15. schôdza

11.6.2024 - 28.6.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 15:08 hod.

MUDr, Dr. med. MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:29

Tomáš Szalay
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Tak vážený pán predsedajúci, dámy, páni. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 321). Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 14:29 hod.

MUDr. PhD.

Tomáš Szalay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:30

Peter Stachura
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Takže ešte raz dovoľte mi teda povedať detailnejšie o tomto našom návrhu, prečo sme si ho dovolili predložiť. Ide o takzvaný náborový príspevok pre absolventov stredných zdravotných škôl a ošetrovateľstva respektíve pôrodných asistentiek. Prinášame túto novelu zákona preto, pretože situácia v slovenskom zdravotníctve okrem mnohých problémov, ktoré horia, zo sebou prináša aj značný nedostatok personálnych zdrojov. Tento problém je rôzny. V niektorých oblastiach Slovenska významný, v niektorých menej významný, ale myslím si, že asi je len veľmi málo regiónov Slovenska, kde nedostatok sestier vôbec nie je problém. Týka sa to samozrejme Bratislavy. Tu tá problematika je možno najvypuklejšia, ale dotýka sa to skutočne mnohých, mnohých nemocníc, ale aj ambulancií, ktoré postrádajú týchto pracovníkov. Čo by som chcel uviesť takisto ako jeden z argumentov, prečo sme prišli s touto, s touto novelou a prečo si uvedomujeme, že sme tuná už dnes počuli viaceré opozičné návrhy a pomaly sa predbiehame kto, kde by ešte mohol niečo pridať a sú to aj veľmi dobré veci, ktoré myslia na ľudí, ktorí, ktorí sú napríklad v núdzi alebo majú veľmi ťažkú situáciu a naozaj zodpovednosť na zákonodarcov by mala byť hľadať takú nejakú všeobecnú spravodlivosť, hľadať ako investovať tie obmedzené zdroje, ktoré máme na Slovensku hospodárne a zmysluplne. Myslím si, že napriek tomu, že tento náš návrh je záťažou pre rozpočet Slovenskej republiky, tak môžu to byť dobre investované peniaze. Dobre investované peniaze preto, pretože si treba uvedomiť, že za tým nedostatkom sestier, za nedostatkom zdravotníckych pracovníkov môžete vidieť aj nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ak sa napríklad len na Slovensku v nejakej nemocnici zatvorí, zatvorí operačná sála, pretože tam chýba sestra, ktorá je inštrumentárka, ktorá tam nie je, tak sú to veľké náklady, ktoré sa, ktoré sa tej nemocnici, ktoré vznikajú tejto nemocnici z dôvodu fixných nákladov, ak daná operačná sála stojí len hodina takejto operačnej sály fixné náklady, to znamená to, že, že túto operačnú sálu máme k dispozícii a nevyužívame ju, sú zhruba 180 eur na hodinu. 180 eur na hodinu je zhruba náklad, ktorý máme na jednu hodinu operačnej sály. Čiže myslím si, že všetky, všetky zdravotnícke zariadenia nevyhnutne by mali hľadať riešenia ako tie kapacity, ktoré majú k dispozícii, využiť optimálne tak, aby bola tam poskytovaná zdravotná starostlivosť, aby sme nemuseli čakať na niektoré výkony veľmi dlho a tak ďalej. Čiže toto je jeden z argumentov. My sme si prerátali, čo by znamenalo, keby sme takýto náborový príspevok dali v podstate všetkým absolventom stredných zdravotných škôl a vysokých škôl na Slovensku a podľa minimálnej mzdy, pretože tento návrh, ktorý sme pripravili, sme naviazali na minimálnu mzdu, možno ešte predtým ako poviem teda ten náš prepočet, tak sa vrátim k tomu, čo navrhujeme. Navrhujeme, aby sestra absolventka, teda absolvent ošetrovateľstva alebo pôrodná asistentka, ktorá práve vyštudovala školu a začne v danom roku pracovať u určitého zamestnávateľa, tak aby mala nárok na takzvaný náborový príspevok, ktorý bude vo výške osemnásobku minimálnej mzdy. Prečo osemnásobok minimálnej mzdy, pretože už teraz sú nemocnice z dôvodu chýbajúcich sestier nútené ponúkať takéto náborové príspevky, tie sú v rôznej výške. Podľa našich informácií tie, tá výška je zhruba od dvoch do štyroch tisíc eur. Problém je ale v tom, že nie je to výdavok, ktorý je už, na ktorý je myslené aj v štátnom rozpočte, nie je to výdavok, ktorý tie nemocnice majú akýmsi spôsobom už zarátané v tých svojich rozpočtoch a ide to nad rámec tejto, týchto výdavkov. Čiže ten náš návrh by bol určitým spôsobom predvídateľný, aby si tie nemocnice, aby sa už aj v štátnom rozpočte myslelo práve na týchto absolventov, aby boli tieto zdroje k dispozícii. Prečo teda osemnásobok. Osemnásobok preto, pretože chceli sme, aby ten, ten príspevok bol naozaj motivujúci, aby pritiahol mladé sestry do systému a pokiaľ by bol vo výške možno dve tisíc eur, tak by až tak motivačný nebol. Neskôr ešte doplním aj to prečo alebo ako sme sa snažili urobiť aj takú malú anketu medzi, medzi študentami stredných zdravotných škôl a vysokých škôl. K tomu sa vrátim. No a naviazanie na minimálnu mzdu preto, aby, aby tam bol určitý koeficient, ktorý vie postupne rásť, ako bude rásť tá minimálna mzda. No to sa týka teda absolventov vysokoškolského štúdia, ako som spomínal ošetrovateľstva respektíve pôrodnej asistencie. V prípade stredných zdravotných škôl, kde nám študujú praktické sestry, asistenti, tak tu navrhujeme, aby tento, tento príspevok bol vo výške päťnásobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti podľa minimálnej mzdy 3 750 eur. Osemnásobok v súčasnosti predstavuje výšku takmer šesťtisíc eur. Ak a kto by mal nárok na takýto príspevok. Ako som spomínal absolvent, ktorý v danom roku, kedy ukončí štúdium, začne pracovať na Slovenku, zaviaže sa odpracovať na Slovensku minimálne tri roky a teda bude či už v ambulantnom sektore alebo v nemocničnom sektore pracovať na Slovensku. Ak by pracoval na polovičný úväzok, tak samozrejme, že tento príspevok by sa krátil, ak by odišiel, tak by musel ten vyplatený príspevok v tej alikvótnej čiastke takisto vrátiť. No a teda ten ešte prepočet, ktorý som začal, ale nedokončil. Nám vychádza ten prepočet, ak by sme všetky sestry absolventky stredných zdravotných škôl a vysokých škôl, ak by sme im dali takýto príspevok, tak v jednom roku by to znamenalo pre štátny rozpočet zhruba náklady 15 miliónov eur, ak by došlo k navyšovaniu minimálnej mzdy, čo sa predpokladá alebo sa očakáva, tak tento, tento výdavok by mohol stúpnuť pri tej minimálnej mzde na 700 eur by mohol stúpnuť až na 20 miliónov eur a vrátim sa opäť k tomu prepočtu na hodinu operačnej sály, my sme to mali prerátané zhruba, že ak by v každej zákutnej nemocníc, to znamená 50 nemocníc máme zhruba, v každej z týchto nemocníc bola jedna operačná sála denne by stála kvôli tomu, že nemá operačnú sestru, nemá sestru, ktorá by, ktorá by tam poskytovala zdravotnú starostlivosť, tak tieto náklady by boli v 50-tich nemocniciach za rok zhruba 18 až 19 miliónov eur. Čiže, čiže chceme to dávať aj do takéhoto nejakého pomeru, že na jednej strane investujeme do začínajúcich sestier, chceme, aby tu prišli, začali pracovať na Slovensku. Zo skúseností vieme, že zdravotníci, ktorí na Slovensku začnú pracovať, tak založia si rodinu, majú určité väzby na Slovensku a už potom ťažšie odchádzajú. Ak je to na začiatku po škole, tak tá motivácia odísť mladým začínajúcim, ktorí nemajú nejaké silné väzby, tu výrazná nie je. Čiže práve preto by sme chceli týmto náborovým príspevkom motivovať mladých ľudí, aby na Slovensku začali pracovať, aby začali pracovať v zdravotníctve a aby tu dúfajme teda aj ostali. Dôvod prečo, prečo je to nesmierne dôležité, je napríklad v tabuľke, ktorú pravidelne zverejňuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií. Ono každoročne prináša rôzne zaujímavé, zaujímavé postrehy zo slovenského zdravotníctva. Veková štruktúra sestier, to je ten zásadný moment, prečo prichádzame s týmto návrhom. Keď sa pozriete, tak posledných desať rokov sme zaznamenali 16-percentný pokles sestier do 40 rokov. Čiže za desať rokov nám poklesol počet sestier do 40 rokov o 16 percent, čo veští katastrofu v budúcnosti pokiaľ niečo s tým akútne neurobíme. Pretože naše sestry nám starnú, celkom prirodzene odchádzajú do dôchodku a u sestier ten fenomén, ktorý vidíme u lekárov, že ostávajú pracovať dlhšie aj v dôchodkovom veku, tuná nie je. Naše sestry sú unavené, vyťažené, vyčerpané a chcú do tohto dôchodku odísť aspoň v tom čase, kedy, kedy majú na to nárok. No a práve tu vidíme obrovský problém, že tieto sestry nebude mať kto nahradiť. Ďalšia veci si treba uvedomiť, že my sme aj v určitom demografickom vývoji, tak ako iné moderné krajiny, tak tento demografický vývoj je žiaľ neúprosný a nepriaznivý. Starne nám populácia, rodí sa nám stále menej detí, do toho prichádza ešte to, že je stále menej ľudí ochotných sa starať o iných, o ľudí, ktorí potrebujú našu zdravotnú a zdravotno-sociálnu starostlivosť. Čiže tá demografická krivka je neúprosná a nám naďalej klesá počet mladých absolventov, ktorí chcú sa venovať ošetrovateľstvu alebo starostlivosti o iných. Čiže je to veľmi vážna vec a myslím si, že pokiaľ neurobíme v najbližších rokoch niečo s týmto fenoménom, tak sa nám to, tak sa nám to vráti a možno ani tú zdravotnú starostlivosť, ktorú máme v súčasnosti a ktorú viacerí pociťujeme, že už má dosť výrazné nedostatky, tak ani takúto, takúto kvalitu alebo dostupnosť už nebudeme vedieť dosiahnuť pokiaľ tu nebudeme mať dostatok zdravotníkov, zdravotných sestier, ktoré tu budú ochotní pracovať. Dovoľte mi ešte v krátkosti povedať aj to, že pri príprave tohto návrhu my sme sa samozrejme zamýšľali nad tým, že ten, ten, tá ...
===== takúto kvalitu, alebo dostupnosť už nebudeme vedieť dosiahnuť, pokiaľ tu nebudeme mať dostatok zdravotníkov, zdravotných sestier, ktoré tu budú ochotní pracovať. Dovoľte mi ešte v krátkosti povedať aj to, že pri príprave tohto návrhu by sme sa samozrejme zamýšľali nad tým, že ten, tá možnosť, ktorú tuná predkladáme je samozrejme len časťou mozaiky, samozrejme, že tým, že budeme dávať také cukríky jednotlivým zložkám zdravotníkov, nedokáže pokryť celú problematiku, prečo vlastne mladí ľudia, keď vyštudujú strednú zdravotnú školu, alebo keď vyštudujú vysokú školu, nie sú ochotní prísť pracovať do našich nemocníc, alebo do našich ambulancií, prečo mnohí dokonca idú skôr pracovať do Tesca, alebo do nejakých iných reťazcov, pretože tam vidia možno viac zdrojov, možno menej náročnú prácu, možno niečo, čo ich viac motivuje, no a samozrejme, že teda už to nie je len o plate, veľmi dôležitá oblasť je pracovné prostredie. To pracovné prostredie je ale vec, ktorá síce rezonuje, o ktorej sa hovorí, ale je veľmi ťažké hľadať nejaké rýchle zmeny, ktoré by dokázali do pracovné prostredie v slovenských nemocniciach zlepšiť, výrazným spôsobom zlepšiť, pretože je potrebné veľmi veľa krokov na to, aby sa to začalo meniť. Potrebujeme meniť kultúru vzťahov medzi lekárom a sestrou, potrebujeme meniť vzdelávanie a potrebujeme meniť následne aj kompetencie, ktoré majú sestry a lekári. Potrebujeme meniť a možno pravidelne tlačiť na ten stredný manažment primárov, vrchné sestry, staničné sestry, aby, aby mali záujem o oddelenie, mali záujem o zlepšenie situácie, v ktorej sa nachádzajú, aby chodili s radosťou do práce, aby to nebrali za záťaž, čiže mali by sme aj nejakým spôsobom ich pravidelne, pravidelne snažiť sa motivovať, či už prinášať nejaké, nejaké výstupy, niečo čo je pozitívne pre svojich kolegov, aby prinášali nejaké správy, atď. Čiže to je jedna vec.
Ďalšia vec je dokumentácia. V slovenskom zdravotníctve sme sa opäť zacyklili, máme tuná veľký dokumentačný balvan, dokumentuje sa, žiaľ, z môjho pohľadu, veľmi, veľmi intenzívne až tak, že potom nie je čas na to, aby sa sestry mohli venovať pacientom, aby boli pri lôžku pacienta, čiže dokumentácia, to, že nemocnice stále ešte nie sú zinformatizované, že tá výmena informácií, bohužiaľ, nevychádza tak ako by mala, to je takisto tiež jeden z veľkých problémov. Môžme hovoriť o tom vzdelávaní, často sme tu spomínali, že sestry sú u nás prevzdelávané, že idú na strednú zdravotnú školu, kde majú 2400 hodín, a potom ich ešte raz prevzdelávame so 4200 hodinami, aby získali bakalársky titul, že mnoho z nich chce ísť potom pracovať ešte, alebo ide študovať magisterské štúdium, hoci nemajú záujem ani o nejaký manažment, ani o nejakú ďalšiu didaktickú činnosť. Čiže tieto veci, tieto veci to je naozaj skutočne veľmi veľa problémov, ktoré sa nabaľujú, ktoré očakávame, že nebudú riešiť opozičné strany s takýmito rýchlymi návrhmi ako tuná teraz vidíme, ale že príde tu ministerstvo zdravotníctva ako ten hlavný veliteľ a povie nám, že akým spôsobom chce túto zlú situáciu riešiť. Opäť musím povedať, že zatiaľ sme od pani ministerky žiadnu, žiadnu reakciu v tejto oblasti nevideli, nakoniec aj na tejto schôdzi, keď si pozriete, koľko zákonov, návrhov noviel predkladá pani ministerka, tak asi by som sa hanbil, pretože z opozičných lavíc prichádza viac návrhov ako prišlo z ministerstva zdravotníctva, ale každopádne ja chcel som ešte raz zdôrazniť, že my si uvedomujeme tú komplexitu problému, a tento náš návrh rozhodne nerieši celý tento stav, ale prináša jednu, jednu malú časť, kde by sme možno vedeli zabezpečiť, že časť týchto zdravotníkov, ktoré inak rozmýšľa, že odíde do zahraničia, resp. nebude pracovať v zahraničí, aby sme ich možno zachytili, dali im nejaký stimul, a týmto stimulom dúfali, že na Slovensku pracovať ostanú. No a posledná vec, ktorú by som chcel ešte uviesť je, že predtým ako sme pripravovali tento návrh, tak sme si urobili taký rýchly prieskum medzi tými, o ktorých sa vlastne tento zákon, o koho sa tento zákon dotýka a rozdali sme taký štruktúrovaný dotazník, ktorý sme rozposlali na všetky stredné zdravotné školy a vysoké školy na Slovensku. Prišlo nám 543 respondentov, ktorí nám odpovedali na naše otázky a dovolím si niektoré veci z tohto dotazníka uviesť. Tak najviac asi rezonovalo, teda, že či plánujete začať pracovať v tom zamestnaní, ktoré ste vyštudovali. To znamená sestra, praktická sestra, asistent tak tu vo všeobecnosti až 80 % povedalo áno, že plánujem pracovať v tom povolaní, zamestnaní, ktoré teraz študujem. Napriek tomu tých 20 %, ktoré už počas štúdia vie, že teda do zdravotníctva prísť nechce, je tiež dosť veľké číslo.
Čo sa týka zaujímavej otázky, a toto nás celkom prekvapilo, pýtali sme sa, že či chcete začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku. Tak, áno, chceme začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku, odpovedalo len 40 % respondentov, 20 %, zhruba 20 % respondentov hovorilo, že chce začať pracovať v zahraničí, no a zhruba 40 % bolo tých, ktorí boli nerozhodnutí, ktorí ešte nevedeli teda, že či pôjdu pracovať do zahraničia, alebo začnú pracovať na Slovensku. No a potom sme sa ich aj pýtali, že čo by vás motivovalo, aby ste pracovali na Slovensku, a tam sú opäť tie odpovede také ako sme trochu aj očakávali, ale moderné, pracovné prostredie bolo veľmi intenzívne, flexibilný pracovný čas, možnosť vzdelávania sa, ďalšieho vzdelávania sa, programy na podporu zdravia, rodinné benefity, sociálne benefity a zhruba 32 % povedalo, že aj jednorázový náborový príspevok by bol pre nich motivujúci, 32 %, možno očakávali sme viac, ale napriek tomu jedna tretina povedala, že aj jednorázový náborový príspevok by bol pre nich zaujímavý. No a samozrejme najviac, 80 % vyššia mzda, zo zákona vyššia mzda. To bolo akože pre sestry ešte stále veľmi silný faktor, kedy by uvažovali, že začnú na Slovensku pracovať.
No a potom sme sa ešte pýtali, že či by náš návrh, to znamená ten motivačný príspevok, alebo ten iniciačný príspevok motivoval, aby motivoval ostať pracovať na Slovensku, no a tu sme našli veľmi zaujímavý výsledok, že z tých ľudí, ktorí povedali, že nechcú pracovať na Slovensku, čiže od začiatku povedali, my ideme do zahraničia, resp. tí, ktorí boli nerozhodnutí, to bolo tých 60 % , tak z týchto 60 % pri motivačnom príspevku, alebo pritom príspevku, ktorý navrhujeme v tom náborovom príspevku, povedalo až 69 % z týchto, ktorí teda povedali, že na Slovensku nechcú robiť, alebo ešte nevedia, že by si to vedeli predstaviť. Čiže myslím si, že nám to aj celkom nejakým spôsobom odpovedalo na to, že asi ten návrh nie je tak zlý a mierime možno správne, že asi časť ľudí by sme pri takejto výške náborového príspevku dokázali motivovať, aby ostalo na Slovensku pracovať, čo je náš zámer. Takže ak to zhrniem, nie je to len taký opozičný výstrel, že sme si teraz povedali, ideme si splniť úlohu, mimochodom plníme si aj úlohu, pretože toto bolo aj v našom volebnom programe KDH. Hovorili sme o tom, že chceme dať sestrám náborový príspevok 3 tis. eur, zamysleli sme sa nad tým aj podľa okolností, ktoré sú momentálne, sme túto sumu navýšili a pýtali sme sa ľudí, ktorých sa to týka. Tí nám to viac-menej v pomerne veľkom percente potvrdili, že áno, bolo by to pre nich motivujúce. Uvedomujeme si, že tento návrh nie je dostačujúci a určite bude treba oveľa, oveľa viac, bude treba pridať, bude treba urobiť mnoho opatrení, ale tie nie sú, žiaľ, v možnostiach opozičnej strany, a tu držíme pani ministerke palce, aby naozaj letné prázdniny využila okrem instagramu aj na to, že bude pracovať so svojím tímom a aby predložila skutočne kvalitné, poctivé návrhy, aby sme mohli za nich potom hlasovať. No a myslím si, že ani opozícia, ani koalícia neurobí zle, ak za tento návrh zahlasuje, pretože ako som vám spomínal, tie čísla sú alarmujúce. Tých 16 % pokles sestier do 40 rokov je obrovské číslo. Aj na porovnanie krivka u lekárove je opačná, čiže postupne malými krokmi nám rastie počet mladých, mladších lekárov a u sestier je tento proces alarmujúci, každým rokom klesá a my s tým musíme okamžite, okamžite urobiť. Preto vás prosím, o podporu tohto návrhu novely zákona Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 14:30 hod.

MUDr, Dr. med. MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:53

Ján Horecký
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Peter, za tvoj konštruktívny príspevok a kvalitný návrh na okamžitú pomoc slovenskému zdravotníctvu. Je všeobecne známy fakt, že naša zdravotná starostlivosť, myslím na Slovensku, keď ju porovnáme s okolitými krajinami, ani tak nezaostáva za expertízou lekárov, za terapiou, za diagnostikou ako v oblasti všeobecne zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje práve zdravotnícky personál na úrovni sestier kvalifikovaných, aj asistentov. Jednoducho, keď by sme, keď sme sa postarali ako spoločnosť o navýšenie platov lekárov a dopustili sme rozdiel v platoch a v zabezpečení podmienok medzi lekármi a sestrami, ktorí sa stále zväčšuje, tak momentálne je najväčším ohrozením práve nedostatok sestier. Ako konkrétny príklad môžem uviesť, čo ja viem, nemocnicu v Rimavskej Sobote, to je stále región Gemer, s vysokou nezamestnanosťou, kam sa mladí, potom čo vyštudujú zdravotnícke, alebo lekárske vysoké školy, jednoducho nehrnú, aby sa tam vracali, a takáto dôležitá lokálna nemocnica má problém so zabezpečením pracovných síl a blízko v Lučenci máme strednú zdravotnícku školu, ktorá produkuje zdravotné sestry, už chýba len impulz, moment k tomu, motivácia, aby títo mladí ľudia sa mali čoho chytiť a zapustili korene na Slovensku, osobitne tam, kde žijú, odkiaľ vyrástli. Táto konkrétna pomoc by, tento konkrétny návrh zákon by tomu práve mohol pomôcť. A tak ako si povedal, systémové zmeny sú potom na ministerstve, my sme pripravení asistovať pri tom. Vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2024 o 14:53 hod.

Mgr.

Ján Horecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Oskar Dvořák
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja hneď od začiatku poviem, že mne sa tento návrh páči a myslím si, že by sme ho mali podporiť a poviem také dva faktory, že prečo si myslím, že je to dôležité, že prvý ja som civilným povolaním analytik, čiže ja sa vždy vraciam k tomu a pozerám sa na veci dátovo a keď sa človek pozrie vždy na tie prieskumy, ktoré sa robievajú medzi sestrami a medzi lekármi, tak zistí z toho, že napr. u lekárov, kde častejšie prichádza k tomu zvyšovaniu platov a oveľa rapídnejšie a skokovitejšie to prebieha, tak zistí, že aj pred tým zvýšením u tých lekárov ten plat nebol najväčší problém. Väčšinou sa sťažujú na to, v akom prostredí robia, aké majú kariérne možnosti, či môžu napredovať, ako sú tie nemocnice manažované, či vedia nejakú víziu a pod., zatiaľ čo u sestier naozaj, že im vadia rovnaké problémy ako tým lekárom, len tie platy naozaj vystreľujú potom veľmi hore, že tam je to naozaj, že prvý dôvod, že tie aktuálne prieskumy, čo si robila aj komora sestier, viem, že tie platy sú najväčším problémom. A preto sa tie sestry veľmi často ani, 50 % iba tých sestier väčšinou, čo tie štatistiky ukazujú, sa dostanú do zdravotníctva, lebo sa im viac oplatí ísť naozaj do nejakého iného povolania, alebo rovno utekajú do zahraničia a ešte, keby sme sa pozreli do sociálnej oblasti, tam je to ešte horšie.
Druhý faktor, ž prečo si myslím, že by to malo byť špeciálne podporené u sestier takéto náborové príspevky je, že aj keď prebiehalo to veľké zvýšenie platov, to posledné, pred rokom a pol, pred dvomi rokmi, tak veľmi neproporčne, tam sa to percentuálne zvyšovalo, keďže lekári majú trojnásobne vyššie platy, to znamená, že aj to pridanie tých platov bolo veľmi obrovské u lekárov a sestry dostali veľmi málo pridaného, to znamená, že to zvýšenie nebolo tak atraktívne ako u samotného lekárskeho povolania. Zároveň, keď sa na to pozrieme aj z rôznych pohľadov, tak, že naozaj, že tá pomoc v tých absolútnych číslach u tých sestier naozaj pokrivkáva. A ešte by som sa mohol, nemám čas, ale keby sme sa ešte vedeli pozrieť na to ako sú zvýhodňované ústavné zariadenia oproti ambulanciám. .. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2024 o 14:55 hod.

Mgr.

Oskar Dvořák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:57

Peter Stachura
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za podporné stanoviská, by som vyzdvihol to, čo povedal Janko Horecký, že teda zapustiť korene, áno presne o to ide.
===== Ďakujem kolegom za podporné stanoviská. By som vyzdvihol to čo povedal Janko Horecký, že teda zapustiť korene. Áno, presne o to ide. Ja som príklad toho, že som na začiatku korene nezapustil, bol som pol roka v slovenskom zdravotníctve na začiatku, to bol ešte rok 2003 a 2004. Ten plat bol naozaj žalostne malý a už vtedy po pol roku som uvažoval či vôbec odísť. To nie je vôbec jednoduché odísť do zahraničia. Teraz sa niektoré veci zmenili, ale človek tomu aj veľa vecí musí obetovať, hlavne to sociálne zázemie a ten domov. Každý je iný, samozrejme, ale nie je to také jednoduché. Čiže myslím si, že po určitom období, kedy človek už má priateľov, možno manžela, možno dieťa, možno si zvykne na niektoré nuansy toho prostredia kde žije, tak je náročnejšie odísť. A práve preto si myslíme, že je to jeden z aspektov.
Druhý aspekt, čo spomínal aj Oskar, presne, že naše sestry nemajú ani také možnosti, ktoré majú napríklad naši lekári, či už je to potom v nejakých súkromných zariadeniach, kde si môžu ešte ďalej privyrobiť, respektíve tých možností je samozrejme viac, no a sestry a hlavne tie začínajúce mladé sestry podporujeme podporiť aj preto, že založenie si rodiny, založenie si teda nejakého zázemia je náročná záležitosť. Často sestry prichádzajú aj z prostredia, ktoré nie je finančne veľmi bohaté, takže podľa mňa takúto, takúto injekciu alebo pomoc potrebujú a možno budú vedieť oceniť. Ja verím, že ak by prešiel tento návrh, možno aj s nejakými úpravami potom v druhom čítaní, tak pomôže systému. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2024 o 14:57 hod.

MUDr, Dr. med. MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:08

Tomáš Szalay
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho čo si povedal súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť. Máme málo sestier. To je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí a keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie či viac sestier? Je to riešenie či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov? Je to riešenie či viac ja neviem umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec. A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale samozrejme nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve. A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno kým sa to začne otáčať. Ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží. Môžme si čo chceť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of france, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti čo sú tam a primári čo sú tam na čele roky vedia, že prežijú aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli proti vlastným zamestnancom. Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je samozrejme nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom nech majú viac peňazí. Samozrejme, ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna. Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou je naozaj pacient len štatistické čísla, pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce. Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu ako ich máme a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov, no. Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh. A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej.
A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu 96 boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie. Preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 SK. To bolo v roku 96 a v tom roku minimálna mzda bola 5 000 korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5 000 korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu. Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel, ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje. Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 15:08 hod.

MUDr. PhD.

Tomáš Szalay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08

Oskar Dvořák
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ja by som chcel reagovať na tú poznámku o tom etatizme. Ja som človek, ktorý nie je v tomto ideologicky zaťažený, že by som potreboval zrazu pravicové alebo ľavicové riešenie. Ja som človek založený, na základe dát evidence based medicine, však to tu rozprávame pri pánovi poslancovi Kotlárovi. Ja keď vidím, že z dát mi vychádza, že naozaj sestry hovoria, že kvôli platom sa im neoplatí ísť do tých nemocníc, tak pre mňa je to ako keby že vážny indikátor toho, že to je problém. Keď vidím, že 50 % ich do toho povolania ani nenastúpi alebo že musia utekať do zahraničia, je to veľmi vážny indikátor, že ten trh v niečom zlyháva. A to nie je otázka len štátu alebo súkromníka. Zároveň to neneguje to čo si ty hovoril. Tie problémy v nemocniciach samozrejme, že sú. Problémy sú všade, aj vo vzdelávaní, problémy sú v strednom školstve, problémy sú v kvanlite tých sestier, v tom ako sa učia, čo sa učia. Problémy sú rovnako aj v súkromných nemocniciach. Rovnako by som vedel menovať nedostatky trhu, ale to už je iná filozofickejšie debata. Preto ja by som zostal pri tej samotnej podstate toho, že už len keď sa historicky na to pozriem, tak je veľká nespravodlivosť ako sa k sestrám a k ich platom pristupovalo oproti lekárom. Keď sa navyšovalo lekárom, tak sa im navyšovalo rádovo v tisíckach eur, zatiaľ čo u sestier to bolo v stovkách eur. Keď sa pozriem na to, keby som si špecificky sa ešte pozrel na to, lebo ten problém je výrazne aj ešte či by sme sa vedeli o tom baviť aký je výrazný ten problém napríklad v ambulanciách čo sa týka sestier. Ako boli diskriminované oproti, oproti ešte ako keby ústavným lekárom, keby sme si to ešte porovnali, tak to už sa im vôbec nedivím, že ako keby že majú ten problém. Čiže podľa mňa netreba to ako keby vzťahovať na nejakú ideologickú debatu. Je to základná dátová debata. Keď vidím, mám prieskumy čo tým sestrám vadí, tak tie problémy očividne treba riešiť z môjho pohľadu. Preto ja sa na to nepozerám takouto optikou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2024 o 15:08 hod.

Mgr.

Oskar Dvořák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:08

Peter Stachura
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
No, už som si myslel, že to dnes nebude zaujímavé tuná v parlamente sedieť, ale potešili ste ma, že chceme diskutovať. Asi všetkých kolegov by sme tu unudili k smrti, keby sme začali tu polemizovať o tom, že čo je etatizmus v zdravotníctve a ako to, ako to kto myslí. Myslím, že to si môžme asi potom my traja nejako vydiskutovať, lebo pre ctené plénum, pri všetkej úcte, asi by to nebola celkom plodná debata. Každopádne ja musím povedať len aspoň jednu takú poznámku, že ja si teda nemyslím, že všetko vyrieši trh, aj keď by sme mali tie pozitíva z trhu si zobrať ako príklad a ja to stále budem opakovať naozaj niektoré veci. Spomeniem jednu vec napríklad to centrálne riadenie, to že už naše súkromné spoločnosti či PENTA, či AGEL pochopili, že musia byť centrálne riadené, že majú nejaké klastre, že majú nejaké indikátory. Toto je základ. Toto si musíme zobrať ako príklad. Ale ja si nemyslím, že všetky nemocnice musia byť súkromné, naozaj si to nemyslím a minimálne tie univerzitné nemocnice našli by ste strašne málo príkladov vo svete, kde univerzitné, koncové, špičkové vzdelávacie inštitúcie sú v rukách súkromného investora, maximálne je to cez nejaký PPP projekt, ale nie sú bez kontroly nejakého regulátora. No, ale tu už zase by som sa teraz rozbehol a neskončil, takže tu to utnem. A myslím si, že áno, je to určitá regulácia. Súhlasím s Oskarom, že je to regulácia na základe konkrétnych dát. Myslím si, to čo si aj pomenoval, že je veľa možno aj dôležitejších vecí, ktoré by sme mali riešiť a možno by ten systém to zlepšilo, ale sú to na, to sú na dlhú dobu, to proste sa nedá urobiť hneď. Toto je rýchlejšie riešenie, ktoré sa dá samozrejme určitým spôsobom zmeniť. Mňa neteší vôbec, že takéto veci vôbec dávame dávame do zákonov, lebo to by sa dalo možno riešiť iným spôsobom a potom pružnejšie reagovať na to či to prináša osoh alebo nie. Ale to už tu teraz nevyriešime. Ja si myslím, že je tu aj priestor, ak by to prešlo do druhého čítania, ešte nejako zmodifikovať, zoptimalizovať a vyskúšať v praxi. To čo zatiaľ sme my navnímali, či už zo sektora alebo od absolventov alebo teda študentov nám potvrdzuje to, že as nie sme celkom mimo. Takže tak. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 15:08 hod.

MUDr, Dr. med. MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:11

Martina Holečková
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 326. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla...
===== Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 317 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.6.2024 o 15:11 hod.

Mgr.

Martina Holečková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:13

Peter Stachura
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Bolo už pomerne neskoro večer, kedy sme to predniesli, a potom bolo prerušené to naše rokovanie. Takže ja sa pokúsim ešte tak trochu vrátiť k tomu o čo vlastne v tomto návrhu ide. A začal by som asi tým čo spomínal Tomáš Szalay. Hovoril o tom, že platový automat, ako on nazýva, je veľký problém v slovenskom zdravotníctve. A poviem taký príklad prečo si myslím, že naozaj tá situácia je neúnosná treba s tým niečo urobiť. Keď si zoberiete, tak k ústavnej zdravotnej starostlivosti patria napríklad aj kúpele alebo aj kamenné hospice. A presne, áno, aj tieto, tieto zariadenia sú viazané našim zákonom o mzdách. To znamená, že aj lekár, ktorý príde do kúpeľov a pri všetkej úcte ku lekárom, ktorí pracujú v kúpeľnej starostlivosti, ale určite mi dáte za pravdu, že asi tá ich starostlivosť a zodpovednosť v kúpeľoch je iná ako keď pracujú na urgentnom príjme alebo v nejakej akútnej nemocnici, alebo pracujú v noci a majú služby a tak ďalej. No ale tie kúpele, vďaka nášmu zákonu, sú povinné dať lekárom podľa nášho zákona. No a veľakrát sú to kolegovia, starší kolegovia, ktorí už nechcú slúžiť, už majú teda svoj ten profesný život takmer odžitý. No a práve títo kolegovia dostanú podľa nášho, podľa nášho návrhu odstupňovaného aj podľa, podľa odpracovaných rokov najvyšší plat. Čo to spôsobí pre tie, pre tie kúpele. A každý rok sa navyšuje tento plat a nenavyšuje sa len teda o infláciu čo je fér, pretože každý prirodzene by mal mať nejakú tú valorizáciu platu podľa inflácie, to je úplne normálne, ale navyšuje sa o pomerne veľa percent. Napríklad tento rok to bolo 8 %. A ja sa teda celkovo pýtam, že je to spoločensky správne? Je to spoločensky fér a spravodlivé, že niektorej časti, to už jedno či hovoríme teraz o zdravotníkoch a lekároch, policajtoch, hocikom. U niekoho ten plat rastie nad rámec inflácie a u niekoho buď vôbec alebo ako, ako v tom príde. No asi to nie je celkom fér. A ja sa vrátim k tomu čo som spomínal, že my ako zákonodarci by sme mali bojovať za spravodlivosť, mali by sme hľadať riešenia ako tie obmedzené zdroje, ktoré máme, a netvárme sa že to tak nie je, máme naozaj obmedzené zdroje, potrebujeme spravodlivo rozdeliť. A všetci, v opozícii možno viac, lebo to je také lákadlo, nás to láka, prispieť tomu, hentomu, tamtomu. Však koľko je utrpenia na Slovensku, koľko ľudí potrebuje, ale vždy, ja som bol tak učený keď som študoval holzkern manažment, že každé jedno euro, ktoré ty použiješ niekde, bude niekde inde chýbať. Čiže vždy to veľmi dobré zváž kde pridáš a kde uberieš. A to by sme si mali my stále pripomínať pri všetkých zákonoch ktoré predkladáme.
No a prečo takýto väčší dlhšie entreé, no pretože áno, aj tento návrh ide k tomu aby sme niektoré precedensy, ktoré v našej spoločnosti boli vedeli redukovať, eliminovať aby sa nestávali. Ja vám pripomeniem ešte raz dvakrát v našej histórii sa stalo, že lekári štrajkovali v roku 2011, v roku 2022. Priznávam, tak ako som spomínal na začiatku, tie platy boli mizerné a odchádzali nám zdravotníci preto, lebo mali veľmi nízke platy a za tieto platy sa nedalo tu vyžiť, to bol rok 2011. Myslím, že aj ľudia, celá spoločnosť, Slovensko im tlieskalo a držalo palce, aby si vedeli vyštrajkovať dôstojné platy, aby nás tu mal kto liečiť. Áno, aj ja som to podporoval a tešil som sa keď sa to podarilo. Hoci pre ľudí to bolo spojené aj s veľkou obavou že ako to bude, pretože 16 nemocníc malo núdzový stav. V 16 nemocniciach museli prichádzať ľudia zo zahraničia, alebo z iných nemocníc aby sme vôbec zvládli danú situáciu. Bola to vypätá situácia. Pamätáme si že každé správy začínali presne tým istým, myslím že vtedy ešte pán Uhliarik aj pani, pani predsedníčka vlády pravidelne, pravidelne vyjednávali, nedohodli sa, opäť sa nedohodli, až nakoniec vlastne tá situácia vyústila do toho, že sa lekári s vládou s garnitúrou dohodli a vrátili sa späť tam kam patria, teda na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Táto situácia sa zopakovala aj teraz nedávno, to bol rok 2022 a podotýkam, že to bol rok kedy sme ešte tu mali stále nejakým spôsobom covid, či už v aktívnom alebo neaktívnej forme. To znamená, že okrem toho, že tu boli unavení zdravotníci, vyčerpaní zdravotníci mali sme tu ale aj unavených a vyčerpaných ľudí. Pretože vďaka tomu náporu na nemocnice sa odklady elektívne výkony, odkladali sa operácie, odkladali sa vyšetrenia, bol tu obrovský dlh práve takýchto vyšetrení. No a napriek tomu a napriek tomu došlo k štrajku lekárov. V roku 2022 nám opäť štrajkovali lekári, takmer 2 tisíc zdravotníkov položilo plášte a teda o dva mesiace chcelo zo systému odísť. Dvetisíc zdravotníkov ak máte na hranici a ste trebárs nedopatrením vo vláde, tak to už je vážna vec, to už proste je niečo čoho sa bojí každý, každý politik ako to má vôbec riešiť. No a potom prichádza samozrejme s nejakými ústupkami, alebo snaží sa nájsť nejaký kompromis. Bohužiaľ, v roku 2022 sa našiel kompromis taký, že fakticky pre občanov sa nevybojovalo nič, naozaj nič. To znamená, zdravotníci si zvýšili platy, teda predovšetkým lekári aj sestry. Hlavne u sestier to bolo veľmi dôležité, pretože tie platy boli veľmi nízke a zdravotníci prichádzali s tým, že mali teda ďalej osme požiadaviek. Ale kto si ešte pamätá aké body to boli, alebo kto si ešte vôbec spomenie na to, že či sa tieto body vôbec teraz ďalej prerokúvajú. Áno, vtedy to bolo vykrikované DRG nie je, potrebujeme zmeniť vzdelávanie a mnoho iných vecí. Všetko pozitívne a dôležité veci ale obávam sa, že na konci to skončilo tak ako vždy zvýšili sa platy ale naši zdravotní, naši ľudia, naši ľudia nedostali nič. No a teraz je otázka, že či toto chceme nejakým spôsobom opäť, keď nebude SMER vo vláde a kedy budú päť odborári štrajkovať, tolerovať alebo sa k tomu postavíme nejakým spôsobom čelom.
Toto je len jedna, jeden dôvod prečo predkladám tento návrh. Možno niekto príde s lepším návrhom ako zamedziť možno budúcim štrajkom. Ale toto je jeden z dôvodov a jedna z možností. Pokiaľ nebudú mať fixnú výpovednú lehotu zo strany zamestnancov. To znamená, že všetci zamestnanci môžu podať výpoveď a za dva mesiace tu nie sú, no tak ten štrajk bude vždy hroziť. Proste je to tak. My máme mimochodom už teraz odstupňovanú výpovednú lehotu. Zákonník práce hovorí jasne o tom, že zo strany zamestnávateľa je výpovedná lehota odstupňovaná, čiže tam nám to nevadí. Máme výpovednú lehotu od jedna po tri mesiace podľa toho ako dlho zamestnanec u zamestnávateľa pracuje. Teda ak pracuje dlho, tak má dlhšiu výpovednú lehotu tri mesiace. A je to tak správne, pretože potrebujeme ochrániť hlavne starších, starších zamestnancov, ktorí ak, ak ich zamestnávateľ prepustí, no tak sa nemajú kde vrátiť. No ale zo strany zamestnanca je táto výpovedná lehota fixná, to znamená dva mesiace a hotovo. Poviete si dobre, však v poriadku, veď možnosti pracovať je veľa. A súhlasím, je to tak, ale treba si povedať, že niektoré, hlavne oblasti kritickej infraštruktúry to také jednoznačné nie je, pretože hlavne kritická infraštruktúra ale v tej v rámci, v rámci nej zdravotníci nie sú len tak nahraditeľní. Ak vyštuduje lekár, zopakujem to ešte raz, po štúdiu medicíny môžete robiť, vykonávať činnosť len pod dohľadom atestovaného lekára, päť rokov musíte byť pod dohľadom. Až potom keď urobíte atestáciu tak môžete vykonávať niektoré výkony samostatne. To že sa to na Slovensku ešte nejakým spôsobom aj teraz nie vždy deje je druhá vec. Ale potom po tých piatich rokoch sa ďalej vzdelávate, lebo zdravotníci majú povinnosť celoživotného sústavného vzdelávania sa. Mnoho z nich robí si ďalšie subšpecializácie, mnoho z nich sa stáva expertami na nejakú časť ľudského tela, niektorí dokážu naozaj odoperovať spomenul som tuším opäť ten príklad podžalúdkovej žľazy, pankreasu, to je dlhá päť, šesťhodinová operácie. Päť anastomóz spojení, to nedokáže robiť hocikto, to dokáže urobiť niekto kto vie vyoperovaný, kto mal to šťastie, že slovenský systém ho pustil k tomu aby to mohol urobiť a potom musí pravidelne byť v cviku aby to, aby to dokázal. No a takýto, takýto vyoperovaný chirurg, nazvime to, ak on podá výpoveď a má výpovednú lehotu dva mesiace, no tak ten zamestnávateľ má dosť problém nájsť rovnakého kvalitného, šikovného chirurga. To nie je len tak, že prídem a za dva mesiace si tu nájdem lebo 10 mi stoja v rade a ja si vyberiem toho najlepšieho. No v tejto situácii, kde je stále menej lekárov to je horšie a horšie. Preto si myslím, že práve u zamestnávateľa, zamestnávateľ by mal mať určitú výhodu a mal by mať možnosť na dostatočný adekvátny čas na to, aby si našiel adekvátnu náhradu za vysokošpecializovaného špičkového kolegu. Či už je to chirurg, alebo je to nejaký expert ktorý bude v danom oddelení chýbať. Ak máme tu experta, na ktorého sú naviazaní mladí lekári, ak ten expert odíde o dva mesiace, tak to oddelenie prakticky keď nemá hlavu alebo nemá atestovaného lekára môžete zavrieť. Čiže to má následky na kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj preto je dôležité mať odstupňovanú výpovednú lehotu, aby sme umožnili zamestnávateľom u tých zamestnancov, ktorí sú pre nich kľúčoví, dôležití, dať im dlhšiu dobu na to, aby si našli adekvátnu náhradu.
Prečo je to dôležité opäť, hovorili sme o hromadných štrajkoch, že sme tuná mali dve vlny hromadných štrajkov. Ale my tu máme aj ďalšie lokálne hromadné výpovede. Rok 2017 CINRE, to je oddelenie invazívnej rádiológie, ktoré boli predtým v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave a bola to naozaj opäť kritická situácia. Zdvihol sa Vulev, zdvihli sa jeho kolegovia, zdvihli sa sestry a odišli súkromníkovi do Medissimo. Pre Národný ústav srdcových chorôb za dva mesiaci vy tak špičkového experta ako v tom čase pán Vulev, ale však nakoniec aj teraz je, nedokážete nahradiť. Vy jednoducho experta, ktorý sa vyoperoval, ktorý robí jedinečné výkony možno pre celé Slovensko, nedokážete hneď nahradiť. No ak vám odíde za dva mesiace môžte prakticky ten NÚSCH, ktorý predtým vykonával túto činnosť pre celé územie Slovenska, zatvoriť. No a to sa aj dialo, možno si pamätáte, boli tam spory, trenice kto daného pacienta kedy zoberie a minimálne jeden zdokumentovaný prípad máme, kde mladá žena nedostala včas intervenciu ktorú potrebovala, ochrnula. To je jeden a mnoho ďalších, ktorých po.., no nepoznáme, pretože tie príbehy nie sú verejne známe. Čiže má do dopad, má to dopad na to ako sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Ak sa celé oddelenie zdvihne a o dva mesiace sa chce posunúť ďalej, tak má to dopad pre tú nemocnicu, pre celý región a možno aj pre ľudí na Slovensku.
Opäť, pokiaľ by bola odstupňovaná výpovedná lehota, no tak by nemohli odísť všetci. A napríklad taký pán Vulev by mal výpovednú lehotu šesť mesiacov. To znamená,
===== ...a o dva mesiace sa chce posunúť ďalej, tak má to dopad pre tú nemocnicu, pre celý región a možno aj pre ľudí na Slovensku.
Opäť, pokiaľ by bola odstupňovaná výpovedná lehota, no tak by nemohli odísť všetci. A napríklad taký pán Vulev by mal výpovednú lehotu šesť mesiacov. To znamená, pol roka by národný ústav srdcových chorôb mohol hľadať adekvátnu náhradu. Takt sa zdvihol a o dva mesiace bol v Medissime. Nie je to dobré, nie je to dobré, nie je to dobré pre ľudí.
Ďalší príklad. Teraz nedávno pán, pán Kužela, Antolská, povedal si hm, teraz som už riaditeľ ministerstva vnútra, Nemocnice ministerstva vnútra svätého Michala, však poďme, tam si prenesiem celú gastroenterologickú kliniku, však prečo by nie, som macher, poznám ľudí v SMER-e. A išiel. Zobral sa a povedal všetkým za dva mesiace nás tu niet. Nielen on, dvadsaťdva lekárov, sestier povedalo, že ideme k Michalovi. A aký dopad to mohlo mať na Univerzitnú nemocnicu Bratislava? No zásadný. Lebo tá gastroenterologická klinika na Antolskej je jediná, ktorá má lôžkové oddelenie. A potom tam boli také vymýšľania avšak čo to tu robíte z toho komára somára, veď urgentná starostlivosť bude zachovaná a potom ostatné sa bude robiť tam u nás na, u Michala a tak ďalej. No viete, to môže hovoriť ľuďom, ktorí sa nevyznajú, ale ľudia, ktorí poznajú ten systém a vedia, čo to môže spôsobiť, tak tých sa tak ľahko opiť rožkom nedá, zvlášť keď viete, že pán Kužela je riaditeľom, zároveň je dekanom na Slovenskej zdravotníckej univerzite a zároveň čiste náhodou na rovnakej ulici, kde je táto nemocnica svätého Michala, je aj súkromná klinika, ktorá patrí jeho žene. Toto sú slovenské náhody.
Práve preto je dôležité to, čo predkladáme, aby sa takéto veci nemohli diať. Ak by bola odstupňovaná výpovedná lehota, tak by pán Kužela nemohol zobrať celé svoje oddelenie a povedať, že o dva mesiace je preč.
No a posledný, posledný dôvod, prečo si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože sa nám tu roztáča určitá špirála platov, hlavne tých exkluzívnych zdravotníkov, kde naozaj tým, že v niektorých oblastiach, v niektorých sektoroch tých expertov je málo, sú pre nemocnice exkluzívni, tak dochádza ku predkupovaniu jednotlivými nemocnicami, kto dá viac, jak na trhu, dáš mi tritisíc, ostanem, nedáš mi tritisíc idem tam. A to sa deje bežne. To nie je že náhoda, to proste tak je. Opäť ak človek má výpovednú lehotu dva mesiace, ten tlak na zamestnávateľa je obrovský, pretože ten, ten, tá nemocnica, ktorá má jediného experta, na ktorého sú naviazaní možno mladí lekári, ktorých má vzdelávať, možno šesťmesačné nejaké, nejaké výkony, ktoré, ktoré majú už šesť mesiacov, čakajú ľudia v rade na nejaký operačný výkon, no keď tohto experta pustia, tak, tak skoro tú náhradu nenájdu. A je ale rozdiel hľadať experta dva mesiace a je rozdiel hľadať experta šesť mesiacov. Čiže asi čo teraz urobia? No tak asi mu tie tri tisícky dajú. A z čoho mu to dajú? No dajú mu to z tej straty, ktorá sa sústavne kumuluje v tých našich štátnych nemocniciach, veď či už robím milión, desať miliónov stratu alebo trinásť, tak však čo? Niekto to zaplatí, potom príde štát, každých päť-šesť rokov to oddlží, medzitým sa ešte na tom nabalia aj firmy ako BFF a iné, iné, ktoré skupujú pohľadávky. Čiže toto, ten systém je naozaj chorý. Ten systém je úplne chorý.
A poslednú vec, ktorú chcem povedať, toto nie je výmysel nejakého Stachuru, toto nie je výmysel opozičnej strany, ktorá tuná sa chce nejako prezentovať, toto nie je divadlo. Naopak, pre mňa to prináša veľmi negatívne emócie, pretože ma nenávidia niektorí kolegovia, hovoria mi čo si to dovoľuješ, ty nám berieš istoty, ty ideš rúcať to, na čo sme my zvyknutí, ideš z nás robiť vazalov, ideš tu diskriminovať, ideš nás diskriminovať, ostatní môžu a my nemôžeme.
Vážení, takýmto spôsobom je Zákonník práce upravený v jedenástich krajinách západnej Európy. Takýmto spôsobom majú výpovednú lehotu zo strany zamestnanca a manažované krajiny ako Nemecko, ako Rakúsko, ako Francúzsko, Belgicko, môžem hovoriť ďalej, severské krajiny. Konkrétne Nemecko má výpovednú lehotu zo strany zamestnanca od jeho mesiaca po šesť mesiacov ku nasledujúcemu kvartálu. To znamená, ešte viac ako slovenský tento návrh, ak máte smolu a že to nestihnete, tak môžete deväť mesiacov byť viazaný zmluvou a byť u jedného zamestnávateľa, ak podáte sami výpoveď. Samozrejmé, že vždy viete podať výpoveď aj sami a dohodnúť sa so zamestnávateľom, že táto výpoveď bude kratšia. Toto právo je zachované a myslím si, že pri jednotlivých lokálnych veciach, ktoré sa dejú, niekto sa ožení, vydá, odíde, rôzne dôvody, tam ja nevidím dôvod, prečo by zamestnávatelia mali s týmto problém, prečo by tú dohodu nevedeli podpísať. No ale ak budú vidieť, že je tuná hromadný štrajk lekárov, alebo je tuná hromadný odchod celého oddelenia, alebo že je tuná veľká sila na zvýšenie platu, tak tam budú možno trvať na tom, čo navrhujem, aby bola výpovedná lehota odstupňovaná.
A opäť ešte poslednú vec chcem povedať, toto je návrh. Ak by ste ho posunuli do ďalšieho čítania, tak sme, samozrejme, pripravení hovoriť o tých detailoch. Netvrdím, že to musí byť dva-štyri-šesť. Môže to byť dva-tri-štyri. Môžeme si povedať, že povieme to na celú kritickú infraštruktúru, lebo áno, ak niekto pracuje v jadrovej elektrárni a je vysoko špecializovaný odborník, no tak aj tam asi, keď povie, že odíde o dva mesiace, tak môže byť problém. Čiže možno to otvorme, otvorme na iné profesie, ktoré sú dôležité, ale aj to máme problém. My nevieme presne povedať, kto je kritická infraštruktúra, ale možno sa nejaké riešenie nájde.
Čiže chcem signalizovať otvorenosť aj pre alternatívne návrhy, resp. pre úpravu, tak aby sa to zlepšilo, aby to prinieslo prospech Slovensku a ľuďom, aby to prinieslo prospech ľuďom na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

25.6.2024 o 15:13 hod.

MUDr, Dr. med. MBA

Peter Stachura

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video