15. schôdza

Ďakujem za slovo.
Tak príbeh dnešného dňa, rokovania o tomto prílepku odzrkadľuje v sebe príbeh aj slovenského zdravotníctva. Od deviatich k piatim. Tak namiesto toho, aby ste si zobrali tento úrad ako vzorový príklad, aby ste ho kopírovali na ďalšie ministerstvá, aby ste hľadali spôsoby, ako vlastne túto dobre fungujúcu inštitúciu, túto dobrú partiu ľudí, ktorá 150 miliónov ušetrila, nakopírovali, aby ste uvoľnili priestor pre ďalších odborníkov. Si pozrite, ja som si ho pozrel, ja ten úrad nepoznám, ale narýchlo počas tohto rokovania sa dá pozrieť, aj teraz to môžete urobiť počas týchto faktických poznámok, životopis toho človeka. Pozbieral zahraničné školy, vyzbieral skúsenosti z praxe v Rakúsku v danom odbore, prišiel na Slovensko. Ako zúfalo toto presne potrebujeme. Takýto žiarivý príklad vzdelaného, moderného, skúseného mladého človeka, ktorý sem príde a bude poskytovať excelentnú službu štátu, aby sme mohli to zdravotníctvo, v ktorom každoročne potrebujeme veľa peňazí, ale ešte viac peňazí, kde potrebujeme reformy, kde potrebujeme ľudí, ktorí budú s idealizmom prichádzať a meniť veci a nasadzovať sa do služieb, tak my ho ideme znechutiť. Aký signál to vyšle tým ľuďom? Úplne opačne idete, úplne opačným spôsobom! Tak ako bola nastavená reforma s čakacími lehotami a odkopli ste ju kdesi dopredu, aby pacienti stále čakali na svoje výkony a na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, fatálny krok, ktorý zasiahne pacienta, to isté sa stane tu!
Môžme mať a budeme veľmi potrebovať ďalej vyhodnocovať kvalitu liekov, aby sme šetrili peniaze v zdravotníctve. Úplne opačným smerom to ide, ako to má ísť. To, čo treba urobiť, je zahlasovať proti schváleniu takejto právnej úpravy, treba vyzdvihnúť tento úrad a treba ho kopírovať ďalej a presne toto opakovať a šetriť peniaze, nie zošróbovať to celé.

Poslanec Pročko.

Ďakujem. Musím povedať, že, Tomáš, si povedal, že im to chceš povedať pred, teraz, keď sú tu všetci, bolo to úžasné, ale mne chodil mráz po chrbte, keď tu rozprával pán Majerský, pán Dvořák, trošku mi bolo ľúto, keď pani Jaurová tu vzadu zabávala skupinku Náhlik a ostatných počas toho, ako naozaj vážne slová sa tu diali. Ale chcem povedať, že presne toto je to, že treba im to povedať takto.
Richard Sulík mi zobral jednu vec, ktorú som chcel povedať, poviem to. Oni nemajú rodiny? Nemajú deti? Toto, čo robia, ,ako povedia svojim deťom, že viete, my sme tam dosadili človeka, ktorý, ktorý tam musel byť. Veď zdravotníctvo a zdravie človeka, neviem, či je niečo vážnejšie. A oni idú dosadzovať a idú odvolávať ľudí, ktorí naozaj robia, robili pre ľudí spôsobom, aký tu nemal v histórii mieru, a oni idú takto lámať. Hlasovacie automaty, ktoré prídu, sadnú si.
Som rád, že si vypočuli, Tomáš, tvoj príspevok, som rád, že aj kolegovia, Marek Krajčí a naozaj aj ostatní povedali veci tak, ako sú. Je to smutné, že pre Slovensko je táto koalícia niečo, niečo strašné. A nielen, nielen to, že by mali, že by mali pomáhať tým ľuďom, ale takýmto spôsobom a takýmto spôsobom ničia aj to zdravotníctvo a je to, je to... Ja mám husaciu kožu a ďakujem ti veľmi pekne, Tomáš, že si im to takto povedal. Ale oni budú hlasovať tak, ako chce vládna koalícia, to je strašné!

S reakciou na faktické pán poslanec Szalay.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky, nebudem úplne každého komentovať, ale začnem teda minimálne teda pani poslankyňou Remišovou. Áno, aj iné inštitúcie sa tu teraz glajchšaltujú, pretože platí to pravidlo TKM, teraz krágľujeme my, a, žiaľ, sa tomu nevyhne ani táto inštitúcia NIHO.
Návrh zákona, o ktorom budeme hlasovať, je síce formálne poslanecký návrh zákona, ale v skutočnosti je to návrh zákona, ktorý bol pripravený na ministerstve zdravotníctva. Rovnako ako pozmeňujúci návrh nie je úplne že pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, ale v skutočnosti je to pozmeňujúci návrh napísaný na ministerstve zdravotníctva a je pre mňa prekvapujúce, že ministerstvo zdravotníctva má kapacity na takéto pozmeňováky a na takéto veci namiesto toho, aby sa venovalo napríklad tomu, ako budú vystupovať naši predstavitelia na rokovaní v Ženeve so Svetovou zdravotníckou organizáciou, a až dodatočne potom ideme vytvárať komisie, ktoré budú pripravovať odborné názory.
Veľmi si cením slová Mareka Krajčího, ktoré by som odcitoval, je to veľmi dôležité slovo, ktoré povedal a to je že zbabelosť. Tento pozmeňujúci návrh je hnaný zbabelosťou.
Viacerí ste tu spomenuli, minimálne František Majerský alebo Oskar Dvořák, verejné zbierky, ktoré sú v podstate len vizitkou toho, že nám niečo v štáte nefunguje. Ja by som spomenul ešte jednu verejnú zbierku, a to zbierku na opravu okien na neonatalogickej jednotke v Košiciach, ktorá je prejavom toho, že nemáme v rezorte dosť peňazí, máme neobľúbených primárov alebo lekárov a sú len ukážkou toho, že nezvládame riadenie rezortu, lebo nám chýbajú peniaze, pretože na iných frontoch, než je NIHO, tie peniaze vyhadzujeme von oknom, ktoré, samozrejme, netesní, lebo sme ho ešte neopravili. Prosím vás pekne, nehlasujte za tento návrh zákona!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, že takýto kľúčový, dôležitý zákon sa prerokúva vo večerných hodinách pri takomto naozaj slabom počte. Ja si pamätám, v roku 2000 sa prijímal tento návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám a prijímal sa nie preto, že by ho takto naozaj úplne chcela vtedy vláda, mala trošku inú predstavu, ale tá predstava sa zmenila na základe veľmi silnej iniciatívy ľudí zdola. Neviem, či si spomínate niekto v tom čase, tá iniciatíva sa volala Čo nie je tajné, je verejné.
Jednoducho právna úprava, ktorá naozaj pomôže ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, čo vláda robí, je právna úprava, ktorá sa vláde nikdy nemôže páčiť.

Je to jednoducho právna úprava, ktorá musí umožniť jednoduchým spôsobom ľuďom dostať sa k informáciám, ktoré sú háklivé, či už sú to zmluvy, ktoré súvisia s financovaním, ale môže to byť množstvo zmlúv, ktoré vo vzájomnej súvislosti pri ich kontrole je možné prísť na to, že nejaké hospodárenie neprebehlo tak, ako malo. Môže to súvisieť s množstvom iných informácií, ktoré vo svojej vzájomnej analýze môžu dospieť k tomu, aby sa k tej verejnej politike zvonku mohla vyjadriť aj širšie odborná verejnosť, ktokoľvek, kto sa danej téme venuje. A je to jedno, či sa jedná o moc na úrovni obce, alebo či sa jedná o moc na úrovni vlády. Ten rozdiel akurát je v tom, že to množstvo prostriedkov finančných, ktoré sa používa na realizáciu moci, je, samozrejme, iné, ak sa bavíme o malej obci alebo väčšom meste, alebo ak sa bavíme o centrálnom riadení krajiny, bavíme sa o rezortoch, ktoré majú proste naozaj úplne iné čiastky, s ktorými disponujú ako malé obce. A, samozrejme, že to súvisí aj s aparátom, ktoré potom majú ministerstvá a ktoré majú malé obce pri sprístupňovaní informácií. V zásade aj tie žiadosti o informácie sa týkajú toho, čo práve ten subjekt robí. To znamená, iného charakteru sú informácie, ktoré si niekto žiada od malej obce, a úplne iného, ktoré si žiada napríklad z ministerstva zdravotníctva.
Pre dobré spravovanie vecí verejných je správne a kľúčové, aby sme umožnili prístup k informáciám, ktoré sa týkajú spravovania vecí verejných. To je, to je úplne kľúčové nastavenie pre demokraciu. Ak sme sa rozhodli, že tá právna úprava, ktorú máme, ktorá sa ukázala, že je správna a dobrá, niekoľkokrát tu bola snaha, ja som bola aj pri tom, túto právnu úpravu zlepšovať, postaviť inak, ale bolo vždy veľmi zložité nájsť tú správnu rovnováhu toho, čo si predstavuje štátna správa, a toho, čo si predstavuje aj verejnosť vonku. A potom je pravdou, že viaceré iniciatívy, ktoré tu boli aj na zlepšenie tej právnej úpravy pre hľadanie tej rovnováhy, tak stroskotali na tom, že tá rovnováha sa vlastne nevedela v celosti nájsť.
Prísť sem preto s návrhom zákona v takejto oblasti, ktorá nemala absolútne žiadny priestor na akúkoľvek väčšiu debatu s verejnosťou, ktorej sa to priamo týka, ten prístup k informáciám, je absolútna ignorácia toho, čo vlastne tento zákon prináša. Prístup k informáciám. Takto naozaj poslaneckým návrhom obmedzovať prístup k informáciám je proste hrubé nepochopenie, naozaj hrubé nepochopenie toho, čo vlastne tento zákon zaručuje demokracii a v našej krajine. Ale je to v niečom úplne typické a osobitne je to typické pre právnu úpravu, ktorá prichádza z dielne Slovenskej národnej strany, a ono sa to začína javiť, že je to v niečom symptomatické, že toto je služba vlasti. Služba vlasti je nahradiť odborných ľudí straníkmi, ktorí nemajú žiadny cit pre danú verejnú službu. Cit k vlasti je v čase, kedy minister má byť v parlamente a predkladať vládny návrh, tak byť na dovolenke. A potom služba vlasti je aj to, že takýto návrh, ktorý zasahuje kľúčovo do základného práva, tak predkladáme bez akejkoľvek odbornej debaty, ktorá k tomu patrí.
Naozaj podmieňovať prístup k informáciám úhrade, ktorá nebude podliehať akémukoľvek prieskumu, to znamená, keď tu bude snaha obmedziť prístup k informáciám, tak vlastne ani nemáte ako do toho, nemáte ako skontrolovať takéto obmedzenie prístupu k informáciám. To znamená, ak by sme aj uvažovali o takomto spoplatňovaní a zavádzali sme pojmy mimoriadnej rozsiahlej informácie, tak urobiť to bez toho, aby sme tu akýkoľvek prieskum umožnili takéhoto spoplatnenia, znamená, že je to naozaj účel, tým účelom je, aby sme informácie obmedzovali. To sa nedá inak chápať, lebo vlastne dáme úplný priestor tomu, aby sme tie informácie jednoducho dali zo stola a nezverejnili ich.
Úplne bokom tu zjavne je, že štátny aparát, osobitne ľudia, ktorí sú v pozíciách ministrov, ale aj starostovia slúžia občanom. To znamená, ak akokoľvek narábajú so svojou mocou a ľudia si pýtajú k tomu informácie, tak to súvisí, súvisí jednoducho s tým výkonom tej moci. A pýtať si od ľudí teraz za to peniaze, tak v niečom podľa mňa je tu nejaké základné nepochopenie. Je to služba pre ľudí vo verejnom záujme. A vo verejnom záujme pre ľudí je práve aj to, aby dostali informáciu, čo vlastne za tie peniaze, čo stojí tá verejná služba daňových poplatníkov, čo za to dostávajú.
Z dôvodovej správy sa toho veľa nedozvieme, prečo vlastne je dôležitá takáto právna úprava. A prečo celoplošne? To znamená bez ohľadu na to, či je to malá obec, alebo či je to rozsiahle ministerstvo. Aj toto nepochopenie tej úplne rozdielnej situácie je príznačné pre takúto neodbornú, necitlivú právnu úpravu, ktorá zasahuje do základného práva na prístup k informáciám. Ale ako keby sme sa už naučili, že jednoducho tu už nič neplatí. Tu už neplatí ani to, že musí tu byť dôsledná dôvodová správa, kde sa dozvieme viac ako text zákona, ku ktorému by to teda malo byť nejaké odôvodnenie. Tu, samozrejme, neplatí ani to, že keď odkazujeme na nejakú inú právnu úpravu, tak tá právna úprava naozaj s ňou korešponduje.
Ja si dovolím vrátiť sa k tej hanebnej novele Trestného zákona, kde som tu niekoľkokrát počula, že inšpirácia je z Rakúska, Nemecka a Českej republiky, a keď som si teraz čítala vyjadrenia Komisie, ktoré adresovala práve v tejto veci Slovenskej republike, tak som sa naozaj zasmiala, že jedna z otázok Európskej komisie adresovaná Slovenskej republike je, že, prosím vás, odkiaľ ste zobrali tú vašu inšpiráciu z Česka, Rakúska, Nemecka, lebo my sme ju nenašli. Tak, prosím vás, mohli by ste nám teda povedať, ako ste na to prišli, že dôvodíte, že je to inšpirácia z Českej republiky, z Nemecka, Rakúska. Toto je podobne. Tu je proste inšpirácia z Českej republiky a keď sa pozrieme do Českej republiky, tak tam takáto inšpirácia jednoducho je iná. Jednoducho zobrali ste si z toho niečo, ale nie to podstatné, čo súvisí aj s tým vyvážením prístupu k informáciám.
Ak môžem k tomu povedať môj návrh, ktorý je jediný možný pri takejto právnej úprave, je stiahnuť tento návrh. To je jediná cesta pre takýto návrh. Stiahnuť ho. A keď chcete otvoriť debatu k slobodnému prístupu k informáciám, nech sa páči, treba ísť cestou riadneho vládneho návrhu zákona, ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti, a to je jediná cesta, jediná cesta, ktorá je správna pre otváranie takejto citlivej témy, ktorá súvisí so základnými politickými právami.
Neviem, že či je v moci vôbec opozície zhatiť presadenie tohto návrhu zákona, ale je to naozaj návrh zákona, ktorý je nebezpečný a zlý, pretože umožní zneužívanie moci proti ľuďom. A ja naozaj neviem, ako vie obhájiť Slovenská národná strana tú národnosť pri presadzovaní tohto návrhu zákona. Neviem, ako koalícia vôbec toto vie presadiť s odkazom na svoje programové vyhlásenia, ako sa takýmto spôsobom približuje k ľuďom, keď ľuďom neumožní, aby v jednoduchosti získali informácie pre kontrolu moci.
Kiežby akékoľvek naše varovania, ktoré súvisia s touto právnou úpravou, mali nejaký zmysel a táto právna úprava tu už nebola predmetom parlamentnej diskusie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za tento ďalší príspevok, v ktorom teda opäť odznelo, že prečo je tento zákon, tak ako mnohé z dielne SNS, absolútne neprijateľný a neakceptovateľný a ide proti ústavným právam občanov a občianok tejto republiky. A ja by som tak stručne chcela možno zosumarizovať, že ako funguje táto doslova dielňa SNS. Neviem, ako SNS vyberá zákony, ktoré predkladá do Národnej rady, pretože sa rozhodne nejedná o zákony, ktoré by boli určené pre ľudí. Navyše kopírujú zákony. Tentokrát tu máme veľmi zlú kópiu opäť z Českej republiky, a to je také už déja vu, lebo vždy pri tom kopírovaní si prevezmete časť toho zákona, zrovna časť, ktorá obmedzuje práva občanov a občianok, a akosi opomeniete celú tú zvyšnú časť, ktorá im, naopak, poskytuje nejaké garancie. Čiže už aj keď pajcujete nejaký ten zákon, tak to robíte zle, čo je teda veľmi smutné.
Ako som už hovorila, ja neviem, ako si tie zákony vyberáte, lebo teda vy ste SNS, Slovenská národná strana, tak človek by čakal, že budete robiť niečo pre ľudí, pre občanov a občianky tejto krajiny, a vy doteraz, čo ste nám tu predložili, tak vlastne bránili ste ich pred krvilačnými medveďmi, lebo tu boli napádané deti v kočíkoch, ktoré síce mali podobu dospelých mužov, ktorí sa promenádovali po lese so zbraňami, ale však okej, dnes sme videli prvé obete tohto vášho zákona, malé medvieďatá, takmer ročné, akože neviem, že koho už len tie mohli napadnúť, ale však to je už vaša vízia toho, ako pomáhate v skutočnosti ľuďom. Chceli ste obmedziť aktivity a tiež pomoc ľuďom v neziskovom sektore, tam ste narazili na vášho koaličného partnera, ktorý vám v tomto nechce sekundovať, no uvidíme, že čo sa z toho stane, a dosadzujete si ľudí kade-tade. Ja neviem, či je toto práca pre ľu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám za skupinu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Adama Lučanského a Andreja Danka návrh zákona, ktorý sa týka zvýšenia príspevku na pohreb.
Tento zákon považujeme ako veľmi sociálny príspevok ľuďom, ktorí sa nachádzajú v najťažšej, v jednej z najťažších chvíľ v živote, kedy sa stretnú so stratou svojho blízkeho, blízkej osoby a teda sú postavení ešte aj pred situáciu, kedy je potrebné zariadiť pohreb. Od roku 2007, kedy bol naposledy upravený tento príspevok, ktorý je v súčasnosti 79,67 eura, sa tento príspevok neupravoval a my navrhujeme, aby sa vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a infláciu a zvýšenie všetkých nákladov, ktoré sa týkajú pohrebu, zvýšil na sumu 200 eur, čo je zvýšenie o stodvadsať celá, o 120,33 eura.
Podľa štatistického úradu v roku 2023 zomrelo na Slovensku 55-tisíc ľudí, čo pri takomto čísle sa jedná o zvýšenie príspevku na pohreb o 6 mil. 600-tisíc eur.
Chcem vás týmto, keďže sa nejedná o tak zásadnú sumu, ktorá sa týka rozpočtu Slovenskej republiky, ale pre rodiny a pozostalých sa jedná o sumu, ktorá im výrazne pomôže ako sociálny príspevok, poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 346. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 346 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Ďakujem, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, pán predsedajúci.