12. schôdza

Ďakujem pekne. Naozaj si myslím, že umožniť na zarastených lúkach výrub do sto metrov štvorcových kríkov náletových, ktoré tam nemajú čo robiť, aby sa uchránili slovenské lúky, nie je absolútne nič zlé, nikto s tým problém mať nemôže. Rovnako som rád, že poľnohospodári plne podporujú a povedali, že môj návrh zákona v skutočnosti ochraňuje a stabilizuje rozlohu poľnohospodárskej pôdy. Neviem, aký politik môže mať problém s tým, aby Slovensko malo ustálenú rozlohu poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa každý rok znižuje. Neviem prečo vám tá poľnohospodárska slovenská pôda tak veľmi prekáža a vadí, prečo vám vadí to, aby na Slovensku sa pestovali plodiny a prečo radšej presadzujete to, aby tu boli zarastené húštiny. Nerozumiem tomu, ale je to vaša voľba, samozrejme, že ľudia to vidia a som veľmi rád, že tento boj zvádzame, pretože tu každý vidí, komu ide o ráz slovenskej krajiny, komu ide o to, aby poľnohospodári mohli a mali kde orať, aby mali kde sadiť. A vy, ktorí neviem z akého dôvodu presadzujete to, aby všade boli len náletové dreviny, z ktorých nemá úžitok ani príroda, ani nikto iný, možno tak mimovládky, ktoré niekedy prídu si vybrať peniaze, aby to mohli vyčistiť.
Pokiaľ ide o 80 centimetrov, je to asi, áno, hovoríme o obvode, to znamená, že priemer je od 21 do 25 centimetrov a pokiaľ sa nemýlim, tak nejaká taká hranica už v minulosti bola, len sa to potom znižovalo, takže sa to dáva na mieru, kde to bolo.
Ďakujem.

Milé kolegyne, milí kolegovia, normálne ma začal bolieť žalúdok z toho, čo rozprávate, pán Taraba, aj čo rozprával Huliak, dokonca aj pán Malatinec, pretože naozaj problém s tým, že je zvýšený počet medveďov, je. Je, ale prečo ste tam dali šakala, ktorého som povedal, že sa môže loviť, tomu nerozumiem, prečo ste tam dali rysa a vlka absolútne tiež nerozumiem. Povedali ste, že PS-ko nechce riešiť medveďov, nie je to pravda, vôbec to nie je pravda. Toto fakt sú také politické zavádzania a toto, z toho ste si urobili politickú tému. Vy ste povedali vo vašom vystúpení minule, že preto ste prehrali, PS-ko, voľby kvôli medveďovi. No toto čo je? My sme spolu s vami, pán minister, pripravovali poľovnícky zákon, ktorý ochraňoval, usmievate sa, ktorý ochraňoval záujmy ľudí, poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov a prichádzajú. Prečo ste z toho zákona odišli? Mám to, môžem to povedať verejne? Čo ste nám povedali? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Povedali ste, povedali ste, povedali ste, že my ideme teraz s SNS a nemôžeme za tento zákon hlasovať. Mne, mne sa odvalili panenky, pretože naozaj idú za SNS, skorej sme aj s Kuffovcami sedeli, pripravovali sme ten zákon, ktorý mal ochrániť poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov, a potom od toho odišli, pravda je kvôli tomuto.
Povedali ste, že desaťtisíc členov zásahového tímu, to je nejaký milión eur. Pán minister, vám zásahový tím leží v žalúdku a zásahový tím je naozaj dobré riešenie, len to treba zefektívniť. Pred chvíľou tu pán Huliak rozprával o tom, ako zásahový tím strieľal a že aké to je strašné, aké to je odporné. Ja som bol s ľuďmi zo zásahového tímu a viete vy vôbec, ako sa to rieši? Ako sa riešili tie medvede? Zásahový tím ako riešil tie medvede? Uspal medveďa a medveďa zlikvidoval veterinár. A už som tu minule hovoril o tom, že naozaj tie zásahové tímy mali reakčný čas nejakých sedem dní, poľovníci, ktorým to v Častej, v Sučanoch, myslím, pardon, pozriem si to, poľovníci, ktorí dostali tridsať dní. Aj k tomu sa ešte vrátim. Ale čo je teraz tu?
Mňa normálne bolelo brucho, keď ste začal rozprávať o tých, o tých drevinách a o tom, ako popri potokoch musíme vyčistiť všetko. U nás to vyčistili, od Lučenca do Haliča čistili a viete si to predstaviť, čo to bola čistá katastrofa. Vypílili tam, vypílili tam stromy a potom bol zrazu, to je, to ako keby ste vytrhli, to bola čistá katastrofa. Vy hovoríte, áno, čistíme kanály, ale čistíme kanály, ale nevyrubujme tam naozaj stromy, ktoré sú popri, popri potoku. Veď tam naozaj tie stromy poskytujú ochranu zvieratám, tie stromy vytvárajú tieň, tie vytvárajú naozaj skvelú, skvelé prostredie pre prírodu a my to ideme čistiť. To, čo ste povedali, že keď je niekde pasienok, tak to má byť pasienok. To čo je? My ideme, kto z nás nechce dať tým poľnohospodárom, keď poľnohospodári chcú poľnohospodáriť a majú nejakú poľnohospodársku pôdu, ktorá je zarastená, no nech si ju vyčistia, ale vy idete robiť to, že naozaj tie stromy 80-centimetrové hrubé idete píliť, idete, zase lesožrúti idú likvidovať Slovensko.
Veď to sme tu už mali. Mali sme tu jedného, ktorý nám vládol a ktorý nám z našich lesov urobil holoruby, a toto idete robiť? Vy tu rozprávate o tom, že, prepáčte, zase som emotívny, povedal som si, že nebudem, ale ja keď, ja keď, ja, ja, každý jeden deň som s mojím jazvečíkom bol v lese aj so svojím druhým psíkom a to je katastrofa, čo vy tu rozprávate. To nie je pravda. To nie je pravda. A keď kádeháci vám na toto sadnú a zahlasujú za zákon, v ktorom idete vyrubovať 80-centimetrové stromy, tak to bude strašné. To bude strašné, páni, keď na toto im, keď im toto spapáte. Popri medveďovi sa idú nabaľovať.
Máme pozemky lesné, na ktorých naozaj, ja poviem za seba príklad, ja mám pozemky, kde sú lesné, teda trvalo trávnaté pozemky, ale sú tam aj také stromy, ako hovoríte vy. No pred dvomi rokmi mi to jeden chlapík vypílil, vypílil mi tam stromy a ja, mne zostali oči pre plač, pretože si to zobral a jednoducho vraj to sú trvalo trávnaté pozemky. Ale to sú moje pozemky a vy mi nebudete rozprávať, vy mi nebudete rozprávať do mojich pozemkov, čo ja z tých pozemkov môžem mať, čo tam chcem mať ja. To kde sa vraciame? Do komunizmu? Taraba, kde nás vraciate? Podľa zákona to tak má byť? (Reakcia navrhovateľa.) Jasné, toto je. Takže, milí občania, keď budete chcieť mať... (reakcia navrhovateľa), prihláste sa faktickou.
Keď chcete mať, keď chcete mať, máte lúku, áno, a na tej lúke, máte to pri chalupe a máte tam nejaké 80 rokov, zdedili ste po svojich predkoch, ste zdedili lúku, na ktorej vyrástli 80-centimetrové stromy, no tak príde Taraba a všetko vám to vyseká, vypíli, lebo podľa zákona nie vy, nie vy, čo tam chcete mať, ale Taraba rozhodne o tom, čo tam bude podľa zákona. Toto čo je? To sme sa kde dostali? Toto vy chcete? Choré. A pozor, rozprávajú tu o kríčkoch. No áno, však ale keď hospodár chce hospodáriť a má trvalé trávnaté porasty, prípadne lúku, nech sa páči, nech sa páči, vyčistite si ju, pán poľnohospodár, a robte tam, čo chcete.
Ale poďme sa vrátiť k tým medveďom. Vy ste k medveďom pricapili naozaj kšeft a toto, čo idú robiť s našimi pozemkami a s pasienkami, to je kšeft. Opäť sa ide a naozaj, desiatky, čo stovky tisíc drevnej hmoty zase pôjdu na kamiónoch a zase na tom niekto zarobí. Toto je, ale medvede, no. Lebo musíme vyčistiť, aby ten medveď sa nemal kde skryť. Roman Malatinec, prepáč, absolútne s tebou nesúhlasím, že remízky treba likvidovať. Práve naopak, keď pôjdete niekedy z Lučenca do Haliče, pozrite sa na ľavú stranu, tam sú na veľkom poli také štyri remízky, sú tam už niekoľko desiatok rokov a na veľkých plochách by mali byť urobené remízky, aby sa tá drobná zver mala kde skryť. Remízky by mali tam byť. Remízky sú naozaj pre drobnú zver, veď nám, nám ubývajú bažanty a zajace. Roman mi povedal vzadu, že húúú, ja ti ukážem na Poľane, koľko je bažantov, no ubývajú. Pozri si, daj si do gúglu úbytok bažantov a to naozaj máme na Slovensku veľký úbytok bažantov. Na každom jednom poli veľkom by mali byť remízky a mali by tam byť naozaj vysadené kríky, kde by sa mohla, nie všade, ale kde by sa tá drobná zver mohla skryť.
No a medvede. Najväčší problém je to prikrmovanie a to vnadenie. Pán Huliak vám tu pred chvíľou rozprával o tom, že, pani Stohlová, veď to je len desať kilo kukurice, ktorú tam raz za mesiac niekto dá. Desať kilo kukurice? Poviem vám len môj príklad. V okolí mňa, nielen kde bývam, ale aj okolí mojej chalupy, kde som, tak vetriesku kukurice vysypú. Dennodenne do dediny jednej, nebudem ju menovať, lebo o mŕtvych len dobre, nosil jeden človek, každý jeden deň za vlečku, za veľkú vlečku dvaapoltonovú z pekárne do dediny, do dediny, z pekárne tam nosil chleba, makovníky, všetko možné. Do dediny. Ďalších štyristo metrov odo mňa tam to isté vysypali. To isté to vysypali, nie jedno. My prikrmuje divú, teda zver a to je jedno, akú zver my prikrmuje. Preto je natalita tej zveri taká, preto je na Záhorí niekoľko tisíc danielov viac, preto je aj okolo mňa niekoľko tisíc danielov viac. No tak medveď si strhne jeleňa, no chvála pánu bohu, nech si strhne jeleňa. Radšej nech ho strhne v hore, Roman, ako by mal ísť ten medveď niekde do Litovského Mikuláša na ulicu. Ale kedysi mali medvede jedno-dve malé, medvedica. Teraz? Teraz má štyri, lebo sa im darí. A áno, Krúpa mal pravdu, ako rozdelíte, budeme prikrmovať teda len dvesto metrov alebo dva kilometre od diala, budeme prikrmovať len diviaky a napíšeme tam, áno, toto je len pre diviakov.
Pán minister, veľmi dobrý podnet dal Kuffa, keď sme riešili ten poľovnícky zákon na ochranu, aby poľnohospodári neprichádzali k tým škodám. Chvála pánu bohu, chvála pánu bohu sme to tam dali, ale vy ste proti tomu poľovníckemu zákonu nakoniec boli a tvorili ste ho s nami. A aj teraz a aj teraz odstránenie vnadenia, odstránenie prikrmovania je najväčší problém, odstráňme to a zakážme, pán minister, poľovníkom, aby sypali nie desať kilo kukurice, ale sypú sa tam vetriesky a nosia tam všetko. Nehovor mi, Roman, že o tom nevieš. Že o tom nevieš. Mňa zavolali pred piatimi rokmi na poľovačku a povedali mi, Jozef, tuto sa posaď, tuná sypeme. Čo tam sypete? Prišiel som tam a hovorím, čo to je? No jadrové krmivo, vieš. Prídu sem jelene a strelíš si. Hovorím, ja som v živote nesedel na posede, v živote. Piršujem, piršujem, poľovníci vám povedia, čo to je, piršujem a chodím do lesa na poľovačku, nebol som dlho, nebol som asi dva roky, nestrelil som žiadne zviera. Chodím tak, že naozaj dávam šancu tej zveri. Nikdy som nesedel na posede a poľovníci si sypú krmivo.
Milí poľovníci, ktorí ste čestní, poznám vás veľmi veľa, poznám vás naozaj zodpovedných, ktorí sú slušní, ale Huliak pred rokmi rozprával, aká je poľovnícka komora a čo to je Slovenský poľovnícky zväz, čo sú zač a bojoval proti nim. Ako to vyriešil Lebocký? No dal mu funkciu. Je šéfom streleckej komisie. Ja chodím na tie strelecké, chodil som na tie strelecké povinne, na strelecké podujatia, ktoré organizujú poľovníci. Viete, čo tam dostanete? Malorážku a s tou malorážkou strieľate. Čo mi on rozpráva o tom. Niektorí tí poľovníci, tí starší, nevystrelili 20 rokov. Mne sa stalo to, že som sedel v tej vetrieske krytej vedľa takého starého uja a sme sa rozprávali, ujo niečo rozprával, buchol puškou a puška mu vystrelila, lebo si ju ani neodistil. Katastrofa. Ale nie všetci poľovníci sú takí, sú slušní. Z tých 60-tisíc poľovníkov je len malá, malé množstvo poľovníkov, ktorí poľujú.
A pán Taraba nám povedal, že nebude zásahové tímy teda vylepšovať, lebo nemáme desať na desaťtisíc. Je päť zásahových tímov, pán Taraba, a keby ste to robili profesionálne, tak tie zásahové tímy naozaj profesionalizovať dobre, je to, je, Budaj vám tam, tak si dajte ľudí, ale ľudí, ktorí majú profesionálne schopnosti. Predstavte si poľovníkov, ktorí dostanú možnosť streliť medveďa. Viete si to predstaviť? Všetci s puškami budú strieľať. A viete, prečo eliminovali toho medveďa tí poľovníci cez uspávaciu pušku? Lebo ten medveď, keď ho netrafíte dobre, keď ho trafíte na mäkko, tak vás, tak vás zabije všetkých, čo ste tam okolo. A môžte doňho strieľať, koľko chcete.
Ja mám príklad jedného poľovníka, nebudem ho menovať, Jožo P., nie Jožo Pročko, ale taký jeden veľmi známy človek. Nebudem to hovoriť, ktorý mi povedal, že boli sme, vieš čo, boli sme v lese a s kamarátom ideme a zrazu medveď bol pred nami na takej ceste. A on debil naňho vystrelil. Ja hovorím, čo robíš a ja som pri sebe nemal pušku, on mal len guľ a brok, tak strelil s tým, s tým, s tou guľou naňho strelil, no a medveď, trafil ho blázon namäkko, medveď začal na nás utekať. A utekali sme, utekali sme, utekali, pribehli k autu, mali šťastie a on potom strieľal z neho z toho broku.
Nie všetci poľovníci sú takí, ale, pán Taraba, vy ste povedali, že desať, že nemáte milión na 10-tisíc členov zásahového tímu. Viete, koľko je tých členov v tom zásahovom tíme? Päť až šesť je v jednom zásahovom tíme a máme ich päť tých zásahových tímov. Takže vypočítajte si, koľko to je? To je 30 ľudí. A ja hovorím, dajme zásahovým tímom, nech má jeden zásahový tím 20 ľudí, to 5 krát 20 je 100 ľudí a nech je to vyriešené naozaj lokálne. Nech aj niekto je v Hriňovej z toho zásahového tímu, nech niekto je tam a tam, aby sa ten reakčný čas skrátil. Toto je cesta.
Cesta je prestať kŕmiť, pán minister, nekŕmme a neobhajujte poľovnícku loby a poľovníkov, ktorí si prikrmujú preto, aby tam mali, aby tá holá zver tam bola, aby mali trofeje. Toto je ten problém. Nie to je problém, že budeme kŕmiť, aby sme mohli eliminovať diviačí mor. Ako eliminujeme diviačí mor? Že budeme kŕmiť len diviakov? Len diviakov budeme kŕmiť? Keď je diviačí mor. Aj na to je prostriedok, keď je diviačí mor v nejakom regióne, ako je teraz v okolí Topoľčian, no tak nech sa páči, poľovné združenia, nech dá ministerstvo životného prostredia príkaz, aby tie poľovné združenia robili nátlakové poľovačky a vystrieľali tých diviakov, ale to oni nedajú. Myslíte, že budeme čakať na tých diviakov, kým prídu na krmelec, a koľko ich tam strelíte? Ale nátlakovou poľovačkou strelíte 20, 30, 40 diviakov. Ale toto sa nedeje. Zrušme prikrmovanie. My sme viete čo urobili? My sme urobili z divej zveri dobytok. My im tam sypeme chleba, kukuricu. Veď v okolí Očovej je plno kukurice, tá zver tam má čo jesť. Ale oni tam ešte sypú a kŕmia a ich prikrmujú.
Hovorili sme tu o škodách, ktoré spôsobuje medveď. No medveď spôsobuje naozaj škody, ale, pán minister, čo vám vytýkal eurokomisár? My nerobíme prevenciu. My nevyužívame eurofondy na to, aby tí včelári mali poriadne ochrany. Veď na to ten včelár, milí včelári, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze, aby ste si urobili niekde v hore krásny oplotok, ale železný, na to, aby sa vám chránili tie včely? Alebo vy, milí bačovia, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze na tých drahých kaukazských ovčiakov alebo na tých, na slovenských veľkých psov, ktoré sú drahé? Pán minister, veď vám to vytýkal eurokomisár, prečo to my nevyužívame. Ale my ideme vyrubovať stromy, aby sme videli medveďa. Osemdesiatcentimetrové, 80-centimetrové. Každý normálny človek, naozaj každý normálny človek, ktorý vie, čo sa deje, a tá loby štiepková naozaj je, naozaj je, ale to nielen štiepková, popritom, pán Hlina, budú tie stromy voziť naozaj tam, kde vy ani nebudete vedieť.
Medveď je problém a, milí Slováci, ani ja a ani nikto z normálnych ľudí tu v sále vám nepovie, že nezastrelíme problémového medveďa. A ja si vyprosujem od niektorých poslancov, aby tu rozprávali, čo vám ľudia povedia. Ja žijem v tom prostredí, pán Malatinec, ja tam žijem. Takže neskrývajte sa za ľudí, áno, my žijeme s tým medveďom. Ja som stretol medveďa, ale vy tu naozaj robíte politickú tému. Vy idete vyriešiť toho medveďa? Teraz? Veď to je politická téma. Vyriešte problém, ktorý je, nekŕmte tie zveri a urobme naozaj prvotriedne zásahové tímy, ktoré budú eliminovať toho medveďa, nie poľovníkov, nie poľovníkov. Ospravedlňujem sa všetkým slušným a perfektným poľovníkom. Ale nie poľovníkom.
Ja viem, ja, ja síce už nie som v poľovnom združení, odišiel som z veľmi osobných dôvodov, lebo ja nie som za to, aby traja-štyria členovia poľovali, ale aby bolo naozaj poľovníctvo opäť ľudové, aby poľovalo v jednom združení 30-40. Teraz poľujú traja-štyria. Traja-štyria. A vy si čo myslíte, že tí traja-štyria budú strieľať tie medvede? Alebo komu dáte, dáte tým poľovníkom ostatným, ktorí nepoľujú nikde? Toto je ten problém. Viete, koľko ľudí poľuje? Teda koľko ľudí je členom poľovného združenia z tých 60-tisíc? Pán minister, viete o tom? (Reakcia navrhovateľa.) Aha, nie som poľovník. On tu rozpráva o 60-tisícoch poľovníkov, ale z tých 60-tisíc poľovníkov len jedna, maximálne jedna štvrtina poľuje. Jedna štvrtina. To znamená, že zvyšní nepoľujú.
Fakt ma bolelo brucho, keď ste rozprávali o tom, ako vy idete čistiť kanále, ako idete remízky likvidovať, lebo tam sa skrýva medveď. No predstavte si 10-hektárový, 10-hektárové pole, kde sa nemá tá srnčia zver kde skryť a keď idete do Bratislavy, tak si pozrite, aké sú tie polia veľké. No tak tam tie remízky, to by bolo ako riť na šerbeľ. Tam sa môže skryť aj ten vtáčik, ktorý spomínal pán Hlina.
Zhrniem to. Pán minister, prosím, prosím, zakážme kŕmiť divú zver. Zakážme kŕmiť zver, ktorá nám robí obrovské škody, obrovské miliónové škody. A keď sme robili ten zákon, vedeli ste o tom a aj Kuffovci aj vy ste presne o tom rozprávali, že pomôžme tým poľnohospodárom, pomôžme tým ľuďom na Záhorí, ktorí majú vinice, ktoré im tie daniele zožerú všetko. Pomôžme tým ľuďom. Nie, nie, neschválili sme ten poľovnícky zákon, lebo Lebocký a poľovnícka komora, to je silná loby, tak sme to neschválili, ale pomôžeme im tým, že prestaneme kŕmiť. Prinúťme tých poľovníkov, aby tú zver eliminovali, ale aj zver, nech nie je tritisíc danielov v revíri, ale nech je ich tristo, ako má byť. Prečo tí poľovníci, ktorým chcete dať strieľať medvede, nestrieľajú tú zver? Prečo na Záhorí nestrieľajú, vystrieľajú tritisíc danielov? Ale on im ide dať strieľať medvede. Prestaňme kŕmiť medvede, sprofesionalizujme naozaj tie zásahové tímy. A to, že zásahový tím eliminoval zver, teda tých medveďov tým, že ich uspávali, je normálne.
No a k pánovi Huliakovi a k tým streľbám. Ja som víťaz streleckých pretekov západného vojenského okruhu, z nejakých 10-tisíc vojakov som to vyhral ja v streľbe z samopalu, vzor 58, som víťaz na strednej škole, víťaz zo malorážky, takže ja viem strieľať, ale keby som stretol toho medveďa s puškou, tak sa tiež ako poľovník, oproti mňa, a stretol som ho dvakrát, dvakrát som ho tak stretol, že som naňho stúpil, bál som sa a bol oproti mňa 20 metrov a bál som sa.
Pán minister, prosím, prosím, nekŕmme zver. Nekŕmme ju.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Pročko, ja si myslím, že si asi ani neveril, čo si povedal teraz, lebo si začal pekne v úvode a povedal si, že medveďov je veľa. A s tým sa stotožníme. To si povedal tu aj kolegom z PS-ka s tým, že sa vytláčajú z toho prostredia, pretože má určité teritórium, a to nikto teraz, doteraz z tejto rozpravy nepovedal, a objavujú sa medvede tam, kde ich nemáme. A nie je to len problematika vnadísk. Vieš, keď sa ťa spýtam, že pred pár rokmi či včelári alebo ovčiari mali všetko dávať do oplotkov z Európskej únii, kde to bolo pred pár rokmi, pán kolega? Kde to bolo? Prečo to tu nebolo pred pár rokmi? Niečo nie je v poriadku. To nevrav, že ako budeme riešiť mor diviači, keď nebudú vnadiská. Ako ho chceš riešiť? Veď normálne to mali prikázané, to bolo z veterinárnej správy prikázané. Musíme to nejakým spôsobom riešiť, tak sa to riešilo.
Viete, tie poľnohospodárske remízky, si vravel, že treba zachovať. Ja chápem poľnohospodárov, keď má veľké pole a má tam nejaký strom, tá kontrola, ktorá robí mapy, tak mu ešte zmeria aj tieň koruny a vyjmú mu z tej plochy tú plochu, na ktorú svieti tieň koruny. A nedostane tie peniaze na tú poľnohospodársku pôdu. Sa smeješ, je to tak. Množstvo poľnohospodárov s týmto bojuje a ja som rád a som presvedčený, ty si hovoril o Lučenci, choď sa pozrieť smerom na Hriňovú, Mních zarastený, veď všetko tí poľnohospodári museli mať povolenie, keď väčší strom, okresný úrad životného prostredie ti musel podporiť. Ti vravím, my sme stratili sedliacky rozum. A ja sa vôbec toho nebojím, že ideme do toho. A ja za to zahlasujem.

Pán poslanec Pročko, no ja som teda opakovane položil tú otázku ohľadom vnadísk a myslím, že som na ňu nedostal nejakú jasnú odpoveď. Lebo ak vnadiská spôsobujú, že sa medvede dostávajú do blízkosti ľudských obydlí a do blízkosti trás, po ktorých sa ľudia pohybujú, povedzme turistických trás, tak áno, aj mne sa zdá logické, že by tam tie vnadiská byť nemali. Však to neznamená, že vnadiská nemôžu byť nikde, ale tam, kde hrozí kolízia medveďa s človekom, čo je dôvod, pre ktorý teraz tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tomto, tomto návrhu zákona, tak áno, je to opatrenie, ktoré by zrejme nie eliminovalo, ale znížilo riziko, riziko stretu medveďov, medveďov s ľuďmi.
A rovnako, rovnako ten výrub krovín, ktorý sa tam má prilepiť v druhom čítaní v rámci skráteného konania, hoci je to samostatný vládny návrh, ktorý takisto mali v skrátenom konaní, no ale keď sa tam prilepí v druhom čítaní, tak sa eliminuje rozprava o skrátenom konaní, eliminuje sa rozprava o prvom čítaní a áno, je to ten istý zákon, tak to mohlo ísť spolu, mohlo, mohlo to ísť spolu a by sa potom o tom mohlo hovoriť aj v skrátenom konaní aj v prvom čítaní. Takto iba vychádzame z toho, že vieme, že to tam bude, že to tam bude prilepené.
Ale opäť, problém aj keby teda boli kroviny, hoci teda kroviny asi nie sú univerzálny problém a nie sú problém na skrátené legislatívne konanie, tak zväčšenie toho obvodu stromov, ktoré možno vyrúbať bez povolenia, s tými ako nie sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, milý kolega Dostál, vnadiská spôsobujú naozaj to, že sa medvede dostávajú k obydliam, ale spôsobujú aj to, že my ich kŕmime. My jednoducho vnadíme, my prikrmujeme a to je problém. Každý jeden Slovák, ktorý žije na vidieku, vidí, čo sa tam deje, tak každý jeden Slovák, čo chodí do lesa, vidí koláčikmi, makovníkmi, chlebom, to všade, to a to je najmenej. Každo jedno poľovné združenie vynakladá obrovské peniaze na to, aby si kŕmilo, aby tá zver ostala tu pri nás. A kŕmia všetci. Aby v mojom revíri zostala tá zver. Nech mi neodíde do toho druhého revíru.
Roman Malatinec, to bolo aj pred päťdesiatimi, aj pred šesťdesiatimi rokmi, medvede naozaj spôsobovali škody na tých, na tých včelínoch a nehovor mi, prosím ťa, že o tom nevieš. Jednoducho pán Taraba, europoslanec, teda eurokomisár mu vyčítal, že my nečerpáme, my nečerpáme eurofondy na to, aby sa to ochraňovalo. Diviači mor, čo myslíš ako ho zlikvidujeme, že budeme vnadiť? A koľko diviakov tam príde, koľko diviakov strelia jeden večer? Čo myslíš? Tí poľovníci sú tam desiati? No jedného-dvoch diviakov možno strelí ten poľovník v noci určite, alebo cez deň, keď tam prídu tie diviaky, ale ten diviak tam nepríde ďalších 12, 13, možno 24 hodín. A príde na ďalší deň. Trvá to niekoľko, niekoľko dní, niekoľko aj mesiac, kým sa to eliminuje. A nie tým, že kŕmime tie diviaky. Ale tou nátlačkou a tým, že naozaj tí poľovníci eliminujú tých, tých diviakov, ten diviači mor, tak sa to dá vyriešiť. A kto chce hospodáriť, kto chce hospodáriť, tak hospodári. To tým, že my vlastne vyrúbeme všetky stromy na lúkach a pasienkoch, sa zlepší slovenské hospodá... poľnohospodárom zlepšíme život? Veď kto chce hospodáriť, hospodári.
Páni, nalejme si čistú kávu. Stromy potrebujeme na kšefty a k medveďom sa to hodí ako riť na šerbeľ.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, skúsim, tak s úsmevom si spomínam na jednu reakciu vlastne nášho predsedu výboru pre životné prostredie, ktorý nám minulý týždeň tu na nás v sále kričal, že či tu niekto rozumie medveďom, že on si myslí, že nie, že len on rozumie medveďom a veľmi nám to dával pocítiť teda tento názor a silne kričal do mikrofónu, aj mu skončil čas a ďalej kričal. Tak verím, že mi odpustí, lebo ja som teda s medveďmi ani v brlohu nespal, ani v ich šľapajách nechodil, ani ma neposlali ako svojho lobistu, ale dovolím si teda vyjadriť sa k tejto téme ako člen aj výboru, aj teda človek, ktorý si dal záležať na tom, aby som si spravil obraz, a volal som aj stretol som sa s viacerými nielen odborníkmi, alebo aj členmi toho zásahového tímu a volal som snáď na prstoch jednej ruky určite by som nespočítal s koľkými poľovníkmi.
Myslím, že Jožo Pročko to dobre sem vnáša taký ten, taký ten praktický prístup a dobre vykreslil konkrétne praktické situácie, ako to v skutočnosti je. Pretože, ako už bolo povedané, tie vnadiská sú niečo, o čom sa treba rozprávať, a opäť pán Huliak síce o tom veľa hovoril v kampani, ako treba riešiť medvede, ale pol roka už je fuč. Od neho to riešenie neprišlo a ministerstvu dopomohlo KDH k tomu, o čom sa tu teraz rozprávame. Čiže to je memento, ktoré hovorí samo za seba.
Chcel by som to nakoľajiť naspäť a predsa použiť niekoľko čísel a strhnúť to z tej emotívnej debaty, ktorú tu tak prerývano vedieme zároveň s kolegami, ktorí sa stále snažia to nakoľajiť na takú technickejšiu debatu, aby sme naozaj našli poctivé odborné riešenia, tak opäť to tam skúsim vrátiť.
No, nechcem sa opakovať, čiže nebudem všetko rozoberať úplne do detailov, ale chcem sa prikloniť k názoru, že nie je ani tak dôležité, že koľko tých medveďou je. Teraz ma, prosím, pochopte správne. Ja nechcem povedať, že to vôbec neni podstatné, ale to, že či ich je tritisíc alebo tisícpäťsto, alebo päťtisíc nie je samo osebe ten fakt, ktorý tu teraz potrebujeme riešiť a ktorý potrebujeme teraz rozlúsknuť. Aj keď je to isté memento pre ministra, aby sme teda mali nejakú konkrétnu jasnú metodiku, ktorú aj akceptuje Komisia, s ktorou bude treba o tomto probléme rozprávať aj do budúcna. Lebo to, čo my dnes máme na stole, tú situáciu, definitívne nevyrieši. Taký je môj názor a ešte vám poviem dôvody, že prečo. Čiže tú metodiku a ten počet medveďou bude dôležitý riešiť v čase, ale teraz nie je dôležitý.
To, čo je dôležité z môjho pohľadu, je to, že nám stúpa tá incidencia. Ten počet stretov a počet ľudí, ktorí sú zranení útokom medveďa. Tak ja som si, ja som sa dopracoval k číslam, ak máte niekto aktuálnejšie, tak povedzte, kľudne dajte na stôl, ale myslím si, že aktuálnejšie môžu byť len o pár dní.
Ten počet stretov a ten počet zranených ľudí v roku 2016, a myslím, že to tu už odznelo, tak to len tak v rýchlosti okomentujem, bol jeden. 2017 jeden, 2018 dvaja, 2019 traja, 2020 šiesti, rok nato siedmi, ďalší rok, teda rok ´22, deviati. V roku 2023 ich evidujeme 14 a v roku 2024, čiže v súčasnom období, a teraz mám číslo len po 24. apríl, ich už bolo 11, hej? Čiže ono to je jasný trend toho, ako sa človek stretá s medveďom, ako dochádza ku tomu, že medveď na človeka útočí. Že toto je kľúčový problém a toto treba riešiť.
Ono to tu už zaznelo, mne tu niekto kričal, že som nejaký budajovec, neviem úplne, čo tým chcel povedať, domyslím si asi len to, keď som hovoril, že treba riešiť nielen to, že keď už máme daného problémového jedinca, tak ho treba eradikovať, teda odstrániť, vyriešiť nejakým spôsobom. Som to, použil som taký výraz, že treba manažovať medveďa hnedého a mi kričali, že som budajovec. Tak chcem povedať, že ak to mysleli tak, že som nejaký prehnaný ochranár, tak nie som. A zároveň nie som ani človek, ktorý by nemal rád prírodu a netvrdil, že medveďa treba chrániť. Treba, lebo z toho, čo je všeobecne známe, je jasné, že medveď je závislý na tom, aby, na tom, že je chránený. Rapídne by sa znížil jeho počet a naozaj by hrozilo jeho vyhynutie a o tom sa ja nechcem ďalej rozvádzať. Čiže toto je, toto je jednoducho všeobecne známy fakt, ktorý máme v našej legislatíve. Jednoducho medveď je závislý na našej ochrane.
Zároveň je dané, a teraz použijem opäť čísla, že azda môžem povedať, že áno, populácia stúpa, ale nikdy sme ho, nikdy, dobre, beriem späť toto slovo, poviem z dlhodobého hľadiska, ktoré som skúmal ja, nejako vážnejšie neregulovali. Pozrel som si dáta medzi rokmi 2000 až 2009 napríklad. Tak som konkrétne tu našiel, že v priemere došlo k tomu, že sme odstrelili alebo odstránili 27 medveďov ročne, hej? Čiže z tohoto čísla za tých deväť rokov vidno, že k nejakému ráznemu, ráznej regulácii tohto druhu neprišlo. A ten medveď, samozrejme, že tu bol s nami aj po týchto rokoch a tým, že je chránený a má vytvorené priaznivé podmienky, ako tu už bolo povedané, a to nie sú len vnadiská, to sú aj iné faktory, tak sa, tak má priaznivé podmienky pre rozmnožovanie, pre život a preto tu častokrát, áno, poľovníci môžu stretnúť, ja som videl také video z nočného lovu, kde videli poľovníci niekoľko, myslím, že deväť alebo desať medveďov som tam napočítal, teraz si už nepamätám presne. Čiže tento fenomén toho stretu je častejší a medveď zaberá čoraz väčšie územie.
To je ďalšie číslo z roku 2020, 2022 mám toto číslo a ono hovorí, že medveď, vývoj areálu medveďa hnedého stúpol o 42 % medzi rokmi dvetisíc, medzi rokmi 2000 a 2022. Čiže o 42% sa zväčšilo jeho územie na Slovensku. Potom som si pozrel aj Národné lesnícke centrum, a teraz chcem povedať dopredu, lebo už tu odzneli, aj som s niektorými kolegami hovoril o tom, že či sú tie čísla presné, či nie, ja chcem vyzdvihnúť ten trend. A teraz vám ho, pokúsim sa vám ho demonštrovať, že ako ja vidím tie čísla, ako ich čítam. Použijem dve konkrétne štatistiky a tabuľky, tabuľky, ktoré som u nich našiel.
Jedna je, ktorá hovorí o denzite, čiže koľko kusov, na aký areál sa vyskytuje. Oni si teda stanovili, že na sto kilometrov štvorcových, aká je početnosť. Tak, a toto tu už odznelo. A ja sa k tomu vrátim, aj od ministra, napríklad porovnanie s Fínskom. Tak na Slovensku máme 5,1, to je štatistický údaj, medveďa na 100 km. Fíni majú 0,54 medveďa, teraz hovorím štatisticky. Ono to tak zle znie, ale tá reč čísel je jasná. Chorváti 1,77, Lotyši 0,12 medveďa na 100 km štvorcových. Dobre, Slovinci 5,43, čiže kúsok pred nami, Švédsko 0,67, Rakúsko 0,03. Prečo to hovorím a prečo pripúšťam, že toto číslo nemusí byť presné?
No tak povedzme si aj to, že, pripusťme, že tá volatilita, že tá nepresnosť by bola pomerne vysoká, povedzme, že by bola až tak vysoká, až tak nepresná, že 50 % z toho by bolo treba zobrať. Skúsme ísť takto kriticky dole. Tak stále by sme boli z týchto vymenovaných krajín, ktoré majú na svojom území medveďa hnedého, druhí v počte kusov na dané územie. Pretože keby sme rozdelili tých 5,1, o 50 % dole by sme išli, tak stále sú za nami tretí Estónci s 2,22 medveďa na 100 km štvorcových. Čiže aj keby ten údaj bol nepresný, tak nám hovorí, že tá, tá početnosť medveďa na dané územie je v porovnaní s týmito krajinami vysoká.
Poviem teraz ďalší údaj, a to je percento odlovu z celej populácie, to je presne to, čo som spomínal medzi tými rokmi 2000 a 2009, že v priemere 27 medveďov sa odlovilo ročne. Tak ako je to v iných krajinách?
Fíni percento odlovu, hej, a teraz to porovnám s tou, s tou denzitou. Takže denzita u Fínov je 0,54, čiže pol medveďa na 100 km, ale u nich je percento odlovu 13,15 %, budem to zaokrúhľovať. Čiže 13 % ročne odlovia a majú len pol medveďa na 100 km. Chorváti 13 % odlovia zo svojho počtu. Estónci 9, Slovinci 20, Švédi 10, Rakúšania nič, Lotyši nič. Čo my? Čo my? My máme v štatistike napísané 0,32, hej, čiže keď, tu by sme zase pripustili opačnú mieru chybovosti. Čiže dajme tomu, že by sme odlovili viac, aj keď sa asi nepredpokladá, že tie čísla budú nejaké iné. Toto je jasne dané, tak keby sme hneď 1 % odlovili, že viac ako trojnásobne to preženiem, tak stále v tej početnosti populácie na 100 km je to nič oproti tým ostatným krajinám, ktoré majú početnosť medveďa na 100 km rapídne nižšiu, ale odlovia rapídne viacej.
Prečo to hovorím? Ľudia môžu mať taký pocit, teraz hovorím o širokej verejnosti, že my tu diskutujeme o takom nejakom úplne zásadnom riešení, ktoré to vyrieši v tých regiónoch. Ktoré tú početnosť medveďa zvráti alebo ju proste tak eliminuje, že zrazu sa to nestane súčasťou ak nie každodennou, tak každý druhý deň vidím vo večerných správach nejakú reportáž o medveďovi. Takže proste tento problém sa vyrieši. Tak ja si myslím, že sa nevyrieši. Nevyrieši sa už len preto, pretože my riešime ten konečný efekt. Že čo s tými problémovými jedincami. S úsmevom som hovoril o predsedovi našom výboru, ktorý z nepochopiteľných dôvodov príliš emočne reagoval, keď sme chceli hovoriť o tých, o tom, že kde ten problém vzniká. No tak myslím, že nikto nebude rozporovať, že problém vzniká v tom, že táto šelma stráca plachosť. Zvyká si na ľudský pach, zvyká si na ľudskú činnosť. Áno, presne tými vnadidlami. Pretože jednoducho tie sú častokrát príliš blízko zastavaného územia, tu kolegovia z inej strany to jasne demonštrovali, a ten medveď, to neni tak len, že mu nasypete za hrsť nejakého jadrového krmiva. Veď predsa a to je úplne tiež jasné, ja som počul príklad od poľovníka, ktorý hovorí, že tu máme pekáreň, keď sú tam staršie výrobky, ten, to pečivo nám stvrdne, tak to zoberieme do vriec a vysypeme to v hore, kúsok za domom to máme. Teraz keď hovorím kúsok, tak som mal z neho pocit, že to mal za nejakým ovocným sadom, keď mi to rozprával, a tam má vysypané jedlo, kde striehne na zver a tú potom strieľa.
No dobre, nelegálne vnadisko, ja viem, máme ich regulované, nemali by čo byť. Ale prečo sa tu tvárime, že nie sú? Prečo sa tvárime, že tento problém s vnadiskami nie je. Prečo to nie je poctivejšie riešené. A tu podporujem tú úvahu, jednoducho toto potrebujeme začať regulovať. Regulovať intenzívnejšie a neodbíjať to a nezhadzovať to zo stola. Že kto sa tu rozumie medveďom. Že vnadísk sa nedotýkajme. Lebo takto to vyznelo minulý týždeň a takéto tóny to malo aj dnes. Čiže tie vnadiská bude treba regulovať a tuto by sme sa mali pristaviť viac.
Paradoxne si myslím, že tento problém my tu nevyriešime nejako zásadne tým, že prijmeme nejakú novú legislatívnu úpravu. My tomu môžme pomôcť, my môžme vykročiť správnym smerom, ale ten problém, ktorý tu máme, môže z najväčšej miery riešiť minister. Môže ho riešiť rôznymi spôsobmi. Jeden už povedal Jožo Pročko alebo aj ostatní, treba posilniť zásahové tímy. A ja som za to, že nielen im dajme nové vybavenie a dajme im 200-tisíc na to, aby si dokúpili a zmodernizovali vybavenie, ale spravme ďalší tím. Pretože keď si pozriete tú mapu, kde sú tieto tímy rozmiestnené, tak niekde Humenné, Sobrance, tam by som dal kľudne šiesty. Pretože toto bude súčasť dlhodobého riešenia problému s medveďom. Zároveň je dôležité riešiť to, aby medveď plachosť nestrácal. O tom som sa už rozviedol viacej, nechcem sa k tomu už vracať pre krátkosť času.
Odznelo, a ja to tu naschvál spomeniem, ja viem, že my sme sa tu o tom viacej nerozprávali, snáď len taká humorná poznámka, beriem to v rámci humornej poznámky od ministra, že navrhoval kolegom ministrom z iných krajín, že však si ich zoberte, my vám ich vyvezieme, hej, tak to beriem v rámci vtipu. Ale verejnosť, ktorej je blízka príroda, mala takýto nápad, ale toto im nikto nepovedal, že prečo toho medveďa len neuspať a nepreviesť niekde inde. Prečo nevyužívať túto translokáciu. Tak treba im povedať a treba, aby jasne odznelo, že medveď sa vie vrátiť aj 700 km naspäť do svojej oblasti, z ktorej ho zoberiete. To, čo je pri tom podstatné, ešte ďalšia vec, je, že on je vystavený veľkému stresu. Samozrejme, že dostane sa do oblasti, ktoré už majú iné jedince, dostáva sa s nimi do stretu, zápasí o územie a podobne. Čiže od zodpovedného odborníka na slovo vzatého mám, že to číslo pri translokácii medveďa je také, že 50 % z týchto jedincov, pri ktorých sa toto vyskúša, uhynie. Čiže toto nie je cesta. Čiže ani vyviesť ich nemôžme, keby sme chceli. Alebo to nie je dobrý nápad.
Poďme späť k tým riešeniam, že čo tu treba ďalej urobiť, a teraz si pomôžem, lebo to ma celkom, celkom zaujalo. Našiel som rozhodnutie Súdneho dvora, aj vám poviem spisovú značku C-674/17 z 10. októbra 2019. V tomto prípade chceli Fíni zlegalizovať regulačný lov vlkov kvôli pytliactvu, ktoré sa im rozmohlo. A tak v skratke vám poviem, že o čom to je. To zhrnutie je, že ak chcete robiť výnimky, tak musíte mať tieto výnimky, musia byť adekvátne cieľu, ktorý bude jasne a presne podložený, bude zdôvodnený a obhájiteľný s tým, že cieľ nie je možné dosiahnuť inak. Hovorím to s ohľadom na tie reči, že koľko, aká je početnosť medveďa. Dajme tej Európskej komisii toto číslo, dohodnime sa na ňom, spravme ďalšiu štúdiu alebo vyriešme tento problém o interpretácii čísel, ale podniknime ďalšie veci. Ako povedal kolega Jožo Pročko, vyčerpajme eurofondy, spustime to, tí ľudia naozaj mnohokrát o tom nevedia a toto je vaša robota, pán minister. Tuto nepotrebujete túto snemovňu, nepotrebujete k tomu nový zákon. Toto je vyslovene o tom, aby ste sa priblížili k tým ľudom, ktorí môžu o to žiadať, a aby tie peniaze dostali.
A urobme aj to posilnenie toho zásahového tímu a ďalšie následné kroky, ktoré k tomu, ktoré budú zlepšovať manažovanie medveďa hnedého, ale ja som presvedčený, a teraz sa vraciam k tomu, čo som povedal, že toto všetko nebude stačiť. Ja si myslím, že by sme mali mať kvóty. Toto tu neodznelo, ale hovorím to tu zodpovedne aj s ohľadom na to, že možnože na jeseň sa tu stretneme znovu. Pretože tento problém, toto riešenie, teda takto, toto riešenie, ktoré ideme prijať, nevyrieši definitívne tento problém. Bude sa môcť vyhlasovať mimoriadna situácia, bude môcť dochádzať k odstrelu, ale zásadne to tú populáciu, ktorú máme, nezreguluje. Ale teraz ma nepochopte zle. Teraz ja nehovorím, že majme nejaké kvóty v objeme, poviem, 200 kusov, ktoré ministerstvo uvoľní a celoplošne dôjde k odstrelu tohto medveďa. Toto vôbec nehovorím. Keď sa na to pozerám čisto manažérsky, keď si zoberiete, že teraz máme tri oblasti, ktoré sú, ktoré sú poznačené zvýšeným výskytom a ktoré sú jasne indikované, že v nich je medveď, niekto to nazve, že premnožený. Ja by som povedal, že je viditeľnejšie prítomný a dochádza tam naozaj častejším k stretom, hej, to je tá, Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Poľana. Však tie kvóty potrebujeme podľa mňa na to, aby keď tento druh, nezaberú tie preventívne opatrenia, ktoré budeme využívať a ktoré si môžeme nastaviť, tak aby sme ho mohli účinne regulovať. A vtedy by mohlo podľa mňa ministerstvo prísť a povedať: takýto počet odstreľte.
Preto hovorím, že teraz ma už snáď nikto neoznačí za nejakého prílišného ochranára, ale stále teraz akcentujem a chcem to podškrknúť, prírodu treba chrániť. Ale k tomuto, pán minister, potrebujete urobiť kroky vy. Potrebujeme ukázať Európskej komisii, že sme všetky, všetky riešenia, ktoré sa dalo, vyčerpali a potom s nimi môže byť o tom debata. A táto debata tu ďalej bude, pretože my vám neschvaľujeme nič, čo by túto situáciu definitívne vyriešilo. Áno, my chceme vyslať jasný signál do verejnosti, že je to problém, že je to problém vážny a že ho riešiť treba. Ale nalejme si čistého vína ešte raz, toto to úplne nevyrieši a treba na tom poctivejšie pracovať aj ďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Poslanec Dostál.

Pán poslanec Krátky, oceňujem ten analytický prístup a teda že poďme sa baviť, poďme sa baviť o číslach, alebo tá debata by mala byť založená na nejakých faktoch. Otázka je len, že v tejto téme nie sú čísla, ktoré by boli spoločne zdieľané, ktoré by boli akceptované všetkými, všetkými stranami. A rovnako tak nevieme celkom presne povedať, že aké je to dobré číslo. Že teda ak sa porovnávame s inými krajinami, kde je menšia hustota medveďov vzhľadom na nejakú územnú jednotku, znamená to, že tam je to normálnejšie, alebo u nás je to normálnejšie? A ani neviem, či to je možné vždycky, vždycky takto mechanicky porovnať. A neviem teda, že či si niekto, niekto sľubuje, že niečo môže definitívne vyriešiť tú situáciu alebo, alebo úplne poskytnúť riešenie, ktoré zabezpečí, že sa už žiadne problémy, problémy nevyskytnú, to asi takú ambíciu nemá, nemá nikto a nemá ani, ani predkladateľ. Ide asi o to nájsť riešenie, ktoré vyrieši ten hlavný problém, ktorým sú časté strety ľudí, ľudí s medveďmi, kde aj dochádza ku kolízii, respektíve napadnutiu ľudí, ľudí medveďmi. Len otázka je, či to navrhnuté riešenie je naozaj také a či sme už tie iné prostriedky, o ktorých ste hovorili v súvislosti s rozhodovaním na úrovni Európskej únie, vyčerpali. Teda že či napríklad tie preventívne opatrenia, ktoré sa spomínajú aj tu, ale iba počas mimoriadnej situácie, opäť sa vraciam k tým vnadiskám, sú dostatočné a sú vyčerpané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Stohlová.

Ďakujem pekne. Ja teda tiež oceňujem ten analytický prístup, ale priznám sa, že budem trošku rýpať, lebo vy ste na začiatku spomínali ten trend a čítali ste, teda že počet tých stretov že teda bol jeden, dva, tri, šesť, osem, ale keby sme išli tri roky predtým, tak by to bolo šesť, osem, šesť, tam už ten trend potom nie je až taký jasný a zjavný. A keby sme išli do toho napríklad roku 1987, tak tam tých stretov bolo jedenásť, čiže ten trend no vyzerá, že keď si stanovíme, že začíname od jednotky a vybereme si taký výsek, tak sa môže javiť, ale nie je to celkom tak.
No a potom ste hovorili veľa aj o tých dátach, ktoré smerovali k tomu, akú máme hustotu medveďov na Slovensku, tak to sú vlastne dáta Národného lesníckeho centra z roku 2023 a ja aj poviem, že ako k nim oni došli. Oni zobrali pre nich a všeobecne ako prijímanú dôveryhodnú štúdiu z roku 2014 a od toho čísla iba odhadli, aký počet mláďat sa každý rok narodí. To je jediný faktor, ktorý v tom zahŕňali, a je to nepostačujúce, a prišli k číslu tritisíc takýmto spôsobom. A keď si chceme overiť tak jednoduchým spôsobom kvalitu tejto metódy, tak si to môžme porovnať práve s tým rokom 2014, keď máme tú štúdiu, ktorú považujú aj oni, aj my za dôveryhodnú, tak aj vtedy robili také odhady a vtedy ten ich odhad bol obdobne nepresný a hovoril o dvojnásobku populácie, čiže to myslím, hovorí za všetko. Naozaj treba byť veľmi opatrní ohľadom tých dát a štúdií, pretože nie všetky sú rovnako kvalitné. Ale teda to len tak ako nabok, lebo myslím si, že túto diskusiu by v skutočnosti sme mali na odbornejšom fóre viesť a nie úplne v tomto parlamentnom pléne.