12. schôdza

Ďakujem pekne, Fero, za tvoje vystúpenie. Podľa mňa si načrtol to, čo riešime už od rána, ten legislatívny chaos, ktorý sa tu deje, že my tu máme transpozíciu európskej smernice a zrazu sa rozhodneme v skrátenom legislatívnom konaní k transpozícii riešiť rezidentov, ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, sprievody detí. Teraz najnovšie, najnovšie ideme teda aj reformu nemocníc posúvať. Takto sa to nemôže diať.
Čo sa týka tých samotných ambulantných pohotovostí, o ktorých si ty hovoril. Ja už som to hovoril, že ja rozumiem ministerstvu alebo ministerke, že, že musí zavádzať ťažké opatrenia, redukovať siete, optimalizovať ich nejakým spôsobom, prípadne skracovať ordinačné hodiny, ale to by malo ísť v nejakom väčšom balíku. A to sa nedá robiť ako takéto prílepky k transpozícii európskej smernice. To by malo ísť vo väčšom balíku, keď hovoríme o tom, že skrátime ambulantné pohotovosti, aby sme odbremenili tých pediatrov a pediatričky, ktoré musia večer slúžiť, aby mali energiu a silu slúžiť na svojich bežných ambulanciách, tak ja sa pýtam, že to vám neodstráni ten problém na tých bežných ambulanciách.
Vlastné ministerské predikcie hovoria, že do roku 2030 nám budú chýbať stovky pediatrov a pediatričiek na ambulanciách. A my to zatiaľ nevidíme, počúvame tu o projektových kartách, o plánoch, dokonca nepočuli sme ani žiadnu víziu. Máme tu, jediné, čo tu máme, máme tu od minulej vlády stratégie. A, ale absolútne tu nevidíme opatrenia, ktoré by zastabilizovali tých pediatrov a tie pediatričky v tých bežných ambulanciách. Toto je iba kvapka v mori, vyrieši to problém možno na chvíľočku. Neriešite ani tie samotné poplatky, neriešite reorganizáciu k urgentom, neriešite všetky následné veci, ktorú treba k tomu treba vyriešiť.
A ja sa obávam, že keď tie ambulancie začnú kolabovať, tak zase to tu budeme riešiť len cez prílepky a na poslednú chvíľu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, spomenul si vo svojom vystúpení aj otváracie hodiny lekární a tu musím potvrdiť fakt, že toto je na hlavu postavené, lebo lekárne sú otvorené napríklad do 19.00 hod. a pohotovosti máme do 22.00 hod., hodine a tí pacienti si potom nemajú fakt kde vyzdvihnúť tieto lieky. Ale paradox v tom je, že tam, kde sú tieto detské pohotovosti alebo aj dospelé pohotovosti, tak v každom tom meste je minimálne desať lekární. Oni sa nevedia dohodnúť, aby jedna tá lekáreň slúžila do tej 22.00 hod.
Máš pravdu aj, že pediatri majú vyšší vek, ale nie všade. To by sa malo posudzovať regionálne, ale my tu posudzujeme komplexne, spriemerujeme to na celé Slovensko a vyjde nám nejaký vek.
A ten pozmeňovák, Peťo, čo dávaš, tak tu hrozí to, že vlastne tí starší dokto... lekári, ktorí sú, tak možno odídu, lebo do 18.00 hod. odmietnu pracovať, i keď to bude jeden deň v týždni napríklad, lebo oni potom budú mať aj vlastne pohotovosť a držia do 22.00 hod. alebo do 20.00 hod., ak sa im to schváli.
Určite my nepodporíme tento návrh, aby sa skrátilo do 20.00 hod. Kvôli tomu, že sa ruší 15 detských pohotovostí, tým pádom ste vlastne tú dostupnosť znížili tým obciam a mestám. To znamená oni nemôž... nestihnú do tej 20.00 hod. prísť na tú detskú pohotovosť, takže určite budeme proti a nebudeme súhlasiť, aby sa skrátili tieto hodiny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie a najmä za tie, za ten komentár z praxe. To absolútne oceňujem.
A čo sa týka teda ambulantnej pohotovostnej služby, mám veľmi podobné obavy. Plus sa k tomu teda pridávajú aj obavy o nemocničné urgenty, ale je pravda, že pokiaľ vlastne vyriešime len jednu časť problémov, že dobre, tak pediatri nechcú slúžiť, lebo jednak sú tam a úplne objektívne, hej, že niektoré pohotovosti sú nevyužité alebo možno aj väčšina, majú nejaký svoj vek, proste tam nechcú byť, tak vyriešime síce tento problém, aby nám nedávali výpovede. A tým chcem zdôrazniť, že chápem objektívnosť pokúsiť sa toto, pokúšať sa toto riešiť, ale keď zároveň na druhej strane nevyriešime, že kam sa nám tí pacienti presunú, tak to naozaj môže byť katastrofa. Takže, Feri, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie a úplný súhlas aj s tým spôsobom, čo sa týka... A to nie len ty, ale aj Oskar Dvořák to veľmi dobre komentoval na výbore, aj pán Stachura, čo sa... tam máme úplnú zhodu.
Čo sa týka toho procesu, všetko takýmto zrýchleným spôsobom napriek tomu, že vecne z mnohým, z mnohých vecí z toho návrhu súhlasíme. Zaručene tam budú chyby. A najviac sa mi nepáči na politike, že to, čo kritizujem u iných, tak potom robím. Dnešná koalícia veľmi intenzívne kritizovala bývalú vládu. Viem to, lebo som kritizovala aj ja, aj tú predtým za to, keď sa robili návrhy na poslednú chvíľu, lebo nakoniec to vždy zle dopadlo. My jednoducho nemáme kapacitu si všimnúť toľko, ako by si všimol celý sektor a tí zdravotníci, ktorí s tým reálne robia, takže spôsob, akým to sem ide, považujem naozaj za, za vážny problém.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, zhrniem to len v skratke.
Záchranná zdravotná služba, za posledné roky jej nakladáme všetci, koľko sa do nej zmestí, lebo supluje celý záchranný a celý zdravotný systém. Kolabujú nám lekári, nedvihnú telefón cez deň – zavolajte záchrannú zdravotnú službu. Kolabujú nám pediatri – zavolajte záchrannú zdravotnú službu.
Ja sa pýtam, ešte raz, kto si zoberie na zodpovednosť to, že záchranka nepríde včas k pacientovi, ktorý bude mať infarkt, cievnu mozgovú príhodu, dopravnú nehodu, lebo nad to bola prioritne záchranná zdravotná služba spravená a to je jej hlavná úloha. Ona nie je ťažný kôň, že má zachraňovať celý zdravotný systém. Ona to nezvládne, už teraz to nezvláda a záchranári jazdia k všetkým možným sprostostiam, ak to mám už takto povedať Národnej rade, aké si ľudia vymyslia, a potom dostávajú nakladačku od príbuzných, kde prídu k dopravnej nehode a meškajú, alebo prídu k infarktu, kde príbuzní resuscitujú svojho otca, mamu a prídu po 20 minútach a pýtajú sa ich príbuzní: „Kde ste?!“ No kde sú? Suplujú celý skolabovaný záchranný zdravotný systém. A týmto tu rozhodnutím im zase, len naložíme. Zase im priložíme. Vozte, zvážajte a nezachraňujte. Ale to nie je priorita – nezachraňovať. Záchranná služba má zachraňovať.
Čiže, pani ministerka, zásadne nesúhlasím s tým, aby sme takýmto rozhodnutím naložili kde viacej záchrannej zdravotnej službe.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sa tu už nahovorilo. Nebudem sa opakovať, ale skúsim niečo povedať ešte viac. No. Spravili ste nám naozaj obrovskú smršť pozmeňovacích návrhov. Naozaj 13 pozmeňovákov. Ja mám pocit, že ja som nestíhal čítať tie maily, ktoré mi prichádzali, že ešte jeden, ešte jeden a ešte jeden. A ešte oprava a ešte, ešte jeden, 13 pozmeňovacích návrhov. Ja mám niekedy pocit, ako keby sme teraz, že ste sedem mesiacov v úrade, akože teraz sa cez jeden zákon snažíte dohnať to, čo ste zameškali. Čiže proste ešte sme nestihli povedať k APS-kám nič, tak bum nejaký pozmeňovák. Ešte sme neurobili nič k rezidentom, no tak bum, dajme tam ešte na tie re... na tých rezidentov čosi. Potom ste ešte tam dali že sprievod dieťaťa. Aha, aj to by bolo dobre nejako riešiť, tak bum do tohto zákona, tiež ešte nejaký, nejaký pozmeňovák tam treba rýchlo hodiť.
No vrchol je teraz, že príde pozmeňovák ešte teda aj k optimalizácii nemocničnej siete, čo je ako veľmi komplikovaná, komplexná téma. Príde dnes ráno, vážené kolegyne, kolegovia, dnes ráno, dnes ráno príde pozmeňovák, ktorý má tri strany, kde sú samé haky-baky, paragrafy, všetko možné, čo si treba poriadne naštudovať, načítať, pozrieť, či to náhodou predsa len nespôsobí nejakú galibu, kde my sme už zvyknutí, že tie galiby tu, bohužiaľ, prichádzajú práve preto, lebo sa ten legislatívny proces takto kriví, ako sa tu kriví.
A ja chcem ešte raz zdôrazniť, lebo tuná pani ministerka, ale aj páni z koalície vždy hovoria, ale vy ste to robili presne takisto, ale, alebo aj horšie ešte dokonca... (Reakcia z pléna) Tak, presne. Ale pozor, pozor, teraz prichádza ten zásadný krok, zásadná vec, že keď tuná bol covid, to znamená pandémia, ktorá tuná predtým nebola, tak tu bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A pozor, my sme nerobili skrátené legislatívne konanie k APS-kám, ale napríklad k pandémickým ambulanciám. To, že čo z toho bolo, to je už druhá vec, ale proste tam bolo skrátené legislatívne konanie, lebo tuná bola vážna situácia. Teraz nemáme tu túto vážnu situáciu a robíme takýmto spôsobom kotrmelce, že nadivoko úplne. No to už som sa musel teraz vyrozprávať a teraz konkrétne, reálne k veciam, čo som chcel povedať.
Kolega Majerský tu rozprával o tom, o tých APS-kách, nebudem sa opakovať. Naozaj myslím si, že sme priniesli, priniesli nejaké návrhy. Myslím si a toto oceňujem, tu vás chcem pochváliť, že ste si našli na nás čas a ste si to vypočuli. Škoda, že teda nič sa nepodarilo pretaviť do toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je predložený, ale každopádne oceňujem, že ste si to vypočuli.
Čo sa týka dvoch vecí, ktoré mi ležia na srdci, to je, jedna vec je tá, ktorá pôvodne vlastne spôsobila, že tu máme ten zákon 578, že ste chceli v dobrej viere upraviť ďalšie vzdelávanie, chceli ste pomôcť aj a nemocniciam, aby v lete mali študentov. To oceňujem, to je v poriadku, tomu som sa venoval už v prvom čítaní, ale ten pozmeňovák, čo sa týka rezidentského štúdia, musíme trošku k tomu pristúpiť tak konkrétnejšie, aby sme si vedeli aj zdôvodniť, že prečo to je nebezpečné, keď nemáme presný plán, čo chceme s ďalším vzdelávaním robiť.
Ja tu mám jeden príklad, ako sa študuje, lebo u nás sa študuje otorinolaryngológia, ako to vyzerá na Slovensku, v Česku a v Nemecku. Dovoľte mi, aby sme si to trošku porovnali, a potom sa môžme baviť, či teda ten pozmeňovák, ktorý predkladáte, vôbec niečo pomôže, alebo je to naozaj zase len nejaký prílepok, ktorý sa kdesi objaví, a budeme to musieť opäť znovu musieť o chvíľu meniť.
Keď sa pozriete, tak tá špecializácia v jednotlivých krajinách trvá 60 mesiacov aj na Slovensku, aj v Nemecku, aj v Českej republike. Forma odborného vzdelávania na Slovensku štúdium, v Česku je to špecializačný výcvik, v Nemecku odborné vzdelávanie. Kto to robí? Na Slovensku to sú lekárske fakulty, v Česku je to Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, v Nemecku je to regionálna lekárska komora. A teraz prichádza to dôležité, povinné cirkulácie. Keď chce byť otorinolaryngológ na Slovensku, teda budúcim otorinolaryngológom, tak musí ísť na tri mesiace na chirurgiu, na neurochirurgiu musí ísť jeden mesiac, musí odcirkulovať dva mesiace vnútorné lekárstvo, maxilofaciálnu chirurgiu musí absolvovať ďalší mesiac. Potom musí ísť ešte, pozor, na plastiku jeden mesiac a potom musí ísť ešte aj na ARO jeden mesiac. To koľko je potom vlastne na tej otorinolaryngologickej klinike, ktorá by ho mala ďalej vzdelávať?
Pozrime sa na Českú republiku, ktorá prešla určitou zmenou. V Česku potrebuje lekár, ktorý sa vzdeláva na otoringológiu, potrebuje byť dva mesiace na chirurgii, potrebuje byť dva mesiace na vnútornom lekárstve a dva mesiace na anestéziológii. Už tu vidíme dosť zásadný rozdiel.
A teraz vezmite si tie, že tie kolečká, hej, že to musíte všetko nastaviť. A čo tam robí, čo tam robí ten jeden mesiac taký otorilolaryngológ? Čo tak na takej plastike asi môže robiť? No píše správy. Supluje niečo, čo proste, aby, aby tí kolegovia tam na tej od... oddelení nemuseli robiť. To je absolútne zbytočné, úplne zbytočné.
No a pozrime sa na to, že čo vlastne robia povinné, aké sú povinné cirkulácie v Nemecku. Že nula, nula. Žiadna povinná cirkulácia na žiadnom inom oddelení.
Zápočet z iných oblastí. Na Slovensku vám nevedia započítať nič. To znamená, keď ste boli internista alebo ste, máte atestáciu z internej a potom si rozmyslíte, že vy chcete predsa len robiť otorinolaryngológiu, no, tak na Slovensku vám z toho nezapočítajú, že nič, ani v Česku vám nezapočítajú, v Nemecku vám započítajú napríklad šesť mesiacov keď ste boli na internom, tak vám tých šesť mesiacov zarátajú do toho štúdia otorinolaryngológie a presne majú zadefinované, čo vám ešte môžu zarátať. Napríklad ak ste boli dvanásť mesiacov v nejakej otorinolaryngologickej ambulancii, aj to vám vedia zarátať, hoci ste ešte neboli zaradený do toho programu a neboli ste v tom štúdiu, ako je to u nás. Čiže aj tu je veľký dôvod na zásadnú zmenu.
Práca na domovskom oddelení. Predstavte si, že na Slovensku takýto lekár, ktorý má dobrú snahu byť tým otorinolaryngológom, je na domácom oddelení len 27 mesiacov, čiže z tých 60 mesiacov, ktoré on musí, ako je to predpísané, je len 27 mesiacov na svojom domovskom oddelení. V Česku je to, závisí od toho, že kde je, teda kde pracuje, ale je to minimálne 30 mesiacov. No a čo sa týka toho Nemecka, keď sa porovnáme teda s inými krajinami vyspelého Západu, tak v závislosti od toho, čo tá nemocnica ponúka. Ak je to nemocnica Poprad povedzme, vymýšľam si, a na otorinolaryngológii majú široké spektrum, no tak mu môžu zarátať všetko. On nemusí ísť nikde inde, čiže si vie na svojom domácom pracovisku, hoci to nie je univerzita, odkrútiť celé ORL.
Počet samostatne vykonaných výkonov. Hovoríme stále o atestácii, ktorá je uznávaná všade vo svete rovnako. Na Slovensku potrebuje vykonať samostatne 272 výkonov, v Nemecku, keďže je stále na tom svojom oddelení, 365. Čiže Nemci, pre nich je dôležitejšie, nie aby bol ten lekár na plastickej chirurgii mesiac a potom bol na maxilofaciliánej chirurgii dva mesiace, pre nich je dôležité, aby vedel, keď urobí atestáciu, urobiť základné penzum otorinolaryngitických výkonov. A to je tiež dôležitejšie ako to, že bol niekde na stáži jeden mesiac opierať dvere.
Čo sa týka počtu asistencií pri výkonoch takisto: na Slovensku 80, v Nemecku 100, čiže potrebuje viac.
Atestačná práca, pozor, tu sa píšu práce, nikto ich nečíta, vo veľmi podivnej kvalite. U nás musí to byť, teda na Slovensku, musí to byť publikovaná v recenzovanom časopise a obhájená pred komisiou. To je podmienka na to, aby niekoho pustili k atestácii na otorinolaryngológiu.
Česi majú tiež obhajobu práce. Predstavte si v Nemecku to netreba. Jak je to možné? To je ten istý otorinolaryngológ, v Nemecku to netreba, ale my áno. Musíš urobiť prácu, ktorú nikto nečíta.
Praktická skúška. Na Slovensku máme ešte aj to. Na Slovensku máme, že vyšetrenie pacienta, chirurgický výkon musíte urobiť normálne ako praktickú, praktickú skúšku. V Nemecku takéto niečo opäť nie je. Ústna atestačná skúška, samozrejme, áno. No a test na Slovensku je, v Česku ani v Nemecku nie je.
Čo sa týka klinických seminárov, to je to, čo veľmi kritizujem, prečo je to dôležité, že je to štúdium. Univerzita vám predpíše vyhradené semináre, ktoré musíte absolvovať, samozrejme, na ich lekárskej fakulte, niektoré sú spoplatnené. V iných krajinách sú povinné kurzy, ale tie môže robiť hocikto. To nemusí robiť presne tá univerzita, kde ste sa zapísali. Preto som to povedal tak obšírne, pretože tu je zakopaný ten pes, že tu je vlastne ten problém, ktorý máme. My musíme celé ďalšie vzdelávanie prekopať. Nám nestačí urobiť prílepok, večer nás napadne, že aha, ešte by trebalo rezidenčný program opraviť v paragrafe XY takto. To je nič.
A ja teraz netvrdím, že, pani ministerka, vy ste tu mali prísť so všetkým už hotovo. Veď ja chápem, že za pol roka sa nedá urobiť, prevrátiť svet, ale prísť s nejakou víziou. Povedať, áno, máte pravdu, poďme, ideme to zmeniť, bude to takto, o rok bude to v tejto fáze a o dva roky to bude v tejto fáze. Neprišlo to. A prichádzajú pozmeňováky, ktoré... čítame teda v noci, keď už chceme spať. No.
A ešte čo sa týka tej optimalizácie nemocničnej siete. Ja mám také déjá vu, veď my sme si prešli spoločne aj s pánom Balážom aj s vami kolečko všetkých nejakých predvolebných mítingov, stretnutí a všade sme sa viac-menej v tomto zhodli, že tá vyhláška je napísaná zle. A zase hovoríte, že teda však ty si na vine, ty si tam bol 11 mesiacov, na začiatku áno, neskôr nie. Tá vyhláška, a to hovorím stále dookola, je napísaná zle. Poďme ju opraviť. Nestačí tam urobiť len takéto zmeny, aby boli preplácané výkony poisťovňou jednotlivým nemocniciam. My ju musíme opraviť tak, aby sa tie nemocnice nedusili v byrokracii. My nemáme ešte poriadne zavedený ani ten DRG systém, že ešte tu nie je ani plne úhradový mechanizmus, a my sme si tu vymysleli ďalší systém, ktorý je rovnako komplikovaný ako ten DRG, aby to bolo ešte zložitejšie. To znamená, že tie medicínske služby, tu každý ešte potrebuje ďalší nový softvér, veď prečo by nie. Však treba nový softvér na medicínske služby. Tak sa zacyklíme, že už potom vôbec nevieme, že ako to má vyzerať. Veď v jednoduchosti je krása.
Veď to musíme nastaviť tak, aby sme tie, aby sme tu, aby sme tu, tú deľbu, tú optimalizáciu nemocničnej siete urobili ľahkú, vykonateľnú, udržateľnú, aby sa fakt že nemuseli sme mať 30 príručiek, a hľadať že kto, kde, ako, koho má posúvať. A opäť apelujem na ten model, ktorý majú Nóri. Myslím si, že nie je nič lepšie, ako to majú Nóri, ako to majú nastavené. Majú tri úrovne a majú jasne zadefinované, čo nemocnica robiť nemôže, to znamená, kedy musí pacienta posunúť na vyššie pracovisko. Opäť príklad pre tých, ktorí nie sú lekári. Pokiaľ príde rodička, ktorá je napríklad v 25. týždni, v 26. týždni tehotenstva, tak je jasne zadefinované, že do ktorej nemocnice ju môžu odviesť. Je jasne zadefinované, že ju neodvezú do nejakej, nejakej úrovne jedna, kde nemajú na to priestory, kde nemajú možno novorodenecké oddelenie - perinatológiu, ale ju musia odviesť ďalej, resp. môžu ju priniesť do toho, do tej menšej nemocnice, ale potom automaticky hneď organizujú preklad do vyššieho pracoviska. Aj prikázania boli urobené ako zákazy, nie ako možnosti, hej. Desať Božích prikázaní, nemáme tuná 100-tisíc vecí, čo máme robiť, ale my máme zadefinované, čo by sme robiť nemali, a presne tak mala byť urobená OSN-ka. To znamená zadefinovať, čo ktorá úroveň robiť nemôže, a bolo by to tisíckrát jednoduchšie, jak sme to urobili my teraz. A toto nie je len vaša chyba, ja, ja to nechcem brať akože toto je váš, váš problém, len ja som očakával, za šesť mesiacov alebo sedem mesiacov, že tu prídete a poviete: Áno je to vážne, je to problém, ideme to zmeniť a bude to vyzerať takto – o tri mesiace, o rok, o dva roky a potom už to bude vyriešený problém. Toto tuná neprichádza, opäť prichádza pozmeňovací, pozmeňujúci, pozmeňujúci nejaký návrh, ktorý proste len hasí to, čo teraz treba ako urobiť, a príde dnes ráno a potom ešte príde kontrola, že nebol dostatočný.
No, ťažko sa mi to hovorí, ale potom sa prečo divíme, že máme zdravotníctvo v takom stave, ako máme, no aj preto, že tu takto funguje celý systém. (Ruch v sále.)
A už som hovoril dosť, takže vám ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem šesť faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák.

Ďakujem, ďakujem za vystúpenie.
Ja by som chcel na kolegu Stachuru reagovať, pretože on hovoril o takých veľkých zmenách, ktoré by sme mali prinášať sem do zdravotníctva, a ja, mne toto občas pripadá, keď si sledujem všetky tie prílepky a, a veci, ktoré tu tlačíme k nesúvisiacim zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, že to sú také poloriešenia, ale to som naozaj že... že ešte som to veľmi pozitívne nazval. A že mi to príde tak, ako keby si chcel niekto odklepnúť takú fajočku, že riešili sme rezidentov, riešili sme ambulant, riešili sem ambulantné pohotovostné služby... Ja som to dokonca v tom prvom čítaní pochválil, že tam viacero vecí je fajn a dobrých, ale to som ešte nevedel, čo všetko príde a aký chaos v tom celom bude. A čoho sa ja teraz, aj keď, aj vzhľadom na to, že som to, niektoré tie opatrenia pochválil, však vy ste dokonca prebrali môj poslanecký návrh, ktorý ste odmietli pred dvomi mesiacmi.
Čoho sa ja ale obávam, je dvoch vecí. Prvá vec, je že keď naozaj veci robíme takto rýchlo, tak... a často sa vyjadrujete o riešeniach minulej vlády, že to bolo zbabrané, musíme to opravovať, tak ak to chcete robiť ešte horšie, ešte viac to zbabrať, tak toto je ten proces, ako to robiť. Všetko na poslednú chvíľu, dve hodiny pred výborom, tlačíte veci, neviem, koaliční poslanci v tom majú chaos, predkladáme, nepredkladáme, robíme tamto, nerobíme tamto.
No a druhá vec je to, že, že naozaj ja už, ja už by som očakával osem mesiacov od volieb, že tu príde niekto a predstaví nám nejakú širšiu koncepciu a povie nám aj, kedy to pôjde do parlamentu, pretože už pán Drucker má veľa projektových kariet. Ale všetci tu vieme, koľko z tých projektových kariet sa prinieslo na svetlo. Čiže ja sa len teším tomu, že vy prídete s nejakým projektovými kartami, a poviete nám, čo máme robiť, naplánujete si to tu na štyri roky, ako to tu bude vyzerať. Ale to, že prídete a donesiete nám 20 projektových kariet, neznamená, že sa niečo dostane do parlamentu.
Mali by sme podľa mňa už v parlamente reálne trištvrte roka po voľbách vidieť, čo chcete zo zdravotníctvom robiť a ako chcete adresovať problémy.

Ďakujem.
Pán poslanec Stachura, podľa mňa veľmi dobré vystúpenie. Fakt, naozaj, tie otázky, ktoré si otvoril, sú veľmi dôležité. Ale nemajú s terajším vedením ministerstva ani s pani ministerkou, ani s ním nič spoločné.
Kto a ako študuje špecializačné štúdium, bohužiaľ neurčuje ministerstvo, ale určuje to odborná spoločnosť. Rozprávajme sa s odbornou spoločnosťou. To sa nedá urobiť zákonom. Žiadny zákon na to neexistuje, lebo keď prijmeme zákon, ako má byť špecialista anestéziológie a urológie, tak to je najväčšia blbosť, ktorú vieme urobiť. Čiže nie, toto s tým ministerstvo nemá nič spoločné. Keď v otorinolaryngológii, skúste si to povedať, keď si vypijete nejaký poldeci (povedané so smiechom), si niekto vymyslí takého špecializačné štúdium, tak koho je to chyba? Pýtajme sa tých, ktorí sú za to zodpovední, hlavný odborník, predseda spoločnosti. Veď je to na hanbu. A všetci tí krčiari sú v tej spoločnosti. Nech si zvolia poriadny výbor, ktorý to urobí. Urologický výbor teraz robil koncepciu špecializácií v urológii. Teraz je tam daná, je jednoduchá, veľmi podobne ako Čechách alebo v Nemecku.
A druhá otázka, prepáč, že sa rozčuľujem troška, je OSN-ka. Tak jasné, to je katastrofa, ako je to urobené. Som to vravel na výbore. Je to katastrofa, ako to je urobené. Niet toho, kto vymyslel niečo, čo je medicínska služba. Niet nikoho, kto vymyslel program odborný, a niet nikoho, kto by to dal dokopy. Nikto sa k tomu nehlásite, ktorí ste tam boli. Preboha, prihláste sa niekto. Vyhlásime pátranie na to. To predsa nie je možné. Hanbíte sa za to alebo čo? Prihláste sa, povedzte: „Takto sme to chceli!“ Ale nie, že budete kritizovať niekoho, kto to napráva len preto, lebo zase niekto, a nie my, ste to nadviazali na Plán obnovy a odolnosti. No proste je to chucpe, takto hovoriť. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, rozhodne som vás počúval a mnohé predo mnou povedal už pán predseda výboru Baláž.
Prvú časť vašej, vašej debaty sme si povedali na výbore. Ak to nebude zrýchlené konanie, peniaze nedostanú nemocnice za služby, ktoré poskytujú.
Druhé, ORL, čiže krčné lekárstvo, máte absolútne pravdu. A tým sa zhodneme aj asi s pánom poslancom Horeckým, ktorý bol bývalý minister školstva, a s ním som debatoval voľakedy. Mali by sme tam pridať ešte aj zdravotné sestry, aby vychádzali zo strednej zdravotníckej školy.
Tretia oblasť, a ktorú ste spomínali, už som pozabudol, ale chcel som vás spýtať, však vy ste bol rok na ministerstve štátny tajomník a nepočul som v tom čase, keď ste bol s ministrom Krajčím, že by ste tieto veci boli riešili. Ani náznakom. Čiže skúsme teraz spoločne niečo urobiť pre to, máme problém vo vzdelávaní lekárov, a hlavne tých lekárov, to je stará záležitosť. Máte, v tomto vám dávam za pravdu. Potom skúsme urobiť stredné zdravotnícke školy, aby nám sestry vychádzali, a toto skúsme nejako, aspoň v tomto volebnom období presadiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje profesionálne a konštruktívne vystúpenie, ktoré prezrádzalo aj odbornosť, aj charakter. Nekritizovať za každú cenu, ale snažiť sa prispieť k riešeniu vážneho problému. Zaujalo ma aj to, čo si hovoril, práve čo sa týka vzdelávania a prípravy až po atestačné konanie. Naozaj Slovensko trpí tým, že 30 rokov povedzme zanedbané zdravotníctvo a školstvo, v tomto sú tieto dva obrovské rezorty podobné, sa pokúšame hasiť prílepkami, salvou parciálnych riešení, záplatu na záplatu šijeme a takto sa jednoducho systém len komplikuje a koncepčne nerieši, preto aj dnes som prekvapený z toho, že hovoríme o 13 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli v takomto slede, a tiež ponúkam konštruktívnu opozičnú prácu, odbornú, nie nejaký politický hyenizmus, smerom k tomu, aby sme interrezortne, lebo to nie je len otázka úradníkov a odborníkov na ministerstve zdravotníctva, už to tu aj zaznelo, ale odborných spoločností aj rezortu vzdelávania vysokých škôl, siete regionálnych škôl, stredných odborných škôl zdravotníckych a tak ďalej. Si myslím, že táto vec sa musí riešiť systémovo a koncepčne. Nemôžeme látať donekonečna diery záplatami na záplatu.
Ďakujem za slovo.