15. schôdza

Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi krátko vystupovať v tejto rozprave. Ja som sa ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny stretla aj s vedením Ústavu pamäti národa na osobitnom stretnutí, kde sme si prebrali naozaj fungovanie ÚPN, aj vnútorné procesy ako majú nastavené, ako fungujú v rámci medzinárodnej spolupráce, akú činnosť, podrobnejšie sme sa venovali tomu, ako svoju činnosť vykonávajú. A musím naozaj povedať, že ide o profesionálnu inštitúciu, ktorá vynikajúco plní svoju úlohu a naozaj aj vo vzťahu k nastaveniu vnútorných procesov, očakávania od zamestnancov a zamestnankýň, je to inštitúcia, ktorá má profesionálne vybudované zázemie a veľmi to chcem oceniť a poďakovať. A rovnako by som chcela poďakovať za všetku činnosť, ktorú vo vzťahu k tým temnejším častiam našich dejín Ústav pamäti národa vykonáva, pretože je to mimoriadne dôležité preto, aby sme si uvedomili a aby sme si pripomínali aj tieto časti našich dejín, ktoré boli formujúce pre našu demokraciu aj pre to, akým spôsobom sa naďalej vyvíja, a aby sme sa aj vyvarovali chybám, ktoré sme už v histórii zažili, pretože aj to je jeden z účelov toho, prečo si aj takéto udalosti dejinné, ktoré sú naozaj temnými obdobiami našej histórie, musíme opakovane pripomínať, aby sme ich už nikdy neopakovali. A naozaj tých aktivít, ktoré ÚPN robí, či už vo vzťahu k akademickej sfére, ale aj smerom k verejnosti, vydávanie publikácií, je naozaj množstvo až po podujatia, ktoré sú namierené aj na mladú generáciu a je to mimoriadne dôležité a ja za to chcem veľmi pekne poďakovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s kolegyňou Plavákovou, naozaj Ústav pamäti národa je profesionálne vedený aj pri tých akciách, ktoré robí. A aj vlastne predseda hovoril o vlastne rozpočtových prostriedkoch, ktoré má Ústav pamäti národa, a ja to teraz tak naformulujem, že keby som bol predrečníčkou mojou, teda pani Plavákovou, možno by som sa ešte opýtal na rozpočtové prostriedky na ďalšie obdobie a na rozpočtové prostriedky na rekonštrukciu budovy aj múzeum komunizmu. Ako to teda pán predseda vidí a či je ich dostatok na to, aby mohol Ústav pamäti národa ďalej napredovať a zveľaďovať sa.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázky a ďakujem takisto za milé slová, ktoré tu zazneli.
Ja by som skúsil odpovedať najprv na otázku pána poslanca Gábora Grendela s tým, že v uplynulom roku prebehla súťaž architektonických návrhov, v ktorej komisii týchto architektov boli, bolo aj medzinárodné zastúpenie. Vzišiel z nej víťazný projekt, ktorý vyhrala firma, s ktorou prebiehali rokovania a môžem povedať, že v júni 2024 sme podpísali zmluvu o vypracovaní projektovej dokumentácie, na základe ktorej by sme už koncom júla mali mať kompletné podklady, čo sa týkajú presných čísel a rozpočtu. Chcem sa v tejto súvislosti poďakovať aj ministerstvu financií, že dotáciou z konca roka 2023 nám pomohli saturovať niektoré finančné problémy, ktoré súviseli práve s realizáciou týchto procesov, a dotáciou na kapitálové výdavky v sume 450-tisíc sme mohli pokračovať v činnosti, pretože zdržaním tých procesov v podstate sme nedokázali kapitálky vyčerpať do konca roku 2023. Takto nám umožnili dokončiť celý ten proces a realizovať ho v roku 2024 a 2025. Celkové tie náklady teda budeme len vidieť. Každopádne tie prvé roky sú nastavené na vypracovanie projektovej dokumentácie. Celková, celkové dokončenie sa posúva, čiže budeme tam musieť hľadať aj nejaké riešenie, pretože uznesením vlády boli stanovené aj finančné prostriedky na tento projekt a, samozrejme, aj termín jeho dokončenia. Čo sa v podstate posúva aj termíny aj tie ceny, ktoré sa medzičasom navýšili a nielen vďaka tomu, že bola nejaká inflácia, nárast cien materiálu, práce a tak ďalej, ale aj tým, že zo súťaže vznikol konkrétny veľmi pekný projekt, ktorý je trošku drahší, ale zároveň je pre verejnosť prínosný v tom, že naozaj v ňom bude jednak archív, ktorý dnes sídli na inom sídle, bude tam veľká knižnica, na ktorej už teraz pracujeme ako samostatnej inštitucionalizovanej inštitúcií teda, a takisto tam bude múzeum, ale múzeum nielen komunizmu, ale, samozrejme, aj režimu, ktorý mu predchádzal. Takže na tomto aktívne pracujeme a verím, že teda tie prvé, alebo teda môžem uistiť, že tie prvé výsledky by mali byť ešte cez prázdniny, čo sa týka toho projektu a jeho finančného ocenenia.
No a ak by som mal možno vo všeobecnosti odpovedať na to, čo tu zaznelo, tak chcem sa veľmi pekne poďakovať za vyzdvihnutie významu Ústavu pamäti národa aj Jána Langoša ako jeho zakladateľa, ocenenie a podporu práce Ústavu pamäti národa, ktorá, a to som veľmi rád, zaznieva vo výbore Národnej rady aj na pôde pléna. A takisto chcem naozaj potvrdiť, že Ústav pamäti národa bude vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s našou totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a nápravou spáchaných krívd, pretože sme presvedčení, že dôkladné poznanie našej totalitnej minulosti vytvára základné predpoklady pre posilnenie našej demokratickej súčasnosti i budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v zásade už niekoľko dní prebieha intenzívna diskusia tak tu v pléne, ako aj po jednotlivých výboroch a jednotlivých poslaneckých kluboch k zákonu, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zvýšenie bezpečnosti po hrôzostrašnom atentáte z 15. mája tohto roku.
V zásade si dovolím rozdeliť ten zákon na dnes už predovšetkým dve časti, ktorý súvisí s presunom niektorých rozhodovaní ministerstva vnútra o pridelení zvýšenej ochrany jednotlivým predstaviteľom politických strán a hnutí do priamo do zákonnej úpravy. K tomu je jednoduchý dôvod, ktorý znamená, aby to bremeno rozhodnutia kto bolo na Národnej rade a nie na subjektívnom pohľade jedného člena vlády, aby teda v prípade nejakých ďalších návrhov mohla prebehnúť diskusia aj tu. Myslím si, že odstránenie subjektívneho pohľadu na túto skutočnosť môže zvýrazniť nielen objektivizáciu potreby, ale predovšetkým stabilitu týchto poskytovaných služieb a zvýšiť ochranu jednotlivých predstaviteľov štátu, či už z opozície, alebo koalície. Platí, že predovšetkým v prípade opozície, kde môže dochádzať občas k určitému podozreniu, či nechce byť opozícia cestou takejto ochrany monitorovaná, má právo, samozrejme, takúto ochranu odmietnuť, ale rozhodujúcejšia nie je ani tak tá osobná ako v zásade zjednodušenie prihlasovania jednotlivých predstaviteľov štátu či už do systému ochrany v rámci pultov centrálnej ochrany, alebo nejakých PANIC tlačítok a podobných záležitostí. Čiže to je jeden asi súbor, v ktorom sa v zásade presúvajú bývalé rozhodnutia, bývalé nariadenia vlády a rozhodnutia ministra do jednotného legislatívneho textu.
Potom je tam tá hlavná časť, ktorá hovorí o niektorých opatreniach súvisiacich s zhromaždením a s právom na zhromaždenie garantované ústavou. Dá sa povedať, že filozofia, ktorú sme pri tomto zvolili, vychádza zo štúdia tých príčin, ktoré viedli atentátnika k jeho radikalizácii a k tomu, čo vlastne zmenilo dovtedy pokojný spôsob prezentovania názorov v rámci politickej scény. A to môžeme jednotne, jednoznačne identifikovať do približne roku 2010, kedy už nestačili výstupy v parlamente, nestačili výstupy na zhromaždeniach, ale bolo nevyhnutné zvyšovať emócie, pretože emócie prinášali nové percentá, nové čísla. To je vec, ktorú v zásade chceme odstrániť, pretože bolo ticho tolerované dlhodobé porušovanie jednotlivých pravidiel, ktoré sú garantované ústavou.
Ako som už povedal, ústava garantuje každému občanovi Slovenskej republiky právo zhromažďovať sa pokojne a nerušene. Tento príkaz, ktorý v ústave je, sme preniesli do zákona o zhromažďovacom práve, v ktorom je vyjadrený vetou, že rušenie verejných zhromaždení sa zakazuje, pretože to je vlastne hlavná ochrana, ktorú môže zákonodarca poskytnúť jednotlivým zhromaždeniam. Následne v závislosti od intenzity porušenia tohto zákona môže prichádzať k dispozícii určité sankčné opatrenie z podoby priestupkového zákona až po opatrenia súvisiace s Trestným zákonom, ktoré ale už dnes sú v Trestnom zákone pre trestný čin narúšania verejných zhromaždení. Práve preto, že dlhodobo tvrdíme, že trestné právo je nástroj ultima ratio, teda až ako posledný, prenášali sme hlavnú časť opatrení v tomto prípade do zákona priestupkového, ale aj tam je nevyhnutná určitá intenzita, ktorú sme ešte zvýraznili diskusiami vo výboroch a pripravovaným pozmeňovacím návrhom, ktorý bude aj v tomto prípade prezentovaný.
Rozhodnutie, že musíme viacej zvýrazniť ochranu jednotlivých zhromaždení pred iným narušiteľom je preto, že častokrát dochádzalo k stretom, ktoré ešte nenapĺňali intenzitu Trestného zákona, ale výrazne narušovali právo sa slobodne zhromažďovať a vlastne znemožňovali voľný výkon tohto ústavného práva, ktoré máme. A preto bolo veľmi dôležité zapracovať niekoľko uzne... niekoľko ustanovení, ktoré práve riešia tú situáciu kolíznych zhromaždení a prípadne iných zhromaždení, ktoré môžu takéto zhromaždenie ohroziť.
Následne sme, myslím, našli niekoľko kompromisných riešení, ktoré sa odzrkadlili aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý prešiel hlavným gestorským výborom a ten sa týka vlastne, pochopiteľne, prednosti primárneho zhromaždenia, ktoré bolo oznámené ako prvé, a následne ďalšie úlohy, ktoré bude mať či už usporiadateľ, mestská alebo štátna polícia.
Ďalšou časťou, ktorá je pri zhromaždeniach veľmi dôležitá, je priestor, kde sa tieto zhromaždenia vykonávajú s ohľadom na základné ľudské práva, pretože právo na zhromaždenie je právo politické, je preto aj v druhej generácii práv nižšie postavené v ústave ako práva základné, medzi ktoré pochopiteľne radíme popri ochrane života, zdravia a súkromia, rodinnú slobodu, toto všetko patrí ku tým nadradeným právam a práve pri tom teste tej proporcionality vychádzajú, samozrejme, tieto základné ľudské práva silnejšie, a preto aj z judikatúry Európskeho súdu je možné urobiť určité obmedzenia práve pre ochranu ďalších práv, ale musia byť definované jasne. Aj to je vlastne kompromisné riešenie, ktoré je súčasťou tohto samotného návrhu, ktorý predovšetkým obmedzuje dve hlavné skutočnosti, a to je samotný protest pred obydliami, ktoré sú chránené silnejšie, osôb, voči ktorým je protestné zhromaždenie vedené, a to sa nejedná len o politikov, ale všetkých druhov zamestnaní, lekárov, právnikov, aktivistov až po, až po novinárov. A ďalej zhromaždenia vo výslovne rezidenčných častiach, kde v zásade dochádza ku konfliktu s ďalšími právami rozsiahleho celku, kde sme však urobili úpravy, ktoré spomínal aj pán poslanec Mikloško v súvislosti s tým, že áno, aj v rezidenčných častiach sú parky a námestia a ďalšie priestory prirodzene náchylné byť ako dobrým priestorom pre zhromaždenie, tých sa tieto obmedzenia, pochopiteľne, netýkajú. Tak znie aj ten pozmeňovací návrh. Tých pozmeňovacích a... takých tých čistiacich ustanovení bolo vlastne viac ako 12, a preto si myslím, že dnes už môžme konštatovať, že je to vyladené.
Takže to boli dve hlavné časti v oblasti zhromažďovania. Samozrejme, bolo to aj ďalšie ustanovenie, ktoré posúva troch najvyšších alebo dvoch, druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa do statusovej polohy prvého, teda prezidenta, kde ale robí rozdiel v prípade ich postavenia z pohľadu ochrany a renty na úroveň, pokiaľ je prezident v jednom funkčnom období, oni potrebujú vykonať minimálne dve funkčné obdobia prezidentského úradu. To znamená, v tomto prípade to vychádza dvojnásobný počet rokov práve preto, aby sa oddelil ten rozdiel, ktorý medzi nimi je.
V ostatných častiach samotného zákona, kde sme sa snažili zvýrazniť súboj s tou radikalizáciou na sociálnych sieťach a internete, sme chceli, aby nedochádzalo ešte ku kriminalizácii tých skutkov, pretože máme trestný čin ohovárania a podobne v Trestnom zákone, a aby, keďže polícia zvykla selektívne vyberať páchateľov a nadkvalifikovať trestné činy, aby sa dostali k ich identifikácii, sme chceli, aby teda to bolo riadne upravené zákonom. A preto vlastne v priestupkovom zákone sa umožnilo, aby tá identifikácia osoby prebehla zo strany Policajného zboru, kontrolovanú dohľadovým prokurátorom, ktorý schváli tú možnosť tej identifikácie. Vzhľadom na to, že tá nová rola prokuratúry sa nestretla so stopercentným pochopením, myslíme si, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu je dobré, keď toto ustanovenie posunieme na diskusiu jesennú, kde ten rozsah tých opatrení bude ešte širší a ktorý bude, by som povedal, v takej širokej spoločenskej diskusii. Takže túto časť súvisiacu s týmito elektronickými komunikáciami z tohto návrhu vypustíme.
Ďalšiu hlavnú časť, ktorú takisto vypustíme, je otázka Trestného zákonu, ktorá vlastne na to malo úzko naväzovať, a to vlastne mal byť určitý tlak, ktorý znamená, aby udelenie pokuty za priestupok nebol braný na ľahkú váhu. Máme aj tu v parlamente niektorých poslancov, ktorí sa rozhodli ignorovať rozhodnutia súdov, ignorovať rozhodnutia priestupkových úradov, pretože on nemusí. A práve takýto Damoklov meč, ktorý je úmyselným trestným činom, vlastne na každého pôsobí, že nechcem to absolvovať, preto to radšej zaplatím, čím účinnou ľútosťou sa zbavím trestnosti toho zákona. Je to takisto na širšiu diskusiu, je to vec, ktorú môžme prediskutovať neskôr, a preto takisto pozmeňovacím návrhom, ktorý prešiel vo výbore, túto vec posunieme na ďalšiu diskusiu na jesennú časť.
V závere uznávam za seba, že sankcia udelená obci, ktorú, ktorá by nerešpektovala odporúčania a napriek tomu povolí zhromaždenie a napriek tomu dôjde k masívnemu porušeniu ústavných práv týchto osôb, tak by mohla byť sankcionovaná, môže u niektorých obcí naozaj vyvolať dojem určitého alibizmu, aby predchádzali akýmkoľvek rizikovým rozhodnutiam, tak radšej pre istotu vyjdú v ústrety nejakým pochybnostiam a radšej zakážu bez toho, aby veľmi sledovali celú túto situáciu, a preto môžme toto ustanovenie rovnako tak zaradiť ešte do hlbšej diskusie na jeseň a takisto predmetom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo jej vypustenie.
V ostatných všetkých prípadoch ide o doplnenie niektorých nápadov, ktoré súvisia napríklad s obmedzením tých protestov pred súdmi na vyslovene zameranie sa len na rozhodovaciu činnosť týchto súdov. A ďalej a ďalej to bolo precizované tak, aby dnes už neboli pochybnosti o tom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu týchto, týchto rozhodnutí, a v zásade z tých vecí, ktoré boli rizikové, boli odstránené a zapracované všetky návrhy, ktoré pochádzali tak zo strany koalície, ako aj zo strany opozície.
A potom je tu už iba otázka politického názoru, pretože to nie je právny problém v súvislosti so statusovým postavením druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, kde sa náš názor ale, samozrejme, na danú problematiku líši čisto z politického pohľadu a to už je ale súčasťou demokratického súboja.
Vážené dámy a páni, myslím si, že prijatím tohto zákona dôjde k deeskalácii situ... deeskalácii tej atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali. Je to príčina, ktorá nakoniec vyvrcholila radikalizovanému prívržencovi určitých politických hnutí k atentátom, teda k realizácii toho atentátu, a práve preto vlastne sa musíme vrátiť do situácie, kedy každý má právo na slobodné zhromažďovanie, na prejav, ktorý chce vyjadriť na tomto zhromaždení, a nemá byť nikým rušený a nemá sa zmeniť samotný protest na lynčovanie toho, po ktorom, voči ktorému toto zhromaždenie funguje, lebo to takisto nie je účelom týchto zhromaždení a má to vlastne fungovať ako štandardný demokratický proces.
Ďakujem za podporu tohto zákona aj za to, že sme počas posledných dvoch dní intenzívne diskutovali. Mnohé z tých nápadov a diskusií sa pretavili do pozmeňovacieho návrhu schváleného v rámci výborového konania gestorského výboru, a preto si myslím, že v druhom čítaní už diskutujeme o zákone, ktorého znenie už z veľkej miery rešpektuje celú diskusiu, ktorá prebehla v rámci skráteného alebo prvého čítania.
Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
I. Národná rada uznesením č. 379 zo dňa 20. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 364, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď.
II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
III. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade návrh schváliť, výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor o vládnom návrhu zákona nerokoval.
IV. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v bode IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 364a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 z 20. júna 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Tibora Gašpara, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň určila poslancov Samuela Migaľa, Mariána Saloňa, Petra Šucu, Ivana Ševčíka, Michala Barteka a Dávida Demečka, aby tiež pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu plnili úlohu spravodajcov.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, pán spravodajca, v úvode by som sa chcela poďakovať našim opozičným partnerom zo strany Sloboda a Solidarita pani poslankyni Kolíkovej a pánovi poslancovi Krúpovi, ako aj mojim kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej, Irene Bihariovej, Branislavovi Vančovi a ďalším mojim kolegom a kolegyniam, ktorí spolupracovali na tvorbe nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu, ktorý v závere môjho vystúpenia prednesiem v tomto pléne.
Tiež by som chcela oceniť konštruktívny prístup v tejto otázke navrhovateľov tohto návrhu, ktorí si vypočuli naše pripomienky a výhrady, viaceré z nich aj zapracovali do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme, s ktorým sme sa mali možnosť oboznámiť včera. Zároveň však musím povedať, že naďalej považujeme obsah tohto návrhu za natoľko pre nás neakceptovateľný, že sme sa rozhodli podať aj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý v závere tohto vystúpenia prednesiem.
Chcem povedať, že tento návrh nemôžme posudzovať izolovane len v kontexte toho, ako argumentoval aj pán minister, že je to reakcia na to, čo sa udialo, myslím, že 15. júna (správne "15. mája", pozn. red.), teda po atentáte na premiéra tejto republiky. My tento návrh vyhodnocujeme v kontexte celého pôsobenia tejto vlády a predkladaných návrhov v tomto pléne za posledných osem mesiacov, pretože nie je možné individuálne hodnotiť len jeden z týchto návrhov, ktorý my považujeme za prílišný zásah do práva na zhromažďovanie, ktoré je najdôležitejším politickým ústavným právom občanov a občaniek. Len včera v tomto pléne sme zlikvidovali prijatím návrhu o zrušení RTVS a príslušných návrhov verejnoprávnu slobodnú televíziu a spravili sme z nej nástroj vládnej a štátnej propagandy. A kolega Dubéci vo svojom prejave včera vymenoval desiatky personálnych zmien, ktoré sa diali. Niektoré rýchlo, niektoré pomalšie, tak ako vám to umožňovala aktuálna situácia a právna úprava, ale v zásade zo svojvôle vládnej koalície, bez konštruktívnej debaty, bez toho, aby opozícia, verejnosť, odborná verejnosť dostala adekvátne informácie o tom, prečo ste tieto personálne zmeny vykonali, aké tam boli odborné dôvody a ako sú odborne odôvodnené nové nominácie, ktorými ste tieto úrady obsadili.
A takto by som mohla prejsť prierezom celých osem mesiacov od Trestného zákona cez likvidáciu fondov na podporu umenia a tak ďalej. Preto sa nečudujte, že aj pri tomto návrhu aj keď deklarujete dobrý úmysel a v zásade ochranu verejnosti a občanov a občaniek tohto štátu, aby mohli slobodne, pokojne a bezpečne realizovať svoje právo na zhromažďovanie, máme obavy, či toto právo nebude, či táto právna úprava, ktorú ste predložili do tohto pléna, nebude v konečnom dôsledku zneužitá na možno zakázanie takých zhromaždení, ktoré nebudú po vôli súčasným vládnym politikom, ale možno do budúcna aj iným politikom, ktorí dnes nemusia sedieť v pléne Národnej rady, nemusia byť parlamentnou stranou, ale po najbližších voľbách veľmi radi uvítajú, že táto právna úprava, ktorá je dnes predložená v tomto pléne, im napriek podanému pozmeňujúcemu návrhu stále vytvára široký priestor na svojvoľné rozhodnutie o zákaze zhromažďovať sa občanov a občaniek.
Tiež máme za to, že napriek pozmeňujúcemu návrhu stále obsah predloženého návrhu sa javí ako v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a nekorešponduje ani so stanoviskami Benátskej komisie. Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána ministra, že občania majú právo zhromažďovať sa, ale nie je im garantované právo zhromažďovať sa na vybranom mieste a vo vybranom čase. Už samotný Európsky súd pre ľudské práva toto v niekoľkých svojich rozhodnutiach veľmi konkrétne a veľmi jasne deklaroval, že občania a občianky majú právo nielen sa zhromažďovať, ale majú právo si vybrať aj miesto, čas a okolnosti, za ktorých k zhromažďovaniu má dôjsť.
Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, že politické práva majú nižšiu právnu... majú nižšiu právnu ochranu ako právo na život alebo práva na ochranu súkromia alebo obydlia. Je síce pravda, že testom proporcionality takéto porovnanie prejsť musí a v zásade požívajú vyššiu právnu ochranu základné ľudské práva pred politickými, ale zároveň Európsky súd pre ľudské práva a všetky ostatné inštitúcie, ktoré som tu už menovala, jednoznačne pomenovali právo na zhromažďovanie ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občaniek, ktorý je nosným pilierom slobodného a demokratického zriadenia. Nie je preto možné do tohto práva zasahovať nad mieru prípustnú celej filozofii ústavného práva na zhromažďovanie a môže doňho zákonodarca zasiahnuť zmenou, zákonnou úpravou len v takom rozsahu, ktorá napomáha bezpečne vykonávať toto právo, ale nezasahuje do tohto práva a nevytvára priestor na svojvôľu rozhodovania či už obce, alebo iného orgánu. V zásade by malo platiť, že o práve zhromažďovať sa nerozhoduje žiaden orgán. Právo na zhromažďovanie má byť primárne na základe ohlásenia a obec alebo iný príslušný orgán zasiahne do tohto práva napríklad rozhodnutím o zákaze alebo nejakom korigovaní toho miesta a času len v prípade, ak sú na to splnené jasne definované zákonné podmienky, ktoré musia byť definované len v takej intenzite a v takom rozsahu, ktoré len v minimálnych rámcoch zamedzujú právo zhromažďovať sa občanom a občaniek.
Často vládni predstavitelia aj predstavitelia súčasnej koalície hovoria, že chcú zabezpečiť silný štát. Ja si silný štát predstavujem tak, že vie zabezpečiť riadny výkon práv všetkých obyvateľov a obyvateliek, zvlášť ústavných práv obyvateľov a obyvateliek spôsobom, ktorý nebude primárne zasahovať do výkonu týchto práv. My musíme byť schopní zabezpečiť výkon práva na zhromažďovanie tak, aby občania a občianky nemali pochybnosť o tom, že keď sa rozhodnú vyjadriť svoj občiansky názor zhromaždením, že im niekto doňho zasiahne z dôvodov, ktoré nevedia dostatočne dopredu predvídať. Mám za to, že súčasný návrh aj po prijatí pozmeňujúcej, pozmeňujúceho návrhu stále vytvára široký priestor na to, aby v prípade, ak povedzme, aby v prípade, ak obec napríklad si nie je istá, či zvládne zabezpečiť bezpečnosť výkonu zhromaždenia, sa skôr môže prikloniť k tomu, že takéto zhromaždenie zakáže alebo ho presunie, alebo ho nejakým spôsobom inak obmedzí. My musíme byť pripravení poskytnúť občanom a občiankam ochranu, podporu a bezpečnosť pri výkone ich ústavných práv. Nie je prípustné, aby sme išli cestou zákazov, reštrikcií a obmedzovaní. Na to už sme príliš vyspelá demokratická spoločnosť, aspoň teda dúfam, že stále aj po tejto vláde a po tomto volebnom období aj budeme.
Reagujem trošku na to aj, čo dnes zaznelo na tlačovke, ktorá bola, myslím, myslím, ráno, kde už pán minister avizoval prijatie ďalších lex atentát, dva, tri a štyri, návrhov, ktoré pravdepodobne, ako som tak, ak som správne pochopila, plánujete predložiť do tohto pléna. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som to započula, nevidela, prepáčte. Tak predseda klubu, ospravedlňujem sa.
Nemáme tiež garanciu, že všetky, všetky tie oblasti, ktoré ste vyšli v ústrety aj nám, aj iným organizáciám, ktoré ich namietali pri tomto návrhu, nebudú zapracované do tých ďalších návrhov, a tak sa nečudujte, že máme obavu, ako tento návrh opäť raz ovplyvní slobodnú a demokratickú spoločnosť na Slovensku. Z týchto dôvodov teraz prednesiem spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili so stranou Sloboda a Solidarita.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastaviť časomieru.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Podávam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu, Zuzany Mesterovej a Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 1 odsek 5 znie:
"(5) Sú zakázané zhromaždenia
a) v okruhu 50 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky,
2. objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1b,
b) v okruhu 20 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje vláda Slovenskej republiky,
2. iného objektu ako podľa prvého bodu, v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť vláda Slovenskej republiky,
3. sídla všeobecného súdu, ak účel zhromaždenia môže ohroziť právo na spravodlivý súdny proces."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) Napríklad § 242 zákona č. 314/2008 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V čl. I sa vypúšťa bod 5.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 7 znie:
"7. § 10 odseky 3 a 4 znejú:
"(3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.
(4) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v bezprostrednej blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, žeby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia."."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
6. V čl. I v deviatom bode sa § 14 ods. 1 vypúšťa písmeno m).
7. V čl. I sa vypúšťajú body 10 až 12.
8. V čl. II sa vypúšťa bod 3.
Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
9. Články III a IV sa vypúšťajú.
10. V čl. V sa vypúšťajú body 4, 5 a 7.
11. Článok VII a článok VIII sa vypúšťajú.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
12. V čl. IX sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "15. júla 2024".
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
A v závere len navrhnem, aby sa o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie. Ja by som to možno ešte posunul ďalej, aj keď oceňujem tú snahu vyjsť v ústrety a počúvať naše pripomienky a teda aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán minister, svedčí o tom, že naozaj sme boli vypočutí do nejakej miery. Na druhej strane stále treba zdôrazňovať, že sme tu nemali nezávislé vyšetrovanie toho, čo sa stalo. Nemáme oficiálne závery takéhoto vyšetrovania o tom, aké boli tie príčiny, kde sú tie systémové zlyhania a diery, ktoré by sme potom mali riešiť v parlamente ako riešenia tých systémových zlyhaní alebo individuálnych zlyhaní a podobne, akým spôsobom vytvoriť iný systém alebo lepší systém, aby nedochádzalo k takýmto udalostiam už nikdy, nikdy viac. A preto musím povedať, že celá úprava alebo návrh úpravy slobody zhromažďovania v tomto návrhu jednoducho nie je, nie je na mieste. Aj keď tam tie ústupky sú aj to pochopenie voči našim požiadavkám, námietkam a tak ďalej, stále by bolo najlepšie a najsprávnejšie mať nezávislé vyšetrovanie, mať diskusiu o tých výsledkoch, príčinách a podobne a potom sa zamerať na tie oblasti, ktoré sú problematicky reálne, pretože sloboda zhromažďovania nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo v Handlovej. Preto by sme ju nemali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Je nepochybné, že skutok sa stal. Je nepochybné, že skutok spáchala osoba obvinená. Je nepochybné, že motívy spáchania tohto skutku ohavného, teroristického činu proti hlave, hlave, proti premiérovi Slovenskej republiky boli z politických dôvodov.
Pani kolegyňa, spomínali ste, že nemôžte podporiť tento vládny návrh zákona, pretože sa vám nepáči doterajší spôsob vládnutia. Nepáčia sa vám personálne zmeny, ktoré vláda urobila. Ale tie sa nepáčili ani pánovi Cintulovi. Ako jeden z dôvodov uviedol, že prišiel o funkciu Mazák. Dnes Ústavný súd dvakrát potvrdil správnosť rozhodnutia Súdnej rady a správnosť rozhodnutia Národnej rady. A opakovane sme počuli aj v tomto pléne, že vláda a parlament porušuje zákon a ústavu, keď mení členov Súdnej rady. Ja som nepočul ani jedno jediné prepáč ani od vašich kolegov, ktorí tu prezentovali tento krok vlády, ktorý Ústavný súd dvakrát odobril. Bol prezentovaný verejnosti ako rozklad právneho štátu. Pani kolegyňa, nepamätám si ani, budem teraz narážať o vaše tvrdenia, kde sa bojíte, že budeme zneužívať nejaké obmedzenie slobody zhromažďovať sa. Povedzte mi jedno jediné zhromaždenie, ktoré bolo proti vláde SMER-u, kedy bolo zakročené. Nikdy. Naopak, boli to vlády, v ktorých boli aj vaši spoluautori vášho pozmeňujúceho návrhu zákona, kedy sa používala voda v mraze a gumené strelivo na rozohnatie davu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, budem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Glücka.
Pán poslanec, návrhy zákonov sa neprijímajú len pre vlády SMER-u. Obsah a znenie zákona nemá byť taký, ktorý umožní komukoľvek, nielen vláde SMER-u alebo vám konkrétne, zneužiť jeho výklad na nejaké svojvoľné rozhodnutie. Po vás môže prísť iná vláda, ktorá, strany, ktorá nemusí byť v súčasnosti ani v Národnej rade, ktorú si ani nevieme predstaviť, aká vláda bude zložená. Nám ide o to, že takto sa právna úprava, dobrá a kvalitná právna úprava neprijíma. Nemôže byť jediným motívom jediný osamelý čin.
Tiež ma trošku znepokojuje, ako sa v tomto pléne argumentuje trestným konaním, ktoré stále prebieha. Ja napríklad nepoznám obsah trestného spisu voči pánovi Cintulovi. Čiže ja neviem posúdiť to, čo ste tvrdil vy, či ten čin bol motivovaný tými skutkami a či naozaj priamo súvisia s nejakými zhromaždeniami. Ak to viete vy a máte tieto informácie, neviem odkiaľ. Ale my nemôžme takto izolovane a takto veľmi účelovo prijímať právnu úpravu len na základe jedného skutku, ktorý sa stal. Vyspelý, sebavedomý, demokratický štát si musí vedieť poradiť aj s istou mierou možno možného rizika pri výkone práv a musí byť schopný naňho primeraným spôsobom a tak ako aj iné štáty vo svete reagovať. Nemôžeme ísť cestou obmedzovania občanov len preto, aby sme naplnili nejakú možno až nad mieru nejakú prevenciu tam, kde možno dôvody ani nie sú.
A prestaňme spájať, prestaňme spájať atentát s protestmi, lebo to nikde nikto zatiaľ nepreukázal a myslím si, že sa to ani nepreukáže, pretože naše protesty, ktoré boli voči tejto vláde, boli vyjadrením slobodného názoru občanov a občaniek. Diali sa v súlade so zákonom, o čom svedčí to, že neboli nikdy rozpustené. A vy nemôžte takto účelovo zavádzať pri prijímaní tak vážnej úpravy, akou je lex atentát a tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)