15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, pán spravodajca, v úvode by som sa chcela poďakovať našim opozičným partnerom zo strany Sloboda a Solidarita pani poslankyni Kolíkovej a pánovi poslancovi Krúpovi, ako aj mojim kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej, Irene Bihariovej, Branislavovi Vančovi a ďalším mojim kolegom a kolegyniam, ktorí spolupracovali na tvorbe nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu, ktorý v závere môjho vystúpenia prednesiem v tomto pléne.
Tiež by som chcela oceniť konštruktívny prístup v tejto otázke navrhovateľov tohto návrhu, ktorí si vypočuli naše pripomienky a výhrady, viaceré z nich aj zapracovali do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme, s ktorým sme sa mali možnosť oboznámiť včera. Zároveň však musím povedať, že naďalej považujeme obsah tohto návrhu za natoľko pre nás neakceptovateľný, že sme sa rozhodli podať aj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý v závere tohto vystúpenia prednesiem.
Chcem povedať, že tento návrh nemôžme posudzovať izolovane len v kontexte toho, ako argumentoval aj pán minister, že je to reakcia na to, čo sa udialo, myslím že 15. júna, teda po atentáte na premiéra tejto republiky. My tento návrh vyhodnocujeme v kontexte celého pôsobenia tejto vlády a predkladaných návrhov v tomto pléne za posledných osem mesiacov, pretože nie je možné individuálne hodnotiť len jeden z týchto návrhov, ktorý my považujeme za prílišný zásah do práva na zhromažďovanie, ktoré je najdôležitejším politickým ústavným právom občanov a občaniek. Len včera v tomto pléne sme zlikvidovali prijatím návrhu o zrušení RTVS a príslušných návrhov verejnoprávnu slobodnú televíziu a spravili sme z nej nástroj vládnej a štátnej propagandy. A kolega Dubéci vo svojom prejave včera vymenoval desiatky personálnych zmien, ktoré sa diali. Niektoré rýchlo, niektoré pomalšie, tak ako vám to umožňovala aktuálna situácia a právna úprava, ale v zásade zo svojvôle vládnej koalície, bez konštruktívnej debaty, bez toho, aby opozícia, verejnosť, odborná verejnosť dostala adekvátne informácie o tom, prečo ste tieto personálne zmeny vykonali, aké tam boli odborné dôvody a ako sú odborne odôvodnené nové nominácie, ktorými ste tieto úrady obsadili.
A takto by som mohla prejsť prierezom celých osem mesiacov od Trestného zákona cez likvidáciu fondov na podporu umenia a tak ďalej. Preto sa nečudujte, že aj pri tomto návrhu aj keď deklarujete dobrý úmysel a v zásade ochranu verejnosti a občanov a občaniek tohto štátu, aby mohli slobodne, pokojne a bezpečne realizovať svoje právo na zhromažďovanie, máme obavy, či toto právo nebude, či táto právna úprava, ktorú ste predložili do tohto pléna, nebude v konečnom dôsledku zneužitá na možno zakázanie takých zhromaždení, ktoré nebudú po vôli súčasným vládnym politikom, ale možno do budúcna aj iným politikom, ktorí dnes nemusia sedieť v pléne Národnej rady, nemusia byť parlamentnou stranou, ale po najbližších voľbách veľmi radi uvítajú, že táto právna úprava, ktorá je dnes predložená v tomto pléne, im napriek podanému pozmeňujúcemu návrhu stále vytvára široký priestor na svojvoľné rozhodnutie o zákaze zhromažďovať sa občanov a občaniek.
Tiež máme za to, že napriek pozmeňujúcemu návrhu stále obsah predloženého návrhu sa javí ako v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a nekorešponduje ani so stanoviskami Benátskej komisie. Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána ministra, že občania majú právo zhromažďovať sa, ale nie je im garantované právo zhromažďovať sa na vybranom mieste a vo vybranom čase. Už samotný Európsky súd pre ľudské práva toto v niekoľkých svojich rozhodnutiach veľmi konkrétne a veľmi jasne deklaroval, že občania a občianky majú právo nielen sa zhromažďovať, ale majú právo si vybrať aj miesto, čas a okolnosti, za ktorých k zhromažďovaniu má dôjsť.
Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, že politické práva majú nižšiu právnu... majú nižšiu právnu ochranu ako právo na život alebo práva na ochranu súkromia alebo obydlia. Je síce pravda, že testom proporcionality takéto porovnanie prejsť musí a v zásade požívajú vyššiu právnu ochranu základné ľudské práva pred politickými, ale zároveň Európsky súd pre ľudské práva a všetky ostatné inštitúcie, ktoré som tu už menovala, jednoznačne pomenovali právo na zhromažďovanie ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občaniek, ktorý je nosným pilierom slobodného a demokratického zriadenia. Nie je preto možné do tohto práva zasahovať nad mieru prípustnú celej filozofii ústavného práva na zhromažďovanie a môže doňho zákonodarca zasiahnuť zmenou, zákonnou úpravou len v takom rozsahu, ktorá napomáha bezpečne vykonávať toto právo, ale nezasahuje do tohto práva a nevytvára priestor na svojvôľu rozhodovania či už obce, alebo iného orgánu. V zásade by malo platiť, že o práve zhromažďovať sa nerozhoduje žiaden orgán. Právo na zhromažďovanie má byť primárne na základe ohlásenia a obec alebo iný príslušný orgán zasiahne do tohto práva napríklad rozhodnutím o zákaze alebo nejakom korigovaní toho miesta a času len v prípade, ak sú na to splnené jasne definované zákonné podmienky, ktoré musia byť definované len v takej intenzite a v takom rozsahu, ktoré len v minimálnych rámcoch zamedzujú právo zhromažďovať sa občanom a občaniek.
Často vládni predstavitelia aj predstavitelia súčasnej koalície hovoria, že chcú zabezpečiť silný štát. Ja si silný štát predstavujem tak, že vie zabezpečiť riadny výkon práv všetkých obyvateľov a obyvateliek, zvlášť ústavných práv obyvateľov a obyvateliek spôsobom, ktorý nebude primárne zasahovať do výkonu týchto práv. My musíme byť schopní zabezpečiť výkon práva na zhromažďovanie tak, aby občania a občianky nemali pochybnosť o tom, že keď sa rozhodnú vyjadriť svoj občiansky názor zhromaždením, že im niekto doňho zasiahne z dôvodov, ktoré nevedia dostatočne dopredu predvídať. Mám za to, že súčasný návrh aj po prijatí pozmeňujúcej, pozmeňujúceho návrhu stále vytvára široký priestor na to, aby v prípade, ak povedzme, aby v prípade, ak obec napríklad si nie je istá, či zvládne zabezpečiť bezpečnosť výkonu zhromaždenia, sa skôr môže prikloniť k tomu, že takéto zhromaždenie zakáže alebo ho presunie, alebo ho nejakým spôsobom inak obmedzí. My musíme byť pripravení poskytnúť občanom a občiankam ochranu, podporu a bezpečnosť pri výkone ich ústavných práv. Nie je prípustné, aby sme išli cestou zákazov, reštrikcií a obmedzovaní. Na to už sme príliš vyspelá demokratická spoločnosť, aspoň teda dúfam, že stále aj po tejto vláde a po tomto volebnom období aj budeme.
Reagujem trošku na to aj, čo dnes zaznelo na tlačovke, ktorá bola, myslím, myslím, ráno, kde už pán minister avizoval prijatie ďalších lex atentát, dva, tri a štyri, návrhov, ktoré pravdepodobne, ako som tak, ak som správne pochopila, plánujete predložiť do tohto pléna. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som to započula, nevidela, prepáčte. Tak predseda klubu, ospravedlňujem sa.
Nemáme tiež garanciu, že všetky, všetky tie oblasti, ktoré ste vyšli v ústrety aj nám, aj iným organizáciám, ktoré ich namietali pri tomto návrhu, nebudú zapracované do tých ďalších návrhov, a tak sa nečudujte, že máme obavu, ako tento návrh opäť raz ovplyvní slobodnú a demokratickú spoločnosť na Slovensku. Z týchto dôvodov teraz prednesiem spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili so stranou Sloboda a Solidarita.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastaviť časomeru.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Podávam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu, Zuzany Mesterovej a Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. V § 1 odsek 5 znie:
(5) Sú zakázané zhromaždenia
a) v okruhu 50 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky,
2. objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1b,
b) v okruhu 20 metrov od
1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje vláda Slovenskej republiky,
2. iného objektu ako podľa prvého bodu, v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť vláda Slovenskej republiky,
3. sídla všeobecného súdu, ak účel zhromaždenia môže ohroziť právo na spravodlivý súdny proces."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) Napríklad § 242 zákona č. 314/2008 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V čl. I sa vypúšťa bod 5.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa bod 6.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 7 znie:
"7. § 10 odseky 3 a 4 znejú:
"(3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia.
(4) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v bezprostrednej blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, žeby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
6. V čl. I v deviatom bode sa § 14 ods. 1 vypúšťa písmeno m).
7. V čl. I sa vypúšťajú body 10 až 12.
8. V čl. II sa vypúšťa bod 3.
Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
9. Články III a IV sa vypúšťajú.
10. V čl. V sa vypúšťajú body 4, 5 a 7.
11. Článok VII a článok VIII sa vypúšťajú.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
12. V čl. IX sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "15. júla 2024".
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
A v závere len navrhnem, aby sa o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie. Ja by som to možno ešte posunul ďalej, aj keď oceňujem tú snahu vyjsť v ústrety a počúvať naše pripomienky a teda aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán minister, svedčí o tom, že naozaj sme boli vypočutí do nejakej miery. Na druhej strane stále treba zdôrazňovať, že sme tu nemali nezávislé vyšetrovanie toho, čo sa stalo. Nemáme oficiálne závery takéhoto vyšetrovania o tom, aké boli tie príčiny, kde sú tie systémové zlyhania a diery, ktoré by sme potom mali riešiť v parlamente ako riešenia tých systémových zlyhaní alebo individuálnych zlyhaní a podobne, akým spôsobom vytvoriť iný systém alebo lepší systém, aby nedochádzalo k takýmto udalostiam už nikdy, nikdy viac. A preto musím povedať, že celá úprava alebo návrh úpravy slobody zhromažďovania v tomto návrhu jednoducho nie je, nie je na mieste. Aj keď tam tie ústupky sú aj to pochopenie voči našim požiadavkám, námietkam a tak ďalej, stále by bolo najlepšie a najsprávnejšie mať nezávislé vyšetrovanie, mať diskusiu o tých výsledkoch, príčinách a podobne a potom sa zamerať na tie oblasti, ktoré sú problematicky reálne, pretože sloboda zhromažďovania nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo v Handlovej. Preto by sme ju nemali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Je nepochybné, že skutok sa stal. Je nepochybné, že skutok spáchala osoba obvinená. Je nepochybné, že motívy spáchania tohto skutku ohavného, teroristického činu proti hlave, hlave, proti premiérovi Slovenskej republiky boli z politických dôvodov.
Pani kolegyňa, spomínali ste, že nemôžte podporiť tento vládny návrh zákona, pretože sa vám nepáči doterajší spôsob vládnutia. Nepáčia sa vám personálne zmeny, ktoré vláda urobila. Ale tie sa nepáčili ani pánovi Cintulovi. Ako jeden z dôvodov uviedol, že prišiel o funkciu Mazák. Dnes Ústavný súd dvakrat potvrdil správnosť rozhodnutia Súdnej rady a správnosť rozhodnutia Národnej rady. A opakovane sme počuli aj v tomto pléne, že vláda a parlament porušuje zákon a ústavu, keď mení členov Súdnej rady. Ja som nepočul ani jedno jediné prepáč ani od vašich kolegov, ktorí tu prezentovali tento krok vlády, ktorý Ústavný súd dvakrát odobril. Bol prezentovaný verejnosti ako rozklad právneho štátu. Pani kolegyňa, nepamätám si ani, budem teraz narážať o vaše tvrdenia, kde sa bojíte, že budeme zneužívať nejaké obmedzenie slobody zhromažďovať sa. Povedzte mi jedno jediné zhromaždenie, ktoré bolo proti vláde SMER-u, kedy bolo zakročené. Nikdy. Naopak, boli to vlády, v ktorých boli aj vaši spoluautori vášho pozmeňujúceho návrhu zákona, kedy sa používala voda v mraze a gumené strelivo na rozohnatie davu.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, budem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Glücka.
Pán poslanec, návrhy zákonov sa neprijímajú len pre vlády SMER-u. Obsah a znenie zákona nemá byť taký, ktorý umožní komukoľvek, nielen vláde SMER-u alebo vám konkrétne, zneužiť jeho výklad na nejaké svojvoľné rozhodnutie. Po vás môže prísť iná vláda, ktorá, strany, ktorá nemusí byť v súčasnosti ani v Národnej rade, ktorú si ani nevieme predstaviť, aká vláda bude zložená. Nám ide o to, že takto sa právna úprava, dobrá a kvalitná právna úprava neprijíma. Nemôže byť jediným motívom jediný osamelý čin.
Tiež ma trošku znepokojuje, ako sa v tomto pléne argumentuje trestným konaním, ktoré stále prebieha. Ja napríklad nepoznám obsah trestného spisu voči pánovi Cintulovi. Čiže ja neviem posúdiť to, čo ste tvrdil vy, či ten čin bol motivovaný tými skutkami a či naozaj priamo súvisia s nejakými zhromaždeniami. Ak to viete vy a máte tieto informácie, neviem odkiaľ. Ale my nemôžme takto izolovane a takto veľmi účelovo prijímať právnu úpravu len na základe jedného skutku, ktorý sa stal. Vyspelý, sebavedomý, demokratický štát si musí vedieť poradiť aj s istou mierou možno možného rizika pri výkone práv a musí byť schopný naňho primeraným spôsobom a tak ako aj iné štáty vo svete reagovať. Nemôžeme ísť cestou obmedzovania občanov len preto, aby sme naplnili nejakú možno až nad mieru nejakú prevenciu tam, kde možno dôvody ani nie sú.
A prestaňme spájať, prestaňme spájať atentát s protestmi, lebo to nikde nikto zatiaľ nepreukázal a myslím si, že sa to ani nepreukáže, pretože naše protesty, ktoré boli voči tejto vláde, boli vyjadrením slobodného názoru občanov a občaniek. Diali sa v súlade so zákonom, o čom svedčí to, že neboli nikdy rozpustené. A vy nemôžte takto účelovo zavádzať pri prijímaní tak vážnej úpravy, akou je lex atentát a tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Dobrý deň, milí kolegovia, kolegyne, ja by som chcel za naše hnutie, za náš poslanecký klub SLOVENSKO povedať, že pre nás je neprijateľné v tomto zákone, že sa rieši doživotná renta pre Roberta Fica, že sa rieši obmedzovanie práva na zhromažďovanie a taktiež, ako povedali aj moji kolegovia na úvod, že sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní.
Jeden príklad za všetky. Včera o 20.00 h zasadá gestorský výbor, kde rieši úpravy, zmeny, pozmeňujúce návrhy krížom-krážom, kto niečo rýchlo donesie, tak poďme sa tým zaoberať. Tak dôležitá vec! Tak dôležitý zákon, ktorý prezentujete, vážení vládni kolegovia, ministri, poslanci, bývalý policajný prezident. A vy proste to potrebujete takto rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní 20.00 h večer rýchlo schváliť, lebo aby ste to mali už za sebou, aby už nastal ten pokoj, mier, aby už, aby už všetko bolo vyriešené, a na základe toho sa už, ako to povedal pán Kaliňák, už sa nebude eskalovať napätie, už sa to upokojí, už bude kľud, už bude ten pokoj.
Ja si osobne myslím, že toto je veľmi zlá cesta, ktorou ste sa vybrali. Tak ako zlou cestou sa vybrali už predtým vaši kolegovia, či to bolo pri organizovaní protestov, keď celý civilizovaný svet hovoril, videl, že ide o pandémiu COVID-19, keď vo všetkých civilizovaných krajinách opozícia spolupracovala s koalíciou, pretože vedeli, že ide o veľmi nebezpečný vírus, že treba nosiť rúška, že sa treba testovať, že sa treba očkovať. Všade, každý normálny civilizovaný svet to robil. Počúvali odborníkov, počúvali ľudí, ktorí sa tým celoživotne, celoživotne zaoberajú, ktorí to študujú. No vy ste si vybrali cestu protestov, lebo ste to potrebovali politicky zneužiť. A mnoho z tých ľudí, ktorí sa zúčastnili tých protestov, poväčšine starších ľudí, bolo nakazených a veľa z nich aj umrelo. To nám hovorili osobne pozostalí po týchto ľuďoch.
Potom sa môžme vrátiť k tomu, ako ste vy upokojovali situáciu a vypočuli ste si iný názor.
Áno, keď prišiel možno kontroverzne opozičný poslanec na svojom aute a povedal vám svoj názor, ktorý sa vám nepáčil, aká bola vaša reakcia upokojenia, ukľudnenia situácie? Počkali ste si na políciu, keď ho vykáže? Slušne ste ho išli poprosiť? Nie! Jeden poslanec terajší naskočil na to auto a začal trhať káble. Druhý poslanec terajší v jeho vlastnom aute ho fyzicky napadol úderom ruky do tváre a tento istý poslanec tu dnes bude hovoriť, že on nepočul "prepáč" od opozičných kolegov. On, ktorý fyzicky napáda, udiera bývalého premiéra Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady v jeho aute, on sa pýta, že nepočul od opozičných kolegov "prepáč"!
Takto by sme mohli pokračovať, vážení kolegovia, ako ste sa vy správali, ako ste provokovali, ako ste sa vysmievali ľuďom, keď nesúhlasili s tým, čo robíte. Ja si doteraz pamätám, keď premiér Robert Fico bol v Prahe na zasadnutí V4. Premiér Fiala ho usmerňoval, aby išiel do miestnosti, kde sa mali stretnúť, asi 100 metrov odtiaľ protestovali ľudia a nesúhlasili s tým, že ako sa vláda Slovenskej republiky chová k Ukrajine, ako sa vtiera Rusom a Putinovi, a vtedy tí ľudia úprimne nazlostení tam protestovali. Viete, čo urobil Robert Fico? Povedal Fialovi, premiérovi Českej republiky: „Počkaj ja sa idem ešte pozdraviť týmto ľuďom." Vysmial sa im do tváre a zakýval im!
Ľuďom, ktorí boli nahnevaní, ktorým sa nepáči politika vlády, premiér Slovenskej republiky ide zakývať a vysmiať sa im do tváre. Ľuďom, ktorí sú nahnevaní, ľudia, ktorí, ktorí sú frustrovaní z toho, ako sa správate k našim susedom z Ukrajiny. Priateľsky s úsmevom na tvári, vysmiaty im bol zakývať. To je provokácia! To viete veľmi dobre, pán Kaliňák! To je provokácia!
A potom poďme k tomu nehoráznemu činu. Áno, atentát na premiéra Slovenskej republiky a takýto útok je neprípustný. Je to niečo neuveriteľné a toto by sa nemalo diať v civilizovanej krajine. Súhlasím s tým! Bol som šokovaný, keď som to videl, čo urobil tento zmätený dôchodca. Ale ešte viac som bol šokovaný, keď som si vypočul v ten deň pána Blahu, vášho kolegu, keď som si vypočul pána Danka, ktorý síce aspoň potom na grémiu mimo kamier povedal: „Viete čo, ja som to, v ten deň som vybuchol, beriem to späť." Aspoň tam to povedal na tom grémiu, ale od Blahu som nepočul "prepáčte", pán Glück. Nepočul som prepáčte! Vy ste tu hovorili, že chcete počuť "prepáčte". Tak vám hovorím, že som od pána Blahu nepočul "prepáčte".
O tri dni na internete si vypočujem vášho kolegu koaličného pána Michelka, ktorý tu hovorí o tom, že my sme vredy, ktorý tu hovorí o tom, že nás treba zničiť, zlikvidovať, ostrakizovať.
Toto je ten pokoj? Toto je ten kľud? Toto je to zmierenie? Pozrite si to video, možno ste ho nevideli. Pozrite si ho!
A takto by sme mohli, takto by sme mohli pokračovať v tom, ako vy si predstavujete pokoj, zmierenie, upokojenie situácie, deeskaláciu napätia. Ja si osobne myslím, že ak to myslíte úprimne, snažíte sa to prezentovať, že fakt vám ide o ten zmier, tak poďme touto cestou, ktorú nastavila prezidentka Čaputová s prezidentom Pellerginim, kde žiadali všetkých zástupcov politických strán, predstaviteľov aj koalície, aj opozície: sadnime si za okrúhly stôl, poďme sa o tom baviť systematicky. Zavolajme odborníkov, ktorí celý život riešia bezpečnostnú situáciu, ktorí sa tým zaoberajú, celý život to študujú. Poďme vytvoriť okrúhly stôl, poďme si tam povedať argumenty, vládne, opozičné, argumenty, vypočujme si aj argumenty odborníkov a poďme to riešiť systémovo, tak ako to hovoria kolegovia z opozície. Počkajme si na závery nezávislého vyšetrovania.
Čo patrí ku politickej kultúre viac, ako keď takýto brutálny útok na premiéra Slovenskej republiky sa stane, aby odstúpil v ten deň minister vnútra? Z úcty k premiérovi Slovenskej republiky. V každej jednej civilizovanej krajine, keď sa stane takýto, nie takýto, oveľa menší hrozný čin, premiér alebo minister zodpovedný za tento rezort, ten minister jednoducho prevezme politickú zodpovednosť.
Ja si pamätám, keď spadlo lietadlo s našimi vojakmi, ktorí sa vracali tuším z Afganistanu alebo z Iraku, neviem presne, pán minister, vtedy Kašický tuším, odstúpil, pretože to bolo... (Reakcia z pléna.) Nie? Mne sa zdá, že to nebol Liška, ale v poriadku, ale ten minister odstúpil. Ten minister odstúpil, pretože prevzal politickú zodpovednosť!
Pri vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, minister kultúry, pod ktorý rezort patrí, patria novinári, odstúpil. A takto by som vám mohol hovoriť jeden príklad za druhým, v civilizovaných, slušných krajinách. U nás po veľkom tlaku, obrovskom tlaku odstúpil potom aj Kaliňák, áno, ale odstúpil nakoniec, už keď boli, celé Slovensko bolo v uliciach, aj Kaliňák!
Ale tu sa stane útok na premiéra Slovenskej republiky, o ktorom premiér Slovenskej republiky, ten istý premiér, pred mesiacom hovorí, že také niečo hrozí, že tu môže byť zavraždený alebo môže byť útok na vládneho predstaviteľa, stane sa tento skutok, dostane štyri guľky do tela, a minister vnútra povie, že nikto nezlyhal, všetko je okej.
Je toto podľa vás normálne?! Podľa mňa nie.
Potom sa zistí, že šéf ochrankárov bol dosadený okresný predseda HLAS-u, nejaký tréner džuda, ktorý má zastrešovať ochranku, aby všetko bolo stopercentne zabezpečené. Odpoveď ministra vnútra: Viete čo, on mal celú skrvavenú košeľu, on tam vtedy bol, takže všetko je v poriadku.
Podľa mňa keď sa stane takýto brutálny útok na premiéra Slovenskej republiky, niečo nebolo v poriadku. Niekto zlyhal. Niekto urobil chybu. Obzvlášť, keď premiér Slovenskej republiky mesiac predtým hovorí, že takéto niečo hrozí. Ja už neviem, čo viac sa musí stať, aby minister vnútra odstúpil. Z úcty k premiérovi Slovenskej republiky teraz hovorím. Čiže osobne si myslím, že nezačali ste dobre. Tak ako to bolo pri obrovskom, obrovskej pandémii covid, ktorý tu niektorí poslanci Národnej rady, splnomocnenci vlády spochybňujú. Takisto pri tých protestoch, ako ste ich zvolávali a priamo ste vystavovali riziku týchto ľudí, tak ako ste reagovali pri útoku na premiéra, ako reagoval minister vnútra, tak by sme mohli pokračovať pri presadzovaní a rýchlom, tvrdom presadzovaní zákonov, ktoré rozdeľujú túto spoločnosť, ktoré rozoberajú právny štát, ktoré ničia verejnoprávnosť. Ako keby ste to nepochopili. Ako keby ste nechceli pochopiť ten jav, že tieto veci rozdeľujú spoločnosť.
Váš názor je: ideme si tvrdo presadiť svoje, hlava-nehlava, nám to je jedno, proste v skrátenom legislatívnom konaní, proste budeme obmedzovať rozpravu. Za deväť mesiacov, pán Gašpar, za deväť mesiacov, odkedy ste vyhrali voľby, sa deväťkrát skracovala rozprava poslancom. Obmedzovala sa rozprava! Deväťkrát za deväť mesiacov!
Keď toto spravil Richard Sulík raz v dvetisícdesiatom, tak tu ste išli všetci skákať dva metre pod strop, možno neboli ste tu všetci, kolegovia, ale ja si pamätám, pozeral som to vtedy v televízii, Roberta Fica, bol to obrovský škandál, že si to Richard Sulík dovolil urobiť. Raz!
Teraz je to už štandard, je to normálna vec, skrátime, však v pohode, nie, je to v súlade so zákonom, tak čo, budeme skracovať, budeme brať možnosť poslancom opozície.
Včera napríklad moji kolegovia desiati nemohli ani vystúpiť, lebo už nezvýšil na nich čas a chceli by niečo povedať. Boli sme zvolení občanmi Slovenskej republiky, chceli sme mať, prejaviť svoj názor v tomto pléne, ale nie, vy ste si povedali, že vy to potrebujete skrátiť, lebo kto tu bude sedieť pri RTVS-ke dva-tri dni naviac? Veď ide leto, prázdniny, prečo by sme tu mali ešte sedieť a rokovať? To nie, pán poslanec, to neznamená, že keď tu teraz všetci nesedia, tak ako nesedia u vás všetci, že to nepozerajú a že si to nevnímajú. Možno vo svojich poslaneckých kanceláriách.
Takže vy proste idete tvrdo rušiť RTVS, rušiť ÚŠP, rozobrať tých prokurátorov, rozbiť tých policajtov, pretláčať svojich ľudí, okresných predsedov na dôležité pozície v štáte. Na dôležité pozície, kde majú byť odborníci, aspoň ten šéf ochranky mal byť ten odborník a nie okresný predseda HLAS-u!
Obchádzať zákon o dlhovej brzde, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde jasne ste si vy všetci zadefinovali v minulosti, že keď sa bude dlh navyšovať, verejný dlh, tak jednoducho platy vládnych činiteľov sa zamrazia, lebo tak je to fér. Proste teraz ste prišli k moci a žiadny zákon o rozpočtových pravidlách neplatí, však načo, však si zvýšime platy, poďme na to, páni ministri, poďme na to, poďme si ich zvýšiť, však čo, sme pri moci. Minister o tritisíc, podpredseda vlády 3 300, predseda vlády takmer päťtisíc, obídeme zákon, zvýšime si platy.
Toto je jasné, že to provokuje tých ľudí. Jasné, že je to výsmech do tváre slušným ľuďom, poctivo zarábajúcim peniaze, ktorí fungujú na základe nejakých pravidiel, keď vládni predstavitelia tie pravidlá obchádzajú s úsmevom na tvári, idú sa pozdraviť ľuďom, ktorých to trápi, a vysmiať sa im do tváre. Jasné, že ich to provokuje, jasné, že sú z toho nahnevaní a frustrovaní!
Takto by som tu mohol hovoriť o ďalších a ďalších príkladoch, ako ste podľa mňa úplne zle pristúpili k tejto vážnej situácii v súvislosti s útokom na premiéra Slovenskej republiky.
Osobne si myslím, že už po slovách Roberta Fica, ktorý hovoril, že takéto niečo hrozí, netrebalo prijímať žiadny nový zákon a žiadnu legislatívu, trebalo jednoducho posilniť bezpečnosť a ochranu ústavných činiteľov, možno netrebalo chodiť provokovať ľudí do regiónov, ktorí žijú z minimálnych platov, a keď tam už prišiel nejaký pomätený dôchodca so zbraňou, tak mal byť eliminovaný profesionálmi. A ak nebol eliminovaný, ak zaútočil na premiéra Slovenskej republiky, v ten deň mal minister vnútra odstúpiť a povedať: Prepáčte, beriem za to a prevezmem za to plnú politickú zodpovednosť. Posilniť ochranku, posilniť bezpečnosť, nechodiť provokovať ľudí, toto trebalo urobiť, jednoduchá vec.
A teraz si myslíte, že keď v skrátenom legislatívnom konaní budete pretláčať premiérovi a jedine vychádza to na Roberta Fica, čiže Robertovi Ficovi idete teraz zabezpečiť doživotnú rentu, že teraz budete obmedzovať práva na zhromažďovanie občanov Slovenskej republiky, že teraz už na základe toho nebudú môcť protestovať pred prezidentským palácom, lebo je tam 50 metrov a teraz 50 metrov od paláca alebo od plota? No predpokladám, že od plota. To znamená, že sa už nebude protestovať pred prezidentským palácom, lebo ako by to vnímal pán Pellegrini, nový prezident, ktorý nepotrebuje protesty na námestí.
Kúpi si, kúpi si byt Erik Kaliňák alebo mu ho kúpi jeho strýko pán Robert Kaliňák na námestí SNP a už ani na SNP sa nebude dať robiť protesty, lebo tam bude bývať europoslanec, bude tam mať byt. (Reakcia z pléna.) No super nápad, perfektné! (Rečník ukázal smerom do pléna.) Môžte sa prihlásiť, pán Jarjabek, a slušne môžte povedať niečo k tomu. Môžte slušne niečo povedať, lebo na to, že ste tu takto dlho a sa tu tvárite, že ste operný virtuóz, tak by ste sa mohli aj trošku slušnejšie správať, alebo operetný spevák, alebo neviem čo ste, kľudne sa prihláste a dajte mi faktickú, keď chcete, nevykrikujte tu!
Čiže pod rúškom toho, že vy chcete verejnosti povedať o tom, že vy chcete zabezpečiť bezpečnosť a že chcete, aby tu bolo upokojenie spoločnosti, tak vy idete zabezpečiť doživotnú rentu Robertovi Ficovi a idete obmedziť právo na zhromažďovanie, ktoré máme v Ústave Slovenskej republiky. Samozrejme, mrzí ma, že niektorí opoziční kolegovia sa tešia z toho, že ste si ich vypočuli, že ste boli ochotní si ich vôbec vypočuť. No mne to príde strašné, takto v skrátenom legislatívnom konaní tu sa tváriť, že tento zákon je lex atentát. Veď to je choré, čo to má, jakú to má súvislosť s týmto?
Pamätám si, ako v 2017. roku Robert Fico ako sociálny demokrat natočil video z Afriky. Video bolo o tom, že poslanci Národnej rady si chceli zvyšovať platy o tisíc euro. A Robert Fico vtedy hovoril, že toto je neprípustné a keď toto sa stane, že si poslanci zvýšia platy o tisíc euro, tak je ochotný aj svoju funkciu premiéra položiť. A teraz si predstavte, ten Robert Fico, on to nechce, on nechce ten papalášizmus, on nechce tie renty, no ale tak jeho kolegovia mu tu teraz budú schvaľovať renty, proti ktorým on zásadne ako sociálny demokrat nesúhlasí proti takémuto papalašizmu, predpokladám, keď to povedal v roku 2017.
Ja neviem, či to je dobrá cesta. Potom si ľudia na Slovensku môžu povedať, že Robert Fico, ktorý veľakrát býval na podivných miestach u daňových podvodníkov, jeden istý čas, dlhý čas bol susedom Mariána Kočnera, nosil veľmi drahé hodinky a ukazoval sa na luxusných dovolenkách, tak potom si ľudia môžu hovoriť, že odkiaľ má Robert Fico takýto príjem. Ja chápem, že keď mu schválite doživotnú rentu, tak bude si môcť, budú, bude si môcť Robert FIco povedať, že ale vidíte, ja mám doživotnú rentu, ja to mám z čoho platiť, ten vysoký životný štandard. A potom sú tu podozrenia, že takto chcete legalizovať príjmy Robertovi Ficovi. Načo to robíte? Načo ho vystavujete takémuto lynču ďalšiemu, alebo načo ho vystavujete takémuto ohrozeniu, kde zase len ľudia budú z toho nahnevaní, frustrovaní, práve tí ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch, ktorí veria tej sociálnej demokracii.
Tento narýchlo šitý zákon v skrátenom legislatívnom konaní vôbec nerieši to, pod akým rúškom ho prezentujete. Nerieši zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale rieši zlepšenie zabezpečenia životnej situácie Roberta Fica a policajnú šikanu ľudí, ktorí žijú na Slovensku.
Ak chcete riešiť jeho rentu, ak chcete riešiť jeho ochranku po tom, ako bude na dôchodku, prečo to nejde riadnym legislatívnym procesom, prečo to nejde cez odbornú diskusiu? Prečo takto rýchlo teraz to potrebujete robiť?
Dobre, každopádne, vidím, že je to, ako sa, ako hovorí klasik, hádzanie hrachu o stenu, ja chcem ešte na záver prečítať náš pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil ešte predtým, ako zasadal včerajší gestorský výbor. Vidím, že niektoré body z toho ste si osvojili, lebo zase je to narýchlo, nepripravené, šité horúcou ihlou. My sme v našom hnutí presvedčení, že tento zákon by mal, by ste mali stiahnuť, mal by ísť riadnym legislatívnym procesom. Ak tam chcete riešiť rentu Roberta Fica, mal by sa ten zákon volať riešenie zabezpečenia finančného Roberta Fica alebo premiéra Slovenskej republiky, nemal by sa volať lex atentát alebo zákon o zlepšení bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, a práve preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh, kde navrhujeme vypustiť všetky body. Takže teraz prečítam môj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, číslo parlamentnej tlače 364.
1. Čl. I sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
2. Čl. II sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
3. Čl. III sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
4. Čl. IV sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
5. Čl. V sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
6. Čl. VI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
7. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
8. Čl. VIII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Na záver chcem požiadať, aby sa o každom jednom bode hlasovalo samostatne.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať na všetko rovnaký názor, to si myslím, že v tomto určite sa rozumieme, že tým zmierom vnímame, že spôsob, ako označujeme politických oponentov, a to teraz beriem, či je to zo strany opozičného tábora, alebo koaličného tábora, tak treba naozaj zvažovať slová. Ja by som tak povedala, tak možno motto toho je, jemnejšie je teraz cesta. A tým by sme naozaj mali spoločne začať. Spoločne by sme mali začať tým, že zvážime výroky, ktoré používame na adresu politických oponentov. Ale potom je namieste naozaj, aby sme toto vnímali spoločne. Nemôžu zaznievať zo strany koaličných politikov aj predkladateľov tohto návrhu zákona, nemôžu označovať za terč médiá, opozíciu, že oni sú tí, ktorí za to všetko môžu. Takýmto spôsobom žiadna zmena spoločnosti nebude. Ja preto osobitne oceňujem aj z dnešnej tlačovej besedy, aj čo zaznelo aj z úst pána poslanca Gašpara, že sú to aj výroky koalície, ktoré prispievajú alebo prispeli k napätiu v spoločnosti.
A to, čo by som očakávala, je, že v samotnom návrhu zákona sa aj niečo v tejto súvislosti objaví alebo aspoň bude nejaká diskusia, kde si k tomu niečo povieme, že nebudeme vzájomne hľadať, že či to niekto teda doznal, alebo nedoznal, a už vôbec by sme nemali podľa mňa očakávať, že na tlačových besedách a vôbec by sme nemali tomu, tomu vlastne čeliť na tlačových besedách. Naopak, sme zase vzájomne označovaní za terče, že ten a ten za to a za to môže. Takýmto spôsobom to napätie, tú polarizáciu nijakým spôsobom neutíšime.
Ja si dovolím aj k vám, pán minister, a vždy ma mrzí, keď rozpráva ktorýkoľvek poslanec a minister nie je na svojom mieste ako navrhovateľ, lebo sa domnievam, že potom navrhovateľ nepočúva, že jednoducho nato tu to miesto toho navrhovateľa je, že sa predpokladá, že jednoducho ten, kto je navrhovateľ, počúva, čo sa prednáša v poslaneckej rokovacej snemovni. Nato to miesto je tu tak určené a ja sa musím priznať, že je to vlastne výnimka, že navrhovateľ je na svojom mieste a robia to vlastne iba poslanci. Ale, ale... a ja sa, možno ja osobitne sa k tomu stále vraciam, lebo aj to je podľa mňa prejav vzájomnej neúcty. (Minister Kaliňák si sadol na miesto navrhovateľa.) Prepáčte, pán minister, a veľmi ma, a oceňujem, že na to reagujete, lebo musím povedať, že vaši kolegovia, osobitne vaši koaliční partneri z SNS nikdy na to nereagujú takýmto spôsobom, ešte ani raz som sa s tým nestretla. A ja si nepamätám, že ja ako ministerka by som vám niekedy toto urobila. Keď som bola odvolávaná, tak som nešla pomaly na hygienickú prestávku, lebo som to brala, že proste nech sa páči. Toto je proste rešpekt k parlamentnej demokracii. Že ďakujem, oceňujem to, pán minister, lebo nemusíme mať zhodu na viaceré veci, čo sa deje v spoločnosti, ako prebieha celý proces, ale že sa vzájomne aspoň vypočujeme s nejakým rešpektom, tak to je podľa mňa naša spoločná cesta. Naozaj ďakujem veľmi pekne.
Aj mi je nepríjemne, ale musím to povedať, pán minister. Som rada, že tu ste, a aj si myslím, že aj tomu treba vzájomne čeliť. Aj od vás som si aj ja samotná vypočula výroky, že mám krvavé paprče. A potom následne som, samozrejme, dostala vyhrážky aj na sociálnych sieťach, že som vrahyňa, ako dokážem vychovávať deti, či sú vôbec moje, či som vôbec žena. Ja musím byť mužatka, ja som bacharka, ja tam tých ľudí mučím. Nedokázala som nijakým spôsobom ľuďom vysvetliť, že skutočne nemám na tom žiadny podiel viny. Ja rozumiem aj politicky, že všeličo povieme emotívne. Ale vy ste ma skutočne, teraz myslím ako celok koalícia, označovali vlastne, by som povedala, že k tomu ani, ani to neskončilo, to môže aj potvrdiť pán poslanec Gašpar v našej poslednej debate, že znovu ma označil ako terč a zodpovednú za úmrtie generála Lučanského. Znovu! A nebolo to dávno, bolo to v nedeľu, kedy som, kedy bolo na mňa zaútočené v parku. A ja to poviem znovu, bola som tam s mamou, s dcérou, ja som držala veľkého psa, kde, boli to hrubé urážky aj s tým, že som ja zodpovedná za úmrtie generála Lučanského. Zhodou okolností tá osoba mala so sebou malého psa, ktorý teda nebol nebezpečný, ale skákal po mojej mame a zablatil ju, ale snažila som sa proste zachovať pokoj, už kvôli proste mojim blízkym. Mojim blízkym. A ja vám poviem, že aj v tých debatách, ktoré ja som viedla s ľuďmi, kedy ma označovali za vrahyňu, som im vysvetľovala, že to tak proste nie je. Tak ich odpoveď bola, ale veď to povedal pán Kaliňák. Tak keď to hovoria tí politici, tak hádam si nevymýšľajú. Keď ma označujete proste za vrahyňu, no tak to, proste na tom musí byť predsa niečo pravdy. Takže mám si počkať na spravodlivý trest, tak to mi vlastne vždy tí ľudia napíšu, že to ma teraz čaká, keďže mám tie krvavé paprče. A nezastavili ste sa. Znovu v našej poslednej debate, proste znovu používate ten istý spôsob útoku. Nezastavilo vás to! A nechcem tu čítať všetky výroky, ktoré aj naozaj od vašich predstaviteľov zazneli. A, bohužiaľ, aj od pána premiéra, ktoré podnecujú k násiliu. Práve také výroky mal. Ja neviem o tom, že by niekto od nás tu mal výrok, že proste s lopatami máme na niekoho ísť. Naozaj o tom neviem. Ak niekto niekomu staval šibenicu, tak to nie je správne a nikdy by som to neschvaľovala. Nikdy! Nikdy!
Takže ja som za to: poďme urobiť spolu krok. Ja keď sa tu bavíme o bezpečnostných opatreniach, tak som si našla takýto dokument, možno ste ho si všimli aj ostatní poslanci. Volajú sa Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti politikov vo verejnom živote. Urobil to Parlamentný inštitút v júni 2024. V úvodnom slove sa dozvedáme, že je to reakcia na atentát. Že vlastne to, čo urobil Parlamentný inštitút, si pozrel iné krajiny, iné skúsenosti, na základe toho dal návrhy, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zvýšili bezpečnosť. Osobitne, keďže je to Parlamentný inštitút, zameral sa na bezpečnosť politikov. Ja si myslím, že sú tu viaceré návrhy, ktoré sú naozaj hodné zamyslenia. Nie všetky patria do zákonov. Ja som a aj budem prednášať pozmeňujúci návrh, kde sme sa inšpirovali práve tým, čo je tu navrhnuté naším Parlamentným inštitútom. Aj k tomu bližšie poviem. Aj si myslím, že by to skutočne mohlo pomôcť k našej bezpečnosti. Pretože nielen my v opozícii, ale aj vy v koalícii čelíte vyhrážkam. Veď to tu samo bolo povedané. Neviem, či to bolo z úst pána poslanca Gašpara, že práve povedal, myslím, že ste to povedali aj na branno-bezpečnostnom výbore. Po atentáte sa tie vyhrážky, naozaj je ich ešte viac. Všetci im čelíme. Aj ja im viac čelím. Na sieťach bolo, že som ďalšia v poradí po premiérovi. Ale s inými politikmi. Dokonca niektoré naozaj tie výroky boli zjavne bez akejkoľvek kontroly. Aj so zbraňou, aj so všetkým, čo k tomu patrí.
Ja len si dovolím ešte uviesť jeden príklad, ktorý mi prišiel tiež nebezpečný, ktorý sa stal a ktorému som čelila, ale ako ministerka. Len tým, že, to, že sme vo verejnom živote ako politici, tak vlastne vstupujeme a prijímame poslanie, ktoré so sebou nesie aj určité riziká. A je mi jasné, nech prijmeme akékoľvek bezpečnostné opatrenia, tak proste nie všetkému sa dá úplne zabrániť. Ja som v detskom centre 1. júna na deň detí, bola som oblečená ako ministerka, lebo som proste išla z porady, ale chcela som deťom urobiť radosť, tak som ich zobrala, boli sme v detskom centre a išli sme do kina. Bola so mnou ochranka, lebo mám na to nárok ako ministerka spravodlivosti. Iný človek, veľmi silne zdatný fyzicky, mi naznačil, že mám ísť dole. Následne, keďže tam bol ochrankár, tak som išla za ním, chcela som s tým človekom komunikovať, povedal, že nie je to vhodné, nie je to bezpečné, bezpečne vhodne toto robiť, mám to nechať tak, ostať v bezpečnej vzdialenosti. A následne bolo vyhľadané, že patrí do skupiny Brat za brata. Fotografiu moju, ktorú tam vyhotovil, poslal do tejto skupiny, že tu som, aby všetci vedeli. Ja teraz nejdem hodnotiť túto organizáciu, ja vám len chcem povedať, že proste výroky, ktoré používame, a spôsoby, ktoré, ja tomu rozumiem, že niekedy treba použiť skratky, je zrozumiteľné, že my ideme príliš do detailov, ale tú hrubosť, ktorú používame, je naozaj nebezpečná. Jednoducho tá spoločnosť je polarizovaná. Naozaj tu sedíme na sude s pušným prachom. Všetci tu sedíme. A mne je to naozaj veľmi-veľmi, úprimne ľúto, čo sa stalo pánovi premiérovi. Naozaj mi je to úprimne ľúto. A skutočne my všetci, čo tu sedíme, mu prajeme, aby sa z toho zotavil. Ja si myslím, že každý z nás vie, že po takýchto zásahoch to naozaj nebude ľahké a je veľmi otázne, či bude úplne v poriadku. Ja, všetci to vieme, je to veľmi otázne. A preto vám v niečom aj ľudsky rozumiem. Aj keď mi to, myslím si, že aj opozícia sa k tomu nemôže postaviť inak ako kriticky k doživotnej rente. Ale v niečom vám ľudsky rozumiem, že práve teraz a takto. Ale to nepatrí do zákona o bezpečnostných opatreniach.
A o to viac ma mrzí, že ste si s nami nesadli, že ste jednoducho nešli na ten okrúhly stôl do prezidentského paláca. Že ste si s nami nesadli aj k tomu, aby sme si povedali, čo treba spraviť. Jedna z vecí, ktorá je v týchto opatreniach, možno nám príde ako smiešna, ale asi v tom Írsku, kde mali s tým veľkú skúsenosť, čo spôsobila tá polarizovaná spoločnosť, tak im dávalo zmysel pri otvorení schôdze zaviesť opatrenie, že jednoducho predsedajúci vyzve poslancov k tomu, aby zvážili svoje výroky. Aby sme ostali civilizovanou spoločnosťou. Ale to sme sa aj zhodli, to nepatrí teraz do zákona, aby sme tu prijímali. A že jednoducho zjavne treba hľadať spôsoby, ako si to spoločne pripomínať. A to napríklad si myslím, že by nám spoločne pomohlo, si to vzájomne pripomínať, že chceme to robiť inak. Ale potom aj vy musíte nám k tomu niečo povedať, že to chcete robiť inak.
Ja si osobne myslím, pán minister, že by ste možno teraz zvážili inak ten výrok. Myslím si to po tom, čo spolu teraz zažívame. Ale skutočne ma zamrzelo, aby som si znovu teraz vypočula, pár dní dozadu, že ja som zodpovedná za mučenie ľudí vo väzniciach, a pritom pán poslanec Gašpar mi sám povedal, a úprimne je mi vlastne ľúto, že z vlastnej skúsenosti, ja v tomto naozaj nemám krvavé oči, že jednoducho zbor väzenskej, justičnej stráže. A vy to podľa mňa viete povedať tiež, pán minister, že tí ľudia, osobitne, ak tam niekto príde, samozrejme, s prezumpciou neviny sa to môže stať vlastne každému, osobitne ak sú to ľudia v takýchto vysokých funkciách, bývalých či súčasných, majú k tomu naozaj, by som povedala, že výnimočný vždy rešpekt. Vždy rešpekt. Absolútny. Absolútny. A robia všetko pre to, aby nielen aby bolo splnené všetko to, čo, samozrejme, očakávame od práva, ale aby nikoho ani nenapadlo mať pochybnosť, že by to bolo inak. A nebolo to tak ani v prípade, samozrejme, inak ani v prípade generála Lučanského. Nakoniec šéfom väzenstva vtedy bol človek, ktorého ste si vybrali vy, koalícia, ktorá bola vtedy vo vláde. Zmenili ste šéfa väzenstva po tom, čo odišla Lucia Žitňanská z vlády. Vtedy bol šéfom Peter Pellegrini, stal sa ministrom spravodlivosti minister Gál a zmenili šéfa väzenstva. To nebol človek, ktorého som si ja vybrala. Ale ja som ho tam nechala aj preto, že mi to prišlo aj voči vám, voči všetkým. Nechcela som dať žiadnu pochybnosť od začiatku, že by tu došlo k niečomu z mojej strany od kohokoľvek, osobitne tu vo väzenstve, že by sa niečo malo diať inak.
A preto viem aj vzhľadom na to, že tam tento človek ostal, že ste mali všetky informácie o všetkom a že ste veľmi dobre vedeli, že všetky opatrenia boli prijímané v najvyššej pozornosti k tomu, aby sa nič takéto nestalo. Veľmi dobre ste to vedeli. Som si o tom istá z prvej ruky a bez toho, aby som vás ja o čomkoľvek informovala. A preto tieto, tieto výroky, ktorými ste ma dostali do situácie, že ja čelím každý deň takejto nenávisti, každý deň. To je len otázka, koľko ľudí zablokujem kedy. Každý deň čelím tomu, že som vrahyňa a že ľudí mučím a že vlastne nie som žena, som necitlivá, nemôžem mať rodinu. Neexistuje muž, ktorý by sa so mnou stretol. Ako, je toto v poriadku? Čelíte tomu vy, muži, takémuto niečomu? Niekto z vás tomuto čelí? Veď to je nechutné! Nie je to nechutné? No ale aj vy ste k tomu prispeli, pán minister. Ja som nepočula od nikoho z vás ospravedlnenie. Nič. Ale my sme zodpovední za to, čo sa stalo. Len my, hej? My sme boli od začiatku označovaní.
A preto mrzí ma, že sme si spolu nesadli. Veď nemusíme mať na všetko rovnaký názor. A že by ste nám aspoň v tomto prejavili proste nejaký rešpekt, že poďte, toto chceme dať do parlamentu. Áno, chceme tam aj doživotnú rentu a to pre toto a pre toto. Prečo ste si na nás nemohli nájsť čas, prosím vás? Veď ja oceňujem, že ste si našli teraz, ale zase úprimne, ak by ZMOS, Súdna rada, verejný ochranca prác, generálny prokurátor nedali svoje výhrady, ja teda akože neverím tomu, prepáčte, že by ste uznali naše pripomienky. No sa usmievate. Neverím tomu. Ale som rada, že ste nám dali svoj rešpekt. Vnímam to trošku inak ako pán poslanec Šipoš. Ja si to vážim, lebo ste to nemuseli urobiť, ale ste nás prizvali k stolu a rokovali sme. Radi by sme boli skôr, ale oceňujem, že k tomu vôbec došlo.
Rovnako oceňujem, že ste ochotní si vypočuť aj pozmeňujúci návrh, na riešenia ktorých sme sa inšpirovali z tejto správy. Nemám žiadny prísľub, ale oceňujem, že sa chcete o tom rozprávať. Oceňujem, lebo to je podľa mňa diskusia, ktorá proste nám patrí v rámci vzájomného rešpektu medzi opozíciou a koalíciou. Mohlo to byť skôr, mohol to byť dokonca možno aj spoločný návrh, mohli ste si doživotnú rentu riešiť samostatným návrhom a mohol tu byť návrh, na ktorom sa proste zhodneme. Naozaj to tak mohlo byť. Mohli sme sa aj o tom zhromažďovacom práve trošku viac rozprávať, ale ten stret, ktorý ste tu vytvorili, mne je ľúto to povedať, je mi to ľúto povedať aj voči kolegom tu zo SLOVENSKS, bývalého OĽANO, ale toto už je trosku déja vu, Igor Matovič. Viete, my sme si to zažili vo vláde, že sme si prečítali niečo v statuse. Ráno prišiel návrh a večer mal byť schválený, hej, v skratke. Vy nám toto teraz robíte. My sme kvôli tomu odišli z vlády, lebo takýto spôsob vládnutia je nezodpovedný a v tomto aj amatérsky. My sme nedokázali akceptovať, že to dosiahlo tú hranicu, ale vy máte teraz viac skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v bývalej vláde za pandémie! Tam sme sa dostali! Trestný zákon vlastne sa tu robí v skrátenom legislatívnom konaní!
Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré chcete, aby sme vám prijali, podporili, neurobili ste k tomu ani krok a narýchlo všetko.
Takže oceňujem na jednej strane, že... a ja si myslím, že to je oceneniahodné nakoniec bez ohľadu na to, v akej miere ste si vypočuli nás, ale ste si vypočuli či ZMOS, či Súdnu radu, či verejného ochrancu práv, osobitne že ste si vypočuli aj tú časť, ktorá súvisí s otázkou, či je namieste vlastne tú identitu zisťovať len so súhlasom prokurátora; bavíme sa o zisťovaní vlastne podozrivých, potenciálnych páchateľov priestupkov, ktoré súvisia so šírením aj vyhrážok, hej, je to legitímny návrh, o ktorom sa treba rozprávať, že ste si to vypočuli, že to zaznelo a vypočuli ste si to a do toho, ja to, akože oceňujem to, je to, je to dobrá cesta. Nemuselo to byť takto, mohli ste to dostať v rámci normálnych pripomienok, nikto by o tom nevedel, by ste to proste akceptovali, sem by prišiel iný návrh, ale som rada a to oceňujem, že proste k nejakej reflexii tu došlo.
Je tam stále mnoho návrhov, ktoré aj z ohľadom na našu debatu vy viete aj tie dôvody, ktoré my nevieme prijať. Ja... a už pôjdem konkrétne k samotnému návrhu zákona. V tom zhromažďovacom práve ja, a myslím si, že to nebude nekorektné, že si dovolím povedať zopár vecí aj z našej diskusie, ktorá medzi, medzi nami bola s klubom vlastne aj Progresívneho Slovenska a s vami a s pánom poslancom Gašparom, lebo to súvisí k tomu pochopeniu skôr, ktorá, ktorá je pri tom hľadaní toho účelu zákona. Jednak si myslím, že striktne treba asi v nejakej miere dodržať nejakú dôveru, ktorá v takýchto rokovaniach je, ale myslím si, že to, čo tu medzi nami odznelo, že prečo takýto zásah do zhromažďovacieho práva, v tom si myslím, že je medzi nami nedorozumenie, že tu my jednoducho nemôžme súhlasiť len s tým, čo ste boli ochotní pripustiť v rámci tej korekcie pri zhromažďovacom práve. A bez toho, aby so išla do detailov, lebo myslím si, že to už je zrejmé aj z návrhu, ktorý tu predniesla aj pani poslankyňa Mesterová, kde stále trváme na tom, aby došlo k zmenám, tak to nepochopenie naozaj pramení z toho, že inak vnímame podstatu zhromažďovacieho práva. A nemyslím to v zlom, ale trochu tomu aj rozumiem, že ako bývalý prezident Policajného zboru pre zachovanie poriadku v spoločnosti, ja si myslím, že tam prirodzene inklinuje k tomu, že dať tomu zhromažďovaciemu právu menej alebo čo najmenej, koľko je len nevyhnutné, lebo je to potenciálny priestor na akýkoľvek nepokoj a násilie. To je pravda, hej, to neviem, či to bolo z vašej strany, dnes som si vypočula, že vlastne tak či tak sa tí ľudia zhromaždia a niekto tam hodí granát, tak vlastne ten priestor sa tu vytvára. No vytvára sa, ale kvôli tomu nezakážeme zhromaždenia, ale ja akože aj tomu rozumiem tomu nastaveniu.
Od pána ministra obrany rozumiem, že to nastavenie z pozície štátu, by som povedala, že skôr si viac nechať, ako to dávať tým ľuďom a občanom, ale teraz chrániť poriadok. A myslím si, že je na druhej strane asi absolútne prirodzené, že opozícia zase chráni tú druhú časť, že cit, má k tomu väčší cit, keďže sme aj v opozícii, že my sa na to pozeráme zase z toho ostatného pohľadu a vnímame, k čomu vlastne to zhromažďovacie právo slúži. A myslím si, že aj vy by ste boli na to viac citliví, keby ste boli v opozícii, domnievam sa.
A, lebo z toho vášho návrhu aj z toho vyjadrenia, ktoré ste dnes dali na tlačovej besede, vyplýva, že vidíte skutočne v prvom rade to zhromaždenie ako priestor pre nepokoje, dokonca bolo označené, že tie zhromaždenia, ktoré tu boli po septembri, že tie sú dôvodom toho, že vôbec došlo k tomu atentátu, čo považujem za veľmi nebezpečné vôbec o tomto rozprávať, osobitne keďže je embargo na celý prípad. To si myslím, že je veľmi nekorektné od vás toto robiť aj v tom politickom boji. Ale to zhromaždenie, to zhromažďovacie právo, to je, nie náhodou bolo prijaté s tým zákonom v roku 1990, krátko po revolúcii, že jednoducho tým zhromaždením ľudia vyjadrujú svoj názor k nejakému verejnému dianiu. A je to správne a je to dobré pre demokratickú spoločnosť. A že dá sa vždy očakávať, že keď niekto dá jedno zhromaždenie s jedným účelom, že niekto bude mať na vec iný názor a chce ho jasne dať tiež najavo. Napríklad 14. marec, prezidentský palác, tam sa zhromažďujú zvyčajne ľudia, ktorí oslavujú 14. marec. A potom zvyčajne kúsok odtiaľ na Poštovej sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú dať jasne najavo: tento názor je nesprávny, vychádzajú z nepravdivých skutočností, a chcú dať jasne najavo, koľko tých ľudí je a že ich je oveľa viac, aspoň to je moja skúsenosť, a že nemáme počúvať na ten názor, čo odznieva pred prezidentským palácom. A podľa mňa je úplne zrozumiteľné, že tie zhromaždenia chcú byť v nejakej miere v určitej blízkosti, aby vyslali ten signál tej spoločnosti. V Amerike vlastne, keď sú zhromaždenia, kde jednoducho ten prejav je oveľa širší ako u nás, keďže nemajú jednoducho fašistickú minulosť, tak keď sa robí zhromaždenie, ktoré vlastne samo osebe je, vo svojej podstate popiera práva iných, menšiny, tak následne reakcia spoločnosti je, že robí oveľa-oveľa silnejšie, väčšie zhromaždenia, dáva najavo, názor spoločnosti na túto vec je absolútne opačný. A tým vlastne korigujú, sa domnievam, veľmi jasne aj to, čo vlastne v rámci zákona nemajú obmedzené ako u nás. Že jednoducho u nás sa obmedzujú samozrejme aj výroky, ktoré sú urážlivé voči iným z dôvodu rasy, náboženského presvedčenia a podobne. V Amerike to takto nie je, ale vyjadrujú to práve cez tento priestor, cez to zhromaždenie, takto to vlastne v tej spoločnosti korigujú.
Takže to, že v spoločnosti nepanuje jednotný názor na vec, no to proste patrí k demokratickej spoločnosti. A tie zhromaždenia v nejakej blízkosti, v nejakej blízkosti, ktorá dáva zmysel tomu samotnému účelu, to tak jednoducho bude, nemôže byť jedna na jednej strane mesta, druhé na druhej strane mesta, ale úplne súhlasím, že nemajú byť tak blízko, aby to bolo proste nezvládnuteľné pre políciu. A to, čo mne sa javí z toho návrhu, je, že vy vlastne umožňujete, aby to bolo pomaly na druhom konci mesta. A v tom ja vidím ten necit trochu pri tom, pri tom navrhovaní tých jednotlivých ustanovení.
Blízkosť obydlia, rovnako pri blízkosti obydlia nevidím to tak, ako to bolo prezentované aj na tlačovke poslaneckého klubu SMER, že právo na súkromie má navrch nad zhromažďovacím právom. To tak nie je, to nie je pravda. To ani nevyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu, to proste takto nie je, keby malo navrch, tak na Námestí SNP by nikdy zhromaždenie žiadne nebolo, veď aj tam bývajú ľudia. To tak nie je, proste je to naozaj na tých lekárnických váhach, aby sme vždy sledovali, aký účel to zhromaždenie má, či je to prijateľné pre ten zásah do toho súkromia s ohľadom na to, k čomu ten, to zhromaždenie smeruje, to tak jednoducho je a je to ťažké a je to ťažké, ale tak to proste, takto proste s tým zhromažďovacím právom je.
A tie rezy, ktoré ste tu navrhli, sa nám, sa nám javia, a v tom máme zhodu v rámci opozície, že idete príliš ďaleko. Ja rozumiem tomu cieľu toho pokoja, tomu rozumiem, ale idete príliš ďaleko, čo považujem za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. A myslím si, že to vychádza z toho určitého nepochopenia tej podstaty toho zhromažďovacieho práva. Čiže tam, toto nevieme prijať.
Nevieme prijať ani to, že musíme teraz hneď rozširovať priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja dám tú doživotnú rentu bokom, lebo to nie je bezpečnostné opatrenie, vieme o tom, samozrejme, že tam nepatrí, nemá tam čo robiť, to bezpečnosť nezvýši.
Zákon o Policajnom zbore, tam nakoniec sú ustanovenia, ktoré podľa nás aj keby ste tam nedali, tak sa nič nedeje v tomto momente, pretože, áno, je to riešené cez uznesenia vlády, ale nie, nie sú to opatrenia, ktoré hneď treba, lebo bez nich sa nezaobídeme, kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania, ale s tým by sme asi vedeli žiť, aj keď nesúhlasíme s tým procesom, ako to prijímate.
Aj s ohľadom na čas, ktorý mi ostáva, tak si dovolím odôvodniť naše, náš pozmeňovací návrh, lebo potom vlastne už budem mať priestor iba ho prečítať. To, čo navrhujeme, inšpirovali sme sa práve týmito opatreniami a naozaj odporúčam aj kolegom poslancom si ich pozrieť, je to podľa mňa veľmi inšpiratívne a možno aj pre pána ministra, ak by mal záujem. To, čo z tohto sme si vybrali, je vytvorenie jednotiek pri parlamente a pri polícii, ktoré sa budú venovať vyhrážkam. Pri parlamente preto, lebo sme tu poslanci parlamentu, to znamená, môžme reagovať na to a aj z toho, čo tu zaznelo, je zrejmé, že máme zhodu, že osobitne aj po tomto atentáte, ak niekto čelí najviac vyhrážkam, tak sme to práve my tu v parlamente v rámci nášho politického boja a všetkého, čo tu odznelo a čomu spoločnosť čelí. Teda to, čo navrhujeme, je, aby sa vytvorilo vlastne určitá jednotka, môže to byť pod Kanceláriou Národnej rady v parlamente, ktorá bude vlastne zbierať takéto vyhrážky a bude napomáhať poslancom aj pri ochrane pred kybernetickým obťažovaním, takéto podnety od poslancov bude prijímať, bude ich sledovať aj na sociálnych sieťach a bude intenzívne potom spolupracovať a komunikovať, komunikovať s políciou.
Pri Policajnom zbore navrhujeme vytvoriť podobne špecializovaný útvar, bola by to vlastne taká dvojička aj k tejto jednotke pri parlamente, ten útvar pri Policajnom zbore navrhujeme urobiť širšie. A ja rozumiem, že v podstate by sme to mohli nechať na ministra vnútra, ale keďže chceme mať istotu, že taký útvar sa vytvorí, tak navrhujeme, aby to bolo jasné priamo zo zákona, že bude tu takýto útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok aj vrátane tých, čo sú na sociálnych sieťach. A to je to širšie a nie sú to len poslanci, môžu to byť, samozrejme, aj lekári napríklad počas pandémie, čomu čelili. Považujem za dobré, aby sa vlastne sústredila takáto činnosť polície aj v rámci hľadania preventívnych opatrení, a myslím si, že nie je správne, aby vyhrážky, ktoré k nám smerujú, boli potom odstúpené na obvodné oddelenia Policajného zboru, to si myslím, že jednoducho dôsledne sa tieto vyhrážky ani, ani nemôžu odstíhať a odsledovať a dostíhať tí páchatelia. A keď to bude jeden útvar, môže nájsť aj preventívne opatrenia nakoniec, ktoré budú smerovať na elimináciu týchto vyhrážok, ktoré sú aj voči vám, možno aj voči kolegom, ktorí nie sú v parlamente, aj voči profesiám, že proste je dobré, aby to, ja si myslím, že takýto útvar to bol a sa tomu venoval. Aj tak sa tomu tá polícia musí venovať, takto by to proste bolo na jednom mieste. A to si myslím, že to by bola cesta a pre nás z parlamentu by to bola vlastne dvojička popri takejto jednotke pri Kancelárii Národnej rady. Ja si myslím, že do spoločnosti treba vyslať signál, že s tým postihom takýchto nebezpečných vyhrážok to myslíme ako spoločnosť vážne a že toto nebudeme tolerovať.
V rámci ostatného času, ktorý mám, tak si vás dovoľujem vyzvať aj, pán minister, aby ste zvážili aj podporu tohto, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A, samozrejme, že máme za to, že skôr je namieste tento návrh stiahnuť a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ale to môžem, samozrejme, v rámci tohto vystúpenia povedať, neverím tomu, že by sa tak stalo, a tak si dovolím skôr reálnejšiu výzvu a to je tá, že ak uvažujete o ďalších opatreniach, tak nás, prosím, prizvite k stolu. Možno prídeme na veci, ktoré sa vám budú páčiť, možno vás ani nenapadnú, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som v prvom rade chcela vecne k tomu návrhu zákona.
Odznelo tu nejaké výhrady vo vzťahu ku kolidujúcim demonštráciám a teda zhromaždeniam. Ja tiež mám obavy z toho, ako je to nastavené, či bude naozaj zachované to, čo aj vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že vždy má byť zachované sloboda zhromažďovania v prípade pokojného zhromaždenia. To úplne mi nevyplýva z toho návrhu zákona, či toto bude v praxi aplikované takýmto spôsobom.
A teraz by som chcela pár slov ešte k tomu, čo pani poslankyňa Kolíková otvorila, a teda vyhrážky a útokom, ktorým čelí, mňa to naozaj mimoriadne mrzí. Sama si tu zažívam obdobné situácie, aj mne sa stalo, že som s mojou šesťročnou dcérou bola na verejnosti a čelila verbálnym útokom. A je to niečo, čo by sme nemali nikto akceptovať a tolerovať. A, bohužiaľ, teda aj v dôsledku kampane, ktorú viedli aj koaličné strany aj vo vzťahu k mojej osobe a hoaxy a bludy, ktoré šírili, tak doposiaľ dennodenne dostávam správy, kde sa ma ľudia pýtajú, čo mám medzi nohami, aká som ja pošahaná, zvrátená a podobne, mi odkazujú, a odkazujú mi, že by som nemala byť rodičom. A ja neviem, či vy takéto správy dostávate, ale je naozaj hrozné, keď vám ľudia adresujú odkazy tohto typu a spochybňujú napríklad vaše rodičovstvo. Tak by som vás chcela vyzvať, rovnako ako pani poslankyňa Kolíková, aby ste vážili svoje slová aj pri transfóbnych a homofóbnych vyjadreniach, ktoré, žiaľ, z vašich úst odznievajú často, lebo ony majú svoje dôsledky a ja ich teda dennodenne zažívam.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, Mária. Čo bolo dôležité, že si naozaj poukázala na nejaké ďalšie opatrenia, ktoré navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu. A myslím si, že sú tam celkom dobré nápady, ktoré by sa mohli dostať potom do toho lex atentát a zároveň, samozrejme, potvrdzujú to, že tá komunikácia s opozíciou na tomto návrhu zákona je opodstatnená, a vidíme to aj v tom duchu, že došlo aj k zmenám toho pôvodného návrhu.
Spomínala si aj vyhrážky. Áno, vyhrážky dostávame všetci, ako ja už som si na ne zvykol, dostával som anonymné listy domov, kadečo, samozrejme, že to nejak sa dá brať ako súčasť politického života na Slovensku, ale odráža to aj ten spôsob vzťahov a komunikácie, napätej atmosféry, ktorý tu máme. Preto si myslím, že by mal byť naozaj že obojstranný záujem tú komunikáciu nejakým spôsobom začať vylaďovať. Preto mal byť ten okrúhly stôl a tak ďalej, pretože úprimne osobne sa mi nepáči permanentné zneužívanie napríklad toho uniknutého videa atentátnika, na základe ktorého je potom obviňovaná opozícia z toho, že proste to bol nejaký opozičný politický aktivista a niečo podobne, napriek tomu, že to vyšetrovanie ešte neskončilo. Čiže je to naozaj niečo, čo vlastne ako keby prilievalo olej do ohňa.
Takisto čo sa týka renty, však dobre vieme, že to nezlepší bezpečnostnú situáciu, okrem Británie niet krajiny v Európe, ktorá by niečo takéto mala zavedené. Viem napríklad, vidíme, že kancelára Kurza človek bežne stretne napríklad na viedenskom letisku a tak ďalej, našiel si inú prácu a tak to iste platí aj pre iných premiérov, čiže to by bol nejaký unikát. Zároveň sa to mohlo dať normálne do zákona ako novela zákona o platových podmienkach ústavných činiteľov, mimo tohto, nemuselo to byť v rámci toho lex atentát, mohli sme sa sústreďovať naozaj na tie podstatné veci, ktoré sa týkajú zlepšenia bezpečnostnej situácie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani ministe... pani bývalá ministerka Kolíková, verte mi, že ma to ľudsky mrzí, ak ste mali takýto nejaký incident, alebo aj pani kolegyňa Plaváková, ak mala nejaký incident, tak to sú všetky veci, ktoré ja odsudzujem hlboko a myslím si, že každý, kto je v tomto pléne.
Čo sa týka, pani Kolíková, však teraz ruku na srdce, možno by pomohlo, ak by ste sa konečne ospravedlnili za výroky, ktoré ste povedali na Pumpe o tom, že nebohý Lučanský neni Palach ani Kuciak, a možno by pomohlo aj to, ak by ste vtedy, keď zomrel vo väzbe advokát Krivočenko, povedali niečo iné ako to, čo ste povedali, keď sa ukázalo aj ako nepravdivé tvrdenie, že neboli pľúcne ventilácie, tak ako ste to tvrdili, tak rozhodnutím alebo nálezom ombudsmanky, pričom ombudsman je ústavný orgán, ktorý jasne pomenúval situáciu a vyhodnotil ju tak, že bolo dostatok pľúcnych ventilácií a keby sa chcelo, tak by ten Krivočenko, ktorý, mimochodom, bol vo väzbe ako nevinný človek, mohol by ešte žiť. A boli ste ministerkou spravodlivosti, kedy, bohužiaľ, a ukazuje sa to dnes každým dňom, či už je to najnovšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, čo sa tu dialo na Slovensku. A mňa osobne mrzí, že takáto situácia tu bola, a mrzí ma aj to, že boli desiatky ľudí vo väzbách, nezákonných väzbách, na konci dňa Robert Fico, a vy ste všetci za to hlasovali, aby bol vydaný na väzobné stíhanie za to isté, za čo bol Robert Kaliňák vo väzbe, za čo sa muselo ospravedlniť ministerstvo spravodlivosti, čo znamená že v nezákonnej väzbe.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som rada aj za príspevok pani poslankyne Plavákovej, lebo možno aj toto je ten priestor teraz si povedať, že čomu kto naozaj čelí, aby sme dobre rozumeli, aké sú následky našich výrokov, ktoré sú nekontrolované niekedy v silných emóciách.
Pán poslanec Glück, mne je ľúto každého úmrtia, ktoré sa stali vo väznici a nielen tam. Ale toto sú úmrtia, ktorým ja som nedokázala nijako zabrániť a ukázali to všetky prešetrené udalosti. A rovnako aj v prípade úmrtia pána advokáta Krivočenka, zo strany zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo preukázané žiadne pochybenie. To, že to nebol dobrý manažment v rámci zdravotníctva, to je jedna vec, to je jediné, čo povedala verejná ochrankyňa práv v tejto súvislosti. Ale to nie je o tom, že by zbor väzenskej a justičnej stráže mohol urobiť niečo, čo neurobil, to v tej správe nikde nie je. Bol tu zlý manažment, tie správy, ktoré boli na webstránke, nekorešpondovali s realitou. Boli tu iné koordinačné centrá, ktoré ste, ktoré ste mali kontaktovať a tie vám napomáhali v rámci toho manažmentu. To, v akom stave sme mali zdravotníctvo v čase pandémie, to musím, bohužiaľ, povedať, že za to nesie, nesiete osobitne zodpovednosť aj vy, lebo ste tu boli tri funkčné obdobia a to zdravotníctvo bolo a je proste v žalostnom stave. A ja vás teraz neviním za to proste, koľko ľudí zomrelo počas pandémie, len ten zlý manažment zdravotníctva, môžme akokoľvek, samozrejme, ho teraz vyhodnotiť, však kľudne prešetrime, je to v poriadku absolútne, je to legitímne, urobte to, ale jednoducho nemali sme ho na úrovni ani Nemecka, ani Rakúska a nemali sme tu zaočkovaných seniorov ako v Nemecku. Veď prvú vec, čo urobila Angela Merkelová, je, že sa zaočkovala ako seniorka, ako odkaz seniorom. To sme tu my takéto vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)