15. schôdza

Ďakujem. Pani Turčanová s faktickou.

Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť.
Ďakujem.

Reagujte faktickými na vystupujúceho.
Pán poslanec Dostál, pripraví sa poslankyňa Puškárová.

Dobrý deň, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takou mantrou návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je urýchľovanie verejného obstarávania, jeho zjednodušovaním a odstraňovanie tzv. goldplatingu, teda to, čo je v našich pravidlách o verejnom obstarávaní prísnejšie zadefinované, ako vyžadujú, vyžaduje právo Európskej únie. K tomu by som na úvod si dovolil zacitovať Martina Goliana, experta na verejné obstarávanie, šéfredaktora odborného portálu o verejnom obstarávaní vo-portal.SK, s ktorým teraz spolupracujem v témach súvisiacich s verejným obstarávaním a aj k tomuto návrhu zákona sme spolu predkladali hromadnú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Vo svojom vyjadrení uvádza, že navrhované zásadné zmeny zákona o verejnom obstarávaní nie sú v návrhu podložené žiadnymi relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi ich opodstatnenosť. Hovoria len o odstraňovaní tzv. goldplatingu.
Podľa jeho názoru ide o nepochopenie, ako transponovať smernice, pretože smernice dávajú priestor na tvorbu pravidiel podľa zvyklostí a úrovne jednotlivých krajín a, povedzme si rovno, aj podľa úrovne korupcie v danej krajine. Ani obmedzenie maximálne rýchlosti v obci na 50 km/h nám nepredpisujú smernice Európskej únie, ale skúsenosť a zdravý rozum. Môžeme sa rozhodnúť, že zvýšime rýchlosť dopravy v obci a maximálny limit posunieme na 150 km/h. Určite sa tým priechodnosť obce automobilmi zvýši, ale za akých škôd, rizík a vedľajších nákladov. Tak ako účastníkom cestnej premávky nie sú len vodiči automobilov, ale aj ľudia, tak aj, tak ani jediným účastníkom verejného obstarávania nie sú len zadávatelia zákaziek, čiže štát alebo samospráva, ale aj dodávatelia tovarov, služieb a stavebných prác, a to najmä malí a strední podnikatelia, ktorí majú právo dozvedieť sa o zadávaní tej-ktorej verejnej zakázky, zákazky, ako aj právo brániť sa, keď sú podmienky v obstarávaní diskriminačné a na konci stojí občan, ktorý očakáva, že za jeho dane a poplatky dostane adekvátnu verejnú protihodnotu.
Toto je, myslím že, veľmi výstižné zhrnutie navrhovaným, navrhovaných zmien a ich a ich podstaty. Argumentuje sa odstraňovaním zbytočného goldplatingu, ale goldplating je predovšetkým zaťažovanie podnikateľskej sféry nadbytočnými reguláciami, povinnosťami, požiadavkami, niečoho, čo nevyplýva priamo z práva Európskej únie, ale sa to odvolávajúc sa na právo Európskej únie a na to, že musíme, musíme transponovať často prílepy k našim návrhom zákonom, zákonov a potom podnikatelia, áno, sú zaťažení nadbytočnou byrokraciou. Ale zákon o verejnom obstarávaní predsa primárne určuje pravidlá pre verejné subjekty, pre verejnú správu a ak sú tie pravidlá prísnejšie, ako od nás vyžaduje Európska únia, tak to nie je na úkor podnikateľov, práve naopak, ak sú tie pravidlá vo vzťahu k transparentnosti a k možnosti kontroly prísnejšie, tak to vytvára priestor pre to, aby sa podnikatelia mohli zúčastňovať hospodárskej súťaže tam, kde verejný sektor niečo obstaráva. Ak odstránime tzv. goldplating, ak navýšime limity na maximálnu možnú mieru, tak nepochybne to zjednoduší, zjednoduší situáciu verejným obstarávateľom, ale následkom bude, že menej podnikateľov sa bude reálne zúčastniť hospodárskej súťaže.
Vo vzťahu k viacerým ukazovateľom sa navyšujú limity, keď je potrebné postupovať podľa určitých postupov, napríklad zverejňovať informáciu o pripravovanom verejnom obstarávaní, hovorili tu o tom predrečníci, nebudem, nebudem sa k tomu podrobne vracať, ale výsledkom napríklad zvýšenia tých limitov týkajúcich sa požiadavky zverejňovania bude, že bude tu viacej nástenkových tendrov, keď budú na priamo oslovovaní uchádzači, ktorí častokrát budú, budú dohodnutí a dostane tú zákazku vopred vyhliadnutý, vyhliadnutá firma, bude to netransparentné, bude sa zvyšovať priestor pre korupciu a bude to v konečnom dôsledku znamenať, že štát, ale aj samosprávy budú nakupovať za väčšie peniaze a menej kvalitné tovary, služby a stavebné práce.
Ale potom je tam aj ďalší limit, ktorý hovorí o tom, kedy netreba vôbec obstarávať, kedy vôbec netreba postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa navrhuje zvýšiť z 10-tisíc eur súčasných na 50-tisíc. Kolegovia z Progresívneho Slovenska dokonca navrhujú, že navýšiť to až na 80-tisíc. No tak ako s väčšinou toho, čo má Progresívne Slovensko ako výhradu voči, voči návrhu zákona, by som vedel súhlasiť, tak v tomto bode určite, určite nie, pretože zvýšenie toho limitu prináša riziko nehospodárneho a netransparentného nakladania s verejnými financiami a zároveň bude lákať verejných obstarávateľov deliť podlimitné zákazky do hodnoty 50-tisíc eur podľa vládneho návrhu, alebo do hodnoty 80-tisíc, do 80-tisíc eur, ak by teda uspel návrh Progresívneho Slovenska, ktorý, samozrejme, v tých ostatných častiach vnímam ako pozitívny, ale s týmto bodom sa nedokážem stotožniť.
Tu by som pripomenul pripomienku Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola uplatnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorú je možné aplikovať aj na túto navrhovanú právnu úpravu. Uvádza sa tam: „Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, cieľom povinnosti transparentnosti je najmä vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná úprava neupravuje pravidlá zadávania podlimitných zákaziek, ktoré v plnej miere ponecháva rozhodnutie o tom, komu bude zákazka zadaná, na svojvoľnom rozhodnutí verejného obstarávateľa je potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava nesmeruje k vylúčeniu rizika uprednostňovania a svojvoľnosti, ale naopak, neobmedzenú svojvoľnosť pri týchto zákazkách uzákoňuje a legitimizuje ju ako želanie pravidlo správania sa. Z uvedených dôvodov, navrhovanú právnu úpravu nemožno považovať za podporujúcu transparentnosť procesu vynakladania verejných finančných prostriedkov. Práve naopak, táto navrhovaná právna úprava samotnú transparentnosť popiera, keďže nesleduje naplnenie jej hlavného cieľa, ktorým je eliminovať riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Z uvedeného vyplýva nevyhnutne ďalší rizikový dopad navrhovanej právnej úpravy, ktorú si predkladateľ neuvedomuje, a tým je vytvorenie priestoru na posúdenie každej jednotlivej zadanej zákazky mimo otvoreného a transparentného verejného obstarávania ako nedovolenej štátnej pomoci podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Ďalším bodom, ktorý obmedzí, obmedzí transparentnosť a hlavne možnosť kontroly verejného obstarávania, je navrhované vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu. Podľa dôvodovej správy sa návrhom upravujú revízne postupy, žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa Európskych predpisov, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Revízne postupy však možno považovať za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty – uchádzači, podnikatelia – vedia najlepšie posúdiť napríklad to, či je zákazka diskriminačná, t. j. vyhlásená a šitá na mieru konkrétnemu hospodárskeho subjektu. Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania. Žiadosti o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podkladov, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Týmto, touto zmenu, teda naopak v konečnom dôs... alebo týmto postupom účastníci v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následkom prijatia novely tak môže byť aj opačný efekt ako skrátenie verejného obstarávania, namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, tak celá vec sa bude musieť postúpiť priamo na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorá, ktorý o nej bude rozhodovať. Takže ten najprirodzenejší korekčný mechanizmus vypadne. Namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj Úradu pre verejné obstarávanie budú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok k padaniu, ktorých by ani nemuselo dôjsť. A následná kontrola je v tomto prípadne nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania ani nemohol tohto obstarávania zúčastniť.
Už tu boli, bolo spomínané to obmedzenie možnosti podávania námietok na 10 dní a ďalšie obmedzenia, obmedzenia, ktoré sa týkajú podávania námietok. Návrh novely upravuje, že námietky proti súťažným podkladom je možné podať len do 10 dní od ich zverejnenia. Príprava dokumentácie napríklad na strategickú investíciu bežne trvá roky, a záujemcovia o verejné zákazky budú mať 10 dní na preštudovanie, prípadné zúčastnenie sa obhliadky miesta dodania, aby mohli podať námietku, pričom lehota na predkladanie ponúk môže byť v týchto prípadoch vzhľadom na rozsah dokumentácie a náročnosť prípravy ponuky stanovená aj na 50 a viac dní a podávanie relevantných námietok tak bude de facto znemožnené.
Takáto úprava neposkytne záujemcom účinnú ochranu, ktorú vyžaduje tzv. revízna smernica rady o koordinácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác č. 89/665/EAS, ktorá v čl. 1 ods. 3 uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením." Ochrana záujemcu o zákazku, ktorý si počas lehoty na predkladanie ponúk preštuduje súťažné podklady v lehote dlhšej ako 10 dní od ich zverejnenia, nebude zákonom zabezpečená. Práve v prípade zložitých zákaziek na strategické investície si predmet zákazky často vyžaduje dlhšiu dobu naštudovania. Takže je tam možno riziko nesúladu s revíznou smernicou Európskej únie.
A ešte, ešte teda k tým námietkam, lebo existuje tu často používaný mýtus o tom, ako námietky zdržujú proces verejného obstarávania, takže pár čísel. Percento námietok, o ktorých Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodoval z počtu ukončených nadlimitných a podlimitných postupov v jednotlivých rokoch, v roku 2019 to bolo 5 %, v roku 2020 to bolo 7,7 %, v roku 2021 6,6 %, v roku 2022 4 %. V roku 2022 napríklad bolo ukončených 5 342 nadlimitných a podlimitných postupov, nepočítajúc zákazky uzatvorené v rámci EKS, a Úrad pre verejné obstarávanie v tom istom roku meritórne rozhodoval o 212 námietkach. Len necelé 4 % podlimitných a nadlimitných obstarávaní v roku 2022 bolo dotknutých námietkami. Zároveň bolo uzatvorených 43 448 zmlúv cez zákazky s nízkou hodnotou, takže keby sme započítali aj tie, tak sú to doslova promile zákaziek, ktorých sa námietky reálne týkajú. Je teda jednoznačne mýtom, že námietky uchádzačov ako také zdržujú proces čerpania eurofondov či proces verejného obstarávania všeobecne. A je potrebné poukázať aj na fakt, že v prípade, ak úrad rozhoduje o obsahu námietky, vo väčšine prípadov dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý. Čiže nie je to o tom, že sa podávajú prevažne neopodstatnené námietky, naopak, v prevažnej väčšine námietok Úrad pre verejné obstarávanie vyhovie. Ale najpodstatnejší význam inštitútu alebo existencie tohto inštitútu námietok je najmä v preventívnej funkcii, lebo verejný obstarávateľ bol totiž, alebo je totiž aj do, až do prijatia tejto zmeny na rozdiel od podanej žiadosti o vysvetlenie tlačený hrozbou podania námietky, aby sa riadne zaoberal a vysporiadal s podanou žiadosťou o nápravu, ktorú sa chystáme zrušiť, a vďaka tomu 96 % prípadov námietku vôbec nedostane.
Posledná vec, evergreen, amnestia za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní obcami pri obstarávaní nájomných bytov. Opäť sa navrhuje, aby obce, ktorý, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta, boli amnestované, aby im tie pokuty boli odpustené. Pritom obstarávali nájomné byty v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, v rozpore s dlhoročnou metodickou a rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu, čo v niektorých prípadoch už potvrdili aj prvostupňové rozhodnutia súdov. Ten návrh ničím nepodkladá tvrdenie, ktoré sa uvádza v dôvodovej správe, že výklad príslušných ustanovení a posúdenie, či sa vzťahuje na obstarávanie nehnuteľnosti na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá.
Ten chybný výklad, že pri obstarávaní nájomných bytov nie je potrebné, potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, si osvojila iba relatívne malá skupina obcí, zhruba 48, ktoré sa vyhli aplikácii zákona o verejnom obstarávaní nedovoleným spôsobom pri kúpe nájomných bytov v rozpore s usmerneniami Úradu pre verejné obstarávanie, aj so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu. Iný verejný obstarávatelia týmto spôsobom nepostupovali a podľa predkladaného materiálu už bližšie neurčená časť dotknutých obcí svoje pochybenie uznala a uhradila pokutu. Tí, ktorí pochybenie neuznali a pokutu neuhradili, budú teraz, ak bude schválený zákon, odmenení a budú, budú zvýhodnení v porovnaní s tým, ktorí, s tými, ktorí postupovali, postupovali v súlade so zákonom, ale aj v súlade s tými, ktorí zákon porušili a úhradu, alebo teda pokutu, pokutu, ktorá im bola udelená, uhradili.
Čiže ten zákon je v tomto smere nespravodlivý, lebo oceňuje porušovanie zákona, teda to by zákony robiť nemali. V minulom volebnom období prebehlo niekoľko pokusov na to, aby, aby takáto amnestia obciam bola udelená. Vtedy sa to presadiť nepodarilo, no ale zjavne sa pomery zmenili aj, aj v tomto smere a obce porušujúce zákon, ktoré, niektoré možno z nevedomosti, ale, ale aj niektoré na to boli, boli explicitne upozorňované, napríklad spomínaná Šaľa, kde, kde bol ten postup v rozpore so zákonom schválený napriek, napriek tomu, že boli poslanci na zasadnutí zastupiteľstva jedným zo svojich kolegov upozornení, že musia aplikovať zákon o verejnom obstarávaní a že navrhovaný postup je v rozpore s týmto zákonom, tak teraz zákonom sa povie, že porušovať zákon, porušovať pravidlá je v poriadku.
A čiže, keď to zhrniem, tento zákon uvoľňuje niektoré pravidlá, ale uvoľňuje ich až príliš. Ak treba niekomu uvoľňovať pravidlá, tak treba uvoľňovať pravidlá podnikateľom, hospodárskym subjektom, nezaťažovať ich zbytočnou byrokraciou, ale pravidlá pre verejnú správu, pravidlá pre to, ako sa má narábať s verejnými financiami, nie sú zbytočnou byrokraciou, sú nástrojom na šetrenie a efektívne vynakladanie peňazí, ktoré nie sú peniazmi iba tých, ktorí o nich rozhodujú, ale sú peniazmi náš všetkých, pretože sa na ne všetci skladáme svojimi daňami. A z tohto hľadiska predstavuje návrh novely, tak ako je navrhnutý, krok nesprávnym smerom.
Ďakujem.