14. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tebe, Gábor, za vystúpenie aj za to, že si spomenul to nekonečné skákanie do rečí. Ja by som k tomu chcel pridať ešte aj vykríkanie, vyrušovanie, porušovanie rokovacieho poriadku, budem aj menovať. Pani Vaľová, pán Jarjabek, pán Huliak nonstop vyrušujú, keď niekto z nás má vystúpenie alebo faktickú, ale mikrofóny sa vypínajú v tomto pléne nám. Kolegyni Kleinert včera napríklad, ja som tiež dnes dostal dutku, takže toľko k tej vyrovnanosti, o ktorej sa tu rozprávame stále.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na pána poslanca Michelka a pána poslanca Farkašovského.
Takže pán poslanec Michelko vo svojej faktickej poznámke potvrdil, že sme neodvolali Jaroslava Rezníka z čela RTVS, za čo mu ďakujem a takisto potvrdil, lebo to nevyvrátil, že skoro všetci moderátori a redaktori, ktorí sú dnes v RTVS, tam boli aj za ich nominanta, za pána Rezníka. Aj tie relácie, ktoré dnes kritizujú, sa vysielali aj počas pôsobenia ich nominanta na čele RTVS a na Jaroslava Rezníka.
A k pánovi Farkašovskému. Čo sa týka tej agentúry MEDIAN, ja tú agentúru neglorifikujem, ja som to uviedol ako príklad, lebo som žiaden iný prieskum nenašiel a v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa ministerstvo kultúry odvoláva na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti RTVS. Tak sa pýtam, o ktoré prieskumy ide, ktoré agentúry tie prieskumy robili? A nech tie agentúry pomenuje, veď keď to viete vy, pán poslanec Farkašovský, tak to povedzte a môžme sa na to pozrieť. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Á, už ide, už mám, ďakujem. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem pekne.
Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, úvodom by som sa chcela ospravedlniť britským a americkým zástupcom diplomatického zboru za nevychované a nevkusné správanie koalície po ich rannom privítaní ako hostí na balkóne Národnej rady. Žiada sa mi nahlas povedať, že Slovensko nie sú iba ľudia opantaní mocou, ktorí nás silou-mocou chcú vytrhnúť z vyspelej Európy. Slovensko, to sú aj slušní a zodpovední ľudia, ktorí si ctia demokraciu a právne princípy. Vážim si, že diplomatov a diplomatky zaujíma, čo sa v našej krajine deje, a tiež aj, že sledujú procesy, akými sa napríklad tu prijímajú vážne rozhodnutia na Slovensku napríklad dnes.
No a obsahovo dovoľte mi začať túto rozpravu citátom jedného pána, ktorého odchodom si táto krajina výrazne vydýchla. Citujem: "Nové postavenie Slovenska si vyžaduje taktiež inú žurnalistiku. Spoločenským záujmom Slovenska je šírenie len konkrétnych a len korektných a objektívnych informácií a preto je žiaduce, aby všetci žurnalisti rešpektovali pravidlá etickej samoregulácie. Nejde o autocenzúru, ale len o morálne zodpovedný prístup k informáciám, ktorý by mal zabrániť skresľovaniu obrazu Slovákov." Predpokladám, že viete, kto to hovoril. Tieto slová povedal pred 32 rokmi Vladimír Mečiar a predznamenal pád jednej verejnoprávnej inštitúcie. Internet je plný rôznych videí o patetických a vtieravých reportážach a reláciách, ktoré vtedajšia Slovenská televízia musela natáčať o členoch vlády.
V 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara Slovenská televízia čelila výraznému politickému vplyvu, ktorý ovplyvňoval jej fungovanie a obsah. Toto obdobie sa spája práve s obmedzením médií a snažením vlády kontrolovať informácie šírené verejnoprávnym vysielateľom. Vláda Vladimíra Mečiara bola kritizovaná za svoj autoritatívny prístup k médiám vrátane televízie. Dochádzalo k priamemu zasahovaniu do redakčnej politiky STV, čo vyústilo do cenzúry niektorých programov a spravodajstva. Najmä spravodajstvo je nám všetkým, čo si už niečo pamätáme, smutne známe využívaním na propagáciu vládnych názorov a marginalizáciu opozície. V tomto období dochádzalo aj k výmene vedenia televízie pod tlakom vládnych predstaviteľov, čo malo za následok obavy z erózie mediálnej nezávislosti a pluralizmu. Kritici a medzinárodné organizácie poukazovali na prípady, kde STV zobrazovala jednostranné informácie, čo podkopávalo dôveru verejnosti v jej objektivitu a nezávislosť. Toto obdobie je považované za jedno z najtemnejších, najtemnejších v histórii slovenských médií z hľadiska slobody tlače a nezávislosti médií.
A prečo som práve začala týmto? Pretože to, čo sme si mysleli, že máme za sebou, tu máme znova a to píšeme rok 2024. Máme to tu v podobe nového vládneho návrhu na vytvorenie molocha slúžiaceho koalícii podobne ako bola mečiarovská STV-čka pred tridsiatimi rokmi. Reči o napĺňaní programového vyhlásenia tejto vlády sú puhým klamstvom, dá sa to absolútne ľahko overiť, pretože keď si prečítate, nie je tam nič o zrušení RTVS. Je fascinujúce, že sa práve napĺňaním PVV oháňa pani ministerka kultúry a zjavne ho ani nečítala. Inak by to proste nemohla tvrdiť. Aj keď zase tvrdí to hviezda dezinformačnej scény Martina Šimkovičová, ktorá absolútne nerešpektuje zdroje informácií a pravdu a fakty, celkovo v tomto čase teda je aj náhodnou ministerkou kultúry, ktorou sa teda stala, a je to trošku hanba, že ide úplne proti, ide proti programovému vyhláseniu vlády. Takže my sa vlastne ani nemáme čo čudovať.
Aj dnes tvorcovia tohto poopraveného zákona po fiasku s hviezdnou STAR z marca majú podobne ako Vladimír Mečiar v roku 1992 plné ústa etiky a zodpovedného a rozmanitého prístupu k informáciám. V skutočnosti však robia iba a len kroky na ovládnutie média, ktoré má patriť nám všetkým, všetkým občanom a občiankam Slovenskej republiky a nemá patriť Slovenskej národnej strane s 5,6-percentným potenciálom, ktorým sa dostala do parlamentu vďaka liberálnej demokracii treba povedať. Okamžite a bez zaváhania táto vláda využila, rozumej zneužila, nerozumné a podľa nás nešťastné rozhodnutie zrušiť koncesionárske poplatky. Prvým jej krokom bolo tretinové, tretinové zníženie rozpočtu RTVS, inštitúcie, o ktorej je už dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré potrebuje. Následne sme sa dopočuli o rozdeľovaní televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty, čo je opäť v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré hneď v druhej vete sľubuje debatu s odbornou obcou. Čiže opäť nie je pravda, že by ministerka kultúry alebo táto vláda v oblasti kultúry napĺňala programové vyhlásenie vlády. Prosím vás, nepoužívajte to tým pádom.
Táto vláda síce tu napáda SaS-ku za to, že zrušili koncesionárske poplatky, ale tak, páni poslanci, pani poslankyne z koalície, vy tu máte teraz moc, vy ste to, čo ste tu, prečo ste ani raz neprišli, odkedy vládnete s nejakým konštruktívnym návrhom, nápadom financovania, nič sme od vás nepočuli, žiaden návrh. Ja som to tu už poznamenala, neviem, či je tu pani ministerka, či počúva, ale teda pani ministerka vieme všetci, že žije v Rakúsku a tam zo zákona platí, že sa, že musí pani ministerka alebo niekto z jej rodiny (reakcia z pléna), dobre, povedzme si, že v Kittsee, kde sa pani ministerka rozhodla žiť, platí 15 eur 20 centov mesačne pre verejnoprávnu rakúsku RTVS, čiže keďže sa tam legitímne, úplne legitímne rozhodla žiť asi preto, že tam je na život lepšie, prečo si z toho nevezme príklad? Prečo deštruuje Slovensko, aby poobede mohla ísť potom autom za naše dane sa presunúť do inej krajiny a tam je v pohode platiť koncesionárske poplatky vo výške 15,20? A tu dokonca ani Slovenská národná strana kedysi nepodporila sedemeurový návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Chcem povedať a zdôrazniť, že je fér, chcem povedať, že je fér, a to aj vďaka Európskej únii, že sa tam môže pani ministerka rozhodnúť žiť, že môže žiť napríklad v Rakúsku, ale rozhodne nie je fér voči všetkým obyvateľom a obyvateľkám Slovenska to, že im táto ministerka chce kvôli jej vlastnému prospechu a moci zničiť verejnú, právnu inštitúciu RTVS. To nie je fér.
Vláda hľadá každý jeden spôsob... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, pani ministerka, moja rozprava k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska bola neočakávane prerušená v ostatnú stredu otrasným činom útoku na predsedu vlády. Odvtedy si viac ako inokedy bolestivo uvedomujeme, ako veľmi je naša krajina ranená a ubolená a ako veľmi potrebujeme naozajstný pokoj a zmier. Taký naozajstný a skutočný. Úprimne mienený. My ako poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky môžeme a mali by sme pokoju v spoločnosti prispieť aj tým, že budeme predkladať dobre pripravené, dobre prediskutované návrhy zákonov, návrhy, ktoré dôkladne prejdú medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom sa bude naozaj a úprimne očakávať silná argumentačná debata o danom návrhu. Toto oprávnene očakávame aj od vlády, ktorá má všetky nástroje na dobrú prípravu zákonov v rukách. Vtedy by bol takýto vládou s legitímnym politickým mandátom prediskutovaný výsledný návrh predložený do parlamentu a, samozrejme, nemuseli by s ním všetci súhlasiť, ale odborná aj laická verejnosť by jasne vedela, že prešiel poctivým odborným procesom.
Pri zrušení RTVS a, žiaľ, ani pri mnohých iných pre krajinu zásadných zmien v inštitúciách sa nám však toto nestalo. Takže, samozrejme, je našou povinnosťou opozície vyjadriť sa k tomuto návrhu nielen procesne, ale aj obsahovo podľa nás zásadne nešťastného a nevhodného návrhu zákona, ktorý je okrem iného aj v rozpore s európskym právom.
V ostatnú stredu v prvej časti mojej rozpravy som hovorila aj o tom, že napriek z pohľadu PS nesprávneho rozhodnutia SaS-ky o zrušení koncesionárskych poplatkov táto vláda neprišla so žiadnym návrhom, ako ich buď vrátiť, navýšiť alebo zaviesť iný systém, ktorý by zabezpečil stabilné a predvídateľné financovanie našej kľúčovej verejnoprávnej inštitúcie RTVS. Okamžite a bez zaváhania však vláda spravila to, že prvým jej krokom bolo tretinové zníženie rozpočtu o zhruba tých 50 miliónov, zníženie financií pre inštitúciu, o ktorej je nám dávno známe, že práve finančná injekcia je jednou z najpotrebnejších vecí, ktoré by si zaslúžila.
Následne vláda navrhla rozdelenie televízie a rozhlasu, a to bez akejkoľvek odbornej či konštruktívnej debaty. A tu opäť musím zdôrazniť, že vláda jedná v rozpore s vlastným programovým vyhlásením vlády, v časti kultúra na strane 50 je hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Ani toto sa nestalo skutočnosťou, pričom je známe, že dôvera ľudí v politické rozhodnutia, a tým pádom aj ich pokoj sa nezvyšuje direktívnymi zásahmi, ale naopak, odbornou a širokou debatou.
Rada by som sa pozastavila pri dátach dôveryhodnosti súčasnej RTVS. RTVS je medzi slovenskou verejnosťou dlhodobo vnímaná ako dôveryhodná a objektívna inštitúcia. Podľa prieskumu agentúry MEDIAN SK, ktorý sa uskutočnil od novembra do decembra 2023, RTVS získala najvyššie hodnotenie v oblasti objektívnosti spravodajstva. Tento prieskum, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc respondentov vo veku 18 a viac rokov, ukázal, že až 34,1 % respondentov považuje spravodajstvo RTVS za najobjektívnejšie spomedzi slovenských televíznych staníc. Na ďalších miestach bolo TA3 s 18,6, Markíza 15,1 a TV JOJ 14,4. V roku 2024 sa RTVS opäť potvrdila ako najdôveryhodnejšie médium na Slovensku. Výsledky prieskumu MEDIAN SK naznačujú, že verejnosť vníma RTVS ako spoľahlivý zdroj informácií nielen v oblasti spravodajstva, ale aj v širšom kontexte kultúrnych, vzdelávacích a zábavných programov. Toto pozitívne vnímanie prispieva k jej stabilnej pozícii medzi slovenskými médiami a zabezpečuje jej vysokú mieru dôvery medzi obyvateľmi Slovenska. Celkovo RTVS si svojou objektívnosťou a širokým spektrom vysielaného obsahu udržiava dôveru verejnosti. Jej pozícia ako najdôveryhodnejšieho televízneho spravodajstva na Slovensku je podporená konzistentnými výsledkami prieskumov, ktoré ukazujú, že RTVS je v očiach verejnosti lídrom v poskytovaní spoľahlivých a objektívnych informácií. Môžeme preto vo všeobecnej, vo všeobecnosti pokojne deklarovať, že nie je žiaden pádny dôvod na rušenie takejto inštitúcie.
Nový vládny návrh zákona, ktorý sa expresne vládou dostal do Národnej rady Slovenskej republiky, odráža popri Maďarsku trend, kde je nezávislosť verejnoprávnych médií ohrozená, čo ovplyvňuje ich schopnosť fungovať bez politického tlaku a slúžiť verejnému záujmu, čiže záujmu všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, nielen tých, čo sú práve pri moci. Takto nemá a nemôže fungovať, ak chceme patriť medzi vyspelé európske krajiny. Rada Európy zdôrazňuje význam ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií, aby mohli plniť svoju úlohu pri podpore demokracie, diverzity a sociálnej súdržnosti. Dezinformačné médiá, ktoré vyniesli dezinformátorov a pragmatikov moci do vlády, často kritizujú objektívne verejnoprávne spravodajstvo, pretože ich ideologický základ alebo záujmy, či už získanie moci, vplyvu alebo financií, sú v konflikte s pravdivým a vyváženým spravodajstvom. Verejnoprávne médiá sú zamerané na poskytovanie nestranných a presných informácií, čo je reálnou hrozbou pre dezinformačné kanály, ktoré sa snažia šíriť svoje vlastné naratívy alebo propagandu. Kritizovanie objektívnych zdrojov, čiže napríklad šírenie naratívu o potrebe rôznorodosti názorov v RTVS či jej neobjektivite voči iným názorom, iba napomáha diskreditovať tieto zdroje v očiach ich divákov alebo čitateľov, čím si udržiavajú lojalitu a zvyšujú vlastnú dôveryhodnosť vo svojej cieľovej skupine.
Dáta. My v Progresívnom Slovensku nechceme a nikdy nebudeme rezignovať na dáta, práve naopak. V roku 2023 Rada pre mediálne služby nevyhodnotila žiadne podnety týkajúce sa objektivity spravodajstva RTVS ako opodstatnené. V prípade dvadsiatich troch podnetov na preverenie obsahu vysielania rada skonštatovala, že sú neopodstatnené. Tieto podnety sa týkali rôznych diskusných relácií vrátane tých vysielaných v RTVS, kde podávatelia podnetov namietali nevyvážený výber hostí a porušenie zásad objektivity a nestrannosti. Novinári musia dodržiavať rôzne etické normy a právne predpisy, ktoré zabezpečujú profesionálnu a etickú prax v oblasti žurnalistiky. Naproti tomu novinári dezinformačných médií etické normy nesledujú a nedodržiavajú profesionálne princípy, ktoré sú charakteristické pre tradičné žurnalistické prostredie.
Prešla by som k návrhu zákona konkrétnejšie. Zrušenie pozície generálneho riaditeľa RTVS pri zavedení nového zákona je v rozpore s domácou aj európskou legislatívou. Podľa schváleného európskeho aktu o slobode médií vedenie verejnoprávnych médií nemožno odvolať pred koncom ich mandátu bez vážneho odôvodnenia. Výnimky pre odvolanie sú možné len pri porušení zákona alebo vážnom pochybení definovanom v zákone. Tento proces má zabrániť politickému ovplyvňovaniu vedenia a kontrolných orgánov RTVS, ktoré vláda sa snaží obísť novým zákonom.
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady, o finančných nákladoch na rebranding nehovoriac, a výrazne mení zaužívané pracovné postupy. Rebranding bude stáť mnoho státisícov v hrubom odhade, bude potrebné mať nové vizuály na všetkých kanáloch, na všetkých papieroch až po vizitky. To bude trvať roky a mnoho a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia existujúceho. A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt, koľko právnikov to bude robiť, za aký čas a za aké peniaze?
Tieto zmeny významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah. Navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Keďže zákonom sa mení najmä vedenie Rozhlasu a televízie Slovenska, považujeme okrem samotného procesu a bez akéhokoľvek logického dôvodu rušenia inštitúcie navrhovaný dátum účinnosti za neprimerane krátky na plynulé a bezproblémové aplikovanie zákona do praxe. V návrhu zákona absentuje odôvodnenie zákona, rovnako aj odôvodnenie, nepoznáme dôvody, prečo by mal zákon nadobudnúť účinnosť týmto dňom vyhlásenia.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter, zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase, lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone, ten je explicitný. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Tento návrh zvyšuje vplyv Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na riadiace orgány a kontrolu nad obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Okrem toho zahŕňa možnosť odvolania generálneho riaditeľa bez dôvodu a zmeny vo financovaní, čo len ohrozuje finančnú nezávislosť a udržateľnosť tohto média. Prostredníctvom nominácie štyroch členov do Rady STVR a nominácií spriatelených podporujúcich organizácií strany SNS, prípadne vládnej koalície, ako je napríklad Matica slovenská, sa len konzervuje moc v budúcej STVR.
Štandardná etická komisia v európskych či svetových verejnoprávnych televíziách by teoreticky mala slúžiť na zabezpečenie dodržiavania etických štandardov a kvality obsahu, avšak my tu nepoznáme to najdôležitejšie, čo ju bude definovať, a tým je jej štatút, a ten bude určujúci. Návrh na etickú komisiu predpokladá nomináciu zo strán spriatelených organizácií typu Matica slovenská, ale prečo napríklad nemôže svojho člena nominovať vysoká škola poskytujúca audiovizuálne vzdelávanie, resp. profesijná asociácia združujúca vysielateľov? Ale Matica slovenská alebo olympijský výbor?
Ak členovia a členky etickej komisie alebo osoby s rozhodovacou mocou v rámci televízie majú silné politické alebo osobné záujmy, budú môcť ovplyvňovať rozhodnutia komisie tak, aby obmedzili slobodu prejavu alebo cenzurovali obsah, ktorý je nepríjemný pre určité politické skupiny alebo indivíduá. Takéto konanie by bolo v rozpore s princípmi objektivity a nezávislosti, ktoré by mali byť základom fungovania verejnoprávnych médií. Etická komisia by mala byť preto zložená z členov s neotrasiteľnou integritou a nezávislosťou a jej rozhodnutia by mali byť transparentné a podliehať dohľadu, aby sa predišlo k zneužitiu na politické alebo osobné účely. Je dôležité, aby takéto orgány boli skutočne nezávislé a zamerané na ochranu etických štandardov, nie na ich potlačovanie.
To však nie je prípad tohto návrhu zákona a teda pripomínam tú najzásadnejšiu vec, s ktorou sa daný zákon nevysporiadava, a tým je štatút a jeho navrhované znenie. Ak do etickej komisie, ktorá má dohliadať nad činnosťou pracovníkov či spolupracovníkov STVR, budú menovaní členovia na politickom základe, môže to mať následky napríklad v týchto podobách, strata dôveryhodnosti. Ak bude verejnosť vnímať etickú komisiu ako politicky ovplyvnenú, bude viesť k zníženiu dôvery celkovo vo verejnosti vo verejnoprávnu televíziu. Dôvera v nezávislosť a objektivitu mediálneho obsahu je kľúčová pre úspech a integritu každého verejnoprávneho vysielateľa.
Cenzurovanie a obmedzovanie slobody prejavu. Politickí nominanti v etickej komisii môžu mať tendenciu obmedzovať reportáže alebo ich programy, ktoré sú kritické voči vláde alebo politickým stranám, ktoré ich nominovali. To by mohlo viesť k cenzúre a k selektívnemu spravodajstvu, čo by malo za následok jednostranné a zaujaté mediálne pokrytie.
Konflikty záujmov. Členovia komisie menovaní na politickom základe môžu mať osobné alebo politické záujmy, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutia. Tieto konflikty záujmov by mohli narušiť schopnosť komisie robiť spravodlivé a nezávislé rozhodnutia.
Máme tu demotiváciu zamestnancov. Novinári a iní mediálni pracovníci môžu cítiť demotiváciu a frustráciu, ak vnímajú, že ich práca je neustále pod drobnohľadom politicky nominovanej komis... motivovanej komisie. V dôsledku politického zasahovania môže dôjsť k oslabeniu profesionálnych a etických štandardov v práci verejnoprávneho vysielateľa. To povedie k poklesu kvality obsahu a k strate rešpektu voči profesii novinára. Čaká nás erózia profesionálnych štandardov.
Dôležité je upozorniť pri tomto návrhu k zrušeniu RTVS a k zriadeniu novej STVR na rozpor s európskou legislatívou. Napriek tomu, že pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová a jej spolupracovníci tvrdia, že návrh zákona nie je v rozpore, nie je tomu tak. Je v rozpore. Okrem iného nám na výbor pre kultúru a médiá bola doručená žiadosť komisára Rady Európy pre ľudské práva Michaela O´Flahertyho, aby členovia Národnej rady Slovenskej republiky venovali náležitú pozornosť obavám, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. V tejto súvislosti odporúča, že by sa mali zvážiť ustanovenia návrhu zákona týkajúce sa predčasného ukončenia mandátu súčasného generálneho riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia novej rady priamo menovaní vládou. Komisár súčasne informuje, že zaslaný list bude, čiže už bol zverejnený 14. mája 2024. V prípade, že Slovenská republika má záujem zaslať odpoveď, bude rovnako zverejnená, je potrebné Úradu komisára pre ľudské práva doručiť reakciu Slovenskej republiky v termíne do 13. mája 2024, a to, či bol zaslaný, sme sa zatiaľ z dostupných informácií nedozvedeli.
Návrh zákona vedie k oprávneným obavám o jeho súlad s európskym aktom o slobode médií, ktorý vyžaduje nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií. Podľa tohto aktu vedenie verejnoprávnych médií by malo byť vyberané transparentným a nediskriminačným spôsobom na základe jasných kritérií, pričom jeho dĺžka ich funkčného obdobia by mala byť dostatočne dlhá na zabezpečenie ich nezávislosti. Návrh zákona však umožňuje, že štyria z deviatich členov riadiacej rady budú menovaní priamo ministerstvom kultúry, čo predstavuje politické rozhodnutie. Tieto prvky sú v rozpore s požiadavkami na tú transparentnosť a objektivitu, ktoré stanovuje európsky akt. A to nás dobehne, lebo tomu sa nedá vyhnúť. Aby boli verejnoprávne médiá v súlade s európskym aktom o slobode médií, je dôležité, aby členovia ich rád boli vyberaní na základe transparentnosti a odbornosti a bez zásahov, ktoré by mohli mať politický motív.
Európsky akt o slobode médií je návrh, ktorý bol predstavený Európskou komisiou s cieľom posilniť pluralizmus a nezávislosť v rámci Európskej únie. Akt zabezpečuje, aby verejnoprávne médiá mohli fungovať nezávisle a boli vybavené adekvátnym, udržateľným a predvídateľným financovaním. Bude zriadený nový európsky mediálny orgán, nezávislý európsky výbor pre mediálne služby, ktorý bude zložený z národných mediálnych autorít a bude podporovaný sekretariátom komisie. Tento orgán bude mať za úlohu podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie rámcových pravidiel Európskej únie pre médiá. Opatrenia podľa aktu sú navrhnuté tak, aby posilnili právny rámec pre slobodu médií v Európskej únii, čo je reakcia na nastávajúce obavy o nezávislosť médií v kontexte digitálnej transformácie a politických zásahov.
Slovenská republika je viazaná Európskym aktom o slobode médií ako členský štát Európskej únie. Európske právne akty, ako sú smernice a nariadenia, sú záväzné pre všetky členské štáty, ktoré musia tieto právne predpisy transponovať do svojich národných právnych systémov alebo ich priamo uplatňovať v prípade nariadení. Je veľmi únavné bránenie toho základného, čo tu máme, zoči-voči mocenským snahám koalície je to únavné a je to frustrujúce.
Skúsim sa venovať ďalším detailom argumentácie. Argumentácia potrebou lepšieho financovania je logicky neuveriteľná v kontexte toho, že táto vláda spravila ako prvé to, že znížila rozpočet RTVS o tretinu, čiže o 50 miliónov. Argumentácia potrebou konkurencieschopnosti programov voči iným médiám tým, že vezmeme financie, aby si televízia a rozhlas nemohli kúpiť tie programy alebo licencie, tiež postráda akúkoľvek logiku. Argumentácia potrebou šetrenia? Vyhodením ťažkých státisícov a zmonetizovaním inhalt práce dokonca aj miliónov do vzduchu za rebranding, to má akú logiku?
Argumentácia dlhom RTVS? Veď súčasné vedenie znížilo dlh RTVS za rok 2023 o 91 %. To sú oficiálne čísla z uznesenia Rady RTVS o zmene rozpočtu zo 6. októbra 2023.
Čiže dáta, argumenty. Pracuje ministerstvo kultúry s týmito dátami a argumentami? Lebo za takéto čísla by si vedenie RTVS zaslúžilo skôr pochvalu, znížiť dlh o 91 %. Argumentácia, že vraj drahými externými dodávateľmi. Bez presnej analýzy a porovnania trhu to tiež je rozhodnutie, ktoré logiku postráda a rozumný manažér by sa bez podloženej analýzy ďalej ani nerozprával o ďalších zmenách. Externí dodávatelia sú toho za ostatné, si toho za ostatné týždne vypočuli mnohé nedobré, a to je dosť nefér, pretože externé spolupráce sú úplne normálnou súčasťou akýchkoľvek projektov, zvlášť v prostredí kreatívneho priemyslu a zvlášť je to dôležité vo finančne podvyživenej inštitúcii RTVS, ktorá logicky nie je schopná nakúpiť si najnovšiu technickú podporu. A je úplne logické, že externí dodávatelia nové technické zázemie či flexibilitu pracovnej sily či príslušnú špecifickú expertízu majú, pretože si vedia pomôcť prácou pre rôzne iné subjekty. Toto je naozaj v kreatívnom priemysle v tomto segmente úplne normálne.
Ale ak by sme aj toto chceli vyriešiť, tak opäť nič iné, ako finančná injekcia do RTVS tomu nepomôže. Techniku môžete nakúpiť, ale aj tak dobrý manažér ju bude chcieť využiť čo najviac počas 24/7. A toto by bolo vhodné riešiť, ale nie zrušiť celú ustanovizeň.
Alebo sú tu slobodní umelci a umelkyne, ktorí a ktoré spolupracujú s RTVS, a od podstaty veci a ekonomického rozmýšľania v prospech RTVS nemá logiku, aby boli internými zamestnancami. Ale tu by sme sa naopak mali zas pozrieť na ich odmeňovanie, ktoré je dlhé roky zúfalé a podceňované, a kde títo ľudia pre RTVS naozaj robia len z lásky a z úcty k svojmu remeslu a umeniu. Kde však aj tu má logiku zrušenie tejto inštitúcie?
Argumentácia zvýšením príjmov, zvýšením množstva reklám. No ja by som nás chcela trošku uviesť do reality, že je rok 2024, doba internetu, 21. storočie. My naozaj žijeme v dobe, kedy najväčšou konkurenčnou výhodou je práve minimum reklám. Na jednej strane vláda hovorí, že televízia má byť nekomerčná, na druhej strane vraví, že sa musí správať komerčne. Znížením kvality programu a politickými tlakmi, ktoré budú na ňu kladené, však stratí atraktivitu. Čiže čísla sledovanosti či cieľovku, ktorú bude využívať, úplne iné zdroje. A to sú kľúčové podklady na rozhodovanie zadávateľmi reklám. Ani tento zdroj skrátka nemá logickú oporu v tom, že by to malo fungovať. Bohužiaľ.
V Progresívnom Slovensku si vážime odbornosť a mnohí z nás práve kvôli dlhodobému nedostatku odbornosti a kvalitných riešení pre Slovensko išli do politiky. Je mi preto ťažké pozerať sa na to, ako súčasná vláda robí kroky, ktoré sú spiatočnícke, sú neeurópske, ako nerozmýšľa smerom do kvalitnej budúcnosti a ako, žiaľ, nemá poznanie a odbornosť a ani ľudí, ktorí by vedeli, ako robiť veci správne.
Strana SNS, ktorá má v súčasnosti v gescii ministerstvo kultúry, bez odborných debát či hľadania konsenzu presadzuje svoje limitované videnie sveta. Problém je, že do tohto odborného podpriemeru zaťahujú celé Slovensko a všetkých nás. Mrzí ma, že neprijímajú iné odborné názory a ako som vravela, toto je priamo v rozpore s vládnym programovým vyhlásením.
V Progresívnom Slovensku neustále ponúkame pomocnú ruku a ponúkame ju aj teraz. Poďme sa konštruktívne rozprávať o veci. Poďme si každý jeden argument rozobrať.
Poďme rozobrať, pani ministerka kultúry, členovia a členky výboru pre kultúru a médiá, panie poslankyne, poslanci, poďme si rozobrať vaše očakávania, ktoré sú úplne legitímne, od televízie a rozhlasu. A poďme argument po argumente. Pretože zrušením RTVS nedosiahneme zvýšenie kvality, nedosiahneme verejnoprávnosť a rozmanitosť, nedosiahneme lepšie odmeňovanie pracovníkov, nedosiahneme lepšie nastavenie ekonomiky inštitúcie a nedosiahneme zníženie infraštruktúrneho dlhu. Je preto legitímne pýtať sa, akému účelu má slúžiť zrušenie kľúčovej inštitúcie v krajine? Ak by súčasné ministerstvo kultúry, strana SNS a spolu s ňou súčasná vláda chceli siahnuť na demokraciu takýmto siahnutím na Rozhlas a televíziu Slovenska, nerobili by to inak.
Dámy a páni, rozpravu som začala návratom na konkrétny čas strašného činu atentátu na predsedu vlády Slovenskej republiky a na konci by som sa k tejto téme ešte chcela vrátiť. V súvislosti s RTVS máme dáta k sledovanosti počas atentátu. RTVS sumárne na jednotke a spravodajskej dvadsať štvorke odvysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovaného atentátu na premiéra, z toho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem hodín na dvadsať štvorke. Dáta od RTVS nám ukazujú, že aspoň na tri minúty si vysielanie zaplo takmer 28 % populácie. Voči predchádzajúcim dvom dňom 13. mája a 14. mája je vidno nárast sledovanosti pri všetkých spravodajských kanáloch, pri správach na jednotke ide o nárast o 19 %, pri dvadsať štvorke ide až o 204-percentný nárast. Markíza mala nárast 31 % a najväčší nárast bol pri TA3, ktorá mala 527 %. Tieto čísla nám ukazujú, že počas tak vypätej krízy, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia siahajú po štandardných spravodajských zdrojoch na získanie informácií. V časoch krízy, ako boli začiatky pandémie covidu, konflikt na Ukrajine či aktuálny pokus o atentát na premiéra, existuje výrazná tendencia ľudí obracať sa na mainstreamové médiá. Tento jav možno vysvetliť niekoľkými kľúčovými faktormi:
Po prvé, počas krízových momentov majú ľudia prirodzenú potrebu hľadať spoľahlivé a rýchle informácie. Mainstreamové médiá vďaka svojej etablovanej pozícii, širokej dostupnosti a reputácii sú často vnímané ako najdôveryhodnejšie zdroje. O tom som aj hovorila na začiatku. Aj tí, ktorí bežne sledujú alternatívne či dezinformačné zdroje, sa v takýchto situáciách často prepnú práve na tradičné spravodajské kanály, aby získali overené informácie. Tento prechod niekedy býva dočasný, avšak je veľmi významný.
Počas atentátu na premiéra, ako to ilustrujú dáta od RTVS, vidíme jasné dôkazy o tomto jave. RTVS vysielala takmer jedenásť hodín vysielania venovanej tejto udalosti, z čoho štyri hodiny na jednotke a takmer sedem na dvadsať štvorke. Tieto čísla jasne ukazujú, že počas kríz, ako je pokus o atentát na premiéra, ľudia teda siahajú po týchto štandardných spravodajských zdrojoch, aby tie informácie získali. Mainstreamové médiá poskytujú rýchlu, overenú a komplexnú analýzu situácie, ktorá je v takýchto momentoch kľúčová. Navyše tieto médiá majú vybudované rozsiahle siete reportérov a redaktorov, čo im umožňuje pokrývať udalosti v reálnom čase a prinášať aktuálne správy, čo je v čase krízy neoceniteľné. Krízové situácie taktiež často vyžadujú schopnosť médií správne interpretovať a kontextualizovať informácie. Mainstreamové médiá disponujú odborníkmi a analyzátormi, ktorí dokážu poskytnúť divákom hlbšie pochopenie situácie, čo zvyšuje dôveru v ich spravodajstvo. Aj keď sa po upokojení situácie môžu ľudia vrátiť k alternatívnym zdrojom, v čase krízy jednoznačne prevláda potreba overených a spoľahlivých informácií. Tento fenomén je univerzálny a opakovane pozorovaný. Potvrdzujú to aj dáta sledovanosti počas tejto udalosti. Je dôležité si uvedomiť, že práve dôvera v mainstreamové médiá počas krízových situácií je kľúčová na udržanie informovanej verejnosti a stability spoločnosti.
Ak sa prijme nový zákon o STVR, obmedzí sa nezávislosť RTVS a urobí sa z nej politický nástroj propagandy. Toto výrazne naruší dôveru, o ktorej som hovorila. Politická kontrola a zásahy do obsahu verejnoprávnych médií budú viesť k pochybnostiam o ich objektivite a nezávislosti, čo bude mať za následok zvýšenie skepsy medzi občanmi a ešte väčšiu únavu ľudí našej krajiny. V dôsledku toho sa ľudia začnú zase obracať ďalej k alternatíve, k menej spoľahlivým zdrojom informácií, prípadne k zdrojom až dezinformácií a konšpirácií. Takýto vývoj bude kontraproduktívny úplne pre nás všetkých najmä v časoch, keď je prístup k presným a overeným informáciám kritický. Preto je nevyhnutné zachovať RTVS a pomôcť jej byť kvalitnejšou, zachovať jej nezávislosť a dôveryhodnosť, aby mohla naďalej plniť svoju úlohu ako spoľahlivý zdroj informácií pre všetkých občanov zvlášť v období kríz.
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Spomenuli ste, pani poslankyňa, z prieskumov 34-percentnú dôveryhodnosť spravodajstva. Ja toto číslo nepovažujem za žiadnu veľkú výhru a ocenenie objektívnosti. Toto percento skôr len kopíruje voličskú základňu liberálnej časti politického spektra a tí sú, samozrejme, spokojní. Zvyšných 66 % asi spokojných nie je a preto ja vidím priestor na hlboké zmeny v RTVS. Alebo tých 66 % opýtaných, ktorí spravodajstvo RTVS nepovažujú za najobjektívnejšie, sa nepodieľajú na financovaní RTVS-ky? Ich názor je nezaujímavý?
V ich mene hovorím, do toho, pani ministerka, máte moju podporu a verím, že aj väčšiny občanov Slovenska.
Spomenuli ste tiež etické komisie, že môžu ovplyvňovať spravodajstvo neobjektívnosti, nevyváženosti a jednostrannosti. Presne tieto javy tam vnímam v RTVS-ke aj teraz a už aj niekoľko rokov späť. Taktiež bolo spomenuté spravodajstvo po atentáte na premiéra. Áno, informácií bolo dosť aj relácií, ale výber hostí bol pre mňa, no poviem, minimálne veľmi-veľmi zvláštny podporujúci naratív, ktorý šírite niekoľko rokov. Aj tieto spravodajstvá boli podľa mňa veľmi-veľmi nevyvážené. Je čas na zmeny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Hovorili ste o rôznorodosti a verejnoprávna televízia naozaj musí byť rôznorodá. Veľmi veľkým apelom pre celé Slovensko je, že Slovenská národná strana, ktorá tento zákon predkladá, hovorí o národnom, o hrdosti, hovorí o Slovensku. No Slovensko a hlavne verejná, právna televízia si na seba nezarobí, ale programy, ktoré sa tam vyrábajú, musia byť naozaj rôznorodé. Musia to byť programy pre deti, zábava, musia to byť programy z regiónov, ktoré si na seba nevedia zarobiť, a tieto programy musia byť naozaj koncipované spravodlivým a objektívnym spôsobom.
Ja si neviem predstaviť, že keď sa tento zákon prijme, aká objektivita tam nastúpi. Ja vo svojej rozprave budem rozprávať o časoch, keď ja som bol v televíziách a v televízii, čo sa tam dialo, ale viete, keď tu niekto povie, že 30 % je, sú to len voliči liberálni, ktorí súhlasia s tým, no viete, na, prepáčte, mne to prišlo veľmi smiešne, na rôznych prieskumoch obľúbenosti, tak má SMER má obľúbenosť len voličov SMER-u, takže to je, to je, to je také, také zavádzajúce tvrdenie, veľmi zavádzajúce. Verejnoprávna televízia musí byť verejnoprávna a ktokoľvek tam bude zasahovať a zasahovať idú, tak spraví z nej diktátorskú televíziu.

Ďakujem.
Ďakujem vám, aj pán Hazucha, aj pán Pročko, za reakciu. Ja by som len vám chcela, pán Hazucha, povedať, že dáta si nemôžme len tak akože čítať, ako sa nám chce. Oni akože hovoria exaktné veci a zároveň ale je dôležité, že proste neplatí, že keď je 34 % spokojných, tak je 66 nespokojných. To nie je tak. To vôbec takto nefunguje.
Druhá vec je, že je veľmi dôležité povedať, že vždy sa dáta dôveryhodnosti znížili, akonáhle bolo médium spolitizované, pretože všetko to, čo som pred chvíľou hovorila o dôvere ľudí v nejakú verejnoprávnosť daného média, v ich informácie, v ich podložené overiteľné zdroje, to je všetko súčasťou dôvery ľudí a nefunguje to naozaj tak, že 34 % je málo, lebo 66 % je nespokojných. Takto sa skrátka jednoducho tieto dáta nedajú vykladať.
Ak chceme sa pozrieť na argumentáciu, prečo zrušiť RTVS, tak rozhodne nezvýšime dôveryhodnosť RTVS tým, že jednu zrušíme a spravíme si svoju novú. To proste naozaj takýto svet, takto to proste nefunguje. Nová STVR bude jednoducho politickým nástrojom, bude nástrojom propagandy, ak to bude takto, ako to navrhujete, a tá dôveryhodnosť nebude vyššia. Tak to, bohužiaľ, bude.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím trošku k tej politickej kultúre. Ja sa musím priznať, že ja som veľmi prekvapená, že pri predkladaní vládnych návrhov zákonov predkladateľ za vládu nie je na svojom mieste predkladateľa. Ja sa musím úprimne priznať, že ja tomu nerozumiem. Ja nerozumiem, prečo na mieste navrhovateľa nesedí predkladateľ. Ja tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo sa minister, ktorý predkladá návrhy zákonov, potuluje po pléne, rozpráva sa s poslancami, vybavuje si svoje iné zjavne témy a záležitosti, prípadne sa rozpráva s predsedajúcim, pochybujem, že o obsahu návrhu zákona, ktorý sa tu prejednáva, a ja to poviem, že je ale absolútne nekultúrne, neslušné, že je zrejmé, že keď tu vystupovala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pani poslankyňa. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Prepáčte, ale to je k téme, pán predsedajúci, lebo to je ku kultúre tohto návrhu zákona, ktorý tu práve prerokúvame. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Je prirodzené, že pani ministerka nemusí sedieť jednom mieste. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
No veď, nech sa páči, môžu mať na to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nikdy sa to nevyžaduje, takže pokračujte k téme. Dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Takže, pán predsedajúci, pán predsedajúci, ja hovorím k téme, hovorím k téme kultúry, s ktorou súvisí ministerstvo kultúry, hovorím k predkladanému návrhu zákona, ktorý sa týka zrušenia RTVS, a s tým súvisí aj kultúra tu prejednania v pléne. Veď rozprávame sa o tom, že to ideme nastaviť nanovo kultúru. Tak keď ideme nanovo nastaviť kultúru, ja predpokladám osobitne, ak tu zaznela požiadavka zo strany koalície, že by pri prejednaní tohto návrhu zákona sa diskusia zúži na minimálny počet príspevkov, tak potom ten minimálny počet príspevkov si vypočuje pani navrhovateľka. Aleže to naozaj vypočuje tak, že bude počúvať, čo tí rečníci hovoria.
Veď ako my sa tu nehráme na diskusiu, veď tu prebieha diskusia a ja si veľmi vážim pána poslanca Hazuchu, ktorý aj včera tu bol, aj do večerných hodín, aj dnes, aj sa prihlásil s faktickou poznámkou, naozaj počúval rečníčku. Načo a naozaj a ja toto naozaj veľmi pozitívne vnímam. Veď môžme mať kritický k tomu názor, môžme to vnímať rozdielne, ale počúvajme sa, skúsme sa, lebo keď vidím, že ten človek ani nepočúva, tak to ani, to ani nie je už hra na počúvanie. Takýmto spôsobom jednoducho to, to prejednanie naše vzájomne kultúrne tu nikdy nebude. Naozaj tu nikdy nebude.
Jedna vec je, že sem prichádza minister, ktorý nepredkladá návrh zákona, že ho tu často zastupuje iný minister, aj to je, samozrejme, v súlade so zákonom, ale že ten navrhovateľ ani nepočúva tých rečníkov. Ja to považujem naozaj za hrubú nekultúrnosť a osobitne, ak je to pri prejednávaní zákonov, ktoré sú z rezortu kultúry, tak to považujem za úplné nepochopenie potom kultúry, ktorú má reprezentovať daná osoba, ktorá vedie tento rezort.
Takže opätovne ja si dovolím aj požiadať pani ministerku, aby bola na mieste navrhovateľa a mala som aspoň nejaký vnem, že počúva to, čo teraz hovorím, možno sa k tomu aj prihlási, možno sa k tomu aj vyjadrí, ale prinajmenšom viem, že počúva to vyjadrenie, ktoré za našu stranu k tomuto návrhu zákona máme.
A považujem naozaj za smutné od predsedajúceho, že nepovažuje za dôležité, aby k tomu aj upriamil pani navrhovateľku, že by bolo dobré aspoň, aby väčšinu času na tomto mieste bola a že sa to tak nedeje, je to zrejmé, že sa to nedeje, to znamená, že to nie je nejaká výnimočná udalosť, že minister nie je na mieste navrhovateľa. Úprimne ja si to nepamätám, že by sa tu takto hrubo proste nekultúrne rokovalo v parlamente, ja si to nepamätám. A to som v politike od roku 2006, ale nepamätám si to, že toto by sa dialo. Ja tomu rozumiem, že minister sa porozpráva, lebo za ním príde poslanec, ale nepamätám si, že by takto hrubo dával najavo minister, že nepočúva poslancov, že mu je jedno, čo tí poslanci rozprávajú. Ja si to nepamätám.
A potom naozaj mi príde zvláštne, aby tu niekto k nám prevolával k slušnosti a korektnosti, keď takáto jednoduchá záležitosť pri prerokovaní návrhu zákona sa tu nedeje. Jednoducho ten, to volanie po zmieri a po slušnosti musí byť vzájomné a musí to byť vidno. Ale keď to nie je vidno, tak to znamená, že tu ani nie je záujem, proste úprimný záujem o to, aby to tu takto bolo.
A preto prepáčte, pán predsedajúci, som považovala za dôležité k tomuto vystúpiť. A nechávam na, nechám na vás, ako možno aj vy budete pokračovať ďalej a prípadne usmerníte aj pani ministerku, pretože sedí na mieste podpredsedu Národnej rady a nie na mieste, ktoré patrí ministrom a mieste navrhovateľa. Jednoducho je to tak a zjavne je to tak teraz ako princíp, lebo si to všímam a je to tak od začiatku, čo som prišla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Keby ste už prestala, už tam sedí. Prosím, poďte k téme, ja som poprosil pani ministerku, samozrejme, o nejakú konzultáciu ešte k tomuto zákonu a ona bude na svojom mieste. Dobre? Nech sa páči. Nech sa páči, k téme.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Som rada. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že je to konzultácia k zákonu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za vysvetlenie. Ja verím, že tá konzultácia nebude dlhá a že pani ministerka sa bude venovať naozaj rečníkom, ktorí tu vystupujú. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Odpustite si svoj cynizmus, lebo dá sa...

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
To nie je cynizmus, ja len reagujem na vašu poznámku, ktorú ste dali. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Dobre, ale keď ja začnem byť cynický na vaše správania, tak vás to bude takisto mrzieť. Dobre? K téme vás poprosím.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, mňa nič nemrzí, ja som rada, že túto výmenu máme. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, druhýkrát vás upozorňujem, k téme RTVS.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, ja hovorím k téme a idem teraz k návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Máme predložený vládny návrh zákona, ktorý má zrušiť RTVS. Počula som tu veľmi veľa argumentov, že opozícia vlastne a osobitne strany, ktoré tu boli pri vytvorení RTVS a pri jej kreácii a spájaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako keby nemali legitimitu sa teraz k tomu vyjadrovať. Ja si dovolím preto vrátiť sa k spájaniu verejnoprávnych médií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a myslím si, že je dobré upriamiť pozornosť na zopár faktov.
Keď v roku 2011 došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, situácia bola taká, že televízia tu bola pred kolapsom. Slovenská televízia bola v hlbokej platobnej neschopnosti. Nemala už ani na výplaty, sociálny fond žiadny, o úsporných opatreniach alebo akejkoľvek reštrukturalizácii ani neuvažovala. O spôsobe záchrany televízie sa naozaj viedli široké diskusie na rôznych úrovniach. Boli k tomu naozaj dlhé debaty, široké a odborné. Jednou z alternatív bolo zlúčenie oboch médií a táto alternatíva sa javila ako najschodnejšia a veľká skupina mediálnych odborníkov legislatívcov jednoducho navrhovala takéto zlúčenie. Táto synergia vytvorila skutočne priestor na šetrenie zdrojov vo verejnoprávnych médiách. Najprv sa predpokladalo, že dôjde k ušetreniu zdrojov za prvý rok 20 miliónov eur. Nakoniec sa ušetrilo 35 miliónov eur. Za prvý rok pri zlúčení RTVS. Synergia, samozrejme, bola aj vo výrobe programov, v obchode, v marketingu, v komunikácii, v technike, technológiách a administratíve. Jednoducho ukázalo sa, ukázalo sa, že spájanie, spojenie RTVS skutočne malo svoj dobrý synergický efekt a zjavne vďaka tomu od roku 2011 tu neboli žiadne snahy o to, aby došlo k rozdeleniu RTVS. Nakoniec ani dnes, aj keď najprv to boli proklamované snahy, tak to pozitívne hodnotím, že nakoniec predsa len táto vláda uznala, že to spojenie RTVS zmysel malo a s ohľadom na to vlastne ten výsledok ten vládny návrh zákona len ukazuje, že je tu len politický účel, politický účel zmeniť vedenie súčasné aj súčasnej RTVS a nejedná sa vlastne o žiadne, žiadnu novú inú inštitúciu, ktorá by sa tu mala kreovať, po účinnosti tohto zákona.
Myslím si, že je veľmi dôležité sa k tomu vracať, že ako to vlastne bolo pri spájaní RTVS, pretože dnes tu nie je zrejmý žiadny účel, žiadny zrozumiteľný, racionálny dôvod, prečo sa RTVS mení na STVR. Stále dochádza k zlúčeným inštitúciám rozhlasu a televízie, ale tá zmena dochádza len, len, tá zmena je len naozaj v tom, že politicky dôjde k ovládnutiu celého verejnoprávneho média. Žiadny iný rozdiel ohľadom samotného nastavenia tu nie je.
Treba tiež povedať, že pri hľadaní nového generálneho riaditeľa novej inštitúcie v roku 2011 sme tu mali, samozrejme, dvoch riaditeľov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, tak nemohli dvaja, samozrejme, viesť ďalej jednu inštitúciu, tak je zrozumiteľné, si myslím, že sa hľadal nový manažér pre novú, nové verejnoprávne médium a ja si myslím, že v istej miere je aj zrozumiteľné, že sa ním stala nakoniec riaditeľka Zemková, ktorá viedla v tom čase naozaj veľmi funkčnú inštitúciu rozhlasu po riadnom nakoniec výberovom konaní.
To, čo dnes naozaj trápi RTVS, je nedostatočné financovanie. To je skutočný problém dnes RTVS. Ja rozumiem, že tu môžme mať množstvo názorov na to, ako zabezpečiť ten spôsob financovania. Tomu naozaj plne rozumiem. Ale pri kritike, ako bolo zavedené, ten spôsob financovania, faktom je, že v zákone bolo stanovené 0,17 % HDP, a to slovenskej, to RTVS jednoducho pomohlo. To jednoducho RTVS jednoznačne pomohlo.
Ja verím tomu, že, pán predsedajúci, stále riešite konzultáciu k tomuto zákonu.
To, že koalíciu vôbec netrápi financovanie RTVS, len jednoznačne ukazuje, že je tu iný dôvod, ako ten, aby táto inštitúcia bola funkčná. Prvý krok predsa smerom k RTVS bol, že táto koalícia skrátila RTVS financovanie. Dostalo ju jednoducho na kolená. RTVS prvý krok bol, že dostala táto koalícia na kolená RTVS a potom ju kritizovala, že nie je schopná zabezpečiť všetky programy tak, ako by si predstavovala, ktoré sú jednoducho finančne náročné zabezpečiť. No tak keď najprv utiahneme kohútik pre financovanie RTVS, tak je jasné, že potom nemôže zabezpečiť všetky programy tak, ako predpokladala.
Orgány novej inštitúcie STVR, ktorá vlastne je ten istý, istým spôsobom to isté verejnoprávne médium, len sa inak vytvorí jej manažovanie a jej kontrolné orgány, je vlastne tým úplným odkrytím kariet. Jednoducho ide o to, aby plne táto koalícia politicky ovládla RTVS. Jednoducho tak to je. A ja sa divím naozaj tejto koalícii, že toto takto naplno chce urobiť, lebo to sa nakoniec raz môže obrátiť aj proti nej samotnej. RTVS bude v plnom područí vládnucej strany. Bude. Jednoducho takto to zabezpečíte v plnosti. Áno, po novom to bude STVR (povedané so smiechom), ale jednoducho to, bavíme sa o tom, čo sa z tej RTVS stane. Z RTVS sa stane politické médium.
Tak vy hovoríte, pán predsedajúci, no a čo. Tak pre vás je to asi no a čo, ale to určite nie je objektívne verejnoprávne médium, ak ho má v područí iba vládnuca koalícia. To nie je verejnoprávne médium. To je politické médium. Tak vy chcete politické médium. Chcete politické médium, ktoré bude šíriť informácie, ktoré si dohodnete na koaličnej rade, lebo toto sa stane s RTVS. RTVS bude len komunikovať tie informácie, ktoré táto koalícia bude považovať za vhodné, a vzhľadom na to, ako je nastavené to celé zloženie kontrolných orgánov a samotného generálneho riaditeľa a jeho voľbu, no tak je jasné, že to bude v prvom momente určovať Slovenská národná strana. Tak ja rozumiem, pán predsedajúci, že vám to vyhovuje. Ale ja sa divím, že to vyhovuje aj ostatným koaličným stranám, že toto ostatným koaličným stranám je jedno, lebo tu jednoznačne chýba, chýba nezávislosť. Akákoľvek snaha po objektivite. Akákoľvek snaha po redakčnej nezávislosti. Akákoľvek snaha po kvalitnej dramaturgii RTVS, lebo zatiaľ to je RTVS, ja preto úmyselne hovorím RTVS.
RTVS stratí akýkoľvek priestor na to, aby jej generálny riaditeľ určoval a bol zodpovedný aj za program samotnej RTVS. Jednoducho ak to nebude tak, ako si predstavujú kontrolné orgány, no tak jednak sú tam finančné postihy, ale je zrejmé, že taký generálny riaditeľ proste sa tam dlho neohreje. Ja neviem potom, na čo nám bude takáto, takáto inštitúcia, taká drahá inštitúcia. Načo nám to bude? To potom skutočne nám stačí len médium z vlády, prípadne z ministerstva kultúry, ktoré bude informovať verejnosť o tom, čo považuje za vhodné. Nepotrebujeme na to takúto drahú inštitúciu. Zbytočné. Potom rozumiem aj Slovenskej národnej strane, že je to drahá inštitúcia, pretože potom je naozaj drahá. Načo potrebujeme takú drahú inštitúciu, ktorá vlastne len posúva informácie, ktoré si rozhodne proste politický kolektív vládnucej strany.
A je zjavné, celý ten návrh zákona je písaný rýchlou, rýchlym perom a my sme kritizovali aj samotný čas, počas ktorého došlo, vlastne bolo možné vôbec pripomienkovať tento návrh zákona aj nakoniec spôsob, bolo, bola, bol tu priestor, kde sme predkladali aj naša strana hromadnú pripomienku, ale ten spôsob prerokovávania tohto návrhu zákona a ten spôsob prerokovania bol zjavný, že to nebol žiadny, žiadna ochota si vypočuť pripomienky, žiadna ochota o nich naozaj diskutovať. Akonáhle sme mali otázky odborného charakteru, ten odkaz bol, toto je politické rozhodnutie. No tak pri pripomienkach, ktoré máme v rámci riadneho pripomienkového konania jednoducho to neobstojí, aby pri odborných otázkach, osobitne k zárukám nezávislosti takejto inštitúcie, sme dostali rozhodnutie, sme dostali informáciu, že toto všetko sú politické rozhodnutia. Tu nebol riadne vôbec žiadny priestor na to, aby sme takúto, takéto vážne rozhodnutie mohli riadne prediskutovať.
A svedčí tomu nakoniec aj to, ako je skrátená táto rozprava v parlamente. Ja sa pýtam, kde je taký, načo je taký zhon? K čomu je taký stres? Čo sa také deje v RTVS, že je potrebné tak rýchlo zmeniť právnu úpravu? Čo sa deje, že je potrebné zo dňa na deň dať dole generálneho riaditeľa a súčasné kontrolné orgány? Pretože aj samotné znenie účinnosti týchto ustanovení vlastne predpokladá, že dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov proste končí RTVS. To znamená, zo dňa na deň RTVS skončí, budeme tu mať novú inštitúciu STVR, čo znamená jej premenovanie, končia tieto orgány a končí generálny riaditeľ. Nie je tu žiadny priestor takisto, bohužiaľ, ako sme si už zvykli aj pri iných inštitúciách, ktoré nám končia zo dňa na deň. Žiadny priestor, aby tá inštitúcia sa na to pripravila, pretože ja, ja považujem za absolútne legitímne, že koalícia má svoju predstavu, či už k rušeniu inštitúcií alebo k vytváraniu nových inštitúcií, ale to, čo považujem za, za vážne, aby sme boli naozaj znepokojení ako opozícia, je spôsob, ako sa prerokovávajú tieto návrhy. Spôsob, ako sa to predkladá na diskusiu, tie návrhy. Spôsob, ako k tým zmenám dochádza. Toto sme tu naozaj takúto kultúru nemali. Veď keď dochádza k zásadným zmenám, tak aj tá inštitúcia potrebuje nejaký priestor a čas, aby sa na to pripravila. Jednoducho to je zodpovedné vládnutie.
Veď my v zásade nepopierame, že vláda má väčšinu, vláda má svoje vlastné predstavy o vládnutí, to nepopierame. My kľúčovo popierame spôsob vládnutia. Tú hrubosť presadzovania zmien. Nedáva priestor na diskusiu a nedáva ani priestor, aby zodpovedne potom tie zmeny boli prijaté do života samotnou inštitúciou, samotnými zamestnancami a toto vyzerá, že proste začína byť štandard jednoducho tejto vlády. Či už to bol Úrad špeciálnej prokuratúry a ja si dovolím povedať aj v súčasnosti NAKA, lebo, lebo to je proste nejaká kultúra, ktorá je tu jednoducho nebezpečná, že takýmto spôsobom sa tu robia zmeny. Takýmto rýchlym spôsobom, nekultúrnym, nezodpovedným a neslušným, a preto som si, pán predsedajúci a pani ministerka, dovolila na začiatku mať k tomu takýto úvod, lebo, lebo niečím to začína byť symptomatické, že proste nám nezáleží ani na tom zdaní, že by sme tu chceli byť kultúrni, že by sme tu chceli mať kultúrnu diskusiu.
Ja som nepočula jeden racionálny dôvod zo strany predkladateľa, prečo sa má rušiť RTVS a má sa zmeniť na STVR. Nepočula som. Bude to znamenať administratívnu záťaž, bude to znamenať finančnú záťaž, bude to znamenať politickú závislosť. Veď RTVS nie je v politickom područí opozície. To nie je pravda. Jednoducho došlo k voľbe generálneho riaditeľa, je pravda počas bývalej, počas bývalého funkčného obdobia v riadnom termíne, tak ako predpokladal, predpokladá zákon, ale kontrolné orgány tu majú jednoducho predsa paritné zastúpenie v rámci jednotlivých funkčných období, jednotlivých vládnutí. To znamená, že tam v tých kontrolných orgánoch predsa sú predstavitelia, ktorí zastupujú rôzne záujmy, aj politické. Nedá sa povedať, že by bola teraz RTVS v nejakom područí, politickom.
Ja nebudem ďalej naťahovať túto, tento svoj príspevok, ja si dovolím na záver iba možno upozorniť na pre mňa naozaj zopár nezmyslov, ktoré sú tiež v tomto vládnom návrhu zákona, a ukazujú vlastne na chyby, ku ktorým jednoducho dochádza pri rýchlych návrhoch, ku ktorým nie je žiadna riadna diskusia, predkladateľ nepočúva pripomienky, ktoré sú prednášané. Napríklad. Ja som naozaj nepochopila a osobitne pri návrhu zo strany Slovenskej národnej strany, ktorý vnímam, že má nejaký osobitý rešpekt k národným symbolom a k štátnym symbolom, prečo každá televízna a programová služba a rozhlasová programová služba má dostať do vysielania o 23.30 do 00.30 štátnu hymnu. To je naozaj devalvácia vážnosti hymny a významu štátnej hymny. To naozaj, to znamená, že každá, každá televízna programová služba a rozhlasová programová služba má mať štátnu hymnu v tomto čase. Naozaj to zvyšuje tú vážnosť? Ja si nemyslím, že toto bude zvyšovať vážnosť štátnej hymny. Myslím si naopak, že to bude devalvácia vážnosti a významu štátnej hymny.
Považujem za, a ja som to už spomínala, za osobitne nebezpečné spôsob, akým bude volený generálny riaditeľ, pričom my sme pripravení a ja si viem predstaviť normálnu odbornú diskusiu, že si sadneme a povieme si, pobavme sa o spôsobe voľby generálneho riaditeľa. Viem si predstaviť naozaj dobrú odbornú diskusiu, že nie je dobrý ten mechanizmus nastavenia, že generálneho riaditeľa volí Národná rada. Poďme sa pobaviť o inom spôsobe, poďme akože kľudne, my sme pripravení si k tomu sadnúť. Ale urobiť to takýmto hrubým spôsobom?
Nebudem sa už viac venovať etickej komisii a k jej zásahom do programovej skladby RTVS a následne a vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu riaditeľovi, pretože ja som zvedavá naozaj, kto tu bude generálny riaditeľ v tejto novej inštitúcii, lebo to bude generálny riaditeľ, ktorého vlastne od začiatku ste označili za nesvojprávneho. Jednoducho to bude osoba, ktorá ako keby bola nesvojprávna viesť STVR, viesť obsah toho vysielania v STVR, pretože tú zodpovednosť vlastne za jeho rozhodovanie prenášate na tie kontrolné orgány.
Považujem za veľkú chybu naozaj pri presadzovaní tohto návrhu zákona takýmto spôsobom, za hrubú chybu v priestore slobody prejavu, šírenia informácií, za hrubú chybu v demokratickej spoločnosti, kde je dôležité, aby sme dostávali objektívne informácie. Pri takomto presadení návrhu zákona a pri tomto návrhu zákona potom ani nemusíme mať už RTVS, si myslím, že by to bolo asi lepšie pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja som veľmi rada, že pani poslankyňa Kolíková upozornila na tú politickú nekultúru, ktorú tu pani ministerka predvádza, a to naozaj so všetkou úctou, ale v čase prerokúvania jej návrhu a nemá ani snahu diskutovať s nami a reagovať na predrečníkov. Som rada, že aspoň s vami, pán Danko, má ochotu konzultovať, lebo ja som pani ministerku naozaj ešte nepočula komunikovať žiadnu z tém, ktoré jej prislúchajú a ktoré zásadne menia vlastne priestor kultúry na Slovensku. Tu v pléne tvoriť idey, tvoriť ten svoj nejaký názorový ráz, vždy len príde, prečíta nejaký svoj návrh a potom ďalej nevieme, aké sú jej reakcie na to, čo tu, čo tu prebieha a čo vlastne vyčítame jej návrhom.
Minulý týždeň som bola na Rade RTVS, ktorá je verejná, kde môže prísť ktokoľvek a chcela som vedieť, počuť, ako začnú túto radu v čase, keď sa v pléne parlamentu preberá absolútna rekonštrukcia vlastne tejto ustanovizne, tejto inštitúcie, že čo budú vlastne prvé slová predsedu tejto rady. A na moje počudovanie prvé slová predsedu rady boli nepravdy, nejaké konšpirácie o tom, že tam opoziční poslanci prišli nejak organizovane ako puč a neviem čo všetko, kde ja som sa sama rozhodla dve hodiny predtým, že tam zájdem. Čiže veľmi ma to sklamalo a nedozvedela som sa, čo tento orgán vidí a vníma ako problémy v tomto návrhu a už to ma znepokojilo, že už dnes je tá situácia v RTVS taká, že tam naozaj dochádza k limitovaniu slobody slova aj ja som bola toho účasťou, keď mi nedovolili vystúpiť väčšinovým hlasom. A posúva sa ešte ďalej, vidíme to v tomto návrhu, a ja by som si naozaj želala, aby bol aspoň odôvodnený, keď už je tak škodlivý, aby sme mu rozumeli, týmto vašim úvahám.

Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, veľa vecí si tam jasne vystihla. To, čo sa tu deje v podstate, že bolo odštartované, vlastne odštartovaná likvidácia verejnoprávnosti, ale nielen verejnoprávnosti, ale aj zoštátnenie a pokus o zoštátnenie aj ostatných mainstreamových médií. Tých dôvodov prečo, samozrejme, je viacej, jedným z nich je, že naozaj ide u týchto ľudí o ješitnosť. Ješitnosť z toho, že neznesú kritiku a každú kritiku vnímajú osobne, že to je niečo, čo ako naráža na ich nejakú osobnú integritu a zároveň majú predstavu, že by tieto média mali dávať priestor aj zblúdeným nápadom alebo konšpiráciám, ako bol napríklad pán Machala, ktorý hovoril o plochej Zemi, alebo o ´chemtrailsoch´, alebo niečom podobnom a že toto má byť taký priestor, kde proste všetko má zaznieť, taký guláš všetkého a ničoho. Zároveň, samozrejme, pod kontrolou a kuratelou nejakých úradníkov, ktorí budú dosadení touto vládou, aby to všetko vyznievalo v kontexte nejakej, ja neviem konkrétne akej politiky tejto vlády, pretože tá nemá žiadnu nejakú stratégiu alebo víziu Slovenska ako takú a všetko vlastne robí len preto, aby sa udržala pri moci.
A treba ešte spomenúť jedno, že sú krajiny, kde, kde je tá vzdelanostná úroveň, mediálna vzdelanostná úroveň, veľmi vysoká, ako je Fínsko alebo Dánsko, a zároveň sú to krajiny, kde majú konšpirácie najmenšiu úspešnosť a my ideme práve tou opačnou cestou a veľmi ma to mrzí.
Namiesto toho, aby sme si brali príklad odniekiaľ inokadiaľ, tak si berieme príklad asi tak z Maďarska.
Ďakujem.