12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Musím povedať tak ako môj kolega, že pani ministerka Šimkovičová je naozaj nekompetentná a na nesprávnom mieste.
Namiesto zlepšovania a zveľaďovania kultúry šíri nenávisť a útočí na všetkých, ktorí si s ňou dovolia nesúhlasiť, alebo nespadajú do jej videnia sveta. Útočí na ľudí aj podľa ich orientácie, ponižuje ich, odopiera im právo na finančnú podporu z verejných zdrojov a ja som presvedčená, že jediným kritériom na prideľovanie dotácií musí byť kvalita a nie to, či sa vám páčia niekoho názory, alebo príslušnosť k nejakej minoritnej skupine. Len človek nekompetentný a zbabelý sa môže pokúšať o bezhlavé prevzatie moci v RTVS. Len človek nekompetentný a zbabelý sa môže pokúšať umlčať mimovládky, len človek nekompetentný a zbabelý môže v oblasti kultúry spolupracovať s Ruskom a Bieloruskom. Čo sa od nich, pani ministerka, chcete naučiť? Ako efektívnejšie rozbiť občiansku spoločnosť? Ako prevziať verejnoprávnu televíziu?
Pani ministerka, kultúra nemá byť slovenská a žiadna iná, kultúra má byť v prvom rade kultúrna. No vy svojou nekultúrnosťou a inklinovaním k dezinformáciám a hoaxom slovenskú kultúru len ničíte. Je to snáď len zlý sen a každý zlý sen raz skončí a aj pôsobenie pani Šimkovičovej na ministerstve kultúry sa raz skončí. Jej nekompetentnosť a zbabelosť sú ohraničené maximálne volebným obdobím, ale kultúra hranice nemá. Kultúra tu bude aj vtedy, keď si na pôsobenie pani Šimkovičovej na ministerstve kultúry budeme pamätať už len ako na zlý vtip. Vyzývam celú kultúrnu obec, aby vytrvali v tom, čo robia, my vytrváme ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, spomenuli ste, že STV-čku chceme alebo STV-čko chceme pripraviť o verejnoprávnosť. Môj pohľad na STV dnešnej doby, ale, ale i rokov predchádzajúcich, povedal by som, že už aj od našej poslednej vlády je, že STV, ale, žiaľ, aj Slovenský rozhlas, nielen televízia už dávno stratili právo byť nazývané verejnoprávne a nezávislé médium. To, že chceme zmenu v STV, verím, že to bude návrat, práve návrat k verejnoprávnosti, nezávislosti a vyváženosti. Posledným prípadom je aj vysielanie STV-čka 8. mája pred dvomi dňami v Deň víťazstva nad fašizmom a naratív, aký podsúva cez svojich redaktorov k pohľadu aj na druhú svetovú vojnu, aj na sviatok oslobodenia. Podobne je to aj pri iných významných udalostiach v našom štáte.
Takže verím, že sa trošičku to kormidlo otočí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hajko, ty si formálne hovoril za klub, ale ty si hovoril za klub aj ideovo, myšlienkovo. Práve pri tvojom pokojnom, ale faktickom prejave som si uvedomil, že tuná, tuná ide vlastne o zápas, o tvár krajiny, zápas o tvár tejto krajiny. Môžeme si položiť otázku, ako môže jedna malá strana, ktorá je vo vláde, alebo ako môže jeden, dvaja ľudia alebo piati ľudia meniť tvár krajiny? No môžu, pokiaľ vládna väčšina ich kryje a podporuje. Čiže teraz ak zápasíme o tvár tejto krajiny, tak hovoríme o zodpovednosti všetkých, ktorí sa zúčastňujú na týchto zákonoch, a ktorí sa tomu vyjadria a ktorí zostanú takto aj zapísaní.
Som veľmi rád, že si vyjadril postoj Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré od novembra ´89 tu zápasí o kultúrne európske Slovensko.

Ďakujem pekne.
Pán Hajko, ja by som chcela na vás zareagovať. Ďakujem vám teda najprv za zhrnutie niektorých argumentov, kde sa jasne ukazuje, ako nekvalifikovane pracuje pani Martina Šimkovičová v pozícii ministerky, ale ja by som vás chcela poprosiť, aby sme si spolu možno sadli a porozprávali sa o jednej veci, v ktorej si dovolím s vami nesúhlasiť. Už som vás to počula druhýkrát povedať a je to niečo v duchu, že teda tu boli nejaké liberálno-progresívne vedenia minulých ministerstiev kultúry alebo proste nejaké vybrané projekty, a proste v tomto duchu niečo. A ja by som chcela povedať, že my sme nikdy teda nemali ministra alebo ministerku kultúry, ale teda zároveň je dôležité sprízvukovať to, že my ako Progresívne Slovensko hájac tu napríklad Fond pre umenie, vždy hovorili, že v tejto chvíli my neriešime nejaké estetické preferencie alebo nejaké, že budeme hovoriť konkrétne o projektoch, o ktorých si myslíme, že by mali byť vybrané. My, my tu hovoríme o tom, aby inštitúcie, ktoré sa táto ministerka so svojou suitou snaží zbúrať, aby tie inštitúcie pracovali ako naďalej čo najtransparentnejšie a najodbornejšie, a to je vlastne pre nás dôležité a naozaj sme neriešili žiadne nejak takéto akoby, v úvodzovkách, ideologické zápasy. Čiže ja by som vás len teda chcela poprosiť, aby sme si toto možnože nejako vyjasnili a išli spoločne ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Ja by som vypichla jednu vec, na ktorú ste upozornili, lebo asi s jednou vecou sa môžme zhodnúť s pani ministerkou, je, že treba obnovovať kultúrne pamiatky. No ale potom v čom sa jednoznačne ukazuje jej neodbornosť, je, že nebola schopná doteraz vyhodnotiť projekty výziev programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Ja k tomu budem hovoriť viac. Je tam ohrozených 22 miliónov eur, toto sa ešte nestalo, aby takto meškal tento program, to znamená, je zjavné, že aj tam, kde teda pani ministerka tvrdí, že má prioritu, tak nie je schopná a spôsobilá robiť veci riadne a včas. Takže je zrejmé, že aspoň teda tam, kde sa rozhodla, že tú prioritu svoju má, tak by bolo dobré, aby tomu venovala svoj čas a energiu. Ale sa tak nedeje, takže potom je otázka, že ako máme vlastne vyhodnotiť tú jej odbornosť, keď chceme byť akokoľvek láskaví a budeme sa sústrediť len na to, čo sama považuje za dôležité.
No ale ani tam je jasné, že sa jej teda nedarí. Toľko zatiaľ.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, kolegovia, za poznámky.
K pánovi Pročkovi. No, pán Pročko, keby sme tu prestali diskutovať, tak už môžeme ísť na barikády a bojovať proti sebe kameňmi alebo čím. Ja si myslím, že ak sa aj podarí naše úsilie a pani ministerka bude odvolaná, tak Slovenská národná strana bude mať právo na tento post a my musíme ísť ďalej. Jednoducho tak, tak sa, to je politika. Čo sa týka pána Hazuchu, ja chodím na zasadnutie Rady RTVS. Máme inštitúciu, ktorá kontroluje tú verejnoprávnu televíziu a vidím, ako ju vedie aj šéf, dá sa tam, dajú sa tam, chodia tam pripomienky na prácu RTVS, je na to priestor, ak toho priestoru je málo, nech sa páči, zmeňme zákon, dajme jej väčšie právomoci, ale nie je dôvod na, aby sme rušili, rušili jednu inštitúciu a nahrádzali ju druhou. Myslím si, že rada ak potrebuje posilniť, tak nech sa posilní, dokáže ustrážiť verejnoprávnosť vysielania. Ja mám tiež veľa kritických poznámok k práci RTVS, aj som tam pracoval, takže mohol by som o nich hovoriť.
Áno, to čo povedal kolega Ferko Mikloško, je úplná pravda. Ja mám, ja mám pocit, že stojíme určite na nejakej hrane, on menoval dva míľniky, myslím si, že sme sa niekam dostali na nejakú hranu a ak, ak teda túto hranu nejakým spôsobom prekročíme, tak sa dostaneme do veľmi nepríjemnej situácie. Ja uznávam ministerstvu kultúry, že má hľadieť na peniaze, ktoré, ktoré spravuje, hej? Má na to právo, ale musí to robiť spôsobom takým, ktorý je pre spoločnosť prijateľný a nie tým, že pre jednu politickú stranu si sprivatizuje celé ministerstvo.
A ku kolegyni Kleinert, áno, môžeme o tom diskutovať a boli to skutočne excesy v minulosti, čo sa týka pridelenia niektorých, niektorých projektov. Ja som za to, aby tie projekty boli podporované na vyváženie a na základe kvality.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.
Po úvodnom slove navrhovateľky za klub Progresívneho Slovenska ku tomuto návrhu sme sa pripojili ako Sloboda a solidarita, uplynul už nejaký čas a medzitým sme si vypočuli tu rôzne prejavy a naozaj veľmi emocionálne, ktoré išli mimo toho, o čom je daný návrh.
Tak ja si dovolím vrátiť sa k tomu návrhu a zopár prešľapov pani ministerky si pripomenúť, lebo si myslím, že je na mieste, je čas, je pol dvanástej, od deviatej už ubehol nejaký čas, a ja rozumiem, že tým vstupom, ktoré tu zazneli, či už od pána podpredsedu Blahu, ale aj od pána podpredsedu Danka, osobitne od ministra Tarabu, vôbec neboli k veci, ale boli len o tom, aby sme zabudli akoby, k čomu sme sa tu vlastne stretli a prečo vyzývame pani ministerku, aby odstúpila.
A keďže k tomu zatiaľ nedošlo, tak sme podali návrh na jej odvolanie. Ja si dovolím zopár prešľapov a myslím si, že je dôležité, si ich zopár opätovne pomenovať. Hneď v úvode svojho pôsobenia pani ministerka poslala list českému kolegovi ministrovi kultúry Martinovi Baxovi, ktorý nemal hlavu ani pätu. Rovnako hneď v úvode jej mandátu súhlasila s nevpustením novinárov z Denníka N, Aktualít a SME na tlačovú besedu SNS. To určite ako osobitne ministerka kultúry by mala mať vzťah k slobode prejavu a prístupe k informáciám. Ako sama sa k tomu hlási a toto je jednoznačné popretie pochopenia jej úlohy na tejto pozícii.
Úvodný výrok ministerky znel: Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná. No ja by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by našiel, že vo svojich, medzi svojimi predkami nemá nikoho iného ako len Slováka. Ja by som chcela naozaj takú slovenskú rodinu vidieť, chcela by som vidieť jedného Slováka, ktorý žiadneho iného predka nemá. Takže ja by som chcela vidieť vlastne tú kultúru a neviem, pre koho vlastne by bola, keby sa teda opierala iba čisto o slovenské korene, lebo takú ani nemáme.
Ministerka dala peniaze, ktoré mali byť využité na boj proti dezinformáciám na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Veď v poriadku, nech sa páči, obnovujme kultúrne pamiatky. Ja sa k tomu vrátim, ale zjavne aj tam, kde teda si vybrala túto prioritu, tak nevie ju zrealizovať a tento celý program je oneskorený. Boj proti dezinformáciám, kde inde by mal byť oňho naozaj úprimný zápas ako na ministerstve kultúry, kde by mal byť boj o pravdu? Kde je ten boj o pravdu? Ale rozumiem, keď pani ministerka s pánom poslancom Kotlárom má svoj vlastný kanál, ktorý potvrdzuje hoaxy a neoverené informácie naozaj hrubého charakteru, tak zjavne nemá záujem o žiadny boj, o pravdu a dezinformáciám osobitne chce dať plný priebeh.
Ministerke Šimkovičovej prekážal obraz Andreja Dúbravského, na ktorom sa objímajú dvaja muži, ktorý bol vystavený v Slovenskom rozhlase.
Veď, samozrejme, je tu priestor, aby sa rozhodla, aký obraz má vo svojej kancelárii, obrazy na ministerstve kultúry prípadne. Ale prečo v inej inštitúcii? Prečo zasahovať do slobody inej inštitúcie pri kultúre?
Ministerka kultúry ešte v decembri moderovala a propagovala, a treba to nazvať pravým menom konšpirátorskú internetovú televíziu Slovan napriek tomu, že je tu zjavne, bol tu konflikt záujmov. Teraz tam vystupuje akože ako hosť, ale zjavne tiež tu si pomýlila svoju rolu. Veď nemusela byť ministerkou kultúry.
Ministerstvo kultúry na oficiálnom profile na Facebooku vyzývalo, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok, alebo LGBTI akcie.
Následne, keď k tomu dostalo množstvo príspevkov, ministerstvo kultúry odstránilo všetky príspevky na facebookovej stránke s tvrdením, že facebooková stránka je permanentne v stave kybernetického ohrozenia. Treba si pripomenúť tiež kontroverzný zákon o galériách a múzeách, a vôbec máme tu teraz vlastne taký nešvár, že návrhy zákonov, ktoré sa týkajú rezortu kultúry namiesto toho, aby išli riadnym legislatívnym procesom, tak nám tu prichádzajú v podaní pána poslanca Michelka. Nebolo to inak, samozrejme, ani pri zrušení výberových konaní vo verejnoprávnych inštitúciách v koho podaní? Pani ministerky kultúry v rámci jej rezortu. Ministerka kultúry obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Isteže asi v rámci slobody prejavu a osobitne asi tolerancii k ruskému agresorovi. Neviem, ako to mám inak chápať. A treba si potom, samozrejme, pripomenúť celý návrh novely o zmene RTVS, čo nie je novela o zmene RTVS, čo je nový zákon a napriek tomu, že je tu zjavný rozpor s európskym právom, tak ten presadzuje naďalej pani ministerka a domnieva sa zjavne, že verejnoprávna inštitúcia má byť tá, ktorá bude hlásať len tú slovenskú kultúrnu pravdu, ako ju vníma ona sama.
Treba, samozrejme, si spomenúť aj na odvolanie riaditeľky Bibiany a ustanovenie novej riaditeľky, svojej kamarátky z Kittsee. Toto je spôsob asi, ako treba odborne riadiť rezort ministerstva kultúry. Určite si treba spomenúť aj na Fondy na podporu umenia z podania pána poslanca Michelka, ktoré znamenajú, že namiesto odborníkov nám tu budú rozhodovať o kultúrnych projektoch politici. A tento zoznam nie je celý, ale ja som považovala za dôležité, si zopár týchto prešľapov pani ministerky pripomenúť, pretože po prejavoch predstaviteľov tejto koalície by mohli tieto prešľapy akoby upadnúť do zabudnutia.
Z tých prejavov, ktoré sme si tu vypočuli, ja by som si dovolila pripomenúť prejav pána podpredsedu Andreja Danka, ktorý nám rozprával o demokracii a právnom štáte. Ale toto je zásadné nepochopenie. Demokracia a právny štát je o slobode, o slobode. Kde inde má byť sloboda ako na ministerstve kultúry? Kde inde naozaj máme cítiť rovnosť, toleranciu, rešpekt k ľudskej dôstojnosti? Kde inde ako na ministerstve kultúry? Vlastne by sme mohli povedať, že ministra kultúry keď nevidíme, nepočujeme, tak je to možno to najlepšie, čo pre kultúru má znamenať. Jednoducho kultúra si má žiť svojim vlastným životom. Umelci nás poslancov, vládu majú a môžu kritizovať. Chodíme do divadla, aby sme sa smiali, áno, aj na sebe, áno, aj na sebe. A keď tam seba vidíme, znamená, že to umenie to robí dobre. A keď sa nevieme na tom zasmiať, znamená, že sme nepochopili, že sme v slobodnej, demokratickej spoločnosti, že je to správne a dobré, že umelci sa cítia slobodní kritizovať vládu, kritizovať poslancov. Toto je cesta pre slobodnú, demokratickú spoločnosť. A už z tohto, by som povedala, jediného momentu by v kultúrnej demokratickej spoločnosti minister kultúry mal odísť. Že nedokáže zniesť kritiku, nedokáže prísť do divadla a vidieť a počuť kritiku. Keď toto nedokáže, nemôže byť ministrom kultúry.
Ja som sa dozvedela od pána Andreja Danka, že my rozkladáme spoločnosť. Ale tí rozkladajú spoločnosť, kto do nej vnášajú nenávisť, tí rozkladajú spoločnosť, čo nie sú schopní uniesť slobodu ducha, tí rozkladajú spoločnosť, ktorí nie sú tolerantní, ktorí nemajú rešpekt k druhému. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí pravdy. Minister kultúry by mal byť ten, kto sa nebojí odpovedať aj na otázky, ktoré sú nepríjemné. Osobitne ministerka kultúry by mala byť takým človekom. Ministerka Martina Šimkovičová ukazuje svojim každým dňom a každým svojim prejavom a konaním, že sa nemala stať ministerkou kultúry, a že by mala jednoznačne z tejto pozície odísť.
Treba povedať, že SMER, sa o ňom vždy tak tradovalo, kradne, ale vie vládnuť, akokoľvek sa nám to niekomu môže páčiť alebo nepáčiť. Prvá časť zjavne platí. SMER robí všetko preto, aby sa kradnúť dalo. O tom bola novela Trestného zákona a o tom je aj zákon o strategických investíciách, aby tí, ktorí zákazky dostali, za to neniesli žiadnu zodpovednosť, aby sa tu kradlo dobre a bezpečne. Druhá časť, vie vládnuť. Toto určite neplatí. Fico už nie je ten, čo býval.
Áno, Fico bol ten, ktorý nakoniec zobral Slovenskej národnej strane ministerstvo životného prostredia, pretože kradlo na ministerstve životného prostredia, pretože kradlo emisné povolenky, nemohol sa na to pozerať. Zobral ministerstvo životného prostredia svojmu koaličnému partnerovi. Dnes keď je kultúra vykradnutá, vyrabovaná, popretá, Robert Fico tomu tlieska. Je mu to jedno. Sociálna demokracia tu neexistuje v strane SMER. Asistencia HLASU tejto degradácii je symbolom a signálom, že nie je inou alternatívou.
Áno, ja súhlasím s predrečníkmi, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ja som presvedčená, že slobodná kultúra je cesta. Cesta by pomohla našu spoločnosť spojiť. Jednoducho umelci sú slobodní, môžu sa kriticky vyjadrovať. Mali by mať ten priestor, aby nám pomohli našu spoločnosť spojiť. Jednoducho sloboda ducha, ja v ňu verím, cez slobodu ducha a cez slobodné umenie môžme naozaj našu spoločnosť vzkriesiť. Diktát, ktorý nám presadzuje ministerstvo kultúry v podaní ministerky kultúry, je nebezpečný. Ale takýto diktát v kultúre neexistuje, unisono kultúra neexistuje. Tento diktát je vymyslený a takúto kultúru na Slovensku nikdy nepresadíte. Slovensko sa dokáže ubrániť. A je to jasné už len tým, ako sa kultúrna obec bráni. Stodeväťdesiattisíc podpisov za pár dní.
Môžete tu vymýšľať o tom, že je tam podpísaná možno Pamela Anderson, nech sa páči, nech sa páči. Spomínajte kľudne argumenty Bombica trestne stíhaného s medzinárodnými zatykačmi. Toto je vaša argumentácia? Toto používate? Stodeväťdesiattisíc podpisov, nech sa páči, kľudne, nech je tam aj desať vymyslených podpisov, stodeväťdesiattisíc podpisov z kultúrnej obce.
Výzva premiérovi z kultúrnej obce z posledných dní po tom, čo tu bol takzvaný deň kontroly na ministerstve kultúry. Hneď následne na to sa kultúrna obec postavila a jasne dala odkaz ministerke ako aj premiérovi, a žiadala ich o ospravedlnenie sa za tieto výroky, ktoré zazneli na tlačovej konferencii.
A jasne povedali z kultúrnej obce, pokým politici, najmä vy, pán premiér a pani ministerka kultúry, nebudete schopní prejaviť toleranciu a rešpekt k iným názorom a predstaviteľom menšín, naša spoločnosť bude vedená do kultúrnej ničoty, nenávisti, polarizácie a záhuby, a to s vami na čele a aj s pani ministerkou kultúry po vašom boku.
Toto je zrkadlo, ktoré nám dáva kultúra a je dôležité, že nám ho dáva. A ja som presvedčená, že kultúra toto prežije, pretože v demokratickej spoločnosti sme a dovolím si reagovať aj na slová pána podpredsedu Blahu a podpredsedu Danka. Áno, máte pravdu, prehrali sme voľby parlamentné, aj prezidentské, je to pravda. Pravdou tiež je, že tá prehra nie je veľká. Ste tu v pomerne tesnej väčšine. Áno, máte pravdu, váš kandidát v prezidentských voľbách dostal 1 400 000 hlasov. Náš kandidát dostal 1 200 000 hlasov. To nie je veľký rozdiel. Áno, je to rozdiel 200 000 hlasov. Je to pomerne dosť, ale súčasne nie príliš veľa. Len to ukazuje, že spoločnosť je polarizovaná, je rozdelená. Ale keď budete dupať kultúru, nie je to cesta pre to, aby sme z tejto polarizácie vyviazli.
Strana Sloboda a Solidarita osobitne pri tomto návrhu sa cíti poctená, že sme mohli priložiť naše podpisy k návrhu na odvolanie ministerky kultúry. Strana Sloboda a Solidarita už to má vo svojom názve, pre nás sloboda je kľúč a tam, kde slobodu hľadáme a vždy bude mať miesto a musí mať miesto, je Ministerstvo kultúry. Preto určite všetci naši poslanci a poslankyne budú hlasovať za odvolanie ministerky kultúry, ktorá sa nikdy ministerkou kultúry nemala stať. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)

Reagovali ste na Blahu, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ľudia nás nemajú radi, že naozaj sme prehrali tieto voľby.
No a ja som neprehral tieto voľby, pretože ja som slobodne hlasoval, ale keď povie, že ľudia vás nemajú radi, tak ja si myslím, že opak je pravdou, že 60 % národa nemá rado túto vládu, ale to je, to je iná vec. Povedali ste, že sloboda by mala byť, teda kultúra by mala byť slobodná a to je to, čo vyčítam Slovenskej národnej strane, to je to čo vyčítam ministerke kultúry, že stráca, ona berie tú slobodu tým umelcom, ona berie. Tu vystupoval Taraba, keď tu vystupoval, rozprával o tom, že nahí umelci, tak potom zrušme sochy v múzeách.
Ja som ešte na Vysokej škole múzických umení na herectve sme s mojím kolegom spravili etudu, kde sme sa vyzliekli a naozaj bolo to veľmi zaujímavé. Ľudia chodili, bolo to v prítmí, takže budeme rušiť všetko také. Teraz napríklad zase ma spomínali, že som nahý prebehol cez námestie, no pred 25 rokmi. Ale im napríklad nevadí, že trošku troškoval premiér nahý na úrade vlády, to im nevadí.
Im nevadí ich nahota premiérov, im vadí toto.
No a ešte takú malú poznámočku mám. Tuná, spomenul si toho Blahu, ktorý rozprával, že sme infantilní, ako sa tu rehoceme. No tak v kúte tie dve poslankyne SMER-u sa vkuse rehocú a infantilne sa usmievajú, ale to mu nevadí, to Blahovi nevadí. Ony sa môžu infantilne usmievať, rehotať, ale to mu nevadí.
Vrátim sa ešte k Martine Šimkovičovej. Martina Šimkovičová má jeden dar, jeden neskutočný dar a to dar arogancie. Ministerka kultúry nemôže byť arogantná. Ministerka kultúry musí byť človek, ktorý naozaj sa usmeje aj na toho umelca, ktorý tu to umenie robí trošku iným spôsobom, ako ona chce. Martina Šimkovičová má dar arogancie. Ona to, čo sa jej nepáči, nebude v kultúre, nebude v národnej kultúre. A to čo je národné, chce hovoriť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Znakom vyspelej demokracie je aj miera slobody, ktorú dostane, ktorú má možnosť kultúra a umenie prejaviť v krajine alebo v spoločnosti. Lebo kultúra je o slobode slova, kultúra je o slobode médií, je o slobode, slobodnom vyjadrení umeleckej nejakej činnosti, o slobode galérií, je o slobode divadla a naša ministerka kultúry evidentne nevie uniesť mieru slobody, a preto ju chce zlikvidovať. Lebo je jednoduchšie z pozície moci umlčať všetkých, ktorí sa cítia slobodní, ako čeliť otázkam, čeliť kritike, čeliť možno nejakým vyjadreniam, ktoré by ako ministerka kultúry mala, mala vykonať.
Vy ste ministerstvo kultúry dostali do správy na štyri roky. Nie na to, aby ste presadzovali svoje videnie sveta, ale aby ste ten rezort spravovali tak, aby každý z kultúrnej obce mal možnosť slobodne vykonávať svoje, svoju umeleckú činnosť, svoju kultúrnu činnosť. Aby sme tu mali slobodné a transparentné médiá. Nie aby sme tu mali krajinu na váš obraz.
A práve preto tu dnes sedíme, a práve preto vás dnes odvolávame, lebo ste nepochopili základný účel funkcie, ktorú zastávate. A z vyjadrení vládnych predstaviteľov a podpredsedov Národnej rady za vládnu koalíciu je zrejmé, že ani celá táto koalícia nechápe dôležitosť a význam kultúry, a to je smutné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste hovorili o tom, ako jedným z cieľov súčasného vedenia ministerstva kultúry je natláčať všetkým nejakú správnu kultúru.
A priznám sa, že mňa to strašne prekvapuje. Najmä v hist..., neprekvapuje ma, keď viem, kto vedie to ministerstvo, ale prekvapuje ma v takom akoby historickom kontexte tejto krajiny. Veď sa, pozrime sa na, do histórie, že my sme vždy boli oblasťou, ktorou sa tu preháňali veľké mocnosti od Rímskej ríše, potom Turci sa tu prehnali, stále sme boli nejakou nárazníkovou vrstvou, že diverzita je to, čo by malo byť nám úplne najvlastnejšie. Ja si trochu myslím, že, žiaľ, my nevieme žiť tu diverzitu, lebo v nás akože to podporuje nejaké také tie pudy, hej, slovakizmu, že tým, že sa tu rôzne kultúry preháňali, tak máme strašnú potrebu sa nejak biť do pŕs, že tak v tomto celom, v tejto celej divočine, ktorá sa tu historicky diala, tak my si teda potrebujeme nejak dokázať, že my sme teda tí Slováci a niečím sme definovaní. Pritom že to je dnes aj hlavné motto Európskej únie United in diversity, zjednotení v rozmanitosti. A ja si myslím, že my by sme mohli byť tou krajinou, ktorá ukáže, že to vieme reálne aj praktizovať, aj vďaka tomu historickému kontextu.
No a druhá vec, ktorú ste, ktorú ste spomínali, je tá petícia. A keď už kvôli ničomu inému, tak ja si naozaj nepamätám, že by v ministerskej stoličke sedel minister, ktorý má takú slabú podporu svojich hlavných stakeholderov, že môžte nesúhlasiť s ich názormi. Aj ja som mal takých stakeholderov, keď som bol na ministerstve informatizácie. Tiež som nemusel súhlasiť so všetkým, ale vždy som mal záujem sa s nimi rozprávať a hľadať nejakú cestu kompromisu. Vy to dnes na ministerstve riadite tak, že vaši stakeholderi sú zásadne proti vám.