15. schôdza

Ďakujem. Pokračujeme v rozprave.
Poslankyňa Remišová, pripraví sa poslanec Hajko.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a predávajú mu služby alebo, alebo produkty.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní.
Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostovia a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania.
Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvar, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu.
A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje.
Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu malo úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov.
K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali.
Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia.
Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie, nakoniec lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytypovaných firiem.
Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku.
Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie, a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní.
2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” .
A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác.
Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jednoduché a zrozumiteľne pravidlá, aby ten proces bol čo najjednoduchší, najrýchlejší. Za našej vlády sme mali, myslím, že dve alebo tri novely verejného obstarávania, kde sa mnohé veci zjednodušili. Tie veci, ktoré sú dobré, ktoré idú v správnom, v správnom smere, tak tie je, si myslím, že je dobré akceptovať, ale zároveň jedna a tá najzásadnejšia vec teda je v súčasnom návrhu zákona znižovanie celkovej transparentnosti verejného obstarávania. A to ide vôbec proti zmyslu verejného obstarávania ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni jedna faktická.
Poslanec Petro.

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Remišová, ja by som si dovolil zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, ako ste to robili lepšie, keď ste nastúpili na MIRRI. A chcem vám povedať moju skúsenosť, ktorú sme mali v našej obci, ktorá sa uchádzala dlhodobo o to, aby v jednej časti našej obce vybudovala vodovod, prívod vody a vodojem a prijímateľom žiadosti bola vodárenská spoločnosť Košice. Z vášho ministerstva dostala vodárenská spoločnosť pokutu 40-tisíc euro za to, že verejné obstarávanie urobili účelovo v rámci podlimitky, že nerobili v nadlimitke, nakoľko nezahrnuli do našej obce, ktorá je v okrese Košice – okolie, aj obec Tulčík, ktorá je v prešovskom okrese a v Prešovskom kraji. Okrem toho chcem povedať, že aj Košický samosprávny kraj v tomto smere nám tieto procesy brzdil a ex ante kontrolu nám robil osem mesiacov. V náväznosti na to vodárenská spoločnosť urobila nadlimitku, aby ľudia v 21. storočí mali aj vodu v obci Ortáše, a keď to urobili, tak, samozrejme, zvýšením cien a podobne sa navýšila celá zákazka asi o pol milióna. Chcem povedať, že oceňujem iniciatívu pána ministra Rašiho, aby sa niektoré procesy v tomto smere zjednodušili, aby sa aj rozsahy navýšili a skrátili jednotlivé termíny, pretože vo veľa obciach ten rozvoj je práve zabrzdený tým, že ten zákon o verejnom obstarávaní je taký, ako je.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem. Ďakujem, pán, ďakujem, pán poslanec, ale myslím, že nemám tu teraz kompletný spis pre, ja poznám ten prípad, ale tento problém začal, a vy to veľmi dobre viete, nie za našej vlády. Vy ste podávali ten projekt, my sme ten problém v zásade zdedili, čo si myslím, že, a zdedili sme veľmi veľa problémov podobného rázu, ktoré sa týkali, ktoré sa týkali aj verejných obstarávaní, aj problémových, problémových projektov. Čiže, žiaľ, áno, niektoré takéto projekty sme zdedili. A áno, keď som prišla, my sme si robili zoznam, ako dlho trvá kontrola verejného obstarávania na sekcii IROP, ktoré predtým patrilo pod ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva, to veľmi dobre viete, kde tie lehoty kontroly verejného obstarávania boli neuveriteľné. Ony niekedy, to vy ste ešte povedali nízku, nízky počet mesiacov, ale tam trvali neskutočne dlho. Nám sa podarilo znížiť to o 60 alebo 70 %. To bola jedna zo zásadných vecí, ktoré sme začali robiť. Takže áno, keď prišiel IROP z ministerstva pôdohospodárstva smerom teda na MIRRI, tak tie indikátory boli v katastrofálnom stave. Jednak bolo verejné obstarávanie, kontrola trvala neuveriteľne dlho a celková kontrola projektov niekedy trvala dva roky. Dva roky jedna kontrola. Aj to sa nám podarilo znížiť.

Pán poslanec Hajko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní.
Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon.
Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny.
Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti.
Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej.
Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu.
V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž.
Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene.
Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť.
Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov.
Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde.
Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania.
Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo.
V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom.
A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie.
A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh.
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur".
4. V čl. I sa vypúšťa bod 73.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 75 znie:
„75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pani Turčanová s faktickou.

Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy, urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť.
Ďakujem.