákona o rokovacom poriadku rozhodol, že navrhnutí uchádzači ako Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor zároveň odporúča vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:05
Náš parlament a teda my ako poslanci a poslankyne, máme túto možnosť hneď v podstate na začiatku nášho funkčného obdobia, keďže volíme nástupcu alebo nástupkyňu Jany Laššákovej, bývalej poslankyne SMER-u, neskôr ústavnej sudkyne, ktorá sa funkcie vzdala v septembri. Napriek tomu, aký je Ústavný súd dôležitý uplynulo prakticky sedem mesiacov odkedy došlo k vzdaniu sa funkcie sudkyne Ústavného súdu kým sme sa vôbec k voľbe kandidátov na uprázdnené miesto dostali. Je tomu tak preto, že vládnej koalícii v osobe bývalého predsedu parlamentu Petra Pellegriniho aby keby najskôr vôbec nezáležalo na tom, že či si splnia svoju úlohu dbať na riadny chod všetkých ústavných orgánov, keďže vlastne s vyhlásením voľby na uprázdnené miesto ústavného sudcu, alebo ústavnej sudkyne Peter Pellegrini váhal a urobil tak až po nátlaku najmä opozičnej SaS.
To žiaľ nesvedčí o tom, že by táto vládna koalícia mala nejaký výrazný záujem na tom, aby táto voľba prebehla skoro a je otázne že či vôbec výsledkom tejto voľby, ktorá dnes alebo možno v nasledujúcich dňoch, ktorú v tomto parlamente vykonáme, bude aj zvolenie dvoch kandidátov alebo kandidátok, keďže na každé meno potrebujeme 90 hlasov, to znamená zhodu naprieč koalíciou a opozíciou.
Tento parlament, ak sa nič nepredvídané nestane, bude mať možnosť ovplyvniť zloženie Ústavného súdu pravdepodobne ešte raz a to v roku 20-26, kedy by mal skončiť mandát sudkyne Jane Baricovej, jedinej žene, ktorá je momentálne na Ústavnom súde. Z 13-členného senátu Ústavného súdu, pléna Ústavného súdu tak vieme ovplyvniť zloženie dvoch sudcov alebo sudkýň. Čo síce na počet nie je veľa, no vzhľadom na to, akým spôsobom môže každý sudca alebo sudkyňa Ústavného súdu ovplyvniť rozhodovaciu prax Ústavného súdu veľmi dôležité.
Na aktuálne miesto, ktoré sa uprázdnilo odchodom Jany Laššákovej sa v tej vyhlásenej voľbe prihlásilo len päť kandidátov alebo kandidátok. Keď si zoberieme, že v podstate je to jediná možnosť, jediné miesto sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu na dlhé roky, ktoré je možné obsadiť novým sudcom alebo sudkyňou, je z môjho pohľadu zarážajúce, že do tejto voľby sa prihlásilo len päť ľudí. Pričom pri ich menách, so všetkou úctou k ich odbornosti a k ich doterajším skúsenostiam, sa dá len veľmi ťažko povedať, že ide o významné právne autority a právne elity v tejto krajine. A to je podľa mňa veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, lebo Ústavný súd Slovenskej republiky je garanciou ochrany práv nás všetkých, či už sme bežným človekom, obyvateľom alebo obyvateľkou tejto krajiny, alebo poslancom alebo poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili ...
===== ... poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá je, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili resp. neboli menované oprávnenými subjektmi preto, že v skutočnosti tejto vládnej koalícii asi neveria, že tu existuje reálny a skutočný záujem na tom, aby namiesto, uprázdnené miesto ústavnej sudkyne alebo ústavného sudcu bol zvolený kandidát, ktorý bude morálnou autoritou, odbornou autoritou, ktorý bude mať za sebou dostatočne jasnú, zrejmú a nespochybniteľnú cestu, ktorá ho vlastne tou právnickou kariérou priviedla až k najvyšším priečkam v našom súdnictve a to je k členstvu na Ústavnom súde. A zároveň podľa môjho názoru, právne elity v súčasnosti neveria tomu, že by sme dokázali v tomto parlamente v súčasnosti zvoliť človeka, ktorý by mal jednu z najdôležitejších vlastností, ktorý, ktorú by ústavný sudca alebo ústavná sudkyňa mala mať. A to nebyť vďačný tým, ktorý ho zvolia a byť schopný v zlomových prípadoch sa postaviť na stranu ochrany ústavnosti aj zákonnosti, aj voči tým osobám, ktorí a ktoré ho do ústavného súdu zvolili.
Myslím si, že táto nedôvera, okrem teda slabého záujmu o to uprázdnené miesto, je daná aj tým, že keď sa ktokoľvek pozrie na to, akým spôsobom vládna koalícia za posledných šesť, sedem mesiacov pristupuje k súdnictvu, a akým spôsobom vykonáva a adresuje vlastne svoje názory, či už na počínanie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, alebo tie neprípustné tlaky premiéra Fica na predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu a, a sudcu Jána Klimenta. Musí si povedať, že sa mu neoplatí v súčasnosti uchádzať sa o miesto ústavného sudcu alebo sudkyne, pretože nemá istotu, že ak aj prejde teda vypočúvaním v ústavnoprávnom výbore, tak bude mať tento parlament alebo jeho časť chuť a vôľu, a pokyn zvoliť naozaj niekoho alebo teda dve mená, ktoré budú naozajstnými odborníkmi alebo odborníčkami vo svojej oblasti a morálnymi autoritami.
Ako čerešnička na torte v tejto situácii, alebo ako zlý vtip pôsobí tiež úvaha koaličnej SNS o tom, že by do súdnej rady mohol byť zvolený znova Štefan Harabin, ktorý je symbolom toho najhoršieho, čo sme v našej justícii v našich dejinách, krátkych dejinách Slovenskej republiky. zažili. Myslím si, že keď právne elity vidia tie pokračujúce útoky na súdnictvo, snahu vládnej moci ovládnuť všetkých kritikov, či už nezávislé médiá, nezávislé mimovládne organizácie alebo sudcov a sudkyne, ktorí si odvážia sa postaviť do čela, ktorí, ktorí sa odvážia postaviť voči tomu vládnemu valcu, ktorý si chcel z trestného práva spraviť návod na beztrestnosť, tak si niekoľkokrát rozmyslia, že či je tu skutočný záujem o to, aby toto miesto bolo obsadené najlepším právnikom alebo právničkou, ktorý sa na ústav..., na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne môžu dostať. O tom, že je tu zjavne nezáujem v tejto voľbe niekoho naozaj zvoliť, svedčí aj priebeh vypočúvania kandidátov a kandidátok na ústavnoprávnom výbore. Väčšinu otázok, ktoré boli položené, sme v podstate kládli len my, poslanci a poslankyne opozície. Veľmi málo otázok bolo položených zo strany koalície. Aj tieto otázky, ktoré koalícia kládla, ako keby, z môjho pohľadu, nesmerovali k tomu, aby sme naozaj kandidátov preverili zo všetkých strán.
Uvedomme si, že funkcia sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu má byť v podstate vrcholom niečej právnickej kariéry. Človek, ktorý sa na takéto miesto chce dostať, ktorý je nominovaný, by v podstate nemal byť nepopísaným listom papiera a mali by sme dôkladne skúmať nielen jeho odbornosť, ale aj jeho morálku, etiku, názory na rôzne otázky v oblasti právnej vedy. A to nielen z pohľadu ústavného práva, ale aj z pohľadu rôznych výziev, ktorým v súčasnosti právny svet čelí, alebo ktorým aj bude čeliť v nasledujúcich dvanástich rokoch. Preto sme sa v rámci opozície pýtali kandidátov a kandidátok detailné otázky, nielen o ich hodnotovom, morálnom a etickom profile, ale aj o dôležitých právnych otázkach, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia, boli predmetom riešenia, alebo budú predmetom riešenia, nie len na našom Ústavnom súde , ale aj na Súdnom dvore Európskej únie, alebo na Európskom súde pre ľudské práva. Tieto výzvy a tieto otázky, o ktorých by mal mať budúci člen alebo členka Ústavného súdu prehľad a odborný názor, zahŕňajú široké penzum vecí. Či už sa to týka napr. práva na rodinný a súkromný život, vzťahy queer párov, témy mimovládnych organizácií a ich označovania ako organizácií so zahraničnou pomocou, ale aj napr. témy slobody prejavu, rasizmu, podnecovania k hanobeniu rôznych menšinových identít, témy slobody prejavu, témy, ktoré sa týkajú digitálnych práv a pod. Na toto všetko musí byť kandidát alebo kandidátka na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne pripravený a musí vedieť zodpovedať otázky poslancov a poslankýň tohto pléna, pretože len to je jediná cesta, akou zistíme, že či ten človek je naozaj vhodným kandidátom alebo kandidátkou za to, aby sme zaňho v pléne o pár hodín alebo o pár dní zdvihli ruku.
Ako sa však už povedala, jednou z najdôležitejších schopností, ktorú musí kandidát alebo kandidátka na toto miesto preukázať, je to, že bude morálne, eticky a odborne odolný odo..., odvo..., že bude morálne etický a odborne odolný odolať tlakom, ktoré naňho môžu byť vyvíjané po zvolení zo strany tých, ktorí mu ten hlas vo voľbe dali, a ktorí ho na Ústavný súd prípadne menovali. Pretože jednou z najdôležitejších vlastností človeka, ktorý sa chce dostať na miesto ústavného sudcu je schopnosť povedať, že nie je vďačný tým, ktorí ho zvolili a že v otázkach, ako napr. pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona, sa vie postaviť v záujme ochrany ústavnosti aj zoči voči štátnej moci, ktorá sa mu môže napríklad aj vyhrážať za nejaké drobné pochybenia alebo údajné úniky.
Musím povedať, že v tejto situácii, keď sme vypočuli týchto päť kandidátov, ktorých máme, ktorých máme na zozname, nie všetky vystúpenia boli presvedčivé. Množstvo z týchto kandidátov, alebo teda pri počte päť, je veľmi ťažké povedať slovo množstvo, teda niekoľko z týchto kandidátov a kandidátok nebolo schopných otvorene prejaviť svoje názory, otvorene odpovedať na otázky, čo v nás vzbudzovalo presvedčenie, že tak robia len preto, lebo sa boja, že svojím, svojou pravdivou odpoveďou alebo priznaním svojho názoru, by nemuseli vyhovieť časti poslancov alebo poslankýň, u ktorých chcú nájsť dôveru na zvolenie. Ale to je práve tá chyba, ak aj v budúcnosti budeme absolvovať, ako tento parlament, ako poslanci a poslankyne, ďalšie vypočúvanie kandidátov a kandidátok, za Progresívne Slovensko môžem povedať toľko, že my osobne si dáme veľký pozor na to, že či títo ľudia, ktorí sa o najvyššiu funkciu v slovenskom súdnictve uchádzajú, sú schopní prejaviť svoj odborný, etický, morálny a hodnotový názor bez ohľadu na to, ako kalkulujú s tým, že či mu po tomto, po tejto úprimnosti poslanci a poslankyne dajú alebo nedajú svoj hlas. Pretože pre nás je to jedna z najdôležitejších známok toho, akým spôsobom sa bude nasledujúcich dvanásť rokov ten konkrétny človek ujímať a vykonávať svoju funkciu sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu.
Preto vás vyzývam, skúsme byť zodpovední. Nezahrávajme sa s myšlienkou, že na zvolenie za sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu stačí obyčajná politická konexia alebo politická lojalita. V iných krajinách sa kandidát na sudcu Ústavného súdu pripravuje aj desiatky rokov. Trvajme na tom, že všetci tí, na ktorých leží zodpovednosť za to, akým spôsobom bude Ústavný súd prijímať svoje rozhodnutia, musia byť morálne zdatní, odborne podkutí a schopní odolať tlaku, nech už je na nich vyvíjaný z akýchkoľvek strán. Je to naša zodpovednosť, poslancov a poslankýň Národnej rady, pretože len na nás záleží, aký bude tento štát a aký bude Ústavný súd, ktroý má chrániť právo, základné slobody práva a demokraciu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
30.4.2024 o 9:05 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, v tomto obmedzenom malom počte v utorok ráno voľba sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu je jednou z najdôležitejších úloh poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Škoda, že to tak nevyzerá v súčasnosti aj v tomto pléne. Je tomu tak preto, že tento akt má možnosť výrazne ovplyvniť to, akým spôsobom bude Ústavný súd rozhodovať či už o individuálnych sťažnostiach ľudí, ktorí sa naňho obracajú z dôvodu, že majú pocit, že ich občianske práva, základné práva alebo ľudské slobody boli ohrozené alebo porušené, alebo o súlade zákonov s ústavou a to na obdobie ktoré presahuje mandát každého z nás, keď sudca Ústavného súdu vykonáva svoj mandát dvanásť rokov. Našim rozhodnutím, ktoré v tejto forme prijmeme, tak prispejeme k tomu, akým spôsobom sa bude formovať ústavnosť, právny štát a ochrana ľudských práv na viac ako jednu dekádu, čo je v živote každého človeka, ale aj v živote štátu a v tom kolobehu udalostí veľmi dlhé obdobie za ktoré nastáva zvyčajne aj veľmi veľa rôznych zmien vývoja a rôznych udalostí.
Náš parlament a teda my ako poslanci a poslankyne, máme túto možnosť hneď v podstate na začiatku nášho funkčného obdobia, keďže volíme nástupcu alebo nástupkyňu Jany Laššákovej, bývalej poslankyne SMER-u, neskôr ústavnej sudkyne, ktorá sa funkcie vzdala v septembri. Napriek tomu, aký je Ústavný súd dôležitý uplynulo prakticky sedem mesiacov odkedy došlo k vzdaniu sa funkcie sudkyne Ústavného súdu kým sme sa vôbec k voľbe kandidátov na uprázdnené miesto dostali. Je tomu tak preto, že vládnej koalícii v osobe bývalého predsedu parlamentu Petra Pellegriniho aby keby najskôr vôbec nezáležalo na tom, že či si splnia svoju úlohu dbať na riadny chod všetkých ústavných orgánov, keďže vlastne s vyhlásením voľby na uprázdnené miesto ústavného sudcu, alebo ústavnej sudkyne Peter Pellegrini váhal a urobil tak až po nátlaku najmä opozičnej SaS.
To žiaľ nesvedčí o tom, že by táto vládna koalícia mala nejaký výrazný záujem na tom, aby táto voľba prebehla skoro a je otázne že či vôbec výsledkom tejto voľby, ktorá dnes alebo možno v nasledujúcich dňoch, ktorú v tomto parlamente vykonáme, bude aj zvolenie dvoch kandidátov alebo kandidátok, keďže na každé meno potrebujeme 90 hlasov, to znamená zhodu naprieč koalíciou a opozíciou.
Tento parlament, ak sa nič nepredvídané nestane, bude mať možnosť ovplyvniť zloženie Ústavného súdu pravdepodobne ešte raz a to v roku 20-26, kedy by mal skončiť mandát sudkyne Jane Baricovej, jedinej žene, ktorá je momentálne na Ústavnom súde. Z 13-členného senátu Ústavného súdu, pléna Ústavného súdu tak vieme ovplyvniť zloženie dvoch sudcov alebo sudkýň. Čo síce na počet nie je veľa, no vzhľadom na to, akým spôsobom môže každý sudca alebo sudkyňa Ústavného súdu ovplyvniť rozhodovaciu prax Ústavného súdu veľmi dôležité.
Na aktuálne miesto, ktoré sa uprázdnilo odchodom Jany Laššákovej sa v tej vyhlásenej voľbe prihlásilo len päť kandidátov alebo kandidátok. Keď si zoberieme, že v podstate je to jediná možnosť, jediné miesto sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu na dlhé roky, ktoré je možné obsadiť novým sudcom alebo sudkyňou, je z môjho pohľadu zarážajúce, že do tejto voľby sa prihlásilo len päť ľudí. Pričom pri ich menách, so všetkou úctou k ich odbornosti a k ich doterajším skúsenostiam, sa dá len veľmi ťažko povedať, že ide o významné právne autority a právne elity v tejto krajine. A to je podľa mňa veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, lebo Ústavný súd Slovenskej republiky je garanciou ochrany práv nás všetkých, či už sme bežným človekom, obyvateľom alebo obyvateľkou tejto krajiny, alebo poslancom alebo poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili ...
===== ... poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá je, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili resp. neboli menované oprávnenými subjektmi preto, že v skutočnosti tejto vládnej koalícii asi neveria, že tu existuje reálny a skutočný záujem na tom, aby namiesto, uprázdnené miesto ústavnej sudkyne alebo ústavného sudcu bol zvolený kandidát, ktorý bude morálnou autoritou, odbornou autoritou, ktorý bude mať za sebou dostatočne jasnú, zrejmú a nespochybniteľnú cestu, ktorá ho vlastne tou právnickou kariérou priviedla až k najvyšším priečkam v našom súdnictve a to je k členstvu na Ústavnom súde. A zároveň podľa môjho názoru, právne elity v súčasnosti neveria tomu, že by sme dokázali v tomto parlamente v súčasnosti zvoliť človeka, ktorý by mal jednu z najdôležitejších vlastností, ktorý, ktorú by ústavný sudca alebo ústavná sudkyňa mala mať. A to nebyť vďačný tým, ktorý ho zvolia a byť schopný v zlomových prípadoch sa postaviť na stranu ochrany ústavnosti aj zákonnosti, aj voči tým osobám, ktorí a ktoré ho do ústavného súdu zvolili.
Myslím si, že táto nedôvera, okrem teda slabého záujmu o to uprázdnené miesto, je daná aj tým, že keď sa ktokoľvek pozrie na to, akým spôsobom vládna koalícia za posledných šesť, sedem mesiacov pristupuje k súdnictvu, a akým spôsobom vykonáva a adresuje vlastne svoje názory, či už na počínanie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, alebo tie neprípustné tlaky premiéra Fica na predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu a, a sudcu Jána Klimenta. Musí si povedať, že sa mu neoplatí v súčasnosti uchádzať sa o miesto ústavného sudcu alebo sudkyne, pretože nemá istotu, že ak aj prejde teda vypočúvaním v ústavnoprávnom výbore, tak bude mať tento parlament alebo jeho časť chuť a vôľu, a pokyn zvoliť naozaj niekoho alebo teda dve mená, ktoré budú naozajstnými odborníkmi alebo odborníčkami vo svojej oblasti a morálnymi autoritami.
Ako čerešnička na torte v tejto situácii, alebo ako zlý vtip pôsobí tiež úvaha koaličnej SNS o tom, že by do súdnej rady mohol byť zvolený znova Štefan Harabin, ktorý je symbolom toho najhoršieho, čo sme v našej justícii v našich dejinách, krátkych dejinách Slovenskej republiky. zažili. Myslím si, že keď právne elity vidia tie pokračujúce útoky na súdnictvo, snahu vládnej moci ovládnuť všetkých kritikov, či už nezávislé médiá, nezávislé mimovládne organizácie alebo sudcov a sudkyne, ktorí si odvážia sa postaviť do čela, ktorí, ktorí sa odvážia postaviť voči tomu vládnemu valcu, ktorý si chcel z trestného práva spraviť návod na beztrestnosť, tak si niekoľkokrát rozmyslia, že či je tu skutočný záujem o to, aby toto miesto bolo obsadené najlepším právnikom alebo právničkou, ktorý sa na ústav..., na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne môžu dostať. O tom, že je tu zjavne nezáujem v tejto voľbe niekoho naozaj zvoliť, svedčí aj priebeh vypočúvania kandidátov a kandidátok na ústavnoprávnom výbore. Väčšinu otázok, ktoré boli položené, sme v podstate kládli len my, poslanci a poslankyne opozície. Veľmi málo otázok bolo položených zo strany koalície. Aj tieto otázky, ktoré koalícia kládla, ako keby, z môjho pohľadu, nesmerovali k tomu, aby sme naozaj kandidátov preverili zo všetkých strán.
Uvedomme si, že funkcia sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu má byť v podstate vrcholom niečej právnickej kariéry. Človek, ktorý sa na takéto miesto chce dostať, ktorý je nominovaný, by v podstate nemal byť nepopísaným listom papiera a mali by sme dôkladne skúmať nielen jeho odbornosť, ale aj jeho morálku, etiku, názory na rôzne otázky v oblasti právnej vedy. A to nielen z pohľadu ústavného práva, ale aj z pohľadu rôznych výziev, ktorým v súčasnosti právny svet čelí, alebo ktorým aj bude čeliť v nasledujúcich dvanástich rokoch. Preto sme sa v rámci opozície pýtali kandidátov a kandidátok detailné otázky, nielen o ich hodnotovom, morálnom a etickom profile, ale aj o dôležitých právnych otázkach, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia, boli predmetom riešenia, alebo budú predmetom riešenia, nie len na našom Ústavnom súde , ale aj na Súdnom dvore Európskej únie, alebo na Európskom súde pre ľudské práva. Tieto výzvy a tieto otázky, o ktorých by mal mať budúci člen alebo členka Ústavného súdu prehľad a odborný názor, zahŕňajú široké penzum vecí. Či už sa to týka napr. práva na rodinný a súkromný život, vzťahy queer párov, témy mimovládnych organizácií a ich označovania ako organizácií so zahraničnou pomocou, ale aj napr. témy slobody prejavu, rasizmu, podnecovania k hanobeniu rôznych menšinových identít, témy slobody prejavu, témy, ktoré sa týkajú digitálnych práv a pod. Na toto všetko musí byť kandidát alebo kandidátka na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne pripravený a musí vedieť zodpovedať otázky poslancov a poslankýň tohto pléna, pretože len to je jediná cesta, akou zistíme, že či ten človek je naozaj vhodným kandidátom alebo kandidátkou za to, aby sme zaňho v pléne o pár hodín alebo o pár dní zdvihli ruku.
Ako sa však už povedala, jednou z najdôležitejších schopností, ktorú musí kandidát alebo kandidátka na toto miesto preukázať, je to, že bude morálne, eticky a odborne odolný odo..., odvo..., že bude morálne etický a odborne odolný odolať tlakom, ktoré naňho môžu byť vyvíjané po zvolení zo strany tých, ktorí mu ten hlas vo voľbe dali, a ktorí ho na Ústavný súd prípadne menovali. Pretože jednou z najdôležitejších vlastností človeka, ktorý sa chce dostať na miesto ústavného sudcu je schopnosť povedať, že nie je vďačný tým, ktorí ho zvolili a že v otázkach, ako napr. pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona, sa vie postaviť v záujme ochrany ústavnosti aj zoči voči štátnej moci, ktorá sa mu môže napríklad aj vyhrážať za nejaké drobné pochybenia alebo údajné úniky.
Musím povedať, že v tejto situácii, keď sme vypočuli týchto päť kandidátov, ktorých máme, ktorých máme na zozname, nie všetky vystúpenia boli presvedčivé. Množstvo z týchto kandidátov, alebo teda pri počte päť, je veľmi ťažké povedať slovo množstvo, teda niekoľko z týchto kandidátov a kandidátok nebolo schopných otvorene prejaviť svoje názory, otvorene odpovedať na otázky, čo v nás vzbudzovalo presvedčenie, že tak robia len preto, lebo sa boja, že svojím, svojou pravdivou odpoveďou alebo priznaním svojho názoru, by nemuseli vyhovieť časti poslancov alebo poslankýň, u ktorých chcú nájsť dôveru na zvolenie. Ale to je práve tá chyba, ak aj v budúcnosti budeme absolvovať, ako tento parlament, ako poslanci a poslankyne, ďalšie vypočúvanie kandidátov a kandidátok, za Progresívne Slovensko môžem povedať toľko, že my osobne si dáme veľký pozor na to, že či títo ľudia, ktorí sa o najvyššiu funkciu v slovenskom súdnictve uchádzajú, sú schopní prejaviť svoj odborný, etický, morálny a hodnotový názor bez ohľadu na to, ako kalkulujú s tým, že či mu po tomto, po tejto úprimnosti poslanci a poslankyne dajú alebo nedajú svoj hlas. Pretože pre nás je to jedna z najdôležitejších známok toho, akým spôsobom sa bude nasledujúcich dvanásť rokov ten konkrétny človek ujímať a vykonávať svoju funkciu sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu.
Preto vás vyzývam, skúsme byť zodpovední. Nezahrávajme sa s myšlienkou, že na zvolenie za sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu stačí obyčajná politická konexia alebo politická lojalita. V iných krajinách sa kandidát na sudcu Ústavného súdu pripravuje aj desiatky rokov. Trvajme na tom, že všetci tí, na ktorých leží zodpovednosť za to, akým spôsobom bude Ústavný súd prijímať svoje rozhodnutia, musia byť morálne zdatní, odborne podkutí a schopní odolať tlaku, nech už je na nich vyvíjaný z akýchkoľvek strán. Je to naša zodpovednosť, poslancov a poslankýň Národnej rady, pretože len na nás záleží, aký bude tento štát a aký bude Ústavný súd, ktroý má chrániť právo, základné slobody práva a demokraciu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
9:21
Ja si dovolím, lebo si myslím, že je dôležité si to povedať. Po prvé - Ústavný súd nepotrebuje viac ústavných sudcov, ako predpokladá ústava. A preto, lebo keď nejdeme rozširovať tie kompetencie, ktoré teraz má Ústavný súd, ale naopak. Možno by sme zvažovali nad tým, že ich zúžime tak, ako aj hovorí Ústavný súd a ja rovno poviem, v ktorej oblasti a to je oblasť prieťahov v konaní, ktorá dlhodobo zo strany Ústavného súdu je kritizovaná, že tak, ako je nastavená právna úprava. Ja som ešte ako ministerka spravodlivosti už mala zopár alternatív. Jednoducho, naozaj, týmito vecami je Ústavný súd zahltený. To znamená, skôr je na mieste uvažovať nad tým, ako možno osobitne tento nadmerný počet vecí, ktorými sa venuje Ústavný súd a neukazuje sa ako potrebné, aby to musel riešiť až Ústavný súd. To sú prieťahy v súdnom konaní. Napríklad môže to byť cesta Najvyššieho správneho súdu, alebo to môže byť cesta, ako to inak napraviť, alebo riešiť ešte v rámci sústavy všeobecných súdov. Ale určite, aj keby sme to nechali tak, ako to je a pozreme si štatistiku, pracujeme s číslami, ktoré má Ústavný súd zverejnené, tieto štatistiky na svojej webstránke, môžte sa aj teraz pozrieť. Môžte sa pozrieť na štatistiku za predchádzajúci rok a to, čo nájdete, je, že Ústavný súd je schopný vybaviť viac vecí, ako mu cez rok príde. Viac vecí. Tak prosím vás, načo mu treba dať viac ústavných sudcov? Je zjavné, že je oveľa rýchlejší, ako ten počet vecí, ktoré mu prichádzajú.
Nemám obavu, že by došlo k navýšeniu počtu ústavných sudcov, pretože sú to len prehlásenia, keďže, počet ústavných sudcov máme zadefinovaný jasne v ústave. K tomu súčasná koalícia ústavnú väčšinu tu nemá. Sedemdesiatdeväť poslancov nestačí, aj keby tu všetci prišli do nohy. Takže sú to samozrejme len reči, ktoré ale nemajú žiadnu váhu. A osobitne ma to, samozrejme, zarazí, ak to počujem z úst predsedu parlamentu a už nielen kandidáta na prezidenta, ale vlastne úspešného kandidáta, budúceho prezidenta Slovenskej republiky, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonnú povinnosť, bezodkladne konal, tak má reči, ktoré sa nijak nezakladajú na pravde a sú len o zbytočnom politikárčení a politizovaní celého Ústavného súdu. Pretože navýšenie počtu ústavných sudcov, aj keby k tomu došlo, no tak je jasné, že by si ho volila, vlastne volilo toto zloženie parlamentu, takže vlastne tá politizácia toho Ústavného súdu, tak by k nej došlo. Súčasné podľa mňa, je potrebné povedať, že ja sa domnievam, že to súčasné nastavenie Ústavného súdu akokoľvek, akokoľvek bolo veľmi zložité za posledné obdobie, tak sa ukazuje, že, že to zloženie je naozaj schopné a spôsobilé prijímať rozhodnutia, ktoré sú tak kritizované, ale sú aj blahorečené. A ja sa ...
===== Že ja sa domnievam, že to súčasné nastavenie Ústavného súdu akokoľvek, akokoľvek bolo veľmi zložité za posledné obdobie, tak sa ukazuje, že, že to zloženie je naozaj schopné a spôsobilé prijímať rozhodnutia, ktoré sú tak kritizované, ale sú aj blahorečené. A ja sa domnievam, že tak koalíciou a opozíciou. To by asi určite vedel povedať aj tu pán spravodajca, že vie blahorečiť viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, veď viackrát nám ich tu spomínal, takže určite sú aj blahorečené, aj z posledných nakoniec tlačových vystúpení pána premiéra, aj s ministrom spravodlivosti aj s nejakými trestne stíhanými osobami, o tom tiež vie niečo povedať pán spravodajca. Tak, eh, naozaj sú aj blahorečené a potom sú aj kritizované tou istou koalíciou. To znamená Ústavný súd si svoju rolu robí zjavne veľmi, veľmi dobre. A to zloženie, ktoré teraz je sa javí, že by sme mohli povedať, že aj politicky vyvážené. Akokoľvek si môžeme povedať, že my nevolíme do, na Ústavný súd politikov, môžme to povedať, samozrejme, ale volia ich politici a nakoniec tá voľba prechádza cestou, eh, parlamentu, nakoniec eh, má tú poslednú bodku prezident v rukách, sú to politici, tí ktorí dostali priamo mandát od ľudí, ale tí vyberajú sudcov Ústavného súdu. A samozrejme v istej miere to politické zafarbenie, ktoré či už koalícia, alebo prezident má, tak istým spôsobom sa určite pretaví aj do toho výberu kandidáta. A teraz ja nehovorím v tom, že to bude politik, ale v tom, že jednoducho to filozofické presvedčenie, ak dáme bokom, že, eh, eh, ja sa budem teraz pozerať na to veľmi idealisticky a láskavo, že máme spoločné hodnoty, ako demokratické strany bojujúce o právny štát, ale predsa len v tom nastavení lavice napríklad, pravice, máme iné filozofické nastavenia a toto sa môže pretaviť vlastne pri hľadaní tých vhodných kandidátov na Ústavný súd a je dobré, keď sa obmieňa aj politické zafarbenie parlamentu aj prezidenta a tak dochádza k voľbe ústavných sudcov, a to istým spôsobom potom naozaj reprezentuje to zafarbenie aj hodnotové celej spoločnosti. Takže treba to vnímať veľmi citlivo. Každá osoba, ktorá nastúpi na Ústavný súd je dobré, aby zohľadňovala vlastne aj to zafarbenie, ktoré spoločnosť má. Teraz, eh, ale myslím tým súčasne veľmi vážne to, že, to, že zastávame hodnoty demokracie a právneho štátu je absolútne kľúčové. Pretože na to sme zriadili Ústavný súd, na to sme zriadili Ústavný súd po osemdesiatom deviatom, lebo sme chceli, aby Ústavný súd plnil rolu garanta ústavnosti, garanta ochrany demokracie a právneho štátu. Teraz ideme voliť jedného ústavného sudcu, alebo jednu ústavnú sudkyňu. A mohlo by sa javiť, že to možno nie až také podstatné, veď je to jeden v tej celej skupine sudcov, ktorí rozhodujú v pléne, alebo rozhodujú v senáte, ale nie je tomu tak. Nie je tomu tak. V pléne pri ťažkých rozhodnutiach môže rozhodnúť jeden hlas, pretože rozhoduje väčšina. Ten jeden hlas môže byť úplne kľúčový pri rozhodnutiach, ktoré môžu byť najťažšie pre spoločnosť. A rovnako v senáte, ktorý rozhoduje ako trojčlenný ten jeden hlas môže byť kľúčový, pretože väčšina rozhoduje, či tí dvaja, samozrejme ak je to jednohlasné, tak, eh, o tých prípadov nehovorím, ale ak rozhodujú dvaja v senáte proste, proste jednoducho väčšina sa nájde pri dvoch a nie pri troch, tak je jasné, že je úplne dôležité, kto sú vlastne tí traja členovia senátu. A v tejto súvislosti ja si dovolím aj do budúcna navrhnúť, ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme vedeli aj, eh, pomer hlasov, či už pre plenárne rozhodnutia, alebo pre senátne rozhodnutia. Naozaj si myslím, že by to bolo správne a dobré. Nemáme toto zatiaľ v právnej úprave, pretože je to spájané aj s tou kritikou, že sudcovia budú pod tlakom. Bude zrejmé v akom pomere sa rozhodovalo, no ale potom sa zbytočne šíria reči, že v akom pomere sa to asi rozhodovalo. To že vieme, v niektorých prípadoch, eh, názory sudcov Ústavného súdu, ktorí vlastne majú opačné stanovisko, alebo nebodaj chcú dať podporné stanovisko a, ale iné odôvodnenie, tak ho zverejňujú a tak sa vlastne dozvieme, ktorý sudca ako hlasoval, to nijako nemení na tom, že nevieme ten pomer hlasov v tých, osobitne v tých ťaživých rozhodnutiach a podľa mňa je to veľmi dobré, aby sme to mali, aby sme vedeli napríklad, či v týchto ťažkých rozhodnutiach to bola jednoznačná väčšina, alebo to bola veľmi ťažko získavaná väčšina pri rozhodovaní Ústavného súdu a danej otázke. A ja si len v tejto súvislosti dovolím odkázať na Európsky súd pre ľudské práva, kde to presne vieme, kde vieme presný pomer hlasov a domnievam sa, že keď je tohto schopný Európsky súd pre ľudské práva, rovnako by sme mohli my mať takúto právnu úpravu. Ja si v tejto súvisloti o tej vážnosti voľby, eh, sudcu Ústavného súdu dovolím upozorniť aj na to, že máme zásadnú zmenu kompetenciu Ústavného súdu od 1. januára 2025, ktorá ešte nie je účinná. Ústavný súd bude mať jednu novú kompetenciu, neviem, či sme ju zaregistrovali, ja som zistila, že viacerí nemajú o nej vedomosť, tak si dovolím využiť aj toto vystúpenie na to upozorniť. Od 1. januára 2025 bude možné, aby každý človek, ktorý bude presvedčený, že v jeho prípade došlo k porušeniu ľudských práv a to z dôvodu zákona, ktorý je v rozpore s ústavou bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd a fakticky sám vyvolať konanie o súlade zákona s ústavou. To znamená, že to čo dnes máme my, poslanci, a musí to byť tiež kvali, kvalifikovaný počet poslancov, tridsať poslancov, aby sme podali vôbec takýto návrh na Ústavný súd, od 1. januára to budem môcť urobiť ktokoľvek vlastne. A bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd, ak bude mať presvedčenie, že zákon je v rozpore s ústavou, bude môcť napadnúť vlastne zákonal, eh, zákon, eh, s ústavou a môže skúsiť vyvolať konanie pléna. Bude sa musieť s tým stotožniť samozrejme trojčlenný senát, ale takáto právna úprava je účinná od 1. januára 2025 a o to viac je dôležité, kto bude ten človek, kto bude, či a kandidátka, či kandidát, ktorá teraz zasadne na Ústavný súd, pretože môže byť práve v tých trojčlenných senátov Ústavného súdu a môžu byť práve tým alebo tou, ktoré je možno vo veľmi, eh, dôležitých veciach, eh, bude tým podnetným senátom, že otvorí zákon, eh a otvorí túto otázku v pléne. Ale vráťme sa, čo teraz vlastne, predčím momentálne stojíme. Ktorá kandidátka, alebo ktorý kandidát je vhodný za sudcu Ústavného súdu. Mňa osobne veľmi mrzí aj ten spôsob, ktorý predchádzal samotnému navrhovaniu kandidátov, pre takúto vážnu, vážnu funkciu, ktorou naozaj je sudca Ústavného súdu. A treba povedať, že bolo zrejmé aj z toho spôsobu kladenia otázok, že ja si myslím, že ako keby to bolo v istej miere aj nepochopenie, eh, role sudcu, alebo sudkyne Ústavného súdu, ktorú bude plniť. To čo my môžme vidieť priamo zo životopisov, z motivačných listov, tak vieme si prečítať ako si predstavuje, eh, svoje naplnenie na Ústavnom súde daný kandidát, kandidátka. Čo je tou motiváciou, môžme nad tým zaplakať, môže nás to potešiť, musím povedať, že niektoré motivačné listy naozaj boli, eh, ako by som to povedala, nie tými, ktoré by sme si predstavili ako u kandidátov na Ústavný súd. A čo sa týka vedomostí, tak samozrejme tie, tie môžme v nejakej miere a ani to nechcem povedať že preveriť, lebo, ehm, v niečom mi to príde až hanebné preverovať vedomosti kandidátov na sudcov, alebo sudkyne Ústavného súdu. Že v niečom to vnímam, že vlastne tie, ten kandidát, kandidátka na Ústavný súd, čo sa týka vedomostí, alebo znalostí, že my sa môžme dopýtať, ten, ten spôsob, ten rozhovor, alebo to vypočutie by malo byť podľa mňa o tom vzájomnom hľadaní oboznamovaní sa nás s tými kandidátmi, kandidátkami skôr možno v tom filozofickom presvedčení, v hodnotovom vymedzení. A je v niečom žalostné, keď vlastne pri tom vypočutí dôjdeme k, eh, poznaniu, že daná kandidátka, alebo kandidát, ň, nevie toho veľa vlastne o doktrínach Ústavného súdu, akú vlastne má rolu Ústavný súd. Ako orgán naozaj ochrany a ústavnosti, že to nie sú naučené formulky, ale že tam vnímame nejaké originálne vnímanie práva, spravodlivosti. A teraz, nie že by sme hľadali nejaký alternatívny iný svet, ale, eh, pri tých podaniach, ktoré prichádzajú na Ústavný súd, tak sa, tak sa očakáva určitá originalita. A, a potom bohužiaľ, pri niektorých vypočutiach to skĺzlo na preverovanie aj vedomostí, a, eh, ale súčasne vlastne to čo je najťažšie a nedá sa ani poriadne pritom vypočutí urobiť je, nájsť kandidáta, kandidátku, ktorá je naozaj autonómna, ma nezaujaté myslenie, nezávislé myslenie a to môžme samozrejme vyjadriť našim hlasovaním, ktorá kandidátka podľa nás takéto požiadavky, predpoklady spĺňa, ale toto je veľmi ťažké, toto je veľmi ťažké počas vypočutia, eh, zistiť, ale ukazuje to v prípade jednotlivých kandidátov ich životopis. A bez toho, aby som prezrádzala, koho my podporíme, náš klub, tak jednoznačne čo môžem povedať je, bude pre nás dôležité, a to by som povedala, že to je, ehm, ako nevyhnutný základ. Považujeme za dôležité, aby človek ktorý prišiel na Ústavný súd niečo o tom Ústavnom súde naozaj vedel. Že vie, vie naozaj sa zapojiť do rozhodovania na Ústavnom súde, ako človek, ktorý nebude využívať odborné kapacity Ústavného súdu na to, aby hľadali rozhodnutia a možno aby robil politické rozhodnutia, ale že to bude človek, ktorý autonómne bude vedieť sám vyhodnotiť, ktorým smerom sa majú uberať jednotlivé rozhodnutia vo veciach ktoré prichádzajú na Ústavný súd. Nemalo by to byť o tom, že príde kandidát na Ústavný súd a bere to ako školenie. To by naozaj nemalo byť, že idem sa niečo naučiť. Môže to samozrejme vo svojej samotnej podstate tak byť, že človek s každou funkciou rastie a naozaj sa niečo naučí a niečo mu prinesie a nemalo by to byť o tom, že tam posielame človeka ktorý tam ide na stáž. A je to trošku drahá stáž aj pre spoločnosť, ale ja by som skôr povedala, že ani nie finančne, ale že tá, tá stáž je drahá pre nás všetkých, že nás to proste ako spoločnosť neposunie ďalej. Že možno zaplačeme spoločne nad rozhodnutiami potom, ktoré bude prijímať Ústavný súd, ak by sme takýmto spôsobom vyhodnocovali jednotlivých kandidátov. To čo my budeme používať za dôležité je, aby daný kandidát mal osobnostné požiadavky, jeho vlastné autonómnosti a nezávislosti. Na to budeme kľúčovo prihliadať pri rozhodovaní koho podporíme ako kandidáta, kandidátku na Ústavný súd. Ústavný súd nepotrebuje viac sudcov Ústavného súdu, ale potrebuje, aby každý, kto sa dostal na Ústavný súd, tak bol naozaj ten, ktorý bude autonómny, a ktorý bude mať svoj vlastný postoj pri rozhodovaniach ,či už otázkach, či je referendum v súlade s ústavou, či je zákon v súlade s ústavou. Keď bude v senáte a bude prijímať senátne rozhodnutia o akýchkoľvek otázkach, ktoré súvisia s ľudskými právami, že bude schopný aj s ohľadom na svoju predchádzajúcu pracovnú skúsenosť, nech má akúkoľvek, tak k tomu pristúpiť rovnako nestranne zaujato. A na toto sa budeme pozerať pri podpore kandidáta, kandidátky na Ústavný súd. A opakovane, eh, zdôrazňujem, že myslím si, že určite si máme z čoho vybrať, ale myslím si, že nebola vytvorená taká atmosféra, aby viacerí, ktorí sú hodní tejto funkcie sa vôbec prihlásili a boli nominovaní do funkcie na Ústavný súd a ústavnú sudkyňu. A koalícia vie možno prečo, eh, ja vnímam aj z tej pozície ktorú má koalícia momentálne je, že asi, ja som zvedavá, že aké bude hlasovanie, ale domnievam sa, že tam nebude podpora asi takmer žiadneho kandidáta. A, a to tiež považujem za a si dovolím kritizovať, že a osobitne z pohľadu, že na jednej strane koalícia tvrdí, že treba viac ústavných sudcov a ja som teda zvedavá aká bude výsledok. A ak to bude tak, že bude jasné, že buď nenavrhla takého kandidáta ktorá je ochotná podporiť, že neurobila preto nič, aby tam taký kandidát bol, že to proste nechala premrhať celý ten čas. Alebo, z tých kandidátov, ktorí, sú, sú tam sa jednoducho rozhodne, že žiadneho teraz nepodporí, lebo kalkuluje s časom, že to chce urobiť neskôr. Toto je absolútne pokrytecké a je jasné, že je to potom len politická kalkulácia s tým, kto sa má stať sudcom Ústavného súdu a koalícii absolútne nejde o Ústavný súd a nejde jej o to, aby bol riadne a včas Ústavný súd v plnom zložení. A upozorňujem na to teraz, pred hlasovaním, lebo to sa ukáže, ako sa k tomu postavíte. Ak sa k tomu koalícia postaví spôsobom, že tu nikoho nepodporí, tak je jasné, že politikárči s touto funkciou. Jednoznačne s ňou politikárči, lebo najprv zdržovala čas, takmer štvrť roka si nechala na to, aby špekulovala, kedy vôbec vyhlási voľbu ústavného sudcu a keď ju konečne teda vyhlási, ak neurobí nič preto, aby si teraz vybrala kandidáta, znamená že nič neurobila preto aby navrhla takého kandidáta, o ktorom bude ochotná hlasovať, znamená, že nechce obsadiť Ústavný súd, lebo politikárči s touto funkciou. A o to bude viac kritické to dobre sledovať, dobre sledovať, čo sa bude diať s touto funkciou v rámci akéhokoľvek obchodovania. Na akom mene nakoniec to skončí, ktoré bude ochotná táto koalícia podporiť. Tak ja som veľmi zvedavá, ako naozaj dopadne toto hlasovanie, pretože ak to dop, dopadne jednoznačne tak, že koalícia nikoho nechce teraz podporiť, tak je to jednoznačné politikárče
Vystúpenie v rozprave
30.4.2024 o 9:21 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k voľbe ústavného sudcu ja si dovolím na úvod možno zopár takých všeobecnejších slov k tomu, že najprv aj k tomu, prečo až teraz. Ja som veľmi rada, že aj pani poslankyňa Števulová na to upriamila pozornosť. Pretože si myslím, že je dôležité si povedať, že prečo až teraz, keď od 1. októbra máme uvoľnenú pozíciu na Ústavnom súde. Vedeli sme o tom, ako poslanci, aj predchádzajúci predseda parlamentu, treba povedať, Boris Kollár, dostatočne vlastne včas. Samozrejme, s ohľadom na ten čas aj priebeh, skôr sa očakávalo, že tie kroky naozaj urobí až predseda parlamentu Peter Pellegrini. A treba povedať, že trvalo takmer štvrťrok, štvrťrok, aby povinnosť, ktorá jasne zo zákona hovorí "bezodkladne" sa vykonala, to znamená, aby bola vyhlásená voľba ústavného sudcu. A to súčasne slovami toho istého politika, kto mi, ktorý prehlasoval, že treba navýšiť počet ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha. Takže ten istý politik na jednej strane štvrť roka takmer nekonal a na druhej strane neváhal verejne mať prehlásenia "Ústavný súd nestíha", je potrebné mu navýšiť počet ústavných sudcov.
Ja si dovolím, lebo si myslím, že je dôležité si to povedať. Po prvé - Ústavný súd nepotrebuje viac ústavných sudcov, ako predpokladá ústava. A preto, lebo keď nejdeme rozširovať tie kompetencie, ktoré teraz má Ústavný súd, ale naopak. Možno by sme zvažovali nad tým, že ich zúžime tak, ako aj hovorí Ústavný súd a ja rovno poviem, v ktorej oblasti a to je oblasť prieťahov v konaní, ktorá dlhodobo zo strany Ústavného súdu je kritizovaná, že tak, ako je nastavená právna úprava. Ja som ešte ako ministerka spravodlivosti už mala zopár alternatív. Jednoducho, naozaj, týmito vecami je Ústavný súd zahltený. To znamená, skôr je na mieste uvažovať nad tým, ako možno osobitne tento nadmerný počet vecí, ktorými sa venuje Ústavný súd a neukazuje sa ako potrebné, aby to musel riešiť až Ústavný súd. To sú prieťahy v súdnom konaní. Napríklad môže to byť cesta Najvyššieho správneho súdu, alebo to môže byť cesta, ako to inak napraviť, alebo riešiť ešte v rámci sústavy všeobecných súdov. Ale určite, aj keby sme to nechali tak, ako to je a pozreme si štatistiku, pracujeme s číslami, ktoré má Ústavný súd zverejnené, tieto štatistiky na svojej webstránke, môžte sa aj teraz pozrieť. Môžte sa pozrieť na štatistiku za predchádzajúci rok a to, čo nájdete, je, že Ústavný súd je schopný vybaviť viac vecí, ako mu cez rok príde. Viac vecí. Tak prosím vás, načo mu treba dať viac ústavných sudcov? Je zjavné, že je oveľa rýchlejší, ako ten počet vecí, ktoré mu prichádzajú.
Nemám obavu, že by došlo k navýšeniu počtu ústavných sudcov, pretože sú to len prehlásenia, keďže, počet ústavných sudcov máme zadefinovaný jasne v ústave. K tomu súčasná koalícia ústavnú väčšinu tu nemá. Sedemdesiatdeväť poslancov nestačí, aj keby tu všetci prišli do nohy. Takže sú to samozrejme len reči, ktoré ale nemajú žiadnu váhu. A osobitne ma to, samozrejme, zarazí, ak to počujem z úst predsedu parlamentu a už nielen kandidáta na prezidenta, ale vlastne úspešného kandidáta, budúceho prezidenta Slovenskej republiky, ktorý namiesto toho, aby si splnil zákonnú povinnosť, bezodkladne konal, tak má reči, ktoré sa nijak nezakladajú na pravde a sú len o zbytočnom politikárčení a politizovaní celého Ústavného súdu. Pretože navýšenie počtu ústavných sudcov, aj keby k tomu došlo, no tak je jasné, že by si ho volila, vlastne volilo toto zloženie parlamentu, takže vlastne tá politizácia toho Ústavného súdu, tak by k nej došlo. Súčasné podľa mňa, je potrebné povedať, že ja sa domnievam, že to súčasné nastavenie Ústavného súdu akokoľvek, akokoľvek bolo veľmi zložité za posledné obdobie, tak sa ukazuje, že, že to zloženie je naozaj schopné a spôsobilé prijímať rozhodnutia, ktoré sú tak kritizované, ale sú aj blahorečené. A ja sa ...
===== Že ja sa domnievam, že to súčasné nastavenie Ústavného súdu akokoľvek, akokoľvek bolo veľmi zložité za posledné obdobie, tak sa ukazuje, že, že to zloženie je naozaj schopné a spôsobilé prijímať rozhodnutia, ktoré sú tak kritizované, ale sú aj blahorečené. A ja sa domnievam, že tak koalíciou a opozíciou. To by asi určite vedel povedať aj tu pán spravodajca, že vie blahorečiť viaceré rozhodnutia Ústavného súdu, veď viackrát nám ich tu spomínal, takže určite sú aj blahorečené, aj z posledných nakoniec tlačových vystúpení pána premiéra, aj s ministrom spravodlivosti aj s nejakými trestne stíhanými osobami, o tom tiež vie niečo povedať pán spravodajca. Tak, eh, naozaj sú aj blahorečené a potom sú aj kritizované tou istou koalíciou. To znamená Ústavný súd si svoju rolu robí zjavne veľmi, veľmi dobre. A to zloženie, ktoré teraz je sa javí, že by sme mohli povedať, že aj politicky vyvážené. Akokoľvek si môžeme povedať, že my nevolíme do, na Ústavný súd politikov, môžme to povedať, samozrejme, ale volia ich politici a nakoniec tá voľba prechádza cestou, eh, parlamentu, nakoniec eh, má tú poslednú bodku prezident v rukách, sú to politici, tí ktorí dostali priamo mandát od ľudí, ale tí vyberajú sudcov Ústavného súdu. A samozrejme v istej miere to politické zafarbenie, ktoré či už koalícia, alebo prezident má, tak istým spôsobom sa určite pretaví aj do toho výberu kandidáta. A teraz ja nehovorím v tom, že to bude politik, ale v tom, že jednoducho to filozofické presvedčenie, ak dáme bokom, že, eh, eh, ja sa budem teraz pozerať na to veľmi idealisticky a láskavo, že máme spoločné hodnoty, ako demokratické strany bojujúce o právny štát, ale predsa len v tom nastavení lavice napríklad, pravice, máme iné filozofické nastavenia a toto sa môže pretaviť vlastne pri hľadaní tých vhodných kandidátov na Ústavný súd a je dobré, keď sa obmieňa aj politické zafarbenie parlamentu aj prezidenta a tak dochádza k voľbe ústavných sudcov, a to istým spôsobom potom naozaj reprezentuje to zafarbenie aj hodnotové celej spoločnosti. Takže treba to vnímať veľmi citlivo. Každá osoba, ktorá nastúpi na Ústavný súd je dobré, aby zohľadňovala vlastne aj to zafarbenie, ktoré spoločnosť má. Teraz, eh, ale myslím tým súčasne veľmi vážne to, že, to, že zastávame hodnoty demokracie a právneho štátu je absolútne kľúčové. Pretože na to sme zriadili Ústavný súd, na to sme zriadili Ústavný súd po osemdesiatom deviatom, lebo sme chceli, aby Ústavný súd plnil rolu garanta ústavnosti, garanta ochrany demokracie a právneho štátu. Teraz ideme voliť jedného ústavného sudcu, alebo jednu ústavnú sudkyňu. A mohlo by sa javiť, že to možno nie až také podstatné, veď je to jeden v tej celej skupine sudcov, ktorí rozhodujú v pléne, alebo rozhodujú v senáte, ale nie je tomu tak. Nie je tomu tak. V pléne pri ťažkých rozhodnutiach môže rozhodnúť jeden hlas, pretože rozhoduje väčšina. Ten jeden hlas môže byť úplne kľúčový pri rozhodnutiach, ktoré môžu byť najťažšie pre spoločnosť. A rovnako v senáte, ktorý rozhoduje ako trojčlenný ten jeden hlas môže byť kľúčový, pretože väčšina rozhoduje, či tí dvaja, samozrejme ak je to jednohlasné, tak, eh, o tých prípadov nehovorím, ale ak rozhodujú dvaja v senáte proste, proste jednoducho väčšina sa nájde pri dvoch a nie pri troch, tak je jasné, že je úplne dôležité, kto sú vlastne tí traja členovia senátu. A v tejto súvislosti ja si dovolím aj do budúcna navrhnúť, ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme vedeli aj, eh, pomer hlasov, či už pre plenárne rozhodnutia, alebo pre senátne rozhodnutia. Naozaj si myslím, že by to bolo správne a dobré. Nemáme toto zatiaľ v právnej úprave, pretože je to spájané aj s tou kritikou, že sudcovia budú pod tlakom. Bude zrejmé v akom pomere sa rozhodovalo, no ale potom sa zbytočne šíria reči, že v akom pomere sa to asi rozhodovalo. To že vieme, v niektorých prípadoch, eh, názory sudcov Ústavného súdu, ktorí vlastne majú opačné stanovisko, alebo nebodaj chcú dať podporné stanovisko a, ale iné odôvodnenie, tak ho zverejňujú a tak sa vlastne dozvieme, ktorý sudca ako hlasoval, to nijako nemení na tom, že nevieme ten pomer hlasov v tých, osobitne v tých ťaživých rozhodnutiach a podľa mňa je to veľmi dobré, aby sme to mali, aby sme vedeli napríklad, či v týchto ťažkých rozhodnutiach to bola jednoznačná väčšina, alebo to bola veľmi ťažko získavaná väčšina pri rozhodovaní Ústavného súdu a danej otázke. A ja si len v tejto súvislosti dovolím odkázať na Európsky súd pre ľudské práva, kde to presne vieme, kde vieme presný pomer hlasov a domnievam sa, že keď je tohto schopný Európsky súd pre ľudské práva, rovnako by sme mohli my mať takúto právnu úpravu. Ja si v tejto súvisloti o tej vážnosti voľby, eh, sudcu Ústavného súdu dovolím upozorniť aj na to, že máme zásadnú zmenu kompetenciu Ústavného súdu od 1. januára 2025, ktorá ešte nie je účinná. Ústavný súd bude mať jednu novú kompetenciu, neviem, či sme ju zaregistrovali, ja som zistila, že viacerí nemajú o nej vedomosť, tak si dovolím využiť aj toto vystúpenie na to upozorniť. Od 1. januára 2025 bude možné, aby každý človek, ktorý bude presvedčený, že v jeho prípade došlo k porušeniu ľudských práv a to z dôvodu zákona, ktorý je v rozpore s ústavou bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd a fakticky sám vyvolať konanie o súlade zákona s ústavou. To znamená, že to čo dnes máme my, poslanci, a musí to byť tiež kvali, kvalifikovaný počet poslancov, tridsať poslancov, aby sme podali vôbec takýto návrh na Ústavný súd, od 1. januára to budem môcť urobiť ktokoľvek vlastne. A bude môcť podať sťažnosť na Ústavný súd, ak bude mať presvedčenie, že zákon je v rozpore s ústavou, bude môcť napadnúť vlastne zákonal, eh, zákon, eh, s ústavou a môže skúsiť vyvolať konanie pléna. Bude sa musieť s tým stotožniť samozrejme trojčlenný senát, ale takáto právna úprava je účinná od 1. januára 2025 a o to viac je dôležité, kto bude ten človek, kto bude, či a kandidátka, či kandidát, ktorá teraz zasadne na Ústavný súd, pretože môže byť práve v tých trojčlenných senátov Ústavného súdu a môžu byť práve tým alebo tou, ktoré je možno vo veľmi, eh, dôležitých veciach, eh, bude tým podnetným senátom, že otvorí zákon, eh a otvorí túto otázku v pléne. Ale vráťme sa, čo teraz vlastne, predčím momentálne stojíme. Ktorá kandidátka, alebo ktorý kandidát je vhodný za sudcu Ústavného súdu. Mňa osobne veľmi mrzí aj ten spôsob, ktorý predchádzal samotnému navrhovaniu kandidátov, pre takúto vážnu, vážnu funkciu, ktorou naozaj je sudca Ústavného súdu. A treba povedať, že bolo zrejmé aj z toho spôsobu kladenia otázok, že ja si myslím, že ako keby to bolo v istej miere aj nepochopenie, eh, role sudcu, alebo sudkyne Ústavného súdu, ktorú bude plniť. To čo my môžme vidieť priamo zo životopisov, z motivačných listov, tak vieme si prečítať ako si predstavuje, eh, svoje naplnenie na Ústavnom súde daný kandidát, kandidátka. Čo je tou motiváciou, môžme nad tým zaplakať, môže nás to potešiť, musím povedať, že niektoré motivačné listy naozaj boli, eh, ako by som to povedala, nie tými, ktoré by sme si predstavili ako u kandidátov na Ústavný súd. A čo sa týka vedomostí, tak samozrejme tie, tie môžme v nejakej miere a ani to nechcem povedať že preveriť, lebo, ehm, v niečom mi to príde až hanebné preverovať vedomosti kandidátov na sudcov, alebo sudkyne Ústavného súdu. Že v niečom to vnímam, že vlastne tie, ten kandidát, kandidátka na Ústavný súd, čo sa týka vedomostí, alebo znalostí, že my sa môžme dopýtať, ten, ten spôsob, ten rozhovor, alebo to vypočutie by malo byť podľa mňa o tom vzájomnom hľadaní oboznamovaní sa nás s tými kandidátmi, kandidátkami skôr možno v tom filozofickom presvedčení, v hodnotovom vymedzení. A je v niečom žalostné, keď vlastne pri tom vypočutí dôjdeme k, eh, poznaniu, že daná kandidátka, alebo kandidát, ň, nevie toho veľa vlastne o doktrínach Ústavného súdu, akú vlastne má rolu Ústavný súd. Ako orgán naozaj ochrany a ústavnosti, že to nie sú naučené formulky, ale že tam vnímame nejaké originálne vnímanie práva, spravodlivosti. A teraz, nie že by sme hľadali nejaký alternatívny iný svet, ale, eh, pri tých podaniach, ktoré prichádzajú na Ústavný súd, tak sa, tak sa očakáva určitá originalita. A, a potom bohužiaľ, pri niektorých vypočutiach to skĺzlo na preverovanie aj vedomostí, a, eh, ale súčasne vlastne to čo je najťažšie a nedá sa ani poriadne pritom vypočutí urobiť je, nájsť kandidáta, kandidátku, ktorá je naozaj autonómna, ma nezaujaté myslenie, nezávislé myslenie a to môžme samozrejme vyjadriť našim hlasovaním, ktorá kandidátka podľa nás takéto požiadavky, predpoklady spĺňa, ale toto je veľmi ťažké, toto je veľmi ťažké počas vypočutia, eh, zistiť, ale ukazuje to v prípade jednotlivých kandidátov ich životopis. A bez toho, aby som prezrádzala, koho my podporíme, náš klub, tak jednoznačne čo môžem povedať je, bude pre nás dôležité, a to by som povedala, že to je, ehm, ako nevyhnutný základ. Považujeme za dôležité, aby človek ktorý prišiel na Ústavný súd niečo o tom Ústavnom súde naozaj vedel. Že vie, vie naozaj sa zapojiť do rozhodovania na Ústavnom súde, ako človek, ktorý nebude využívať odborné kapacity Ústavného súdu na to, aby hľadali rozhodnutia a možno aby robil politické rozhodnutia, ale že to bude človek, ktorý autonómne bude vedieť sám vyhodnotiť, ktorým smerom sa majú uberať jednotlivé rozhodnutia vo veciach ktoré prichádzajú na Ústavný súd. Nemalo by to byť o tom, že príde kandidát na Ústavný súd a bere to ako školenie. To by naozaj nemalo byť, že idem sa niečo naučiť. Môže to samozrejme vo svojej samotnej podstate tak byť, že človek s každou funkciou rastie a naozaj sa niečo naučí a niečo mu prinesie a nemalo by to byť o tom, že tam posielame človeka ktorý tam ide na stáž. A je to trošku drahá stáž aj pre spoločnosť, ale ja by som skôr povedala, že ani nie finančne, ale že tá, tá stáž je drahá pre nás všetkých, že nás to proste ako spoločnosť neposunie ďalej. Že možno zaplačeme spoločne nad rozhodnutiami potom, ktoré bude prijímať Ústavný súd, ak by sme takýmto spôsobom vyhodnocovali jednotlivých kandidátov. To čo my budeme používať za dôležité je, aby daný kandidát mal osobnostné požiadavky, jeho vlastné autonómnosti a nezávislosti. Na to budeme kľúčovo prihliadať pri rozhodovaní koho podporíme ako kandidáta, kandidátku na Ústavný súd. Ústavný súd nepotrebuje viac sudcov Ústavného súdu, ale potrebuje, aby každý, kto sa dostal na Ústavný súd, tak bol naozaj ten, ktorý bude autonómny, a ktorý bude mať svoj vlastný postoj pri rozhodovaniach ,či už otázkach, či je referendum v súlade s ústavou, či je zákon v súlade s ústavou. Keď bude v senáte a bude prijímať senátne rozhodnutia o akýchkoľvek otázkach, ktoré súvisia s ľudskými právami, že bude schopný aj s ohľadom na svoju predchádzajúcu pracovnú skúsenosť, nech má akúkoľvek, tak k tomu pristúpiť rovnako nestranne zaujato. A na toto sa budeme pozerať pri podpore kandidáta, kandidátky na Ústavný súd. A opakovane, eh, zdôrazňujem, že myslím si, že určite si máme z čoho vybrať, ale myslím si, že nebola vytvorená taká atmosféra, aby viacerí, ktorí sú hodní tejto funkcie sa vôbec prihlásili a boli nominovaní do funkcie na Ústavný súd a ústavnú sudkyňu. A koalícia vie možno prečo, eh, ja vnímam aj z tej pozície ktorú má koalícia momentálne je, že asi, ja som zvedavá, že aké bude hlasovanie, ale domnievam sa, že tam nebude podpora asi takmer žiadneho kandidáta. A, a to tiež považujem za a si dovolím kritizovať, že a osobitne z pohľadu, že na jednej strane koalícia tvrdí, že treba viac ústavných sudcov a ja som teda zvedavá aká bude výsledok. A ak to bude tak, že bude jasné, že buď nenavrhla takého kandidáta ktorá je ochotná podporiť, že neurobila preto nič, aby tam taký kandidát bol, že to proste nechala premrhať celý ten čas. Alebo, z tých kandidátov, ktorí, sú, sú tam sa jednoducho rozhodne, že žiadneho teraz nepodporí, lebo kalkuluje s časom, že to chce urobiť neskôr. Toto je absolútne pokrytecké a je jasné, že je to potom len politická kalkulácia s tým, kto sa má stať sudcom Ústavného súdu a koalícii absolútne nejde o Ústavný súd a nejde jej o to, aby bol riadne a včas Ústavný súd v plnom zložení. A upozorňujem na to teraz, pred hlasovaním, lebo to sa ukáže, ako sa k tomu postavíte. Ak sa k tomu koalícia postaví spôsobom, že tu nikoho nepodporí, tak je jasné, že politikárči s touto funkciou. Jednoznačne s ňou politikárči, lebo najprv zdržovala čas, takmer štvrť roka si nechala na to, aby špekulovala, kedy vôbec vyhlási voľbu ústavného sudcu a keď ju konečne teda vyhlási, ak neurobí nič preto, aby si teraz vybrala kandidáta, znamená že nič neurobila preto aby navrhla takého kandidáta, o ktorom bude ochotná hlasovať, znamená, že nechce obsadiť Ústavný súd, lebo politikárči s touto funkciou. A o to bude viac kritické to dobre sledovať, dobre sledovať, čo sa bude diať s touto funkciou v rámci akéhokoľvek obchodovania. Na akom mene nakoniec to skončí, ktoré bude ochotná táto koalícia podporiť. Tak ja som veľmi zvedavá, ako naozaj dopadne toto hlasovanie, pretože ak to dop, dopadne jednoznačne tak, že koalícia nikoho nechce teraz podporiť, tak je to jednoznačné politikárče
Rozpracované
9:40
Vystúpenie v rozprave
30.4.2024 o 9:40 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
... sledovať čo sa bude diať s touto funkciou v rámci akéhokoľvek obchodovania. Na akom mene nakoniec to skončí, ktoré bude ochotná táto koalícia podporiť. Tak ja som veľmi zvedavá ako naozaj dopadne toto hlasovanie. Pretože ak to dopadne jednoznačne tak, že koalícia nikoho nechce teraz podporiť, tak je to jednoznačné politikárčenie a obchod, na ktorý si treba dať veľký pozor lebo každá každá každá osoba, ktorá je na ústavnom súde je dôležitá, každá. Tento jeden post je dôležitý a kľúčový. Môže to byť presne ten, ktorý bude na váhach, keď sa bude rozhodovať o veľmi dôležitých veciach, ktoré budú aj hýbať celou spoločnosťou. Takže je to z mojej strany aj apel, pán spravodajca, aby ste boli naozaj zodpovední pri hlasovaní, keď ste už premrhali štvrť roka na to, aby ste, lebo to je zodpovednosť celej koalície, to neko, to nekonal Peter Pellegrini sám, šak my to všetci vieme, že to bolo v zhode s celou koalíciou, že štvrť roka ste nechali plynúť. Ste nechali uplynúť, aby vôbec tá voľba bola vyhlásená. Tak keď teraz premrháte aj tento čas na to, aby ste zvolili kandidáta, áno, treba mu dať viac hlasov. Potrebujete hlasy aj opozície, ale nikoho ste asi, ja neviem o tom, že by ste niekoho oslovili. Ja neviem o tom, že by ste sa naozaj snažili a že by ste nás oslovili s tým, že sú tu kandidáti, ktorí podľa vás to spĺňajú a chcete pre nich podporu lebo viete, že sami tých hlasov nemáte dosť. Tak už to je vabank, ktorý robíte lebo my to nemáme, ale vy s nami to máte, vy to, vy máte teraz kľúče od miešačky a vy viete, že keď neprejde prvá voľba, tak samozrejme je to len na vás. Ale ak necháte premrhať tento čas v prvom kole, tak je to jednoznačný obchod, ktorý môžme očakávať, že k nemu nastane. A a ja končím týmto apelom pretože to ako sa bude hlasovať o voľbe ústavného sudcu, tak bude ukážka ako zodpovedne to myslíte s touto krajinou. Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Jozef PročkoVystúpenie s faktickou poznámkou
30.4.2024 o 9:48 hod.
Mgr.
Jozef Pročko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Mne sa strašne páčilo pani poslankyňa ako ste apelovali na pána Gašpara a ako ste povedali, že apelujete na neho, aby ten výber bol naozaj spravodlivý. Ja len k tomu poviem, že Tibor vybral výborne do SIS, Tibor je šikovný. Ja som to nikdy nerobil a nikdy nikdy by som to neurobil som svoju rodinu niekde protežoval lebo to je, to by ma ľudia zožrali, zožrali by ma. Pročko si dosadil svoju dcéru niekde. Vidíte, tu si protekčne, naozaj to bolo protekčné Tibor, dosadil svojho syna do SIS a vy očakávate od nich, že budú naozaj v rámci spravodlivosti, v rámci rovnosti, v rámci cti a hlavne toho, že tí sudcovia by mali mať také takú tú morálku, že tam dosadia niekoho kto bude zastávať zákon, spravodlivosť. Ja som hlboko presvedčený, že zase to bude niekto, kto pôjde po ruke Robertovi Ficovi a všetkým tým, možno to bude sesternica niekoho. Tibor nemáš nejakého sudcu v rodine? Máte že? Dobre. Takže to je o tom, skončili, skončili sme na Slovensku s výberovými konaniami, ktoré by mali byť spravodlivé a ideme to, ideme to rezať hlava nehlava. Ja si myslím, že ľudia, ktorí nevolili vládnu koalíciu to vidia. Ľudia, ktorí ju volili, im je to jedno. Im je jedno, že sesternica Tibora bude niekde na vysokom poste, že syn je v SIS. Im je to jedno lebo to tak je. To je super. V normálnom vyspelom štáte, keby si dosadil politik svojho syna na vysokú, vysokú funkciu, ktorá naozaj súvisí s bezpečnosťou štátu, tak ho tam zožerú. U nás?
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Tibor GašparVystúpenie s faktickou poznámkou
30.4.2024 o 9:48 hod.
gen. v. v. PaedDr.
Tibor Gašpar
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Budem reagovať prioritne na pani poslankyňu Kolíkovú, ale jedna poznámka Jožkovi Pročkovi. Ja stretávam ľudí, ktorí veľmi oceňujú ako vládna koalícia vybrala nomináciu na možného riaditeľa SIS a čuduj sa svete, naopak, s touto nomináciou súhlasia, Jožko, takže ja mám vo verejnosti inú odozvu. Čo sa týka pani poslankyni Kolíkovej, vy ste v poslednej dobe v nejakých schizofrenických názoroch. Povedal som vám to na ústavnoprávnom výbore, keď sme riešili súdnu radu a zopakujem to aj dnes. Vy dokážete v jednom svojom príspevku hovoriť protichodne a dokážete rozprávať v podstate názory, ktoré idú priamo proti sebe. Vy ste strojcom politizácie justičných orgánov, ktoré sa tu diali v posledných 3 rokov a boli ste pri zavádzaní legislatívy, ktorá je priamo ukážkou tej politizácie. My keď teraz ideme postupovať podľa legislatívy, ktorú ste vy zaviedli, tak hovoríte, že politizujeme a že sa snažíme dosadzovať do tých orgánov ľudí politickým metrom. Aj voľba ústavného súdu ako ste správne povedali bude o 90 hlasoch, čiže rozhodne to nie je vôľa koaličnej zostavy, že koho tam momentálne z kandidátov navolíme. Mňa však zaujalo to, že jedným dychom hovoríte o tom ako sú tí kandidáti nekvalitní, dokonca ste ich z môjho pohľadu zosmiešňovali. Dávali ste tu dokonca aj s pani poslankyňou Števulovou do popredia nekvalitu týchto kandidátov a jedným dychom hovoríte, že viete niekoho z tých kandidátov vybrať, tak, to je to čo ja považujem v tých vašich vystúpeniach za také protichodné. To že máte dvojaký meter, na to si už zvykáme lebo to už je taká štandardná politická práca, ale rozhodne vy dokážete povedať v jednom príspevku
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Mária KolíkováVystúpenie s faktickou poznámkou
30.4.2024 o 9:48 hod.
Mgr.
Mária Kolíková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za príspevky a asi pán poslanec Pročko, prepáčte vás teraz vynechám a budem reagovať tuto na pána spravodajcu. Pán spravodajca, je tam viacero kandidátov, kandidátok, kandidát, tak samozrejme, ja som už povedala, že my si z toho vieme vybrať a sú tam aj veľmi kvalitní, ale keďže ich je päť, tak môžme byť asi k niekomu z nich aj viac kritický. A ja teraz nehovorím o právnej úprave k súdnej rade, keď bude voľba členov súdnej rady, vyjadrím sa tomu, nedomnievam sa, že je tam schizofrénia, je to naopak, ale nechajme to tak lebo, ale tá téma je je iná. Takže teraz to nezmiešavajme dokopy, ničomu to neprospieva, sme pri voľbe kandidátov na sudcu ústavného súdu, tam ostaňme. Lebo najhoršie je keď tu budeme splietať teraz vzájomne viaceré témy a nebude sa vedieť v tom vyznať. Takže ja kľudne, počkajte s vašou pripomienkou, myšlienkou, vás pekne poprosím, určite si ju budete pamätať aj pri mojom príspevku k súdnej rade. Veľmi rada budem na to reagovať a veľmi rada si s vami vyjasním, objasním akékoľvek vaše nevysvetlené pre vás z mojej strany odpovede. Ďakujem pekne.
Rozpracované
