13. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No zazneli tu nepodstatné veci, kde sa uvádza, že ktorý minister tu je, ktorý minister tu nie je, stanovisko vlády je jasné, nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery, a to je alfa a omega.
A potom tu zazneli informácie ohľadom zrušenia zubných benefitov, ale však iniciatíva prišla zo strany zdravotných poisťovní, nie ministerstva a zároveň to bola aj požiadavka pri zostavovaní štátneho rozpočtu, išlo o požiadavku ministerstva financií, na tieto benefity sa skladajú všetci občania, ale nie všetci ich využívajú. Na začiatku pri zavedení týchto benefitov možnože narástol ten počet zubných prehliadok, ale za posledné obdobie sa už nezvyšoval. A ďalšia vec, že išlo o marketingový nástroj alebo prepoisťovaciu kampaň, tieto zubné benefity sa využívali počas tejto kampane, kde vlastne poisťovne si prostredníctvom týchto benefitov len lákali poistencov na svoju stranu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega Dvořák, ja by som si dovolil na rozdiel od mojich opozičných kolegov, ktorí sa faktickými poznámkami vyjadrovali k vášmu vystúpeniu a nevyjadrovali sa vlastne k vášmu vystúpeniu, ale k niečomu inému, dovolím si povedať pár myšlienok. Vy ste vo svojom vystúpení sa stále obracali na pani ministerku Zuzanku Dolinkovú s tým, že povedali, povedala ste, povedali ste, pani ministerka, toto ste povedali a ja som ju dnes ešte nepočul povedať ani slovo. Možno sa vyjadrí potom na konci, ale ja neviem, z čoho ste vychádzali, že ona niečo povedala. Ak ste mali na mysli stanovisko vlády, to je trošku iné niečo. Potom ste tu asi päťkrát povedali, osem mesiacov, že by už malo byť dosť, že je po voľbách, to je pravda, ale keď si to tak spočítate, tak zhruba šesť a pol mesiaca od toho, kedy sa vláda ujala svojho mandátu, a spomeňte si, čo sa dialo od 25. októbra len do konca roku. Toto obdobie by ste mohli dať úplne nabok, lebo bolo to programové vyhlásenie vlády, pamätáte si, ako ste obštruovali, potom tu bol rozpočet, do ktorého pani ministerka naozaj vybojovala ďalšie nové peniaze, obštrukcie a tak ďalej a tak ďalej. A tiež sa zachraňovala vaša optimalizácia nemocníc, ktorá bola tak naozaj zbabraná, hoci pri schvaľovaní tu všetci stáli a vítali túto tzv. reformu.
Ja by som teda možno len odporučil, či by ste nechceli stiahnuť tento návrh, lebo vy ste takí špecialisti, keď ste kedysi hneď po tom, ako vláda ešte ani nebola zostavená, chceli odvolávať pána ministra Eštoka, teraz predčasne podľa mňa ste sa pustili do pani ministerky Dolinkovej, dúfam, že sa vám to nepodarí.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne.
Ja sa vyjadrím len v takom kontexte, čo preberáme na výbore pre zdravotníctvo, kde naozaj sa snažíme venovať zdravotníctvu a menej politike. A toto si myslím, že celý tento dôvod na odvolávanie to je čistá politika, lebo nemyslím si, že sú tu nejaké reálne argumenty, ktoré by ste vy mohli za sedem mesiacov činnosti tejto vlády a činnosti pani ministerky dávať ako relevantný dôvod na odvolanie. Ja poviem, áno, aj SMER bol pri vláde pri zdravotníctve, strašne veľa sa spravilo aj dobrého, ale po tri a pol roku, čo sa tu dialo, vy chcete teraz od pani ministerky, aby za sedem mesiacov dala nejaké odpovede na to, čo so zdravotnými sestrami, čo na to povie pacient, ako sa dostať k odbornému lekárovi na ambulanciách, veď to sú také problémy, ktoré tu riešime, my sme ich začali riešiť už pred tri a pol rokmi. Ale ste ich nedokázali ani vy dotiahnuť za tri a pol roka a možno to bude trvať ešte nejakú dobu, lebo je to vážny problém.
Vrátim sa k tomu, že v Prešove musí stavať ministerstvo obrany. Ja sa z toho veľmi teším. Máme plniť nejaké kritériá, na obranu majú ísť nejaké percentá a ja som rád, že z tých percent nepôjde niečo na zbrane, na výzbroj, ale pôjdu peniaze do zdravotníctva a bude to slúžiť nielen armáde, ale všetkým ľuďom v tom regióne. Veľmi sa z toho teším. Nie je to kvôli tomu, že by pani ministerka bola neschopná a robí sa tu veľa krokov k tomu, aby sa dotiahli aj tie veci z plánu obnovy, aby sa napravili tie chyby, ktoré boli spravené, a už sami dobre viete, že tohto roku sa niekoľko vecí muselo posúvať za to, že neboli dotiahnuté, neboli pripravené a musíme to posunúť, lebo by to skolabova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za reakcie. Na pána Barteka asi nebudem reagovať, pretože ten sa rozhodol ísť v šľapajach pána Rašiho, tak ja si kultivovanú diskusiu nepredstavujem.
Čiže začnem pánom Svobodom. Tie benefity, no pani ministerka hovorí, že ich nezrušila, zdravotné poisťovne hovoria, že ich zrušilo ministerstvo zdravotníctva, ale v dôvodovej správe aj v samotnom rozpočte alebo v programovej vyhláške vidíme, že to prišlo ako kebyže z ministerstva financií a zdravotníctva. Zároveň je to ministerka zdravotníctva, ona má všetku moc, čo sa týka zdravotníctva, v rukách, zároveň má v rukách aj programovú vyhlášku, čiže je za to priamo zodpovedná, ak s tým nie je spokojná, očakávame tu opatrenia v Národnej rade, ktorými teda ukáže, ako to napraví.
Čo sa týka pána Blcháča, no tak ja vychádzam, viete, to je to smutné práve, ste to povedali, ministerka tu sedí na svojom odvolávaní a väčšinou sa s niekým rozpráva alebo je na telefóne, ale nereaguje na tú opozičnú kritiku, sama ju teda nevyvráti, neukáže nám, že čo robí, len sa vyhovárate prakticky na, buď je pani ministerka ticho, alebo tú prácu robia za ňu zvyšní poslanci, ktorí sa odvolávajú na opozíciu a obviňujú minulé vlády.
No a z čoho som ja teda vychádzal, sú jej verejné vyjadrenia. To sú jej verejné sľuby v programovom vyhlásení vlády, to sú jej mediálne vyjadrenia, to sú odpovede na hodinu otázok a interpelácie, kde sa zaviazala k určitým veciam. Ja to len odpočtujem, čo ona sama povedala, čo nám sľúbila, čo sa týka pána Ježíka. No tak očakávam, áno, odpovede, pacienti očakávajú odpovede osem mesiacov po voľbách. Mali sme tu, mali ste aj vy, aj SMER, aj HLAS, teda HLAS mal ešte rozsiahlejší nejaký predvolebný program. Všetci sme sa pripravovali na to, že kandiduje s nejakým programom, ukazuje pacientom, čo im chceme priniesť. Ale osem mesiacov tu naozaj nič nepočujeme. My tu počujeme len výhovorky na predošlú vládu a tie opatrenia pre tých pacientov, ako sa zvyšujú doplatky, chýbajú lekári, žiadne. A pani ministerka mlčí ako teraz.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, je krásne pozerať sa na to, že je desať hodín večer a my konečne po siedmich mesiacoch od začiatku vlády alebo, by som povedal, nášho parlamentu začíname riešiť slovenské zdravotníctvo. Ja nemám predstavu o tom, že pani ministerku odvoláme, viem, aká je politická realita, ale sme, je dôležité povedať to, že zdravotníctvo nejde dobrým smerom.
Ja dnes budem hovoriť taký historický prierez, ale dnes keď sa tu budeme baviť, či si tu budeme hovoriť, ja nebudem teraz hovoriť osobne, lebo to, čo tu aj prebehlo, pán Raši a niektorí kolegovia z koalície, osobne na nikoho tu útočiť, nikoho, nikomu to nepomôže. Absolútne to nikomu nepomôže, keď si tu budeme nakladať, hovoriť, lebo vonku z tohto parlamentu keď vyjdete, vonku, ale keď pôjdete ďalej ako za Bratislavu, ale pôjdete niekde do nejakej malej dediny alebo do nejakého malého mesta, tak tam stretnete nejakú babičku, nejakého pána, ktorý žije sám v domácnosti a bude chcieť ísť ráno k svojmu doktorovi. Ja viem, že to je smiešne, ale, bohužiaľ, aj takto ľudia dneska niektorí žijú, že žijú sami, žijú na samote a sú chorí, lebo celý život pracovali pre tento štát, pre túto krajinu a pracovali ťažko, pracovali veľa, dnes majú malý dôchodok a ráno sa vyberú o štvrtej autobusom, lebo auto nemajú, tak sa vyberú ráno o štvrtej autobusom do nejakého mesta, kde sa chcú dostať k nejakému špecialistovi na vyšetrenie. Čakajú pred tou ambulanciou ortopedickou, kardiologickou, vyberte si, akú chcete, to je jedno. Čakajú tam v rade ako ďalší ostatní vonku, v daždi, v zime, v mraze a čakajú, že či im ten lekár vyhodí tých 15 termínov na ten čas. Ak to nestihnú, tak zoberú svoju taštičku, batôžtek a poberú sa zase domov. Na druhý deň ich to čaká zase, lebo sa chcú dostať k tomu svojmu lekárovi, chcú to vyšetrenie, lebo ich bolí noha alebo ich bolí, vyberte si ochorenie, aké chcete. Dneska neni špecialista, ktorý nemá plné termíny, dnes neni detský lekár, ktorý by, ku niektorému, ktorému by ste sa objednali na čas.
My napriek tomu, že žijeme v krajine, kde máme v zákone dané to, že neplatíte za objednanie u lekára, neplatíte za objednanie u lekára, tak platíte za objednanie u lekára na čas. Protizákonne platíte.
Čo z tohoto príbehu vyplýva pre nás všetkých, čo sme tu? My máme v Národnej rade prijímať zákony, ktoré sa budú, ktoré budú pre ľudí, nie pre mňa, nie pre vás. Možno viacerí z vás, čo tu ste, to nezažívate, lebo ste poslanci Národnej rady a keď zavoláte ako poslanec Národnej rady do nejakej nemocnice pre svojich blízkych príbuzných, tak vám idú v ústrety a nemusíte čakať na termín, vyšetria vašu rodinu, vašich blízkych, vašich kamarátov.
Ja dvadsať rokov pôsobím v zdravotníctve a nikdy som nikomu nezavolal, aby som si ja objednal sám vyšetrenie pre seba. Ale zavolal som veľmi veľakrát ľuďom, ktorí sú cudzí, ktorí nie sú pre mňa príbuzní, lebo keď vám zavolá človek, ktorý má svoj vek, má onkologické ochorenie a nevie sa dostať na vyšetrenie na MR alebo na CT, tak mu chcete pomôcť. A urobil by som to zajtra zase a pozajtra zase, lebo jednoducho tí ľudia, bežní ľudia, nehovorím o tých ľuďoch, ktorí, ako som hovoril teraz, my, poslanci Národnej rady, keď zavoláte pani ministerke v koalícii alebo z opozí... tak vám vyjde v ústrety a pomôže vám nájsť termín, ale bežných ľudí, ktorí nemajú komu zavolať, sú sami, nemajú svoje deti, nemajú svojich príbuzných, tak tí nemajú komu zavolať. Hľadajú spôsob, ako sa dostať na vyšetrenie, aby so svojím onkologickým ochorením dostali termín u lekára a boli včas zoperovaní. Bohužiaľ, sa niektorí toho ani nedožijú, lebo nestihnú prísť na vyšetrenie. Nestihnú prísť k špecialistovi. A zomierajú doma alebo zomierajú v hospicoch, zomierajú sami. Taký je, bohužiaľ, stav na Slovensku. A môžme sa tu tváriť, že či si tu budeme pred tým zatvárať oči, alebo si nebudeme zatvárať oči, taká je situácia v slovenskom zdravotníctve.
Jednoducho slovenské zdravotníctvo nefunguje a pani ministerka si zobrala na svoje plecia naozaj, a to ju, za to ju, poviem, že obdivujem, si zobrala naozaj najťažší rezort, aký tu vôbec na Slovensku je. Je to najťažší rezort. Máte tam špičkových ľudí, ktorí naozaj ošetrujú pacientov, teraz hovorím lekárov, zdravotníkov, sestry, a je ich málo. Sú vyhoretí, zneužití, nechce sa im už niektorým pracovať, sú unavení, lebo nevidia víziu. Nevidia víziu, kam by naše slovenské zdravotníctvo malo ísť. Môže pani ministerka, pardon, ách (rečník gestikuláciou ruky prevrátil pohár vody na rečníckom pulte), ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa. Môže pani ministerka (reakcia z pléna), okej, okej, pardon, pardon (k rečníkovi pristúpili kolegovia na pomoc).

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosíme nejaké vreckovky, lebo to išlo, tá voda išla na ten prístroj. Máte nejaké? Poprosím zastaviť čas na chvíľočku pánovi poslancovi. (Krátka pauza. Hlasy v sále.)
Asi to je už v poriadku, takže môžme zapnúť čas pánovi poslancovi a môžte asi pokračovať, ak stlačíte gombík, predpokladám.

Majerský, František, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vidíte, že som z toho nervózny. Ale nie. Taká je naozaj, teraz hovorím ešte raz k pani ministerke, že zobrala si naozaj so sebou ťažký rezort, ktorý naozaj nie je jednoduchý, a za seba zopakujem ešte raz, nebolo to raz, bolo to viackrát, že sme chceli pomôcť pomocnou rukou, lebo toto nemá byť teraz o politike, že či vy si myslíte to, alebo ja si myslím to. Reálny stav je naozaj zlý. Bez ohľadu na to, že či sa tu budeme hrať, že koalícia-opozícia, reálny stav v zdravotníctve je zlý, je naozaj katastrofálny a potrebuje naozaj radikálne riešenia, ktoré naozaj musia prejsť naprieč politickým spektrom.
Mne vadí to, čo vidíme v poslednom období a môžte ako so mnou súhlasiť, alebo nemusíte, ako riešime zákony v Národnej rade, čo sa týka zdravotníctva. Riešime ich rýchlo, bez odbornej diskusie, či dokonca dnes pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní ešte raz, aby sa otvorila rozprava, kde sa znížil, neviem, kvôli čomu, hodiny ambulancií zo 16, pardon, z 18 na 16. hodinu. Takto jednoducho nemôžeme fungovať v zdravotníctve. Zdravotníci potrebujú vedieť, kde, ako a kde bude zdravotníctvo smerovať a potrebujú to vedieť naši pacienti.
Toľko by bol taký úvod, aby sme vedeli, že kde sa nachádzame a čo naozaj v slovenskom zdravotníctve hrozí. A to je, ja chápem, že sa zastávate pani ministerky, je to normálna politická vec, ja to chápem, ale treba si povedať to, že zodpovednosť za zdravotníctvo máte. Nesiete ju a budete ju niesť a je na vás, či chcete prijať, alebo nechcete prijať pomoc, lebo v tomto tu prípade naozaj ide o, z našej strany v KDH o pomoc.
Poďme sa ale vrátiť k Rázsochám, lebo možno niektorí kolegovia, ktorí tu sedia, nepočuli, ako to vlastne s našimi Rázsochami bolo a ako to celé vlastne prebiehalo. Čiže tento príbeh začal pred 42 rokmi. Vláda Československej republiky rozhodla o výstavbe fakultnej nemocnice Rázsochy v roku 1982. Predsedom vlády bol vtedy Ľubomír Štrougal. Štyridsaťdva rokov staviame hlavnú koncovú špičkovú nemocnicu na Slovensku.
Výstavba nemocnice začala v roku 1987 a mala byť hotová v roku 1993. V rokoch 1991 až 1999 bola výstavba dočasne pozastavená. V roku 2000 bolo financovanie výstavby nemocnice pozastavené. V roku 2003 na návrh ministra Rudolfa Zajaca vláda rozhodla, že dostavba Rázsoch sa zastaví a nehnuteľnosť sa odpredá. V roku 2010, škoda, že tu neni pán minister Raši, lebo som bol prekvapený, že tu kvetnato rozprával, urážal a jedno s druhým, zabudol povedať to, že na základe auditu navrhol dostavať nemocnicu Rázsochy. Pán minister Raši rozhodol v roku 2010, že treba dostavať nemocnicu Rázsochy. V roku 2013 prišla pani ministerka Zuzana Zvolenská, ktorá označila výstavbu Rázsoch za nevýhodnú a navrhovala PPP projekt na Patrónke. V roku 2016 vláda na návrh ministra Tomáša Druckera zrušila výstavbu na Patrónke. V roku 2017 Tomáš Drucker rozhodol, že Rázsochy zbúrajú. V roku 2019 začínajú búracie práce na Rázsochách, prvý búrací úder zasadil Peter Pellegrini. V roku 2019 až 2022 prebiehalo verejné obstarávanie na zhotoviteľa k projektovej dokumentácii. V roku 2021 je definitívne skelet Rázsoch zbúraný a vyzerá tak ako doteraz, je tam jedna veľká diera. V roku 2022 vláda Eduarda Hegera zaradila výstavbu Rázsoch do plánu obnovy a odolnosti. V roku 2022 podpísalo ministerstvo zdravotníctva zmluvu na projektovú dokumentáciu s firmou Amberg, kde boli ako subdodávatelia zastúpení aj projektanti zo štátu Izrael.
V roku 2023, to poviem otvorene, pán Heger klamal a zavádzal a povedal, že Rázsochy sa postavia z plánu obnovy. Pritom to nebola pravda. Už vtedy sme všetci vedeli, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve, že to nie je možné postaviť a neviem, na základe čoho to tvrdil a zavádzal takýmto spôsobom verejnosť. V roku 2023 minister Palkovič navrhol úradníckej vláde zastaviť financovanie Rázsoch z plánu obnovy, ale projektovanie prebiehalo ďalej. Pani ministerka Zuzana Dolinková 24. apríla 2024 ukončila zmluvu na zhotoviteľa projektovej dokumentácie, čím ho zásadne, definitívne pochovala. Výstavba Rázsoch teda doposiaľ trvala 42 rokov. Kto tam nebol, nie je to problém nájsť, choďte sa tam pozrieť, je tam jedna veľká diera, nič viac.
Za tento čas trikrát vlády rozhodli, že sa bude stavať na Rázsochách a s dnešným rozhodnutím pani ministerky trikrát zrušili výstavbu nemocnice na Rázsochách. Takto vyzerá koncová nemocnica, ako ste aj pochopili aj viete, že štát za to svoje funkčné obdobie, odkedy je samostatný, nepostavil ani jednu koncovú nemocnicu na Slovensku.
Pani ministerka Dolinková svojím rozhodnutím 24. apríla ukončila projektovanie národnej koncovej nemocnice na Rázsochách a citujem zo zmluvy: Z dôvodu zmien v potrebách zabezpečenia a poskytovania sekundárnej a terciárnej zdravotnej starostlivosti pre región Bratislavského samosprávneho kraja sa zmluvné strany dohodli na predčasnom ukončení zmluvy a vysporiadaní vzájomných práv a záväzkov. Teda zmluva je definitívne a právoplatne skončená a Rázsochy sa ďalej neprojektujú. Tento projekt je v príkrom rozpore hneď s dvoma platnými uzneseniami. Po prvé, je to uznesenie vlády z roku 5. apríla 2017, v ktorom sa píše, že vláda ukladá ministrovi zdravotníctva, za bé, zabezpečiť a vykonať kroky smerujúce k realizácii. A proti uzneseniu druhému z roku 2023: Vláda ukladá ministrovi zdravotníctva prijať opatrenia a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečiť vykonávanie krokov smerujúcich k realizácii investičného zámeru výstavby univerzitnej nemocnice v Bratislave. Obe uznesenia sú dodnes platné a neboli vládou Slovenskej republiky nikdy zrušené. Pani ministerka teda porušila uznesenia vlády.
Trochu právnej teórie. V zmysle § 1a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizačnej činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády. A ďalej, v zmysle § 24 ods. 2 Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z programového vyhlásenia vlády a uznesenia vlády. Tak verím, že pán vedúci úradu už skúma, ako pani ministerka plní uznesenia vlády. Tento samotný akt, vedomé porušenia vládnej, porušenia uznesenia vlády, by už bolo v slušnej krajine na demisiu. Mimochodom, vláda od 24. apríla 2024 stále oficiálne nepožehnala rozhodnutie pani ministerke. Najbližšie rozhodnutie, zasadnutie vlády bude na budúci týždeň v Handlovej.
Naspäť k Rázsochám. Financovanie. Od roku 1982 do roku 2019 sa na Rázsochách preinvestovalo 33,5 mil. euro. Od roku 2019 do roku 2023 bolo na Rázsochách preinvestovaných 25,5 mil. eur. Spolu zatiaľ Rázsochy stáli daňových poplatníkov 59 mil. euro. Pre porovnanie, nemocnica v Michalovciach, ktorú stavala Penta, stála 34 mil. euro.
Pozemky, čo je kľúčové pre to, aby ste mohli stavať nemocnicu. Ak chcel štát stavať nemocnicu na Rázsochách, tak vybral lokalitu, ktorú nevlastnil, a tak niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia došlo ku vyvlastneniu pozemkov pod budúcou nemocnicou za účelom jej výstavby. Aktuálne je na liste vlastníctva štát, pričom tento majetok má v správe ministerstvo zdravotníctva. Areál nemocnice Rázsochy má rozlohu 138-tisíc metrov štvorcových, pri priemernej cene stavebných pozemkov v Bratislave 200 eur za meter štvorcových by mohla byť hodnota pozemku v areáli 27,6 mil. euro, čo už nepokrýva stratu štátu na tomto projekte. Zároveň je v procese prípravy v susedstve rezidenčná výstavba. Štát už nevlastní od roku 2019 príjazdovú cestu k nemocnici, vlastníkom je developer rezidenčnej výstavby.
Otázkou ostáva, čo sa stane s pozemkami, ak sa vláda rozhodne nemocnicu na Rázsochách nepostaviť. Logicky sa núka odpredaj týchto pozemkov, samozrejme, za trhovú cenu. Pri predaji pozemkov je tu ale jedno veľké ale. Totiž nie je úplne jasné, či nebude musieť alebo aj chcieť Slovenská republika vrátiť tieto pozemky pôvodným majiteľom, keďže tieto im boli vyvlastnené, a to konkrétne za účelom výstavby nemocnice. V krajnom prípade by účet za Rázsochy narástol o ďalších 28 mil. euro. Pravdepodobne aj preto pani ministerka prichádza s návrhom, respektíve otázkou projektantov, ktorých zazmluvnila, že či sa na Rázsochách nedá postaviť Národný ústav detských chorôb, ktorý aktuálne stojí na detských Kramároch v horizonte 15 rokov.
Čo ale sprevádzalo výstavbu Rázsoch v novodobej histórii? Bory a Penta. Výstavba Nemocnice Bory začala v roku 2018. Neobstojí teda argument, že Peter Pellegrini v roku 2019, keď sa začalo s búraním Rázsoch, nevedel, že štyri kilometre od Rázsoch vyrastá nová, moderná nemocnica. Konflikt záujmov, ktorý tam vlastne vznikal, a treba si ho tu povedať, minimálne od roku 2017 do roku 2023 pôsobila na ministerstve zdravotníctva istá pani Jana Kišková, ktorá pred nástupom na ministerstvo pracovala pre skupinu Penta na príprave výstavby konkurenčnej Nemocnice Bory. Pani Kišková nemala žiadnu formálnu zodpovednosť za projekt Rázsochy, napriek tomu patrila ku kľúčovým a zodpovedným ľuďom za tento projekt. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2022 pod vedením Vladimíra Lengvarského zazmluvnila spoločnosť Smart Healthcare Solutions, spracovanie štúdie uskutočniteľnosti novej univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Rázsochy. To sa udialo v čase, keď už bol vysúťažený projekt samotnej nemocnice. Konateľmi spoločnosti boli pán Martin Šamaj a Peter Čerňanský, obaja menovaní pôsobili v rôznych developerských projektoch finančnej skupiny Penta väčšinu svojej profesnej kariéry. Ministerstvo zdravotníctva v roku 2023 pod vedením Zuzany Dolinkovej podpísalo zmluvu so spoločnosťou BCG na poradenské služby a spracovanie dopytového a ponukového modelu bratislavskej nemocnice pre časový horizont 10 až 30 rokov. Tento model by mal byť podkladom pre takzvanú malú OSN, ako by mali vlastne vyzerať nemocnice v Bratislavskom kraji. Ako podklad mala spoločnosti BCG slúžiť okrem iného štúdia aj spomínanej spoločnosti Smart Health. Zároveň niečo podobné spracovala do tretice aj v roku 2013. Mimochodom na tomto mieste je dobré sa zamyslieť, aká je kvalita štúdií všetkých tých troch renomovaných poradenských spoločností za posledných desať rokov, keď objednané štúdie analýzy raz hovoria postaviť Rázsochy, inokedy zase nie, nepostaviť Rázsochy, alebo iné zadania. Vyššiu spomínanú štúdiu mala podľa medializovaných informácií, už to tu bolo dnes spomínané, spolufinancovať Penta Hospitals sumou 300-tisíc euro. Takže takéto boli začiatky plánu obnovy a takto, takto pokračovala nemocnica Rázsochy za posledné, v modernej histórii.
Plán obnovy. To bola naozaj veľká šanca pre to, aby sa naozaj nemocnica na Rázsochách začala stavať. Samostatné, samostatnú kapitolu Rázsochy a jej zaradenie a priradenie z plánu obnovy. V skratke, hrubá stavba Rázsoch sa mala postaviť za 281 mil. euro. Rázsochy boli do plánu obnovy a odolnosti zahrnuté v januári 2022, minister Palkovič 2. júna 2023 oznámil, že Rázsochy sa definitívne z plánu obnovy stavať nebudú. Toľko čo, kvôli čomu sa tu dialo, čo je na dlhšiu diskusiu, ale opakovane sa hovorilo o odkúpení Nemocnice Bory. Premiér Heger a minister Lengvarský problémy bagatelizoval a tvrdil opakovane, že nemocnicu na Rázsochách stihnú, aj keď im to NIKA hovorila, že to nie je možné, nakoniec sa plán, v pláne obnovy rozhodli peniaze dať do Martina, čo aj vítame, a takisto aj do Banskej Bystrice, lebo je dobré (spravodajca podal rečníkovi pohár s vodou), ďakujem ti, ďakujem ti, lebo je dobré, že by sa naozaj, a to teraz otvorene poviem, že aby sa každé jedno euro z plánu obnovy naozaj minulo do slovenského zdravotníctva. Pani ministerka má dnes naozaj obrovský balík, ktorý naozaj z plánu obnovy je, keby ten plán obnovy nebol, to treba naozaj otvorene povedať, že bola to zásluha aj pána Krajčího, že sa to vtedy vyboxovalo, tak dnes naozaj nie je z čoho rekonštruovať a obnovovať nemocnice. Dnes toho naozaj nie je možné, nebolo by možné. Preto ja verím, že sa to každé jedno euro aj v Spišskej Novej Vsi, vo Zvolene, v Poprade minie.
Čo ma ale ako zdravotníka sklamalo, je, že sa nenašli z plánu obnovy peniaze na nemocnicu na východnom Slovensku žiadnu. V Košiciach sa nenašlo ani jedno euro a je tam naozaj krásny projekt detskej fakultnej nemocnici, ktorý naozaj verím, že sa podarí nájsť zdroje zo štátneho rozpočtu, lebo naozaj detskí pacienti, ak naozaj nenájdeme zdroje, zdroje pre detských pacientov, tak si potom nemôžeme hovoriť štát. Nemocnica v Košiciach potrebuje dofinancovať na svoj projekt, aby zrekonštruovala nemocnicu, 40 mil. euro na detskú onkológiu a pacientov a ich príbuzných a rodičov, aby mali byť kde hospitalizovaní, tak pevne verím, že sa v koalícii na tom dohodnete a že tie zdroje pre Košice a pre košickú detskú fakultnú nemocnicu nájdete.
Vrátime sa k Rázsochám, čo je kľúčová téma, pre ktorú sme naozaj povedali si, že dosť. Prečo si myslíme, že Rázsochy projekt je určite lepším, ako sa hovorí, ako je projekt v Ružinove. Prvý je, že o Ružinove sa hovorí, že by mal byť dostavaný o osem rokov neskôr ako Rázsochy. To je prvý. Rázsochy majú vlastné pozemky, majú EIA pred ukončením, projektovú dokumentáciu a v podstate za pár mesiacov by mohli začať, mohlo by sa tam začať stavať, ak by takto vláda rozhodla. Ružinov, to je naozaj podľa mňa vzdušný zámok. Treba si otvorene hovoriť, že v akej lokalite to je, nebude tam fungovať dobré ani cestné napojenie, už teraz je Ružinov preplnený, trebalo by tam búrať zimný štadión a neviem čo všetko ešte ostatné. Myslím si, že v našej krajine je nereálne, aby sme takýto projekt urobili a rekonštruovali za plnej prevádzky, aký je v nemocnici v Ružinove.
Čiže naozaj sám som zvedavý, s čím pani ministerka príde a čo povie, ale ako sme povedali pred troma mesiacmi, keď sme vyzývali pána predsedu parlamentu, predsedu vlády pána Fica, aby zvolal okrúhly stôl, aby sme sa všetky strany stretli, lebo projekt výstavby koncovej nemocnice nie je na jedno volebné obdobie, ale je na dva až tri volebné obdobia, aby to nebolo zase tak, že teraz sa rozhodne, že sa bude stavať v Ružinove a o tri roky zase niekto rozhodne, že sa bude stavať vo Vajnoroch. Musí tu byť politická zhoda na tom, že to chceme spraviť a chceme ukončiť.
Čiže ako som vravel na začiatku, naše zdravotníctvo je vo veľmi vážnom stave a dôvody, pre ktoré si myslím, že pani ministerka by mala skončiť, je, že zdravotníctvo naozaj potrebuje krízového manažéra. Nemám nič osobne proti pani ministerke, ale naozaj potrebuje zdravotníctvo krízového manažéra, ktorý naozaj začne riadiť zdravotníctvo krízovo, lebo naše zdravotníctvo je naozaj v kríze. A nemusíme sa tu, nemusíte so mnou súhlasiť, za rok uvidíte, že som mal pravdu. Tu naozaj je potrebné radikálne zmeny. Tu nemáme na čo čakať. A za stranu KDH hovorím, aj za kolegu Stachuru, aj ostatných kolegov, že budeme nápomocní vo veciach, ktoré sa týkajú zdravotníctva.
Ďakujem pekne.

Fero, ďakujem za príspevok. Chcel som povedať, že asi niektoré veci sú pre ľudí, ktorí nie sú znalí tej problematiky celých Rázsoch, trošku komplikované, čo sa tam všetko dialo, ale ja pevne verím, že raz vyjde všetko na povrch, ako to skutočne bolo a prečo Rázsochy nestoja a kto je za tieto veci zodpovedný. Určite to nie je len pani ministerka Dolinková, ja mám pocit, že ona je vlastne tou koncovkou v tom celom nastavení, aby Rázsochy neboli. Ona robí vlastne ten finálny ťuk. Ale tie veci sa začali oveľa skôr.
A mňa celkom zaujalo, ja som nerozumel, ešte v roku 2021, 10. 12. sa urobila analýza súčasného stavu Národného ústavu detských chorôb s koncepciou rozvoja na najbližších 15 rokov, a že to je akože na kompletnú rekonštrukciu celého NÚDCH-u a robila to práve tá firma Smart Healthcare Solutions, ktorú si spomínal, ktorú vlastní pán Černický (správne Čerňanský, pozn. red.) pán Šamaj, mimochodom pán Černický je vo firme Benmar spolu s pánom Matákom z Penty. No a práve táto Smart Healthcare Solutions robila paradoxne takéto analýzky za tých, do tých 70-tisíc ako zákazka s nízkou hodnotou aj pre Banskú Bystricu a pre Rázsochy. Aká náhoda, že? Že robili ako takéto analýzy pre Národný ústav detských chorôb, pre Banskú Bystricu, pre Rázsochy. Čiže, a to bol rok 2021, pozor, to sa to tu ešte hovoríme, všetci hovorili, že Rázsochy budú, budú z plánu obnovy a čo všetko.
Čiže ja tu mám naozaj podozrenie, že tuná veľmi, veľmi dávno začal niekto rozohrávať hru, ktorá vlastne teraz sa finalizuje, a pani ministerka bude vlastne ten posledný článok, ktorý definitívne ukončí celú túto ságu Rázsochy a urobí sa to tak, aby to vyhovovalo niekomu, kto to v pozadí takto rozhodol.

Ďakujem za príspevok. Ja sa vrátim k tej téme tých Rázsoch a tých zmlúv podpísaných. To, že sa už podpísali nejaké zmluvy, to niečo aj znamená, to sú právne záväzné zmluvy, z toho sú nejaké finančné záväzky, ktoré vyplývajú. Je naozaj hanebné, že dva týždne po podpísaní týchto zmlúv my naozaj môžme odhadovať, aký je ten zámer, čo sa potom bude diať, a keď sa, keď sa, čo sa bude diať, keď rozhodne vláda inak. Ja predpokladám, že nie, inak by to bolo veľmi trúfalé rozhodnutie, ale zároveň je to pre mňa hanebné v tom, že to pani ministerka vôbec nejakým spôsobom nekomentuje, ani to nevysvetľuje. Zverejnia sa zmluvy a vôbec verejnosti nepovie, my si môžeme naozaj domýšľať, celá verejnosť si môže domýšľať. Ja si myslím, že všetci, čo sa tu, čo tu sedíme, sa zhodneme na tom, že postaviť veľkú univerzitnú nemocnicu, to prekračuje jedno volebné obdobie. A ja veľmi kvitujem aj iniciatívu kolegov z KDH o tom, aby sme sa o tom viac rozprávali. Ja si myslím, že keď tu máme najväčší investičný projekt, a teraz sa rozprávame o tom, že aj keby to mali byť Rázsochy, keby to bol Ružinov, tak sa tu rozprávame možno o nejakých 15 rokoch, ja si myslím, že práve to je dôvod, prečo by sme o tom mali verejne diskutovať, malo by to byť konfrontované nejaké predstavy vlády, ako si tú nemocnicu predstavuje, práve kvôli tomu, že je ideálne, aby na tom sme sa zhodli všetci naprieč celému politickému spektru, pretože toto nedokončí, tento projekt nedokončí táto vláda, nedokončí ho ani tá ďalšia, budú ho možno dokončovať dve-tri vlády neskôr, o to, o to dôležitejšia je tá diskusia, o to dôležitejšie je to, aby toto všetko prebiehalo verejne a nie nejak pokútne za dverami ministerstva, že sa podpisujú nejaké zmluvy, potom sa nekomunikuje a potom všetci novinári, verejnosť, pacienti si môžu len domýšľať, že čo sa tu asi bude diať a potom budú postavení pred, pred nejaké hotové rozhodnutie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, spomenuli ste skupinu babičiek, ktoré čakajú pred zdravotníckym zariadením, aby sa dostali na časenku, a naozaj chodia tam skôr, aby sa aj skôr vybavili. Spomenuli ste aj skupinu pacientov, ktorí si priplatia za časenku, aby nemuseli na tú radu stáť a prídu jednoducho na čas, kedy sú objednaní. Ale zabudli ste ešte na jednu skupinu obyvateľov, a to sú žijúci a pracujúci mimo územia Slovenska, ktorí prídu na Slovensko na dovolenku a prvé, čo spravia, navštívia zdravotné zariadenia, aby si porobili vyšetrenia, či kardio alebo interné, alebo opravia zuby a títo pacienti si slovenské zdravotníctvo nevedia vynachváliť. Je to zaujímavé, že my tu chceme kritizovať pani ministerku, za sedem mesiacov nespravila zázraky a potom príde skupina obyvateľov, ktorí žijú v zahraničí, a zázračne nieže sa vyliečia, ale porobia si všetky vyšetrenia a sú spokojní. A spomínali ste aj, alebo teda viacerí poslanci, že neustále sa vyhovárame. No to nie sú výhovorky na predchádzajúcu vládu, to je jednoducho fakt. Nielen pani ministerka, ale všetci ministri zatiaľ len hasia. Veď ak by za tie uplynulé tri roky nešlo o zdravie a ohrozenie života obyvateľstva, tak by to bola jedna veľká komédia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Fero, v tvojom vystúpení si hlavne sa venoval výstavbe nemocníc a fakt je veľmi smutné, že na Slovensku my nevieme postaviť nemocnicu. Ale smutné je na tom to, že my peniaze máme na výstavbu, lebo vždy väčšinou je problém pri tých výstavbách, že nie sú peniaze. My máme peniaze, ale nevieme to postaviť. A mne to fakt tak pripadá, že pri týchto peniazoch ako keby niekto to úmyselne urobil, aby sa tie peniaze rozpustili niekde inde, buď do menších nemocníc, kde sa tie peniaze proste doslova stratia, a na tie veľké nemocnice, ktoré potrebujeme dobudovať ako koncové, žiaľ, proste nevieme s tým pohnúť.
Spomínal si aj okrúhly stôl, ako sme vyzývali vládu, a tu je veľký problém, že veľmi veľa vecí by sa dalo vyriešiť, keby bol dialóg. Keď nie je dialóg, tak potom veci proste stoja, neriešia sa, alebo keď sa vyriešia, vyriešia sa veľmi zle. Tak ako je to aj pri APS-kách. Pritom dalo by sa pekne tomu predísť, len chcelo by to nehrať sa, že toto je koalícia, toto je opozícia, opozícia má len zlé návrhy, ale sadnúť za ten rokovací stôl a hľadať riešenia, konečne to pohnúť, lebo fakt súkromné firmy sa nám musia doslova smiať, že my máme finančné zdroje a my nevieme postaviť nič. Proste my ani opraviť nevieme nič, lebo proste my sa zahlcujeme vecami rôznymi okolo toho a všetko potom stojí a to je veľmi smutné, lebo potom na to nakoniec doplatia obyčajní ľudia a aj my poslanci potrebujeme tiež zdravotnú starostlivosť a tiež potom si budeme hovoriť, prečo sme viac pre to nespravili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem tú reč, ktorú si povedal, a vnímam to tak, že pacient je na prvom mieste a to je jedno, či sme v koalícii, alebo v opozícii, lebo na konci dňa sú to tie babičky, ako si povedal, sú to naši rodičia, sú to naše deti, sú to my, pre ktorých to zdravotníctvo je najdôležitejšie a, ako sa hovorí, a keď sa blahoželá, tak vždycky sa blahoželá, že na zdravie, takže to je to najcennejšie, čo máme, a preto potrebujeme mať to najlepšie zdravotníctvo, aké len môžeme ponúknuť obyvateľom.
Ja by som len dodal ešte k tomu, že áno, súhlasím s tebou, že máme obrovské problémy, však hovorili sme o tom, že čakajú od rána, od piatej-šiestej čakajú niekde pred ambulanciou v tej zime, kým sa dostanú na rad, alebo prípadne opäť príklad z mojej rodiny, že čakáme tri až šesť mesiacov na vyšetrenie. Takže áno, mrzí ma to, že sme sa dostali do tejto situácie.
Tiež chcem povedať, že aj mrzí ma to, ako si povedal, že bývalý premiér Heger klamal a zavádzal verejnosť pri budovaní Rázsoch. Áno, lebo tá spoločnosť sa pripravila, sa tešila, ale nakoniec to bolo iba klamstvo, tak táto téma je pre mňa asi uzatvorená v tomto prípade.
Ale na záver chcem povedať, že, aby to bolo počuť aj tuná v koalícii, že my v Prešove sa veľmi tešíme, že sa ide stavať nemocnica, aj keď je to vojenská nemocnica, ale veľmi sa tomu tešíme. Lebo neviem, či ste videli, aké má momentálne tá pôvodná nemocnica služby, respektíve vybavenie, sú v zlom stave a aj s bývalým riaditeľom, keď som sa bavil, on povedal, že kapacity, tie služby, respektíve ten personál je veľmi ťažko rozmiestniť, tak ako je táto nemocnica situovaná. Takže toto my v Prešove oceňujeme.
Ďakujem.