15. schôdza

Poslanec Štefunko.

Ďakujem veľmi pekne, Tina, že si spomenula dôležitosť vzdelávania ukrajinských detí. Dokonca si spomenula aj to, ako je dôležité nielen z humanistického hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska pre našu krajinu tieto deti a týchto mladých ľudí privítať. Na jednej strane je super, že je tu pani ministerka hospodárstva, vlastne plačeme, ako nemáme dostatok pracovných síl, dokonca aj možno aj za jej mandát ako ministerky hospodárstva dospejú niektoré z tých detí, zo 16 už bude mať 18 a budú môcť plnohodnotne pracovať, a keď nebudú mať dostatočné vedomosti a znalosti, tak ich nebudeme vedieť prijať do pracovného procesu. Ale ja si myslím, že tento dôvod nečinnosti nie je len neschopnosťou minulých alebo aj terajších vlád, ale je to trošičku aj taký ten nacionalizmus, lebo minimálne jedna, ak nie dve strany tejto vládnej koalície proste nechcú svojim voličom hovoriť, že v zásade chcú pomáhať Ukrajincom, lebo proste je to pre nich komplikované vysvetľovať svojim voličom, ktorých akože manipulujú na proruské postoje. To znamená, že poďme sa pozrieť, keby, keby nacionalistické alebo národné sily chceli dobro pre túto krajinu, tak vytvoria pracovné podmienky v kontexte vzdelávania pre odídencov, ktorí sa tu zabývavajú, ktorí si v našej krajine našli domovinu a dokonca rozmýšľajú, že by tu aj zostali. Čo v zásade svojím spôsobom nie je úplne dobré voči Ukrajine, ktorá sa bude musieť obnovovať, ale môžu mať aj dve domoviny.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za reakcie. Ja len ešte stručne doplním jeden, jednu osobnú skúsenosť. Keď tá vojna začala, ja som pracovala na štátnom pedagogickom ústave a veľmi rýchlo k nám prišla kolegyňa z Ukrajiny a cez ňu sme organizovali také semináre pre ukrajinské, ukrajinské mamy. A na jednom z nich sme dostali otázku, že jedna taká mama sa pýtala, že či je u nás nejako právne upravené, že od akého veku smie byť dieťa samé doma. A uvedomila som si, že neviem, mimochodom ak nikto v sále vie, tak budem rada potom za odpoveď, že či toto máme niekde v zákone upravené. Ale naozaj tie mamy jednoducho riešili to, že nevedeli, kde tie deti umiestniť doslova. Zároveň chceli si hľadať robotu, chceli, chceli si začať zarábať, bolo toho veľa, čo potrebovali vybavovať, a do toho vlastne ešte čelili tejto bariére. A áno, to boli chaotické začiatky tej jari ´22, ale medzitým ubehli vyše dva roky a teda verím, že sa dočkáme nejakého komplexného riešenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Pokračujeme v rozprave. Poslanec Dostál.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keď vo februári 2022 Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, bol som poslancom jednej z koaličných strán SaS a bol som prítomný aj tých diskusií, akým spôsobom pomôcť odídencom z Ukrajiny. A jedným z tých opatrení, na ktorom sme sa vtedy dohodli, bol aj príspevok na ubytovanie, ktorý smeroval teda aj k poskytovaniu, k poskytovaniu ubytovania v súkromí, aj teda k poskytovaniu ubytovania v ubytovacích zariadeniach, aj poskytovaniu, a teda iným spôsobom bolo riešené ešte aj ubytovanie v zariadeniach, ktoré mal k dispozícii štát, štátne orgány a štátne organizácie. A priznám sa, že vtedy som patril k tým, ktorí sa pýtali, že či je niečo také vôbec potrebné, lebo som vo svojom okolí a vo verejnosti videl obrovské množstvo altruizmu a ochoty, ochoty pomáhať ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou a mnohí ľudia bez toho, aby uvažovali, či z toho niečo budú mať, poskytli pomoc utekajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám a poskytli im ubytovanie, chodili pomáhať na hranice, zapájali sa do dobrovoľníckych aktivít na ich pomoc. A registroval som teda aj to, že viacerí ľudia, keď sa ten príspevok zaviedol, tak povedali, že dobre, že sa zaviedol, my ho ďalej posunieme tým ľuďom, ktorí u nás, u nás bývajú, teda nebudeme si ho brať my ako tí, ktorí prenajímajú byt alebo nejakú časť bytu pre odídencov, ale ho poskytnú ďalej.
Spätne teda, samozrejme, musím uznať, že v tomto som sa mýlil a bol som naivný a bolo dobré, že taký príspevok bol zavedený, lebo taký nápor by sa nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas riešiť nejaké, nejaké adresné modely a teda riešiť, komu áno, komu nie, ale samozrejme, že toto je len dočasné, toto má trvať pár mesiacov a potom by sa malo prejsť na adresnú pomoc aj v tejto oblasti, že Slovensko poskytne, poskytne pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, možnosť žiť na Slovensku, vzdelávať sa tu, možnosť pracovať, zarábať si a aj začleniť sa, začleniť sa do spoločnosti. A tí ľudia, ktorí budú schopní tu pracovať, tak, tak tí by mali fungovať ako iní ľudia, ktorí na Slovensku žijú, občania Slovenskej republiky alebo občania Európskej únie, ktorí, ktorí tu žijú. A teda mala by sa tá pomoc vo forme príspevku na ubytovanie zadresniť.
Priznám sa, že som až trochu prekvapený, ako dlho to dočasné opatrenie vo forme plošnej pomoci a plošného poskytovania príspevku pretrvalo, lebo naozaj v čase, keď sa to zavádzalo, teda február, začiatok marca, tak to vyzeralo, že je to opatrenie na tri, štyri, päť mesiacov, ale teda už sme viac ako dva roky a stále sa tam nič nezmenilo. Samozrejme, boli iné veci, menili sa vlády, ale, a boli voľby, ale teda asi logické, že v tejto chvíli prišla vláda s takýmto, s takýmto návrhom. Samozrejme z hľadiska legislatívneho by bolo lepšie, ak by to išlo normálnym procesom a nie v skrátenom legislatívnom konaní, lebo toto nie je vec, o ktorej by vláda, vláda nevedela, že ju chce riešiť. Vie o tom už teda niekoľko, niekoľko mesiacov. Myslím, že prinajmenšom od marca tohto, tohto roku, ale to asi nie je v tejto chvíli, v tejto chvíli podstatné, a naozaj ak by sa nič nezmenilo, tak vlastne od 1. júla, ak by vláda nezmenila príslušné nariadenie a nepredložila jeho účinnosť, tak by nebola žiadna pomoc.
Takže aj tá samotná zmena z plošného príspevku na adresný je z môjho pohľadu v poriadku a aj to, že sa to, keď už sme v tejto fáze, rieši takýmto spôsobom, je správne a je teda dobré, že Slovensko naďalej bude pomáhať odídencom, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách a ktorí nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, akým spôsobom riešiť svoje ubytovanie v cudzej krajine a nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, aby si, aby si zarobili a mohli, mohli tu fungovať, mohli, mohli si platiť normálny komerčný nájom.
Bol som prítomný aj teda tých diskusií aj na pôde ústavnoprávneho výboru a tiež teda oceňujem ako prístup ministerstva vnútra, tak aj koalície, aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka, lebo toho, čo možno hovoriť, je, že či tie zraniteľné skupiny sú nadefinované dostatočne, alebo, alebo by mohli byť nadefinované širšie, k čomu smerujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Čaučík. A ďalšou diskutovanou otázkou bolo, či nie je potrebné dať nejaké prechodné obdobie, aby si ľudia, ktorí dnes napríklad sú v azylových zariadeniach, mohli vyriešiť otázku bývania, keď od 1. júla tú možnosť stratia, lebo nepatria do tých zraniteľných skupín a budú si to musieť nejako vyriešiť, aby to nebolo doslova, doslova zo dňa na deň, lebo však už sme v polovici, v polovici júna a malo by to byť účinné od 1. júla, čiže oceňujem aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka v tejto veci.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, o čom hovorila aj pani poslankyňa Gažovičová, teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré sa síce netýkajú priamo príspevku na ubytovanie, ale súvisia so situáciou odídencov a týkajú sa lepšieho prehľadu o tom, aké deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo v primárnom vzdelávaní máme v systéme. Čiže je to drobný krôčik k tomu, ako urobiť poriadok, ale myslím si, že tiež je to téma, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť a zaslúži si aj teda samostatnú debatu nielen formou pozmeňujúcich návrhov k inému, aj keď teda vzdialene alebo čiastočne súvisiacemu návrhu zákona, ale návrhu zákona, ktorý rieši niečo iné.
Ja som ešte v minulom volebnom období v máji minulého roku interpeloval vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru a teda pýtal som sa ho aj na otázky zabezpečenia financovania pre vzdelávanie detí odídencov a pýtal som sa ho aj na to, či ministerstvo školstva plánuje v školskom roku 2023 – ´24 zahrnúť deti ukrajinských odídencov do systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnosti predprimárneho vzdelávania, a čo by teda bolo žiaduce vzhľadom na potrebu plnej, v plnej miere rešpektovať práva týchto detí na vzdelávanie. A dostal som vtedy od pána ministra Bútoru odpoveď, že neplánuje ministerstvo zaviesť povinnú školskú dochádzku od septembra, to už asi bolo nereálne, a teda sústredí sa ministerstvo v nadchádzajúcom školskom roku na identifikáciu a odstránenie príčin, ktoré vedú k tomu, že niektoré deti ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Ale bola tam, bola tam aj veta, že ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi zároveň pripravuje právnu úpravu, ktorá systematicky nastaví pravidlá povinnej školskej dochádzky a jej vymáhania pre všetkých cudzincov s dočasným pobytom v Slovenskej republike vrátane detí s dočasným útočiskom z Ukrajiny.
Takže asi sa budem znova pýtať súčasného ministra školstva pána Druckera, že ako je to s prípravou tej právnej normy, resp. akým smerom sa uberajú, uberajú tie úvahy, lebo je to tiež problém, tiež vážny problém, nemusí sa to zdať také naliehavé a akútne, ako je, ako je príspevok na ubytovanie, ktorý keby sme vôbec neriešili, tak niektorí ľudia by sa asi ocitli v bezprostrednom ohrození na ulici, ale teda zo stredno- aj dlhodobého hľadiska je to tiež veľmi dôležitý problém. A ja teda dúfam, že ministerstvo školstva príde s nejakou iniciatívou a budeme tu o tom hovoriť nielen v rámci, v rámci diskusie k príspevku na ubytovanie.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som k tým dvom poslaneckým návrhom, ktoré tu odzneli, prečítala a uviedla stanovisko.
Prvé je stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Holečkovej, Čaučíka a Hajka k novele zákona o azyle, kde išlo vlastne o poskytovanie príspevku za ubytovanie pre širšiu skupinu odídencov, a to, že by sa príspevok za ubytovanie poskytoval odídencom aj od šesť rokov do osemnásť rokov, kde ide v podstate o starajúcu sa matku o tieto deti, čo znamená, išlo by o viac ako 9 200 odídencov, ktorí spadajú do tejto kategórie, čo po tom dopade na verejné financie by to malo dopad v objeme 10 mil. eur. V ďalších rokoch by táto suma navýšenia pravdepodobne dosahovala až 28 mil. eur. A podstatné je v tomto poslaneckom návrhu uviesť, alebo resp. uviesť jednu skutočnosť, že poslanci hovorili o matkách samoživiteľkách, ale z normatívneho textu daného poslaneckého návrhu vyplýva, že sa má poskytovať za všetky osoby, ktoré sa starajú o deti do 18 rokov. Teda by išlo o neadresné poskytovanie tohto príspevku, ako som povedala, s dopadom na verejné financie v roku 2024 v hodnote, v objeme 10 mil. eur.
Ďalšie stanovisko k poslaneckému návrhu pani poslankyne Števulovej, len podotýkame alebo podotýkajú kolegovia za ministerstvo vnútra, že azylové zariadenia nie sú primárne určené na ubytovanie odídencov, a preto si treba uvedomiť, že nie je dostatok kapacít pre takéto prípady v azylových zariadeniach.
A čo sa týka všetkých podnetov, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Gažovičová, tak k problematike predškolskej a povinnej školskej dochádzky vo vzťahu k odídencom sa bude riešiť systémové riešenie v rámci ministerstva školstva, ktoré to prisľúbilo v rámci svojej pôsobnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Už bola rozprava uzavretá, myslím. To bolo vystúpenie navrhovateľky. (Reakcia z pléna.) Ja som uzavrel rozpravu, takže som poprosil pani ministerku o to, či ako navrhovateľka sa chce vyjadriť. Takže bez faktických, dobre? Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem naozaj stručný a krátky. Ďakujem aj za korektný prístup kolegom z opozície k tomuto návrhu zákona. Len v krátkosti by som chcel zareagovať na pána Štefunka možno, lebo načrtol takú polemiku o tom, že sa bojíme občanom povedať to, že chceme aj my pomôcť Ukrajincom.
No, pán kolega Štefunko, ja nemám ten pocit. Ja si osobne myslím a budem, ale povedali ste v zmysle, že národno-nacionalistické strany vládnej koalície majú problém jednoducho povedať, možnože aj Ukrajincom vieme pomôcť. Ja vám poviem tak. Mne je jedno, či pomôžeme Tatárom, Ukrajincom, Rusom, pokiaľ sem takíto ľudia na Slovensko prídu, naučíme ich slovom a písmom ovládať náš materinský jazyk, a zapoja sa do pracovného procesu a budú žiť podľa našich slovenských zákonov a predpisov a budú prínosom pre našu ekonomiku, takýchto ľudí, ktorí skutočne priložia ruku k budovaniu našej vlasti, určite vždy radi privítame.
Ďakujem.