15. schôdza

11.6.2024 - 28.6.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.6.2024 o 10:06 hod.

Michal Bartek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:51

Tina Gažovičová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Ja len ešte stručne doplním jeden, jednu osobnú skúsenosť. Keď tá vojna začala, ja som pracovala na štátno-pedagogickom ústave a veľmi rýchlo k nám prišla kolegyňa z Ukrajiny a cez ňu sme organizovali také semináre pre ukrajinské, ukrajinské mamy. A na jednom z nich sme dostali otázku, že jedna taká mama sa pýtala, že či je u nás nejako právne upravené, že od akého veku smie byť dieťa samé doma. A uvedomila som si, že neviem, mimochodom ani nikto v sále vie, tak budem rada potom za odpoveď, že či toto máme niekde v zákone upravené. Ale naozaj tie mamy jednoducho riešili to, že nevedeli kde tie deti umiestniť doslova. Zároveň chceli si hľadať robotu, chceli, chceli si začať zarábať, bolo toho veľa, čo potrebovali vybavovať a do toto ho vlastne ešte čelili tejto bariére. A áno, to boli chaotické začiatky tej jari 22, ale medzitým ubehli vyše dva roky a teda verím, že sa dočkáme nejakého komplexného riešenia. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.6.2024 o 9:51 hod.

Mgr. PhD.

Tina Gažovičová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:51

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Keď vo februári 2022 Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, bol som poslancom jednej z koaličných strán SaS a bol som prítomný aj tých diskusií, akým spôsobom pomôcť odídencom z Ukrajiny. A jedným z tých opatrení, na ktorom sme sa vtedy dohodli, bol aj príspevok na ubytovanie, ktorý smeroval, teda aj k poskytovaniu, k poskytovaniu ubytovania v súkromí, aj teda k poskytovaniu ubytovania v ubytovacích zariadeniach, aj v poskytovaniu a teda iným spôsobom bolo riešené ešte aj ubytovanie v zariadeniach, ktoré mal k dispozícii štát, štátne orgány a štátne organizácie. A priznám sa, že vtedy som patril k tým, ktorí sa pýtali, že či je niečo také vôbec potrebné, lebo som vo svojom okolí a vo verejnosti videl obrovské množstvo altruizmu a ochoty, ochoty pomáhať ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou a mnohí ľudia bez toho, aby uvažovali, či z toho niečo budú mať, poskytli pomoc a utekajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám a poskytli im ubytovanie, chodili pomáhať na hranice, zapájali sa do dobrovoľníckych aktivít na ich pomoc. A registroval som teda aj to, že, že viacerí ľudia, keď sa ten príspevok a zaviedol, tak povedali, že dobre, že sa zaviedol, my ho ďalej posunieme tým ľuďom, ktorí u nás, u nás bývajú, teda nebudeme si ho brať my, ako tí, ktorí prenajímajú byt alebo nejakú časť bytu pre, pre odídencov, ale ho poskytnú ďalej. Spätne teda samozrejme musím uznať, že v tomto som sa mýlil a bol som naivný a bolo dobré, že taký príspevok bol zavedený, lebo taký nápor by sa nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.6.2024 o 9:51 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:54

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas riešiť nejaké, nejaké adresné modely a teda riešiť, komu áno, komu nie, ale samozrejmé, že toto je len dočasné, toto má trvať pár mesiacov a potom by sa malo prejsť na, na adresnú pomoc aj v tejto oblasti, že Slovensko poskytne, poskytne pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, možnosť žiť na Slovensku, vzdelávať sa tu, možnosť pracovať, zarábať si a aj začleniť sa, začleniť sa do spoločnosti a tí ľudia, ktorí budú schopní tu pracovať, tak, tak tí by mali fungovať ako iní ľudia, ktorí na Slovensku žijú, občania Slovenskej republiky alebo občania Európskej únie, ktorí, ktorí tu žijú. A teda mala by sa tá, tá pomoc vo forme príspevku na ubytovanie zadresniť.
Priznám sa, že som až, až trochu prekvapený, ako dlho to dočasné opatrenie vo forme plošnej pomoci a plošného poskytovania príspevku pretrvalo, lebo naozaj v čase, keď sa to zavádzalo, teda február, začiatok marca, tak, tak to vyzeralo, že je to opatrenie na tri, štyri, päť mesiacov, ale teda už, už sme viac ako dva roky a stále sa tam nič nezmenilo. Samozrejme boli iné veci, menili sa vlády, ale, a boli voľby, ale teda asi logické, že v tejto chvíli prišla vláda s takýmto, s takýmto návrhom. Samozrejme z hľadiska legislatívneho by bolo lepšie, ak by to išlo normálnym procesom a nie v skrátenom legislatívnom konaní, lebo toto nie je vec, o ktorej by vláda, vláda nevedela, že ju chce riešiť. Vie o tom už teda niekoľko, niekoľko mesiacov. Myslím, že prinajmenšom od marca tohto, tohto roku, ale to asi nie je v tejto chvíli, v tejto chvíli podstatné a naozaj, ak by sa nič nezmenilo, tak vlastne od 1. júla, ak by vláda nezmenila príslušné nariadenie a nepredložila jeho účinnosť, tak by nebola žiadna pomoc.
Takže aj tá samotná zmena z plošného príspevku na adresný, je z môjho pohľadu v poriadku a aj to, že sa to, keď už sme v tejto fáze, rieši takýmto spôsobom, je, je správne a je teda dobré, že Slovensko naďalej bude pomáhať odídencom, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách a ktorí nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, akým spôsobom riešiť svoje ubytovanie v cudzej krajine a nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, aby, aby si, aby si zarobili a mohli, mohli tu fungovať, mohli, mohli si platiť normálny komerčný nájom.
Bol som prítomný aj teda tých diskusií aj na pôde ústavnoprávneho výboru a tiež teda oceňujem ako prístup ministerstva vnútra, tak, tak aj koalície, aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka, lebo toho, čo možno hovoriť, je, že či tie zraniteľné skupiny sú nadefinované dostatočne, alebo, alebo by mohli byť nadefinované širšie, k čomu smerujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Čaučík, a ďalšou diskutovanou otázkou bolo, či, či nie je potrebné dať nejaké prechodné obdobie, aby si ľudia, ktorí dnes napríklad sú v azylových zariadeniach, mohli vyriešiť otázku bývania, keď od 1. júla tú možnosť stratia, lebo nepatria do tých zraniteľných skupín a budú si to musieť nejako vyriešiť, aby to nebolo doslova, doslova zo dňa na deň, lebo však už sme v polovici, v polovici júna a malo by to byť účinné od 1. júla, čiže oceňujem aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka v tejto veci.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, o čom hovorila aj pani poslankyňa Gažovičová, teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré sa síce netýkajú priamo príspevku na ubytovanie, ale súvisia so situáciou odídencov a týkajú sa lepšieho prehľadu o tom, aké deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo v primárnom vzdelávaní máme v systéme. Čiže je to drobný krôčik k tomu, ako urobiť poriadok, ale myslím si, že tiež je to téma, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť a zaslúži si aj, aj teda samostatnú debatu, nielen formou pozmeňujúcich návrhov k inému, aj keď teda vzdialene alebo čiastočne súvisiacemu návrhu zákona, ale návrhu zákona, ktorý rieši niečo iné. Ja som ešte v minulom volebnom období v máji minulého roku interpeloval vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru a teda pýtal som sa ho aj na otázky zabezpečenia financovania pre vzdelávanie detí odídencov a pýtal som sa ho aj na to, či ministerstvo školstva plánuje v školskom roku 2023-24 zahrnúť deti ukrajinských odídencov do systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnosti predprimárneho vzdelávania a čo by teda bolo žiaduce vzhľadom na, na potrebu plnej, v plnej miere rešpektovať práva týchto detí na vzdelávanie. A dostal som vtedy od pána ministra Bútoru odpoveď, že neplánuje ministerstvo zaviesť povinnú školskú dochádzku od septembra, to už asi bolo nereálne, a teda sústredí sa ministerstvo na, v nadchádzajúcom školskom roku na identifikáciu a odstránenie príčin, ktoré vedú k tomu, že niektoré deti ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Ale bola tam, bola tam aj veta, že ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi zároveň pripravuje právnu úpravu, ktorá systematicky nastaví pravidlá povinnej školskej dochádzky a jej vymáhania pre všetkých cudzincov s dočasným pobytom v Slovenskej republike vrátane detí s dočasným útočiskom z Ukrajiny. Takže asi sa budem znova pýtať súčasného ministra školstva pána Druckera, že ako je to s prípravou tej právnej normy, resp. akým smerom sa uberajú, uberajú tie úvahy, lebo je to tiež problém, tiež vážny problém, nemusí sa to zdať také naliehavé a akútne, ako je, ako je príspevok na ubytovanie, ktorý keby sme vôbec neriešili, tak niektorí ľudia by sa asi ocitli v bezprostrednom ohrození na ulici, ale teda zo stredno aj dlhodobé hľadiska je to tiež veľmi dôležitý problém a ja teda dúfam, že ministerstvo školstva príde s nejakou iniciatívou a budeme tu o tom hovoriť nielen v rámci, v rámci diskusie k príspevku na ubytovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.6.2024 o 9:54 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:03

Denisa Saková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som k tým dvom poslaneckým návrhom, ktoré tu odzneli, prečítala a uviedla stanovisko.
Prvé je stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Holečkovej, Čaučíka a Hajka k novele zákona o azyle, kde išlo vlastne o poskytovanie príspevku za ubytovanie pre širšiu skupinu odídencov, a to, že by sa príspevok za ubytovanie poskytoval odídencom aj od šesť rokov do osemnásť rokov, kde ide v podstate o starajúcu sa matku o tieto deti, čo znamená, išlo by o viac ako 9 200 odídencov, ktorí spadajú do tejto kategórie, čo po tom dopade na verejné financie by to malo dopad v objeme 10 miliónov eur. V ďalších rokoch by táto suma navýšenia pravdepodobne dosahovala až 28 miliónov eur. A podstatné je v tomto poslaneckom návrhu uviesť, alebo resp. uviesť jednu skutočnosť, že poslanci hovorili o matkách samoživiteľkách, ale z normatívneho textu daného poslaneckého návrhu vyplýva, že sa má poskytovať za všetky osoby, ktoré sa starajú o deti do 18 rokov. Teda by išlo o neadresné poskytovanie tohto príspevku, ako som povedala, s dopadom na verejné financie v roku 2024 v hodnote, v objeme 10 miliónov eur.
Ďalšie stanovisko k poslaneckému návrhu pani poslankyne Števulovej, len podotýkame alebo podotýkajú kolegovia za ministerstvo vnútra, že azylové zariadenia nie sú primárne určené na ubytovanie odídencov a preto si treba uvedomiť, že nie je dostatok kapacít pre takéto prípady v azylových zariadeniach. A čo sa týka všetkých podnetov, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Gažovičová, tak k problematike predškolskej a povinnej školskej dochádzky vo vzťahu k odídencom sa bude riešiť systémové riešenie v rámci ministerstva školstva, ktoré to prisľúbilo v rámci svojej pôsobnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

13.6.2024 o 10:03 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:06

Michal Bartek
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja budem naozaj stručný a krátky. Ďakujem aj za korektný prístup kolegom z opozície k tomuto návrhu zákona. Len v krátkosti by som chcel zareagovať na pána Štefunka, možno, lebo načrtol takú polemiku o tom, že sa bojíme občanom povedať to, že chceme aj my pomôcť Ukrajincom.
No, pán kolega Štefunko, ja nemám ten pocit. Ja si osobne myslím a budem, ale povedali ste v zmysle, že národno-nacionalistické strany vládnej koalície majú problém jednoducho povedať, možnože aj Ukrajincom vieme pomôcť. Ja vám poviem tak. Mne je jedno, či pomôžeme Tatárom, Ukrajincom, Rusom, pokiaľ sem takíto ľudia na Slovensko prídu, naučíme ich slovom a písmom ovládať náš materinský jazyk, a zapoja sa do pracovného procesu a budú žiť podľa našich slovenských zákonov a predpisov a budú prínosom pre našu ekonomiku, takýchto ľudí, ktorí skutočne priložia ruku k budovaniu našej vlasti, určite vždy radi privítame.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.6.2024 o 10:06 hod.

Michal Bartek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:07

Denisa Saková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vybrané ustanovenia zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je aktualizovať súčasnú právnu úpravu v reakcii na situáciu na trhu s energiami a zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe najmä v záujme ochrany práv spotrebiteľov v oblasti energetiky. Na tento účel okrem iného sa posilňujú kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo bude mať pozitívny vplyv na odberateľov a na koncové ceny energií pre odberateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie

13.6.2024 o 10:07 hod.

Ing. PhD.

Denisa Saková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:09

Igor Šimko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky...
===== ...výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 222 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 97 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 53 z 10. júna 2024. V uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 26 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 213) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 75 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.6.2024 o 10:09 hod.

Ing. PhD. MBA

Igor Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:11

Ivan Štefunko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán Šimko, stretávame sa k tejto téme už niekoľkýkrát. By som trošičku zopakoval, že o čo ide v tejto novele. Pani ministerka to, nazvime to, trošku skrátene zhrnula. Chcel by som povedať, že to je vlastne celkom rozsiahla novela, ktorá upravuje samozrejme postavenie ÚRSO, preto je trošku kontroverzná. Ale týka sa aj tepelnej energetiky, obnoviteľných zdrojov a má aj ďalšie body v energetike. Najzásadnejšie zmeny, ako som povedal, sa týkajú tematiky ÚRSO. V skutočnosti posilňuje právomoci ÚRSO, teda regulačného orgánu a dokonca a samotná vláda aj úrad to tak prezentujú a v zásade sa dokonca dočítame na stránke ÚRSO, že sa tešia z tejto novely lebo posilnia ich postavenie a budú znamenať väčšiu reguláciu a kontrolu. V tomto prípade sa pýtam na čo máme Slovenskú obchodnú inšpekciu lebo mnohé z vecí čo by mala robiť SOI-ka bude robiť ÚRSO. Zavádza samozrejme nové povinnosti pre dodávateľov energií, budú musieť zverejňovať cenníky za dodávku plynu aj elektriky, ktoré v zásade paradoxne nepodliehajú regulácii, teda ide hlavne po po o podniky. A čas ukáže, že či toto bude pomáhať konkurenčnému prostrediu alebo či to bude tlačiť na zníženie cien elektrickej energie. No a potom samozrejme zavádza plno iných vecí, ako napríklad cenovú reguláciu pre prístup do zásobníka uskladňovania plynu, čo môže byť aj pozitívne aj negatívne. Ako som povedal, čas ukáže. No a teraz, keďže vystupujem za Progresívne Slovensko a za náš klub, chcem povedať, že ako sa k tomu teda staviame. V prvom rade, znova, konečne oceňujem, že niečo nejde cez skrátené legislatívne konanie. Napriek tomu ste si ale neodpustili skrátené MPK, čo znamená že sa menej inštitúcii kto môže vyjadriť a tým pádom je menšia diskusia o takej dôležitej regulácie. To že sa snažíte nejakým spôsobom tlačiť na dodávateľov energií a tým pádom aj na ceny energií berieme. Otázka je, že či je to ten správny spôsob a ako som povedal pred chvíľou, ukáže ukáže čas. Ale hlavne nesúhlasíme s tým, že je toto všetko zámienka pre ešte silnejšie ÚRSO. Najprv ste vymenili predsedu. Predsedu, ktorého ste dávnejšie odvolali, potom tam prišiel nejaký nový a potom ste vlastne toho istého predsedu voči komu boli výhrady menovali a posilňujete jeho právomoci. Keby ste si chceli stranícky uzurpovať moc tak by to nevyzeralo ináč. Vlastne v skutočnosti s ÚRSO momentálne každou novelou, o ktorej sa bavíme robíte výkonný dokonca sankčný orgán a nie regulačný, čo vlastne ako keby trošku vychádza z normy alebo zo zvykov iných vyspelých krajín, kde regulačný orgán má byť nezávislý a nemá sa nejakým spôsobom angažovať v tvorbe v tvorbe legislatívy a nemal by byť napojený na konkrétnu vládu. A ako som povedal, keďže máme nejaký orgán, ktorý sa volá inšpekciou, na čo proste dávame inému orgánu inšpekčné právomoci. A veľmi by som poprosil pozornosť šéfa výboru aj ministerky ako lebo sa prihováram vám, keďže keďže nemám na to veľa priestoru aj keď berem vašu konk, tak mám 25 minút sa vám prihovárať? Lebo práve toto je ten bod, potom môžete pokračovať v debate. Zároveň ma trápi, že neviem, že či viete čo konkrétne chcete robiť s energetikou. Ja chápem, že aj pán predseda výboru, aj pani ministerka, majú nejakú predstavu ale z vašich krokov alebo z krokov tejto vládnej koalície to až tak nevyzerá. Všetky moderné krajiny, teda tam, tie krajiny, s ktorými sme v v Európskej únii alebo v OECD alebo v iných orgánoch alebo teda inštitúciách, idú smerom ku obnoviteľným zdrojom, čo neznamená, že majú potlačiť jadro. Idú smerom ku lepšiemu prístupu do sietí a tak ďalej a my všetkými našimi krokmi postupne za posledných osem mesiacov máme mám pocit, že cúvame. Na jednej strane hovoríte o tom, ako chcete viac regulovať, aby ste si znížili ceny energií, ale vlastne v skutočnosti trošku stále myslíte len na ten plyn.

Plyn sa stáva minulosťou, povedzme si to otvorene. Chápem, že je to prechodné, prechodné obdobie. Chápeme, že proste máme infraštruktúru na to vybudovanú, ale nemôžeme sa držať zubami nechtami iba iba plynu. Spomeniem takú malú príhodu. Chcel som to urobiť pri ďalšom bode, ktorý bude o tepelných čerpadlách, ktorý bude prezentovať pán minister Taraba, ale pripomeniem to aj tu. Mali sme také raňajky s predstaviteľmi energetických podnikom podnikov z účasťou štátu alebo so 100 percentným vlastníctvom štátu a pán predseda predstavenstva SPP distribúcia nehovoril o tom, ako sa bude plynárenský priemysel adaptovať na novú dobu, ale hovoril o tom, aké majú nevýhody tepelné čerpadlá. Tak na Slovensku máme minimálne tri veľké továrne, ktoré vyrábajú tepelné čerpadlá, všetko ide na export a na Slovensku my si hovoríme, ako je to zlé, ako je to zbytočné a ako je to neefektívne pre slovenskú ekonomiku. Mi to tak pripadá, že my všetko na Slovensku vieme lepšie ako všetci ostatní, proste vieme lepšie ako Švédi alebo Nóri alebo ako Belgičania, Holanďania, že tepelné čerpadlá nie sú dobré a my si presadzujeme, že Zem nemusí byť guľatá alebo proti 190 štátom sveta sme jediný hlasovali proti novej stratégii vakcinácie. A dúfam, že to tak nebude aj v energetike. Konečne sa odpútajme od lobistov, od ľudí ktorí si nevedia predstaviť nový svet a poďme sa prispôsobovať svetu, ktorý každý vníma len mám pocit, že na Slovensku nie. Myslím si, že obnoviteľné zdroje nie sú nejakou dogmou pre mňa, ale majú byť doplnkom ku stabilizačným energetickým elementom ako je jadrová elektrika alebo napríklad ako je na Slovensku vodu alebo teda hydroelektrárne. Zabúdame znova na energetickú efektívnosť. Tak energetická efektívnosť je niečo, kde štát nemusí alebo občania nemusia míňať na elektriku, tým sa zabezpečuje znižovanie energetickej chudobe a my sme minulý rok schválili skoro miliardový balík na na vyvažovanie cien energií, a pritom sme mohli investovať do toho, aby sa domácnosti pripravili do budúcnosti na zvýšenie cien energií. To znamená, že na zatepľovanie a na mnoho iných vecí. Stojí to čo sa volá zelená domácnostiam, proste aspoň aspoň, možno mi poviete, vysvetlite. Ďakujem. Ináč toto ma vždycky baví na diskusii s vami, že vy vysvetlíte aspoň. Stojí aj zelená domácnostiam pre podniky, tak to máte uvedené na na stránke Plánu obnovy, asi to má byť zelená zelená firmám alebo nejak tak, ale na stránke ministerstva je napísané zelená domácnostiam pre firmy. A to je trošku problém lebo vlastne znova sa nám blíži proste zima a ľudia si nevedia rekonštruovať svoje domy a svoje firmy a to znamená, že zase budú mať problémy a zase budú mať veľké faktory za elektriky a zase budú potom podnikatelia aj domácnosti vlastne plakať právom ,že proste ceny elektriky sú vysoké, tým pádom nie sú dostatočne konkurencie schopné a prečo sú dostatočne konkurencie schopné firmy iných krajín? No lebo tam vlády mysleli oveľa skôr na prípravu, na novú dobu, na zelenú dobu a tým pádom vlastne investovali strašne veľa peňazí do energetickej efektívnosti.

Samozrejme, ešte možno taká taká vec, keďže mi pán Danko nedovolil alebo teda nedovolil skrátka, ja som mal sa, som sa prihlásil a bolo to možné sa prihlásiť, ale teda mi to zrušili, tak myslím, že teraz môžem trošku reagovať vlastne. Vy ste povedali, že desať miliónov euro ročne na odídencov a na ich ako vzdelávanie je strašne veľké pre štátny rozpočet a že nemôže to byť celoplošné. Ale pred šiestimi mesiacmi ste mi povedali, že celoplošná pomoc domácnostiam je vlastne ako keby že, nepovedali ste, že efektívna, ale je potrebná. To znamená, že keď ideme investovať do vzdelávania ľudí, ktorí tu možno zostanú, je to taká investícia do budúcnosti, ktorá možno nás teraz bude niečo stáť, ale do budúcnosti sa nám vyplatí lebo bude mať kvalitných, dobre vzdelaných pracovníkov, ktorí budú plne integrovaní do spoločnosti a možno budú vedieť práve tie tepelné čerpadlá alebo zatepľovanie v tých domácnostiach robiť. Lebo napríklad aj v tejto oblasti nám strašne veľa pracovnej sily chýba. Ako som už povedal som v téme toho, že ÚRSO kladie prekážky obnoviteľným zdrojom. Možno to nemá na stránke, možno to nepovie, ale na odborných konferenciách alebo v kuloároch o tom aj predseda, aj ostatní ľudia hovoria. Napríklad keď vidíme vyhlášku vyplývajúci zo zo zákona, tak vlastne zvyšuje sa niečo čo sa technicky volá G-komponent o 200%, čo znamená, vlastne v skutočnosti všetkých dodávateľov obnoviteľ, energie z obnoviteľných zdrojov to v zásade diskvalifikuje. Mali sme teda medzi prvým a druhým čítaním stretnutia s inštitúciami alebo organizáciami ľudí, ktorí reprezentujú takéto firmy alebo alebo túto tie toto profesionálne zameranie a oni povedali, že v skutočnosti mnoho zamestnanosti v tejto oblasti to zničí lebo nebudú sa stavať solárne panely, nebude sa budovať, nebudú sa budovať nové obnoviteľné zdroje lebo vyhláška, ktorou teda oznámil vami nominovaný šéf ÚRSO toto znemožní. To znamená, že ako to teda je s podporom podporou, keď už nechceme podporovať obnoviteľné zdroje a robíme si z toho dogmu, tak ako to vyzerá s podporom aspoň energetickej efektívnosti domácností, aby ušetrili, aby človek v Brezne nemusel kúriť drevom alebo uhlím, aby konečne mohol napríklad kúriť alebo pomáhať si kúrením z tepelného čerpadla. Možno by som ešte povedal taký iný element. Vyzerá to s nezamestnanosťou na Slovensku veľmi dobre. Vyzerá to, že vlastne nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť. Môžete si povedať, no tak preto lebo je tu táto vláda, ktorá všetko dobre robí, asi by sme si v tomto pléne mohli... ... budú pomáhať si kúrením z tepelným, z tepelného čer čerpadla. Možno by som ešte povedal taký iný element. Vyzerá to s nezamestnanosťou na Slovensku veľmi dobre. Vyzerá to, že vlastne nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť. Môžete si povedať no tak preto, lebo je tu táto vláda, ktorá všetko dobre robí. Asi by sme si v tomto pléne mohli úprimne povedať, že je to preto, lebo v zásade sme v Európskej únii, že máme plus, mínus mierové prostredie a ľudia alebo tieto firmy vyhľadávajú takéto prostredie. Nebude, nemusí to byť, ale stále tak. Práve kvôli tomu, že mnohé z týchto nadnárodných firiem a hovorím o všetkých nadnárodných fir firie o všetkých nadnárodných firmách, ktoré majú akcionárov. Mnohé z nich sú na burze a tieto burzy vlastne mus týmto burzám musia reportovať alebo, alebo hovoriť presne ako, akou elektrikou sú poháňané. To znamená, že musia rešpektovať niečo, čo sa volá, že ISG norma a musia vykazovať, že či teda používajú elektriku vyrobenú z uhlia alebo z plynu alebo zo zelených zdrojov. Mnohé firmy idú nad rámec a majú v globálnych pravidlách, že do nejakého roku 2025 alebo 2028 a to sú obrovské firmy, ktorých počítače používate alebo televízie pozeráte alebo autá používate proste musia mať takýto musia kupovať lac teda musia kupovať nie nevyhnutne lacnú, ale zelenú energiu. Vyzerá to tak, že na Slovensku ju nebudeme vedieť dodávať. A to bude jeden z ďalších dôvodov, prečo možno o niekoľko rokov tieto firmy budú musieť odísť a budú hľadať napríklad miesta pre svoje továrne v iných okolitých krajinách, ktoré síce, boli sme tu s pánom Šimkom v Prahe, kde síce politici nadávajú poliaci a česi na green deal a tak ďalej, ale na druhej strane budujú zdroje. Proste v Čechách je legislatíva, kde dokonca továreň môže nadbytok svojej zelenej energie poskytovať svojim zamestnancom ako, ako prac ako pracovný def benefit. To znamená, že Poľsko, Čechy, Rumunsko dokonca aj Bulharsko, Chorvátsko sú na vlne zelenej energie. Pridávajú sa k nim aj ostatné iné krajiny. Nazvime to ako to mi voláme z rozvojového sveta a na Slovensku proste sme ako keby fakt, že v tej dobe plochej zeme. A prosím vás skú ja, ja inač ja som presvedčený pani ministerka, že vy tomu rozumiete aj pán Šimko tomu rozumie. Vymaňte sa prosím vás z tých ideologických z piatočníckych neviem ako to téz vašich koaličných partnerov alebo lobistov, ktorí sú z minulého storočia a poďme fakt myslieť na to ako túto krajinu spraviť konkurencie schopnou, modernou, ale nie len z toho ekonomického hľadiska, ale aj z toho hľadiska nazvime to psychologického. Lebo, keď čeroný politici naše krajiny budú hovoriť aká je zelená energetika zlá vec, tak dnes ako je veľká šanca, že mnohí obyvatelia toto začnú vnímať ako niečo zlé a tým pádom nebudú chcieť sa adaptovať a napriek tomu, že budú vedieť, že ich sused má lacnejšiu energiu zo sonálnych zo solárnych pad panelov alebo z tepelného čerpadla tak si to prosím nebudú aplikovať. Je to podobné trošičku ako s tým Covidom kedy, kedy sa nechceli nechať niektorí zaočkovať alebo mnohí zaočkovať a mali sme tu také úmrtia, že až. To znamená, že suma sumárom. Ja si myslím, že táto novela nie je hrozba ako takou. Nič sa ako keby zásadne nestane, ale v skutočnosti betónuje ľudí a myslenie, ktoré môže byť hrozbou pre budúcnosť našej krajiny. A prosím vás bavme sa o tom, my sme stále to hovorím pred týmto plénom, my sme ochotní sa rozprávať, či už na výboroch alebo, alebo v tomto pléne alebo na iných fórach a vybehnime z ideologických bublín a poďme sa naozaj baviť o tom ako bude vyzerať Slovenská Slovensko, nie len počas vašej vlády, ale aj neskôr. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.6.2024 o 10:11 hod.

Mgr.

Ivan Štefunko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:29

Ondrej Prostredník
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Kolega Štefunko hovoril o svojom vystúpení aj o tých legislatívnych o technických stránkach toho to, tejto novely spomenul, ocenil, že zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale upozornil na to, že toto medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené. Obeťou toho to skráteného medzirezortného pripomienkového konania sa stala jedna hromadná pripomienka, na ktorú chcem upozorniť v tejto súvislosti. Ide o situáciu, ktorá sa dotýka obyvateľov mnohých obcí. Ide konkréte o likvidáciu odpadových vôd. Táto hromadná pripomienka predložená konkrétne iniciatívou občanov z Grinav upozorňuje na to, že mnohí obyvatelia našich obcí na Slovensku sú do slova rukojemníkmi veľmi zlého diskriminačného stavu pokiaľ ide o ceny za likvidáciu odpadových vôd. Poviem to príkladom. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto konkrétnej lokalite, ktorá je napojená na kanalizáciu platí za ročne za likvidáciu odpadových vôd 160 eur. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto lokalite, ktorá je nútená odvážať odpadové vody do čističky platí 900 eur. A to je cena za likvidáciu. Nie za ten prevoz, samotný. Je preto ozaj v záujme aj v enviromentálnom, aby sa táto vec riešila, prípadne aj reguláciou cien pri odvážaných vodách. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.6.2024 o 10:29 hod.

doc. Mgr. PhD.

Ondrej Prostredník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:31

Igor Šimko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak pán kolega Štefunko. My v tej Prahe sme naozaj boli svedkami toho, že sme výrazne zelenou európskou mocnosťou v oblasti energetiky. A náš energetický mix, ktorý je naozaj strategicky vybalansovaný na takmer veľmi malé teda veľmi malý podiel CO2 emisií . Hovorí o tom, že viac ako 55 % energie máme dnes z jadra. Ďalších 20 % podielu je takmer v OZE. V neposlednom rade ten plyn je výrazne zastúpený najmä v odľahlých oblastiach, kde ľudia majú problém z dostupnosťou, ale aj s financiami na to, aby si vedeli zabezpečiť obnoviteľné zdroje, ale taktiež je prítomný najmä v priemysle, pretože mnohé technologické, hutnické procesy, strojárske a podobne alebo aj cementárske sa nezaobídu bez plynu. Takže tá, tá regulácia si myslím, že je na mieste a má byť posilnená tak, aby aj priemysel fungoval, aby aj domácnosti boli v poriadku. V neposlednom rade chcem zadeklarovať, že podľa aj usmernenia a vyjadrenia Ministerstva hospodárstva je rozvoj ako veternej tak aj slnečnej energie príjmom na nasledujúce roky do roku 2030 má byť tá úroveň 750 a 650 mega wattov takže ja osobne sa nebojím o rozvoj zelenej energetiky a zároveň nový jadrový zdroj, ktorý bude mať výrazný dosah na Slovensku, slovenský priemysel a slovenskú zelenú energetiku bude určite prínosom pretože naša spotreba sa do roku 2030 môže aj o 80 % zvýšiť a to nie len tým, či sú energeticky náročné, či offici alebo výrobné procesy, ale najmä tým, že ako dobre vieme tak je tu na vzostupe aj elektroenergetika. Bude prebiehať aj rozvoj geotermálnej energetiky takže myslím si, že o tom bude určite debata. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.6.2024 o 10:31 hod.

Ing. PhD. MBA

Igor Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video