15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 18. schôdzi dňa 19. júna 2024 a prijal uznesenie, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie, a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 19. júna 2024, pričom plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučil zobrať Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2023 na vedomie a prijal uznesenie, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu a poveril mňa ako spravodajkyňu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda správnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je to už štvrtá správa o činnosti verejnej inštitúcie, o ktorej v Národnej rade rokujeme. A tie predchádzajúce tri inštitúcie dohliadajú na veci, ktoré sa týkajú aktuálneho fungovania štátu, či už pri hospodárení, alebo dodržiavaní zákonov, ako je to v prípade NKÚ, alebo, alebo teda pri správe pozemkov, ako je to pri Slovenskom pozemkovom fonde, alebo pri regulácii vysielateľov, ako je to v prípade Rady pre mediálne služby, tak Ústav pamäti národa sa nevenuje témam aktuálnym, ale hľadí do minulosti. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, je to dôležité pre súčasnosť aj pre budúcnosť.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny.
Takže za mňa ďakujem.

Ďakujem. Ja roky sledujem činnosť tohto ústavu a, samozrejme, aj teraz za riaditeľovania pána Jerguša Sivoša. Treba povedať, že v iných štátoch postkomunistických majú tieto ústavy ďaleko väčšie zázemie, väčšie personálne, finančné, ale napriek tomu tento ústav, ako povedal pán riaditeľ, myslím, s 82 teraz členmi, vyvíja skutočne výnimočnú prácu. A čo je podstatné, stal sa prirodzenou a rešpektovanou súčasťou spoločenského života na Slovensku. Tomu treba vzdať proste česť a úctu a treba tento ústav podporovať a nehovoriac o jeho obrovských aktivitách pri konferenciách, vydávaní publikácií, kníh, monografií a práce na školách. Takže ja sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ústav pamäti národa zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní a pri tvorbe charakteru nášho štátu. Myslím si to preto, lebo práve tento ústav zriadil štát pre skúmanie našich totalitných dejín a preto, aby jednak skúmala, ale hlavne pomenovala a zverejňovala pravdu o našej minulosti. Za vyše dvadsaťročnej existencie čelil ústav rôznym tlakom kvôli svojej činnosti, lebo nie všetkým vyhovuje skúmanie pravdy o našej minulosti a aj pomenovanie osôb, ktoré napomáhali totalitným režimom pred rokom 1989. A som rád, že tie tlaky ústav ustál, že sa nepodarilo niektorým politikom dosiahnuť, aby Ústav pamäti národa bol zrušený, pretože aj takéto iniciatívy tu v minulosti boli, ale to neznamená, že ešte štát nemá nejaké resty vo vzťahu k Ústavu pamäti národa.
Ak sa nemýlim, ÚPN patrí medzi tie štátne inštitúcie, ktoré asi sa najčastejšie museli sťahovať počas svojej existencie, pretože zákon síce hovorí, že štát zabezpečí sídlo pre Ústav pamäti národa, trvalé sídlo, ale niekoľko rokov sa to nedialo. Z tohto dôvodu sa musel ústav, ak to mám správne spočítané, osemkrát sťahovať, ale práve v minulom volebnom období vďaka spolupráci s ministerstvom vnútra sa podarilo vytipovať budovu, ktorá by sa mohla stať definitívnym a trvalým sídlom Ústavu pamäti národa.
Do tejto rozpravy som sa prihlásil práve preto, lebo ak tu máme správu o činnosti ÚPN za rok 2023, predpokladám, že aj vo vzťahu k sťahovaniu do trvalého sídla robil ústav nejaké aktivity v predchádzajúcom kalendárnom roku. Takže by som sa chcel opýtať pána predsedu správnej rady, v akom štádiu je obnova objektu, ktorý dlhé roky chátral a nedá sa do tejto budovy nasťahovať zo dňa na deň. Takže keby ste sa k tomu potom mohli vyjadriť, pán predseda.
Ďakujem veľmi pekne a držím vám palce, aby ste mohli naďalej slobodne robiť tú pre spoločnosť a charakter štátu veľmi užitočnú činnosť, ktorú Ústav pamäti národa zo zákona robí.

Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi krátko vystupovať v tejto rozprave. Ja som sa ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny stretla aj s vedením Ústavu pamäti národa na osobitnom stretnutí, kde sme si prebrali naozaj fungovanie ÚPN, aj vnútorné procesy ako majú nastavené, ako fungujú v rámci medzinárodnej spolupráce, akú činnosť, podrobnejšie sme sa venovali tomu, ako svoju činnosť vykonávajú. A musím naozaj povedať, že ide o profesionálnu inštitúciu, ktorá vynikajúco plní svoju úlohu a naozaj aj vo vzťahu k nastaveniu vnútorných procesov, očakávania od zamestnancov a zamestnankýň, je to inštitúcia, ktorá má profesionálne vybudované zázemie a veľmi to chcem oceniť a poďakovať. A rovnako by som chcela poďakovať za všetku činnosť, ktorú vo vzťahu k tým temnejším častiam našich dejín Ústav pamäti národa vykonáva, pretože je to mimoriadne dôležité preto, aby sme si uvedomili a aby sme si pripomínali aj tieto časti našich dejín, ktoré boli formujúce pre našu demokraciu aj pre to, akým spôsobom sa naďalej vyvíja, a aby sme sa aj vyvarovali chybám, ktoré sme už v histórii zažili, pretože aj to je jeden z účelov toho, prečo si aj takéto udalosti dejinné, ktoré sú naozaj temnými obdobiami našej histórie, musíme opakovane pripomínať, aby sme ich už nikdy neopakovali. A naozaj tých aktivít, ktoré ÚPN robí, či už vo vzťahu k akademickej sfére, ale aj smerom k verejnosti, vydávanie publikácií, je naozaj množstvo až po podujatia, ktoré sú namierené aj na mladú generáciu a je to mimoriadne dôležité a ja za to chcem veľmi pekne poďakovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s kolegyňou Plavákovou, naozaj Ústav pamäti národa je profesionálne vedený aj pri tých akciách, ktoré robí. A aj vlastne predseda hovoril o vlastne rozpočtových prostriedkoch, ktoré má Ústav pamäti národa, a ja to teraz tak naformulujem, že keby som bol predrečníčkou mojou, teda pani Plavákovou, možno by som sa ešte opýtal na rozpočtové prostriedky na ďalšie obdobie a na rozpočtové prostriedky na rekonštrukciu budovy aj múzeum komunizmu. Ako to teda pán predseda vidí a či je ich dostatok na to, aby mohol Ústav pamäti národa ďalej napredovať a zveľaďovať sa.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázky a ďakujem takisto za milé slová, ktoré tu zazneli.
Ja by som skúsil odpovedať najprv na otázku pána poslanca Gábora Grendela s tým, že v uplynulom roku prebehla súťaž architektonických návrhov, v ktorej komisii týchto architektov boli, bolo aj medzinárodné zastúpenie. Vzišiel z nej víťazný projekt, ktorý vyhrala firma, s ktorou prebiehali rokovania a môžem povedať, že v júni 2024 sme podpísali zmluvu o vypracovaní projektovej dokumentácie, na základe ktorej by sme už koncom júla mali mať kompletné podklady, čo sa týkajú presných čísel a rozpočtu. Chcem sa v tejto súvislosti poďakovať aj ministerstvu financií, že dotáciou z konca roka 2023 nám pomohli saturovať niektoré finančné problémy, ktoré súviseli práve s realizáciou týchto procesov, a dotáciou na kapitálové výdavky v sume 450-tisíc sme mohli pokračovať v činnosti, pretože zdržaním tých procesov v podstate sme nedokázali kapitálky vyčerpať do konca roku 2023. Takto nám umožnili dokončiť celý ten proces a realizovať ho v roku 2024 a 2025. Celkové tie náklady teda budeme len vidieť. Každopádne tie prvé roky sú nastavené na vypracovanie projektovej dokumentácie. Celková, celkové dokončenie sa posúva, čiže budeme tam musieť hľadať aj nejaké riešenie, pretože uznesením vlády boli stanovené aj finančné prostriedky na tento projekt a, samozrejme, aj termín jeho dokončenia. Čo sa v podstate posúva aj termíny aj tie ceny, ktoré sa medzičasom navýšili a nielen vďaka tomu, že bola nejaká inflácia, nárast cien materiálu, práce a tak ďalej, ale aj tým, že zo súťaže vznikol konkrétny veľmi pekný projekt, ktorý je trošku drahší, ale zároveň je pre verejnosť prínosný v tom, že naozaj v ňom bude jednak archív, ktorý dnes sídli na inom sídle, bude tam veľká knižnica, na ktorej už teraz pracujeme ako samostatnej inštitucionalizovanej inštitúcií teda, a takisto tam bude múzeum, ale múzeum nielen komunizmu, ale, samozrejme, aj režimu, ktorý mu predchádzal. Takže na tomto aktívne pracujeme a verím, že teda tie prvé, alebo teda môžem uistiť, že tie prvé výsledky by mali byť ešte cez prázdniny, čo sa týka toho projektu a jeho finančného ocenenia.
No a ak by som mal možno vo všeobecnosti odpovedať na to, čo tu zaznelo, tak chcem sa veľmi pekne poďakovať za vyzdvihnutie významu Ústavu pamäti národa aj Jána Langoša ako jeho zakladateľa, ocenenie a podporu práce Ústavu pamäti národa, ktorá, a to som veľmi rád, zaznieva vo výbore Národnej rady aj na pôde pléna. A takisto chcem naozaj potvrdiť, že Ústav pamäti národa bude vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s našou totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a nápravou spáchaných krívd, pretože sme presvedčení, že dôkladné poznanie našej totalitnej minulosti vytvára základné predpoklady pre posilnenie našej demokratickej súčasnosti i budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v zásade už niekoľko dní prebieha intenzívna diskusia tak tu v pléne, ako aj po jednotlivých výboroch a jednotlivých poslaneckých kluboch k zákonu, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zvýšenie bezpečnosti po hrôzostrašnom atentáte z 15. mája tohto roku.
V zásade si dovolím rozdeliť ten zákon na dnes už predovšetkým dve časti, ktorý súvisí s presunom niektorých rozhodovaní ministerstva vnútra o pridelení zvýšenej ochrany jednotlivým predstaviteľom politických strán a hnutí do priamo do zákonnej úpravy. K tomu je jednoduchý dôvod, ktorý znamená, aby to bremeno rozhodnutia kto bolo na Národnej rade a nie na subjektívnom pohľade jedného člena vlády, aby teda v prípade nejakých ďalších návrhov mohla prebehnúť diskusia aj tu. Myslím si, že odstránenie subjektívneho pohľadu na túto skutočnosť môže zvýrazniť nielen objektivizáciu potreby, ale predovšetkým stabilitu týchto poskytovaných služieb a zvýšiť ochranu jednotlivých predstaviteľov štátu, či už z opozície, alebo koalície. Platí, že predovšetkým v prípade opozície, kde môže dochádzať občas k určitému podozreniu, či nechce byť opozícia cestou takejto ochrany monitorovaná, má právo, samozrejme, takúto ochranu odmietnuť, ale rozhodujúcejšia nie je ani tak tá osobná ako v zásade zjednodušenie prihlasovania jednotlivých predstaviteľov štátu či už do systému ochrany v rámci pultov centrálnej ochrany, alebo nejakých PANIC tlačítok a podobných záležitostí. Čiže to je jeden asi súbor, v ktorom sa v zásade presúvajú bývalé rozhodnutia, bývalé nariadenia vlády a rozhodnutia ministra do jednotného legislatívneho textu.
Potom je tam tá hlavná časť, ktorá hovorí o niektorých opatreniach súvisiacich s zhromaždením a s právom na zhromaždenie garantované ústavou. Dá sa povedať, že filozofia, ktorú sme pri tomto zvolili, vychádza zo štúdia tých príčin, ktoré viedli atentátnika k jeho radikalizácii a k tomu, čo vlastne zmenilo dovtedy pokojný spôsob prezentovania názorov v rámci politickej scény. A to môžeme jednotne, jednoznačne identifikovať do približne roku 2010, kedy už nestačili výstupy v parlamente, nestačili výstupy na zhromaždeniach, ale bolo nevyhnutné zvyšovať emócie, pretože emócie prinášali nové percentá, nové čísla. To je vec, ktorú v zásade chceme odstrániť, pretože bolo ticho tolerované dlhodobé porušovanie jednotlivých pravidiel, ktoré sú garantované ústavou.
Ako som už povedal, ústava garantuje každému občanovi Slovenskej republiky právo zhromažďovať sa pokojne a nerušene. Tento príkaz, ktorý v ústave je, sme preniesli do zákona o zhromažďovacom práve, v ktorom je vyjadrený vetou, že rušenie verejných zhromaždení sa zakazuje, pretože to je vlastne hlavná ochrana, ktorú môže zákonodarca poskytnúť jednotlivým zhromaždeniam. Následne v závislosti od intenzity porušenia tohto zákona môže prichádzať k dispozícii určité sankčné opatrenie z podoby priestupkového zákona až po opatrenia súvisiace s Trestným zákonom, ktoré ale už dnes sú v Trestnom zákone pre trestný čin narúšania verejných zhromaždení. Práve preto, že dlhodobo tvrdíme, že trestné právo je nástroj ultima ratio, teda až ako posledný, prenášali sme hlavnú časť opatrení v tomto prípade do zákona priestupkového, ale aj tam je nevyhnutná určitá intenzita, ktorú sme ešte zvýraznili diskusiami vo výboroch a pripravovaným pozmeňovacím návrhom, ktorý bude aj v tomto prípade prezentovaný.
Rozhodnutie, že musíme viacej zvýrazniť ochranu jednotlivých zhromaždení pred iným narušiteľom je preto, že častokrát dochádzalo k stretom, ktoré ešte nenapĺňali intenzitu Trestného zákona, ale výrazne narušovali právo sa slobodne zhromažďovať a vlastne znemožňovali voľný výkon tohto ústavného práva, ktoré máme. A preto bolo veľmi dôležité zapracovať niekoľko uzne... niekoľko ustanovení, ktoré práve riešia tú situáciu kolíznych zhromaždení a prípadne iných zhromaždení, ktoré môžu takéto zhromaždenie ohroziť.
Následne sme, myslím, našli niekoľko kompromisných riešení, ktoré sa odzrkadlili aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý prešiel hlavným gestorským výborom a ten sa týka vlastne, pochopiteľne, prednosti primárneho zhromaždenia, ktoré bolo oznámené ako prvé, a následne ďalšie úlohy, ktoré bude mať či už usporiadateľ, mestská alebo štátna polícia.

-----------------------------------------

Ďalšou časťou, ktorá je pri zhromaždeniach veľmi dôležitá, je priestor, kde sa tieto zhromaždenia vykonávajú s ohľadom na základné ľudské práva, pretože právo na zhromaždenie je právo politické, je preto aj v druhej generácii práv nižšie postavené v ústave ako práva základné, medzi ktoré pochopiteľne radíme popri ochrane života, zdravia a súkromia, rodinnú slobodu, toto všetko patrí ku tým nadradeným právam a práve pri tom teste tej proporcionality vychádzajú, samozrejme, tieto základné ľudské práva silnejšie, a preto aj z judikatúry Európskeho súdu je možné urobiť určité obmedzenia práve pre ochranu ďalších práv, ale musia byť definované jasne. Aj to je vlastne kompromisné riešenie, ktoré je súčasťou tohto samotného návrhu, ktorý predovšetkým obmedzuje dve hlavné skutočnosti, a to je samotný protest pred obydliami, ktoré sú chránené silnejšie, osôb, voči ktorým je protestné zhromaždenie vedené, a to sa nejedná len o politikov, ale všetkých druhov zamestnaní, lekárov, právnikov, aktivistov až po, až po novinárov. A ďalej zhromaždenia vo výslovne rezidenčných častiach, kde v zásade dochádza ku konfliktu s ďalšími právami rozsiahleho celku, kde sme však urobili úpravy, ktoré spomínal aj pán poslanec Mikloško v súvislosti s tým, že áno, aj v rezidenčných častiach sú parky a námestia a ďalšie priestory prirodzene náchylné byť ako dobrým priestorom pre zhromaždenie, tých sa tieto obmedzenia, pochopiteľne, netýkajú. Tak znie aj ten pozmeňovací návrh. Tých pozmeňovacích a... takých tých čistiacich ustanovení bolo vlastne viac ako 12, a preto si myslím, že dnes už môžme konštatovať, že je to vyladené.
Takže to boli dve hlavné časti v oblasti zhromažďovania. Samozrejme, bolo to aj ďalšie ustanovenie, ktoré posúva troch najvyšších alebo dvoch, druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa do statusovej polohy prvého, teda prezidenta, kde ale robí rozdiel v prípade ich postavenia z pohľadu ochrany a renty na úroveň, pokiaľ je prezident v jednom funkčnom období, oni potrebujú vykonať minimálne dve funkčné obdobia prezidentského úradu. To znamená, v tomto prípade to vychádza dvojnásobný počet rokov práve preto, aby sa oddelil ten rozdiel, ktorý medzi nimi je.
V ostatných častiach samotného zákona, kde sme sa snažili zvýrazniť súboj s tou radikalizáciou na sociálnych sieťach a internete, sme chceli, aby nedochádzalo ešte ku kriminalizácii tých skutkov, pretože máme trestný čin ohovárania a podobne v Trestnom zákone, a aby, keďže polícia zvykla selektívne vyberať páchateľov a nadkvalifikovať trestné činy, aby sa dostali k ich identifikácii, sme chceli, aby teda to bolo riadne upravené zákonom. A preto vlastne v priestupkovom zákone sa umožnilo, aby tá identifikácia osoby prebehla zo strany Policajného zboru, kontrolovanú dohľadovým prokurátorom, ktorý schváli tú možnosť tej identifikácie. Vzhľadom na to, že tá nová rola prokuratúry sa nestretla so stopercentným pochopením, myslíme si, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu je dobré, keď toto ustanovenie posunieme na diskusiu jesennú, kde ten rozsah tých opatrení bude ešte širší a ktorý bude, by som povedal, v takej širokej spoločenskej diskusii. Takže túto časť súvisiacu s týmito elektronickými komunikáciami z tohto návrhu vypustíme.
Ďalšiu hlavnú časť, ktorú takisto vypustíme, je otázka Trestného zákonu, ktorá vlastne na to malo úzko naväzovať, a to vlastne mal byť určitý tlak, ktorý znamená, aby udelenie pokuty za priestupok nebol braný na ľahkú váhu. Máme aj tu v parlamente niektorých poslancov, ktorí sa rozhodli ignorovať rozhodnutia súdov, ignorovať rozhodnutia priestupkových úradov, pretože on nemusí. A práve takýto Damoklov meč, ktorý je úmyselným trestným činom, vlastne na každého pôsobí, že nechcem to absolvovať, preto to radšej zaplatím, čím účinnou ľútosťou sa zbavím trestnosti toho zákona. Je to takisto na širšiu diskusiu, je to vec, ktorú môžme prediskutovať neskôr, a preto takisto pozmeňovacím návrhom, ktorý prešiel vo výbore, túto vec posunieme na ďalšiu diskusiu na jesennú časť.
V závere uznávam za seba, že sankcia udelená obci, ktorú, ktorá by nerešpektovala odporúčania a napriek tomu povolí zhromaždenie a napriek tomu dôjde k masívnemu porušeniu ústavných práv týchto osôb, tak by mohla byť sankcionovaná, môže u niektorých obcí naozaj vyvolať dojem určitého alibizmu, aby predchádzali akýmkoľvek rizikovým rozhodnutiam, tak radšej pre istotu vyjdú v ústrety nejakým pochybnostiam a radšej zakážu bez toho, aby veľmi sledovali celú túto situáciu, a preto môžme toto ustanovenie rovnako tak zaradiť ešte do hlbšej diskusie na jeseň a takisto predmetom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo jej vypustenie.
V ostatných všetkých prípadoch ide o doplnenie niektorých nápadov, ktoré súvisia napríklad s obmedzením tých protestov pred súdmi na vyslovene zameranie sa len na rozhodovaciu činnosť týchto súdov. A ďalej a ďalej to bolo precizované tak, aby dnes už neboli pochybnosti o tom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu týchto, týchto rozhodnutí, a v zásade z tých vecí, ktoré boli rizikové, boli odstránené a zapracované všetky návrhy, ktoré pochádzali tak zo strany koalície, ako aj zo strany opozície.
A potom je tu už iba otázka politického názoru, pretože to nie je právny problém v súvislosti so statusovým postavením druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, kde sa náš názor ale, samozrejme, na danú problematiku líši čisto z politického pohľadu a to už je ale súčasťou demokratického súboja.
Vážené dámy a páni, myslím si, že prijatím tohto zákona dôjde k deeskalácii situ... deeskalácii tej atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali. Je to príčina, ktorá nakoniec vyvrcholila radikalizovanému prívržencovi určitých politických hnutí k atentátom, teda k realizácii toho atentátu, a práve preto vlastne sa musíme vrátiť do situácie, kedy každý má právo na slobodné zhromažďovanie, na prejav, ktorý chce vyjadriť na tomto zhromaždení, a nemá byť nikým rušený a nemá sa zmeniť samotný protest na lynčovanie toho, po ktorom, voči ktorému toto zhromaždenie funguje, lebo to takisto nie je účelom týchto zhromaždení a má to vlastne fungovať ako štandardný demokratický proces.
Ďakujem za podporu tohto zákona aj za to, že sme počas posledných dvoch dní intenzívne diskutovali. Mnohé z tých nápadov a diskusií sa pretavili do pozmeňovacieho návrhu schváleného v rámci výborového konania gestorského výboru, a preto si myslím, že v druhom čítaní už diskutujeme o zákone, ktorého znenie už z veľkej miery rešpektuje celú diskusiu, ktorá prebehla v rámci skráteného alebo prvého čítania.
Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
I. Národná rada uznesením č. 379 zo dňa 20. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 364, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď.
II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
III. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade návrh schváliť, výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor o vládnom návrhu zákona nerokoval.
IV. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v bode IV tejto správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 364a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 z 20. júna 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Tibora Gašpara, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň určila poslancov Samuela Migaľa, Mariána Saloňa, Petra Šucu, Ivana Ševčíka, Michala Barteka a Dávida Demečka, aby tiež pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu plnili úlohu spravodajcov. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.