15. schôdza

Ďakujem pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, práve v tejto chvíli ste boli svedkami toho, ako rozprávajú jedno a robia iné. Musím povedať, že presne pred malou chvíľou Tibor Gašpar rozprával, že si nikdy nesadne s nami, pretože my sme to tu za dlhé roky a naša je my, a my, a my a práve to neOĽANO. Keď som povedal tlupa, tak som myslel oné, a neOĽANO, to je, to je milé, hej?
Takže, milý pán Gašpar, klamal si, zavádzal, klameš a zavádzaš a zase robíš presne to, čo robíte celý čas. Vy hádžete to, čo ste 12 rokov tu robili. Vy hádžete to, že ste tu chceli fackať ľudí. Vy hádžete to, že Matovič je Hitler. Vy hádžete to, že ste, že ste chceli škrtiť ľudí. Vy hádžete to, že ste chceli strkať rohlík do huby ľuďom, že ste chceli ľudí búchať lopatami po hlave. Vy ste toto tu robili celý čas v opozícii, celý čas v opozícii ste kričali, Blaha na námestí. Vy tu rozprávate, že oni rozprávajú, že my sme kričali na Fica: Do basy. Viete, čo kričal Blaha s tou jeho ručičkou? Do basy! Do basy! Do basy! Toto ste kričali vy! Tú nenávisť ste šírili vy!
Tibor Gašpar, ty si obvinený a, samozrejme, vaša rétorika a celého toho vášho hnutia, v tej vašej sociálnej skupiny, nepoviem tlupa, aby si sa neurazil, sociálnej skupiny, ktorá robí naozaj veľmi zvláštne a nečestné veci. Tak je, že vy poviete celý čas, tu toto robilo neOĽANO, celý čas tu toto robilo. A ty si tu rozprával v príhovore včera, že jediná jedna vec, a sa za tú ospravedlňujeme, keď chudák Blaha rozprával na námestí, že pani prezidentka je agentka. No tak za toto sa ospravedlňujeme. Tebe nie je hanba? Teba nie je hanba za to, čo tu Fico rozprával, ako tu Fico šíril nenávisť? Ako ste tú nenávisť na tých mítingoch šírili vy?
Teraz som si pred malou chvíľou pozrel video, kde Fico rozpráva na mítingu, že oni nám chcú zobrať naše protesty, oni nám chcú, oni chcú, aby sme nerobili politické protesty. Veď ale politické protesty treba robiť. Na to istom mítingu Fico tam, tam proste rozprávali, že Matovič je Hitler. Ale idem pekne po poriadku. Včera ste mali zase ďalší krásny príklad toho, ako jedno rozprávajú a iné konajú. Tu sediaci poslanec dnes Šuca rozprával, že on nepotrebuje zmierenie, on nikdy nikomu neublížil. Včera mi kričal, že mi treba dať po hlave. Je toto normálne? Nikdy v živote som nikomu nezakričal, že treba, treba vám dať po hlave. Nikdy nikomu! Nikdy nikomu! Neskutočné!
Včera ste zažili poslanca Glücka, ktorý rozprával o mne, že holý behám, že jediné, čo viem, tak behať holý po uliciach a to vajíčko, čo som mal na hlave, ešte doteraz smrdí. Ja som sa aj vo videu, čo som si urobil, spýtal, viete, čo by sa stalo, keby za vami na mítingu, ako sme boli my, Peťo Pollák a Rómovia, a boli sme na mítingu v Lučenci a prišli traja priaznivci Brat za brata. Prvý hneď prišiel: No, Pročko, prišiel som ti niečo vysrstiť, tešíš sa, že ti niečo urobím? Toto prvé, čo povedal. Predstavte si, že by toto povedal Ficovi. Potom druhé, čo spravili, tak on natáčal, ten jeden, ten druhý hádzal vajíčko spredu a tretí prišiel a odzadu mi buchol päsťou po hlave, päsťou, je to na videu, dal som to na políciu. Polícii sa priznal ten chlapík, že mi rozbil vajíčko odzadu päsťou na hlave. Mám MR-ko z pohotovosti hneď ako som mal pomliaždenú hlavu, lebo v tej ruke určite niečo držal. Viete si predstaviť, že by prišiel niekto za Ficom a buchol mu päsťou odzadu po hlave? Viete, čo robili? Ten nákrčník, čo si tam mal. No povedal mi na pohotovosti lekár, že keď nebudem mať nákrčník po tom, ako mám vyvrtnutú krčnú chrbticu, tak môžem mať problémy, aj zdravotné a nielen zdravotné, ale aj s poisťovňou. Tak som ten nákrčník nosil, ale nie od toho, že mi tam niekto, kde je Glück, buchol, hodil vajíčko. Mne to vajíčko rozbili päsťou po hlave!
Pýtam sa ešte raz. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? Že by mu päsťou rozbil vajíčko? Veď v Čechách hádzali po Andrejovi Dankovi a Andrej Danko dal zatknúť tých chlapov, čo hádzali, tak ich zatkli. Viete, čo sa stalo s týmito, čo som ja dal trestné oznámenie na nich? No Šutaj Eštok povedal, že to sa nič nestalo. Že to je v pohode. Môžete hocikomu rozbiť päsťou odzadu vajíčko na hlave. Mám MR-ko, mám vyšetrenie, stále mi ruky tŕpnu, ale nič sa nestalo. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? A oni tu idú rozprávať o tom, že oni nikdy nič nerobili?
Ja som si včera pozeral to vystúpenie, pozeral som, čo Glück rozprával o tom, že pani poslankyňa Kolíková je zodpovedná za to, že sa mučili, pod jej vedením sa mučili ľudia. Toto povie Glück. To je ten Glück, ktorý odzadu päsťami búchal Igora Matoviča, keď mu Kaliňák držal ruky. A Šuc (správne Šuca, pozn. red.) tu včera zase vykrikoval, neprihlásil sa, že veď Matovič ho kopol. No samozrejme, predstavte si, čo by ste robili vy, keby vám do okienka sa vtrepal, do vášho auta, keby sa vám tam vtrepal, keby sa tam... (reakcia spravodajcu) teraz tu bude otravovať, teraz tu zase budú otravovať. Toto, toto sú oni. To je tá ich iná politická kontrola. Príde, vyruší vás. Viete si predstaviť, že by som toto spravil ja? Ako by tam hučali? Tá vaša tlupa, ako by hučala, ako by, ako by, ako by tu vykrikovali. Neskutočné, ale fakt neskutočné!
A včera sa udiala naozaj tá krásna vec, že tuná Glück rozprával o mne, že som holý behal po námestiach. Ale videli ste mňa niekedy holého? S holou, s holým zadkom, ako oni rozprávajú, na úrade vlády trošku troškovať každý deň? Toto im nevadí! Toto im nevadí! Ale nech si každý robí čo chce v súkromnom živote, ale nie na úrade vlády trošku s Troškovou, ktorá nemala ani previerku, nič. A dosadili si tam a s holým zadkom! Ja som raz prebehol 25 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, skúste k téme lex atentát.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, toto je tá téma. Toto je tá téma, toto je tá téma. Včera, včera tu v rozprave toto zaznelo. Počuli ste to? Ja rozprávam k téme a k tomu, čo tu včera zaznelo.
No, ale poďme k tomu, čo porozprávali tuná Gašpar aj s Kaliňákom včera. Že treba dať ochranu aj opozičnému lídrovi. A ja sa pýtam, a keď kradne ten opozičný líder, potom čo, treba ho zase ochraňovať? Včera tu zaznela taká krásna veta, že ak je poslanec 15 rokov v parlamente, tak podľa Kaliňáka nie je možné, aby sa uplatnili v praxi títo matuzalémi, čo sú tu niektorí 20 rokov. A to isté, to isté chcú dať aj Ficovi, že včera tu rozprávali, že Robert Fico, preboha, ako by on mohol pracovať? Jak on môže pracovať. A čo Fico nemôže pracovať konečne? Čo on, kde on kedy pracoval? Kde on kedy pracoval?
Tu včera, ježiši, Kaliňák povedal, že nikto dlhé roky si nevybavoval účty v jeho rodine, v jeho byte, pri jeho deťoch, že nikto to nikdy nerobil, že to bolo len pred úradom, teda pred Bonaparte. Nikto to nerobil? Poslanec Benčík, keď mu tam prišli a klepali mu na byt tí, tí, tí, nebudem tú partičku ani ako nazývať, pred naše domy chodili, pred naše domy chodili, mne tam vylepili, že obesiť ma treba. Našim deťom sa vyhrážajú, tak ako to povedal, našim deťom sa vyhrážajú smrťou! Nikto to nikdy nerobil? Strašne krásne bolo, keď včera Kaliňák povedal, že keď demonštranti robili to, čo robili, tak použili na nich delá. Ja neviem, či Kaliňák nevidel, že polícia použila delá na tých, ktorí napadli policajtov, ak ste to nevideli, napadli policajtov a použili, naozaj použili vytlačovacie metódy na tých, ktorí, ktorí ničili bránu. Kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto niečo ničil, kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto napadol policajtov. To ste robili vy a vaši priaznivci, lebo ste ich hecovali na tých mítingov, rúška dole, a kričali ste, kričali ste: Obesiť! Obesiť ste kričali vy na vašich mítingoch. Čo tu rozprávate?
Rozprávajú, že Robertovi Ficovi priniesol niekto pred dom rakvu a že mu tam dali šibenicu. Obrovské klamstvá, klamstvá. Šibenicu, šibenicu dali v roku 2012 na protestoch proti vláde za, na mítingu, ktoré, protest proti Gorile na mítingu proti vláde Radičovej. Ale Erik Kaliňák to v 2018 vytiahol a odvtedy Erika Kaliňáka vtedy aj naozaj uznali a ukázali, že to je klamstvo, že to je vyslovene klamstvo, čo urobil, že vytiahol fotku (reakcia z pléna), či Erik Tomáš, čo som povedal, Erik Kaliňák? Ospravedlňujem sa, ďakujem, Erik Tomáš vytiahol fotku z roku 2012 a povedal, že to bolo v roku 2018. Ale to bola šibenica nie Ficovi, to bola šibenica proti Gorile, proti Radičovej vláde. Tu rozprávajú, že dali rakvu Ficovi. Pozrite si, dajte do gúglu rakva, pochovať vládu SMER-u. Priniesli rakvu, priniesli rakvu, že treba pochovať zločiny SMER-u. Treba pochovať zločiny SMER-u. A ja s tým súhlasím. Treba pochovať každé zločiny, či sú to už SMER-u, alebo sú to zločiny Černáka, prípadne Kočnera. Každé zločiny treba pochovať. Nie Ficovi priniesli tú rakvu, ale toto vám roky omieľajú a toto presviedčajú svojich voličov. Robertovi Ficovi priniesli rakvu, Roberta Fica chceli obesiť a chceli mu tam dať šibenicu. Nie je to pravda. Je to bohapusté klamstvo a lož, ale toto vám budú papagájovať donekonečna.
Ďalej, Kaliňák chce riešiť FB agresorov, ale riešia FB agresorov stopäťdesiatich, len ktorí sa vyhrážajú násilím im. Glück, to je ten poslanec, má, má ochranu, to je ten, ktorý búchal Igora Matoviča päsťami, keď ho Kaliňák držal. Tak ten poslanec, ktorý, ktorý násilne tu robil veci, tak ten poslanec má ochranu. A mňa tu obviňovali, o mne tu natočili video a spravili video, ako som sa ja nevhodne tu správal a toto nám robia, ako som ja tu provokoval v sále. Keď sa to stalo, keď sa to vtedy stalo, tak sme tu sedeli, kto ste tu vtedy sedeli ešte so mnou? Sedeli ste tu, pribehol sem arogantne poslanec Glück, začal nám vulgárne nadávať, ale až po tom, ako nám povedal, ako nám povedal poslanec Blaha: Toto je vaša robota! Hneď Blaha vedel, kto to urobil. A poslanec Glück prišiel a začal nadávať. Ja som si vytiahol telefón a tam som si ich zvrchu natáčal. Prišiel Hazucha a mi vyrazil telefón. Myslíte si, že keby som ja vyrazil Hazuchovi alebo smerákovi nejakému telefón, čo by spravili? Viete, čo by spravili? Ale oni si to môžu dovoliť, oni si to môžu dovoliť. A pritom je verejný činiteľ. Bola prestávka, natáčal som si, presne som si natáčal ich reakcie. Nikoho som neprovokoval. Viete, čo spravil Blaha? Blaha: Neprovokujte, Pročko, neprovokujte, Pročko. A všade sa šíri, provokoval Pročko. To, čo robil Hazucha, to, čo robil, to, čo robil Glück, nikde nie je o tom ani zmienka. Ani zmienka. Ale Gašpar vás bude presviedčať, že tri roky tu OĽANO robilo, teda nie OĽANO tu robilo veci, za ktoré chudák Robert Fico bol teraz postrelený. Aj mne je to ľúto a odporné to je a budem to opakovať každému, že to je odporné, nechutné, neľudské. Naša rodina mala rok traumu z toho, že nás, že sa vyhrážal mojim deťom, teraz bol s ním súd. Ale len preto bol súd, lebo som na to tlačil neskutočným spôsobom. Neskutočným spôsobom. (Reakcia z pléna.) Môže sa prihlásiť, môže sa prihlásiť, jeho upozorníte tiež, aby neskákal mi do reči. Upozorníte ho? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Keď vám bude skákať do reči. Pokračujte, pán poslanec.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Tam vzadu. My si netykáme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Poprosím vás, necháme pána poslanca dokončiť svoje vystúpenie.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže poďme ďalej.
Nijako nechcú obmedziť právo na zhromaždenie a ak obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. Toto včera povedali. Ak len obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. To znamená, že vy sa chcete zhromaždiť, ale oni vám povedia, viete čo, na tom zhromaždení môže byť ohrozená vaša bezpečnosť, tak to nebude. Tak to nebudete robiť. A presne pán Ferko Mikloško včera povedal presný, presný bod v tom, že predstavte si, nejaký chlapík tam povie, že no vyrušujete ma, tak tam nabehne komando a zruší vám celý míting. Krásne bolo, že ak prídete v nejakom tričku, v nejakom tričku, tak vám môžu dať pokutu a môžu vás stadiaľ vykázať, dokonca zatvoriť. Prestavte si, že prídete v tričku, že nechcem túto vládu, alebo nejakom tričku, ktorom, nejakom tričku, ktoré sa im nebude páčiť. Kto určí, v akom tričku môžete prísť a v akom tričku nemôžete prísť na ten, na ten míting.
Pekné bolo, keď Gašpar včera, pán Gašpar včera rozprával, že ak obec ohrozí bezpečnosť ľudí tým, že bude nejaký míting, ktorý bude bezpečnostné riziko, tak tá obec dostane pokutu. Ale my nechceme robiť bububu, my nebudeme robiť bububu, nie, my len jednoducho povieme tomu starostovi, že, pán starosta, pozrite, má tam byť u vás míting, je to bezpečnostné riziko, chcete pokutu tisíc-tisíc päťsto euro? Chcete? No ktorý starosta bude chcieť pokutu. No tak nedovolí ten míting. Nedovolí ten míting.
Celý tento zákon, ktorý kryjú za to, že Roberta Fica postrelili, čo budem stále opakovať, že je odporné, nechutné, nechutný čin, nechutný čin, tak za tento čin idú skrývať obmedzenie práv občanov na demonštráciu. Ale keď to robili oni, tak Fico na mítingoch rozprával, že oni nám chcú obmedziť, veď my politici môžeme robiť mítingy.
Že nezákonné konanie bolo sledovanie na chate. No keď tuná Tibor rozprával o tom, že ako, ako, akí sme agresori, tak som mu povedal, že čo, čo je agresia, nie je to, keď sa niekto vyhráža zabitím človeka, nechutné? A mladý Gašpar sa vo videu vyhrážal, že zabije Lipšica. Že ho zabije. A tento mladý muž je teraz šéfom SIS a bude šéfom SIS. V ktorom štáte je šéfom SIS človek, ktorý sa vyhrážal zabitím inému človeku. Je toto normálne? No na Slovensku je. Ale Tibor Gašpar včera povedal, že to je nezákonné odpočúvanie. To znamená, že ten policajt je, teraz bude súdne stíhaný, myslím, aj ho vyšetrujú, lebo dal odpočúvať pytliakov na chate, ktorú Bonul vlastnil, teda mal v prenájme, a tam si títo chlapci porozprávali okrem iného, že im Žilinka odkazuje, že sa nemajú čoho báť. Okrem iného Kaliňák tam porozprával, že no to bude takto, zrušíme najprv, pôjde do pi... viete do čoho pôjde, Lipšic, špeciálna prokuratúra a potom to všetko dáme, nebojte sa, my to tam zvalcujeme. Už vtedy vedeli, čo budú robiť. Už vtedy mali pripravený plán. Už vtedy.
Hrozby podľa pána Gašpara budú narastať. Tak riešte tie hrozby, naozaj. Poriešte tých agresorov, ktorí sú na tom facebooku a ktorí sú agresívni. Na tom facebooku tí ľudia, ktorí naozaj sa vyhrážajú rodinám, aj vašim rodinám, našim rodinám, veď ho poriešte. Ale neriešte len tých, ktorí sa vyhrážajú Glückovi, keď mu tam niekto napíše a Glück dostane hneď ochranku. Jeden tam napísal, čítal som, pod pánom Šimečkom, jak Šimečka, teba ja tak rozjeb..., keď ťa stretnem. No má niekto ochranku? Myslíte, že toho človeka, čo toto napísal pánovi Šimečkovi, niekto rieši? Myslíte si? Keď oni tak sledujú ten facebook? Všetko je, to je tak jednostranné a oni krásne používajú tú rétoriku, že vlastne my sme nevinní. My sme tí, ktorí tu roky robili len anjelskú prácu, my sme tu robili pre Slovensko, ale, ale, ale to je vaša práca. A nemáte pocit, že ten človek, ktorý strieľal na Roberta Fica, povedal, že táto vláda čo robí, tak to nie je dobré? Zamysleli ste sa trošičku nad tým, čo povedal ten človek? Trošičku. Aspoň trochu.
Viete, vy ste naozaj majstri v populizme, aj Robert Fico povedal, že keď chceme, sme majstri v populizme. Povedal, že politika nie je o hodnotách, je to o moci. Robert Fico povedal, že ďakuje Monike Jankovskej za kus roboty. A mám vám pripomínať kauzy, čo ste mali? Mýtny tender, hlas podobný Ficovi, 40 miliónov vybavil, 40 miliónov, on bol vždycky šikovný. Teta Anka, rekonštrukcia Bratislavského hradu, kauza Tipos, kauza Bžán, kauza kompa, Bonul, zákazky na upratovaciu firmu, diaľnica BA – Košice a tak ďalej, 40 odsúdených ľudí blízkych SMER-u. A to je to, viete, naozaj konečne polícia dostala voľnosť. Polícia, nikto neprikazoval, nikto neprikazoval. Za mnou chodili policajti a hovorili mi, viete, pán Pročko, čo je úžasné? Že nikto nechodí za nami a nerozpráva nám, že toto nebudeš riešiť, toto nebudeš riešiť. Ich Kováčik, ich Kováčik 61, 61 prípadov takto zmietol zo stola, takto zmietol zo stola. A ďalšie kauzy, Pellegriniho kauzy, Blanára, Šutaja Eštoka, Richtera, Kamenického, Vážneho, Rašiho a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Tento zákon by mal pomôcť tomu, aby na Slovensku sa neudialo to, čo sa udialo, že sa postrelil, alebo niekto strieľal na premiéra Slovenskej republiky. Je to, je to úbohé. Ale pani Kolíková dnes v rozprave rozprávala, že sme naozaj zabezpečili mítingy a nič sa nestalo. A tam zozadu zaznelo, že no, až na streľbu na Roberta Fica. Ale to nebol žiaden míting. To nebol míting. Nikto tam nebol na mítingu. Tam boli priaznivci Roberta Fica, kde sa zamiešal človek, ktorý nesúhlasil s vládou Slovenskej republiky a s tým, čo robí vláda Slovenskej republiky. Ako zabezpečíte, že budete mať nejak, niekde nejaké stretnutie s občanmi a tam sa nezamieša takýto psychopat, ktorému preplo. Jak to zabezpečíte? Čiže tým, že my zrušíme mítingy, že my zrušíme všetky demonštrácie, zrušíme protesty, tak sa vlastne už nič neudeje?
V prvom rade zabezpečte, aby všetci tí agresívni ľudia z facebooku dostali po paprčiach a aby každý jeden z nich si naozaj vážil, vážil slová a nerobil to, čo tam robí. To je prvoradé. Druhoradé je to, zabezpečte, aby naozaj aj vaši predstavitelia nešírili to zlo, ako tuná Huliak vzadu mi rozprával počas rozpravy, že tebe dajú po hlave, veď neboj sa, tebe dajú po hlave. Ako to zabezpečíš, pán Gašpar? Ako zabezpečíš to, aby tam Šuca nerozprával, že tebe treba trepnúť po hlave. Ako zabezpečíte, ako to zabezpečíte, vysvetlite mi to. Ako toto chcete zabezpečiť? Tak sa podľa toho správajte.
Nebuďte farizeji, vodu kážete a víno pijete. Správajte sa tak, ako rozprávate. Mladý Kaliňák, keď som ho videl, ako rozprával, že vlastne oni chcú zriadiť nejakého ombudsmana, alebo takého človeka, ktorý vlastne bude riešiť prípady, keď niekto, nejaký politik niečo povie a niečo urobí zlého, tak by sa mal poriešiť. No kto porieši Huliaka, ktorý tu rozprával o mne veci, že by ma, že by ma mali zbiť a búchať po hlave. Kto? Ja vás prosím, páni z koalície, rozprávajte to, čo myslíte a čo na srdci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný.
Ak sa neviete vysporiadať s formou a s obsahom prejavu človeka, domnievam sa, že najlepší spôsob je ho ale úplne ignorovať. Preto dávam odporúčanie všetkým koaličným poslancom, aby sme na príspevky poslanca Pročka nereagovali, lebo to je najlepšia cesta, ako mu dať najavo, že nie je počúvateľný.
A jedna taká poznámka, odporúčam ti zo zdravotných dôvodov, pán poslanec, aby si spomalil reč.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s vami, pán poslanec Gašpar, úplne vo všetkom.
A, pán poslanec Pročko, čo k vašemu vystúpeniu dodať. Ja som si reálne myslela, že to dnes príde, pán kolega, a som aj v kútiku duše verila, že budete hovoriť aj niečo argumentačne normálne, aj niečo k veci a nie iba mať takéto prejavy, neustále útoky na mojich kolegov sprevádzané klamstvami a krikom. Že sa jednoducho začnete chovať tak, ako to k mandátu poslanca aj prislúcha. Síce som podľa mňa veľmi veľká optimistka, ale ja tomu verím, že aspoň raz takýto deň príde. Držím vám palce.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na to, že teda celá tá debata sa tu odvíja od toho, že zákon je predkladaný z dôvodu, a ty si to, Jozef, hovoril, že je nejaká zhoršená bezpečnostná situácia na Slovensku a to je, zaujímavé je, že teraz po výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote išiel podpredseda vlády pán Kaliňák medzi ľudí a odôvodil to tým, že nevidí žiaden dôvod, prečo by nešiel a nič nehrozí, žiadna bezpečnosť nie je ohrozená. No tak ja sa pýtam teda, ako to je. Je treba niečo z dôvodu zhoršenej bezpečnosti prijímať, alebo nie.
A, pán Gašpar, viete, veľkosť človeka nespočíva v tom, že bude ignorovať druhých, veľkosť človeka spočíva v tom, že dokáže vypočuť jeho názory.

No, viete, tuná pani Plevíková povedala, že som klamal, no povedzte mi jedno jediné klamstvo. Rozprával som, všetko som rozprával faktické veci, ktoré som, ktoré tu, ktoré tu posplietali vaši kolegovia. Povedzte mi jedno jediné klamstvo. Jedno jediné. Viete čo, vaše vystúpenie bolo presne o tom, že vy neradi počúvate, vy smerohlasáci, pravdu, vám, viete, človek vám tu porozpráva o tom, že Gašparov syn povedal, že ide zabiť človeka, ale to je klamstvo, to povedal Gašparov syn, nie ja. Plevíková, prosím vás pekne, pozrite si všetko, moju rozpravu ešte raz.
Tibor, ja absolútne, ja ťa poznám dlhé roky, poznám ťa, sledoval som aj to, čo si robil s Bonulom, čo si robil s Bödörom, s tvojím rodinným príslušníkom. Viem aj, prečo si obvinený. Všetci to dobre vieme, takže mne, mne je absolútne jasné, že ty povieš, Pročka nepočúvajte. No lebo Pročko nehovorí, že Gašpar je skvelý a čestný človek, Pročko hovorí, Gašpar je obvinený. Pročko hovorí to, že obvinený Gašpar robil Trestný zákon a obvinený Gašpar robil ten Trestný zákon, pripravoval spôsobom, že ten Trestný zákon bol šitý na mieru tým, ktorí boli obvinení. Obvineným prokurátorom, obvineným sudcom, obvineným advokátom, obvineným politikom. Ja to absolútne chápem.
A, Tibor, vieš, môžem ti povedať úprimne, že ani ja s vami nesedávam, tak ako moji opoziční poslanci niektorí chodia s vami na pivo, niektorí si s vami diskutujú veľmi vrúcne a potom tu rozprávajú o vás, že ste, že ste zločinci, že idete robiť, zničiť Slovensko, Ja nie, ja s vami nebudem chodiť ani na pivo.
Ale za všetkým tým, čo som tu porozprával, si stojím. A viete, vy potrebujete človeku, človeku ublížiť a spraviť z neho, dehonestovať ho, pretože iné neviete. Nikdy som v živote nič neukradol, nikdy som nič nepokšeftoval, tak tu Plevíková vystúpi a povie, že no tak čo ste vy vlastne povedali. Každé jedno slovo bol fakt, ktorý bol, ktorý bol podložený, Plevíková.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril tiež v tejto rozprave v prvom čítaní. Na úvod sa teda vyjadrím k procesu možno, ako sme sa sem dostali a ako, ako vznikol tento zákon a potom sa vyjadrím možno k takým základným nejakým trom, trom témam, ktoré v tom vidím, a to je teda to zhromažďovacie právo, opatrenia na úseku bezpečnosti a renta. Ale predtým na úvod len dovoľte, aby som povedal jednu vec, ktorú som ja teda povedal aj v televízii viackrát, zhodou okolností aj tu s pánom spravodajcom. Myslím si, že je šialené, že sa o tejto téme bavíme, podľa mňa je hrozné, že sa musíme o tejto téme baviť. Je hrozné, že máme zákon v skrátenom legislatívnom konaní o potrebe zvýšenia bezpečnostných opatrení v tejto krajine. Mne je to až ľúto, s akou samozrejmosťou k tomu pristupujeme, akoby to bolo niečo normálne. Žiaľ, proste tá situácia je taká, aká je. Stala sa, myslím si, že všetci sme ju odsúdili.
Zároveň si dovolím ale povedať druhú vec, že nie sme asi jediná krajina na svete, ktorá prešla nejakou bezpečnostnou traumou alebo bezpečnostnou krízou. 11. september, vojna v Iraku a informácie, na základe ktorých k tej vojne došlo, atentáty v rôznych krajinách, bezpečnostné incidenty a tak ďalej. A jedna vec, ktorú reakcia v tých krajinách mala, teraz nemyslím na úrovni možno nejakej spoločenskej diskusie, ale tvorby tých verejných politík, bola tá, že došlo tak nejakej revízii. K nejakému štandardizovanému procesu a došlo k nejakým zmenám. Napríklad v Spojených štátoch k veľkej reforme spravodajských služieb na základe obrovskej proste práce dva roky veľkej komisie. Ja chápem, že my sme tu na Slovensku a tá miera, ako fungujeme, je nejaká obmedzená, ale to, čo intelektuálne, teraz čisto z pohľadu toho, že teraz sa ideme baviť o nejakých opatreniach, my ako zákonodarci ideme robiť nejaké legislatívne zmeny, tak to má vychádzať z nejakej analýzy tej situácie.
A my sme, my sme došli do tohto bodu, kedy tu máme tento zákon, a to je podľa mňa fakt dôležité povedať, bez toho, aby sme prešli nejakou úprimnou otvorenou revíziou toho, že na základe toho, že na základe čoho tie opatrenia tie legislatívnej zmeny potrebujeme robiť. Čisto ako teraz naozaj že nie politicky, ale analyticky alebo z pohľadu tvorby, tvorby pravidiel by som čakal, že bude nejaká analýza, či už verejná, alebo neverejná vo výbore, v pléne, ja neviem kde, niekde, kde príde minister, jeden, druhý, tretí, šéfovia spravodajských služieb, ľudia z praxe, ktorí nám povedia, jasne, máme problém s hejtom na internete v takejto forme, tu musíme urobiť, tu musíme urobiť nejaké exekutívne opatrenia, tu urobíme nejaké legislatívne opatrenia. Máme problém s organizáciou spravodajských služieb, ktorej cez sito, ktoré prepadol niekto ako pán Cintula, takže teda musíme urobiť, urobiť zmeny, ktoré sú nutné. A jednoducho toto ako keby beží úplne mimo, mimo bežne, že nieto, že tu máme návrh, ktorý čiastočne naozaj že zjavne nerieši bezpečnostnú situáciu, ale okej, to je rozhodnutie teda exekutívy, že to takto nám to tu poslala, ale jednoducho naozaj, že sú tam opatrenie, ktoré mne zrejme nie je úplne že z akej, nejakej konkrétnej reálnej aplikačnej praxe vychádzajú, z akých problémov.
A teda vlastne si to dovoľujem povedať, že podľa mňa je to zlá prax, že jednoducho tak strieľame ako keby od boku a riešime veci, ktoré, ktoré si myslíme, že tak nejako cítime, že by mali byť zmenené, cítime zlú spoločenskú atmosféru, cítime všetky tie veci, ktoré v spoločnosti sú, ale naozaj tu nie je ako tvorba, to je také módne slovo, teda tvorba na základe, tvorba politík na základe dát a dôkazov, tak rozhodne toto to nie je. Ale tak to je len tak ako na úvod.
Myslím si, že naozaj že je to hrozné to povedať, ale tie prípady 11. septembra alebo britskej komisii alebo španielka komisia, holandská komisia pri rôznych tých incidentoch boli naozaj inšpiratívne v tom, že aspoň nejakým, nejakým spôsobom tú revíziu, revíziu urobili. Dokonca, teda už len fakt bokom poviem, že ak sa nemýlim, pán predsedajúci, pán spravodajca, tak pred troma týždňami vláda schvaľovala dokonca boj proti terorizmu. To sú presne tie veci, ktoré možno jedna s druhou ako keby nejako ladia spolu a vôbec netušíme, že či to, či to nejako do seba zapadá, alebo nie, ale tak to je. Skrátené legislatívne konanie a takto sme tu dostali.
Takže poďme k veci. Ja by som chcel, chcel, prvý veľký okruh, ktorý, ktorý my, my v Progresívnom Slovensku vidíme ako mimoriadne problematický, je teda ten čl. 1, to sú tie, to zhromažďovacie právo a zásah do zákona o zhromažďovacom práve a vlastne aj do ústavných práv. My k tomu budeme ešte aj v druhom čítaní vystupovať konkrétnejšie, aj môj, moje kolegyne právničky a kolegovia k tomu budú mať aj, myslím, že aj právnu analýzu a ja teda si dovoľujem povedať len možno nejakých takých základných pár téz fakt naozaj na prvé čítanie zoširoka, že ako možno rozmýšľať nad tým zhromažďovacím právom.
A taká tá prvá, prvá vec, ktorú by som chcel len povedať, že naozaj že všetci zažívame nepríjemnosti spojené s našou politickou prácou a je mi je to ľúto, že sa to tu ako keby zvrhla tá diskusia, že jeden poslanec povie, a že nám sa stalo toto, vám sa stalo toto. Myslím, že aj akceptujeme rovno to, že všetkým sa to deje, poslancom koalície a aj opozície sa dejú nepríjemnosti pri výkone svojej verejnej funkcie. Patrí sa povedať, že myslím, že sa tie nepríjemnosti dejú aj novinárom a novinárkam, lekárom a lekárkam, ľuďom v občianskej spoločnosti, že naozaj to nie je len o politikoch, ale jednoducho naozaj to napätie v tej spoločnosti je široké.
Druhá taká téza, ktorú by som chcel len naozaj že len povedať, lebo to, o čom sa tu ideme baviť, naozaj nie je sranda, hej. To, o čom sa tu ideme baviť, je zásah do základných práv a teda právo na zhromažďovanie je jedno zo základných politických práv, ak nie jedno z najzákladnejších politických práv, a dám teda aj do kontextu to, že v, tu v snemovni teda máme poslanca Mikloška, ktorý teda sa zúčastnil aj ako organizátor, ak sa nemýlim, sviečkovej demonštrácie, ktorá je ako ikonickým momentom našich moderných politických dejín. Rok osemdesiatdeväť je spojený s právom na zhromažďovanie a jeho výkonom, ako naozaj že je to niečo, čo je významnou súčasťou našich, našich dejín. A teda naozaj ten zákon, ktorý, o ktorý sa tu opiera, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, je z roku deväťdesiat. Bola to jedna z prvých vecí, kedy sa demokratická spoločnosť Slovenska rozhodla nejaké právo definovať a ošetriť.
A teda možno tým, že my to právo na zhromažďovanie veľmi berieme v kontexte ako nejakých nepríjemností, a že to sú tí ľudia, ktorí, ktorí chodia po uliciach a je to celé také hlučné a divné, podľa mňa analyticky aj pre túto diskusiu bude dobré rozmýšľať nad právom, nad právom na zhromažďovanie, ako aj, ako istou formou slobody prejavu. A akékoľvek obmedzenie, ktoré budeme tu diskutovať dnes, tak si nehovorte len o tom, ako o nejakom zhromažďovaní, je to forma slobody prejavu. Zhromažďovanie je sloboda prejavu. Forma, akú zvolíte pri zhromaždení, je sloboda prejavu. Slová, ktoré na tých demonštráciách hovoríte, formu, ktorú zvolíte, slogany, ktoré poviete, je sloboda prejavu a myslím si, že v tejto miestnosti, aj mimo nej sú ľudia veľmi citliví na slobodu prejavu, tak podľa mňa veľmi podobným spôsobom, prosím, pristupujte aj k právu na zhromažďovanie ako keby to bolo, bola sloboda prejavu.
Myslím si, že vzhľadom na to, že aké to je základné právo, tak by sme sa mohli dohodnúť na tom, že akýkoľvek zásah do toho základného práva musí byť že mimoriadne citlivý a dobre zdôvodnený. Naozaj že to nie je téma, pri ktorej si povieme, že, á, tak nejako to spravme a nejako to dopadne. Myslím si, že jednak ako aj tá široká judikatúra, ku ktorej sa dostaneme, ale jednoducho naozaj, že zvlášť keď sa bavíme o právach občanov, do ktorých my ako verejná moc chceme zasahovať, tak tam by sme mali byť že mimoriadne premyslení, mimoriadne citliví a obávam sa, že v tomto, v tomto návrhu to úplne tak nerobíme. Samozrejme, aj právo na zhromažďovanie má mať svoje hranice, tie hranice sú definované, definované jasne v zákone a je naozaj úlohou teda predkladateľa, nech nám teda ak, akokoľvek ako keby zmenu chce robiť, tak nech zabezpečí, že je minimálna, dobre odôvodnená a jasná.
A čo ja považujem za veľmi dôležité, nech je napríklad vysvetlené, prečo zmeny, ktoré v tom zákone ideme robiť, už nie sú možné, že neexistujú v súčasnom právnom poriadku. Lebo ak sa bavíme o bezpečnostných opatreniach v blízkosti napríklad zhromaždení vládnych bytov, osôb a tak ďalej, to sú všetko oprávnenia, ktoré, ktoré polícia má už dnes, respektíve nám vysvetlite, ak ich polícia nemá dnes, prečo je nutné do tohto práva zasiahnuť. Skrátka, že z čoho vychádza táto zmena, lebo sa bavíme o základných právach. Tu sa naozaj nebavíme o tom, že či teraz, neviem, či bude nejaká dávka taká, alebo onaká, alebo či nejaký kúsok zorganizujeme inak, nejaký úrad. Bavíme sa o tom, za čo, aké správanie občanov, slobodu budeme kriminalizovať a akú, aké správanie naopak necháme, necháme v tej sfére slobody. Naozaj tu hovoríme o tom, čo je slobodné robiť v tejto spoločnosti, a preto si myslím, že by sme mali k tomu pristupovať veľmi citlivo.
A posledná vec, ktorú, alebo predposledná vec, ktorú k tomuto, k tomuto poviem, je, že, kolegovia, to vás chcem veľmi upozorniť, a to budú naše kolegyne a kolegovia právnici k tomuto hovoriť oveľa viac, ale témy, ktorých sa tu dotýkame, napríklad ako je tá vzdialenosť, právo na bývanie, právo na pokojné užívanie obydlia, vzdialenosti teda od úradov, možnosť polície vstúpiť do práva na zhromažďovanie, to sú veci, ktoré dnes už súdy, či už Ústavný súd, alebo európsky súdny, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol. Naozaj že sú rozhodnutia, ktoré sú dokonca k týmto veciam, keď chcete, príďte si za nami, my máme tri strany, tri strany nálezov týchto súdov, ktoré hovoria, ktoré jasne odpovedali na tieto otázky, že či sa dá stanoviť napríklad vzdialenosť od nejakého úradu taxatívne, kde sa nemôže protestovať. A aké prekážky môže dať verejná moc voči občanom. A bolo by dobré a by som požiadal teda aj predkladateľov, aby tieto, aby tieto argumenty brali do úvahy, lebo jedno, jednoznačne ak toto prijmeme, však je to rozhodnutie pléna, tak vám teda garantujem, že to budú veci, ktoré skončia na Ústavnom súde a potom skončia, skončia v Štrasburgu a akurát my si nesplníme našu úlohu zákonodarcov prijímať zákony, ktoré sú v súlade s hodnotami a s ústavným rámcom tejto spoločnosti.
No a teda úplne posledná vec, ktorú by som ja chcel teda povedať k tomuto celému, čo je ten argument, ktorý, ktorý, ktorý má mierne desí až, lebo on je vo svojej podstate pekný, keď hovorí, že však nám verte, však my to nezneužijeme, urobíme tam tie zmeny tak, aby to bolo dobré. Však len si tam niečo zmeníme. Však ani vy potom by ste to, však ani vy by ste neurobili niečo takéto. A ale ja by som vás chcel veľmi poprosiť všetkých, že nech o ústavných právach a o tom, ako verejná moc vykonáva ústavné práva a ako ich, ako obmedzuje pri občanoch, to nestálo na tom, že si dôverujeme navzájom ako opozícia a koalícia a že sem nikto nepríde nikdy, kto by to nezneužil. Tieto pravidlá, ktoré tu prijímame, musia byť prijaté tak, že ich nezneužije nikdy nikto spôsobom, ktorý by bol protiústavný. Nemôžu tam byť diery, nemôžu tam byť široké interpretácie. Nemôžu stáť na tom práve, že či je to minister hentaký alebo onaký, či je príčetný alebo polopríčetný, alebo nepríčetný. Jednoducho tie pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých, musia byť kamene pevné a rozhodne nemôžu byť na dôvere nejakých vzťahov. Myslím, že to je rozdiel medzi právnym štátom a nejakou klanovou spoločnosťou alebo, alebo neviem čím, je to, že proste v právnom štáte pravidlá platia pre všetkých a najmä ochraňujú občanov pred nejakou svojvôľou verejnej moci.
A teda z týchto princípov, to sú princípy, kolegovia potom budú potom hovoriť o konkrétnostiach najmä v druhom čítaní, ale by som len teda povedal, že ak dnes je nejaká zhoda na tom, že tie zmeny, ktoré tam musíme robiť napríklad v tom článku, v tom čl. 1, ja poviem len zopár príkladov, kde majú že obrovské otázniky, napríklad pri tom, ono to tak dobre znie, že právo, že obydlia, neťahajme demonštrácie k obydliam. Lebo to je také automaticky zlé. A tak intuitívne to človeka napadne, že to je automaticky zlé.
Ja vám teraz poviem napríklad, že na Slovensku sú veľmi časté protesty proti developerom. Proti nelegálnym alebo pochybným zmenám v územných plánoch a nejakým výstavbám v parkoch, výrubov stromov, výstavbám, kde nemajú byť. Myslím, že pán poslanec Hlina by o tomto vedel niečo povedať. A skrátka napríklad je veľmi časté, že sa teda demonštruje v rezidenčných oblastiach, ktoré mimochodom nie sú úplne jasne definované ani v tom návrhu, neviem úplne, že čo tým myslíme rezidenčná oblasť a či to budeme robiť podľa územných plánov obcí, že kde sa demonštruje, alebo nie. No tak napríklad toto je veľmi častý, častý žáner protestov a myslím si, že absolútne legitímny. Samozrejme, že ten protest nemusí byť svojvoľný, nemusí si ten protest, nemusí byť hocikde, ale naozaj, že prípad protestu, ktorý je na konkrétnom mieste, v rezidenčnej oblasti, na hranici napríklad nejakého parku napríklad v Košiciach, kde napríklad bola veľmi pochybným spôsobom teda urobená nejaká zmena územného plánu, tak si myslím, že to je sloboda prejavu, ktorú by táto spoločnosť mala chrániť. A kúsok ma prekvapuje, že takým jednoduchým rozhodnutím by sme tento, akože tento stav dali preč.
A druhú napríklad situáciu, pri ktorej, a viem, že o tomto som sa bavil aj s pánom spravodajcom, ma teda akože celkom, celkom ide na nejakú hranicu tej intuície, je to, že však nedovoľme, aby boli protiprotesty, lebo z toho sú len bitky. Alebo z toho je len problém a tak ďalej. Tak dajme bokom to, že si myslím, že políciu máme primárne na to a na to sa na ňu skladáme, aby jednoducho nám chránila výkon našich práv a kľudne aj tých dvoch skupín. Ale napríklad ja si myslím, že to, čo navrhujete v, a to je konkrétne ten priestupok v novelizačnom bode 9, bod m): „Svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento priebeh prestane byť riadny, pokojný alebo k takému konaniu podnecuje." Tak ja len rozmýšľam, že keď si predstavím, a to som ja sám videl, kde boli pochody neonacistov po Bratislave a bokom stojí preživšia holokaustu a drží transparent, potichu, nenarušuje nikoho, nekričí, stojí tam, chce vyjadriť svoj občiansky postoj a nesúhlas s tým. Stojí na kraji ulice a okolo nej prejde pochod. Možno vedľa nej musia stáť traja policajti, možno ani nemusia, možno stojí od nich desať metrov, možno stojí päť metrov, ale veľmi ma desí, a to som počul aj verejne aj neverejne, že možno takéto prejavy by nemali byť dovolené. Aj si to predstavujem aj naopak, že, samozrejme, môže byť pochod, však napríklad keď sú dúhové pochody, tie sú narúšané zase opačnou stranou, len si myslím, že opäť, že to je, že tak zásadná otázka, že ako my pristupujeme k tomu, že akým spôsobom je vedený diškurz vo verejnom priestore, akým spôsobom je vedená diskusia. Čo je prípustné, čo nie, že do tohto celého povedať, že toto sa nedá robiť, toto je priestupok, lebo to sťažuje policajnú prácu alebo je to zlé pre spoločenskú atmosféru, mi jednoducho príde, príde jedno málo, respektíve si myslím, že to je tak vážna otázka a že je to tak zásadná otázka o tom, ako rozmýšľame o slobode prejavu, že to riešiť druhý deň, 19. 6. a celé to dopečieme 21. 6., keď nám dobre vyjdú termínované body, tak to je akože, proste sorry, aleže zle, to je málo. Toto je vážna vec, ktorú, opäť si myslím, že teda bude rozhodovať Ústavný súd v Košiciach a ten ďalší v Štrasburgu, lebo to tak bude.
Tak strávil som kúsok viac času na tom zhromažďovaní, ja len v rýchlosti, čo sa týka opatrení na tom úseku bezpečnosti, my sme to povedali aj verejne, že sú tam veci, ktoré majú logiku, nejaká ochrana, nejaké tie chránené objekty, rezidencie a tak ďalej, sú tam veci, ktoré sú otázne, čo ja považujem za veľmi zvláštne inak čisto ako keby z pohľadu, z pohľadu riadenia štátu, a to myslím, že aj pani poslankyňa Kolíková pomenovala veľmi dobre, že mňa by, ja by som očakával, že verejná moc nebude chcieť, teda výkonná moc nebude chcieť, aby jej zákonodarná moc dala taxatívny zoznam 35 osôb, ktoré musí chrániť a ktoré sú v zákone a jednoducho ich musí chrániť, a naopak je to presne vec, ktorá by bola, že zákonná moc povie, že tak treba chrániť nejaké osoby a minister vnútra operatívne na základe operatívnych informácií, bez toho, aby sa do toho zákonodarná moc montovala, vie rozhodovať o tom, že týchto ľudí treba chrániť v tomto čase a tak ďalej. Myslím, že ten argument odznel veľmi dobre a mi to príde ako keby veľmi komplikované nastavenie tohto vzťahu a to bude, no to sa bude proste, z toho bude taký rozpočtový neporiadok a výkon a všetko, že dovidenia, ale v poriadku, opäť, ak si to chcete nastaviť takto, tak nech sa páči, ja by som si stavil, že za tri, za dva roky to bude niekto meniť, lebo sa nebude dať vykonávať.
No som veľmi rád z toho, čo som počul, že celá tá časť o tých priestupkoch, o ktorých budú hovoriť kolegovia právnici, asi pôjde von, uvidíme, som veľmi rád, že celá tá časť o tých vzťahoch obce a polície vraj že pôjde von, nebudem teda o tých argumentoch hovoriť, nech hovoria kolegovia a teda tá renta.
Renta na záver, ak dovolíte. Jednak, že je zrejmé, že ani do tohto návrhu o bezpečnosti nepatrí, a to už, to už je opäť, ako povedal pán minister obrany, teda politické rozhodnutie, že to tam chcú mať, tak ja by som sa teraz ako rešpektujúc toto politické vyjadrenie, teda stanovisko, len povedal to, že zdá sa mi, že je to návrh, ktorý opäť absolútne nevychádza z nejakej slovenskej tradície o tom, ako, akým prístu... ako pristupujeme k odmeňovaniu verejných funkcionárov. Ak chceme túto tradíciu zmeniť alebo diskusiu otvoriť, tak, prosím, otvorme celý zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, lebo, prepáčte, že to porovnanie s prezidentom republiky podľa mňa veľmi kríva, lebo prezident alebo prezidentka republiky jednak v súčasnosti je teda volený priamo na rozdiel od iných, iných exekutívnych funkcionárov vlády. Prezident republiky stelesňuje slovenskú štátnosť a s tým sú spojené aj iné znaky, napríklad teda dostane všetky tie štátne vyznamenania najvyššie, dostane štátny pohreb, požíva iné protokolárne, protokolárne výsady, jednoducho dovolím si povedať, že funkcia teda prezidenta v tejto republike a v našom súčasnom ústavnom poriadku je v kontexte, je v tomto kontexte že úplne iná. A ak chceme z toho robiť niečo, otvárať túto diskusiu, opäť neviem, či to SLK dnes, toho 19. 6., je ten správny moment. Ale v poriadku.
A teda len by som potom povedal, že ak potom sa použije ešte ďalší argument, že sú krajiny, kde, kde sa renta teda dáva, tak by som potom len pripomenul napríklad také príklady že ako Európska komisia, kde nejaká čiastočná renta existuje a veľmi často táto renta je buď teda v jednej tradícii spojená s výsluhou a vďačnosťou štátu, a to je Veľká Británia, v poriadku, alebo keď sú tieto exekutívne renty, tak je to väčšinou spojené aj s tým, že tie osoby napríklad nemôžu byť zamestnané v určitých sektoroch, že keď bol niekto eurokomisár pre obranu alebo minister obrany v nejakej krajine, tak sa päť rokov, v čase, kým mu bude vyplácaná tá renta, tak jednoducho nemôže zamestnať v bezpečnostnom sektore, lebo je to, aby sa zamedzilo nejakému konfliktu záujmov, a to je opatrenie, ktoré neslúži na nejakú vďaku, ale je to opatrenie, ktoré slúži na jednoducho zamedzenie konfliktov záujmov a zvýšenie transparentnosti a protikorupčné opatrenia. Čo opäť sa mi zdá, že nie je to, čo chcete, resp. neviem, proste ani tomu úplne nerozumiem, že z čoho to iného vychádza ako z nejakej osobnej motivácie a politického rozhodnutia. Fajn.
A takto na záver teda si myslím, že teda majme konštruktívne druhé čítanie, ďakujem aj predkladateľom za to, že sú ochotní načúvať minimálne nejakým argumentom, ale podľa mňa tá pointa na záver celá je tá, že akékoľvek napätie máme v našej spoločnosti, ja s tým súhlasím, že je veľké, je veľmi naivné si myslieť, že bude vyriešené nejakými zmenami v priestupkovom zákone, bude v prvom rade vyriešené tým, že zmeníme svoje správanie ako politici a verím, že tohto sa budeme aj držať tu v pléne aj v budúcnosti aj hoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len chcem kolegu podporiť v tvrdení o tom množstve rozhodnutí Európskeho súdu a Ústavného súdu, ktorými disponujeme. Naozaj existuje množstvo konkrétnych rozhodnutí či už Európskeho súdu pre ľudské práva, stanoviská Benátskej komisie, nášho Ústavného súdu, ktoré konkrétne a podrobne popisujú a vysporiadavajú sa so situáciou zásahu do práv zhromažďovať sa, a všetky tieto orgány vnímajú toto právo ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a veľmi citlivo vnímajú zásah do tohto práva. A viete, my môžme ísť aj cestou zákazov a obmedzovania práv občanov, ale to je také primitívne, jednoduché riadenie štátu a vyspelá demokracia má predsa na viac, že štát si musí vo vyspelom demokratickom systéme vedieť poradiť so zabezpečením bezpečnosti bez toho, aby musel zasahovať do najzákladnejších a najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a musí byť schopný technicky, aj personálne, aj schopnosťami zabezpečiť bezpečnosť bez toho, aby obmedzil občanov. Lebo to obmedzovanie je tá najjednoduchšia cesta, ktorou môžme ísť a po tridsiatich rokoch demokracie, si myslím, že už máme na viac.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Páčila sa mi osobitne znovu tá časť, kde ja si myslím, že treba si naozaj spolu vzájomne úprimne povedať, že či chceme vyjsť nejakou cestu, kde sa stretneme aj s koalíciou na opatreniach, alebo proste ten záujem tu nie je. Pretože ak tu ten záujem je, tak by tu mal byť nejaký priestor na diskusiu, kde budeme privzatí ako partneri, ale, bohužiaľ, také niečo sa tu nedeje. A áno, tak ako ste aj povedali, tá osobitná ochrana, ktorá tu má byť zabezpečená automaticky, tak ja tam nevidím žiadny potrebný skutkový základ teraz bez ďalšieho, pretože je zjavné, že operatívne tu funguje, že ten, kto potrebuje ochranu, tak jednoducho ju dostane. Tak či už ju dostal pán poslanec Glück a neviem koľkatí poslanci, ale som pochopila, možno aj vy, pán poslanec Gašpar, ste dostali, ja neviem, veď ale to je absolútne v poriadku, to znamená, ak je tá situácia taká, že to treba, tak jednoducho je tu na to mechanizmus, aby to tá osoba dostala. Či je to poslanec, či je to novinár, či je to sudca, alebo prokurátor, bez ohľadu na to, či to automaticky má mať alebo nie. A potom ono to naozaj tak je, že aj tie kapacity sú nejaké, my sme riešili, že či vôbec tí ľudia, ktorí dnes majú vlastne ochranu automaticky, či vôbec ju majú mať, pretože sa javil nedostatok osôb, ktoré sú na to pripravené, aby poskytli takúto ochranu týmto osobám.
To znamená, že vy keď to takto naširoko idete, idete zabezpečiť zo zákona, tak sa naozaj veľmi ľahko môže stať, že potom tí ľudia, ktorí to potrebujú, tak proste nedostanú kvalitných ľudí, ktorí ich majú chrániť, jednoducho lebo takí nebudú, hej, nezvesíme ich len tak, a naopak budú ju mať tí, ktorí to nepotrebujú. A to mi potom pripomína policajný štát, že naozaj rozhadzovať tú policajnú ochranu kade-tade, veď to súvisí aj s autom, aj s vodičom, ktorý je policajt, aj s ochrankárom potom ďalším... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, s jednou vecou určite s vami súhlasím, že pani prezidentka alebo páni prezidenti majú len reprezentatívnu funkciu. A preto zrovnoprávniť podmienky, ak ukončí premiér svoju funkciu a ukončí prezident, je namieste. Pretože presne tak, prezidenti majú reprezentatívnu funkciu a premiéri majú zodpovednosť, rozhodovanie a musia niekedy aj často povedať veci, ktoré sa väčšej časti obyvateľstva nepáčia a jednoducho majú omnoho, omnoho rizikovejšie a ťažšie povolanie. Čiže ja si myslím, že úplne je namieste, že toto riešime v lex atentát. Pred chvíľočkou som vysvetľovala, lebo mnohí to nechápu, ja som v sociálnom výbore 15 rokov. Čo sa týka premiéra Fica, už keď zajdeme k tomu, on nemá napríklad úrazovú rentu. Teraz keď mal úraz, lebo si povedzme, úraz, jeho chceli zavraždiť, nieže úraz mu robiť, ho chceli zavraždiť za iný názor, tak on nespadá pod Zákonník práce a naňho sa nevzťahuje úrazová renta ako na všetkých občanov, ktorú by mal do, vlastne úrazovú rentu stále poberal. Takže je jasné, že ho riešime v špeciálnom zákone, lebo na nás, ani na nás, páni poslanci, sa to nevzťahuje, ja som mala napríklad úraz a nemáte kam ten úraz nahlásiť, čiže na nás sa vzťahuje 369, špeciálny zákon, lebo sme volení funkcionári a takisto aj on. To znamená, že je úplne namieste, že ho riešime v lex atentát a že riešime ako ďalšie to fungovanie prezidenta, nie prezidenta, ale predsedu vlády práve v tomto zákone touto rentou.
No a ako by mali starostovia rozhodovať, no aj starostovia musia mať, čo sa týka zhromažďovania, presné pravidlá, aby vedeli, lebo zase v zákone je, len starosta môže povoliť a zakázať zhromaždenie. Musia tam byť presné pravidlá a nemôže to byť len na svojvôli, že starosta sa rozhodne.
Ďakujem.

Ďakujem, ja si dovolím reagovať na pani Vaľovú, najmä skúsim ešte dovysvetliť ešte ten svoj argument, alebo v podstate máme takú teoretickú diskusiu. Tak áno, len v súčasnou poriadku predpokladá sa celoživotná renta, najmä prezidenta, kvôli tomu, že on reprezentuje tú štátnosť, že od neho sa nečaká, že sa vráti do bežného občianského života, on už proste má tam dačo robiť, písať knižky alebo tak, hej. Tieto, naozaj akože tá rola prezidenta v našom ústavnom poriadku je objektívne iná ako než, než ďalší, je taká transcendentná priam, by možno povedali nejakí ústavní právnici. A nedáva to úplne potom zmysel v tom, že potom keď už v tom návrhu sa to rozširuje na toho predsedu parlamentu, ktorý sa tam chudák ocitol už len preto, no, chudák, možno dobre pre neho, že teda vlastne tak jeden dostane rentu, lebo je to exekutívna funkcia, musí dostať on a ten predseda parlamentu, tak už je najvyšší činiteľ tiež, tak to dáme aj jemu. No proste akože logicky vnútorne to nesedí, ja chápem, že tam ide o jednu konkrétnu vec, ale no proste nedáva to logiku a nemusíme sa tváriť, že hej.
Lebo druhá vec potom je to poistenie, ktoré hovoríte, čo podľa mňa je veľmi dobrý argument, ja som nad tým taktiež rozmýšľal, lebo napríklad je to podobná situácia ako príslušníci bezpečnostných zborov, ktorí pri výkone, pri výkone svojej funkcie sú zranení alebo, alebo zomrú a v tom prípade dostáva rodina nejaké odškodnenie, no ale potom nerozumiem, že prečo to je po dvoch rokoch, hej, či po dvoch celých volebných obdobia. Lebo ak to má byť, opäť nie je zrejmé, že čo je zámer toho opatrenia, či to vďaka, či je to akože sociálne zabezpečenie, nejaká forma jeho, alebo je protikorupčné opatrenie, transparentnosť. A že lietame hore-dole medzi tými argumentami a nikdy nám to úplne nesedí. A preto len ja hovorím, že ja chápem, čo sa akože v jadre tej, argumenty majú hlavu aj pätu, ktorú hovoríte aj vy, ale v zmysle toho legislatívneho materiálu, ktorý sem prišiel, je zrejmé, že to nie je nejaká komplexná zmena pomerov ústavných činiteľov a všetkého, čo od toho čakáme, čo bude s nimi po alebo počas výkonu ich funkcie.
Ďakujem pekne.