15. schôdza

Ďakujem za slovo. No, chcem zopár poznámok. Ja, samozrejme, potom vystúpim ešte na koniec rozpravy a všetky veci, ktoré tam odzneli, nejakým spôsobom okomentujem alebo zhrniem.
Chcem vás ubezpečiť, že to nie je náhoda, že vo februári bolo prví čítanie a že až koncom júna je druhé a tretie čítanie. Je to preto, že sme veľmi intenzívne komunikovali s producentmi a dosť ma aj prekvapuje, že také tie zámery neprenikli neformálne. Snažili sme sa všetko, všetkými silami, aby sa našlo nejaké možno subtílnejšie riešenie, ktoré dokáže ten legitímny cieľ zabezpečiť. Nakoniec sa našlo iba toto. Mňa, samozrejme, tiež tento legislatívny proces neteší a myslím, že sa bude redukovať tých päť zákonov, už nejak dobehne a potom už to asi takto nebude. Ale bolo tam veľa vecí odznených, ešte zrejme bude. Tá najväčší, tá najväčšia výhrada je k procesu, ale chcem zdôrazniť, že verejnoprávny charakter Audiovizuálneho fondu ostane. Chcem zdôrazniť, že stále tam budú mať producenti a vysielatelia väčšinu. Chcem zdôrazniť, že to nebude žiadne ovládanie, iba zvýšenie vplyvu. A chcem zdôrazniť, že, poviem to tak, producenti nie sú tým nadšení, ale vedia s tým žiť. Nič sa likvidovať nebude. Áno, možnože tento zákon zásadným spôsobom nezlepší ich prácu, ale tak nejakým spôsobom ani neobmedzí. Nikto nebude schopní presadzovať v tom svoje veci, stále bude mať ministerstvo menšinu. A áno, ešte na rozdiel od Fondu na podporu umenia rozhodnutia Audiovizuálneho fondu boli menej kontroverzné a menej problematické ako pri Fonde na podporu umenia.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja mám inú otázku na vás, ak dovolíte, takú trošku osobnejšiu, ale by ma to veľmi zaujímalo z vášho pohľadu. Mení sa filozofia tohto zákona, a preto by ma zaujímalo, a mení sa na základe istých faktov, ktoré môžeme hodnotiť z hľadiska existencie fondu. Mňa by zaujímalo, podľa vás Audiovizuálny fond všetky projekty, ktoré podporil, stáli za to, aby ich podporil? Ak nie, ktoré boli podľa vás tie, ktoré by fond nemusel podporiť, eventuélne podporil ich zbytočne, eventuélne boli to projekty, kde boli vyslovene vyhodené finančné prostriedky, ktoré nedostali tú odozvu, ktorá sa od nich očakávala, ktoré sú to podľa vás? Poďme konkretizovať isté veci, aby sme sa trošku viac poznali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pani poslankyňa Jaurová s reakciou na faktické, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja vlastne mám iba samé otázky, že tu niekto hovorí, že tento zákon má nejaký legitímny cieľ. A aký je ten legitímny cieľ? Že ste ho podali pozmeňovákom pred koncom druhého čítania deň pred hlasovaním? Lebo ja ho nevidím, nikde. Čo je ten legitímny cieľ? Povedzte! Že, pán poslanec Jarjabek hovorí, že na základe nejakých faktov. Aké sú tie fakty? Však prečo nám ich nepoviete? Prečo ste ich nenapísali do dôvodovej správy? Možno by sme to pochopili, že prečo to takto robíte.
A čo sa týka toho, že ktoré projekty AVF podporuje a nepodporuje. Viete, ja som tu na začiatku spomínala to obdobie, kedy sa na Slovensku netočili žiadne filmy. A tomu predchádzalo vlastne také obdobie, keď minister Hudec povedal, že on bude podporovať iba dobré filmy. A výsledok bol, že neboli žiadne filmy. Lebo to proste tak funguje. Vy na to, aby nejaká krajina vyprodukovala tri-štyri excelentné filmy, musíte podporiť 50 priemerných a 30 podpriemerných, lebo tak funguje. To je proste kritická masa. Tak funguje audiovízia všade na svete. A kým my tu v Národnej rade budeme zabíjať draho platený čas poslancov tým, že budeme diskutovať o tom, aké projekty kultúrne má podporovať fond alebo nemá, tak my nikdy nebudeme robiť poriadne politiky. Lebo to nie je naša úloha. Naša úloha je robiť dobré zákony. Toto, čo ste predložili, je, to je výsmech legislatívnemu procesu, nie dobrý zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Dubéci.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, pán Michelko teda odchádza, ale tak by som mu povedal, že a sme tu zas, a sme tu znova zas, ja tu vidím aj pána Jarjabka, teda aj pani spravodajkyňa tu sedí teda, neviem, asi sú rôzne nadšení ľudia. Vidím to, tak čítam túto miestnosť.
Ak dovolíte, ja začne tým, čo povedal pán Jarjabek, ešte kým tu teda je, sa chytím takého slova, ktoré povedal, že fakty. Lebo to naozaj teda, že s týmto, prosím, ale, pán Jarjabek, akože super opatrne. Lebo teda v tom, čo ste tu akože predložili, a to je konkrétne, čo bolo predložené. Nejaká dôvodová správa, nejakého návrhu, ktorý prišiel vo februári a potom tento pozmeňovák a nejaké odôvodnenie. Tam že akože fakty absolútne nie sú. Ešte aj pán, to, čo tu pán, pán predkladateľ povedal, že citoval nejaký film, to ste ešte ani nenapísali do tej dôvodovej správy, že máme problém s týmto filmom. Lebo vy máte s tým problém, vôbec akože odvahu teda na to, aby ste si aspoň povedali, že naozaj čo za tým celým je. Takže ak chcete fakty, tak potom tie fakty napíšte do dokumentov, ktoré k tomu patria. Návrh, dôvodovka, doložky, napíšte. Toto je problém, takéto, zlé, dobré, preto to urobiť, treba robiť tieto zmeny. Lebo kým pani kolegyňa, kým pani kolegyňa Jaurová, teda nech sa páči, že odíďte, kolegovia, len to svedčí teda o legislatívnej kultúre, ktorú tu nastavujete, nech sa páči. Ďakujeme pekne. Teda kým kolegyňa aspoň bola schopná nejaké základné fakty povedať napríklad to, že pred dvadsiatimi rokmi sa tu žiadne filmy netočili, teraz sa filmy točia, v zásade, že sú plus-mínus všetci s týmto spokojní, resp. tá diskusia je úplne niekde inde, tak potom sem prídu kolegovia z SNS a hodia tam absolútnu časovanú bombu a ideme sa tu ešte všetci tváriť, že toto je v poriadku.
A prepáčte, kolegovia, kolegyne, zdá sa vám to že absolútne asi aj repetitívne, najmä na tejto strane snemovne, ale to, čo tu robíme, to absolútne nie je normálne. To je absolútne, že to je najhorší spôsob, ako prijímať zákony, a ja nerozumiem, nerozumiem tomu, že ako my sme toto akceptovali, že to je správne.
Prvá vec. Toto tu, čo urobil pán Michelko teraz, to ministri tejto vlády závisťou kvília, keď si prestavia, že toto by oni urobili. Oni chudáci robia si riadne SLK, idú na tú vládu, oni akože napíšu aspoň to zdôvodnenie, kde sa budú tváriť, že to spĺňa nejaké ako predpoklady na to zrýchlené konanie. Hlasuje o tom vláda, na ktorej to musí byť zverejnené, potom to sem príde, odhlasuje to raz plénum a má to nejaké tie lehoty, ktoré to má SLK. Tak z nejakého dôvodu my akceptujeme, že pán poslanec Michelko alebo akýkoľvek poslanec môže prísť a v druhom čítaní urobiť akože absolútne, absolútne zásadné zmeny, ktoré teda dnes je, teda rokujeme o nich o 16.50 h a ak sa nemýlim, tak zajtra o jedenástej budú schválené počas toho obrovského bloku, ktoré my sme si spravili. Predstavte si, že my od oficiálneho prečítania, prednesenia pozmeňováku, dajme tomu, že 16.00 h do jedenástej druhý deň, to je koľko, šestnásť, od šestnástej do jedenástej, devätnásť hodín. To normálne počas covidu sa nerobilo. Že tak rýchlo. To keby vy chcete urobiť, že v našom bytovom družstve, by ste nemohli tak rýchlo zmeny. Však tam sú zákonné lehoty na to, že koľko musí byť na vchode do budovy proste vyvesené nejaké zateplenie budovy, ale z nejakého dôvodu my tu akceptujeme, že môžeme urobiť zmeny v zákone, ktorý to, k tomu sa dostanem potom bokom, že ako pristupujeme ku kultúrnej legislatíve, ale teda, že ktorá ako ovplyvňuje naozaj že životy tisícov ľudí, ktorí pracujú v audiovizuálnom priemysle. A nehovoriac o tom, že sú to aj verejné financie občanov tejto krajiny, ktorí si na to skladajú. Audio a ešte nehovoriac o producentoch televíziách a tak ďalej, ako hovorila pani Jaurová.
Toto keby sme robili napríklad v legislatíve z ministerstva hospodárstva alebo z ministerstva financií, tak tu by ste sa všetci krútili na hlave, že aké je toto neakceptovateľné. Ale z nejakého dôvodu proste korisť politická pre SNS a tým, že asi kultúra, žiaľ, ako sme si to tu už viackrát povedali v tejto snemovni, je úplne na konci priorít, tak v prípade tejto legislatívy to z nejakého dôvodu akceptujeme. Nehnevajte sa, kolegovia, ale to je že absolútne, absolútne nekorektné, zlé a teda ja si myslím, že už tu bolo urobené viacero odkazov na rokovací poriadok, aj na zákon o tvorbe legislatívy, či ako presne sa teda volá ten, tá právna norma. Jednoducho si myslím, že to je neakceptovateľné, nesprávne. A možno by som teda poprosil aj pána predkladateľa pozmeňováku, ktorý predpokladám, že do ústnej, pardon, ono to vlastne ani nebolo predložené, pardon, my sme ešte len boli, vlastne nám to bolo tak avizované, to bol taký teasing, keď sme v tomto audiovizuálnom svete. Takže keď nám tak teasujete ten pozmeňovák, tak či by ste nám, pán poslanec Farkašovský, keď to už na vás tak vyšlo, tak mohli vysvetliť, že akým spôsobom je podľa vás korektné, že právna norma, ktorá ma dopady na tisíce ľudí a na tvorbu nejakých verejných politík, bude prijatá za tých 19 hodín alebo 18 hodín, alebo koľko. Či toto je podľa vás normálne a čo vy by ste robili, pán poslanec, alebo hociktorí vládny poslanec, keby to bolo naopak? Alebo keby vy ste boli prijímateľ tých politík, keby vy ste robili v audiovízii, alebo keby ste robili v akomkoľvek sektore a vám by sa menili pravidlá za 19 hodín? Zo dňa na deň! To naozaj nech mi tu niekto povie, že toto tu je normálne a vám sa to zdá fajn.
A prepáčte mi, ja chápem, že koaličná jednota a tak ďalej, že proste však nejako tie veci musia fungovať, ale však si už nenechajte skákať po hlave, páni kolegovia z koalície a kolegyne, so všetkým. Čo tu už je nejaký problém nejako normálnym procesom prejsť, jedným, druhým, tretím čítaním? Však vám to prejde! Keď si tomu tak veríte, tak vám to prejde. Tak si to obhájte, ale dajte aspoň možnosť ľuďom, ktorých sa to týka, sa k tomu vyjadriť a poďme sa aspoň tváriť, prosím, keď už tomu neveríme, tak sa poďme tváriť, že tu máme nejaký právny režim, že tu je nejaká vláda zákona a že to sú, snažíme sa dodržiavať nejakú ústavnú, ústavnú kultúru a, neviem, procesy. Viete, lebo už ani mňa to nebaví. Myslím, že už ani kolegov to nebaví vystupovať v tomto, za posledného polroka 85-krát k tomu istému a jednoducho len prosiť ľudí, že, z vládnej koalície, že či by sme nemuseli meniť legislatívu za menej ako deň. Za menej ako sa SLK proste dá spraviť, naozaj. Ako tu sú veci, ktoré reálne my sme podporili a trvali dlhšie než sa, než, než, než je tento pozmeňovák, ktorý tu budeme dnes čítať. Takže, prosím, povedzte mi to.
A potom ešte, samozrejme, dám bokom ten ornament, ktorý tu teda pán kolega povedal, že teda však nejaké neformálne SLK tu prebiehali, teda neformálne konzultácie tu prebehli, lebo pán poslanec Michelko sa teda stretol s nejakými producentami. Úplne nie sú spokojní, ale však nejako to dopadne. To je naozaj ako úroveň, prepáčte mi, aleže na bytovej schôdzi, domovej. Kde si povieme, však niektorí sú spokojní, niektorí nie sú spokojní, ale však nejako to dopadne. Ako prepáčte, kolegovia, a bez ohľadu na to, že ja môžem veriť tomu, že, alebo ja si dokážem predstaviť, že vy ste presvedčení o tom, že tá motivácia a to, prečo to robíte, je správna, a ja sa teraz o tom ani sa teraz o tom nejdem hádať, aleže spôsob, akým to robíte absolútne devalvuje akúkoľvek akože hodnotu vašich argumentov, ktoré vy sami tu chcete, sa snažíte predať. Že ja vás nie som schopný, pán, prepáčte, pán poslanec Jarjabek, počúvať normálne, ani pán poslanec Michelko, aká forma neúcty to voči nám je, keď vy tu sa budete tváriť, že toto tu všetko je normálne a správne. Lebo ste si to vykonzultovali s nejakými producentami a vlastne toto je fajn, a však máme si zvyknúť, lebo to nejako takto bude. Naozaj ako už sa nechcem teda dookola opakovať, ale už, už mňa osobne to nebaví.
A ja teda, ako som to už vravel včera, žiaľ, aj pri tom, pri tom odvolávaní teda pani predsedníčky výboru SIS, to je podľa mňa téma, ktorou by sa mohol už zaoberať ako parlament na tej úrovni toho vedenia Národnej rady, hej, že, či my sme naozaj spokojní, že to tu bude kvalita legislatívy a procesu, ktorý tu máme. Ja teda neviem, či to počúva teda pán úradujúci predseda, ale myslím si, že to je téma, ktorou by sa mohol zaoberať, tak isto grémium, a verím, že možno, neviem teda aj nejako v tej spravodajskej informácii by mohlo byť teda nejako zohľadnené to, že si myslím, že neboli úplne dodržané všetky procesy tvorby legislatívy. Ak by sa to nejako dalo zohľadniť, tak si myslím, že by to bolo úplne správne.
No a potom už len také dva doplňujúce body. Samozrejme, že je zrejmé, že motiváciou tohto celého je opäť teda nejaký estetický názor pána poslanca Michelka na nejaké filmy, ktoré boli alebo neboli natočené. Mne príde absolútne šialené, že tu bol menovaný nejaký konkrétny film, s ktorým môžte súhlasiť alebo nemusíte súhlasiť, aleže to kde sme, aby teda jednak v Národnej rade sme hovorili, že ideme meniť nejakú legislatívu kvôli tomu, aby nejaký konkrétny film už nebol už možný byť natočený. To teda si myslím, že opäť v roku 2024 v nejakej modernej, modernej demokracii nie je úlohou poslancov presadzovať svoje estetické cítenie do legislatívy. A to teda pán poslanec Michelko povedal explicitne, pán poslanec Jarjabek volal po tejto diskusii, že poďme si povedať, že tu je 30 filmov progresívcom, ktoré sa páčia, 30 filmov, čo sa páčia smerákom, 10 filmov, čo sa páči SNS, a neviem, potom si, niečo z toho vypadne, akože, kolegovia, snáď nie! Opäť ako si myslím, že toto je absolútne v rozpore so všetkým, ako by mala teda kultúrna politika, moderná, fungovať.
A v ostrom kontraste potom s tým, a teda len, pán poslanec Michelko, možno mi len povedzte, či ja som tomu len rozumel zle alebo, alebo mi to nejako ušlo, ale keď ste vy sám vo svojom prejave povedali, že vy by ste tam veľmi chceli tú inflačnú doložku presadiť, aleže sa vám to nedarí. Dobre som tomu rozumel, áno? No, tak to je teda výborné! To je naozaj teda fantastické! To vraví vládny poslanec. Akože keď už chcete akože že naozaj že urobiť nejaké systematické zmeny, tak načo otvárate ten zákon a vy tu prídete so zákonom, a bolo výborné, keby tam bola inflačná doložka, vravia koaliční poslanci. Však ju tam presaďte, keď si o tom myslíte. Však v konečnom dôsledku si myslím, že na našej strane by určite, by bolo minimálne priestor na tú diskusiu, ale to, ja no neviem, no tomu akože úplne nerozumiem, tak ako keď, keď máte taký vplyv a keď vám tak záleží na, na, na kultúrnej politike, ak vám tak záleží na audiovízii, nech sa páči. Aleže to je, čo to je, prísť povedať, že bolo by to skvelé, ale viete, tak nedarí sa nám, tak aspoň si urobíme tieto drobné zmeny. No neviem. Myslím si, že to nie úplne dobrá vizitka vašej práce, ak sa nenahneváte.
A teda záverom, nech vás už nezdržujem. Ja neprestávam sa baviť na jednej veci, a to je to, že my tu progresívci sme neustále touto stranou nazývaní, ako tí radikáli, ktorí všetko ničíme, ktorí proste rozbúrajú, veľké, veľké zmeny chcú v tejto spoločnosti, ale zdá sa že posledný polrok, ak sme tu niečo robili, tak to bolo to, že sme bránili nejaké fungujúce inštitúcie, ktoré tu sú. Naozaj že je to absolútne že irónia všetkého, že nakoniec my tu budeme tí, ktorí budú hovoriť, že ak tu niečo funguje, veci, ktoré mimochodom, a tak ako to bolo aj v prípade FPU, vznikli aj na základe možno iniciatív ministrov, ktorí prichádzali z tejto strany, a namiesto toho, aby sme my si povedali, že nie, nie, my nebudeme chcieť tie smerácke veci, lebo to sú smeráci, my im to všetko zmeníme, lebo my to vieme lepšie, tak sa snažíme tie veci rozvíjať, zlepšovať, tak ako aj pani poslankyňa Jaurová povedala, však aj vo výbore bol priestor na nejakú diskusiu o veciach, ktoré by reálne tú inštitúciu posunuli ďalej, a namiesto toho poza búčky proste ideme za 17 hodín, 18 hodín, 19 hodín urobiť zásadné zmeny zase v nejakej legislatíve, lebo pán, lebo pán poslanec Michelko sa stretol s nejakými producentami. Nie sú s tým úplne spokojní, ale vedia s tým žiť. Tak ja len dúfam, že ak to aj, nech to je aj zaznamenané do, do, do, do zápisu v Národnej rade, to by som nazval taká že Michelkova doložka vplyvov, vedia s tým žiť. Stretol som sa, vedia s tým žiť. Ale prepáčte, to tak naozaj je. Však takto sa nerobia zákony. Vedia s tým žiť, bavil som sa s nimi. Ako to, je mi to veľmi ľúto.
A teda druhú vec, ktorú by som povedal, to je už také akože politicky, alebo neviem, vtipne, že, pán Michelko, môžme sa len dohodnúť, že ak budeme musieť robiť nejaké zmeny v tomto zákone, lebo zistíme, že aplikačná prax napríklad ukáže, že je to veľmi zle, a tu by som možno aplikoval na to FPU, ale tak urobím to teraz, tak to urobím pre AV, že všetky tie človekohodiny, ktoré do tohto pôjdu, legislatívcov na ministerstve kultúry, ktorí to budú meniť, zamestnancov Kancelárie Národnej rady, nás všetkých, ktorí tu budeme sedieť, vďaka týmto výborným pozmeňovákom, ktoré tu sa zjavujú ako tá, tam divadelná mašina a spúšťajú sa na nás, tak že či by ste to potom mohli aspoň nejako čiastočne akože uhradiť. Lebo naozaj že to množstvo človekohodín, ktoré ide byť míňané na ako nápady pána poslanca Michelka s jeho celým interným pripomienkovým procesom, tak to je teda ako naozaj že niečo, čo opäť pre históriu.
Ďakujem vám veľmi pekne a dúfam, že naozaj, kolegovia, ak vás to nebavilo, mne je to ľúto, ale ani mňa to nebaví to opakovať dookola a bol by som veľmi rád, keby sme sa mohli rozprávať o niečom inom ako o forme legislatívneho procesu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov predseda Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 358 z 19. júna 2024 súhlasila s návrhom na voľbu pani doktorky Zuzany Valkovej do funkcie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a poverila ma uviesť tento návrh v Národnej rade Slovenskej republiky. Zuzana Valková spĺňa podmienky ustanovené v § 82 odsek 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý k nemu prijal odporúčajúce uznesenie.
Pani doktorka Valková sa celoživotne prof... myslím v rámci svojho profesného života venuje ochrane osobných údajov. Je to odborníčka na ochranu osobných údajov. Pôsobila dokonca aj na samotnom Úrade na ochranu osobných údajov v minulosti ako štátny radca odboru legislatívno-právneho, respektíve ako riaditeľa odboru právnych služieb a medzinárodných vzťahov. Má veľmi široké znalosti z oblasti ochrany osobných údajov, pozná samotnú agendu úradu. Na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny aj predstavila určitú víziu s Úradom na ochranu osobných údajov aj nejaké priority a výzvy, ktoré by ju čakali v prípade, že by bola zvolená Národnou radou Slovenskej republiky.
Takže myslím si, že je to osoba, ktorá je spôsobilá a odborne zdatná na vedenie tohto úradu, a preto by som vás chcel, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu predloženého návrh na voľbu pani doktorky Zuzany Valkovej za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, tlač 369.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 20. júna 2024 č. 379 pridelil predmetný návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor v určenej lehote podá Národne rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny prerokoval uvedený návrh na svojej 19. schôdzi dňa 25. júna 2024 a prijal k nemu uznesenie č. 32. V zmysle tohto uznesenia predmetný výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť doktorku práv Zuzana Valkovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
Určený výbor ako gestorský výbor k predmetnému návrhu rokoval na svojom zasadnutí dňa 25. júna 2024, uznesením č. 33 schválil správu výboru o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore. Prílohou správy výboru je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja nebudem hovoriť dlho, chcela som sa vyjadriť za klub Progresívneho Slovenska a zároveň aj ako členka ľudskoprávneho výboru. My sme včela mali možnosť hovoriť aj s pánom ministrom, aj s navrhovanou kandidátkou na pozíciu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov. V zásade k jej nejakej spôsobilosti a odborným kompetenciám ja nemám výhrady.
Čo chcem ale povedať je, že tak ako na výbore, aj pri hlasovaní sa zdržíme, a to z dôvodu, že síce vnímam ten kontext, že bolo tu v minulosti vyhlásené výberové konanie, z ktorého teda nakoniec nevzišiel z rôznych politických dôvodov ten výsledok v podobe menovania nového predsedu alebo predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov a táto funkcia je dlhodobo neobsadená, úplne vnímam tú potrebu, že Úrad na ochranu osobných údajov potrebuje odborné vedenie, ja osobne by som veľmi rada konzultovala množstvo právnych otázok s úradom a s jeho predstaviteľom alebo predstaviteľkou, teda vedením. Ale zároveň nemôžem súhlasiť s tým, že neprebehlo výberové konanie. Myslím si, že je štandardom vo vyspelej demokracii, ako je Slovenská republika, je to súčasťou transparentnosti, aby sa dala šanca výberovému konaniu, do ktorého by sa boli mohli prihlásiť možno viacerí účastníci alebo účastníčky, kde by bolo to sito, kde by bola povinnosť povedať tú svoju víziu, obhájiť svoje videnie ďalšieho fungovania Úradu na ochranu osobných údajov, k čomu vlastne nedošlo. A v podstate my sme mali včera možnosť, samozrejme, pani kandidátke položiť otázky, ja sama som sa jej pýtala na jej víziu a v zásade nemám v podstate proti nej nejaké, žiadne výhrady. Ale myslím si, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, kedy nie je možné od nás poslancov očakávať, že nahradíme to výberové konanie, keď nám to ani neprislúcha, by bolo bývalo lepšie a bolo by, alebo takto to poviem, že to, že sa nerobilo výberové konanie, podľa mňa je trošku znakom ako keby upadajúcej transparentnosti. Ja by som si bola bývala priala, aby sme na výbore už rokovali s človekom alebo s kandidátmi, ktorí by vzišli z výberového procesu.
Čiže z tohto dôvodu nemôžeme túto nomináciu podporiť, budeme sa zdržiavať a apelujeme aj na vás, pán minister, aby ste do budúcna naozaj na takéto pozície sa pokúsili robiť výberové konanie, pretože to môže priniesť a práve to je ten nástroj, ktorý nám má priniesť do štátnych orgánov toho najkvalitnejšieho kandidáta alebo kandidátku. A myslím si, že pre všetky zúčastnené strany a nakoniec aj pre občanov a občianky tejto krajiny, ktorí si platia výkon, riadny výkon, efektívny výkon štátnych orgánov, je to tá najlepšia cesta, kedy môžu cez verejné výberové konanie posúdiť, či ten-ktorý človek bol vybratý na to miesto správne.
Samozrejme, čas ukáže, akým spôsobom nová predsedníčka, lebo predpokladám teda, že bude zvolená, sa ujme a chopí svojho úradu. Ja jej budem držať palce, aby to naozaj bolo odborné vedenie, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, alebo afiliáciu, je ochrana osobných údajov, je vec, ktorá je veľmi živá a veľmi dôležitá tak na celoeurópskej únijnej úrovni, ako aj u nás. Myslím si, že je veľmi veľa výziev, ktoré v tejto oblasti úrad aj ona pred sebou budú mať. A držím jej v tom palce, ale z dôvodu teda absentujúceho výberového konania nebudeme tento návrh podporovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj vám, pani poslankyňa, za vystúpenie v rozprave. Možno iba trošku doplním, že, a využijem aj túto príležitosť zareagovať na vás, keď ste teda povedali, že takýto významný úrad si zaslúži vedenie riadne a tým pádom predsedu, predsedníčku tohto úradu, ale využijem aj pri tejto príležitosti, myslím si, aj verejne sa poďakovať poverenej podpredsedníčke úradu pani Jane Vittekovej, ktorá úrad dlhodobo viedla ako poverená podpredsedníčka riadením, ešte aj za dvoch teda predchádzajúcich vlád, či už Matoviča, Hegera alebo pána Ódora, ktorí teda nenominovali nikoho na tento úrad. A tak využijem aj túto príležitosť, aby som sa jej poďakoval za profesionálne vedenie úradu v čase, kedy nebol vymenovaný predseda.
Ďakujem.