15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len chcem kolegu podporiť v tvrdení o tom množstve rozhodnutí Európskeho súdu a Ústavného súdu, ktorými disponujeme. Naozaj existuje množstvo konkrétnych rozhodnutí či už Európskeho súdu pre ľudské práva, stanoviská Benátskej komisie, nášho Ústavného súdu, ktoré konkrétne a podrobne popisujú a vysporiadavajú sa so situáciou zásahu do práv zhromažďovať sa, a všetky tieto orgány vnímajú toto právo ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a veľmi citlivo vnímajú zásah do tohto práva. A viete, my môžme ísť aj cestou zákazov a obmedzovania práv občanov, ale to je také primitívne, jednoduché riadenie štátu a vyspelá demokracia má predsa na viac, že štát si musí vo vyspelom demokratickom systéme vedieť poradiť so zabezpečením bezpečnosti bez toho, aby musel zasahovať do najzákladnejších a najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a musí byť schopný technicky, aj personálne, aj schopnosťami zabezpečiť bezpečnosť bez toho, aby obmedzil občanov. Lebo to obmedzovanie je to najjednoduchšia cesta, ktorou môžme ísť a po tridsiatich rokoch demokracie si myslím, že už máme na viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Páčila sa mi osobitne znovu tá časť, kde ja si myslím, že treba si naozaj spolu vzájomne úprimne povedať, že či chceme vyjsť nejakou cestu, kde sa stretneme aj s koalíciou na opatreniach, alebo proste ten záujem tu nie je. Pretože ak tu ten záujem je, tak by tu mal byť nejaký priestor na diskusiu, de budeme privzatí ako partneri, ale, bohužiaľ, také niečo sa tu nedeje. A áno, tak ako ste aj povedali, tá osobitná ochrana, ktorá tu má byť zabezpečená automaticky, tak ja tam nevidím žiadny potrebný skutkový základ teraz bez ďalšieho, pretože je zjavné, že operatívne tu funguje, že ten, kto potrebuje ochranu, tak jednoducho ju dostane. Tak či už ju dostal pán poslanec Glück a neviem koľkatí poslanci, ale som pochopila možno aj vy, pán poslanec Gašpar, ste dostali, ja neviem, veď ale to je absolútne v poriadku, to znamená, ak je tá situácia taká, že to treba, tak jednoducho je tu na to mechanizmus, aby to tá osoba dostala. Či je to poslanec, či je to novinár, či je to sudca, alebo prokurátor, bez ohľadu na to, či to automaticky má mať alebo nie. A potom ono to naozaj tak je, že aj tie kapacity sú nejaké, my sme riešili, že či vôbec tí ľudia, ktorí dnes majú vlastne ochranu automaticky, či vôbec ju majú mať, pretože sa javil nedostatok osôb, ktoré sú na to pripravené, aby poskytli takúto ochranu týmto osobám.
To znamená, že vy keď to takto naširoko idete, idete zabezpečiť zo zákona, tak sa naozaj veľmi ľahko môže stať, že potom tí ľudia, ktorí to potrebujú, tak proste nedostanú kvalitných ľudí, ktorí ich majú chrániť, jednoducho lebo taký nebudú, hej, nezvesíme ich len tak, a naopak budú ju mať tí, ktorí to nepotrebujú, a to mi potom pripomína policajný štát, že naozaj rozhadzovať tú policajnú ochranu kade-tade, veď to súvisí aj s autom, aj s vodičom, ktorý je policajt, aj s ochrankárom potom ďalším... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, s jednou vecou určite s vami súhlasím, že pani prezidentka alebo páni prezidenti majú len reprezentatívnu funkciu. A preto zrovnoprávniť podmienky, ak ukončí premiér svoju funkciu a ukončí prezident, je namieste. Pretože presne tak, prezidenti majú reprezentatívnu funkciu a premiéri majú zodpovednosť, rozhodovanie a musia niekedy aj často povedať veci, ktoré sa väčšej časti obyvateľstva nepáčia a jednoducho majú omnoho, omnoho rizikovejšie a ťažšie povolanie. Čiže ja si myslím, že úplne je namieste, že toto riešime v lex atentát. Pred chvíľočkou som vysvetľovala, lebo mnohí to nechápu, ja som v sociálnom výbore 15 rokov. Čo sa týka premiéra Fica, už keď zajdeme k tomu, on nemá napríklad úrazovú rentu. Teraz keď mal úraz, lebo si povedzme, úraz, jeho chceli zavraždiť, nieže úraz mu robiť, ho chceli zavraždiť za iný názor, tak on nespadá pod Zákonník práce a naňho sa nevzťahuje úrazová renta ako na všetkých občanov, ktorú by mal do, vlastne úrazovú rentu stále poberal. Takže je jasné, že ho riešime v špeciálnom zákone, lebo na nás, ani na nás, páni poslanci, sa to nevzťahuje, ja som mala napríklad úraz a nemáte kam ten úraz nahlásiť, čiže na nás sa vzťahuje 369, špeciálny zákon, lebo je sme volení funkcionári a takisto aj on. To znamená, že je úplne namiesto, že ho riešime v lex atentát a že riešime ako ďalšie to fungovanie prezidenta, nie prezidenta, ale predsedu vlády práve v tomto zákone touto rentou.
No a ako by mali starostovia rozhodovať, no aj starostovia musia mať keď, čo sa týka zhromažďovania presné pravidlá, aby vedeli, lebo zase v zákone je, len starosta môže povoliť a zakázať zhromaždenie. Musia tam byť presné pravidlá a nemôže to byť len na svojvôli, že starosta sa rozhodne.
Ďakujem.

Ďakujem, ja si dovolím reagovať na pani Vaľovú, najmä skúsim ešte dovysvetliť ešte ten svoj argument, alebo v podstate máme takú teoretickú diskusiu. Tak áno, len v súčasnou poriadku predpokladá sa celoživotná renta najmä prezidenta kvôli tomu, že on reprezentuje tú štátnosť, že od neho sa nečaká, že sa vráti do bežného občianského života, on už proste má tam dačo robiť, písať knižky alebo tak, hej. Tieto, naozaj akože tá rola prezidenta v našom ústavnom poriadku je objektívne iná ako než, než ďalší, je taká transcendentná, priam by možno by povedali nejakí ústavní právnici. A nedáva to úplne potom zmysel v tom, že potom keď už v tom návrhu sa to rozširuje na toho predsedu parlamentu, ktorý sa tam chudák ocitol už len preto, no chudák, možno dobre pre neho, že teda vlastne tak jeden dostane rentu, lebo je to exekutívna funkcia, musí dostať on a ten predseda parlamentu, tak už je najvyšší činiteľ tiež, tak to dáme aj jemu. No proste akože logicky vnútorne to nesedí, ja chápem, že tam ide o jednu konkrétnu vec, ale no proste nedáva to logiku a nemusíme sa tváriť, že hej.
Lebo druhá vec potom je to poistenie, ktoré hovoríte, čo podľa mňa je veľmi dobrý argument, ja som nad tým taktiež rozmýšľal, lebo napríklad je to podobná situácia ako príslušníci bezpečnostných zborov, ktorí pri výkone, pri výkone svojej funkcie sú zranení alebo, alebo zomrú a v tom prípade dostáva rodina nejaké odškodnenie, no ale potom nerozumiem, že prečo to je po dvoch rokoch, hej, či po dvoch celých volebných obdobia. Lebo ak to má byť, opäť nie je zrejmé, že čo je zámer toho opatrenia, či to vďaka, či je to akože sociálne zabezpečenie, nejaká forma jeho, alebo je protikorupčné opatrenie, transparentnosť. A že lietame hore dole medzi tými argumentami a nikdy nám to úplne nesedí. A preto len, ja hovorím, že ja chápem, čo sa akože v jadre tej argumenty majú hlavu aj pätu, ktorú hovoríte aj vy, ale v zmysle toho legislatívneho materiálu, ktorý sem prišiel, je zrejmé, že to nie je nejaká komplexná zmena pomerov ústavných činiteľov a všetkého, čo od toho čakáme, čo bude s nimi po alebo počas výkonu ich funkcie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, prvé čítanie môžem teda skúsiť troška viac rozviesť niektoré skutočnosti, ktoré som spomínal v tej procesnej časti a rozmýšľam, ako to celé uchopiť a aby to dávalo nejaký zmysel. Ja ešte taký malý dovetok a som rád, že je tu aj pán minister Kaliňák, že on keď včera otváral prvé čítanie, ja som sa zdvihol, ale nebol to znak nejakej arogancie alebo niečo, len ja som mal dohodnuté niečo, ja by som si ho veľmi rád vypočul, ale či verí, či nie, ja som si ho vypočul doma, hej, že čo vlastne povedal, aj pána Gašpara, aby som teda vedel a aby som bol teda v obraze. Čiže to som chcel povedať len na taký, procesnú časť, lebo má zmysel sa počúvať, má zmysel sa počúvať, obzvlášť tých, ktorí aj niečo povedia, častokrát sú medzi nami ľudia, ktorí len tak to rozbalia a na konci nevieme, o čom vlastne. Takže to som si dal tú pozornosť, že som si to, že som si ich vypočul zo záznamu.
Je dôležité zistiť, že čo sa ešte objaví v druhom čítaní, aké pozmeňováky, lebo boli avizované, a to je dobré, že boli avizované, len ten rozsah, zatiaľ ktorý bol špecifikovaný, sa mi zdá malý. Lebo tam podľa mňa tých úskalí je o niečo, je o niečo viac. Čiže preto využijem toto moje prvé čítanie na to, aby som teda upozornil na nejaké úskalia, ktoré môžu byť, a budeme mať šancu sa s nimi vysporiadať v tom druhom čítaní v rámci nejakých pozmeňovákov. To dávam teda ako také otvorené otázky, hej, že čo by sa mohlo, aby sme sa zbavili nejakej nejednoznačnosti možne.
Dovolím si tvrdiť, že som, celkom tomu rozumiem, špeciálne z pohľadu zhromažďovacieho práva, som človek, ktorý, keby ste si na Starom Meste skontrolovali, možno nahlásil 200, hej, nejakých akcií, takže celkom poznám aj tú realitu toho, hej, že čo vznikajú, aké situácie a je asi by možno aj stálo za to si niekoho vypočuť, ktorý má s tým nejakú skúsenosť. A tú skúsenosť mám. A na čo teda chcem upozorniť, dúfam, že sa to nebude javiť chaotické, ale tú prípravu som mal relatívne krátku, lebo sme v SLK. A v tejto časti sa budem venovať tomu obmedzeniu toho zhromažďovacieho práva a uvidím ako stihnem, potom by som skúsil definovať aj tú rentu.
Čo sa týka obmedzenia zhromažďovacieho práva, tak včera som to spomínal, považujem to za vec, ktorá sa teda nemení teda že dvakrát do týždňa, je to zákon z roku deväťdesiat, je to základný kameň uholný demokracie, čo ako sa nám môže nepáčiť, ale patrí k demokracii a demokracia stvorila aj nás. Aj my sme tu preto, že je demokracia. Keby tu bola totalita, ja som v zahraničí alebo vo väzení skrz moju povahu, hej, čiže ja som jej vďačný za veľa, hej, a poväčšine väčšina z nás by tu nebola, keby tu bola nejaká totalita, hej. Vo väzení za to nie že by som niečo ukradol, ale že by som teda svoje názory prejavoval takým spôsobom, že by to tá totalita nerada sa na to pozerala. Čiže sme jej vďační za veľa, keď už za nič iné, tak za ten plat, ktorý tu berieme, tak by sme mali veľmi opatrne vážiť na miskách váh, hej, že ako ideme s tým uholným kameňom hýbať a naozaj ideme s ním hýbať dosť zásadne pod rúškom nejakého, teda že niečo sa stalo.
Pravdou je, že niečo sa stalo, to, čo sa stalo, bolo závažné, ja som tu včera povedal, zopakujem aj teraz, bola to tragédia, je mi to ľúto, bolo to hrozné, chvála pánu Bohu to dopadlo iba tak, ako to dopadlo, prajem skoré uzdravenie. Ale to sa stáva. Keď idete do bane, tak niekedy vás aj zavalí, keď robíte potápača, niekedy vás aj pritlačí. Keď robíte politika, nie je to moc časté, ale stáva sa to, že sa stanete obeťou niekoho, v tomto prípade človeka, ktorý pravdepodobne bol už aj možno mentálne trošku inde ako, že nebol objednaný snajper, ale bol to človek, ktorý vlastne si frustroval svoju frustráciu takým, riešil svoju frustráciu takýmto hrozným spôsobom.
No, čiže toto sa stalo a teraz to, že sa to stalo, vy teraz prichádzate s návrhom riešení, ktoré akože to majú vyriešiť, veľmi dobre to povedal kolega Grendel, že nestalo by sa to, keby to platilo? Viete, kebyže toto, čo navrhujete, to v tej Handlovej by sa nestalo? Podľa mňa to nemá žiadnu kauzalitu, hej, s tým, že či by sa to stalo, alebo nestalo, podľa mňa by sa to stalo tak či tak, nemalo to absolútne, lebo vy nič kauzálne neriešite s tým, čo sa v Handlovej stalo. Vy nehovoríte, že premiérovi dáte zdvojenú ochranku, vy nehovoríte, že premiérovi dáte ochranku, ktorá sa pôjde, ja neviem, učiť do Mosadu alebo pôjdu sa učiť niekde do Ameriky, budú z nich ochrancovia, lebo krv mala byť na tele ochrancu, nie na tele premiéra. To je základná poučka, tí ľudia berú za to plat. Tí ľudia berú za to plat, že chránia premiéra, nie seba. Viete, to je tá kauzalita toho, že čo sa stalo a ako idete toto riešiť, nie, vy ste prišli s riešeniami, ktoré búrajú základné kamene, ak dovolíte, ja by som vás, ma to ruší. (Rečník hovorí smerom k spravodajcovi.) Neviem teraz, kde som prestal. Viete, že toto by som očakával, že príde v nejakom tom návrhu, nie, vy prídete z niečoho, čo s tým nesúvisí, že teda budete obmedzovať zhromažďovacie právo.
A teraz, že čo otvárate, akú skrinku, hej, a skúsim to z toho zákona pozrieť. V tom zákone sa hovorí, že vy môžte zakázať iba zhromaždenie a zákon hovorí, čo nie je zhromaždenie. Teda ja keď urobím niečo, čo nie je zhromaždenie, potom to nikto nemôže zakázať. Odhliadnuc teraz od toho, že či to, že to chcete zakázať, a v tých prípadoch je správne, ale zákon hovorí jasne, vy môžte zakázať iba zhromaždenie. A vôbec môže, dobre, tak niekto môže, nejaká autorita, hej, ale zákon aj hovorí, čo je zhromaždenie. A viete, čo nie je zhromaždenie? Zhromaždenie nie je podujatie spojené s nejakou ponukou služieb. Čiže vy môžte spraviť nejaké stretnutie sa ľudí, v rámci ktorého budete ponúkať bezplatné poradenstvo ako lepšie žiť, a už to asi podľa zákona nebude zhromaždenie, lebo to, áno, zákon hovorí, že čo nie je zhromaždenie, toto je jedna z možností ako určitú strapec ľudí nenazvať zhromaždením v zmysle tohto, tohto zákona.
Rovnako nie je zhromaždenie, a tu si pomôžem citátom, aby som, teda nepomôžem, lebo som si mobil zabudol tam, ale zhromaždenie nie je aj niečo, čo teda sa nevyjadrujete nejako k tým zásadným otázkam, hej, proste len tam ste. Čiže vy môžte urobiť nezhromaždenie niekde a budete tam len ticho stáť. A v tomto prípade vám to nikto nemôže zakázať, lebo obec môže zakázať iba zhromaždenie. A vy môžte niekde ticho stáť, lebo nebudete vyjadrovať akýkoľvek názor, nebudete dávať akýkoľvek pohľad na nič, nejakú žiadnu príčinnú sú... len tam proste ticho budete stáť. Lebo možno už len bude stačiť ticho stáť, lebo už veľa o tom bude povedané. Teda nebudete na zhromaždení, bude to nezhromaždenie, to nemôžte zakázať, ergo ho môžte reagovať. Naozaj tam vznikajú skutočnosti, ktoré by stáli za to sa s nimi vysporiadať, lebo potom môžme dôjsť k problému.
Vy ešte hovoríte, viete, aj tuná včera trošku nie bokom, ale tak skraja to poviem, sa predseda KDH zadúšal, jak teda sviečková a neviem čo, ale pred obydliami nie. (Povedané so smiechom.) V jeho prípade by som to aj páchal, že prečo nie pred obydliami, ale, ale ináč by som to chcel povedať, vy prísne vzaté môžte nedovoliť alebo zakázať modlenie sa za uzdravenie farára. To sa bežne robí. Modlili sa, dobre, to bolo v Taliansku, ale modlili sa keď umieral sv. Ján Pavol II. sa ľudia na Svätopeterskom námestí sa modlili. Aj teraz sa zvykne, je taká, že sa ľudia idú modliť pred dom. Prísne vzaté, a zase, zase záleží od uhla výkladu tohto ustanovenia, môže, alebo nemôže? Lebo zákon pozná nejaké ustanovenie, že, že zhromaždenie sa nepovoľujú, pokiaľ ich organizuje cirkev alebo cirkevné spoločenstvo. A znova idete na tenký ľad, lebo potom nakoniec sa dozvieme, že keď bude nejaké, niečo, čo nemôže robiť bežný smrteľník, ale cirkev môže, viete, zase že čo môže alebo nemusí urobiť vo vnímaní spoločenstva aj vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločenstvám. Ja neviem presne kto, či len registrovaný alebo náboženské spoločenstvo môže byť aj v menšieho, nielen registra, a to si urobí niečo, lebo ony, ich akcia nie je zhromaždením v zmysle tohto zákonu, ony to urobia, bežný smrteľník to nemôže urobiť. Teraz nevieme, o čom to bude, či to bude za dobro, za zlo, ale za niečo to proste bude, ale bude to iritovať, lebo ony môžu a občania nemôžu.
Naozaj tam máte, pán spravodajca, veľa otvorených položiek, ktoré môžu mať v skutku zvláštny výklad. A neviem, jak sa s tým chcete vysporiadať, ja teraz napríklad viem, že pozmeňovák bude aký, že no dobre, tak nemôžte, viete, že čo to, keď budete chcieť sa modliť za zdravie, tak môžte, ale nemôžte kričať, že je ten človek zlý, lebo zhromaždenie je aj v negatívnom, aj v pozitívnom zmysle. Viete, robíte pozitívne zhromaždenie, že chcete niekoho, mu poďakovať, chcete ho pochváliť, chcete mu popriať veľa zdravia, hej, nebudete ho môcť robiť prísne vzaté. Zákon nerozlišuje, že či pozitívne, alebo negatívne, on hovorí len zhromaždenie, resp. nezhromaždenie.
Čiže čo som tým chcel povedať, neviem, či sa mi to celkom podarilo, že dávajte pozor. Uholné kamene sa nestavajú tak, že ráno sa zobudím, Kali, daj tam dačo, potom ustúpime v niečom, aby to prešlo. Takéto návrhy zákonov to sú zákony, na ktorých stojí tento svet. Ak ľuďom sa zakážete zhromaždiť, musíte mať ale fakt dobrý dôvod. A už keď to chcete povedať, tak to uvaľte podobne, podrobne a pozorne, aby nevznikali nejaké zvláštne situácie, že nakoniec bude stáť nejaký strapec ľudí, ktorí budú len ticho stáť, lebo budú nezhromaždení v ten daný moment, alebo bude strapec ľudí niekde, kde by podľa vášho zákonu nemal stáť a bude tam stáť, lebo je to spojené s ponukou služieb a budú tam ponúkať bezplatné, aby to nebol to nejaký že daňovo iný problém, tak bezplatne poradenstvo a budeme sa tu hrať na mačku a myš. Budeme sa tu hrať na to, kto s kým ako vybabre. Budeme drobiť tú demokraciu. Demokracia je o tom, buď môžeš, alebo nemôžeš.
Prečo tak extenzívne nastupujete k tým obydliam, čím je tá svätosť toho obydlia? Včera som to povedal, dnes to zopakujem. Ak slušne žijete, ak ste si slušne na to zarobili, nie sú tam nejaké pochybnosti, ak je to slušná stavba, ja s mojimi 20-ročnými skúsenosťami, pán Gašpar, vám garantujem, že neviete tam spraviť demonštráciu, neviete. Možno spravíte jednu, kde si nahajrujete po 20 euro demonštrantov, vám tam prídu za tých 20 euro s tak, budú sa tak tváriť ako kyslé ohurky, ale na druhý deň, na druhýkrát ich už tam nezoženiete, neviete urobiť. Takže z čoho vyplýva tá obava, áno, pár pomätencov, poblúdencov sa možno niekde na určitý moment zoskupí, ale ich to tiež prestane baviť. A kvôli týmto nejakým pomätencom, poblúdencom idete rúcať kameň uholný?
Ak boli nejaké tento typ protestu alebo aktivizmu nejako že silnejšie zarezonovali, tak to bol mestský park v Košiciach, to je pravda, ale znova zopakujem to, čo som včera povedal, to je mestský park a v tom mestskom parku bolo nejaké športové centrum, kde zhodou okolností bývali nejakí ľudia, ale viete, ak, ak sú pravidlá, tak platia pre všetkých, aj pre predsedu parlamentu. Tak keby, ja vám garantujem, keby pán Paška nebýval v mestskom parku a nebýval v budove, ktorá bola skolaudovaná ako športové centrum, tí ľu... (reakcia spravodajcu), ale preukázal, ale teraz iné, dokončím to, čo som chcel, hej, že tak vám garantujem, že by sa mi nikdy nepodarilo nagenerovať tých ľudí tam prísť, nikdy. Rozumiete, že to, že tam prišlo, to bolo skrz tie okolnosti. A to, že sa, s Bonaparte nemám nič, ale že to, že áno, že aj Bonaparte boli, podľa mňa sa ťahali zbytočne dlho a možno už určitý moment boli obťažujúce, aleže to, že zarezonovali, hej, že boli, zarezonovali v spoločnosti, to tiež nebolo len tak, že, že preto. Ja vám garantujem, keby Robert Fico býval niekde v normálnej nehnuteľnosti, tak mu nikdy nebude stáť ani na prvýkrát toľko ľudí, nieto že ešte desaťkrát.
Viete, tu minule, ja vám to ešte tak poviem, minule tu ste, neviem kto, novinári dokonca molestovali Roberta Fica, že 30 rokov v politike a tu sa, sa tu zamýšľalo, že či má na nejaký byt niekde nad hlavnou stanicou. Ja vám poviem, že ja by som nad hlavnou stanicou nebýval nikdy. Je to síce akože lukratívna štvrť, ale stále je to nad hlavnou stanicou a ja tam večer chodím na kalváriu a tam tie vlaky počuť všetko, no nie je to bohviečo, ten byt možno nejaké peniaze stál, ale ja by som sa nezavzdušňoval tuná nad tým, že či premiér po 30 rokoch v politike si dokáže kúpiť 300-tisícový, 400-tisícový byt. Dokáže. To by bol slabý premiér, keby nedokázal. Proste dokáže. A vám garantujem, a už teda aj keby neboli tieto hrozné okolnosti, tak ani teraz by nikto nenageneroval masu ľudí ísť tam niekde, ja neviem, kde to tam vlastne je, ísť tam protestovať pod ten byt. Až možno ešte dokončím k tomu, že tu ste sa nad Robertom Ficom zamýšľali, že či za 30 rokov si zarobí na byt nad hlavnou stanicou a niektorí ľudia vám nevadia, ktorí po troch rokoch vo funkcii si stavajú haciendy, a to už nikoho netrápi, že z čoho. A to je tá, to je tá tragédia politiky slovenskej, že ľudia chcú bývať tam, na čo nezarobili.
Takže viete, tá kauzalita bola v tom, to, že tie ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) tam boli preto, lebo to bolo zlé, to niečím smrdelo, celý Bonaparte smrdel, tam bolo porušené všetko možné, od začiatku po koniec, cez územné rozhodnutie, cez stavebné povolenie, všetko. O jedno podlažie navyše, každé podlažie o pol metra vyššie, v rozpore s územným plánym, všetko tam bolo zlé, tak sa nečudujte, aj mne osobne, že som bol nahnevaný na Bonaparte, áno. Ale teraz idete urobiť len kvôli tomu, že, že teda že nikde sa už nebude môcť, lebo však niekto si postaví, ja neviem kde, v Medickej záhrade, si to vybaví, postaví si tam nejakú latifundiu, hej, a ešte nebudeme vedieť za čo a my budeme mať teda obmedzenie mu ísť tam niečo povedať?
A ešte k tým nejakým nedorobkom alebo k tým otvoreným otázkam, ktoré máme šancu vyriešiť v druhom čítaní. Pán predkladateľ, pred obydlím, a teraz ako budete definovať, čo vlastne bude to, obydlie asi vieme právne definovať, súdy by mali uvážiť, čo je, ale že čo bude tá vzdialenosť, to by ma zaujímalo. Ak vy exaktne definujete vzdialenosť pri iných budovách 50 metrov a napríklad tuná nedefinujete vzdialenosť pri tom obydlí, a tak sa pýtam, bude to 10 metrov, bude to 20 metrov, 30, od čoho to bude vzdialenosť? Od osi domu, od stredu domu, od kraja domu, od, od rýnie, od bránky, viete, že kto, kto teda, aký bude výklad toho, že to bude svojvôľa, alebo to bude nejaké, že čo bude nejaký judikát, kto vytvorí nejaký precedens alebo do dôvodovky to dáte, skúsme aj o tom sa porozprávať. Už keď tých ľudí nechcete niekde pustiť, tak čo teda bude tým, viete, aby tam znova nevznikla nejaká nejednoznačnosť. Sa mi to kráti, ale teda aby, nechcem, aby som ja tu vyzeral, že ja orodujem za to, aby ľudia chodili protestovať pred domy politikov.
Garantujem vám, politik, ktorý slušne žije, dobre žije, to, čo má, na to si zarobil, nenagenerujete masu, aby mu stála pred domom, to vám garantujem, ani na Slovensku. Takže to. Najlepšia obrana nie je zákon, najlepšia obrana je žiť tak, aby ste v tých ľuďoch nevytvorili ten pocit, že zrovna ku vám majú ísť.
Kolega to tu spomínal, aj tie skutočnosti, že, že vlastne vy môžte sa stať narušiteľom nejakého zhromaždenia. Môžte tam ticho stáť. A teda dobre, ja sa priznám, že ja som aj nielen ticho stál, ale však som za to dostal. Viete, ja som narušil míting kotlebovcov, zboxovali ma kotlebovci, potom ma v Antone, o tom je video, potom v Antone ma zboxovali policajti (povedané so smiechom), tak a ešte som bol CPZ-ke osem hodín. Čiže ja som za to zaplatil, hej, a dobre, ja som, vedel som, do čoho idem, ale tuná ten iný príklad, že podľa mňa ľuďom berete právo vyjadriť svoj názor? Že teda že čo, ako sa to bude posudzovať, že vám pochodujú náckovia, viete, a toto je pre mňa srdcová vec, že pochodujú vám náckovia po ulici a nemám, nemám právo tam aspoň stáť? Nedovolíte mi tam aspoň stáť a povedať, že nesúhlasím s vami? Ja viem, že je to možné otočiť aj reverzne, že pôjdu antináckovia a náckovia, viete čo, nech tam stoja, pokiaľ nebudú, ja neviem, hádzať vajcia, nech tam stoja. No.
Viete, ale to je tá demokracia. Demokracia, viete, na demokra... demokraciu si musíte zaslúžiť. My sme ju dostali o niečo skôr, ako sme mali, ale skúsme aj ten rýchlokurz dorobiť. Tá demokracia je o tom, že to zvládneme, tie rozdielne názory. Úplne ofenzívne to chytáte, proste chytáte to zle, zlým spôsobom. Dostal som sa iba v zásade k tomu zhromažďovaciemu právu, chcel som ešte niečo k tej rente, ale uvidím teda, aká bude atmosféra na vás a sa prihlásim prípadne ešte pís... v ústnej, v ústnej rozprave, som dokončil to z pohľadu tej renty.
Čiže, pán predkladateľ aj páni ministri, v dobrom teraz. V dobrom som sa snažil položiť na stôl nejaké nezrovnalosti, hej, a že čo s tým. Aby nevznikali, by som povedal, že taká divná pachuť z toho, že čo to vlastne ste tam schválili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, dotkli ste sa veľmi závažnej veci, a to je to, že naozaj niektorí, niektorí vysoko postavení činitelia a politici nevedia vydokladovať, odkiaľ zobrali peniaze na majetky, ktoré majú, a je veľmi závažné, že napríklad kandidát na šéfa SIS Gašpar junior mlčí o tom, ako prišiel k luxusnej vile, sa píše v SME-čku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas doterajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí riadia tento štát a sú na veľmi citlivých miestach, na miestach, kde sa zbierajú informácie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa občania cítili bezpečne, aby občania mohli povedať: wau, mňa zastupuje človek alebo na vysokopostavenom mieste je človek, ktorý má majetok, ktorý si zarobil poctivo. Takže toto je naozaj téma, ktorú ste otvorili a ktorá je veľmi dôležitá, ale zároveň presne ste povedali vec (povedané so smiechom), ktorá, ja som mal krátky čas, ale určite sa ešte asi prihlásim v rozprave, aby som pani Plevíkovej fakty ešte nejaké povedal, je to, že naozaj súčasná legislatíva umožňuje a kreovanie v tejto legislatíve naozaj viacero možností, ako spraviť míting, ako spraviť protest, ako spraviť rôznu manifestáciu za svoje práva. A keď človek, mne sa strašne páčilo, ako ste povedali, že sú aj pozitívne, aj negatívne protesty. Pozitívny protest, že poďme podporiť toho Roberta Fica a budeme skandovať Fico, si skvelý, ale môže byť aj negatívny protest, kde budeme skandovať Fico skončí, dosť bolo, dosť bolo Roberta Fica. Takže to ma veľmi, veľmi zaujalo a kvitujem to.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, vy ste upozornili na jeden veľmi zaujímavý aspekt existujúceho platného zákona o zhromažďovaní z roku 1990, a to je istá výnimka pre náboženské zhromaždenia. Ja to chcem spresniť, ste tam mali isté otázky, tak ono to ustanovenie je naozaj veľmi veľkorysé. Hovorí jednak o tom, že nie je potrebné ohlasovať zhromaždenia v kostoloch, čo dáva zmysel, samozrejme, kto by to robil každú nedeľu či každý deň napríklad, hej? Ale, a to je, to je vlastne presne to, na čo ste poukázali, to ustanovenie hovorí, že vlastne oznamovať sa ani nemusia zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania a vôbec sa to nevymedzuje na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Jednoducho ak niekto deklaruje, že jeho zhromaždenie slúži na prejav náboženskej viery, nemusí ho oznamovať a môže byť akokoľvek veľké. Myslím si, že toto je, je teda ten tenký ľad podľa mňa, o ktorom ste hovorili, a ja viem tak, že v praxi vlastne ľudia, ktorí organizujú takéto zhromaždenia, z praktických dôvodov nevyužívajú túto slobodu, oznamujú tie zhromaždenia, ale tak ako to je teraz napísané, je to podľa mňa veľmi veľkorysé ustanovenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, súčasný stav v spoločnosti, ktorá je, tak ako hovoríme všetci, rozdelená, rozpoltená, neznášanlivosť a nenávisť sú pomaly na každom dennom poriadku v prejave ľudí, je výsledkom, samozrejme, nejakého dlhoročného pôsobenia aj politiky a politikov, a to aj tých názorov, ktoré sa šírili na verejných zhromaždeniach. Vyvrcholením a prejavom navonok bol atentát 15. 5., ale tak dobre sa môže niekde tá sopka prejaviť aj inou mimoriadnou okolnosťou, ktorá sa môže stať hocktorému aj z nás verejných činiteľov alebo osôb činných vo verejnom živote, novinárovi, prípadne na bežnom verejnom zhromaždení. Dôvod všetkých tých zmien, ktoré prinášame aj v zákone o zhromažďovacom práve, je ochrániť tých, ktorí idú na verejné zhromaždenia, nie ich obmedzovať. Ak hovoríme o tom, že bude treba možno zvažovať miesto výkonu takého zhromaždenia, tiež to nehovoríme náhodne. Prenášame tým nenávisť na osobu, nie na to, ako koná. Vy ste s tým začal mimochodom práve pri predsedovi, bývalom predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, ale ja vám môžem dať aj ďalší príklad, kde tie dôvody, pre ktoré ste zvolával verejné zhromaždenia, sa nakoniec neukázali ako pravdivé. Boli hyperbolizované, boli vyvolané len preto, aby vyvolali nenávisť voči konkrétnej osobe.
Teraz tam poslanec, ktorý sedí v rohu, spomenul môjho syna s nejakými pochybnosťami okolo miesta bydliska, kde niektoré denníky už prinášajú aj fotky miesta bydliska, a nevie o tom nič. A už vnáša do spoločnosti týmito verejnými vyjadreniami nenávisť k môjmu synovi. Tak toto je to, čo chceme riešiť a prečo to celé robíme, nie z roztopaše, že by sme chceli obmedzovať niekomu právo zhromažďovať sa niekde a prejavovať svoje názory.

Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť.
Viete, čo bola výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je.
Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči.
A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť vôbec vedel na ňu zarobiť.
Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim.
Ďakujem.